Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Hric

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 4T/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715010533
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hric
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8715010533.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. júna 2021, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hrica a prísediacich Marty Alžbetkinovej a Bc. Marty Péterovej, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :
G. O. Á. T. M. Q. W. , nar. XX.XX.XXXX E. G., trvalo bytom Y., okr. G.
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby

a ÚVTOS Prešov

j e v i n n ý , že

1/ dňa 24.06.2013 v Poprade prevzal od I. Š. finančné prostriedky vo výške 1.000,- € na základe
príjmového pokladničného dokladu od spoločnosti PALBESTAV SK, s.r.o. , Na Bystričku 10447/14,
Martin, IČO: 45 494 312 a pod zámienkou, že takto získané finančné prostriedky použije na

ich zhodnotenie v stavebníctve, ktoré mal dosiahnuť nákupom a následným predajom stavebného
materiálu, zo zisku z tejto činnosti mal vyplácať I. Š. týždenný výnos vo výške 100,- €, I. Š. vyplatil
v štyroch splátkach celkovo 400,- €, následne prisľúbené výnosy vyplácať prestal a zvyšné finančné
prostriedky, ani na naliehanie I. Š. nevrátil, pričom uvedená spoločnosť v danom čase nevykonávala
žiadnu činnosť a za túto spoločnosť nebol oprávnený ani konať, pokladničný doklad predložil I. Š. len
pod zámienkou získať od menovanej finančné prostriedky pre svoju vlastnú potrebu, čím uviedol I. Š.

do omylu a takto jej spôsobil škodu vo výške 600,- €,

2/ v presne nezistenom čase v mesiaci september 2013 prevzal od I. Š. v Poprade finančné prostriedky
vo výške 2.800,- €, ktoré mal použiť na kúpu baru EXPERIMENT, ktorý sa nachádza na ul. Nám. Sv.
Egídia 39/17 v Poprade a na kúpu tovaru do tohto baru, poskytnuté finančné prostriedky jej mal vrátiť
zo zisku z prevádzkovania tohto baru, nevrátil žiadne finančné prostriedky, zároveň v bare prisľúbil
zamestnať aj dcéru I. Š.Á., pričom predmetný bar na predaj v tom čase nebol a nebol ponúkaný ani

na prenájom, teda finančné prostriedky vylákal od I. Š. len pre vlastnú potrebu, čím jej spôsobil škodu
vo výške 2.800,- €,

3/ v presne nezistenom čase v mesiaci jún až júl 2013 v Poprade požiadal I. Š. a jej manžela C. Š. z G.
finančné prostriedky za účelom kúpy bytov po neplatičoch a za účelom vykonania ich rekonštrukcie, za
týmto účelom odovzdal C. Š. G. O. dňa 08.07.2013 v Poprade finančné prostriedky vo výške 28.000,-

€ a dňa 15.08.2013 v Poprade finančné prostriedky vo výške najmenej 3.485,- €, následne v presne
nezistenom čase v januári 2014 v Poprade odovzdala I. Š. G. O. finančné prostriedky vo výške 12.000,-
€, tieto mal G. O., podľa jeho prísľubu použiť na kúpu presne neurčených bytov a vykonanie ich
rekonštrukcie, finančné prostriedky mal C. Š. a I. Š. vrátiť so ziskom do pol roka od ich poskytnutia, avšak
kúpu bytov s ich následným zhodnotením nevykonal, finančné prostriedky použil doposiaľ nezisteným
spôsobom, do dnešného dňa nevrátil C. Š. a I. Š. žiadnu časť z poskytnutých finančných prostriedkov,
pričom finančné prostriedky od menovaných preberal s vedomím, že ich nepoužije na stanovený účel a

ich zhodnotenie, čím uviedol C. Š. a I. Š. do omylu a spôsobil im škodu vo výške 43.485,- €,- čím spôsobil menovaným celkovú škodu vo výške 46.885,- €,

4/ dňa 08.01.2014 v Poprade prevzal od D. X. finančné prostriedky vo výške 3.000,- € za účelom

vyplatenia zálohy na kúpu a sprostredkovania predaja doposiaľ bližšie neurčeného bytu pre D. X.,
ktorý mal byť v dražbe, ktorý predaj sa mal uskutočniť do jedného mesiaca od poskytnutia finančných
prostriedkov, prevzaté finančné prostriedky však nepoužil na uvedený účel, kúpu bytu nesprostredkoval
a finančné prostriedky doposiaľ ani sčasti nevrátil, pričom už pri prevzatí peňazí konal s vedomím, že
poskytnuté finančné prostriedky použije na iný účel, čím D. X. spôsobil škodu vo výške 3.000,- €,

5/ dňa 03.09.2013 v Poprade sprostredkoval predaj 3-izbového bytu č. 15 na 7. poschodí bytového
domu súp. č. XXXX, vchod č. XX na ul. B.. D. E. G., na parcele KN-C č. XXXX/XXX, zapísaného na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom v Poprade, katastrálny odbor, obec Poprad, v tom čase vo
vlastníctve súrodencov Y. C. X. G. a G. J. X. M. B. v Českej republike, a to na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 03.09.2013 v Poprade medzi Y. C. a G. J. ako predávajúcimi a C. T., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G., P. XXXX/XX ako kupujúcim, za dohodnutú kúpnu cenu 42.000,- €, následne sprostredkoval
predaj toho istého bytu na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.09.2013 v Poprade medzi C. T. ako
predávajúcim a G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., X. XXXX/X ako kupujúcim za dohodnutú kúpnu cenu
42.000,- €, pričom v čase sprostredkovania predaja predmetného bytu konal s vedomím, že kúpnu cenu
predávajúcim nevyplatí, pričom kúpna cena vo výške 42.000,- € mu bola G. Š., prostredníctvom C. T.

uhradená v plnej výške, takto získané finančné prostriedky Y. C. a G. J. nevyplatil, okrem sumy 1.202,53
eur, ktorú zaplatil na vyrovnanie dlhu vo vzťahu k spoločnosti SPOLBYT s. r. o. Poprad, Tomášikova
2940/2, Poprad v septembri 2013, čím ich týmto spôsobom uviedol do omylu a spôsobil im škodu vo
výške 40.797,47 €,

6/ presne nezisteného dňa v mesiaci december 2013 v Poprade prevzal od E. J. finančné prostriedky
vo výške 2.500,- €, ktoré mal použiť ako hlavný dodávateľ pri realizácii novostavby vo vlastníctve C.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, G., ktorá sa nachádza oproti reštaurácii CIN CIN na Velickom
námestí v Poprade - Veľkej, finančné prostriedky sa zaviazal vrátiť v lehote dvoch - troch týždňov
od ich poskytnutia, najneskôr však do doby, kedy mu vlastník novostavby poskytne zálohové platby,

pričom takto konal s vedomím, že poskytnuté finančné prostriedky nepoužije na prezentovaný účel,
keďže výstavbu predmetnej stavy nerealizoval ani realizovať nemal, finančné prostriedky v dohodnutom
termíne nevrátil a použil ich nezisteným spôsobom, čím pre E. J. spôsobil škodu vo výške 2.500,- €,

- pričom uvedenými skutkami tak spôsobil celkovú škodu vo výške 93.182,47 €,

t e d a

v bode 1/ - 6/

pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho
do omylu alebo využil niečí omyl, a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu

č í m s p á c h a l

v bode 1/ - 6/
pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2,

ods. 4 Trestného zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r
a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu
Poprad, č. 5T/79/2016 zo dňa 06.06.2017, právoplatný dňa 06.06.2017, ktorým mu bol podľa § 222

ods. 3 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 8 (osem)
mesiacov a na výkon trestu bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu súd u k l a d á povinnosť zaplatiť poškodeným:

dedičovi po neb. I. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G., Š. XXXX/X, X. XX.XX.XXXX a to C. Š., L.. XX.XX.XXXX,
J. G., Š. XXXX/X škodu vo výške 3.400,--eur,

C. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G., Š. XXXX/X škodu vo výške 43.485,--eur,

D. X., L.. XX.XX.XXXX, J. G., X. XXXX/X škodu vo výške 3.000,--eur,

Y. C., L.. XX.XX.XXXX, J. G., V. XX škodu vo výške 19.797,47 eur,

dedičom po neb. E. J., L.. XX.XX.XXXX, J. P. T. XX, X. XX.XX.XXXX škodu vo výške 2.500,--eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného C. Š., L.. XX.XX.XXXX, J. G., Š. XXXX/X so

zvyškom nároku na náhradu škody
o d k a z u j e na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú Y. C., L.. XX.XX.XXXX, J. G., V. XX so zvyškom
nároku na náhradu škody

o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby zo dňa 10.12.2015 súd zistil skutkový stav uvedený vo výroku. Dokazovanie bolo
doplnené v zmysle rozhodnutia Krajského súdu Prešov č. 9To/36/2018, ktorým bol dňa 17.10.2018
prvostupňový rozsudok zrušený.

V priebehu celého konania obžalovaný popieral spáchanie trestnej činnosti a tvrdil, že pokiaľ niečo
sprostredkoval pre poškodených, tak to bolo vždy cez iné osoby a on žiadne peniaze od poškodených
nepreberal. Poukazoval na to, že pracoval ako živnostník v oblasti stavebníctva a túto činnosť robil
ako subdodávateľ cez iné spoločnosti. K spoločnosti PALBESTAV-SK s. r. o. uviedol, že jej majiteľom

bol I. Š., ktorému niekedy pomáhal vypísať písomností, keďže to ešte neovládal, no pečiatku tejto
spoločnosti nikdy nemal. Podpisy na listiny dával sám Š. ako konateľ. Vedel o kontakte Š. a X. Š. a
teda, že pozná aj jej rodičov a medzi nimi bol nielen kamarátsky, ale aj obchodný vzťah. Pri stavebnej
činnosti nikdy nezhodnocoval peniaze tak ako je mu kladené za vinu a ani ako to tvrdí Š.. Pokiaľ mal
v istom čase záujem prevádzkovať bar v centre Popradu, tak to boli iba jeho predstavy, no žiadne

kroky k prevádzkovaniu nerobil. Z iniciatívy I. Š., ktorá sa dozvedela od dcéry X. o jeho úvahe zriadiť
bar a ktorá ho poprosila, aby zamestnal X., tak túto jej požiadavku neodmietol, no následne upustil
od predstavy prevádzkovať bar a toto oznámil X. Š.. Žiadne peniaze od I. Š.Á. neprebral vo vzťahu k
obom skutkom, pretože nemal na to ani dôvod. Pokiaľ ho z týchto skutkov usvedčuje I. Š., tak to robí z
dôvodu, že ju niekto neidentifikovaný zmanipuloval a takto prostredníctvom rodiny Š. chce mu poškodiť.

Obžalovaný poprel aj skutok v bode 3/, ktorým mal prevziať od manželov Š. na trikrát peniaze v celkovej
sume 44.485,--eur podľa obžaloby za účelom kúpy bytov po neplatičoch, čím by po rekonštrukcii bytov
tieto výhodne predali a mali by peniaze na vrátenie úverov a zabezpečenie si zisku. V rámci živnosti
nekupoval byty po neplatičoch a ani takéto byty nerekonštruoval. Vyhotovenie príjmového dokladu na
sumu 28.000,--eur on iba sprostredkoval, doklad podpísal a opečiatkoval sám konateľ spoločnosti I. Š.

a to za finančnú odmenu 1.000,--eur, ktorú mu poskytla X. Š.. Vedel, že Š. mali poskytnuté úvery nazáklade nepravdivých údajov a nie sú schopní ich splácať. Podľa neho túto trestnú činnosť vo vzťahu
k Š. mali spáchať iné osoby.

Priznal, že od D. X. prevzal sumu 3.000,--eur ako zálohu na byt za sprostredkovanie predaja, keďže ona
mala záujem o byt. On vtedy nevedel o žiadnom konkrétnom byte, ale vhodný byt hľadal cez inzeráty
a prostredníctvom známych. Potom, čo zistil, že byt pre ňu hľadá aj C. T., s ktorým ho záujemkyňa
skontaktovala, tak túto sumu vyplatil T. v jej neprítomnosti, pretože o vrátenie podľa tvrdenia T. ho žiadala
záujemkyňa. Ďalej tvrdil, že z tejto sumy mu T. vyplatil 1.000,--eur ako náhradu nákladov spojených s

hľadaním bytu pre záujemkyňu a keď v máji 2014 ho Kovalčík navštívil v ÚVV Prešov, tak ho ubezpečil,
že X. vrátil sumu 2.000,--eur a hneď v ďalšej časti tejto výpovede to opravil tak, že T. mu neuviedol
konkrétnu sumu, len mu tvrdil, že peniaze poškodenej vrátil.

K skutku v bode 5/ obžalovaný tvrdil, že sprostredkovateľom bytu a jeho prevodu na požiadanie C.
bol z dôvodu, že ho táto oslovila, podala mu informácie, že má exekúcie aj dlhy na bytovom družstve

a mala vhodný byt, za ktorý požadovala 42.000,--eur s tým, že polovicu sumy bude treba vyplatiť
spoluvlastníkovi bytu jej bratovi J. a zo sumy patriacej jej mal obžalovaný zaplatiť za ňu dlhy a exekúcie
a pre seba nechať 5.000,--eur, ktoré požadoval za sprostredkovanie predaja a ostatné peniaze má jej
vyplatiť. Tvrdil, že dlhy za ňu vyplatil z dôvodu, aby bol bezproblémový prevod vlastníctva k bytu na inú
osobu a to v celkovej sume 15.200,--eur a ostatné peniaze zaslal C. na účet. Od nej mal plnú moc na

sprostredkovanie a zaviazal sa aj zabezpečiť vyplatenie sumy 21.000,--eur pre J., ktorý mu poskytol
číslo účtu. Následne zabezpečil predaj tohto bytu pre C. T., aby mal istotu, že C. tento byt nepredá inému,
keďže on už vyrovnal za ňu dlhy. T. on vyplatil sumu 1.000,--eur za to, že tento súhlasil s prevodom bytu
na neho a zabezpečil následne aj predaj bytu T. pre G. Š., pričom administratívne úkony za neho robil
G. D.. Tento poslal sumu 20.900,--eur T., ktorý túto sumu previedol na účet v Českej republike, ktorý mu

poskytol J.. Na sprostredkovaní predaja tohto bytu on získal 3.500,--eur. Keďže T. zistil, že peniaze boli
odoslané na účet s menom S. J.T., tak ho vyzval na nápravu a preto on sám telefonoval J., aby si zriadil
vlastný účet. Podľa neho T.l z vlastnej iniciatívy stornoval prevod týchto peňazí a keď mu J. poskytol
číslo nového účtu, tak tieto peniaze mal T. zaslať na nový účet. Potvrdil, že on osobne odovzdal číslo
nového účtu T.. Š. vyplatil T. sumu 20.900,--eur a tento mu vyhotovil príjmový doklad.

K skutku vo vzťahu k poškodenému E. J. uviedol, že peniaze v sume 2.500,--eur si od neho požičal, no
nie na účel ako je to uvedené v obžalobe. J. tvrdil, že má rozrobené nejaké ponuky na stavebné práce
a peniaze mu vráti v najkratšom čase, pokiaľ mu to vyjde. Tieto peniaze použil na zaplatenie leasingu,
na nájom a na živobytie.

Obrana obžalovaného bola vyvrátená výpoveďami poškodených aj svedkov a taktiež listinnými
dôkazmi, ktorými bolo preukázané, že s peniazmi, ktoré získaval od poškodených, manipuloval výlučne
obžalovaný a tieto boli použité iba pre jeho obohatenie. Pokiaľ z takto získaných peňazí vyplatil nejakú
nižšiu sumu, či to už vo forme dlhu alebo poskytnutia provízie za nejaký úkon, ktorý vykonala dotyčná

osoba, tak to bolo iba na zastieranie záujmu obžalovaného, aby získavané peniaze slúžili výlučne jemu,
ale aby mohol z jednotlivých úkonov pri manipulácii usvedčovať iné osoby. Toto súviselo aj s jeho
tvrdením, že on bol iba sprostredkovateľom a všetko zle, čo bolo vo vzťahoch pri nakladaní s finančnými
prostriedkami z jednotlivých skutkov, tak za to nezodpovedá on, ale iné osoby.

I. Š. sa zoznámila s obžalovaným prostredníctvom I. Š., ktorý bol priateľom jej dcéry X.. Obžalovaný
tvrdil, že vie zhodnotiť peniaze v stavebníctve a tak ona mu poskytla sumu 1.000,--eur, keďže jej tvrdil,
že za každý týždeň jej poskytne výnos z tejto sumy 100,--eur. Takto jej celkovo vyplatil v priebehu 4
týždňov sumu 400,--eur a ďalšie výnosy už jej neplatil. Pri kontaktoch s jej dcérou vyjadril obžalovaný
záujem kúpiť bar a v ňom zamestnať dcéru X.. Na zakúpenie tovaru do baru požadoval od svedkyne

3.000,--eur a keďže dcére nebol poskytnutý úver, tak svedkyňa si vybavila úver 3.000,--eur a sumu
2.800,--eur vyplatila obžalovanému v podzemnej garáži OC Max Poprad. Ďalšie možnosti zabezpečenia
zisku ponúkol obžalovaný manželom C. a I. Š. tým, že on sa zaoberá kúpou bytov za nízke ceny, byty
zhodnocuje a následne predáva so ziskom. Navrhol im vybavenie úverov a pri spomínanej činnosti im
mal zabezpečiť zhodnotenie peňazí. Jej manžel si vybavil úver vo viacerých peňažných ústavoch a

obžalovanému vyplatil sumu 28.000,--eur. Na preukázanie pravdivosti o tejto činnosti im obžalovaný
ukázal byt u pani T., ktorá potvrdila, že má dlhy a byt mala odkúpiť X. Š.R., no keď jej hypotéka
nebola poskytnutá, tak svedkyňa si vybavila úvery a obžalovanému vyplatila sumu 13.500,--eur i keď on
požadoval 33.000,--eur na vyplatenie dlhov za T. a zabezpečenie prevodu bytu na ich dcéru X.. Tentoscenár bol vypracovaný výlučne obžalovaným. Pri stretnutiach s obžalovaným bol občas prítomný aj
M., ktorý do komunikácie veľmi nezasahoval, ale obaja sa tvárili, že vedia kúpiť byty po neplatičoch.
príjmový doklad jej obžalovaný vystavil iba raz a to na sumu 1.000,--eur vo vzťahu k prvému skutku a až

následne zistila, že na doklade bola pečiatka spoločnosti, ktorá nevykazovala žiadnu činnosť. Peniaze
vždy odovzdávala iba obžalovanému.

Keďže svedkyňa I. Š. v priebehu konania zomrela, tak rozpory v jej výpovediach bolo možné odstraňovať
iba za použitia iných dôkazov a vyhodnotenie príčin rozporov vo výpovediach bolo možné vyvodzovať

iba na základe nepriamych úvah.

Svedok C. Š. potvrdil, že do kontaktu s obžalovaným prišiel prostredníctvom ich dcéry, ktorá tvrdila,
že obžalovaný vie zabezpečiť kúpu bytov za ceny okolo 14.000,--eur, ktoré výhodne predá a pri
osobnom jednaní mu tieto informácie obžalovaný potvrdil. Následne mu obžalovaný telefonoval, že
byty už sú pripravené, len on potrebuje, aby mu svedok poskytol finančné prostriedky. V priebehu

troch až štyroch hodín, svedok vybavil viac úverov v peňažných ústavoch v sume nad 30.000,--eur a
obžalovanému vyplatil sumu 28.000,--eur v motorovom vozidle, kde bol prítomný aj G. M.. Obžalovaný
vydal potvrdenie o prevzatí peňazí, na ktorom bola pečiatka spoločnosti, o ktorej tvrdil obžalovaný, že
je spoločníkom. Pri vybavovaní úverov ho obžalovaný vozil autom k jednotlivým bankám. Byty mali
byť zabezpečené do dvoch mesiacov, no už pred uplynutím tejto doby obžalovaný požadoval ďalšie

peniaze na zrekonštruovanie jedného bytu a tak svedok vybavil ďalší úver a obžalovanému vyplatil
4.500,--eur bez dokladu a pri odovzdávaní bol prítomný opäť M.. Zabezpečenie bytov obžalovaný
oddiaľoval tvrdením, že záujemca o kúpu nemá ešte dostatok peňazí a keď on žiadal obžalovaného o
vrátenie peňazí, ktoré mu poskytol, tak obžalovaný tvrdil, že peniaze investoval do nejakého prameňa.
Prostredníctvom dcéry ich obžalovaný informoval o byte pani T., ktorá mala dlhy, boli s ňou v kontakte

a na zabezpečenie prevodu bytu na ich dcéru obžalovaný požadoval vyplatenie peňazí za účelom
vyrovnania dlhov za T. s tým, že byt prejde do vlastníctva ich dcéry, T. v byte zostane naďalej bývať
a bude za vlastníčku splácať úver. Z vybavených ďalších úverov vyplatili obžalovanému v aute sumu
12.000,--eur za prítomnosti M.. Pri následnom telefonáte obžalovaný tvrdil, že ešte musí nejaké peniaze
zabezpečiť, pretože ich potrebuje niekde vložiť, následne tvrdil, že byt už predal a peniaze svedkovi

prídu v krátkom čase a neskôr tvrdil, že záujemca o byt má problém vybaviť si úver. Obžalovaný vždy
vystupoval ako úspešný podnikateľ, ktorému sa darilo v oblasti predaja bytov so ziskom.

Svedok C. Š. bol v konaní na súde opäť vypočutý za účelom odstránenia rozporov v jeho výpovediach,
ale aj rozporov, ktoré boli medzi jeho výpoveďami a výpoveďami jeho neb. manželky I. Š.. Tento svedok

naďalej usvedčoval obžalovaného, že sumu 28.000,--eur vyplatil obžalovanému naraz a to z vybavenia
úverov, následne mu vyplatil sumu 4.500,--eur, ktorú získal na základe zmluvy so spoločnosťou Quatro
a tieto peniaze mali byť použité na rekonštrukciu bytu vo Svite. Ďalšiu sumu 12.000,--eur,. Ktorú získal
vybavením ďalších úverov, ktoré vybavoval spolu s manželkou, tak vyplatil obžalovanému a bolo to v
nejakom aute pri Prima banke, kde boli vybavené posledné ich úvery a pri tomto vyplatení bol prítomný

aj svedok M.. Peniaze mali byť použité na byt, ktorý mala svedkyňa T.. K sume 3.485,--eur svedok
uviedol, že táto suma sa objavila vo výpovedi už na polícii a bolo to z toho dôvodu, že už si nepamätal
presne sumu, akú vyplatil a mala to byť suma, ktorú vyplatila manželka obžalovanému na kúpu nejakého
baru. Pri vyplácaní sumy 28.000,--eur jeho manželka nebola prítomná, bol tam iba M. a bolo to pri
OC Max v aute. Pri vyplácaní sumy 4.500,--eur bol iba sám, sumu vyplatil pri OC Max, pretože v

blízkosti tejto budovy je prevádzka Quatro, kde si vybavil pôžičku. S obžalovaným bol tam prítomný aj
M.. Teda z jeho výpovede vyplýva, že manželka bola prítomná iba pri vyplácaní sumy 12.000,--eur pred
Prima bankou. Sumu 28.000,--eur si vybavil v priebehu pár hodín ako spotrebný úver a to v Slovenskej
sporiteľni, v Prima banke a vo VÚB. Prvé dva úvery si vybavoval sám, pri poslednom úvere vo VÚB bola
prítomná aj aj jeho manželka. Svedok taktiež potvrdil, že obžalovaný mu vystavil pokladničný doklad

iba na sumu 28.000,--eur a tento doklad je súčasťou spisu. Určite tento doklad mu vystavil obžalovaný
a sumu na doklade uvedenú odovzdal obžalovanému. Doklad bol vystavený ešte skôr, než on vyplatil
peniaze obžalovanému. Sumu, ktorú vybavil cez úvery a ktorú vyplatil obžalovanému vo výške 28.000,--
eur, uvádzal sám obžalovaný, ktorý mu tvrdil, že takúto sumu potrebuje na kúpu bytov. Pokiaľ bol pri
stretnutiachavyplácanípeňazíajM.,taktohopovažovalzanejakéhospoločníkaobžalovanéhoaajjemu

odovzdával nejaké peniaze, no bolo to pri iných stretnutiach, pri ktorých nebol obžalovaný. Svedkovi
sú známe mená B.k aj Š., pretože B. sa dopustil podvodných konaní vo vzťahu k jeho manželke a tak
ona bola vypočúvaná ako svedkyňa v inej trestnej veci. Osobu menom Š.P. ona pozná, pretože tento
muž istého času bol partnerom jeho dcéry X. a prostredníctvom nej boli páchané ďalšie podvody, keďsa dostal uvedený muž do kontaktu s jeho manželkou. Išlo však o úvery, ktoré boli predmetom konania
vo vzťahu k obžalovaným B. aj Š.vi.

Svedkyňa D. X. vyvrátila tvrdenie obžalovaného o tom, že ho oslovila za účelom sprostredkovania kúpy
bytu. Podľa nej s návrhom na predaj bytu prišiel za ňou C. T., navrhol cenu 20.000,--eur, úver jej mali
vybaviť ďalšie osoby, ktorých predstavil menom G. O. a M.. Úver v sume 10.000,--eur jej mali vybaviť
tieto dve osoby a zostatok kúpnej ceny mali za ňu zaplatiť s tým, že následne im bude peniaze vracať.
So sestrou B. ich vozili autom k Prima banke, k poštovej banke, kde nespĺňali podmienky pre úver a

v slovenskej sporiteľni spĺňala podmienky na úver vo výške 3.100,--eur. Všetci traja muži čakali pred
bankami a keď telefonovala obžalovanému o možnosti získania maximálneho úveru 3.100,--eur, tak
ten ju ubezpečil, že má ho zobrať. Po prevode peňazí na jej účet tieto vo výške 3.000,--eur vybrala,
obžalovaný a T. prišli za ňou na pracovisko, obžalovanému odovzdala túto sumu, požadovala doklad o
prevzatí, ktorý jej doniesol o niekoľko dní, kde na doklade bola pečiatka spoločnosti PALBESTAV. Ešte
v ten deň sa rozhodla, že cez tieto tri osoby nechce si zabezpečovať byt a prostredníctvom SMS žiadala

obžalovaného o vrátenie peňazí, no on odpovedal, že peniaze už vyplatil exekútorovi. Jej kolegyňa
na pracovisku I. T. vedela o týchto jednaniach a keďže k nej obžalovaný chodil do bytu, tak svedkyňu
informovalaonávšteveobžalovaného,čosvedkyňavyužila,stretlasasobžalovanýmvbyte,požadovala
vrátenie peňazí a on to oddiaľoval rôznymi výhovorkami a následne už bol vo väzbe. Potvrdila, že T. jej
vyplatil trikrát po 50,--eur, ale o aké peniaze išlo, toto neidentifikovala.

Svedkyňa Y. C. potvrdila, že mala záujem o pôžičku vo výške 1.500,--eur. Takúto možnosť zistila cez
inzeráty na internete. Vyvrátila tvrdenie obžalovaného, že ona ho priamo oslovila. Na jej reakciu na
inzerát sa jej prihlásil G. O., ktorý tvrdil, že pracuje v banke a ponúka pôžičky. Pri komunikácii s nim
prejavila záujem predať byt, v ktorom bývala, pretože pri jej nízkom príjme trojizbový byt nepotrebovala.

On jej zabezpečil iný byt, ktorý ešte nebol opravený, boli v ňom veci pôvodnej majiteľky, presťahovala
sa tam, zariadenie svojho bytu predala a obžalovaný tvrdil, že potrebuje jej byt vymaľovať a vymenil
zámok na dverách. Spoluvlastníkom bytu bol jej brat J., ktorý získali v dedičstve po rodičoch a vedela,
že on súhlasí s predajom bytu, keďže býva v cudzine, dohodli kúpnu cenu 42.000,--eur s tým, že
každému z vlastníkov vyplatí polovicu a pre J. bude suma vyplatená na účet jeho dcéry. Na informácie

o tom, že obžalovaný telefonoval bratovi, aby peniaze vrátil, nevedela uviesť detaily. Brat ju informoval,
že podľa požiadavky obžalovaného peniaze vrátil, zriadil si vlastný účet, no peniaze mu už neboli
zaslané. Jej zaslal obžalovaný sumu 5.000,--eur na účet, no hneď jej volal, aby prišla do banky, aby
peniaze vybrala a odovzdala mu, pretože boli omylom zaslané na jej účet. Tieto mu vyplatila v aute
na parkovisku oproti pobočke slovenskej sporiteľne, kde na ňu obžalovaný čakal. Podľa svedkyne časť

kúpnejcenyjejobžalovanýnevyplatil,noonabolainformovaná,žezaňuzaplatil8.000,--eurexekútorovi,
pretože dlh spôsobila ešte ich nebohá matka, ktorá neplatila nájomné za byt. Okrem toho jej obžalovaný
poskytol 200,--eur a nevedela sa vyjadriť, či aj ďalšie peniaze jej poskytol, no dlh pre SPOLBYT mal
zaplatiť obžalovaný. Doklady o platbách ona nevidela. Byt bol predaný na základe kúpnej zmluvy priamo
T., predaj sprostredkoval obžalovaný a on žiadal peniaze. Tento byt bol predaný následne ďalšiemu

záujemcovi Š.. Pri kontaktoch s T. jej tento tvrdil, že on peniaze za byt dal obžalovanému a obžalovaný
tvrdil, že on peniaze zašle aj na účet jej brata. Zmluvu, ktorú podpisovala o predaji bytu jej predložil
obžalovaný a kupujúci T. už bol na nej podpísaný. V konaní na súde presne nepamätala, kde a kedy
zmluvu podpísal spoluvlastník, no z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplýva, že svedkyňa
bola s obžalovaným v Čadci, zmluvu podpísal jej brat a tam došlo aj k overeniu podpisov u notára. Z

dôvodu odstupu času detaily si nepamätala.

Svedkyňa bola opäť vypočutá na hlavnom pojednávaní a vzhľadom na odstup času uvádzala iba tie
tvrdenia, ktoré boli v jej predchádzajúcej výpovedi. Potvrdila, že v súvislosti s predajom bytu jej žiadne
písomností neboli odovzdané a k dlhu na nájomnom vo výške 8.000,--eur sa nevedela vyjadriť, pretože

touto sumou operoval iba obžalovaný. Svedkyňa potvrdila, že na jej požiadanie jej obžalovaný vyplatil
asi 2 krát po 200,--eur keď potrebovala peniaze na zakúpenie darčeka a raz jej poskytol sumu 50,--
eur a ešte nejaké nižšie sumy za zaplatenie internetu a Wifi. Na presné sumy si už nepamätala. Išlo
o niekoľko desiatok eur. Maximálne od neho dostala sumu 500,--eur. K úhradám dlhu pre spoločnosť
Spolbyt sa nevedela presne vyjadriť a tieto dlhy spomínal iba obžalovaný. Žiadne doklady o úhrade

dlhoch jej nepredložil. O odkúpení predmetného bytu sa dozvedela až neskôr, že tento byt mal odkúpiť
nejaký T. a preto jej syn mal záujem vyhľadať uvedeného muža, no do kontaktu s nim neprišiel a matka
nevedela o činnosti svojho syna. Následne už za T. neboli. Pokiaľ s T. telefonovala o predaji bytu, tak
tento jej tvrdil, že on peniaze nemá, pretože peniaze mu obžalovaný nedal.Svedok G. J. potvrdil záujem predať byt, predaj zabezpečovala jeho sestra, zmluvu podpísali v Čadci
a tam boli overené podpisy. Prítomný bol obžalovaný aj svedkova dcéra S. J.. Keďže svedok nemal

svoj euroúčet, tak poskytol číslo účtu svojej dcéry a požadoval zaslať peniaze na tento účet vo výške
polovice kúpnej ceny t. j. 21.000,--eur. Peniaze mal previesť kupujúci T., no v deň ich pripísania na účet
bola majiteľka účtu informovaná bankou, že slovenská sporiteľňa požaduje vrátenie sumy 21.000,--eur,
pretože táto mala byť pripísaná na iný účet. Z pokynu obžalovaného si svedok zriadil euroúčet a vrátené
peniaze mali byť zaslané na tento účet, ktorého číslo svedok oznámil obžalovanému, no peniaze už

neboli vyplatené. Po telefonických i mailových urgenciách mu obžalovaný oznámil, že peniaze nepošle,
pretože úkony, ktoré vo veci robil ho stáli veľa peňazí, zaplatil dlhy za jeho sestru, vyrovnal exekúcie
vo výške asi 11.000,--eur. Svedok nevedel, či jeho sestre boli vyplatené nejaké peniaze. Do kontaktu
s T. tento svedok prišiel až pri úkonoch v tejto trestnej veci a svedok mu tvrdil, že peniaze už nemá.
Dozvedel sa, že byt bol prevedený na Š. a potom na spoločnosť Môj dom, môj byt.

V ďalšej výpovedi po zrušení rozhodnutia svedok uviedol, že dlžnú sumu 21.000,--eur žaloval proti
osobe menom T., túto žalobu vypracoval jeho právny zástupca a osobu menom T. označil na základe
toho, že táto osoba bola uvádzaná na kúpnej zmluve vo vzťahu k predmetnému bytu ako kupujúci. Pri
podpisovaní zmluvy však T. nebol a zmluvu dal jemu aj jeho sestre C. podpísať obžalovaný. Na podpis
zmluvy do Čadce zabezpečil ich prítomnosť obžalovaný a keď sa svedok domáhal odovzdania kópie

tejto zmluvy, tak obžalovaný mu odmietol ju poskytnúť. Celý predaj bytu organizoval obžalovaný. Na
základe právoplatného rozhodnutia v civilnom konaní mu bola z dlžnej sumy 21.000,--eur vyplatená
iba čiastka 1.200,--eur. Svedok mal informácie o dlhu na nájomnom vo vzťahu k tomuto bytu iba od
obžalovaného, s ktorým bol v telefonickom kontakte. Informácie však získaval až po podpísaní zmluvy o
predaji bytu. Konkrétne výšky dlhov svedok nepoznal. O zaplatení nejakej časti dlhu k bytu ho informoval

obžalovaný a uvádzal sumu 10.000,-- až 11.000,--eur. Taktiež mal od obžalovaného informácie, že
vo vzťahu k bytu boli nejaké exekúcie. Pri telefonickej komunikácii bol s obžalovaným, ale občas pri
rozhovore vystupovalo aj nejaké právne oddelenie, ktoré svedka vyzývalo, že má vrátiť peniaze, ktoré
mu boli vyplatené na nesprávny účet. Problémy súvisiace s vyplatením kúpnej zmluvy za predmetný
byt on neriešil so svojou sestrou C. a od svojho nároku už následne odstúpil, pretože uplatnenie svojho

nároku zameral na osobu T..

I k výpovedi tohto svedka obžalovaný tvrdil, že on vystupoval ako sprostredkovateľ, peniaze za byt zobral
T. a pri sprostredkovateľskej činnosti on plnil iba pokyny T.. Za sprostredkovanie predaja bytu on mal
iba províziu 1.000,--eur.

Svedok I. Š. potvrdil, že konateľom spoločnosti PALBESTAV SK s. r. o. bol výlučne z iniciatívy
obžalovaného, ktorý zabezpečoval jej prevod a on prevzal túto spoločnosť už zadlženú. Spoločnosť
nevykonávala žiadnu činnosť uvedenú v predmete podnikania a on ako konateľ v spoločnosti vykonával
činnosť na základe dohody tak, že obžalovaný mu poskytoval peniaze na zálohy, určoval mu druh

materiálu a jeho množstvo a taktiež mu určoval, v ktorých stavebninách má tovar vyberať. Išlo najmä
o betonársky a zatepľovací materiál, ktorý bol predávaný. Jednu pečiatku spoločnosti mal svedok a
druhú mal obžalovaný. Peniaze na platenie za tovar v stavebninách mu poskytoval obžalovaný a
svedok od záujemcov nepreberal žiadne objednávky a ani zálohy. Čas tohto podnikania presne nevedel
určiť, ale uviedol, že asi po dobu trištvrte roka bol pracovne v Českej republike a v tom čase mohol v

mene uvedenej spoločnosti pečiatku používať obžalovaný, keďže on bol vždy držiteľom tejto pečiatky.
S obžalovaným sa poznal už v minulosti a pracoval ako pomocný robotník u obžalovaného, ktorý ako
živnostník vykonával murárske práce. Svedok nepozná osoby menom I. a X. Š. a ani D. X.. G. M.
pozná, vie, že tento veľmi často chodil s obžalovaným a nevylučuje aj jeho podiel na tejto činnosti pri
zabezpečovaní záujemcov o materiál. C. T. bol s obžalovaným v kontakte, no nie veľmi často.

Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplýva, že obžalovaný predával stavebný materiál, ktorý
svedok prevzal na svoju spoločnosť, predával ho za polovičné ceny, vyberal od záujemcov zálohy,
používal pečiatku spoločnosti, vypisoval príjmové doklady a falšoval podpis svedka. toto potvrdil aj pri
predložení príjmových dokladov na sumy 1.000,--eur a sumy 28.000,--eur, ktoré boli vystavené pre C. Š.

aI.Š..Svedoktýchtoľudíosobnenepozná.Ďalejuviedol,žežiadnedokladyzaspoločnosťnevystavoval,
on takýto doklad nevie vypísať a pokiaľ boli vystavené, takto bolo bez jeho vedomia.Svedok C. B. mal prenajatý bar Experiment v Poprade na tri roky, no neho vedeniu sa veľmi nevenoval,
činnosť zabezpečovala jeho pracovníčka. V istom období mal záujem bar prenajať, dal inzerát, no nebol
s nikým v jednaní ohľadom prenájmu baru a taktiež nikoho na takéto jednanie nesplnomocnil. Následne

zotrval v zmluvnom vzťahu celé tri roky a bar vrátil vlastníkovi nehnuteľnosti. Obžalovaného vôbec
nepozná a nikdy neboli v žiadnom kontakte.

Svedkyňa I. T. riešila svoje dlhy a možnosti vybaviť si bývanie v byte i napriek tomu, že mala dlhy
a hrozili jej exekúcie. Pri kontaktoch s obžalovaným zistila, že ten mal možnosť zabezpečiť hypotéku

pre záujemkyňu o byt, s ktorou bola svedkyňa v kontakte, záujemkyňa X. bola v jej byte s matkou
a obžalovaný tvrdil, že potrebuje zabezpečiť 35.000,--eur a on zabezpečí znalca na vypracovanie
ohodnotenia bytu. Hypotéka záujemkyni nebola schválená a vzťah tejto svedkyne s obžalovaným
vyplývaajzvýpovedesvedkyneD.X.,ktoráriešilasvojepohľadávkysobžalovanýmpriamovtomtobyte.

Svedok C. T. prostredníctvom X. Š.R. a jej matky spoznal obžalovaného. O finančných problémoch,

ktoré Š. spôsobili ďalšie osoby podvodnou činnosťou, hovoril s obžalovaným a dohodli, že svedok
zoberie úver, zakúpi byt, ktorý mal obžalovaný k dispozícii. V peňažných ústavoch v priebehu dvoch
dní svedok vybavil viac úverov v sume asi 22.000,--eur, vybral ich z účtu a odovzdal obžalovanému na
zainvestovanie do bytu. Následne bol podpísať písomnosti vo vzťahu ku kúpe bytu, ktorý však nebol ani
pozrieť a nevedel, kde sa byt nachádza. Týmto konaním chcel zabezpečiť získanie bytu za nízku sumu a

následne so ziskom ho predať. S osobami C. a J. sa stretol až na súdnom konaní a asi išlo o ľudí, ktorým
pôvodne byt patril. Týmto ľuďom mali byť zaplatené peniaze za byt cez jeho účet. Peniaze v hotovosti v
sume 20.900,--eur mu boli poskytnuté buď obžalovaným alebo neznámou osobou menom D., ktorý bol s
nimvbanke,tietopeniazevložilnasvojúčetapreviedolichnaúčetvČeskejrepublike.Obžalovanývtedy
čakal pred peňažným ústavom. Tento prevod svedok ihneď stornoval podľa pokynu obžalovaného a v

priebehu pár dní sa vrátili peniaze na jeho účet, peniaze postupne vyberal podľa pokynu obžalovaného,
ktorý s nim chodil k výberom. Obžalovaný mu poskytol niekoľko príjmových dokladov na celkovú sumu
21.000.,--eur, no on nevie, či bol označený na nich ako príjemca alebo platca. Z peňazí, ktoré získal
v peňažných ústavoch a ktoré investoval, sa mu nič nevrátilo a následne obžalovaný s nim odmietol
komunikovať. Obžalovaný zabezpečil predaj tohto bytu ďalšej osobe, on ako predávajúci vôbec nebol v

kontakte s kupujúcim, nepozná cenu a jemu za byt nebolo nič vyplatené. Úvery, ktoré v tejto súvislosti
zobral, sa snaží splácať.

Svedok G. D. tvrdil, že si už nič nepamätá a poukázal na výpoveď z prípravného konania. Prečítaním
tejto výpovede súd zistil, že obžalovaný svedkovi ponúkol byt po C. a J., no on nemal záujem o byt a toto

tlmočil G. Š., ktorý mal záujem o byt a po podpísaní kúpnej zmluvy ho majiteľ bytu požiadal, aby kúpnu
cenu 42.000,--eur odovzdal obžalovanému a T.. Tieto peniaze nosil v rôznych čiastkach. Má informácie,
že peniaze boli použité na zaplatenie dlhov v spoločnosti SPOLBYT, na prevod na účet J. a C.R. a
osobne bol prítomný pri vkladaní peňazí pre J. v sume 20.900,--eur a pre C. 5.000,--eur. Všetky príjmové
doklady o prevzatí peňazí podpisoval T.l. Obžalovaný a T. vždy chodili spolu.

Svedok G. Š. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že na udalosti nepamätá, poukázal na výpoveď z
prípravného konania a tvrdil, že vtedy hovoril pravdu. Z prečítanej výpovede súd zistil, že na ponuku
obžalovaného o predaji bytu on prejavil záujem, no obžalovaný mal podmienku, že byt musí byť najprv
prevedený na T. a následne na svedka. Dôvod tejto podmienky nepoznal a s pôvodným vlastníkom T. sa

nikdy nestretol. Všetky úkony zabezpečoval obžalovaný, ktorý zabezpečil aj zrýchlený vklad do katastra
nehnuteľnosti. Kúpnu cenu vyplácal na viackrát a to podľa pokynov obžalovaného, pri preberaní boli
vždy obžalovaný aj T. a časť peňazí on vyplatil aj prostredníctvom G. D., ktorý mu potvrdil, že sumu
20.900,--eur zaslali na účet J. a nejaká časť peňazí bola zaslaná aj C.. O tom mu predložil obžalovaný
výpis z účtu T.. Po prevode vlastníctva bytu na neho zistil, že k bytu sa viaže exekúcia a tak on zaplatil

exekútorovi sumu 7.927,52 eur a o tejto skutočnosti ho obžalovaný vôbec neinformoval.

Z prečítanej výpovede svedkyne B. X. vyplýva, že bola v kontakte s obžalovaným aj T., ktorí mali záujem
sprostredkovať byt pre jej sestru, no požadovali zálohu a tak obe boli v peňažných ústavoch a úver v
slovenskej sporiteľni v sume asi 3.000,--eur bol poskytnutý sestre, ktorá sumu 3.000,--eur odovzdala

obžalovanému na svojom pracovisku. Obaja pred poskytnutím úveru ich vozili k peňažným ústavnom a
čakali na nich vonku. Následne ju sestra informovala, že v deň poskytnutia úveru a vyplatenia peňazí
obžalovanému žiadala, ho aby jej peniaze vrátil, pretože nemá záujem o byt a obžalovaný tvrdil, žepeniaze už niekomu vyplatil. O prevzatí peňazí obžalovaný vystavil príjmový doklad pre jej sestru.
Následne používal rôzne výhovorky a peniaze jej nevrátil.

Svedok G. M. tvrdil, že obžalovaného pozná, tento mu ponúkol možnosť vykonať nejaké práce, keďže
podnikal v stavebníctve, no nikdy neboli spolu pri vybavovaní a prejednávaní zákaziek a vedel, že
obžalovaný sa zaoberá sprostredkovaním predaja bytov.

Svedok C. T. bol predvolaný na hlavnom pojednávaní ako svedok, no po zákonnom poučení v zmysle

§ 130 ods. 2 Trestného poriadku využil právo a nevypovedal. V prípravnom konaní vypočúvaný nebol.

Svedkyňa Š. T. - pracovníčka pobočky Slovenskej sporiteľne nevedela na hlavnom pojednávaní sa
vyjadriť ku skutku, pretože na udalosti si nepamätala a pokiaľ vypovedala v prípravnom konaní, tak
vtedy hovorila pravdu. Z jej prečítanej výpovede z prípravného konania vyplýva, že pri vklade hotovosti
vo výške 20.900,--eur na účet T. dňa 09.09.2013 si overila totožnosť vkladateľa a on vtedy uviedol, že

peniaze má našetrené na kúpu bytu. Nepamätala či, vkladateľ bol na pobočke sám a išlo o peniaze,
ktoré boli prevádzané na účet v zahraničí. Po nejakom čase vkladateľ žiadal vklad stornovať, dôvod,
ktorý uvádzal si už nepamätala a dňa 17. 09. 2013 boli peniaze vrátené na účet v sume 20.885,--eur
po odpočítaní storno poplatku.

Svedok E. J. poskytol obžalovanému sumu 2.500,--eur na vybavenie záležitosti na úradoch s tým, že
mal nejakú stavbu v Poprade a svedkovi mal zabezpečiť prácu stavebného dozoru a počas realizácie
prác mu mal vyplácať peniaze, vrátane vrátenia pôžičky. Keď sa svedok začal zaujímať o konkrétnu
stavbu, tak zistil, že obžalovaný už nie jej realizátorom. Obžalovaný mu tvrdil, že ešte nie je realizátorom
stavby a peniaze mu nemôže vrátiť. Rozpory vo výpovediach svedka tento zdôvodňoval tým, že prekonal

mozgovú príhodu. Z výpovede v prípravnom konaní vyplýva, že obžalovaný ani nemal byť realizátorom
stavby a detaily konkrétnej stavby svedok nepoznal, i keď mal miestnu znalosť, keďže pracoval na iných
stavbách ako stavebný dozor. Osobným aj iným kontaktom sa obžalovaný vyhýbal a peniaze nevrátil.
Tento svedok v priebehu konania zomrel. Dedičstvo po ňom doposiaľ nebolo prejednané a okruh dedičov
nie je zatiaľ presne ustálený.

Svedok C. I. poskytol obžalovanému ako známej osobe projekty na výstavbu vlastného rodinného domu
s tým, že môžu si dohodnúť, že dodanie materiálu a realizáciu stavby bude vykonávať obžalovaný. Keď
svedok zistil, že jeho doklady používal obžalovaný na úradoch pri vybavovaní nezistených záležitostí
a od iných ľudí sa svedok dozvedel nejaké veci o obžalovanom, tak ho vyzval, aby mu doklady vrátil

a trvalo to mesiac, kým sa späť dostal k dokladom. Obžalovanému žiadne peniaze neposkytoval, no
dopočul sa, že jeho doklady mal obžalovaný použiť na to, že vytiahol od ľudí nejaké peniaze.

K tejto výpovedi obžalovaný potvrdil, že na stavbe nič nerealizoval, pretože so svedkom sa nedohodli
na cene.

Platobným rozkazom č. 13C/199/2015 Okresného súdu Poprad zo dňa 04.12.2015 je preukázané, že
odporca C. T. bol zaviazaný zaplatiť pre navrhovateľa G. J. sumu 21.000,--eur s prísl. a rozhodnutie
je právoplatné 14.01.2016. Ide o peniaze v súvislosti s nevyplatením časti kúpnej ceny za byt, ktorý
sprostredkoval obžalovaný a ktorý bol od navrhovateľa a jeho sestry odkúpený činnosťou obžalovaného

na C. T.. K tomu je vykonávaná aj exekúcia exekútorky JUDr. C. Y. so sídlom v Kežmarku, pod číslom
Ex 23/2016.

Vyhotovenie príjmových pokladničných dokladov pre I. Š. a D. X. obžalovaný poprel. Svedkovia však
potvrdili, že tieto doklady im odovzdal obžalovaný a svedok Š. potvrdil, že tieto doklady nevyhotovoval

on. Pečiatkou spoločnosti PALBESTAV SK s. r. o. disponoval aj obžalovaný.

Z výpisu z obchodného registra spoločnosti PALBESTAV SK s. r. o. vyplýva, že obžalovaný nebol nikdy
štatutárnym orgánom, ani spoločníkom. O poskytovaní časti úverov pre poškodených sú v spise kópie
písomností, no samotné poskytnutie úverov, s ktorými súvisí podvodná činnosť obžalovaného nie je

sporné.

O pohybe na účte svedka T. svedčia zápisy o obratoch, ktoré sú v zhode s výpoveďami svedkov aj C.
T.. Toto isté potvrdzujú aj štyri príjmové doklady na meno C. T. a platby, ktoré boli prijaté od G. Š. vcelkovej sume 42.000,--eur. Z ďalších dokladov vyplýva, že G. Š. zaplatil pre exekútorský úrad JUDr.
O. K. so sídlom v Michalovciach na realizáciu exekúcií číslo Ex 3990/2013 sumu 4.411,86 eur a číslo
Ex 3991/2013 sumu 3508,66 eur, no nie je z týchto dôkazov známy exekučný titulu. K týmto úhradám

vypovedal svedok G. Š..

Písomností súvisiace s prevodom vlastníctva bytu na T. a následne na Š. sú súčasťou spisu. Z vyššie
uvedených dôkazov je nepochybne preukázané, že vybavovaním týchto písomností a manipuláciou
s finančnými prostriedkami sa zaoberal výlučne obžalovaný. Pokiaľ boli úkony v peňažných ústavoch

vykonávané inými osobami, tak tieto boli robené podľa pokynov obžalovaného a v jeho záujme pre
zabezpečenie finančného zisku iba pre neho a v záujme, aby nevystupoval on ako priamo účastník
týchto úkonov, tak na to používal ďalšie osoby. Z celého dokazovania je preukázané, že obžalovaný
mal svoju činnosť veľmi dobre premyslenú a vždy konal výlučne vo svoj prospech i keď sa občas snažil
vystupovať ako sprostredkovateľ.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vina obžalovaného je bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná. Skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba spáchal obžalovaný. Súd vyhodnotil
dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, hodnotil ich podľa vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností a to jednotlivo i v ich súhrne a
dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Každý dôkaz vrátane výpovedí súd skúmal a to

z hľadiska ich logického základu, ale aj v prípade ich odchýlok, skúmal aj dôvody a snažil sa o ich
odstránenie. Z výpovedí vyplýva aj fakt, že na hlavnom pojednávaní si svedkovia už nepamätali na
detaily, najmä pokiaľ sa skutky ich priamo nedotýkali. U poškodených je potrebné zohľadniť odchýlky aj v
súvislosti s časovým odstupom od spáchania skutkov, času výpovede v prípravnom konaní a výpovede
na hlavnom pojednávaní, ale aj s prihliadnutím na zdravotný stav, ktorý sa zmenil u časti svedkov,

čo mohlo spôsobiť , že si presne nepamätajú na udalosti, ktoré sa odohrali pred dlhším časom. Toto
vyplýva z výpovedi E. J., neurologického pacienta, ale aj I. Š., onkologickej pacientky. U tejto svedkyne
- poškodenej súd poukazuje aj na to, že obeťou podvodných konaní nebola iba v tomto konaní, ale aj
v ďalších konaniach aktuálne vedených, alebo už právoplatne ukončených na tomto súde vo vzťahu
k osobám, ktoré boli spomínané v súvislosti s podvodnou činnosťou obžalovaného. Z toho vyplýva,

že táto svedkyňa si nemôže presne pamätať dátumy, číselné údaje, presné účely použitia finančných
prostriedkov, ktoré získavala z množstva úverov. Nie je možné opomenúť ani skutočnosť, že práve jej
dcéra X., ktorá bola spomínaná v množstve konaní súvisiacich s podvodnou činnosťou, žije v cudzine
s ťažko chorým dieťaťom, ktorú nebolo možné vypočuť. Z týchto dôvodov súd odmietol vykonanie
tohto dôkazu, pretože jeho vykonanie by nebolo možné, alebo v najbližšom čase by sa nedostavila na

výsluch a toto by predlžovalo celé konanie, pričom dôkazy, ktoré boli vykonané, potvrdzujú skutočnosti,
o ktorých by mala vypovedať táto svedkyňa. Táto svedkyňa na opakované výzvy súdu reagovala a stále
ospravedlňovala svoju nemožnosť byť prítomná na súdnom pojednávaní tak z dôvodov starostlivosti o
ťažko choré dieťa, ale poukazovala na celkovú pandemickú situáciu vo svete.

Súd nemal pochybnosti o pravdivosti všetkých svedeckých výpovedí poškodených. Pokiaľ boli výpovede
ďalších svedkov všeobecné a vyhýbavé, čo do detailov, tak išlo aj o svedkov, ktorí boli často spomínaní
pri určitých konaniach obžalovaného, ich prítomnosť bola potvrdená ďalšími dôkazmi aj keď svoju
prítomnosť pri podvodnej činnosti popierali a ich trestná zodpovednosť zatiaľ nebola preukazovaná a z
týchto dôvodov vypovedali veľmi stručne a na otázky odpovedali neurčito a vyhýbavo.

Tvrdenie obžalovaného o tom, že mu chcel niekto poškodiť nebolo ničím preukázané a nie je dôvod
hľadať príčiny, pre ktoré by sa mu mali svedkovia mstiť a vypovedať o udalostiach, ktoré by neprežili
vo vzťahoch k obžalovanému.

U obžalovaného je preukázané, že jeho konanie bolo vysoko rafinované, reagoval na všetky možnosti
ako ľudí, s ktorými prichádzal do kontaktu oklamať a podviesť akýmkoľvek spôsobom, len aby
zabezpečil prospech pre seba. Pri rozsahu trestnej činnosti, ktorej sa dopustil a ktorá je prejednávaná
v tomto konaní, ale už aj vo veciach právoplatne skončených, kde bol uznaný za vinného z veľkého
počtu skutkov, najmä majetkovej povahy, sa mohol dostať do stavu, že stratil prehľad o svojich

minulých konaniach. Toto vyplýva aj z vykonaných dôkazov, kde boli uvádzané aj konkrétne konania
obžalovaného, ktoré mali podvodný charakter a ktoré pre pasivitu postihnutých doposiaľ zostali latentné.Súd si zabezpečil ďalšie dôkazy a to správu Exekútorského úradu Michalovce, súdneho exekútora JUDr.
O. K. a z tejto písomnosti vyplýva, že vo vzťahu k osobe menom I. J. nebolo ich úradom vedené žiadne
exekučné konanie.

Z osvedčenia o dedičstve č. 7D/105/2012 a č. 20D/183/2013 vyplýva, že I. J., teda matka poškodených
Y. C. a G. J. zomrela dňa 06.04.2012 a dedičmi po nej boli iba títo dvaja poškodení.

Spoločnosť SPOLBYT Poprad s. r. o. potvrdila, že na byte, ktorý bol predmetom dedičstva po I. J., bol

nedoplatok a nedoplatok bol vyrovnaný v septembri 2013, teda až po smrti I. J.. Nedoplatok na tomto
byte bol vyrovnaný v septembri 2013 vo výške 1.202,53 eur a z toho vyplýva, že bol zaplatený až po
smrti I. J., užívateľom bytu po jej smrti bol C. J. a k nedoplatkom vo vzťahu k tomuto bytu sa dedičia
C. a J. vôbec nevedeli vyjadriť.

Z rozsudku Okresného súdu Poprad č. 5T/79/2016 vyplýva, že G. O. bol spolu s ďalšími osobami

obžalovaný pre podvodnú trestnú činnosť, medzi tieto osoby patril aj C. T.l, ktorý v tomto konaní
vystupuje ako svedok, ale ktorý vykonával činnosť v spolupráci s obžalovaným O., čo vyplýva aj z
obsahu skutkov, že pokyny pre činnosť C. T. dával obžalovaný a ktorý v súvislosti s pokynmi vo vzťahu
k trestnej činnosti poskytoval C. T. aj prísľuby. Taktiež z toho vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré
získali spoločnou činnosťou, si ponechával obžalovaný O. a obžalovanému T.i nevrátil žiadne finančné

prostriedky. Výpoveďami spoluobžalovaných T. a T. bolo preukázané, že na túto činnosť ich naviedol
obžalovaný Rákoci, ktorý využíval ich osobné aj finančné problémy a prisľúbil im finančné odmeny, ak
budú plniť jeho pokyny a vybavia na svoje meno úvery a pôžičky.

Z obžaloby č. 4T/99/2017 podanej na Okresnom súde Poprad a v súčasnosti vec je vedená vo vzťahu

k I. B. a I. Š. pod č. 6T/125/2018 je preukázané, že obaja obžalovaní sa dopúšťali podvodnej trestnej
činnosti okrem iných poškodených aj vo vzťahu k poškodenej neb. I. Š..

Všetky dôkazy potvrdzujú motív konania obžalovaného a obsahujú veľké množstve detailov uvádzaných
aj pri opakovaní dôkazov, čo by nemohli si svedkovia tak podrobne a zhodne vymyslieť, pokiaľ by

tieto momenty týkajúce sa jednotlivých skutkov neprežili. Nejde iba o výpovede poškodených, ale aj o
výpovede osôb, ktoré boli priamo či nepriamo zapojené do komunikácie ohľadom jednotlivých skutkov
a tieto osoby nemali dôvod si vymýšľať uvádzanie skutočnosti, keďže sa ich osobne nedotýkali a ani
nemali dôvod výpoveďami škodiť, či pomáhať obžalovanému alebo poškodeným. Množstvo listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v spise podporuje dôkazy o vine obžalovaného na jednotlivých skutkoch.

Podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona spácha zločin podvodu ten, kto na škodu cudzieho
majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl a spôsobí
tak na cudzom majetku značnú škodu, t. j. nad 26.600,--eur.

Týmto konaním a aktívnou činnosťou obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/
Trestného zákona. Porušil záujem na ochrane majetku a vlastníctve iného tým, že uvedením do omylu
inému spôsobil škodu na majetku a týmto konaním seba obohatil. Bez akýchkoľvek pochybností je medzi
konaním obžalovaného a následkom príčinná súvislosť. Obžalovaný cielene uvádzal skutočnosti, ktoré
neboli pravdivé, pretože pri komunikácii videl možnosti obohatenia sa na úkor iného tým, že uvádzaním

týchto subjektov do omylu spôsoboval im škodu.

Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Obec Hozelec ho odhlásila z trvalého pobytu.
V evidencii priestupkov má záznamy na úseku cestnej premávky. Doposiaľ bol viackrát súdne trestaný,
vždy pre majetkovú trestnú činnosť a z posledného výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne

prepustený dňa 13.12.2017. Charakter predchádzajúcej trestnej činnosti, za ktorú už bol právoplatne
odsúdený, má nielen majetkovú povahu, kde bol odsúdený nielen pre podvody, ale aj úverové podvody
a taktiež aj pre inú úmyselnú trestnú činnosť, ktorej podstata bola často v snahe získania majetkového
prospechu.

Podoplnenídokazovaniavzmyslepokynuodvolaciehosúdusúdupravilvýškyškodyuskutkovvbodoch
2/, 3/ a 5/, pretože u skutku v bode 2/ bolo preukázané, že Jana Šestáková vybavila úver vo výške
3.000,--eur, ale z tejto sumy si sumu 200,--eur ponechala a obžalovanému vyplatila iba sumu 2.800,--
eur. U skutku v bode 3/ je nepochybné, že bola vyplatená suma 28.000,--eur obžalovanému, o čom jevystavený aj pokladničný doklad, ktorý odovzdal obžalovaný, sumu 3.485,--eur vyplatil I. Š., pričom táto
bola uvádzaná ako suma nepresná, nakoľko nevedel uviesť presnú sumu vyplatenú obžalovanému z
úveru, ktorý si zabezpečil vo výške 4.500,--eur. Pri tomto skutku bola znížená suma z 13.000,-- na sumu

12.000,--eur podľa výpovedí oboch manželov Š.h a týmto znížením sa zmenila aj celková škoda na
sumu ako je to uvedené vo výroku. U skutku pod bodom č. 5/ došlo k zníženiu celkovej škody, pretože
bolo preukázané, že dlh na byte pre spoločnosť Spolbyt s. r. o. bol vyplatený vo výške 1.202,53 eur,
tento dlh nezaplatili dedičia J. ani C. a nebol žiaden dôkaz o tom, že túto sumu pre spoločnosť Spolbyt
zaplatil obžalovaný v záujme, aby čo najskôr mohol zabezpečiť predaj tohto bytu a takto získať finančné

prostriedky na úkor predávajúcich J. a C.. O dlhu na nájomnom vo vzťahu k bytu obžalovaný vedel,
pretože práve on uvádzal sumy podstatne vyššie obom poškodeným a to od 8.000,-- až do 11.000,--eur.

Vsúvislostisúpravoupreukázanejvýškyškodyprijednotlivýchskutkochdošlokzníženiucelkovejškody,
ktorú spôsobil obžalovaný na sumu tak ako je uvedené vo výroku. Táto skutočnosť však nemá vplyv
na právnu kvalifikáciu skutku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu v zmysle § 34 Trestného zákona súd bral v úvahu
možnosť nápravy a prevýchovy, generálnu prevenciu, súvislosti medzi konaniami, za ktoré už bol
v predchádzajúcich konaniach odsúdený, dobu páchania trestnej činnosti, výšku spôsobenej škody,
množstvokonaníaboltohonázoru,žeuloženietrestuvovýmereuvedenejvovýrokusplnísvojvýchovný

účel. Pri ukladaní súhrnného trestu súd bral v úvahu dobu obmedzenia osobnej slobody v súvislosti s
výkonom trestu pre inú trestnú činnosť, pozitívne hodnotenie počas výkonu trestu odňatia slobody, súd
nezistil poľahčujúcu okolnosť, ale zohľadnil priťažujúce okolnosti a to spáchanie viac trestných činov a
predchádzajúce odsúdenie. V súlade s ustanovením § 42 a § 41 Trestného zákona mu uložil súhrnný
trest odňatia slobody. Zároveň rozhodol podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona o zrušení výroku o treste

z predchádzajúceho odsúdenia.

Na výkon trestu obžalovaného súd zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože pred
spáchaním tejto trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.

O nároku poškodených súd rozhodol v rozsahu uplatnenej a preukázanej škody súvisiacej s
konaním obžalovaného. Poškodený G. J.Č. má uplatnenú škodu priznanú už platobným rozkazom č.
13C/199/2015 Okresného súdu Poprad, ktorý spis je pripojený a bol k dispozícii pri hodnotení dôkazov
a tento platobný rozkaz je exekučným titulom. Pri rozhodovaní o nároku poškodenej I. Š. súd zohľadnil
vrátenie sumy 200,--eur a vyplatenie sumy 400,--eur vo vzťahu ku skutku v bode 1/. O zvyšku nároku

poškodenejsúdrozhodoltak,žeobžalovanýjepovinnýškoduzaplatiť.Škodyboliupravenéatátoúprava
bola odôvodnená vo vzťahu k poškodeným Š. a C.j. Ostatní poškodení si riadne a včas uplatnili škodu,
táto bola nimi špecifikovaná, súvisí výlučne s konaním obžalovaného a preto mu súd uložil povinnosť
škodu v rozsahu uvedenom vo výroku zaplatiť.

Keďže poškodený C. Š., ktorý je zároveň aj dedičom po neb. poškodenej I. ŠR. uplatňoval vyššiu škodu,
ktorej preukázanie by predlžovalo konanie, preto bol s touto časťou odkázaný na civilný proces. Taktiež
poškodenú C. súd odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces, pretože táto si
uplatňovala vyššiu škodu než jej bola spôsobená a preukázaná.

Poškodený E. J. si uplatňoval náhradu škody, o jej výške neboli pochybnosti, ale v súvislosti s jeho
smrťou prebieha na tunajšom súde dedičské konanie č. 19D/94/2020, ktoré doposiaľ nie je ukončené a
v konaní vystupujú ako deti poručiteľa K. J. a T. J., obaja bytom G. - E., A.. B. Č.. XXXX/X.
v bode 1/ - 6/
pokračovacím konaním na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho

do omylu alebo využil niečí omyl, a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.