Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419201142
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2022:8419201142.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok, sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal.

R. trvale bytom C., zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov
- matky Z., a otca P., trvale bytom W. toho času na neznámom mieste, o návrhu otca na zníženie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal 13. 05. 2019 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal, aby súd znížil výživné na jeho
maloletú dcéru R.. Podaný návrh odôvodnil tým, že naposledy mu bola uložená povinnosť prispievať na

výživu maloletej sumou 70 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 05. 09. 2017, sp. zn. 3P/156/2016. V tom čase bol zamestnaný. V roku 2018 prišiel
o zamestnanie a v období d 18. 05. 2018 do 23. 09. 2018 bol vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Následne od 24. 01. 2018 do 31. 01. 2019, a od 01. 02. 2018 je zamestnaný v spol.
HP - Pelzer s.r.o., avšak jedná sa o pracovný pomer na dobu určitú, ktorý má byť ukončený 31. 08.
2019. Zároveň od 11. 03. 2019 doposiaľ je práceneschopný, a v súčasnej dobe sú mu vyplácané iba
nemocenské dávky vo výške životného minima. Okrem toho bola na neho podaná obžaloba pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona z dôvodu dlžného výživného. Dlžné
výživné sa snaží splácať. Vzhľadom na jeho nepriaznivú situáciu spočívajúcu v zdravotnom stave, výške
jeho príjmu, dlžnom výživnom, nie je schopný platiť výživné v súdom určenej výške a preto žiadal o jeho
zníženie na sumu 25 eur mesačne od 01. 06. 2019. K návrhu pripojil pracovnú zmluvu na dobu určitú,
rozhodnutie o dočasnej PN, potvrdenie o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie za obdobie od
18. 05. 2018 do 23. 09. 2018.

2. Na výzvu otec ešte súdu doručil potvrdenie o príjme za obdobie 08/2018 do 07/2019, rozpis
rehabilitácií, potvrdenie o vyplácaných dávkach nemocenského poistenia od 11. 03. 2019 do 11. 07.
2019. Zároveň otec požiadal o možnosť jeho výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného
soudu Plzeň - město, kam by sa mohol dostaviť a ktorý už jeho výsluch aj v minulosti realizoval.

3. Súd vzhľadom na ďalšiu žiadosť otca o vykonanie výsluch na dožiadanom súde, Žiadosťou o
vykonanie dôkazu tunajší súd požiadal Okresní soud Plzeň - město o výsluch otca, ktorému mal položiť

konkrétne otázky, najmä

- aby sa vyjadril k rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. 05. 2020, ktorý rozpísal finančnú situáciu
otca v totožnom období vo vzťahu k vyživovacej povinnosti na jeho syna, brata mal. R.,- aby otec oznámil svoj príjem a presne rozpísal svoju aktuálnu finančnú situáciu, oznámil adresu
aktuálneho zamestnávateľa, ak je zamestnaný a oznámi presný rozpis jeho mesačných výdavkov,

predložil príjem za obdobie 2019 doposiaľ, a to vrátane listinných dôkazov,

- v prípade, že je práceneschopný doložil doklad o jeho PN a predpokladom termíne ukončenia PN a
potvrdenie o nemocenských dávkach, v prípade že je nezamestnaný, nech doručí potvrdenie o to, že
je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a potvrdenie o priznaní dávok v hmotnej núdzi, resp.

iných dávok,

- nech uvedie, či sa plánuje vrátiť na územie SR a kedy a či sa bude zúčastňovať nariadených
pojednávaní.

4. Dožiadaný súd Okresní soud Plzeň - sever tunajšiemu súdu Osvedčením o nedoručení písomnosti

oznámil, že žiadosti o výsluch otca P.K., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. nebolo možné vyhovieť.
Dotyčnýneprechádzainformačnýmsystémomzákladnýchregistrovanauvedenejadresesadotyčnému
opakovane nepodarilo doručiť súdne zásielky.

5. Súd zisťoval pobyt navrhovateľa aj v Českej republike, pričom Obvodní soud pro Prahu 7 podľa článku

16 Smlouvy z 29. 10. 1992 tunajšiemu súdu na základe žiadosti oznámil, že k osobe P.K., nar. XX. XX.
XXXX v centrálnej evidencii osôb nie vedené žiadne záznamy. Rovnako súd dotazoval obec W., kde má
otec na adrese W. XXX evidovaný trvalý pobyt na území SR. Obec W. súdu vo svojej odpovedi zo dňa
18. 10. 2021 oznámila, že P. má trvalý pobyt na adrese W., avšak na uvedenej adrese sa nikto dlhodobo
nezdržiava. Rovnako mu nie je známe ani miesto jeho terajšieho pobytu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili matka a kolízny opatrovník maloletých detí.
Nedostavil sa navrhovateľ, ktorému súd vzhľadom k tomu, že jeho pobyt sa napriek rozsiahlemu šetreniu
zistiť nepodarilo, na ním uvádzanej adrese sa nezdržiava, súčasne sa súdu nepodarilo zistiť, kde
by sa mal aktuálne zdržiavať, nemá evidovaný žiaden záznam v centrálnej evidencii osôb v Českej

republike. Preto predvolanie na pojednávanie bolo navrhovateľovi doručované zverejnením oznámenia
o doručovaní písomnosti na úradnej tabuli 04. 02. 2022.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom kolízneho opatrovníka a oboznámením
sa s listinnými dôkazmi najmä, návrhom otca, pracovnou zmluvou otca uzatvorenou na dobu určitú,

rozhodnutím o dočasnej PN z 12. 03. 2019, potvrdením o dobe vedenia v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a o poskytovaní podpory v nezamestnanosti a podpory pri rekvalifikácii z 26. 09.
2018, doplnením návrhu otca z 08. 08. 2019, potvrdením o príjme otca za obdobie od 08/18 do
07/19, dokladom o rehabilitácii otca, rozhodnutie o dočasnej PN, potvrdením o vyplatení dávkach
nemocenského poistenia, žiadosťami tunajšieho súdu o vykonanie dôkazu, Osvedčením Okresního

soudu Plzeň - sever o nedoručení písomnosti, lustráciou otca v registri Sociálnej poisťovne, v Registri
obyvateľov SR, odpoveďou obce W. o pobyte otca a zistil nasledovné.

8. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila. Ďalej
uviedla, že otec neplatí dcére výživné v stanovenej výške. Má určenú sumu 70 eur rozsudkom z roku

2017, avšak v roku 2019 uhradil v piatom mesiaci 80 eur, v šiestom 40 eur, v siedmom 80 eur a ôsmom
40 eur. V roku 2020 zaplatil iba v ôsmom mesiaci 200 eur. V roku 2021 uhradil v októbri 70 eur, v
novembri 70 eur a v decembri 95 eur. Iné sumy titulom výživného nezaplatil, a ani dobrovoľne dcére na
výživné neprispieva, nekupuje darčeky či iné veci. V tomto roku ešte na výživu dcéry neprispel. V období
od októbra 2021 - decembra 2021 zaplatil otec na obe deti zvlášť, ostatné sumy z predchádzajúcich

období uhradil iba na dcéru. Na chlapca v tom čase neplatil. Otec občas deťom napíše, ozve sa cez
aplikáciu Messenger. Pred dvoma-troma rokmi sem tam niečo deťom poslal, avšak od podania návrhu
dobrovoľne mimo výživného inú čiastku neuhradil. On sa kontaktuje cezo mňa s deťmi. Naposledy sa s
deťmi stretol pred troma rokmi, to bol iba jeden deň. Voči otcovi sa vedie aj trestné konanie pre prečin
zanedbania povinnej výživy, konanie nie je právoplatne skončené. Ona je zamestnaná, s mesačným

príjmom je cca. 700 eur, v čom sú zahrnuté daňový bonus a rodinný prídavok. Daňový bonus som si
uplatnila iba nedávno. Dcéra je toho času už na druhom stupni ZŠ, chodí do 6. ročníka. Má výdavky
na cestovné od 16 - 20 eur mesačne. Momentálne nechodí na žiadne krúžky, plánuje sa prihlásiť na
tanečný krúžok od nového školského roka. V škole sa nestravuje. Strava na dcéru ma vyjde cca. 150eur mesačne. Jej zdravotný stav je dobrý, neužíva žiadne lieky. Školské pomôcky ma vyjdú na 15 - 20
eur mesačne. Platí necelých 30 eur mesačne na TV, internet. Dcéra má mobil, na ktorý jej dobíja kredit
vo výške 4 - 8 eur mesačne. Ošatenie, obuv a hygienické potreby pre dcéru ju vyjdú do cca. 100 eur

mesačne. Iné nevyhnutné výdavky dcéra nemá. Na inkaso prispieva sumou 100 eur. Býva s mamou,
preto platí polovicu. Cestovné výdavky má cca. 100 eur mesačne na benzín. Na stravu pre celú rodinu
minie 300 eur mesačne, nakoľko má ešte staršieho syna. Jej zdravotný stav je dobrý, lieky neužíva. V
súčasnosti študuje v Levoči za praktickú sestru. Ročne platí na školu 100 eur a má cestovné výdavky.

9. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí,
nakoľko nie je v záujme maloletej a žiadal ho zamietnuť.

10. Podľa správy ÚPSVaR KK o prešetrení rodinných pomerov z 28. 02. 2022, matka s maloletými
deťmi žije v dvojgeneračnom dome v hornej podkrovnej časti, ktorá má vlastný vchod. Táto časť je vo
vlastníctvematky.Matkajezamestnanáspríjmomcca.700eurmesačneavsúčasnejdobeštudujepopri

zamestnaní odbor praktická sestra v Levoči. Náklady na bývanie má vo výške 100 eur mesačne (voda +
elektrina), TV + internet 30 eur mesačne, telefón 20 eur mesačne. Cestovné do práce vo M. R. 100 eur
mesačne. Cestovné pre deti do školy 32 eur mesačne a strava pre syna v škole 26 eur mesačne. Otec
maloletých detí s nimi nežije v spoločnej domácnosti 8 rokov a vyživovaciu povinnosť voči maloletým
deťom si neplní a výživné neplatí. S deťmi sa už dlhšiu dobu osobne nevidel, naposledy asi pred 3

rokmi. Kontaktuje ich sporadicky, a to telefonicky. Dobrovoľne deťom žiadne peniaze neposiela, nedáva
im darčeky. Matka zabezpečuje všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, stravou, oblečením
hygienickými potrebami, školskými pomôckami.

11. Podľa Pracovnej zmluvy otca, otec bol zamestnaný v spol. HP - Pelzer s.r.o. so začiatkom práce 01.

02. 2019. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, a to dňa 31. 08. 2019.

12. Podľa potvrdenia o dobe vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie a o poskytovaní podpory
v nezamestnanosti a podpory pri rekvalifikácii, bol navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie v dobe od 18. 05. 2018 do 23. 09. 2018 a počas tohto obdobia mu bola poskytovaná

podpora v nezamestnanosti. Podpora pri rekvalifikácii mu nebola poskytovaná.

13. Podľa Rozhodnutia o dočasnej práceneschopnosti z 12. 03. 2019 je navrhovateľ od 11. 03. 2019
dočasne PN a posledná kontrola mala byť 19. 08. 2019.

14. Podľa Potvrdenia o vyplatených dávkach nemocenského poistenia boli otcovi v období od 13. 03.
2019 do 30. 06. 2019 vyplácané dávky nemocenské poistenia, a to za obdobie od 13. 03. 2019 do 31.
03. 2019 vo výške 8.511,- Kč, od 01. 04. 2019 do 30. 04. 2019 vo výške 14.682,- Kč, od 01. 05. 2019
do 31. 05. 2019 vo výške 16.399,- Kč, od 01. 06. 2019 do 30. 06. 2019 vo výške 15.870,- Kč.

15. Podľa Potvrdenia o príjme za obdobie od 08/18 do 07/19 mal otec v mesiaci február 2019 príjem
18..507 Kč v čistom a v mesiaci marec 2019 za 10 dní mal príjem 5.184,- Kč v čistom.

16. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3P/156/2016 z 05. 09. 2017 bolo určené výživné na maloletú
Lillianu vo výške 70 eur mesačne, ktoré bol otec povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred.

17. Zároveň na tunajšom súde sa pod sp. zn. 3Pc/22/2016 viedlo konanie o určenie otcovstva k mal. P.K.
voči domnelému otcovi P.K.. Nakoľko otcovstvo bolo potvrdené súčasťou rozhodnutia bola aj úprava
rodičovských a povinností, pričom otec vo svojom odvolaní namietal aj výšku výživného v sume 80 eur
mesačne. Odvolací súd vo svojom rozsudku z 12. 05. 2020, č. k. 21CoP/153/20196 - 122, v bodoch

10., 11., 12. a 13 uviedol:

Skúmajúc príjmové pomery otca v minulosti je zrejmé, že tento bol striedavo zamestnaný aj
nezamestnaný, v poslednom deklarovanom období poberal nemocenské dávky. Keďže otec nepredložil
súdu potvrdenie o jeho invalidite, ktorá by ho vylučovala z pracovnej činnosti, vychádzal odvolací súd

z potenciality jeho príjmov, ktorá má v konaniach o určenie výživného prednosť pred fakticitou príjmov.
Súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a
schopnostiach otca dosahovať mzdu z pracovnej činnosti aspoň vo výške minimálnej mzdy. Tá v
situácii otca 2 mal. detí, žijúceho a pracujúceho v Českej republike, predstavuje v čistom sumu

15.000,- Kč, v prepočte na menu euro 556 eur. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň uvádza, že aj
v čase práceneschopnosti poberal otec nemocenské dávky, v sume dokonca vyššej ako je minimálna
mzda, t. j. 16.000,- Kč (587,13 eur). Odvolaciu námietku otca, týkajúcu sa jeho práceneschopnosti,
považuje odvolací súd za nedôvodnú, zároveň niet dôvodu odkláňať sa od názoru, že otec je schopný
dosahovať príjem vo výške minimálnej mzdy. Keďže otec má okrem mal. P. aj ďalšiu vyživovaciu

povinnosť a jeho skutočný príjem z pracovnej činnosti je nestály, odvolací súd považuje za dôvodné
pristúpiť k zohľadneniu spodnej hranice percentuálneho podielu vyživovacej povinnosti otca voči mal.
P.. Poukazujúc na materiál z prostredia Českej republiky, 15 % z čistého potenciálneho príjmu otca
predstavuje 83,40 eur, čo takmer identicky zodpovedá súdom prvej inštancie určenému výživnému.
Na margo odvolacieho návrhu otca prispievať na výživu mal. P. sumou 20 eur mesačne, odvolací súd
uvádza, že minimálna výška výživného, ktorú je rodič povinný platiť titulom výživné, bez ohľadu na

nepriaznivú životnú situáciu, predstavuje v zmysle ust. § 63 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých predpisov.

18. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o
rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

- úroveň starostlivosti o dieťa,
- bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
- ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
- okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
- ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,

telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
- podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
- názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
- podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

- využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine; Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine ; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine; Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine;dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Predmetom tohto konania bol nárok otca na zníženie výživného pre maloletú dcéru. Otec maloletej
návrh, ktorý bol podaný 13. 05. 2019 odôvodňoval skutočnosťou, že ku 31. 08. 2019 dôjde k ukončeniu
pracovného pomeru, ktorý bol dojednaný len na dobu určitú a okrem toho je v súčasnej dobe
práceneschopný a má len príjem z nemocenského poistenia.

21. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosťou súdu rozhodujúceho o zmene rozhodnutia je vždy
skúmať zmenu pomerov, ktorá nastala medzi účastníkmi od posledného rozhodnutia. Zmenou pomerov
v zmysle ustálenej súdnej praxe súdov je i plynutie času (v zásade nastáva uplynutím troch rokov od
poslednej úpravy, ak súčasne nenastali iné relevantné skutočnosti), pretože maloleté dieťa rastie a
vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalej zmenou je i trvalá zmena zdravotného stavu, nástup

dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod. Zároveň však súdu v žiadnom prípade neprislúcha hodnotiť, či
pôvodne určené výživné bolo primerané, lebo v takomto prípade by dochádzalo k neprípustnej reparácii,
už právoplatného rozhodnutia.

22. Pre správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti je dôležité vyhodnotenie zákonných kritérií, a

to sú schopnosti a možnosti, majetkové pomery oboch rodičov, ich životná úroveň, osobná starostlivosť
o dieťa a vyhodnotenie miery osobnej starostlivosti, vyhodnotenie výdajov rodičov, zhodnotenie
oprávnenosti týchto výdajov. Pri povinnom rodičovi vyhodnotí jeho schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, prípadne aj otázku jeho možného zárobku, ak sa vzdá výhodnejšieho zamestnania alebo
majetkové prospechu, prípadne, ak berie na seba povinný rodič neoprávnené riziká. Taktiež osobnú

starostlivosťmatkyatietoplnenianemateriálnejpovahyjepotrebnépričítaťmatkenaplnenievyživovacej
povinnosti a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa rodičia mali podieľať na úhrade výdajov maloletých,
ktoré sú oprávnenými.

23. Pri hodnotení výdajov maloletého dieťaťa je potrebné zhodnotiť jeho potreby ako potreby základné,

potom potreby, ktoré súvisia s aktivitami, záujmami, potrebami vyššieho vzdelania. Pri každých výdajoch
maloletých detí, alebo oprávnených osôb je potrebné mať za to, že základné náklady, ktoré súvisia
s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, nákupom drogérie a kozmetiky, nemusia byť exaktne
preukázané. Tie sú teda považované za nejaké základné nevyhnutné.

24. Naposledy bolo výživné otca voči maloletej upravené rozsudkom tunajšieho súdu z 05. 09. 2017, sp.
zn. 3P/156/2016, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 70 eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletej

25. Ďalej súd mal za preukázané, že maloletá toho času nie je schopná sama sa živiť, pretože ešte

študuje, pripravuje sa na svoje budúce povolanie a nemá žiaden príjem. Súd zdôrazňuje, že vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu majú rodičia (matka i otec), pričom platí, že súd individuálne skúma možnosti,
schopnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet a výšku iných vyživovacích povinností každéhoz rodičov, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosti o dieťa a
starostlivosťou o domácnosť, ktorej členom je dieťa.

26. Súd skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov. Maloletá dcéra, rovnako ako aj jej brat a syn
navrhovateľa boli zverení do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, pričom
otec v súčasnej dobe nežije v spoločnej domácnosti, teda osobnú starostlivosť tak výlučne zabezpečuje
matka. Príjem matky je momentálne pozostáva z príjmu zo závislej činnosti v sume 700 eur a rodinných
prídavkov. Zároveň matka si aktuálne zvyšuje kvalifikáciu a dištančne študuje v odbore praktická sestra,

s čím ma tiež spojené výdavky. A to jednak školné a jednak cestovné. Mesačné náklady na bývanie
sú v sume 100 eur, je to suma, ktorou prispieva svojej matke. Internet, mobil a TV sú v sume 50 eur.
Cestovné do práce 100 eur a cestovné pre deti 32 eur. Strava pre syna v škole 26 eur mesačne. Dcére
hradí výdavky do školy, na krúžky aktuálne nemá. Platí stravu pre celú rodinu. Potom má bežné výdavky
spojené s hygienickými potrebami, ošatením, obuvou pre celú rodinu.

27. Pokiaľ ide o príjem otca, tak aktuálny príjem sa súdu nepodarilo zistiť. Otec zdokladoval len svoj
príjem v roku 2018 a do júla 2019. Podľa vyjadrenia matky žije navrhovateľ už 8 rokov v Čechách,
avšak nevie uviesť či pracuje a aký má príjem. Otec však okrem návrhu a jeho doplnenia, žiadne iné
podanie na súd neučinil, súdu sa jeho pobyt napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo zistiť. Zároveň
samotnýotecpožiadalovykonanievýsluchuvČechách,konkrétnenaOkresnomsúdePlzeň,novýsluch

sa napriek rozsiahlemu šetreniu nepodarilo uskutočniť, pretože navrhovateľ sa na uvedenej adrese
nezdržiava. Navrhovateľ novú adresu, kam by mu súd mal doručovať zásielky, súdu neoznámil. Zároveň
vo svojom návrhu uviedol aktuálny príjem, ktorý v tom čase pozostával z nemocenského poistenia, teda
dokonca v čase podania návrhu otec príjem mal a nebol bez príjmu. Aj odvolací súd uviedol, že aj v čase
práceneschopnosti poberal otec nemocenské dávky, v sume dokonca vyššej ako je minimálna mzda, t. j.

16.000,- Kč (587,13 eur). Preto dôvody týkajúce sa jeho práceneschopnosti a minimálneho príjmu, ktorý
nepostačuje ani na úhradu potrieb otca, považuje tunajší súd za neopodstatnenú a nedôvodnú. Zároveň
niet dôvodu odkláňať sa od názoru, že otec je schopný dosahovať príjem vo výške minimálnej mzdy.
Taktiež otec vo svojom vyjadrení sám uviedol, že počas obdobia, kedy nepracoval, poberal podporu v
nezamestnanosti, teda z toho vyplýva, že aj v prípade dočasnej straty zamestnania má príjem titulom

sociálnych dávok. Je potrebné uviesť, že otec svoj príjem zdokladoval len do júla 2019, pričom na výzvy
súdu či dožiadaného súdu otec už nereagoval, napriek tomu, že mu výzva súdu bola zo 17. 06. 2020
ohľadom zisťovania výšky príjmu, trvania PN a rozsudku odvolacieho súdu z 12. 05. 2020 bola riadne
doručená 20. 06. 2020.

28. Súd tak nemal za preukázané aktuálne príjmy a výdavky otca, a tak nemal za preukázanú reálnu
zmenu jeho pomerov. Zároveň samotná strata zamestnania bez skúmania dôvodov straty zamestnania,
využitia podpory štátnych sociálnych dávok, preukázania aktívneho hľadania si práce, automaticky nie
je dôvodom na zníženie výživného pre maloleté deti. Je povinnosťou navrhovateľa preukázať, že na
jeho strane došlo k tak výraznej zmene pomerov, ktorá má za následok zmenu súdneho rozhodnutia

spočívajúcu v znížení výživného na maloletú. V danom prípade navrhovateľ súdu nepreukázal, že na
jeho strane došlo k tak výraznej zmene pomerov, pretože okrem návrhu, ktorý odôvodňoval ukončením
pracovného pomeru a dočasnou PN, nič iné súdu neuviedol. Zároveň v tom čase (podania návrhu na
súd) otec príjem mal, ktorý bol vo vyššej sume ako minimálna mzda. Okrem toho aj v súčasnej dobe
neplatí výživné na maloleté deti, v sume 70 eur na dcéru a 80 eur na syna, ktoré mu bolo určené súdnymi

rozhodnutiami.Taktiežsdeťmiotecneudržiažiadenkontakt,dobrovoľneimžiadnousumounaichvýživu
neprispieva, nekupuje darčeky. Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko otec v zmysle § 78 ods.
1 zákona o rodine nepreukázal zmenu pomerov, na základe ktorých možno meniť súdne rozhodnutia,
súd návrh v celom rozsahu zamietol.

29. Na margo návrhu otca prispievať na výživu mal. R. sumou 25 eur mesačne, súd uvádza, že
minimálnavýškavýživného,ktorújekaždýrodičpovinnýplatiťtitulomvýživné,bezohľadunanepriaznivú
životnú situáciu, predstavuje v zmysle zákona o rodine 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v peňažnom vyjadrení v roku
2019 bolo 28,79 eur, v roku 2020 bolo 29,42 eur a v roku 2021 je 29,87 eur. Pričom v prípade otca súd

nezistil dôvody, ktoré by mali za následok zníženie výživného na zákonom stanovenú minimálnu sumu.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.