Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710211260
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5710211260.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky
Liptákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a Mgr. Anny Mihálikovej, v exekučnej veci
oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739 proti
povinnej: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX W., o vymoženie trov konania a trov

exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 17Er/4502/2010-13 zo
dňa 04.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., sp.zn. TP 8656/2008 zo dňa 22.04.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.05.2009 a vykonateľnosť dňa 16.05.2009 a ktorý bol vydaný na základe Zmluvy

č. 7658174942 zo dňa 20.12.2004. Následne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so
zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Zo Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy vyplýva, že právomoc rozhodnúť
spor si rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej doložky uvedenej vo Všeobecných obchodných
podmienkach.Exekučnýsúdvyhodnotilprávnyvzťahakospotrebiteľskýapretobolonutnéaplikovaťnaň

príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách. Ďalej posúdil rozhodcovskú doložku a dospel
k záveru, že v danom prípade spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ je neprijateľnou podmienkou. Ak teda vo
veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nie
je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený

výkon rozhodnutia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej
prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. V tej súvislosti poukázal na § 35 zákona
č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už

nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok (všeobecného) súdu. Rozhodcovský rozsudok má teda tie isté vlastnosti akoprávoplatný rozsudok všeobecného súdu a je po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý
byť podkladom pre exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku a konať ako súd vyššej inštancie. Oprávnenie exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský

rozsudok nevyplýva ani z rozhodnutia „Asturcom“, v ktorej spojitosti poukazoval na nesprávny preklad
predmetného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a na prieskum rozhodcovského rozsudku v slovenskom
práve slúži postup podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý nemôže exekučný súd nahrádzať
vlastnou iniciatívou a aktivitou. Odvolateľ výslovne tvrdil, že písomná forma rozhodcovskej doložky bola
zachovaná, pričom zdôrazňoval znenie druhej vety § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.

4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila podaním zo dňa 11.11.2015 v ktorom uviedla, že je
neopodstatnené a súhlasí s uznesením Okresného súdu v Martine v plnom rozsahu.

5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu
a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP

a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov

strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. V súdenej veci ide zároveň o exekučné konanie začaté pred 01.04.2017 a keďže ustanovenia § 243i
až § 243k z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku neustanovili inak, krajský súd vec posudzoval podľa
ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Odvolací súd v prvom rade poznamenáva, že sa stotožnil so záverom okresného súdu o
spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o pôžičke medzi oprávneným a povinnou, pričom tento záver

oprávnený vôbec nespochybňoval.

10. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ukladalo exekučným
súdom pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale

aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré
by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Exekučný súd je teda už v tomto
štádiu povinný ex offo skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho

konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia -
jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou
toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré
majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v

ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti.

11. V nadväznosti na uvedené bol súd prvej inštancie povinný obligatórne skúmať, či sú splnené
podmienky v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

12. Po preskúmaní splnenia podmienok na udelenie poverenia, dospel súd prvej inštancie k záveru o
neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy od ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc
vo veci konať a rozhodnúť. Odvolací súd sa uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožňuje.

13. Vznik rozhodcovskej zmluvy (uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky) vyžaduje individuálne

rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to
preukázateľne. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej doložky v takomto
znení výslovne vymienila povinná a vzhľadom na formulárový charakter Všeobecných podmienokposkytnutia úveru nemožno dospieť k záveru, že by povinná mala možnosť do obsahu rozhodcovskej
doložky akýmkoľvek spôsobom zasahovať.

14. Pokiaľ ide o obsah rozhodcovskej doložky, táto síce dáva dlžníkovi právo obrátiť sa v spore s
veriteľom aj na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým
nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd, pričom takýchto prípadov je väčšina.
V prípade podania žaloby veriteľom na rozhodcovskom súde je nútený dlžník - spotrebiteľ podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu bez možnosti domáhať sa ochrany svojich práv na všeobecnom súde.

15.Pokiaľjezmluvnápodmienkaažvhrubomnepomerevneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnej
strany v právnom vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za
fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu

zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná
rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

16. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)

rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.3.2013).

17. Krajský súd vyhodnotil odvolacie námietky odvolateľa ako nedôvodné a uzatvára, že exekučný
súd správne rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu neplatného dojednania rozhodcovskej zmluvy. V dôsledku neplatného dojednania

rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc a preto
predmetný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
mohla prebehnúť exekúcia.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako

správne potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnej) trovy odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

20. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnej v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý
súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen

o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom
rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách
konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na
náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods.
1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel

postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či
ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018

zo dňa 28.02.2018. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok na náhradu trov
žiadnemu z účastníkov konania.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.