Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011898
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121011898.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného C. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,osťažnostiodsúdenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 24.11.2021 č. k. 28PP/62/2021-95, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 03.03.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. B., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného
zákona tak, že žiadosť odsúdeného C. B., nar. XX.XX.XXXX v N., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad
Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/108/2016 zo dňa 03.10.2019 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 1To/105/2019 zo dňa 02.06.2020, zamietol.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť.
3. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 17.12.2021
(skrátene) nasledovne:

3.1. Prvostupňový súd mal za preukázané, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné
prepustenie, keď vykonal potrebnú časť uloženého trestu a taktiež vo výkone trestu odňatia slobody
preukázal polepšenie.
3.2. Prvostupňový súd nemal za preukázané, že v prípade podmienečného prepustenia možno od
odsúdeného očakávať, že povedie riadny život. Vytkol mu, že bol 10 krát súdne trestaný a hoci išlo o
podmienečné tresty odňatia slobody, nepoučil sa a naďalej páchal trestnú činnosť najmä majetkového

charakteru ako špeciálnu recidívu.
3.3. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie odsúdeného bolo vždy na požadovanej úrovni, boli
mu uložené 2 disciplinárne odmeny, disciplinárne tresty nemá vykázané, zapája sa do záujmových
činností, udržuje kontakt s rodinou, deklaruje kritický postoj k trestnej činnosti a plní ciele programu
zaobchádzania. Všetky tieto okolnosti zohľadnil riaditeľ ústavu, ktorý podal návrh na jeho podmienečné
prepustenie.

3.4. Prvostupňový súd sa nezaoberal jeho osobnými pomermi, nakoľko má zabezpečenú prácu a
bývanie v meste trvalého bydliska. Má chorého syna, o ktorého sa stará jeho matka, ale starostlivosť
o neho nezvláda.
3.5. Vo výkone trestu je po prvý krát a prognóza vedenia riadneho života nemôže byť založená len na
jeho trestnej minulosti a závažnosti skutku, pretože ak by záver o nenaplnení podmienky očakávania
vedenia riadneho života bol založený výlučne a primárne len na okolnostiach a dôvodoch, ktoré hrali

úlohu pri ukladaní trestu odňatia slobody, mohlo by prísť k porušeniu zásady ne bis in idem.3.6. Predpoklad vedenia riadneho života si súd môže overiť uložením dlhšej skúšobnej doby alebo
dohľadu probačného a mediačného úradníka za uloženia primeraných obmedzení a povinností.
4. Prokurátor sa práva na podanie sťažnosti vzdal.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,

preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 16.09.2021, ktorý si vykonáva na základe
rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel
prvostupňový súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o
podmienečné prepustenie a prvú materiálnu podmienku, avšak nesplnil druhú materiálnu podmienku na
podmienečné prepustenie.

8. Poukázal pritom na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný za rôznorodú trestnú
činnosť, predovšetkým za majetkovú kriminalitu. Aj v súčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia
slobody za prečin neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona. V tomto smere ide u odsúdeného o špeciálneho
recidivistu. Odsúdený ani v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody nepreukázal svojim

správaním dostatočnú snahu o polepšenie, a aj jeho zjavné kriminálne sklony počas pobytu na slobode
neumožňujú súdu preto dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života. Svedčí
o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo
k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Na nápravu
odsúdeného a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania zjavne nemala vplyv bezprostredná

hrozba výkonu trestu odňatia slobody pri podmienečných odsúdeniach a ani nepodmienečné tresty
odňatia slobody. Je nanajvýš zrejmé, že odsúdeného nič nedokáže motivovať k tomu, aby dokázal
žiť riadnym životom, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony.
Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa (špeciálneho recidivistu), nevytvára predpoklady na
úvahu, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život.

V jeho prípade preto prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej
činnosti.
9. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že prvostupňový
súd zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie a tieto správne posúdil a dospel k správnym
záverom.

10.Zustanovenia§66ods.1Trestnéhozákonavyplýva,ženato,abymoholbyťodsúdenýpodmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musia byť splnené súčasne okrem formálnej podmienky
spočívajúcej vo vykonaní zo zákona stanovenej časti uloženého trestu aj dve materiálne podmienky,
ktoré spočívajú v tom, že odsúdený svojím správaním vo výkone trestu odňatia slobody preukázal
polepšenie a tiež v tom, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

11. Prvostupňový súd u odsúdeného správne vyhodnotil splnenie formálnej podmienky a správne
zhodnotil aj správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a sťažnostný súd na odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového súdu v tomto rozsahu bez potreby jeho opakovania v plnom rozsahu
odkazuje.
12. Zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri skúmaní splnenia materiálnych podmienok, sú

zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť. Úvaha
prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností.
13. Pri vyhodnotení materiálnych podmienok je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s
osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a
pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti.

14. Sťažnostný súd rovnako ako prvostupňový súd zdôrazňuje, že odsúdený už bol v minulosti súdne
trestaný (má 10 záznamov). Za spáchanie trestného činu bol prvý krát odsúdený Okresným súdom
Galanta rozhodnutím zo dňa 23.08.2004, sp. zn. 2T/148/2004, následne v trestnej činnosti odsúdený
pokračoval a bol odsúdený v rokoch 2008. 2011, 2012, 2014, 2015, 2018, 2019. Posledného skutku,za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, sa dopustil dňa 31.01.2018. Z prehľadu
trestnej minulosti odsúdeného je zrejmé, že páchanie trestnej činnosti bolo súčasťou života odsúdeného
takmer 14 rokov, počas ktorých sa uložené tresty na prevýchovu odsúdeného ukázali ako neúčelné.

Uložením trestov odňatia slobody s podmienečným odkladom bola odsúdenému opakovane daná
možnosť preukázať polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa po
uplynutí skúšobnej doby dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený. Osobná sloboda odsúdeného
bola obmedzená od 01.02.2018, pričom v čase rozhodovania súdu vykonal trest odňatia slobody v trvaní
4 roky a 1 mesiac z celkového trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 4 mesiace. Počas výkonu

trestu odňatia slobody bol zaznamenaný v jeho správaní jeden negatívny poznatok, keď počas eskorty
nezachovalzásadyslušnéhosprávaniaavystupovaniavočispoluodsúdenému.Disciplinárneodmenený
bol dvakrát a disciplinárne tresty vykázané nemá. Odsúdený v prípade podmienečného prepustenia
prezentoval záujem pracovať a postarať sa o svojho syna. Napriek odsúdeným prezentovanému
spôsobu života v budúcnosti nemožno pre splnenie podmienok na jeho podmienečné prepustenie
nezohľadniť aj dlhé obdobie života odsúdeného v rozpore s právnymi normami, pričom práve tento

jeho dlhodobý spôsob života, bez trvalého pracovného pomeru, nedáva súdu záruku, že v prípade
podmienečného prepustenia možno od odsúdeného očakávať, že povedie riadny život. Odsúdený mal
viacero možností zmeniť spôsob svojho života, aj vzhľadom na rolu otca, avšak žiadny z vykonaných
trestov ani zmena jeho osobného statusu ho k tejto zmene nemotivovali a v trestnej činnosti pokračoval.
15. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru

sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v
súladesprávnymi,etickýmiamorálnyminormamispoločnosti.Jemožnépretokonštatovať,ževýchovné
pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.
Uvedený záver nemožno dosiahnuť ani uložením dlhšej skúšobnej doby, keďže jej plynutie sa v prípade
predchádzajúcich trestov ukázalo na dosiahnutie účelu trestu ako neefektívne.

16. Sťažnostný súd dodáva, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje
právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj
predchádzajúci spôsob života odsúdeného.

17. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť
osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu,
správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto
okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach.
Očakávania správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych okolností, ktoré

sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v budúcnosti súd
pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady a očakávania, pretože logicky
nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto
prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti.
18. Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života

odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania
sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne
okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných
činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným
Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia.
19. Zjavný sklon k páchaniu rôznorodej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil už 10-krát, pričom k zmene
jeho postoja neviedli ani doposiaľ vykonané tresty, totiž nasvedčuje tomu, že si z predchádzajúcich

odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej
činnosti a aby viedol riadny život. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti
pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.
20. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva,

ktoré mu garantuje zákon.
21. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.