Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Mejstrík
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/10/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720203730
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5720203730.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci
žalobcu: Ing. J. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., L. XXXX/XX, zastúpený LEGAL&CORP s. r. o., so
sídlom Bratislava, Gajova 11, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Dom Sv. Martina n. o., so sídlom
Martin, Priehradka 692/6, IČO: 36 149 730, zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom
so sídlom Martin, Holubyho 51, IČO: 42 058 945, o určení, že žalobca je členom a predsedom správnej
rady žalovaného, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 15C/52/2020-112
zo dňa 22.09.2021, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol žalobu a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že zo strany žalobcu
nebol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože podanie takejto žaloby
nevyplýva z osobitného predpisu a argumenty žalobcu odôvodňujúce naliehavosť podania žaloby a
vyriešenie jeho sporu súdnou cestou, neboli dôvodné. Súd poukázal na ust. § 137 písm. c) CSP, resp.
o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech strán v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podal odvolanie
žalobca. Poukazoval na ust. § 365 ods. 1 písm. e), h) CSP. Súd podľa neho nevykonal navrhnuté
dôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,resp.rozhodnutiesúduvychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. Stručne zopakoval skutkový stav, v zmysle ktorého dňa 29.11.2019 na
zasadnutí správnej rady žalovaného došlo k jeho odvolaniu ako člena a predsedu správnej rady a
zároveň za nového predsedu bola zvolená Mgr. H. V.. V takomto postupe členov správnej rady videl
žalobca nezákonnosť a žiadal, aby súd určil, že žalobca je členom správnej rady a predsedom správnej
radyneziskovejorganizácieDomSv.Martina,sosídlomvMartine.Vodvolanípoukazovalnaskutočnosť,
že s funkciou člena správnej rady sú spojené rozsiahle práva a povinnosti týkajúce sa celkového chodu a
existencie a ďalšieho smerovania neziskovej organizácie. Tým, že bol nezákonným spôsobom odvolaný
z tejto funkcie, došlo k upretiu jeho práva byť členom a predsedom správnej rady. Súd v odôvodnení
rozhodnutia nesprávne konštatoval, že odvolaním z funkcie člena správnej rady nemôže vzniknúť
dotknutej osobe ujma v dôsledku nemožnosti výkonu práv a povinností spojených s touto funkciou,
nakoľko ide o neplatenú funkciu. Navyše súd odmietol vykonať dôkaz, a to výsluch žalobcu, ktorého
účelom malo byť zistenie a preukázanie ďalších skutočností odôvodňujúcich existenciu naliehavého
právneho záujmu na žalobcom vymedzenom určení. Súd zároveň nesprávne právne vec posúdil, keďpoukázal na ust. § 22 písm. c) zákona o neziskových organizáciách, v zmysle ktorého správna rada
môže kedykoľvek odvolať predsedu, ktorý je zároveň jej členom bez toho, aby boli naplnené zákonné
podmienky. Podľa tohto výkladu predseda v podstate mohol byť kedykoľvek odvolaný prostou väčšinou
hlasovčlenovsprávnejrady,pričomnesprávnyjeajvýkladsúdu,žepokiaľbyžalobevyhovel,nasledujúci
deň by mohol byť opätovne z funkcie člena správnej rady odvolaný. Z uvedeného však nie je možné
odvodiť, že by išlo o nadbytočnú a nezmyselnú žalobu. Pri takomto výklade práva by potom každá
určovacia žaloba bola považovaná za zbytočnú. Nestotožnil sa ani so záverom súdu, že žiadaný
rozsudok nie je exekučným titulom. V čase rozhodovania súdu mal žalovaný 5-člennú správnu radu a
pokiaľ by súd žalobe vyhovel, stal by sa žalobca ďalším členom správnej rady, čo by bolo v rozpore so
štatútom. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prípadne zmenil a
žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný. Uviedol, že napadnutý
rozsudok v celom rozsahu vyvracia relevanciu a opodstatnenosť predostretej odvolacej argumentácie.
Žalobcovi nič nebránilo, pokiaľ bola napádaná neexistencia naliehavého právneho záujmu na určení,
aby vyvinul zodpovedajúcu procesnú aktivitu a navrhol vykonanie dôkazov k preukázaniu existencie
tohto naliehavého záujmu. Následný návrh žalobcu na vypočutie bol len reakciou na predbežné právne
posúdenie súdu. Vypočutie malo smerovať k tomu, aby žalobca povedal, v čom spočíva jeho ujma.
Takéto jeho skutkové tvrdenia však už boli obsiahnuté v podanej žalobe. Navyše došlo k zmene aj
v štatúte neziskovej organizácie, keď od 01.01.2020 správna rada má len troch členov. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo
spisového materiálu, vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako ho posudzoval súd prvej inštancie. V
tomto prípade mal súd prvej inštancie určovacou žalobou určiť, že žalobca je členom správnej rady
a predsedom správnej rady neziskovej organizácie. Podľa opísaného skutkového stavu na zasadnutí
správnej rady dňa 29.11.2019 bol žalobca z funkcie predsedu a člena správnej rady odvolaný a zvolený
bol iný člen a predseda. V danom prípade súd prvej inštancie posudzoval, či na podanie takejto žaloby
je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP.
6. V tomto smere sa so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd zhodol, pričom žalobca nepreukázal,
že by podanie takejto žaloby vyplývalo z osobitného predpisu, resp. že má na prejednaní takéhoto
sporu záujem, nakoľko jeho výsledok má význam pre použiteľnosť v praxi. V tomto prípade sa odvolací
súd stotožnil s tým, že postavenie neziskovej organizácie vyplýva z osobitnej právnej úpravy zák. č.
213/1997 Z. z. Nezisková organizácia je právnickou osobou v zmysle § 18 ods. 2 písm. d) Občianskeho
zákonníka zriadená na základe zákona s presne definovaným poslaním a vykonávaním činností v rámci
verejnoprospešnej činnosti (§ 2 zák. č. 213/1997 Z. z.). Zákon č. 213/1997 Z. z. neumožňuje žiadnemu z
dotknutých subjektov, teda ani členom správnej rady podať žalobu o určenie neplatnosti či už v uznesení
správnej rady, dozornej rady a pod., tým je vylúčená aktívna vecná legitimácia žalobcu v dotknutom
súdnom konaní. Predpokladom pre vyslovenie, že je členom a predsedom správnej rady tak ako to
navrhoval, bolo preskúmať platnosť postupu správnej rady pri jeho odvolaní z tejto funkcie. Takéto
posúdenie však zákon súdu neumožňuje. V tomto prípade sa odvolací súd nazdáva, že nemožno použiť
ani analógiu v zmysle ustanovení iných zákonov. Tu je potrebné uviesť, že špeciálna právna úprava
zák. č. 213/1997 Z. z. explicitne odkazuje na aplikácie osobitných predpisov (§ 34a ods. 3, § 37b, §
17). Navyše z § 35 uvedeného zákona vyplýva, že kontrolný mechanizmus pri tomto druhu subjektov
neabsentuje, keďže nezisková organizácia podlieha dohľadu ministerstva vnútra. Uvedenú problematiku
v obdobnom spore riešil Najvyšší súd SR (9Cdo 35/2020, resp. 4Cdo 210/2018). V zmysle záverov
týchto rozhodnutí hlasovanie členov správnej rady o ustanovení konkrétnej osoby do funkcie člena
správnej rady neziskovej organizácie nie je autoritatívnym rozhodnutím, ktorým sa individuálny právny
vzťah zakladá, mení alebo ruší. Je prejavom vôle najvyššieho orgánu neziskovej organizácie, ktorý
okrem iného volí a odvoláva členov správnej rady, ak štatút neustanovuje inak. Uznesenia orgánov
neziskových organizácií alebo iných subjektov nemajú charakter vôľových právnych úkonov, lebo orgány
nemajú spôsobilosť na práva a povinnosti, hoci správnu radu tvoria členovia, ktorí sú fyzické osoby, ktoré
spôsobilosť na práva a povinnosti majú. Pri hlasovaní alebo pri vytvorení tohto rozhodnutia správnouradou vo forme uznesenia tiež nemá charakter vôľového právneho úkonu. Správna rada žalovaného
nie je štatutárnym orgánom oprávneným konať v mene neziskovej organizácie vo vonkajších vzťahoch.
V zmysle týchto záverov potom možno za správne považovať aj závery súdu prvej inštancie, ktorý
konštatoval,žepokiaľbyajstanovil,žesprávnaradanepostupovalasprávneažalobcajenaďalejčlenom
a predsedom neziskovej organizácie, takýto stav nie je možné vynútiť exekúciou a navyše ako to uviedol
aj súd prvej inštancie, ďalšie zasadnutie správnej rady tento stav môže kedykoľvek zmeniť, tzn. tak
ako môže zvoliť predsedu, tak ho môže aj odvolať z funkcie, prípadne z funkcie člena správnej rady.
Na podaní, aby súd preskúmal správnosť postupu správnej rady neziskovej organizácie pri odvolávaní
predsedu a člena, resp. zvolení nového predsedu a člena správnej rady, nie je potom daný právny
záujem a ani aktívna vecná legitimácia žalobcu.
7. Súd prvej inštancie tak v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti pre posúdenie veci, dospel k
skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a
dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.
8.Pokiaľtedažalovanýrozporovalsprávnosťrozhodnutiasúduprvejinštanciespoukazomnaust.§ 365
ods. 1 písm. e), h) CSP (nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci), s týmto
sa odvolací súd nestotožnil, pretože vo svojom odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré
by neboli preskúmané súd prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo
právny stav odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.