Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoCsp/32/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620205901
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7620205901.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so
sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so
sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: V. W., N.. X.X.XXXX, A. Q.,
A. XXX/XX, zast. Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova

11, o zaplatenie 516,55 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 5. mája 2021 sp. zn. 1Csp/180/2020

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5. mája 2021 č.k. 1Csp/180/2020-107 vo
výroku II. tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 5.

mája2021č.k.01Csp/180/2020-107konaniezastavil(výrokI.)astranámnáhradutrovkonanianepriznal
(výrok II.).

2. Aplikoval ust. § 144 a § 145 ods. 1 CSP a keďže žalobcu svoju žalobu zobral späť v celom rozsahu
(podaním doručeným súdu dňa 19.3.2021 z dôvodu, že v priebehu konania došlo k úhrade celej dlžnej
pohľadávky), konanie zastavil.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Žiadnej zo strán nepriznal právo
na náhradu trov s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, ktoré
vzhliadol v skutočnosti, že žalovaný nezavinil priamo zastavenie konania. Dôvodil, že síce došlo k
úhrade dlžnej pohľadávky, avšak v konaní vzniklo dôvodné podozrenie, že k samotnému uzatvoreniu
predmetnej úverovej zmluvy medzi stranami, došlo v dôsledku trestnej činnosti tretej osoby a dokonca

bolo príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní začaté trestné stíhanie vo veci. Súd za takejto
situácie považoval za spravodlivé žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania a rovnako tak
žalovanému, keďže samotný zmluvný vzťah medzi nimi bol sporný.

4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, a to proti výroku II. o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne,
aby uznesenie vo výroku o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že mu prizná plnú náhradu
trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.

5. Žalovaný má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a namieta, že by procesne zavinil zastavenie
konania. Zároveň namieta, že by existovali dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by

mal súd rozhodnúť podľa § 257 CSP. Ako prvé zdôraznil, že k späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu,
že by žalovaný v priebehu konania uhradil celú dlžnú pohľadávku s príslušenstvom. Naopak žalovanýuviedol, že v priebehu konania žalobcovi žalovanú sumu neuhradil, keďže na to nie je žiaden právny
dôvod, pretože so žalobcom nie je v žiadnom právnom vzťahu, čo podrobne uviedol vo vyjadrení
k žalobe. Žalobca má za to, že žalovanú sumu pravdepodobne zaplatila F. W., pretože sa jedná

výlučne o jej záväzok a zároveň aj z toho dôvodu, aby zmiernila následky svojej trestnoprávnej
zodpovednosti. Poukázal aj na obdobné konanie vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod
sp. zn. 9Csp/180/2020 s totožnými stranami sporu. V uvedenom konaní tiež došlo k späťvzatiu žaloby
a tvrdeniu žalobcu, že žalovaný v priebehu konania žalovanú sumu zaplatil, avšak na výzvu súdu
nevedel uviesť, kedy malo dôjsť k zaplateniu tejto sumy a ani nevedel túto skutočnosť preukázať, pretože

žalovaný žiadnu žalovanú sumu s príslušenstvom nikdy žalobcovi neuhradil. Žalovaný preto má za to,
že súd o trovách konania mal rozhodnúť podľa § 256 ods. 1 a priznať mu náhradu trov konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu.

6. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril písomne tak, že podľa neho k zastaveniu konania nedošlo
na základe dôvodov na strane žalobcu, ale na strane žalovaného, teda žalobca procesne nezavinil

zastavenie konania. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne a
žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

7. Odvolaním nebol napadnutý výrok I. uznesenia, ktorým súd konanie zastavil, preto tento
výrok nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Predmetom odvolacieho

prieskumu bol iba výrok II. o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie stranám sporu náhradu trov
konania nepriznal.

8.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

9. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie uznesenia v

odvolaním napadnutom výroku II., preto odvolací súd uznesenie zmenil vo výroku II. tak, ako je uvedené
v enunciáte tohto rozhodnutia (§ 388 CSP).

10. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania v ust. § 256
ods. 1 a 2 CSP, ktoré predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného

zavinenia, preto ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej.

13. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie sa žalovanej strany, spočívajúce napríklad v

úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná strana procesne
zavinila zastavenie konania. V zmysle § 256 ods. 1 CSP teda platí, že ak sa pre správanie žalovaného
vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania.

14. Ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie

žalovanej strany, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanej strane, znáša trovy konania
žalovanej strany žalobca.

15. Odvolacísúdpoukazujenato,žekritériumprocesnéhozavineniajetrebaposudzovaťzobjektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala (t.j. akého výsledku

sa domáhala) a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. Pri posudzovaní
dôvodnosti podania žaloby sa skúma len procesné hľadisko, a to, či sa žalovaní zachoval v súlade so
žalobnou požiadavkou.16. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 516,55 € z titulu zmluvy o pôžičke č.
7150744, ktorá mala byť medzi stranami sporu uzatvorená dňa 16.4.2015.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný už vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobu považuje v
celom rozsahu za nedôvodnú a nárok žalobcu neuznáva, nakoľko nikdy neuzatvoril zmluvu o pôžičke č.
7150744 a ani neobdržal od žalobcu finančné prostriedky vo výške 2.000 €. Predmetnú zmluvu považuje
za absolútne neplatný právny úkon, a preto z tejto zmluvy voči žalobcovi nevyplývajú žiadne práva
ani povinnosti. Tvrdil, že zmluvu uzatvorila tretia osoba (manželka žalovaného) bez jeho vedomia, keď

zneužila jeho osobné údaje a sfalšovala jeho podpis. Žalovaný podal trestné oznámenie a navrhol
prerušenie konania.

18. Podaním zo dňa 19.3.2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle ust. § 144
CSP zobral žalobu v celom rozsahu späť a ako dôvod uviedol úhradu pohľadávky v celosti. K späťvzatiu
však nepripojil žiadne listinné dôkazy osvedčujúce kedy a na základe akých skutočností, resp. kým došlo

k úhrade žalovanej sumy.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca ani k vyjadreniu podanému v rámci odvolacieho konania
nepripojil žiadne listinné dôkazy osvedčujúce, kedy došlo k úhrade žalovanej sumy a ktorou osobou.

20. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že iba v prípade, ak je
preukázané plnenie zo strany žalovaného, možno dospieť k záveru o procesnom zavinení žalovaného.
Pokiaľ však dôjde k plneniu zo strany tretej osoby, nemožno uzavrieť, že zastavenie konania zavinil
žalovaný, naopak uvedené svedčí o nedôvodnosti podanej žaloby (s výnimkou situácie ak tretia osoba
plnila na pokyn, resp. v dôsledku zmluvného dojednania so žalovaným, či iných okolností).

21. V danom prípade žalovaný od počiatku namietal dôvodnosť žaloby, pričom tak, ako na to poukázal
súd prvej inštancie okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke sú aj predmetom trestného
vyšetrovania.

22. Žalobca ako pán sporu nesie riziko súvisiace s povinnosťou náhrady trov konania úspešnému
žalovanému pre prípad, ak v konaní nebude žalobca úspešný.

23. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo v priebehu konania k plneniu zo strany žalovaného, nie
je správny záver súdu prvej inštancie, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie sa žalovaného. Nie je

tak možné dospieť ani k záveru, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.

24. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že žalobca zavinil zastavenie konania.

25. Skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie považoval za okolnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 a

nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi (trestná činnosť tretej osoby) nemožno považovať za také,
ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Protiprávne konanie tretej osoby
nemožno pričítať v neprospech žalovaného.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, ako je to

uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania (náhradu trov
prvoinštančného aj odvolacieho konania).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).