Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Kurjaková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3C/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5821202252
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2022:5821202252.1

Uznesenie

OkresnýsúdNámestovovprávnejvecižalobcu:Y.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.XX,právnezastúpený:
JUDr. Mgr. Luciou Príčovou, advokátkou so sídlom Na Troskách 12, Banská Bystrica proti žalovaným: 1/
R.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.XX,2/G.U.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.XX,3/T.U.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom I. XX, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1/ až 3/ rade sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného tunajšiemu súdu dňa 16.12.2021
žalobca žiadal, aby súd uložil žalovaným v 1/ až 3/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zdržať
sa vyhotovovania akýmkoľvek spôsobom písomností, fotografií, podobizní, zvukových a obrazových

nahrávok Žalobcu a jeho rodiny, použitia takýchto písomností, fotografií, podobizní, zvukových a
obrazových nahrávok v prirodzenom a úradnom styku, akéhokoľvek kontaktu Žalobcu a členov jeho
rodiny, zdržať sa akýmkoľvek spôsobom zasahovania do osobnosti a fyzickej integrity Žalobcu a jeho
rodiny do času, pokiaľ budú pomery strán upravené iným zákonným spôsobom.

2. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňoval tým, že je priamym

susedom žalovaných a vlastníkom susedného rodinného domu so súpisným číslom XX, na adrese
P. XX, ktorí bývajú vedľa neho (adresa P. XX), pričom v poslednom období troch rokov začali
žalovaní zasahovať do jeho súkromia, ako aj do ochrany jeho osobnosti, obydlia, a aj jeho rodiny
neúnosným spôsobom. Z uvedeného dôvodu sa rozhodol podať na miestne príslušný súd žalobu
na ochranu osobnosti, a teda žalobu na náhradu škody, nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovenia
§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca tvrdil, že žalovaní si vyhotovujú bez jeho súhlasu

a členov rodiny zvukové záznamy, fotografie, sledujú a možno nahrávajú aj kamerovým systémom,
volajú bez príčiny políciu (zatiaľ zo žiadneho podnetu nebolo začaté trestné stíhanie alebo konanie
o priestupku) a neustále podávajú sťažnosti na príslušný okresný úrad, podnety a neustále narušujú
domovú slobodu Žalobcu a jeho súkromia, ktorá je chránená aj Ústavou SR. Dokonca zasiahli takým
spôsobom (poslali podnet a anonymný mail bývalému zamestnávateľovi), že žalobca bol nútený zmeniť
zamestnanie, keďže podali podnet na prešetrenie na žalobcu priamo zamestnávateľovi, kde si priamo

zistili konkrétneho zamestnávateľa a podali podnet, ktorý vyplýval len zo zlých susedských vzťahov a
nesúvisel s výkonom práce a zamestnania. Momentálne žalobca pracuje v susednej Rakúskej republike
a tým, že je nútený cestovať na územie Slovenskej republiky na konania pred príslušným okresným
úradom vyvolávanými žalovanými, je ohrozená aj jeho práca. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaní ho
neustále slovne napádajú, rovnako tak jeho rodinu a snažia sa ho vyprovokovať, aby porušil právne
predpisy. Takýmto ich správaním sa zhoršil aj zdravotný stav žalobcovej manželke, ktorá v rámci

dobrého duševného zdravia bola nútená navštíviť lekára. Okrem uvedeného, keď bola dcéra žalobcu
vo vysokom štádiu tehotenstva, ako susedia hodili priamo do záhrady žalobcu petardu, kde táto sazľakla, urobilo sa jej nevoľno a bola nútená ísť na lekárske ošetrenie, keďže v tom čase čakala bábätko,
bola hospitalizovaná v nemocnici na pozorovanie. Mala obavu nielen o svoje zdravie, ale aj zdravie
dieťatka. Stav je taký, že žalobca a členovia jeho rodiny už majú aj strach vyjsť na záhradu, ktorá

je v ich vlastníctve a voľne sa pohybovať bez obavy na svojom pozemku. V prípade zdržiavania
sa na záhrade žalovaní zámerne pília stromčeky alebo neprimeraným spôsobom vykonávajú hluk.
Žalovaní neoprávneným spôsobom zneužívajú fotografie a údaje získané o Žalobcovi a tieto využívajú
na svoje neustále podnety, podania, osočovanie, ohováranie. So žalovanými nie je možné sa rozprávať,
dohodnúť sa, prípadne sa v pokoji zmieriť. Žalobca mal úmysel vec riešiť aj cestou konania pred

obcou, kde sa však žalovaní odmietli dostaviť. Problémy nastali v tú dobu, ako sa žalovaní prisťahovali
do susedného domu. Neustále vyhotovujú zvukové a obrazové záznamy bez jeho súhlasu, ktoré
využívajú na podávanie neopodstatnených podnetov. Fotografujú zo svojich okien, z prístavby, ktorá
bola postavená bez stavebného povolenia a keď na to žalobca upozornil, začali posielať listy na obec
spolu s fotografiami starými asi 5 rokov. Akonáhle žalobca so svojou rodinou zveľaďuje svoje vlastníctvo,
prípadne niečo opravuje na svojej nehnuteľnosti, okamžite ho fotografujú, nahrávajú bez jeho súhlasu

a vyhotovujú zábery jeho súkromného vlastníctva a ich osôb. Stav je taký, že Žalobca a členovia jeho
rodiny už majú aj strach vyjsť na vlastnú záhradu a voľne sa pohybovať bez obavy na svojom pozemku.
Akonáhle príde žalobca domov, pokrikujú na neho a vydávajú neprimerané zvuky. Roznášajú nepravdivé
informácie, že exekútor zoberie rodinný dom žalobcovi, akonáhle má žalobca kočík s vnúčaťom na
záhrade, začnú robiť hluk.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa ust. § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa ust. 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v

čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

9. Neodkladným opatrením ako osobitným inštitútom procesného práva môže súd zasiahnuť v
prípade potreby do právneho vzťahu sporových strán, a to za predpokladu, že v návrhu sú
osvedčené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Podmienkou

pre nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým osvedčenie nároku (existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami a nárok, ktorý žalobca uplatňuje na základe tohto právneho vzťahu),
ako aj osvedčenie opodstatnenosti návrhu neodkladného opatrenia. Súd zvažuje, či navrhovaným
neodkladným opatrením je možné objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa ten, kto neodkladné opatrenie
navrhuje domáha, ako aj či navrhovaným neodkladným opatrením neobmedzí neprimeraným spôsobom

a nad nevyhnutný rozsah subjekt, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje, rovnako zisťuje, či
navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nezvratný stav. Neodkladné opatrenie nie
je teda rozhodnutím vo veci samej ani neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, no základné
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené tak, aby to bolo hodnoverné,
a aby súd mohol objektívne posúdiť splnenie podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného

opatrenia.

10. Pred nariadením neodkladného opatrenia v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods.
2 písm. d/ Civilného sporového poriadku, ak teda súd nariaďuje žalovanému alebo iným osobám,aby sa niečoho zdržali, týmto vznikne povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, ktorým
zasahujú do právnych vzťahov žalobcov a preto je potrebné pred nariadením neodkladného opatrenia
osvedčiť, či k takému rušeniu reálne dochádzalo, rovnako ako je už uvedené vyššie v bode 11.

uznesenia v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany je potrebné posudzovať základné
predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda či a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené
skutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnejúpravypomerovaleboobavuzohrozeniaexekúcie(princíp
opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť

ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Zároveň je povinnosťou žalobcu tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o
prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Uvedenú povinnosť
musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu,
že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Neodkladné opatrenie bude spravidla
opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či

inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí
zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú
súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani
uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený

a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych
pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná
naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom
dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou
zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr

šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a
spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje
skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej
miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.

12. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj jeho z príloh, ktoré žalobca súdu predložil,
a to konkrétne z Rozhodnutia o odvolaní zo dňa 26.4.2021 vydaného Okresným úradom Žilina z čl. 12
spisu mal súd osvedčené, že voči manželke žalobcu je vedené priestupkové konanie v rámci ktorého
bola táto uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb.
tým, že dňa 6.6.2020 v presne nezistenom čase pri kosení trávnika vo dvore rod. domu č. XX v obci P.

telom kosačky poškodila fasádu rod. domu č. XX v obci P. a to tak, že na fasáde narobila čierne šmuhy
rôznych dĺžok, kde uvedeným konaním mala spôsobiť majiteľke toho rod. domu, a teda žalovanej v 1/
rade škodu vo výške 98,- Eur, kde voči vyššie uvedenému rozhodnutiu sa manželka žalobcu odvolala,
tvrdiac že uvedený skutok sa nestal.
Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 13.5.2021 spísaného Obvodným oddelením PZ v Trstenej

pod č. ORP-p-83/TA-2021 (čl. 12-13 spisu) mal súd osvedčené, že žalobca mal dňa 13.5.2021 oznámiť
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch,
ktorého sa mali voči jeho synovi T. F. dopustiť žalovaní v 1/ až 3/ rade a to tým, že mu mali nadávať a
hrubo sa vyjadrovať aj na adresu žalobcu a to tak, že žalovaný v 3/ rade mal povedať, že „mu najebe,
kokotovi plešatému“, pričom celé správanie žalovaného v 3/ rade si syn žalobcu nahral na mobilný

telefón.
Z ďalšieho listinného dokladu predloženého žalobcom z čl. 13 druhá strana spisu mal súd osvedčené,
že zo strany Okresného úradu Námestovo bolo žalobcovi dňa 2.7.2021 adresované predvolanie ako
obvinenému z dôvodu, že tento dňa 2.5.2021 zo dvora rod. domu č. XX v obci P. ukazoval vztýčený
prostredný prst ruky a päsť na svoju tvár žalovanému v 2/ rade, ktorý sa v tom čase nachádzal na

dvore susedného rod. domu, tiež že dňa 14.5.2021 sa hrubo správal voči žalovanému v 2/ rade a v
3/ rade a to takým spôsobom , že na ich adresu uviedol, že „ ja som videl to video, ja ti dám kokota
plešatého, kokoti!“, tiež že mal na adresu žalovaných v 2/ a 3/ rade uviesť, že vy ešte uvidíte, dostanetepo papuli!“, tiež že dňa 21.5.2021 na ceste pred rod. domom č. XX v obci P. sa vyhrážal žalovanému v
3/ rade slovami, že „si ho počká a keď bude sám, že mu rozjebe hlavu“.
V neposlednom rade zo správy MUDr. Kolejákovej zo dňa 8.6.2021 z čl. 14 spisu mal súd osvedčené,

že H. F., bytom P. č. XX bola vyšetrovaná na gynekologickej ambulancii, kde ako dôvod táto uvádzala,
že sa ráno veľmi zľakla /u susedov hádzali petardy/.
Zo správy MUDr. Gočála zo dňa 17.8.2021 z čl. 14 druhá strana spisu vyplýva, že T. F., bytom P. boli
predpísané upokojujúce lieky - Neurol z dôvodu pacientkou uvadzaných zlých susedských vzťahov ,
ktoré majú mať vplyv na jej zdravotný stav.

ZosprávyobecP.zčl.15spisuzodňa27.10.2021boloosvedčené,žeobec nazákladepodnetužalobcu
vyzvala žalovaných, aby sa dostavili na konaní, kde títo dňa 25.10.2021 oznámili, že sa na konanie vo
veci pre porušovanie práva na súkromie nezúčastnia, preto sa konanie neuskutočnilo.
Pokiaľ ide o ďalšie listinné doklady predložené žalobcom z čl. 7 až 11 spisu, z uvedených listinných
dokladov bolo zistené, že osoba označená ako T. Y. mala na žalobcu dňa 30.11.2016 podať jeho
vtedajšiemu zamestnávateľovi Ministerstvu vnútra oznámenie o prešetrenie jeho osoby z dôvodu

nadmerného požívania alkoholických nápojov, pričom bolo zistené, že takéto osoba ako T. Y. sa v
okresoch Dolný Kubín, Tvrdošín a Námestovo nenachádza. Dňa 20.12.2016 z úradného záznamu, a to
dôverníckej siete a cez informátorov malo byť zistené, že žalobca požíva vo zvýšenej miere alkoholické
nápoje, avšak informácie o ich požívaní na pracovisku neboli potvrdené.
Z fotografií predložených žalobcom na čl. 9-11 spisu nie je zrejmé, akej osoby sa tieto fotografie majú

týkaťateda,čijenanichvyobrazenámanželka,dcéražalobcu alebožalovanáv1/rade,niejezrejméani
kto ich vyhotovil. Ak by to mala byť osoba žalovanej v 1/ rade, súdu nie je zrejmé akým spôsobom táto
porušujeprávažalobcu zastavukeďsapozerá zosvojhookna, tiežpotom prečožalobcatakútosnímku
bez jej súhlasu vyhotovil. Ak by to mala byť naopak manželka žalobcu, ktorá by takýmto spôsobom mala
byť zachytená z nehnuteľnosti patriacej žalovaným, tak súdu nie je zrejmé akým spôsobom sa žalobca

k takémuto záznamu dostal, kde tento záznam bol predkladaný a čo bolo týmto záznamom sledované.

13. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s vyššie uvedenými
listinnými dokladmi predloženými žalobcom v tomto konaní, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keďže tento podľa názoru súdu dostatočným

spôsobom neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. V konaní bolo
nepochybne osvedčené, že medzi žalobcom, jeho rod. príslušníkmi a žalovanými existujú spory, ktoré
sa evidujú a riešia minimálne od 6.6.2020 na úrovni priestupkového konania, a z ktorých vyplýva, že tak
zo strany žalovaných ako aj zo strany žalobcu dochádza k vzájomným invektívam, ktoré potom vyúsťujú
do podávania vzájomných oznámení o porušovaní občianskeho spolunažívania.

14. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaní svojím konaním
zasahujúdojehoprávanaochranuosobnostipodľa§11anasl.Občianskehozákonníka,a tospôsobom
popísaným vyššie, kde práve z ich neoprávaných konaní má za to, že je potrebné bezodkladne upraviť
medzi nimi pomery, nakoľko je tu oprávnená obava, že bezdôvodné útoky na jeho osobu zo strany

žalovaných bez pomoci súdu neustanú. Ako už bolo uvedené vyššie neodkladné opatrenie bude
spravidlaopodstatnené,aknavrhovateľovihrozívznikaleborozširovanieškodyčiinejujmy,akdochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa
mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z vyššie uvedeného osvedčeného skutkového

stavu dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ním a
žalovanými, keďže z ním predložených listinných dokladov mal súd osvedčené, že konaní porušujúcich
pravidlá občianskeho spolunažívania sa majú dopúšťať nielen žalovaní voči žalobcovi a jeho rod.
príslušníkom, ale aj samotný žalobca voči žalovaným minimálne v 2/ a 3/ rade. Za takto osvedčeného
skutkového stavu bol potom súd toho názoru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného

opatrenia,keďžebynebolzachovanýaniprincípproporcionality,nehovoriacužaniosamotnompomerne
širokom koncipovanom petite na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý v časti kde sa žalobca
domáha uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa vyhotovovania akýmkoľvek spôsobom písomností,
fotografií, podobizní, zvukových a obrazových nahrávok vo vzťahu k jeho rodine nie je zrejmé, koho
konkrétne má na mysli, a teda, či len členov jeho domácnosti alebo aj širšie rodinné príbuzenstvo.

Rovnako v časti petitu, kde žiada, aby sa žalovaní zdržali akéhokoľvek kontaktu vo vzťahu k nemu a
jeho rodine je takto formulovaný petit podľa názoru súdu aj nevykonateľný.15. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

16. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu.

17. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

19. Keďže v danom prípade išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania,

tak z povahy tohto neodkladného opatrenia je zrejmé, že rozhodnutím o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa toto konanie končí a preto podľa ust. § 262 ods. 1 CSP súd aj bez návrhu
rozhodne o nároku na náhradu trov konania. V konaní došlo ku zamietnutiu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, a teda žalobca bol v konaní neúspešný, podľa pomeru úspechu by tak
žalovaným patril nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Avšak vzhľadom ku zamietnutiu návrhu

nanariadenieneodkladnéhoopatrenia,kedysažalovanýmnávrhžalobcuaninedoručuje,takžalovaným
žiadne trovy konania v súvislosti s bránením ich práva voči žalobcovi nevznikli, a teda títo nemajú
ani nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, čomu zodpovedá znenie výroku II. neodkladného
opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Podľa § 363 a § 364 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v §

127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie
(§ 364 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.