Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. august 2010

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/24/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011899453
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2010:3011899453.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: R. L., bytom O. XXX/XX,
XXX XX B., zast. advokátom Mgr. Richardom Karkóom, so sídlom D. Dlabača č. 35, 010 01 Žilina,
proti odporcom: 1/ Mesto Stará Turá, IČO: 312002, zast. advokátom JUDr. Ing. Konrádom Vrbom, so
sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, 2/ Y. Q., živnostník, E. XXX/X, T. B., S.: XXXXXXXX, zastúpený

Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín,
IČO: 36837857, o náhradu škody a ušlého zisku, o odvolaní navrhovateľa a odporcu v 2/ rade proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. decembra 2009, č.k. 5C/223/2008-462,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že odporca v 2/ rade j e p o v i n
n ý zaplatiť navrhovateľovi 1750,41 eur so 17,6 % úrokom z omeškania odo dňa 13. 3. 2002 do
zaplatenia, do troch dní.

Navrhovateľ a odporca v 2/ rade n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Odporcovi v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu znova rozhodol o uplatnenom nároku
navrhovateľa, ktorým žiadal uložiť odporcom v 1/ a 2/ rade, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili 5 254

800,- Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 22. 6. 2001 do zaplatenia titulom
ušlého zisku, pretože mu odporca v 1/ rade v súčinnosti s odporcom v 2/ rade znemožňovali užívať
jeho prevádzkové priestory v obchode, s.č. XXX na parc. č. XX/X v k.ú. T. B.. Okresný súd po doplnení
dokazovania v zmysle zrušujúceho rozhodnutia, uložil odporcovi v 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi
sumu 1750,41 eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 22. 6. 2001
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.
Rozhodnutie vychádza zo skutkových zistení, že dňa 13. 8. 1996 navrhovateľ ako kupujúci uzavrel s

OTEX - Textil, š.p. v likvidácii kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol obchod (bez pozemku) so súpisným
číslom XXX na parc. č. XX/X v katastrálnom území T. B.. V tom čase odporca v 2/ rade užíval
nehnuteľnosť ako nájomca na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 21. 1. 1992
uzavretej s OTEX - Textil, š.p. Bratislava ako s prenajímateľom, ktorú OTEX - Textil, š.p. vypovedal dňa
10. 9. 1996 a vyzval ho na odovzdanie nebytových priestorov ku dňu 21. 1. 1997 novému vlastníkovi
- navrhovateľovi. Odporca priestory neuvoľnil, ale od 22. 1. 1997 do júla 1997 platil navrhovateľovi

nájomné, celkom v preukázanej výške 75 000,- Sk. Odporca v 1/ rade dňa 2. 9. 1997 určil nehnuteľnosti
súpisné číslo a získal príslušný list vlastníctva. Odporca v 2/ rade dňa 1. 10. 1997 potom uzavrel
s príspevkovou organizáciou TECHNOTOUR Stará Turá zmluvu o nájme nebytových priestorov scelkovou výmerou 160,8 m2 a tejto organizácii zaplatil za obdobie 1. 10. 1997 do 20. 6. 2001 nájomné
vo výške 248 471,50 Sk. Na základe protestu prokurátora Okresný úrad v Novom Meste nad Váhom
rozhodnutie odporcu v 1/ rade (o súpisnom čísle) zrušil. V konaní sp. zn. 5C 809/97 tamojší súd

vyhovel návrhu navrhovateľa a určil, že tento je výlučným vlastníkom prevádzkovej jednotky obchodu
súp. č. XXX na parc. č. XX/X k.ú. T. B. (rozsudok nadobudol právoplatnosť 21. 6. 2001). Príspevková
organizácia TECHNOTOUR Stará Turá bola zriadená 1. 1. 1996 ako samostatná právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti bola správa nehnuteľného a hnuteľného majetku odporcu v 1/ rade. Z
dokazovania vyplynulo, že zinkasované nájomné sa odporcovi v 1/ rade nepoukazovalo, ale sa obvykle

spotrebovalo na úpravu asi 40 objektov, ktoré táto organizácia spravovala. Od 1. 1. 2007 prešla správa a
výkon majetkových práv, vrátane nájmov nebytových priestorov na zriaďovateľa, odporcu v 1/ rade. Na
základe uvedených skutkových zistení, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, posudzoval na
základe akých skutočností a v akom rozsahu, a či vôbec došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
odporcov. Keďže obaja odporcovia uplatnili námietku premlčania, zaoberal sa ňou primárne. Premlčanie
posudzoval podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že navrhovateľ mohol po

prvýkrát uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia odo dňa 21. 6. 2001, keď nadobudol
právoplatnosť rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 23. 4. 2001, č.k. 5C 809/97-156, ktorým určil vlastnícke
právo navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti. Konštatoval, že voči odporcovi v 1/ rade je uplatnený
nárok premlčaný v celom rozsahu. Nájomná zmluva s odporcom v 2/ rade uzatvárala príspevková
organizácia TECHNOTOUR Stará Turá, preto uplatnený nárok mal smerovať voči tomuto subjektu, ktorý

mal vlastnú právnu subjektivitu, vystupoval vo vlastnom mene, na vlastný účet a odporcovi v 1/ rade
neodvádzal žiadne konkrétne sumy získané z nájmov nebytových priestorov. Majetkové práva neskôr
1. 1. 2007 prešli síce na odporcu 1/, bolo to však po uplynutí subjektívnej a objektívnej premlčacej doby.
Vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade uplatnený nárok nie je premlčaný, keďže návrh bol podaný 13. 2. 2002,
počas plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Za premlčané považoval uplatnené nároky navrhovateľa

voči odporcovi v 2/ rade pred 1. 10. 1997, pretože navrhovateľ bol ešte v septembri 1997 výlučným
vlastníkom žalovanej nehnuteľnosti a odporca v 2/ rade platil nájomné (minimálne 75 000,- Sk). Ak
navrhovateľ nemal s odporcom 2/ uzavretú nájomnú zmluvu, musel si byť vedomý, že ich tento užíva
bez právneho dôvodu. Mal sa preto navrhovateľ svojho nároku proti odporcovi v 2/ rade domáhať včas.
Vzhľadom na namietanú výšku nájomného podľa Cenníka príspevkovej organizácie TECHNOTOUR

Stará Turá a na okolnosť, že boli predložené viaceré nájomné zmluvy z rozhodného obdobia, ktoré sa
zjavne odlišovali od cien v Cenníku, preto vo veci okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, v zmysle
ktorého určil výšku trhového nájomného. Odporca v 2/ rade užíval nebytové priestory navrhovateľa bez
právneho titulu s výmerou 160,8 m2 v období od 1. 10. 1997 do 21. 6. 2001. Odporca v 2/ rade za toto
obdobie zaplatil TECHNOTUR-u Stará Turá sumu 248 471,50 Sk, trhová cena nájmov podľa znaleckého

posudku bola v uvedenom období 301 204,23 Sk, potom rozdiel 52 732,73 Sk (1750,41 eur) predstavuje
bezdôvodné obohatenie odporcu v 2/ rade, na ktorého vydanie navrhovateľovi ho okresný súd zaviazal
s prísl. podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.. Okresný súd na skutkové zistenia aplikoval ust. § 451, §
457, § 458 a § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré vo svojom rozhodnutí citoval.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že vzhľadom na zložitosť prípadu, ktorý

sa vedie od roku 2002, na oboch stupňoch, rozhodne o ich náhrade až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a odporca v 2/ rade,
a to prostredníctvom svojich zástupcov.

Odporca v 2/ rade navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa voči nemu zamietnuť.
Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Nedostatok rozsudku okresného
súdu spočívajúci v skutkových záveroch spočíva podľa jeho názoru v tom, že okresný súd vychádzal
pri určení ceny obvyklého nájomného v obci Stará Turá v rozhodujúcom období zo znaleckého posudku

a nezohľadnil dôkazy produkované odporcami v 1/ a 2/ rade (nájomné zmluvy, výpovede svedkov -
najmä S.. D. T.). Nesprávne právne posúdenie vytýkal okresnému súdu v otázke posudzovania začatia
plynutia premlčacej doby vo vzťahu k nemu. Domnieva sa, že navrhovateľ mohol uplatniť svoj nárok
voči nemu už skôr, okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, odvtedy, ako začal
nehnuteľnosti užívať bez právneho dôvodu, keď boli splnené všetky predpoklady občianskoprávnej

zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Rozsudok o určení vlastníckeho práva k „predmetu nájmu“
v prospech navrhovateľa vlastne nepriamo potvrdil „ex tunc“ vznik bezdôvodného obohatenia na jeho
strane. Navrhovateľ, podľa jeho názoru, mohol podať už skôr tzv. preventívna žaloba, a takéto konanie
by bolo prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. do skončenia konania tamojšieho súdusp. zn. 5C/809/97. Nesprávne, podľa jeho názoru, posúdil okresný súd aj otázku začiatku omeškania
odporcu v 2/ rade s vydaním bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ ho nikdy nepožiadal o vydanie
bezdôvodného obohatenia a z toho dôvodu sa ani nemohol dostať do omeškania s jeho vydaním. Čas

splnenia záväzku tiež nebol medzi nimi dohodnutý. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 563 Občianskeho
zákonníka. Zároveň žiadal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 105,36 eur.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu rovnako uplatnil odvolacie dôvody
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Vytýkal okresnému súdu, že nesprávne posudzoval otázku

premlčania uplatneného nároku voči odporcovi v 1/ rade, keďže odvolací súd vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že odporca 1/ mal pasívnu vecnú legitimáciu, to znamená, že aj pred 1. 1. 2007 bol správne
označený. Okresný súd sa ďalej v rozpore so zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu v odôvodnení
rozsudku nezaoberal podstatnou skutkovou otázkou vo vzťahu k existencii zodpovednosti odporcu v
1/ rade t.j. či obci bola alebo nebola odvádzaná časť z príjmov z nájmu prenajímaných nehnuteľností,
čo je takou vadou, pre ktorú je potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť.

Za nesprávny považuje aj záver okresného súdu o tom, že pokiaľ odporca v 2/ rade uhradil nájomné
TECHNOTUR-u Stará Turá, riadnemu vlastníkovi na úhradu tohto nájmu nárok nevzniká. Podľa jeho
názoru, mal „okupujúci“ odporca 2/ platiť nájomné navrhovateľovi ako vlastníkovi a nikomu inému. Podľa
jeho názoru okresný súd v napádanom rozhodnutí ústavne konformným spôsobom nebráni výlučné
právo vlastníka veci na výkon všetkých zložiek oprávnení vlastníka, naopak toto podmieňuje konaním

alebo nekonaním tretích osôb bez zreteľa na satisfakciu nárokov vlastníka veci, čím absolútne právo -
vlastnícke právo v rozpore s Ústavou SR relativizuje. Za nesprávny považuje postup súdu aj pri určení
výšky priznaného nároku. Vytýka okresnému súdu, že vychádzal z „nesprávneho a neprofesionálneho“
znaleckého posudku a neprihliadal na predložené listinné dôkazy o reálnej cene nájmu. Napokon v
závere svojho odvolania trval na svojom uplatnenom nároku voči odporcom v 1/ a 2/ rade na zaplatenie

174427,41eurspoluso17,6%úrokomzomeškaniaododňa22.6.2001,atonazákladezodpovednosti
odporcu v 1/ rade za škodu a za ušlý zisk, ako priamemu zodpovednému subjektu za obmedzenie práv
vlastníka veci. Odporca v 1/ rade konal „z pozície moci“, konal protiprávne (čo bolo konštatované aj v
konaní o určenie vlastníckeho práva, resp. protestom prokurátora). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zmenil a priznal mu uplatnený nárok v celom rozsahu a náhradu trov prvostupňového

a odvolacieho konania, prípadne, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporca v 1/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na zák.č. 303/1995 Z.z., ktorý v ust. § 21 ods. 2 a 3, upravoval
podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií. Technotur

bola samostatná právnická osoba, a preto práva a povinnosti, ktoré jej vyplývali zo zmlúv, resp. právnych
predpisov zaväzovali priamo ju.

Odporca v 2/ rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na výklad inštitútu bezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Odporca v 2/ rade riadne plnil nájomné v

preukázateľnej výške, preto sa jeho majetok v rozsahu zaplateného nájomného nemohol na úkor
navrhovateľa zväčšiť. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na kvalitu znaleckého dokazovania, plne sa stotožnil
s argumentáciou navrhovateľa, zároveň však navrhovateľom produkované dôkazy o nájomnom v
rozhodujúcom období považuje za účelové a nedôveryhodné. Za podané vyjadrenie žiadal náhradu trov
vo výške 927,03 eur.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania a jeho
dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné ho podľa ust. §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaniach navrhovateľa a odporcu v 2/ rade rozhodol bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

V prejednávanej veci je skutkový stav nezmenený. Navrhovateľ kúpnou zmluvou zo dňa 13. 8. 1996
kúpil od OTEX - Textil, š.p. v likvidácii nehnuteľnosť - obchod s.č. XXX na parc. č. XX/X v k.ú. T. B.. V
tom čase na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 21. 1. 1992 uzavretej s OTEX -
Textil, š.p., užíval nehnuteľnosť odporca v 2/ rade. Výpoveď nájmu mu dal OTEX - Textil dňa 10. 9. 1996

a vyzval ho na odovzdanie priestorov novému vlastníkovi - navrhovateľovi dňa 21. 1. 1997. Odporca
priestory neuvoľnil, ale od 22. 1. 1997 do júla 1997 platil nájomné navrhovateľovi (preukázal, že išlo o
75 000,- Sk). Odporca v 1/ rade (Mesto Stará Turá) dňa 2. 9. 1997 určil nehnuteľnosti súpisné číslo a
získal list vlastníctva. Odporca v 2/ rade potom dňa 1. 10. 1997 uzavrel s príspevkovou organizáciouTECHNOTUR Stará Turá (o.i. spravujúcou hnuteľný a nehnuteľný majetok odporcu 1/) nájomnú zmluvu
za nebytové priestory s výmerou 160,8 m2, za ktoré platil dohodnuté nájomné (za obdobie od 1. 10.
1997 do 20. 6. 2001 vo výške 248 471,50 Sk).

V konaní tamojšieho súdu sp. zn. 5C 809/97 okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa a určil, že je
výlučnýmvlastníkomprevádzkovejjednotky,obchodusúp.č.XXXnaparc.č.XX/Xvk.ú.T.B..Rozsudok
vo veci nadobudol právoplatnosť 21. 6. 2001.

Okresný súd na uvedené skutkové zistenia aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, resp. § 458 Občianskeho zákonníka
a riadil sa tým právnym názorom odvolacieho súdu vyslovenom v zrušujúcom uznesení.

Zodpovednosť odporcu v 2/ rade za bezdôvodné obohatenie je založená na tom, že nehnuteľnosť vo
vlastníctve navrhovateľa užíval bez právneho dôvodu. Po skončení nájomného pomeru s OTEX-om

(výpoveďou)21.1.1997neuzavrelužsnavrhovateľomakovlastníkompredmetnejnehnuteľnostizmluvu
o nájme nebytových priestorov. Takúto zmluvu uzavrel s účinnosťou od 1. 10. 1997 s TECHNOTUR,
ktorý spravoval majetok Mesta Stará Turá (aj uvedenú nehnuteľnosť jej časť, ktorá podľa rozhodnutia
Mesta dostala súpisné číslo a bola zapísaná ako vlastníctvo Mesta v katastri).

V konaní o určenie vlastníckeho práva súd deklaroval vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnej
nehnuteľnosti, čo znamenalo, že zmluva o nájme, ktorú uzavrel odporca 2/ s TECHNOTUROM trpela
absolútnou neplatnosťou v dôsledku nedostatku vlastníckeho práva Mesta Stará Turá k predmetu
nájmu. Vzhľadom na uvedené, potom navrhovateľ má proti odporcovi v 2/ rade podľa ust. § 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže bezdôvodné obohatenie

spočívalo v nefinančnom plnení, má právo na náhradu za toto plnenie, ktorého výška zodpovedá cene
obvyklého nájomného za podobné nebytové priestory v danom čase a lokalite.

Z ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením, v prejednávanej veci to, o čo sa majetok odporcu v 2/ rade nezmenšil,

hoci sa zmenšiť mal, za situácie, ak by platil obvyklé nájomné v danom čase a v danej lokalite.
Okresný súd výšku bezdôvodného obohatenia správne určil na základe znaleckého dokazovania, keďže
účastníkmi produkované dôkazy o cene týchto nájmov boli výrazne odlišné. Navrhovateľ, ako aj odporca
v 2/ rade spochybnili znalecký posudok, ktorý vo veci podala spoločnosť ZNALCI, s.r.o. Bratislava,
namietali použitú metodiku. Odvolací súd sa s námietkami proti znaleckému posudku nestotožňuje. V

znaleckom posudku sú p opísané rôzne postupy na stanovenie trhového nájomného. Argumentačne je
podporený postup, na základe ktorého bola ustálená výška obvyklého „trhového“ nájomného v danom
čase a lokalite, ktorý hodnotil okresný súd v súlade s ust. § 132 O.s.p., t.j. z hľadiska jeho logickosti a
presvedčivosti. Súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože nemá
odborné znalosti, resp. ich nemá v takej miere, aby toto preskúmanie mohol zodpovedne urobiť.

Navrhovateľ a odporca v 2/ rade namietali znalcami použitú metodiku výpočtu. Podľa názoru
odvolacieho súdu znalci presvedčivo odôvodnili, z akých príčin nepoužili metódu polohovej diferenciácie
a porovnávaciu metódu (nedostatok podkladov pre použitie uvedených metodík v dôsledku ubehnutia
dlhého časového obdobia od obdobia, ku ktorému sa má určiť výška trhového nájomného). Napokon

navrhovateľ a odporca v 2/ rade produkovali na posúdenie tejto otázky listinné dôkazy, svedkov, avšak
vzhľadom na ich odlišnosť, správne okresný súd posudzoval otázku ceny obvyklých nájmov v danom
čase a lokalite znaleckým dokazovaním, s ktorého závermi sa stotožnil. Žiadny ďalší dôkaz na zistenie
uvedenej skutočnosti účastníci napokon ani nenavrhli.

Správne okresný súd posudzoval námietky premlčania uplatneného nároku navrhovateľa, ktoré
uplatnili odporca v 1/ rade Mesto Stará Turá. Bolo preukázané, že odporca v 1/ rade nezískal na
úkor navrhovateľa žiadne obohatenie, pretože jeho majetok spravovala ním zriadená spoločnosť
TECHNOTUR, ktorá bola samostatným subjektom a vykonávala činnosť v zmysle zák.č. 303/1995 Z.z.
na svoj účet a vo vlastnom mene a hospodárila aj s finančnými prostriedkami z nájomných pomerov,

ktoré uzatvárala vo vlastnom mene (aj s odporcom v 2/ rade). V čase podania návrhu na začatie konania
odporca v 1/ rade (Mesto Stará Turá) nemal pasívnu vecnú legitimáciu na vydanie bezdôvodného
obohatenia navrhovateľovi, pretože nájomné od odporcu v 2/ rade nezískaval. Ak od 1. 1. 2007 prešli
na odporcu v 1/ rade majetkové práva z TECHNOTUR Stará Turá, bolo to už po uplynutí subjektívnejaj objektívnej premlčacej doby (§ 107 Občianskeho zákonníka), ako to správne uviedol okresný súd, v
dôsledku čoho považoval námietku premlčania uplatneného nároku odporcom v 1/ rade za dôvodnú.

Okresný súd správne posudzoval aj otázku, kedy začala navrhovateľovi plynúť subjektívna premlčacia
doba na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. S jeho odôvodnením, že táto začala
plynúť odo dňa 21. 6. 2001, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok tamojšieho súdu, ktorým bolo určené
vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti, vzhľadom na stav, keď vlastnícke právo
bolo zapísané na odporcu v 1/ rade na základe rozhodnutia o súpisnom čísle zo dňa 2. 9. 1997, sa aj

odvolacísúdstotožňujesozáveromokresnéhosúdu.Práveuvedenýmrozhodnutímsastalojehoprávne
postavenie ako vlastníka isté a vtedy mohol prvýkrát uplatniť svoje nároky (nároky po 1. 10. 1997, keď
odporca v 2/ rade užíval nehnuteľnosť podľa zmluvy s TECHNOTUR, ktorá bola absolútne neplatnou
v dôsledku nedostatku práva prenajímateľa k prenajímanej veci). Úvahy odporcu v 2/ rade o prípadnej
možnosti navrhovateľa uplatniť nárok proti nemu skôr a konanie o ňom by súd prerušil do právoplatnosti
konania o určenie vlastníckeho práva navrhovateľa, sú z hľadiska predpokladov na úspešnosť nároku

v čase jeho uplatnenia, neprijateľné a treba sa stotožniť s argumentáciou okresného súdu (§ 219 ods.
2 O.s.p.).

Správny je záver okresného súdu aj v otázke, v akom rozsahu má odporca povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie. Musí ho vydať v takom rozsahu, v akom sám získal majetkový prospech na úkor

navrhovateľa. Okolnosť, že platil podľa zmluvy nájomné TECHNOTUR-u, v sume, ktorá podľa výsledkov
dokazovania nezodpovedala cene obvyklého nájomného, znamená, že o tento rozdiel sa jeho majetok
zväčšil na úkor navrhovateľa, a len za toto bezdôvodné obohatenie je zodpovedný a je povinný ho
navrhovateľovi vydať (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ vo svojom odvolaní opakovane žiada priznať voči obom odporcom nárok na náhradu škody
vo výške 174 427,41 eur (5 254 800,- Sk), ktorá je následkom protiprávneho konania odporcu v 1/
rade, teda považuje právne posúdenie uplatneného nároku okresným súdom za nesprávne, ak ho
posudzoval ako nároky zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Ako už odvolací súd konštatoval
vyššie, skutkový stav zostal nezmenený, nie sú preto dôvody na odlišný právny záver, než ho vyslovil

odvolací súd vo svojom zrušujúcom odvolaní. Konštatoval v ňom, že nie sú splnené kumulatívne všetky
predpokladynanáhraduškodypodľaust.§420ods.1Občianskehozákonníkaaniujednéhozodporcov,
a preto niet dôvodu na odlišný právny záver, keď neboli zistené nové skutočnosti. Odporca v 2/ rade
namietal vo svojom odvolaní príslušenstvo uplatnenej pohľadávky - úroku z omeškania z hľadiska
posudzovania začiatku jeho omeškania s plnením.

Odvolací súd sa stotožňuje s jeho námietkou, že v prípade vydania bezdôvodného obohatenia (aj
náhrady škody), zákon neurčuje dobu, do kedy je potrebné ho vydať, nemožno sa však stotožniť s jeho
názorom, že v danom prípade navrhovateľovi úroky z omeškania nepatria. Platí totiž právna úprava
v ust. § 563 Občianskeho zákonníka že dlžník je povinný splniť dlh nasledujúci deň potom, ako bol o

plnenie požiadaný veriteľom.

Ak v deň splatnosti dlh nesplní, dostáva sa tým dlžník nasledujúci deň do omeškania.

Ak nebol dlžník vyzvaný už skôr, je dňom splatnosti pohľadávky uplatnenej v návrhu deň nasledujúci po

doručení návrhu a v nasledujúci deň je dlžník v omeškaní a veriteľ môže žiadať úroky z omeškania.

V prejednávanej veci okresný súd úroky z omeškania neposudzoval z uvedených hľadísk podľa ust. §
563 Občianskeho zákonníka.

Odporcu v 2/ rade navrhovateľ nevyzval na plnenie uplatneného nároku, preto vzhľadom na predpoklady
uvedené vyššie, bolo potrebné považovať za deň, ktorý je významný z hľadiska posudzovania
omeškania, deň doručenia návrhu odporcovi v 2/ rade, ktorým bol 11.03.2002, keď mu bol doručený
návrh, ku ktorému sa vyjadril 20.03.2002. Doba splatnosti bola potom 12.03.2002 a odporca v 2/rade
sa dostal do omeškania 13.03.2002, od kedy je povinný platiť úroky z omeškania (§ 517 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka, resp. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).

V odvolacom konaní mal plný úspech odporca v 1/ rade, ktorý náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil, preto podľa ust. § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. mu náhradu trov odvolací súd nepriznal.Úspech navrhovateľa a odporcu v 2/ rade bol v odvolacom konaní pomerný, preto žiadnemu z nich
nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .