Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. jún 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228136
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Trnková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5115228136.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu G., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v N., zastúpeného
Karkó, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Žiline, Sad na Studničkách 1029/32, proti žalovanej
P., nar. X.X.XXXX, bývajúcej v N., zastúpenej advokátkou JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., so sídlom
v Žiline, Mariánske námestie 31, o určenie spôsobu užívania spoločnej veci, vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 8 C 433/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 1.

februára 2018 sp. zn. 9 Co 301/2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 1. februára 2018 sp. zn. 9 Co 301/2017
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. októbra 2016, č. k. 8 C
433/2015-79 určil, že žalobca je oprávnený vybudovať a viesť všetky inžinierske siete (vodovodná

prípojka, splašková kanalizácia, domová prípojka plynu STL a elektrická prípojka) k pozemkom CKN
parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 884 m2 a CKN parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 53 m2,
zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. N., a to cez pozemok CKN parc. č. XXX orná pôda o výmere
179 m2 a pozemok CKN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 m2, zapísaných
na LV č. XXXX k. ú. N.. Žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania. Vykonaným
dokazovaním zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov CKN parc. č. XXX/X a parc. č.

XXXX/XX. Žalobca a žalovaná, každý v 1/2, sú podielovými spoluvlastníkmi CKN parc. č. XXX. Podľa
predloženého plánu (č. l. 8 spisu) CKN parc. č. XXX tiahleho tvaru tvorí prístupovú cestu k CKN
parc. č. XXX/X a parc. č. XXXX/XX. Žalobca ako účastník komunikácie s dodávateľmi SPP Distribúcia,
SSE Distribúcia, X., (č. l. 7, 9 - 18 spisu) zariaďoval napojenie parc. č. XXX/X na inžinierske siete.
Na stavebnom úrade - Mesto Žilina, odbor stavebný a životného prostredia (č. l. 19 spisu) ohlásil
drobnú stavbu inžinierskych sietí a bol adresátom výzvy tohto stavebného úradu z 20. augusta 2015

(č. l. 21 spisu) na predloženie súhlasu žalovanej ako spoluvlastníčky parc. č. XXX, s tým, že ak tento
súhlas nedoplní, stavebný úrad nebude môcť posúdiť žiadosť žalobcu a ohlásenie bude pokladať
za bezpredmetné. Žalobca listom z 25. augusta 2015 (č. l. 23 spisu) vyzval žalovanú na udelenie
súhlasu so stavbou inžinierskych sietí. Žalovaná so zavedením inžinierskych sietí nesúhlasila. Svoj
nesúhlas odôvodnila námietkami proti zmenám v zapísaných vlastníckych právach a tým, že prístupová
komunikácia bola zavŕšením stavebnej činnosti na dome, ktorý vlastní, nebola svojimi parametrami

konštruovaná na záťaž, vjazd a výjazd nákladných áut. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §
139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že žalované určenie spôsobu užívania spoločnej
veci je vhodné, keď spoločný pozemok parc. č. XXX môže slúžiť na vybudovanie inžinierskych sietí k
pozemkom CKN parc. č. XXX/X a CKN parc. č. XXXX/XX k. ú. N. vo vlastníctve žalobcu, a potenciálne
aj k ďalším rodinným domom v susedstve predmetného pozemku. Uviedol, že žalobca a žalovaná sú
spoluvlastníkmi parc. č. XXX ako prístupovej cesty, a povahe veci zopovedá, aby si nebránili v stavbe

inžinierskych sietí cez tento pozemok, na ktoré majú byť napojené ďalšie pozemky v susedstve. V
závere svojho rozhodnutia zdôraznil, že týmto rozsudkom nenahrádza rozhodnutie, ktoré je zo zákonaoprávnenývydaťibapríslušnýstavebnýúrad.Zadanéhoskutkovéhostavuvšakpokladaltentorozsudok
za primeranú náhradu súhlasu žalovanej ako spoluvlastníčky pre účely stavebného konania, tak ako
to žiadal stavebný úrad vo výzve adresovanej žalobcovi z 20. augusta 2015. Napokon súd žalovanú

nepovažoval za vecne legitimovanú na spochybňovanie nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k
susediacim pozemkom, keď podľa dostupných informácií toto vlastníctvo nebolo predmetom žiadneho
prebiehajúceho súdneho konania. Dôvody nesúhlasu žalovanej s hospodárením spoločnej veci boli
stavebno - technického charakteru, a preto sa nimi mohol zaoberať stavebný úrad pri samotnej realizácii
stavby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 255

ods. 1 C.s.p.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 1. februára 2018
sp. zn. 9 Co 301/2017 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol. Žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolací súd, po zopakovaní a doplnení dokazovania,
dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods. 1 C.s.p.), ani na

zrušenie (§ 389 ods. 1 C.s.p.) napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Mal za to, že medzi stranami
sporu išlo o vyriešenie konkrétnej nezhody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uviedol, že rozhodnutie súdu podľa ustanovenia § 139 ods. 2 veta
druhá Občianskeho zákonníka má konštitutívny charakter, čo znamená, že z hľadiska hmotného práva
je tou skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu s účinkami

ex nunc, pretože až na jeho základe nastane žiadaná zmena právneho stavu. Z výroku rozsudku podľa
tohto ustanovenia, t. j. nie z odôvodnenia (§ 228 ods. 1 C.s.p.), preto musí byť zrejmé, že sa ním
nahrádza to, čo chýba na dosiahnutie dohody, ktorú chce žalobca v rámci hospodárenia so spoločnou
vecou dosiahnuť. Ide teda o nahradenie chýbajúceho prejavu vôle spoluvlastníka, ktorý ho odmieta
urobiť. Takýto rozsudok nemožno dosiahnuť žalobou o určenie (či už podľa § 80 písm. c/ O.s.p., resp.

§ 137 písm. c/ C.s.p.), pretože rozsudok, ktorým by bolo žalobe takto vyhovené, by bol rozhodnutím
deklaratórnej povahy, pri ktorom judikované práva a povinnosti nastupujú už vznikom hmotnoprávneho
nárokupredrozhodnutím,t.j.súčinkamiextunc,apretotakátožalobanezodpovedápožiadavkezákona
podľa citovaného ustanovenia. Nesúhlasil s námietkou žalovanej ohľadne neplatného nadobudnutia
vlastníckeho práva žalobcom k susediacim pozemkom. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

zmenil, nakoľko rozhodnutie vo výroku nebolo vecne správne a relevantné dôvody na jeho zrušenie
neboli zistené. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. s použitím § 396 ods. 2 C.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, prípustnosť ktorého vyvodzoval
z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Mal za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Túto
žalobca vymedzil tak, „či je prípustnosť žaloby žalobcu/podielového spoluvlastníka podľa druhej vety
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienená tým, že sa ňou žalobca musí domáhať nahradenia
prejavu vôle druhého podielového spoluvlastníka, ktorý odmieta udeliť žalobcovi súhlas pre rozhodnutie
o určitom spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou“. Podľa žalobcu odvolací súd túto právnu otázku

vyriešil nesprávne. Uviedol, že sa domáhal vydania rozhodnutia, na základe ktorého by bol oprávnený
viesť cez spoločnú vec (pozemok) inžinierske siete k pozemkom vo svojom výlučnom vlastníctve. Išlo
teda o žalobu podanú podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výsledkom takejto žaloby je preto
výrok rozsudku, v ktorom súd rozhodne o konkrétnom hospodárení/spôsobe užívania spoločnej veci.
Súd vo výroku svojho rozhodnutia preto výslovne nenahrádza chýbajúci prejav vôle spoluvlastníka,

nakoľko nahradenie chýbajúceho prejavu vôle spoluvlastníka nie je možné považovať za rozhodnutie
súdu o hospodárení so spoločnou vecou. Ak by odvolací súd zamietol žalobu s odôvodnením, že táto
bola tzv. určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ C.s.p., nepochybne vec nesprávne právne posúdil.
Pokiaľ žalobca v žalobe skutkovo aj právne precízne vymedzil rozhodujúce skutočnosti, na základe
ktorých sa domáhal vydania rozhodnutia podľa druhej vety § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

odvolací súd nebol viazaný formuláciou jeho petitu a mohol vydať rozhodnutie, ktoré by podľa jeho
právneho názoru bolo v súlade so zákonom. Aj napriek uvedenému však odvolací súd podanú žalobu
zamietol.

4. Žalovaná navrhla podané dovolanie zamietnuť. Uviedla, že žalobca od počiatku na rozhodnutí s

navrhovaným petitom nemal naliehavý právny záujem, pretože toto rozhodnutie žiadnym spôsobom
neupravuje vzťahy medzi stranami sporu, nerieši medzi nimi sporné otázky, nenahrádza súhlas
žalovanej s vybudovaním inžinierských sietí na spoločnom pozemku a v konečnom dôsledku nerieši ani
stanovisko stavebného úradu k ohláseniu žalobcu. Oprávnenie žalobcu vybudovať siete tak závisí odstavebného úradu a nemôže vyplývať zo súdneho rozhodnutia. Hoci by rozhodnutie pôsobilo výlučne
inter partes, t. j. nemohlo by nahradiť rozhodnutie správneho orgánu, ako také by nevyriešilo spor
medzi sporovými stranami, pretože ak by aj v zmysle návrhu žalobcu súd rozhodol o tom, že je

žalobca oprávnený vybudovať inžinierske siete, v skutočnosti by takým súdnym rozhodnutím právo
žalobcu vybudovať siete nemohlo byť založené. Na takom určení tak žalobca nemá naliehavý právny
záujem. Súd nemôže o žalobe na určenie, že žalobca je oprávnený vybudovať v žalobe konkretizované
inžinierske siete rozhodnúť tak, že nahradí súhlas žalovanej s ich vybudovaním na spoločnom pozemku.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že inžinierske siete k pozemkom v jeho výlučnom
vlastníctve nie je objektívne možné viesť inak, ako cez spoločné pozemky. Žalovaná mu preto svojim
postupom fakticky znemožnila, aby užíval pozemky v jeho výlučnom vlastníctve na účel, na ktorý sú
určené podľa platného územného plánu. Postup žalovanej je nepochopiteľný, pretože ona k svojmu
rodinnémudomucezspoločnépozemkyinžinierskesietevedie.Žalobcapodalžalobu,ktorásmerovalak
vydaniurozhodnutiapodľadruhejvety§139ods.2Občianskehozákonníka.Rozhodnutieohospodárení

so spoločnou vecou preto nie je možné stotožňovať s rozhodnutím, ktorým sa nahradzuje prejav vôle
druhého spoluvlastníka.

6. Žalovaná v duplike uviedla, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je oprávnený
vybudovať inžinierske siete na spoločnom pozemku. Žalobca tak podal určovaciu žalobu, ktorou sa

domáhal určenia spôsobu užívania spoločnej veci a v súčasnosti argumentuje tým, že danou určovacou
žalobou mal na mysli žalobu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k
záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné a aj dôvodné.

8. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421
C.s.p.

9. V zmysle § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana
nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca
alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

10. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že
rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

11. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené
podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.

12. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne:
v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota
na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až
§ 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.

13. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu,
zastúpená (§ 429 ods. 2 písm. b/ C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424
C.s.p.). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C.s.p.) žalobca napáda rozsudok
odvolacieho súdu zmeňujúci rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej.14. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., z ktorého ustanovenia žalobca prípustnosť svojho dovolania
vyvodzuje, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

15. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 C.s.p., musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o

skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj
procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť
o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.
Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo

k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým
a zrozumiteľným spôsobom).

16.Žalobcavdovolaníuvádza,ženímnapadnutérozhodnutiespočívavnesprávnomprávnomposúdení
veci v takej právnej otázke, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu dosiaľ vyriešená.
Tvrdí, že odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že žaloba podaná podľa druhej vety § 139
ods. 2 Občianskeho zákonníka musí smerovať k nahradeniu prejavu vôle žalovaného spoluvlastníka,
pretože rozhodnutie vydané v takomto type konania nemôže nahradiť napr. rozhodnutie stavebného

úradu, či iného orgánu. Z výroku rozsudku musí byť preto zrejmé, že sa ním nahrádza to, čo chýba na
dosiahnutie dohody, ktorú chce žalobca v rámci hospodárenia so spoločnou vecou dosiahnuť. Ide teda
o nahradenie chýbajúceho prejavu vôle spoluvlastníka, ktorý ho odmieta urobiť. Takýto rozsudok však
nemožno dosiahnuť žalobou o určenie, v prípade ktorej, má rozsudok deklaratórne účinky. Žalobca sa
tak mal domáhať svojich práv žalobou o nahradenie prejavu vôle žalovanej a nie určovacou žalobou, že

je oprávnený vybudovať inžinierske siete na spoločnom pozemku. Rozhodnutie o tejto otázke prináleží
iba príslušnému stavebnému úradu. Podľa názoru žalobcu bude v dovolacom konaní potrebné vyriešiť
právnu otázku, dosiaľ dovolacím súdom neriešenú, a to otázku: „či je prípustnosť žaloby žalobcu/
podielového spoluvlastníka podľa druhej vety § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienená tým,
že sa ňou žalobca musí domáhať nahradenia prejavu vôle druhého podielového spoluvlastníka, ktorý

odmieta udeliť žalobcovi súhlas pre rozhodnutie o určitom spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou“.
V ďalšom bolo preto potrebné posúdiť, či ide o otázku, ktorú už dovolací súd v minulosti vyriešil. Najvyšší
súd v tejto súvislosti uvádza, že mu nie sú známe žiadne rozhodnutia (stanoviská) najvyššieho súdu,
ktoré by sa predmetnou otázkou v minulosti zaoberali.

17. So zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm. b/
C.s.p. a v situácii, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie
žalobcu je v danom prípade procesne prípustné; následne preto skúmal, či je podané dovolanie i
dôvodné (či je ním skutočne napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívajúce v tejto otázke na
nesprávnom právnom posúdení veci).

18. Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorou bolo vyhovené žalobe,
nakoľko sa ňou žalobca nedomáhal nahradenia chýbajúceho prejavu vôle spoluvlastníka (žalovanej) pri
rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou (s konštitutívnymi účinkami súdneho rozhodnutia), ale
sadomáhalurčenia,žejeoprávnenývybudovaťinžinierskesietenaspoločnompozemku,ktorýrozsudok

môže mať iba deklaratórne účinky, pričom takéto rozhodnutie prináleží iba príslušnému stavebnému
úradu. Odvolací súd teda svoje rozhodnutie vo veci založil na právnom názore, že žalobou podanou
podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať nahradenia prejavu vôle spoluvlastníka,
a táto nemôže mať charakter žaloby určovacej.

19. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.20. Dovolací súd súhlasí s názorom odvolacieho súdu, že rozhodnutie súdu o žalobe podanej podľa
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka má konštitutívny charakter a jeho zmyslom je vyriešenie
konkrétnej nezhody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Súd však pri jej riešení nie

je viazaný konkrétnym návrhom riešenia navrhnutým žalujúcim spolovlastníkom potiaľ, že by sa od
tohto návrhu nemohol odchýliť. Zmyslom rozhodnutia vydaného v režime § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je umožniť súdu voľbu takého riešenia vo vzťahu ku konkrétne vzniknutej nezhode o
hospodárení, ktoré vyrieši vzniknutý spor medzi spoluvlastníkmi, ku ktorého riešeniu nebolo možné
dospieť dohodou ani uplatnením princípu tzv. majority. Spôsob zvoleného riešenia súdom však musí

rešpektovať, o akú konkrétnu nezhodu spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou šlo a
k akému konkrétnemu výkonu spoluvlastníckych práv sa nepodarilo uzavrieť dohodu rovnodielnych
podielových spoluvlastníkov, nakoľko vo vzťahu ku konkrétnej nezhode je súd povolaný zaujať príslušné
riešenie, prostredníctvom ktorého bude vzniknutá spoluvlastnícka nezhoda odstránená; v tomto smere
je potom viazaný v žalobe označenými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré vymedzujú obsah tejto
nezhody, resp. skutkovými zisteniami uskutočnenými v priebehu konania. V nadväznosti na tieto zistenia

je potom nutné posudzovať, aký spôsob riešenia prichádza do úvahy.

21. Je nutné si vždy ujasniť, o aký konkrétny vzťah hospodárenia so spoločnou vecou ide a podľa toho
zvoliť zodpovedajúci nástroj procesnej obrany. Napriek tomu, že sa pri formulácii žalobného petitu často
používa verbum „určuje sa.“, je nutné prísne rozlišovať, kedy ide o určovaciu žalobu (§ 137 písm. c/

C.s.p.) a kedy nie. O žalobu zodpovedajúcu ustanoveniu § 137 písm. c/ C.s.p. ide vtedy, ak sa žalobca v
súladesoznenímtohtoustanoveniadomáha,abysúddeklaratórnymrozhodnutímprehlásilurčitýprávny
vzťah, či právo za existujúce. Pokiaľ žalobca v konaní o úpravu užívania spoločnej veci, vychádza z toho,
či tvrdí, že o tomto užívaní nebolo platne rozhodnuté väčšinou spoluvlastníkov, alebo, že sa nedosiahla
dohoda v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom jeho žaloba, aby súd konštitutívnym

rozhodnutím určil, ktorý zo spoluvlastníkov a v akom rozsahu bude spoločnú vec užívať, nie je určovacou
žalobou podľa § 137 písm. c/ C.s.p. a nie je tu nutnosť preukázania naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. V týchto prípadoch, ak dochádza ku konkrétnej úprave užívania veci, a teda k
priznávaniu práv a zakladaniu povinností, je potrebné dbať na to, aby stranám sporu boli vedľa založenia
práv tiež uložené povinnosti tak, aby rozhodnutie bolo v prípade neplnenia jeho obsahu materiálne

vykonateľné.

22. Rozhodnutie súdu podľa § 139 ods. 2 druhej vety Očianskeho zákonníka je konštitutívnej povahy.
To znamená, že je z hľadiska hmotného práva právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik, zmena
alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu s účinkami ex nunc, nakoľko až ním nastane požadovaná zmena

právneho stavu. V danej veci žalobný návrh nezodpovedal ustanoveniu § 80 písm. c/ O.s.p., resp. §
137 písm. c/ C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol rozhodnutím
deklaratórnej povahy, tak ako to uvádza vo svojom rozhodnutí odvolací súd. Nešlo teda o určovaciu
žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p., resp. § 137 písm. c/ C.s.p. Žalobca sa ňou totiž nedomáhal, aby
súd deklaratórnym rozhodnutím prehlásil určitý právny vzťah, či právo za existujúce, práve naopak pri

svojom nároku vychádzal z toho, že nedošlo k dohode podielových spoluvlastníkov ohľadne užívania
spoločného pozemku a preto žiadal, aby súd konštitutívnym rozhodnutím určil, resp. založil mu právo,
vybudovať a viesť inžinierske siete cez spoločný pozemok, t. j. založil konkrétny spôsob využitia
spoločnej veci. Záver odvolacieho súdu, že žalobca v konaní podal určovaciu žalobu, ktorá pre svoj
deklaratórny charakter nezodpovedá žalobe podanej podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebol

teda správny.

23. Ako už bolo uvedené, zodpovedajúci nástroj procesnej obrany podielového spoluvlastníka podľa §
139 ods. 2 Občianskeho zákonníka závisí od toho, o aký konkrétny vzťah hospodárenia so spoločnou
vecou ide. V danej veci žalobca chcel cez spoločný pozemok viesť (resp. vybudovať) inžinierske

siete k svojmu pozemku určenému na zastavanie. K pozemku a domu žalovanej pritom cez ten istý
spoločný pozemok už inžinierske siete vedú. Stavebný úrad mu odmieta vydať stavebné povolenie
na vybudovanie inžinierských sietí bez súhlasu žalovanej, ako druhej podielovej spoluvlastníčky
spoločného pozemku, cez ktorý majú siete viesť. Žalovaná udeliť súhlas s vybudovaním inžinierských
sietí odmieta. Otáznym preto zostalo, akým spôsobom mal žalobca formulovať žalobný petit žaloby

podanej podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, aby prípadný výrok rozhodnutia súdu, ktorým
by bolo žalobe vyhovené, bol i materiálne vykonateľný. Odvolací súd k tejto otázke zaujal stanovisko, že
žalobca sa mal domáhať nahradenia prejavu vôle žalovanej udeliť súhlas k výstavbe inžinierských sietí
cez spoločný pozemok, nakoľko táto takýto súhlas vydať odmieta. V ďalšom uviedol, že takýto rozsudoknemožno dosiahnuť žalobou o určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p., resp. § 137 písm. c/ C.s.p., nakoľko
tento má deklaratórnu povahu. Odhliadnuc od skutočnosti, že žaloba žalobcu (a ani výrok rozsudku súdu
prvej inštancie) nemala povahu určovacej žaloby (viď bod 22 tohto rozhodnutia), dovolací súd súčasne

poukazuje na to, že právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím (a teda aktívna
vecná legitimácia v spore) môže byť založené len právnym predpisom, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo dohodou zmluvných strán.

24. Z ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho pre občianskoprávne

vzťahy zásadu, že tieto vznikajú na základe právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými
zákon vznik týchto vzťahov spája a princíp rovného postavenia subjektov v týchto vzťahoch, vyplýva,
že žiadny z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemôže stanoviť právne postavenie iného subjektu
napr. tým, že od neho vyžaduje splnenie právnej povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym. Prejav vôle
subjektu právneho vzťahu je preto možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 229 C.s.p. (predtým
§ 161 ods. 3 O.s.p.) len v tých prípadoch, keď to zákon výslovne umožňuje (napr. § 715, § 719 ods. 2

Občianskeho zákonníka, § 29 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov), resp., kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená
zákonným ustanovením (napr. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka) alebo ako záväzková povinnosť je
založená iným právnym úkonom (§ 50a Občianskeho zákonníka). Obchodný zákonník takúto možnosť
zakotvuje napr. v § 270 a ďalej v § 290 a v § 292.

25. Zásahy súdu do tvorby súkromnoprávnych vzťahov formou nahradenia prejavu vôle súdom treba
vnímať ako výnimku zo zásady rešpektovania autonómie vôle subjektov súkromného práva pri robení
právnych úkonov a to v prípadoch, ak by svojvôľa vedúca k nečinnosti jedného subjektu bola spôsobilá
poškodiť oprávnené záujmy druhej strany, čo by mohlo viesť k vedomému porušovaniu práva a dokonca

ažkzneužitiupráva.Ideoposkytnutieochranysubjektu(napr.budúcejzmluvnejstrane),ktoráobjektívne
sama nie je schopná zabezpečiť výkon svojho práva a kedy nekonanie iného subjektu možno vnímať
ako konanie, ktoré je v rozpore s právom, zasahujúce do práv iných a je aj v rozpore s dobrými
mravmi. Preto nahradenie prejavu vôle súdom prichádza do úvahy len v prípadoch, ktoré sú v zákone
výslovne uvedené. V danej veci právny predpis (keďže dohoda ani rozhodnutie príslušného orgánu tu

neprichádzalo do úvahy), t. j. Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 139 neumožňuje (výslovne
neuvádza) spoluvlastníkovi veci domáhať sa nahradenia prejavu vôle druhého spoluvlastníka pri
nezhode o hospodárení so spoločnou vecou. Preto podľa názoru dovolacieho súdu nebol správny názor
odvolacieho súdu, že žalobou podanou podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať
ibanahradeniaprejavuvôlenesúhlasiacehospoluvlastníkaohospodárenísospoločnouvecou.Dovolací

súd je tak názoru, že žalobca v danej veci zvolil adekvátny nástroj ochrany svojich práv, keď žiadal, aby
súd rozhodol, že je oprávnený vybudovať inžinierske siete cez spoločný pozemok, pričom takýto výrok je
i materiálne vykonateľný. Možno preto uzavrieť, že žalobou podielového spoluvlastníka podanou podľa
druhej vety ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno nahrádzať prejav vôle druhého
podielového spoluvlastníka, ktorý odmieta udeliť žalobcovi súhlas pre rozhodnutie o určitom spôsobe

hospodárenia so spoločnou vecou, ale konkrétna forma procesnej obrany podielového spoluvlastníka
bude v takýchto prípadoch závisieť od toho, o aký konkrétny vzťah hospodárenia so spoločnou vecou
ide. Podstatné je, aby výrok rozhodnutia súdu mal konštitutívny charakter a bol i materiálne vykonateľný.
Dovolací súd súčasne dodáva, že takýmto rozhodnutím súd nerieši stavebno-technickú stránku veci,
keďže toto posúdenie je vecou stavebného úradu, do ktorého kompetencie nemôže súd zasahovať.

Preto skúmanie splnenia ďalších predpokladov pre vydanie stavebného povolenia (ohlásenia) na
vybudovanie inžinierských sietí bude vecou príslušného stavebného úradu. O nezhode podielových
spoluvlastníkov o tom, či na spoločnom pozemku má byť postavená stavba, však rozhoduje súd, nie
stavebný úrad (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Cdon 334/1996).

26. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Cdo 165/2008, v ktorom súdy (obdobne) riešili otázku nezhody podielových spoluvlastníkov
pri vybudovaní inžinierských sietí cez spoločný pozemok. V danej veci súdy vec meritórne prejednali,
a to s rovnakým znením žalobného petitu, ako je tomu i v posudzovanom prípade, pričom najvyšší súd
prijal záver, že „ pri rozhodovaní súdu podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pre súd určujúce

hľadisko účelného využitia veci podielovými spoluvlastníkmi. Ak je takouto spoločnou vecou pozemok
- prístupová cesta, ktorá v spevnenej kvalite, a pod ktorou sú súčasne vedené inžinierske siete, ale
len v prospech jedného zo spoluvlastníkov (v danom prípade žalovaných), treba mať na zreteli, že na
jej účelné využitie treba (druhému) spoluvlastníkovi umožniť jej užívanie v rovnakej kvalite a rovnakomrozsahu. Pokiaľ teda v prejednávanej veci sporný pozemok ako prístupovú komunikáciu spevnili vo svoj
prospech iba žalovaní a týmto pozemkom sú vedené aj všetky inžinierske siete iba do ich rodinného
domu, rovnako právo na vedenie inžinierskych sietí týmto pozemkom ako aj právo na jeho spevnenie

až na hranicu vlastných pozemkov patrí aj žalobcom, pričom takouto zmenou užívania spoločnej veci
nedochádza k zmene jej podstaty, v dôsledku čoho aj odvolací súd správne na vec aplikoval ustanovenie
§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka“.

27. Dovolací súd rovnako dodáva, že k riešeniu nezhôd v súdnej praxi dochádza pomerne často napr. i v

rodinnoprávnych veciach (konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých) a hoci ide o mimosporové
konania, súdy svojimi výrokmi nenahrádzajú prejav vôle druhého rodiča, ale tomu ktorému rodičovi
priznávajú práva alebo ukladajú povinnosti.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalobca opodstatnene
tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci vo

vzťahu k uvedenej otázke (vymedzenej v bode 16 tohto rozhodnutia).

29. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého
sa žalobca/podielový spoluvlastník musí žalobou podanou podľa § 139 ods. 2 druhá veta Občianskeho
zákonníka, pri nezhode o určitom spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou, domáhať nahradenia

prejavu vôle druhého podielového spoluvlastníka, nemožno považovať za správny. Dovolaním
napadnuté rozhodnutie v tejto otázke teda spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1
C.s.p.) tak, ako to opodstatnene namieta žalobca. V danom prípade sa odvolací súd vôbec nezaoberal
konkrétnou úpravou užívania veci v podielovom spoluvlastníctve, keď napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil a žalobu zamietol iba pre jej procesnú neprípustnosť. Dovolací súd preto rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C.s.p.) a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450
C.s.p.). V ďaľšom bude potrebné rozhodnutím súdu vyriešiť žalobcom nastolenú otázku nezhody strán
sporu/podielových spoluvlastníkov ohľadne vybudovania inžinierských sietí cez spoločný pozemok, s
tým, že určujúcim tu bude hľadisko účelného využitia veci podielovými spoluvlastníkmi (viď závery
spomínaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 165/2008).

30. V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne znova o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).

31. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.