Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 9. január 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612214151
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5612214151.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: Obec
Svätý Kríž, so sídlom Svätý Kríž 152, IČO: 00 315 508, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr.
Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom Q. XX, I. R. C., proti žalovanému: A. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom I. J. XX, zastúpenému splnomocnenými zástupcami JUDr. Jurajom Ďurajdom, advokátom
so sídlom J. XX, U. a JANČI & Partners, s. r. o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš,
IČO: 47 258 748, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 49.790,88 eur (pôvodne vo výške
84.809,13 eur) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš

č. k. 10C/347/2012-501 zo dňa 25. apríla 2018, v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 10C/347/2012-608 zo dňa 18. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím uznesením, vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol
mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 49.790,88 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 49.790,88 eur od 11. 12. 2014 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu
zamieta.

Rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím uznesením, vo výroku, ktorým súd zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 05. 2013 č. k.
10C/347/2012-88, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 08. 2013 č. k.
5Co/355/2013-137, z r u š u j e.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu, v spojení s dopĺňacím uznesením, nedotknutý.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,42 %.

Štát - Slovenská republika m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.
10C/347/2012-501 zo dňa 25. 04. 2018 žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19. 12. 2012 sa pôvodný žalobca (Obecný

úrad Svätý Kríž, Drobná prevádzka) domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 84.809,19 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 84.809,19
eur od 01. 01. 2011 do zaplatenia. Uplatnený nárok predstavoval finančné prostriedky, ktoré boli
vyplatené z pokladne Obce Svätý Kríž na základe výdavkových pokladničných dokladov (35.018,25 eura 49.790,88 eur) v prospech pôvodného žalobcu na základe schválenia žalovaným, ktorý vykonával
funkciu starostu. Žalovaný súčasne vyhotovil v mene pôvodného žalobcu príjmové pokladničné doklady,
hoci v čase prijatia finančných prostriedkov nebol oprávnený konať ako štatutárny orgán Obecného

úradu Svätý Kríž, Drobná prevádzka. Príjmové doklady, vystavené žalobcom, neboli v účtovníctve nikdy
zaevidované a nebolo preukázané, na aký účel boli prostriedky použité. Plnenie prijaté žalovaným je
majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, keďže žalovaný prijal v prospech
žalobcu finančné prostriedky, ktoré neboli v účtovníctve žalobcu zaevidované, nebol zrejmý právny titul
nadobudnutia týchto finančných prostriedkov, ani ich ďalšie použitie.

3. Ku dňu 28. 02. 2013 pôvodný žalobca zanikol a v súlade s ust. § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.
z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov všetky práva a povinnosti
prešli na Obec Svätý Kríž.
4. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 10. 12. 2014, žalobca uviedol, že žalovaný reálne prijal
sumu vo výške 49.790,88 eur, čo vyplýva z faktúry zo dňa 22. 07. 2010, a to bez právneho titulu, keď
tvrdenie, že žalovaný vykonával rekonštrukčné práce na základnej škole nie je pravdivé, nakoľko na

základe zmluvy o dielo zo dňa 15. 01. 2010 vykonávala stavebné práce na základnej škole vo Svätom
Kríži obchodná spoločnosť AGS spol. s. r. o.
5. Žalovaný nárok uplatnený žalobcom poprel s odôvodnením, že príjmové a výdavkové pokladničné
doklady, vystavené dňa 31. 12. 2010, sú fiktívnymi dokladmi, ktoré mali slúžiť výlučne na účtovné
operácie v súvislosti so započítaním vzájomných úhrad predmetných súm a fyzicky predmetné finančné

prostriedky z pokladne nikdy neodišli. Na úkor žalobcu neprijal žiadne finančné prostriedky.
6. Rozsudkom zo dňa 19. 01. 2015 súd žalobe v časti zaplatenia sumy 49.790,88 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 29. 03. 2013 do zaplatenia vyhovel, vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č.
k. 8Co/443/2015-388 zo dňa 28. 04. 2016, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobe

vyhovel a vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Výrok rozsudku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (čo do zaplatenia sumy 35.018,25
eur s príslušenstvom a čo do úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 35.018,25 eur od 01. 01.
2011 do zaplatenia a vo výške vo výške 9 % ročne zo sumy 49.790,88 eur od 01. 01. 2011 do 28. 03.
2013 a vo výške 0,25 % zo sumy 49.790,88 eur od 29. 03. 2013 do zaplatenia, poznámka odvolacieho

súdu) zostal nedotknutý. Dôvodom zrušenia rozsudku okresného súdu bolo procesné pochybenie súdu
prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel na základe odlišného skutkového základu než bol uvedený v
žalobe, a to bez zmeny žaloby podľa § 95 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd mal za to,
že podaním žalobcu zo dňa 09. 12. 2014 a následne jeho vyjadreniami na pojednávaní, nedošlo len k
doplneniu skutočností, ktorými bola odôvodnená podaná žaloba, ale žalobca v ňom uviedol úplne iné

skutkové okolnosti, z ktorých odvodil už uplatnený nárok, i keď v oboch prípadoch ide o to isté finančné
vyčíslenie. Žalobca uplatnený nárok v žalobe založil na neoprávnenom prijatí finančných prostriedkov
žalovaným dňa 31. 12. 2010 v mene organizácie, v mene ktorej nebol oprávnený konať, pričom súd
priznal nárok na tom skutkovom základe, že žalovaný nevrátil žalobcovi zálohu na stavebné práce, ktoré
neboli žalovaným vykonané, vyplatenú dňa 23. 07. 2010, dobropisovanú faktúrou zo dňa 11. 11. 2010.

7. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19. 01. 2015 nadobudol v časti, v ktorej bola žaloba
vo zvyšnej časti zamietnutá, právoplatnosť, predmetom sporu zostal žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie 49.790,88 eur s príslušenstvom.
8. Uznesením zo dňa 02. 02. 2018 súd pripustil zmenu žaloby v časti rozhodujúcich skutočností -
skutkového základu tak, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že Obec Svätý Kríž

poskytla žalovanému, vtedy ešte podnikajúcemu pod obchodným menom A. K. MKM Remont, prevodom
na bankový účet sumu 49.790,88 eura na základe faktúry č. 10014 zo dňa 22. 07. 2010, ktorou bola
fakturovaná záloha na stavebné práce na objekte ZŠ Svätý Kríž. Žalovaný faktúrou (dobropisom) číslo
2010001 zo dňa 11. 11. 2010, splatnou dňa 25. 11. 2010, dobropisoval Obci Svätý Kríž vrátenie zálohy
v celkovej výške 49.790,88 eur, pričom výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 31. 12. 2010,

vystaveným žalovaným, bolo potvrdené vyplatenie uvedenej sumy žalobcovi a potvrdenkou č. 3798729
zo dňa 31. 12. 2010 bolo potvrdené prijatie uvedenej sumy do pokladne žalobcu, pričom žalovaný sumu
49.790,88 eur žalobcovi napriek vystaveniu účtovných dokladov fyzicky nezaplatil. Medzi žalobcom a
žalovaným neexistovala žiadna zmluva na vykonanie prác, práce vykonával iný subjekt, a teda suma
49.790,88 eur bola vyplatená žalovanému bez právneho dôvodu.

9. Citujúc ust. § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 2, § 387 ods. 1, § 388 ods.
1, § 397 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka súd žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie žalovaného
nároku.10. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vyplatil žalovanému sumu
49.790,88 eur dňa 23. 07. 2010 na základe faktúry číslo 10014. Poskytnuté plnenie, podľa vystavenej
faktúry, predstavovalo zálohu na stavebné práce na objekte ZŠ Svätý Kríž. Žalobca tvrdil, že uvedené

plnenie poskytol žalovanému, vtedy ešte ako podnikateľovi podnikajúcemu na základe živnostenského
oprávnenia, bez právneho dôvodu, nakoľko neexistovala žiadna zmluva, ani iný právny dôvod na
poskytnutie plnenia, stavebné práce na objekte základnej školy realizoval iný subjekt. Uvedené tvrdenie
žalobcu bolo preukázané listinnými dôkazmi, a to zmluvou o dielo, uzavretou medzi žalobcom ako
obstarávateľom a obchodnou spoločnosťou AGS spol. s. r. o. ako zhotoviteľom dňa 15. 01. 2010,

predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby Základná škola Svätý Kríž - stavebné úpravy pre docielenie
energetickej hospodárnosti budovy ako aj stavebným denníkom uvedenej stavby. Žalovaný svoje
tvrdenie o existencii zmluvy o dielo na stavebné práce nepreukázal. Nakoľko v spore nebol preukázaný
právny dôvod, na základe ktorého žalobca vyplatil žalovanému, v tom čase vykonávajúcemu podnikanie
na základe živnostenského oprávnenia, sumu 49.790,88 eur, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné
obohatenie v uvedenej sume. Súd vzťah medzi stranami sporu v čase vzniku bezdôvodného obohatenia,

vychádzajúc z ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 23. 07. 2010, vyhodnotil
ako vzťah obchodnoprávny.
11. Keďže žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania, súd skúmal,
či si žalobca žalovaný nárok uplatnil včas, pričom vzhľadom na charakter vzťahu medzi stranami
konania na premlčanie aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Bezdôvodné obohatenie na

strane žalovaného vzniklo poskytnutím plnenia žalobcom bez právneho dôvodu dňa 23. 07. 2010, teda
štvorročná premlčacia doba uplynula dňa 24. 07. 2014 (počítajúc od 24. 07. 2010, kedy si žalobca mohol
právo uplatniť na súde). Žalobca uviedol skutkové dôvody, z ktorých odvodzoval žalovaný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako je predmetom sporu, prvýkrát až v podaní zo dňa 09. 12.
2014, doručenom súdu dňa 10. 12. 2014, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Nárok žalobcu

bol preto v plnom rozsahu premlčaný.
12. Okrajom okresný súd uviedol, že nemal preukázané prípadné spočívanie plynutia premlčacej doby
v zmysle ust. § 402 Obchodného zákonníka v dôsledku uplatnenia nároku v trestnom konaní vedenom
proti žalovanému. Nároky uplatnené žalobcom ako poškodeným v trestnom konaní, neboli uplatnené na
totožnom skutkovom základe, z akého si žalobca uplatňoval nárok v spore po pripustení zmeny žaloby.

Súd vznesenú námietku premlčania zároveň nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi, resp. zásadou
poctivého obchodného styku, aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/441/2013. Žalobca rozpornosť vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi odôvodňoval
najmä tým, že skutkový základ, na základe ktorého si aktuálne uplatňuje žalovaný nárok, bol z dôvodov
na strane žalovaného zistený až v priebehu sporu, z vykonaného dokazovania. Okresný súd však

konštatoval, že skutočnosti uvedené žalobcom v podaní zo dňa 09. 12. 2014, vzťahujúce sa k úhrade
žalovaného plnenia žalobcom žalovanému, boli už obsahom trestného oznámenia podaného žalobcom
na Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš dňa 17. 07. 2012, následne boli uvedené aj vo výpovedi
svedkyne D. dňa 22. 03. 2013, vypočutej ako splnomocnenej zástupkyne poškodeného - žalobcu.
Najneskôr sa o uvedených skutočnostiach, vyplývajúcich z vyšetrovacieho spisu, žalobca mohol

dozvedieť pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 04. 07. 2014. Pokiaľ žalobca rozpor vznesenej
námietky premlčania s dobrými mravmi odôvodňoval aj s poukazom na odsúdenie žalovaného, okresný
súd poukázal na to, že žalovaný nebol odsúdený za skutok, z ktorého si žalobca odvodzoval žalovaný
nárok, t. j. za prijatie sumy 49.790,88 eur na základe faktúry č. 10014 vystavenej dňa 22. 07. 2010 bez
právneho dôvodu.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „C. s. p.“) a žalovanému ako úspešnej strane konania priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Súd zároveň priznal štátu, z prostriedkov ktorého bolo vyplatené svedočné
svedkyni O. R., voči v spore neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. odvolanie,
ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe a v uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 49.790,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 49.790,88
eur od 29. 03. 2013 do zaplatenia, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu o premlčaní uplatneného nároku, dĺžke premlčacej doby a
začatí jej plynutia, spočívaní plynutia premlčacej doby a nevyhodnotení vznesenej námietky premlčania
ako výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi/zásadou poctivého obchodného styku.16. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením vzťahu medzi stranami konania súdom prvej inštancie ako
vzťahu obchodnoprávneho s poukazom na § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu
tento vzťah vznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb - stavebných prác na základnej škole, ktorý

záver je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, kedy žalovaný svoje tvrdenie o existencii zmluvy o
dielo nepreukázal (čo konštatuje aj súd v bode 31. odôvodnenia rozsudku). Uviedol, že so žalovaným
nikdy nevstúpil do právneho vzťahu, ktorým by sledoval zabezpečenie verejných potrieb, nakoľko
so žalovaným neuzatvoril žiadnu dohodu, obsahom ktorej by bolo vykonanie stavebných prác na
základnej škole. Skutočnosť, že malo ísť o práce na oprave základnej školy, súd vyvodzoval len z

faktúry vystavenej žalovaným. Ak však neexistovala žiadna zmluva o dielo, na základe ktorej by vznikol
obchodný záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a teda nejestvoval žiadny právny titul na
vyplatenie zálohy (faktúra sama osebe nie je právnym titulom), tak logicky ani nemohlo ísť o konanie
pri zabezpečovaní verejných potrieb. V skutočnosti tieto práce vykonával iný subjekt, čo bolo v konaní
preukázané.
17. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný ku dňu 23. 07. 2010 nebol oprávnený konať za Obec

Svätý Kríž, nakoľko mu mandát starostu obce zanikol zo zákona v dôsledku nezákonnej kumulácie jeho
funkcií. Táto skutočnosť je zrejmá aj z trestného rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
3T/10/2016 zo dňa 27. 06. 2016. Úkony, ktoré vykonal žalovaný v domnelom postavení starostu Obce
Svätý Kríž, alebo na ktoré dal v takomto domnelom postavení pokyn, nemožno považovať za prejav
vôle obce ako právnickej osoby.

18. Z uvedeného dôvodu ich vzťah nemožno považovať za vzťah obchodnoprávny, ale ide o vzťah
občianskoprávny, na ktorý je potrebné aplikovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka.
19. Premlčacia doba je v danom prípade objektívna 10-ročná a subjektívna 2-ročná, odkedy sa dozvedel
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor takto obohatil. Objektívnu
10-ročnú premlčaciu dobu žalobca vyvodzoval zo skutočnosti, že na strane žalovaného išlo o úmyselné

konanie, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený. Žalovaný musel vedieť o tom, že nedošlo k žiadnej
dohode medzi ním a obcou, na základe ktorej by mal realizovať stavebné práce, z ktorého dôvodu
musel vedieť o tom, že nie je žiaden kvalifikovaný právny dôvod na prijatie plnenia, vrátenia ktorého sa
domáha v tomto konaní. Je preto nepochybné, že v danom prípade došlo k úmyselnému bezdôvodnému
obohateniu.

20. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, žalobca nesúhlasil so záverom súdu o tom, že o
skutočnostiach, ktoré uviedol v podaní zo dňa 09. 12. 2014 vedel už skôr, s tým, že tieto skutočnosti
boli obsahom trestného oznámenia zo dňa 17. 07. 2012 a následne boli uvedené aj vo výpovedi
svedkyne D. dňa 22. 03. 2013 a o týchto skutočnostiach sa mohol najneskôr dozvedieť pri preštudovaní
vyšetrovacieho spisu. Pri podaní trestného oznámenia dňa 17. 07. 2012 a následne aj pri výsluchu

svedkyne mohol mať nanajvýš podozrenie o tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil.
Poukázal na uznesenie ČVS: ORP-346/OEK-LM-2012 zo dňa 06. 02. 2013 o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia, kde ako skutok pod bodom 3/ uznesenia je uvedený skutok súvisiaci s predmetom
tohto konania. Porovnaním skutočností uvedených v trestnom oznámení a popisu skutku v uznesení
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a opisu skutku uvedeným pôvodne v žalobe podanej

dňa 19. 12. 2012 je zrejmé, že tieto skutkové tvrdenia sa zhodujú. Ani po podaní žaloby (19. 12. 2012)
teda nemal mať ako vedomosť o tom, že by k bezdôvodnému obohateniu došlo inak než to uviedol v
trestnom oznámení a následne v žalobe, nakoľko aj z uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia vyplýva popis skutku zhodne s opisom uvedeným pôvodne v žalobe. Pokiaľ by aj prisvedčil
tomu,žezuzneseniaozačatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvineniamoholnadobudnúťpreukázateľnú

vedomosť o skutočnostiach, ktoré uviedol v podaní zo dňa 09. 12. 2014, nakoľko uznesenie je datované
k 06. 02. 2013 je zrejmé, že od vydania uznesenia do 10. 12. 2014 neuplynula subjektívna premlčacia
doba 2 rokov. Rovnako aj v prípade výpovede svedkyne D. mohlo ísť v tom čase nanajvýš o podozrenie,
nie o preukázanú vedomosť, ani od tejto výpovede zároveň do 10. 12. 2014 neuplynula doba 2 rokov.
Spôsob, akým mal žalovaný neoprávnene nadobudnúť žalovanú sumu bol popísaný v uznesení o začatí

trestného stíhania a vznesení obvinenia zo dňa 06. 02. 2013 a tento popis skutku ostal nezmenený. Pri
preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 04. 07. 2014 sa tak mohol dozvedieť nanajvýš to, že žalovaný
spáchal skutok spôsobom uvedeným v uznesení o vznesení obvinenia, teda spôsobom zhodným
s opisom skutku v pôvodnej žalobe. Ani v tomto prípade zároveň od oboznámenia sa s obsahom
vyšetrovacieho spisu (04. 07. 2014) do dňa 10. 12. 2014 neuplynula doba dvoch rokov.

21. Až do vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 03. 09. 2014 bol v presvedčení, že žalovaný
sumu 49.790,88 eur získal na základe výdavkových a príjmových dokladov zo dňa 31. 12. 2010, čo
zodpovedalo aj obsahu vyšetrovacieho spisu. Až na základe vyjadrenia žalovaného na pojednávaní
dňa 03. 09. 2014 sa mohol prvý krát dozvedieť, že žalovaný sumu 49.790,88 eur neprevzal na základedokladov (ktoré len fiktívne potvrdzovali platbu), ale v skutočnosti túto sumu žalovaný prevzal ako zálohu
za neexistujúce stavebné práce. Subjektívna premlčacia doba teda mohla začať plynúť najskôr dňom
03. 09. 2014, nakoľko až týmto dňom mohol nadobudnúť subjektívnu vedomosť o tom, akým spôsobom

skutočne žalovaný získal žalovanú sumu. Keďže skutočnosti, ktoré súd považoval za zmenu skutkových
tvrdení, t. j. za zmenu žaloby, uviedol prvýkrát v podaní zo dňa 09. 12. 2014, urobil tak včas a nedošlo
k uplynutiu premlčacej doby.
22. Žalobca nesúhlasil ani so záverom súdu ohľadne spočívanie plynutia premlčacej doby vidiac
dvojkoľajnosť v názore súdu. Poukázal na to, že súd na jednej strane (v bode 31. odôvodnenia rozsudku)

uvádza, že nemal za preukázané spočívanie plynutia premlčacej doby v zmysle § 402 Obchodného
zákonníka v dôsledku prípadného uplatnenia nároku v trestnom konaní vedenom proti žalovanému,
keď nároky uplatnené v trestnom konaní neboli uplatnené na totožnom skutkovom základe, z akého
uplatňoval nárok v spore po pripustení zmeny žaloby, na druhej strane vo vzťahu k rozporu vznesenej
námietky premlčania v tom istom bode konštatuje, že skutočnosti, uvedené v podaní zo dňa 09. 12.
2014, vzťahujúce sa k úhrade žalovaného plnenia žalovanému, boli už obsahom trestného oznámenia

podaného na Okresnej prokuratúre Liptovský Mikuláš dňa 17. 07. 2012, výpovede svedkyne D. dňa 22.
03. 2013 a najneskôr sa o týchto skutočnostiach, vyplývajúcich z vyšetrovacieho spisu, mohol dozvedieť
pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 04. 07. 2014.
23. Pokiaľ by z trestného oznámenia a vyjadrenia svedkyne D. mala vyplývať jeho preukázaná vedomosť
o skutočnostiach, ktoré uviedol v podaní zo dňa 09. 12. 2014 (čo však rozporuje), je v záveroch súdu

zjavný rozpor, keď na jednu stranu uvádza, že si nároky uplatnené v trestnom konaní neuplatnil na
totožnom skutkovom základe, z ktorého si uplatňuje nárok po pripustení zmeny žaloby a naproti tomu
uvádza, že skutočnosti uvedené v podaní zo dňa 09. 12. 2014 (t. j. skutočnosti zakladajúce zmenu
žaloby) boli už obsahom trestného oznámenia. Uvedená argumentácia súdu sa vzájomne vylučuje. Je
pritom nesporné, že si v trestnom konaní riadne uplatnil nárok na náhradu škody, a to aj vo vzťahu k tým

skutočnostiam, ktoré tvoria skutkový základ jeho nároku v tomto konaní. Uplatnením nároku v trestnom
konaní došlo k spočívaniu plynutia premlčacej doby. Pokiaľ teda mal súd za preukázané, že skutočnosti
tvoriace skutkový základ nároku uviedol už v podanom trestnom oznámení a z obsahu trestného spisu
vyplýva, že si riadne uplatnil svoj nárok v trestnom konaní, tak je nesprávny záver súdu o tom, že nedošlo
k spočívaniu plynutia premlčacej doby.

24. Žalobca nesúhlasil tiež s názorom súdu, že žalovaný nebol v trestnom konaní odsúdený za skutok, z
ktorého si odvodzoval uplatnený nárok, kedy súd uviedol, že žalovaný nebol odsúdený za prijatie sumy
49.790,88 eur na základe faktúry č. 10014 vystavenej dňa 22. 07. 2010 bez právneho dôvodu. Naopak,
z bodu 4/ odsudzujúceho trestného rozsudku sp. zn. 3T/10/2016 vyplýva, že žalobca bol práve za takéto
konanie právoplatne odsúdený. Zo skutkovej vety uvedenej pod bodom 4/ rozsudku vyplýva súvislosť

skutku s vystavením príjmového pokladničného dokladu č. 3798729 a dobropisu č. 2010001 o vrátení
zálohy z nezrealizovaných stavebných prác, ako aj to, že k zloženiu týchto prostriedkov do pokladne
obce nikdy nedošlo. Týmto konaním spáchal žalovaný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného
zákona v súbehu s prečinom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods.
1 písm. c) Trestného zákona.

25. Žalobca napokon namietal i záver súdu prvej inštancie o tom, že vznesená námietka premlčania
nepredstavujerozporsdobrýmimravmi.Vzhľadomktomu,žetobolvýlučnežalovanýkto,vsnahezakryť
neoprávnenénakladaniesmajetkomobceSvätýKríž,vystavil,resp.zadalpokynykvystaveniufiktívnych
účtovných dokladov a k fiktívnemu zaúčtovaniu financií, tak jedine a výlučne činnosťou žalovaného
došlo k neprehľadnosti celej situácie. Nemožno preto umožniť žalovanému, aby z tejto situácie profitoval

vznesenímnámietkypremlčania.Poukázalnato,žesinárokriadneuplatniltakvtrestnom,akoajcivilnom
konaní. Je preto toho názoru, že v prípade, ak aj došlo k premlčaniu práva (čo namieta), vznesenie
námietky premlčania predstavuje šikanózny výkon práva zo strany žalovaného. V danom prípade ide o
okolnosti v tak intenzívnej miere, že odôvodňujú odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

26. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.
27.Súdprvejinštanciepodľanehosprávnezistilskutkovýaprávnystavveci,vodôvodnenínapadnutého
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie,
pričom je zrejmé ako vec právne posúdil a ktoré zákonné ustanovenia použil.

28. Pokiaľ ide o žalobcom namietané skutkové zistenia súdu, uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, pretože súdu nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia preukazoval. Súd prvej inštancie
podľa jeho názoru správne a v súlade s § 261 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka vyhodnotil, že medzi
podnikateľským subjektom A. K. - MKM Remont, za ktorého záväzky zodpovedá žalovaný celým svojimmajetkom a žalobcom existoval obchodnoprávny vzťah, nakoľko tento sa týkal podnikateľskej činnosti
subjektu A. K. - MKM Remont na jednej strane a zabezpečovania verejných potrieb v prípade dotknutého
subjektu verejného práva - Obce Svätý Kríž, v procesnom postavení žalobcu v tomto spore. K plneniu

peňažného záväzku zo strany žalobcu (zaplatenie vyfakturovanej sumy zálohy na základe účtovného
dokladu podnikateľského subjektu A. K. - MKM Remont č. 10014 zo dňa 22. 07. 2010 ku dňu 23.
07. 2010) došlo zo strany žalobcu na podnikateľský bankový účet a nie na jeho súkromný účet. Niet
teda pochýb, že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Pokiaľ žalobca namieta v tomto štádiu konania
existenciu obchodnoprávneho vzťahu, v rozsahu svojich tvrdení nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by jeho

tvrdenia preukazoval, a teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.
29. Žalovaný za správne považoval aj úvahy súdu prvej inštancie o počítaní premlčacej doby, čo do jej
dĺžky, ako aj na správne ustálenie začiatku jej plynutia. Keďže právny vzťah bezdôvodného obohatenia
je samostatným záväzkovým právnym vzťahom medzi ním v postavení podnikateľského subjektu a
žalobcom ako subjektom verejného práva v zmysle § 261 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, žalobou
uplatnený nárok a s ním súvisiace otázky, ako doba premlčania, jej dĺžka a začiatok jej plynutia, sa

spravuje § 397 Obchodného zákonníka, t. j. premlčacia doba je štvorročná. Začiatok plynutia premlčacej
doby bol súdom prvej inštancie správne ustálený, rovnako tak názor súdu, že zo strany žalobcu nebolo
preukázané žiadne spočívanie plynutia premlčacej doby.
30. Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní vychádzajú z jeho nesprávneho právneho
posúdenia charakteru právneho vzťahu medzi stranami sporu. Ním uvádzané skutočnosti totiž nemajú

vplyv na určenie obchodnoprávneho charakteru daného záväzkového vzťahu s poukazom na zásadu
špeciality a subsidiarity Obchodného zákonníka vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Argumentácia
žalobcu je nesprávna, nakoľko by podľa úvah žalobcu v každom prípade existencie bezdôvodného
obohatenia, ku ktorému by došlo, hoci medzi subjektami uvedenými v ust. § 261 ods. 1 až 3 Obchodného
zákonníka pri ich podnikateľskej činnosti, resp. zabezpečovaní verejných potrieb subjektom verejného

práva, plnením bez právneho dôvodu (ak by hociktorý z nich nedokázal uniesť dôkazné bremeno
v otázke vzniku a existencie zmluvného záväzku), išlo o občianskoprávny vzťah a nikdy by v
takomto prípade nedošlo k aplikácii obchodnoprávnych noriem na takýto právny vzťah bezdôvodného
obohatenia. Teda takéto plnenie bez právneho dôvodu medzi uvedenými subjektami obchodného práva
by pri pripustení argumentácie žalobcu bolo zásadne občianskoprávnym inštitútom, t. j absolútnym

neobchodným vzťahom. Takáto argumentácia je podľa jeho názoru v rozpore so základnými zásadami
právneho štátu a obchodného práva a tiež ustálenou súdnou praxou a judikatúrou.

31. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného 1/ (v tzv. replike) v celom rozsahu zotrval na obsahu
svojho odvolania. Zopakoval, že k tomu, aby vzťah medzi ním a žalovaným bolo možné subsumovať

pod ustanovenie § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, nie je splnená jedna zo základných podmienok,
a síce aby išlo o vzťah, ktorý sa týkal zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky obce
ako subjektu verejného práva. Zopakoval, že nikdy nevstúpil so žalovaným do právneho vzťahu, ktorým
by sledoval zabezpečenie verejných potrieb, so žalovaným neuzatvoril žiadnu dohodu, obsahom ktorej
by bolo vykonanie stavebných prác na základnej škole. Žalovaný dohodu o vykonaní týchto prác

nepreukázal, rovnako nepreukázal, že by takéto práce vykonal.
32. Vzťah medzi ním a žalovaným je vzťahom z bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol v dôsledku
neoprávneného vyplatenia peňažných prostriedkov, pričom zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by
žalobca pri vzniku toho vzťahu, alebo následne po ňom, prejavil vôľu zabezpečiť verejné potreby alebo
vlastnú prevádzku. Ak nedošlo k žiadnej dohode o realizácii prác, ani žiadne takéto práce žalovaným

vykonané neboli, potom nie je splnená podmienka, aby sa vzťah týkal zabezpečenia verejných potrieb
alebo vlastnej prevádzky obce. Vzťah medzi ním a žalovaným je teda vzťahom z bezdôvodného
obohatenia, na ktorý nemožno aplikovať ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.
33. Pokiaľ žalovaný argumentuje vystavenou faktúrou, faktúra sama osebe nie je právnym titulom vzniku
záväzku. Tejto faktúre musí zodpovedať právny titul, ktorým je obvykle zmluva. Pokiaľ takýto právny

titul neexistuje, právny vzťah zo zmluvy vzniknúť nemôže. Faktúre vystavenej žalovaným nezodpovedá
žiadna zmluva, žalobca si fakturované práce nikdy neobjednal a žalovaný tieto práce nikdy nevykonal.
Za tohto stavu preto nemožno vystavenie faktúry považovať za prejav vôle Obce Svätý Kríž zabezpečiť
verejné potreby. Pokyny k úhrade faktúry zadal žalovaný, ktorý v čase vykonania platby nebol platne
starostom Obce Svätý Kríž, a teda ním realizované úkony nemožno považovať za prejav vôle obce

ako právnickej osoby zabezpečiť verejné potreby. Išlo o svojvoľné a protiprávne konanie žalovaného a
nakoľko sa týmto konaním neoprávnene obohatil na jeho úkor, je povinný takto prijaté plnenia vydať.
34. Žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní aj vo vzťahu k dĺžke premlčacej doby,
spočívaniu plynutia premlčacej doby a zásade dobrých mravov. Poukázal aj na rozsudok Krajskéhosúdu v Žiline sp. zn. 11Co/168/2018 zo dňa 31. 07. 2018 s tým, že uvedená vec má spoločný základ s
týmto konaním čo do úkonov trestného konania sp. zn. 3T/10/2016. Zo záverov uvedeného rozsudku
vyplýva, že si svoj nárok v trestnom konaní preukázateľne uplatnil dňa 22. 03. 2013. Vzhľadom k tomu,

že si pri úkone v trestnom konaní dňa 22. 03. 2013 uplatnil aj nárok ku skutku, ktorý má väzbu na
toto konanie v prejednávanom spore, je potrebné považovať jeho nárok za riadne a včas uplatnený v
trestnom konaní. O skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom podaní zo dňa 09. 12. 2014, sa dozvedel až
z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 03. 09. 2014. Až dovtedy vychádzal zo skutočností tak, ako
tieto vyplývali z obsahu trestného spisu. Skutok, ktorý uviedol v pôvodnej žalobe nie je iným skutkom

než skutok uvedený v podaní zo dňa 09. 12. 2014, ale je len jeho doplnením, preto považuje svoj nárok
za riadne a včas uplatnený.
35. Podľa žalobcu je zároveň súd viazaný rozsudkom, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného aj zo
skutku uvedeného v bode 4/ trestného rozsudku, vrátane výšky škody. Preto pokiaľ podaním zo dňa
09. 12. 2014 upresnil svoj nárok tak, že súd následne takéto upresnenie považoval za zmenu žaloby, o
ktorej procesne rozhodol, nerozhodoval o inom skutku než o skutku, za ktorý bol žalovaný právoplatne

odsúdený v konaní sp. zn. 3T/347/2012, t. j. skutku uvedenému v bode 4/ trestného rozsudku. Keďže
si svoj nárok v trestnom konaní riadne a včas uplatnil a v uplatnení nároku riadne pokračoval, nemohlo
dôjsť k premlčaniu jeho práva.

36. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobcu (v tzv. duplike) zotrval na skutočnostiach, ktoré uviedol vo

vyjadrení k odvolaniu žalobcu.
37. Uviedol, že žaloba, v zmysle ktorej si žalobca uplatňoval svoje nároky na základe úplne iných
skutkových okolností, bola doručená súdu dňa 19. 12. 2012. K prijatiu plnenia v prospech jeho
podnikateľského bankového účtu došlo dňa 23. 07. 2010. K zmene žalobou uplatneného nároku žalobcu
(čo do opísania rozhodných skutkových okolností) došlo až podaním žalobcu zo dňa 09. 12. 2014,

doručeným súdu dňa 10. 12. 2014, teda po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby, pričom súd prvej inštancie
mal správne za preukázané, že k jej spočívaniu nedošlo.
38. Podľa žalovaného je z vyjadrenia žalobcu zrejmé, že tento naďalej namieta obchodnoprávnu
povahu vzťahu medzi stranami konania. V tejto súvislosti žalovaný poukázal nato, že úvahy súdu o
obchodnozáväzkovom charaktere daného právneho vzťahu boli stranám v rámci predbežného právneho

posúdenia veci oznámené tak, ako uvedená skutočnosť vyplýva nielen zo zápisnice z pojednávania, ale
ajodôvodnenianapadnutéhorozsudku.Jetohonázoru,žežalobcamaldostatočnýčasnato,abyvrámci
svojho procesného útoku tvrdil rozhodné skutkové a právne relevantné skutočnosti o tom, že predmetný
právnyvzťah,ktorýmedzistranamisporuvznikol,nemápodľajehonázorucharakterobchodnoprávneho
vzťahu pre absenciu vôle žalobcu, a toto tvrdenie náležite preukázal, resp. pre tento účel označil a

súd vykonal dokazovanie. Nakoľko žalobca až do roku 2018 nerozporoval charakter daného právneho
vzťahu, mal súd a rovnako on za to, že táto skutočnosť je medzi stranami nesporná, a preto nie je
potrebné v konaní ju osobitne preukazovať a dokazovať.
39. Žalobca v replike prvýkrát ozrejmuje svoju argumentáciu, ktorú uviedol prvýkrát až v podanom
odvolaní, a to, že nikdy nevstúpil so žalovaným do právneho vzťahu, ktorým by sledoval zabezpečenie

verejných potrieb, nakoľko s ním neuzatvoril žiadnu dohodu, obsahom ktorej by bolo vykonanie
stavebných prác na základnej škole. Vzhľadom na štádium konania má zato, že tvrdenie žalobcu v tomto
smere neobstojí, keď v odvolacom konaní nie je možné uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
alebo procesnej obrany, pokiaľ tieto neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie pri rešpektovaní § 366
C. s. p. v nadväznosti na § 470 ods. 1, 2 C. s. p.

40. Pokiaľ súd prvej inštancie nemal za preukázanú existenciu zmluvy medzi stranami sporu, potom
správne ustálil, že ide o vzťah bezdôvodného obohatenia, ktorý je rovnako obchodnozáväzkovým
vzťahom vzniknutým medzi tými istými subjektmi práva. Vystavenie faktúry nemožno považovať za
akýkoľvek prejav vôle na strane žalobcu, ale prijatie faktúry, jej zaúčtovanie a následnú úhradu je
potrebné za prejav vôle Obce Svätý Kríž nesporne považovať. V danom čase zároveň nebol štatutárnym

orgánom príspevkovej organizácie obce a pokiaľ by aj zadal pokyn k úhrade, uvedené nemôže
byť hodnotené ako nevyjadrenie takejto vôle. Okrem zadania pokynu na úhradu došlo minimálne k
zaúčtovaniu predmetnej faktúry osobou odlišnou od neho. I keď faktúra nie je právnym dôvodom vzniku,
možno ju vnímať ako potvrdenie o existencii takej zmluvy, ktorá právny titul zakladá, a to s prihliadnutím
na všetky okolnosti danej veci - text samotnej faktúry, jej nerozporovanie a nevrátenie zo strany žalobcu v

rozhodnom čase, uhradenie zálohy vyúčtovanej predmetnou faktúrou ako preddavku na stavebné práce
a následne vystavenie dobropisu, účtovanie o uvedených skutočnostiach v účtovníctve. Vzhľadom na
výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že vôľa a záujem na realizovaní stavebných prác v
rozhodnej dobe na strane žalobcu boli dané. Potreba vykonania týchto prác bola potvrdená aj tým, žetieto boli v konečnom dôsledku vykonané iným subjektom v roku 2011. Z dôvodu, že žalobca nenamietal
spornosť obchodnoprávneho charakteru predmetného záväzkového vzťahu v čase prebiehajúceho
konania, nebol daný dôvod na skúmanie a dokazovanie uvedených právnych a skutkových okolností.

41.Vrámcidokazovaniapredsúdomprvejinštancienedošlokpreukázaniuobsahu,rozsahuaskutočnej
potreby stavebných prác požadovaných zo strany pôvodného žalobcu od podnikateľského subjektu A.
K. - MKM Remont, a to výlučne z dôvodu, že v čase dokazovania skutkových okolností uvedených
žalobcom v pôvodnej žalobe nebol daný dôvod na zaujatie nových prostriedkov procesnej obrany v
otázke dokazovania obsahu, rozsahu a skutočnej potreby stavebných prác pri zabezpečovaní verejných

potrieb, keď uvedené žalobca nenamietal. Sporné bolo výlučne to, či vznikla škoda alebo bezdôvodné
obohatenie sa na jeho strane na základe skutkov opísaných v pôvodnej žalobe. Svoje tvrdenie o
spochybnenícharakteruprávnehovzťahuaneexistenciivôlezabezpečiťverejnépotrebyuviedolžalobca
až dňa 14. 06. 2018 v podanom odvolaní. V tomto štádiu konania však už nie je možné uplatňovať nové
prostriedky procesného útoku.
42. Podľa žalovaného, žalobca vo vyjadrení neuviedol na podporu svojho odvolania žiadne nové

skutočnosti, jeho vyjadrenie v podstate obsahuje len zhrnutie toho, čo uviedol v odvolaní.
43. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody uplatnený v trestnom konaní, žalovaný poukázal na to, že
civilný súd nie je viazaný výškou škody, aj keď bola vo výroku trestného rozsudku vyčíslená (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo 41/2011) ako aj na dôvod, pre ktorý trestný súd
nerozhodol o nároku na náhradu škody spočívajúci v potrebe vykonania ďalšieho dokazovania. Skutok,

pre ktorý bol uznaný vinným v tejto súvislosti pritom spočíval vo vyhotovení príjmových pokladničných
dokladov v mene žalobcu zo dňa 31. 12. 2010, keď v čase prijatia finančných prostriedkov nebol
oprávnenýkonaťakoštatutárnyorgánObecnéhoúraduSvätýKríž,Drobnáprevádzka.Skutok,zktorého
žalobca uplatňuje titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia svoje nároky v zmysle žaloby zo dňa 09.
12. 2014, sa zakladá na inom skutkovom tvrdení - prijatie plnenia podnikateľského subjektu A. K. - MKM

Remont dňa 23. 07. 2010 na jeho podnikateľský bankový účet ako úhrady faktúry vystavenej dňa 22.
07. 2010, čím došlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Teda titul žalobou
uplatneného nároku v predmetnom konaní je odlišný od náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní.
44. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by sa o skutočnostiach, ktoré žalobca uviedol vo svojom podaní zo dňa
0. 12. 2014 dozvedel až z jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 03. 09. 2014. Skutkový dej rozhodný pre

posúdenie a úspešné uplatnenie nárokov žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia je zrejmý už z
podaného trestného oznámenia zo dňa 17. 07. 2012, pričom správne opísanie rozhodnutých skutkových
okolností, z ktorých si žalobca uplatňuje svoje nároky a označenie subjektu, voči ktorému si žalobca
uplatňuje svoje nároky, je výlučne vecou správneho právneho posúdenia.

45. Dopĺňacím uznesením č. k. 10C/347/2012-608 zo dňa 18. 03. 2021 okresný súd doplnil rozsudok
č. k. 10C/347/2012-501 o výrok, ktorým zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 05. 2013 č. k. 10C/347/2012-88, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline zo dňa 30. 08. 2013 č. k. 5Co/355/2013-137. Výrokom II. zamietol návrh žalovaného na
zrušenie uvedeného neodkladného opatrenia.

46. V odôvodnení konštatoval, že v prejednávanom spore súd uznesením č. k. 10C/347/2012-88, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/355/2013-137 zo dňa 30. 08. 2013, nariadil
predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby sa až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej zdržal nakladania, a to prevodu vlastníckeho práva na tretie osoby, vrátane
blízkych osôb a zabezpečovacieho prevodu práva, zriadenia záložného práva, vecného bremena,

vloženia ako nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctva č. XXX, XXX a XXX, kat. úz. I. J..
47. Rozsudkom zo dňa 19. 01. 2015 súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 49.790,88
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 29. 03. 2015 do zaplatenia,
do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Na základe odvolania

žalovaného krajský súd uznesením č. k. 8Co/443/2015-388 zo dňa 28. 04. 2016 rozsudok okresného
súdu vo vyhovujúcom výroku zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, výrok
rozsudku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, zostal nedotknutý. Rozsudkom zo dňa 25. 04.
2018 súd následne žalobu v časti, ktorá zostala predmetom konania, zamietol.
48. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol, avšak opomenul rozhodnúť o zrušení neodkladného

opatrenia v zmysle § 335 ods. 1 C. s. p., v súlade s § 225 ods. 1 C. s. p. doplnil výrok rozsudku zo
dňa 25. 04. 2018 o výrok o zrušení neodkladného opatrenia. Súd konštatoval, že o doplnení rozsudku
rozhodol uznesením, keďže doplnil rozsudok o výrok o zrušení neodkladného opatrenia, o ktorom sa v
prípade samostatného rozhodovania rozhoduje uznesením.49. Vzhľadom na zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 335 ods. 1 C. s. p. súd zamietol návrh
žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia podaný podľa § 334 C. s. p., ktorý návrh bol súdu
doručený dňa 18. 01. 2021.

50. Proti dopĺňaciemu uzneseniu čo do výroku o zrušení neodkladného opatrenia podal žalobca
odvolanie z dôvodu, že neboli dané dôvody na zrušenie neodkladného opatrenia a doplnenie rozsudku
nemohlo byť vykonané formou dopĺňacieho uznesenia.
51. Podľa žalobcu súd pochybil, ak rozhodol formou dopĺňacieho uznesenia a nie dopĺňacieho rozsudku,

keď z ust. § 225 ods. 1, 2 C. s. p. vyplýva, že v prípade, ak súd dopĺňa rozsudok o ďalší výrok, môže
tak urobiť len formou dopĺňacieho rozsudku, nie uznesenia.
52. Podľa žalobcu súd zároveň nemohol doplniť výrok pôvodného rozsudku z 25. 04. 2018 o výrok o
zrušení neodkladného opatrenia. Doplnenie rozsudku pripadá do úvahy len v prípade, ak sa doplnenie
týka výroku rozhodnutia, nie však jeho odôvodnenia. Keďže súd prvej inštancie sa v odôvodnení
pôvodného rozsudku vôbec nezaoberá otázkou zrušenia neodkladného opatrenia, má zato, že súd

uznesením zo dňa 18. 03. 2021 doplnil pôvodný rozsudok nielen čo od výroku o zrušení neodkladného
opatrenia, ale aj do jeho odôvodnenia. Až v uvedenom uznesení súd odôvodňuje prečo rozhodol o
zrušení neodkladného opatrenia.
53. Žalobca napokon namietal, že dôvody, pre ktoré bolo nariadené neodkladné opatrenie nezanikli
a trvajú naďalej. Neodkladné opatrenie bolo ohraničené právoplatnosťou skončenia konania vo

veci samej, ktorá skutočnosť doposiaľ nenastala. Nariadené neodkladné opatrenie neznemožňuje
žalovanému užívať nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým bolo nariadené. Žalovaný je obmedzený v
scudzovacích úkonoch, resp. v zriadení záložného práva a vecného bremena k nehnuteľnostiam.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domáhal zrušenia uznesenia v napadnutej časti.

54. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu proti dopĺňaciemu uzneseniu navrhol napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Mal zato, že prvoinštančný súd správne zistil a vyhodnotil
predmetnú vec a v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie.
Súd jasne a presne poukázal na úvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní spravoval a označil rozhodné
zákonné ustanovenia, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Skutočnosti uvádzané žalobcom v

odvolaní považoval za zmätočné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia.

55. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na podanom odvolaní.

56. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a po zopakovaní dokazovania na nariadenom
pojednávaní pred odvolacím súdom v zmysle § 384 ods. 1 C. s. p. zápisnicou o pojednávaní zo dňa
03. 09. 2014, faktúrou - dobropisom č. 2010001 vystaveným A. K. - MKM Remont v prospech Obce

Svätý Kríž, výdavkovým pokladničným dokladom vystaveným MKM - REMONT v prospech Obecného
úradu Svätý Kríž zo dňa 31. 12. 2010, potvrdenkou o prijatí dobrobisu/zálohy od MKM REMONT
vystavenou Obecným úradom Svätý Kríž zo dňa 31. 12. 2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 09. 12. 2014,
zmluvou o dielo medzi Obcou Svätý Kríž ako obstarávateľom a spoločnosťou AGS spol. s r. o. ako
zhotoviteľom a spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 (trestným oznámením

žalobcu zo dňa 17. 07. 2012, správou nezávislého audítora obecnému zastupiteľstvu Obce Svätý Kríž za
jej príspevkovú organizáciu Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádzka za rok 2010 a 2011, uznesením
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia ČVS: ORP-346/OEK-LM-2012 zo dňa 06. 02. 2013,
uznesením Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš sp. zn. 1 Pv 591/12-13 zo dňa 29. 04. 2013 o
zamietnutí sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia, zápisnicou o výsluchu svedka -

poškodenéhozodňa22.03.2013,zápisnicouovýsluchusvedkyneO.R.zodňa27.03.2013,zápisnicou
o výsluchu svedka C. F. zo dňa 20. 11. 2013, zápisnicou o výsluchu O. R. zo dňa 26. 09. 2012, správou
o výsledku následnej finančnej kontroly č. KH/2010-2 hlavného kontrolóra obce Svätý Kríž Ing. S. Q.
za obdobie 01. 07. - 31. 12. 2010, podaním žalobcu - zaslanie podkladov pre účely trestného stíhania,
záznamom o preštudovaní vyšetrovacieho spisu poškodeným, rozsudkom sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27.

06. 2016, vyjadrením poškodeného k náhrade škody v trestnom konaní zo dňa 10. 07. 2015) a rozsudok
okresného súdu, v spojení s dopĺňacím uznesením, vo veci samej podľa § 388 v spojení s § 390 C.
s. p. zmenil, vyhodnotiac odvolanie žalobcu spočívajúce v námietke nesprávneho právneho posúdenia
veci ako dôvodné.57. Pokiaľ ide o vyjadranie strán konania, tieto na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom zotrvali
na svojich podaniach produkovaných v odvolacom konaní.

58. V preskúmavanom spore sa žalobca po predchádzajúcom rozhodnutí okresného súdu zo dňa 19.
01. 2015 a zmene žaloby uskutočnenej podaním zo dňa 09. 12. 2014 (posudzujúc toto podľa obsahu v
zmysle § 41 ods. 2 v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku), doručeným okresnému súdu
dňa 10. 12. 2014, ktorú zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 02. 02. 2018, domáha voči žalovanému

vydaniabezdôvodnéhoobohateniavovýške49.790,88eursúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročne
z tejto sumy od 29. 03. 2013 do zaplatenia (pôvodne sa žalobca podanou žalobou domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 84.809,19 eur s príslušenstvom, v ktorej súvislosti odvolací súd
odkazuje na body 2., 6. odôvodnenia tohto rozsudku). Bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v
prijatí uvedenej sumy od žalobcu na základe faktúry č. 10014 zo dňa 22. 07. 2010, vystavenej žalovaným
ako podnikateľským subjektom - fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, podnikajúcou pod menom

A. K. - MKM Remont (za záväzky z ktorého podnikania zodpovedá žalovaný v zmysle § 2 zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní), ktorou bola fakturovaná záloha na stavebné práce na
základnej škole, hoci žalobca si u žalovaného žiadne takéto práce neobjedal. Medzi stranami konania
neexistovala žiadna zmluva na vykonanie prác, tieto vykonával iný subjekt. Suma 49.790,88 eur teda
bola vyplatená žalovanému bez právneho dôvodu. Žalovaný faktúrou - dobropisom č. 2010001 zo dňa

11. 11. 2010 dobropisoval žalobcovi vrátenie zálohy, k jej vráteniu však nikdy nedošlo.

59. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný dňa 22. 07. 2010 ako podnikateľský subjekt
podnikajúci pod názvom A. K. - MKM Remont vystavil faktúru č. 10014, ktorou žalobcovi fakturoval
zálohu na stavebné práce na objekte ZŠ Svätý Kríž vo výške 49.790,88 eur, ktorá faktúra je súčasťou

trestného spisu oboznámeného odvolacím súdom. Rovnako bolo preukázané (a medzi stranami nebolo
sporné), že na základe uvedenej faktúry bola uvedená suma dňa 23. 07. 2010 poukázaná z účtu žalobcu
na účet žalovaného (č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX), ako to vyplýva z výpisu z účtu žalobcu. Rovnako bolo
nesporné, že žalovaný uvedené prostriedky žalobcovi nevrátil, ktorú skutočnosť uviedol i žalovaný na
pojednávaní pred okresným súdom dňa 03. 09. 2014. Skutočnosť, že k vráteniu zálohy (zloženiu do

pokladne obce) zo strany žalovaného nedošlo, vyplýva aj z trestného spisu Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 (výpoveď svedkyne O. R. dňa 27. 03. 2013, uznesenie Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Pv 591/12-13 zo dňa 29. 04. 2013 o zamietnutí sťažnosti obvineného proti
uzneseniu o vznesení obvinenia, rozsudok okresného súdu zo dňa 27. 06. 2016, ktorým bol žalovaný v
bode 4/ uznaný za vinného zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona v

súbehu s prečinom skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm.
c), d) Trestného zákona, v rámci ktorého skutku sa konštatuje, že časť pôžičky obce od príspevkovej
organizácie obce Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádzka bola splatená tak, že fyzická osoba -
podnikateľ A. K. MKM Remnot, IČO: 14 177 111, Svätý Kríž 43, okres Liptovský Mikuláš, do pokladne
obce dňa 31. 12. 2010, na základe príjmového pokladničného dokladu č. 3798729 a dobropisu č.

2010001 o vrátení zálohy z nerealizovaných stavebných prác zložila sumu 49.790,88 eur, ktorá bola
na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 1357 vydaná príspevkovej organizácii obce, ktorá
uvádzanú platbu nezaviedla do svojho účtovníctva, pretože k jej zloženiu do pokladne obce nikdy
nedošlo, čím príspevkovej organizácii Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádzka, spôsobil škodu vo
výške najmenej 49.790,88 eur).

60. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

61. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

62. Odvolací súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení, sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že prijatím sumy 49.790,88 eur došlo na strane žalovaného k vzniku bezdôvodného

obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spočívajúceho v majetkovom prospechu
získanom plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný uvedenú sumu prijal na základe vystavenej faktúry
č. 10014 ako zálohy za stavebné práce na objekte ZŠ Svätý Kríž, avšak v konaní nebolo preukázané,
že by medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, ktorého predmetom by boli stavebnépráce na základnej škole, rovnako v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v prospech žalobcu
akékoľvek stavebné práce na základnej škole vykonal. Žalobca uvedené poprel a žalovaný v tomto
smere neprodukoval žiadne dôkazy. Žalovaný je tak v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka

povinný bezdôvodné obohatenie žalobcovi, na úkor ktorého sa obohatil, vydať.

63. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý aplikujúc ust. § 261 ods.
1 Obchodného zákonníka samotný záväzkový vzťah medzi stranami konania vyhodnotil ako vzťah
obchodnoprávny, ktoré právne posúdenie má vplyv na posúdenie námietky premlčania (plynutie a

dĺžka premlčacej doby) vznesenej žalovaným (pokiaľ ide o posúdenie otázky vzniku bezdôvodného
obohatenia,okresnýsúdustanoveniaObčianskehozákonníkaaplikovalvzmysle§1ods.2Obchodného
zákonníka, keď Obchodný zákonník inštitút bezdôvodného obohatenia neupravuje).

64. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

65. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

66. Podľa § 261 ods. 3 písm. b) Obchodného zákonníka, na účely odseku 2 subjektom verejného práva
je obec.

67. Okresný súd vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako obchodnoprávny, konštatujúc, že

tento vznikol medzi žalovaným ako podnikateľom a žalobcom ako samosprávnou územnou jednotkou
(obcou), pričom sa týkal zabezpečovania verejných potrieb (stavebné práce na základnej škole). K
uvedenému právnemu záveru súd prvej inštancie pritom dospel potom, čo konštatoval, že nebol
preukázaný právny dôvod, na základe ktorého žalobca vyplatil žalovanému sumu 49.790,88 eur.

68. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil, a to práve z dôvodu, že
v konaní nebolo preukázané, že by medzi žalobcom, ktorý nesporne je subjektom verejného práva
a žalovaným, ktorý sa prijatím finančných prostriedkov od žalobcu bez právneho dôvodu obohatil
ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie (podnikajúci ako A. K. - MKM Remont, Svätý Kríž),
vznikol akýkoľvek právny vzťah, ktorého predmetom by bolo vykonanie prác na základnej škole, t. j.

zabezpečenie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky žalobcu. Aplikácia ust. § 261 Obchodného
zákonníka preto nie je dôvodná.

69. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s námietkou žalobcu, že samotné vystavenie
faktúry podnikateľským subjektom a jej úhrada nezakladá vznik obchodno-záväzkového vzťahu medzi

žalobcom a žalovaným. Žalobca si u žalovaného neobjednal žiadne práce na zabezpečenie verejných
potrieb a žalovaný pre žalobcu žiadne takéto práce nevykonal. V konaní nebola ani preukázaná vôľa či
úmysel žalobcu uzatvoriť so žalovaným záväzkový vzťah na zabezpečenie verejných potrieb v súvislosti
so stavebnými prácami na základnej škole, keď v konaní bolo preukázané, že tieto práce na základe
zmluvy o dielo medzi Obcou Svätý Kríž ako obstarávateľom a spoločnosťou AGS spol. s r. o., Prievidza

ako zhotoviteľom zo dňa 15. 01. 2010 vykonávala spoločnosť AGS spol. s r. o., Prievidza. Na posúdenie
vzťahu medzi stranami konania nemôže mať vplyv ani samotná úhrada faktúry vystavenej žalovaným
žalobcom, keď k jej úhrade došlo na základe pokynov žalovaného ako starostu obce v čase keď
žalovanému mandát starostu obce v zmysle § 13a ods. 1 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení, v spojení so znením čl. 2 ods. 1 písm. o), čl. 4, 5 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, zo zákona zanikol z dôvodu, že súčasne bol
konateľom spoločnosti MKM Remont, s. r. o., Svätý Kríž (rozsudok vo veci Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 3T/10/2016 zo dňa 27. 06. 2016). Vychádzajúc z uvedených skutočností, keď odvolací
súd nemal preukázané, že by záväzkový vzťah vzniknutý z bezdôvodného obohatenia medzi žalobcom
a žalovaným vznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky žalobcu (samotné

bezdôvodné obohatenie v danom prípade spočíva v plnení bez právneho dôvodu), vyhodnotil vzťah
medzi žalobcom a žalovaným, zakladajúci nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako vzťah
občiansko-právny, z ktorého dôvodu bolo potrebné podľa ustanovení Občianskeho zákonníka posúdiť
aj žalovaným namietané premlčanie uplatneného nároku žalobcu.70. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti v podaniach produkovaných v odvolacom konaní namietal, že
žalobca až v priebehu odvolacieho konania začal spochybňovať povahu záväzkového vzťahu strán

konania, čo odôvodnil absenciou vôle žalobcu uzavrieť takýto vzťah a tvrdením, že nikdy nevstúpil s
ním do právneho vzťahu, ktorým by sledoval zabezpečenie verejných potrieb, nakoľko s ním neuzatvoril
žiadnu dohodu, obsahom ktorej by bolo vykonanie stavebných prác na základnej škole, odvolací súd
uvádza, že právne posúdenie je úlohou súdu, nie strán konania. V súvislosti so spochybňovaním
právneho vzťahu a produkovaním tvrdení žalobcom až v odvolacom konaní odvolací súd poukazuje

nato, že žalobca už v podaní zo dňa 09. 12. 2014 a následne na pojednávaní dňa 10. 12. 2014 poprel,
že by žalovaný vykonával rekonštrukčné práce na základnej škole s poukazom na skutočnosť, že
tieto vykonávala spoločnosť AGS spol. s r. o., Prievidza. Existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným následne žalobca poprel aj v podaní zo dňa 21. 07. 2017 (č. l. 462 spisu), v ktorom
podaní uviedol, že faktúra sama o sebe nepredstavuje právny dôvod vzniku záväzku, medzi žalobcom
a žalovaným neexistovala žiadna zmluva na vykonanie prác, tieto vykonával iný subjekt. Žalovaný tak

mal možnosť na uvedené tvrdenia žalobcu už v priebehu konania na okresnom súde reagovať.

71. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

72. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

73. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

74. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

75. Pokiaľ ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, Občiansky zákonník
v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu jednak subjektívnu (2-ročnú), ktorej začiatok je spojený s dňom,

kedy oprávnený (v danom prípade žalobca) nadobudne vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a jednak objektívnu (3- alebo 10-ročnú), ktorej začiatok je
spojený s dňom, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.

76. Na základe vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že žalobca si nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia uplatnil v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorej začiatok plynutia
sa odvíja od nadobudnutia vedomosti toho, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu o tom, že
k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil.

77. Odvolací súd vychádzal zo zistenia, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného dozvedel najskôr z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 03. 09. 2014. Odvolací
súd nesúhlasil s názorom žalovaného, že žalobca o vzniku bezdôvodného obohatenia vedel skôr, s
poukazom na to, že tvrdenia, od ktorých žalobca odvodzoval vznik bezdôvodného obohatenia boli
súčasťou trestného oznámenia v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp.
zn 3T/10/2016. Z trestného oznámenia vyplýva, že pokiaľ ide o sumu 49.790,88 eur, konštatuje sa tu len

vystavenie dobropisu ako vrátenie zálohy nerealizovaných stavebných prác a následné prijatie peňazí
v hotovosti do pokladne obce potvrdenkou č. 3798729, neúčtovanie tejto skutočnosti v príspevkovej
organizácii, priloženie výdavkového pokladničného dokladu MKM Remont Svätý Kríž a vrátenie pôžičky
príspevkovej organizácii výdavkovým pokladničným odkladom č. 1357 v obci, priloženie príjmového
pokladničného dokladu príspevkovej organizácii, čo sa v príspevkovej organizácii neúčtovalo s tým, že

pokladnica príspevkovej organizácie je fyzicky o čiastku 49.790,88 eur nižšia. Z trestného oznámenia
teda nevyplýva, že by k zloženiu sumy 49.790,88 eur do pokladne obce zo strany žalovaného nemalo
dôjsť. Na uvedenom skutkovom základe si žalobca (v tom čase ešte ako príspevková organizácia obce
Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádzka) uplatnil nárok na zaplatenie sumy 49.790,88 eur pôvodnoužalobou. Uvedený skutok však nie je totožný so skutkom, na základe ktorého si následne žalobca
podaním zo dňa 09. 12. 2014, doručeným súdu dňa 10. 12. 2014, uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej
sumy spočívajúci v prijatí finančných prostriedkov žalovaným ako podnikateľským subjektom od obce

bez právneho dôvodu.

78. V predmetnom spore je potrebné rozlišovať medzi skutkom, pre ktorý bolo žalovanému vznesené
obvinenia a pre ktorý bol následne uznaný vinným a medzi skutkom, na základe ktorého si žalobca
následne uplatnil nárok podaním doručeným okresnému súdu dňa 10. 12. 2014, z ktorého dôvodu nie je

možnétotopodaniepovažovaťlenzadoplneniepôvodnejžaloby,alezazmenužalobyakotokonštatoval
odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí (č. k. 8Co/443/2015-388 zo dňa 28.
04. 2016). Uvedené demonštruje práve osoba poškodeného, keď poškodeným konaním žalovaného,
pre ktoré bol žalovaný uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš bola príspevková
organizácia Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná prevádzka (ktorej je žalobca po jej zrušení ku dňu 28.
02. 2013 právnym nástupcom), pričom tým, na úkor ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle

zmeny žaloby bola od počiatku Obec Svätý Kríž (tu odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ by
nedošlo k zániku príspevkovej organizácie obce, ktorá si pôvodne uplatnila nárok na zaplatenie sumy
48.790,88 eur na skutkovom základe uvedenom v pôvodnej žalobe, nebola by možná zmena žaloby v
zmysle podania žalobcu zo dňa 09. 12. 2014, keďže nevrátením vyplatenej zálohy nebola „poškodená“
príspevková organizácia, ale obec). Z uvedeného je zrejmé, že ako poškodený vo vzťahu k pôvodnou

žalobouuplatnenémunárokuvystupovalapríspevkováorganizácia,pričomikeďsavtrestnomoznámení
konštatovalo dobropisovanie zálohy, nemožno z tohto vyvodiť, že by už v tom čase bolo známe, že
nedošlo k jej reálnemu vráteniu.

79. Reálne nevrátenie zálohy nevyplýva ani z uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľa ORPZ

v Liptovskom Mikuláši ČVS: ORP-346/OEK-LM-2012 zo dňa 06. 02. 2013, v ktorom sa konštatuje,
že potvrdenkou č. 3798729 bola dňa 31. 12. 2010 do pokladne obce od podnikateľského subjektu
Dušan K. - MKM Remont, IČO: 14 177 111 na základe dobropisu č. 2010001 z vrátenia zálohy z
nerealizovaných stavebných prác prijatá finančná čiastka 49.790,88 eur, následne obec na základe
výdavkového pokladničného dokladu č. 1357 a príjmového dokladu Obecného úradu Svätý Kríž Drobnej

prevádzky zaúčtovala splatenie pôžičky vo výške 49.790,88 eur, avšak Obecný úrad Svätý Kríž, Drobná
prevádzka o tomto neúčtovala a v skutočnosti je pokladnica Obecného úradu Svätý Kríž, Drobná
prevádzka nižšia o čiastku 49.790,88 eur, čiže napriek tomu, že Dušan K. podpísal prevzatie uvedenej
sumy, tak ich do pokladne Obecného úradu svätý Kríž, Drobnej prevádzky nikdy nevložil a tieto si
prisvojil, čím spôsobil škodu Obecnému úradu Svätý Kríž, Drobná prevádzka vo výške 49.790,88 eur.

Ani uznesenie o vznesení obvinenia teda nevychádzalo z toho, že k vráteniu zálohy reálne nedošlo, v
tomto sa konštatuje, že nedošlo k zloženiu sumy 49.790,88 eur do pokladne príspevkovej organizácie
obce (nie priamo obce) ako vrátenie pôžičky, a teda ani z tohto uznesenia nevyplýva, že by nemali byť
finančné prostriedky, ktoré boli žalovanému vyplatené dňa 23. 07. 2010 na základe faktúry č. 10014,
vrátené obci. Napokon aj svedok C. F. (poškodený) pri výpovedi v trestnom konaní dňa 20. 11. 2013

uviedol, že vie potvrdiť, že na účte zrušenej Drobnej prevádzky malo chýbať cca 49.000,- eur, teda nie na
účte alebo v pokladni obce. Nevrátenie sumy 49.790,88 eur napokon nevyplýva ani zo správy o výsledku
následnej finančnej kontroly č. KH/2010-2 Ing. S. Q. (hlavný kontrolór obce) zo dňa 17. 6. 2011, v ktorej
bolo konštatované len uskutočnenie úhrady v sume 49.790,88 eur dodávateľovi MKM REMONT ako
zálohovej platby na stavebné práce na objekte Základná škola Svätý Kríž, bez zmluvy o dielo.

80. Skutočnosť, že nedošlo k reálnemu vráteniu zálohy vyplatenej žalovanému žalobcom bolo prvýkrát
konštatované vo výpovedi svedkyne O. R. dňa 27. 03. 2013 (v predchádzajúcej výpovedi zo dňa 26.
09. 2012 svedkyňa uviedla, že sa k tejto sume bude vedieť vyjadriť až keď bude mať možnosť nazrieť
do účtovných podkladov týkajúcich sa tejto platby). Odvolací súd výpoveď svedkyne oboznamoval ako

listinný dôkaz, keď pre posúdenie okamihu kedy sa mohol žalobca prvýkrát dozvedieť o skutočnosti
odôvodňujúcejvznikbezdôvodnéhoobohatenianastranežalovanéhojerozhodujúcavýpoveďsvedkyne
v minulosti (keďže samotný vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nebol sporný, sporný
bol okamih, kedy sa žalobca mohol o jeho vzniku dozvedieť). Keďže však poškodený nebol pri výpovedi
svedkyne prítomný, nemohol sa o uvedenej skutočnosti v daný deň dozvedieť. Následne uvedená

skutočnosť (nezloženie platby predstavujúcej vrátenú zálohu do pokladne obce) bola konštatovaná v
uznesení Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Pv 591/12-13 zo dňa 29. 04. 2013, ktorým
bol zároveň upravený skutok, ktorý bol žalovanému kladený za vinu. Z obsahu spisu však nevyplýva, že
by uvedené uznesenie bolo doručované (a doručené) aj žalobcovi ako poškodenému.81. Z uvedeného vyplýva, že poškodený sa skutočnosť o nevrátení finančných prostriedkov, ktoré boli
žalovanému vyplatené dňa 23. 07. 2010, mohol dozvedieť až pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu

dňa 10. 07. 2015. Tomuto dátumu však predchádzala výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 03. 09.
2014, kedy sa žalobca práve z výpovede žalovaného dozvedel o tom, že nedošlo k reálnemu vráteniu
zálohy, sumy vyplatenej žalobcom, a teda až od tohto okamihu začala plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia doba. Následne v decembri 2014 došlo k zmene žaloby - skutkového stavu, na základe
ktorého si žalobca už v súvislosti s prijatím finančných prostriedkov žalovaným dňa 23. 07. 2010

bez právneho dôvodu a ich nevrátením, uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na
základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že žalobca si nárok uplatnil včas, pred
uplynutím subjektívnej premlčacej doby. Nárok žalobcu by zároveň bol včas, pred uplynutím subjektívnej
premlčacej doby, uplatnený aj v prípade, ak by sa žalobca o tom, že zo strany žalovaného k reálnemu
vráteniu finančných prostriedkov nedošlo, dozvedel pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu, ku ktorému
malo podľa vyjadrenia žalobcu dôjsť dňa 04. 07. 2014, keďže i v takom prípade, by do uplatnenia nároku

zmenenou žalobou nedošlo k uplynutiu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby.

82. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom bol uplatnený včas aj v prípade
plynutia objektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia dobu začala v prejednávanom spore plynúť
dňa 23. 07. 2010, kedy došlo k vyplateniu sumy 49.790,88 eur na účet žalovaného, ktorá skutočnosť

(vyplatenie žalovanej sumy na účet žalovaného daného dňa) nebola medzi stranami konania sporná
a ktorá vyplýva aj z výpis z účtu žalobcu vedeného v A. D. I., a. s., pobočka Liptovský Mikuláš č.
XXXXXXXXXX oboznámeného odvolacím súdom v rámci oboznamovania obsahu trestného spisu.

83. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej objektívnej doby, odvolací súd na základe vykonaného dokazovania

dospel k záveru o potrebe aplikácie 10-ročnej premlčacej doby majúc zato, že na strane žalovaného
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd v tomto smere vychádzal z okolností prijatia
peňažného plnenia zo strany žalovaného, ktorý v danom vzťahu vystupoval nielen na strane príjemcu
sumy 49.790,88 eur, ale aj ako orgán - starosta konajúci v mene žalobcu (a to napriek tomu, že mu
mandát starostu obce ako už bolo konštatované v bode 68. odôvodnenia tohto rozsudku zanikol), bez

uzavretia akejkoľvek zmluvy oprávňujúceho žalovaného na prijatie tejto sumy, pričom žalovaný, ktorý v
menežalobcukonalajpriuzavretízmluvyodielomedzižalobcomaspoločnosťouAGSspol.sr.o.,ktorej
predmetom boli stavebné úpravy na Základnej škole Svätý Kríž, musel vedieť, že stavebné práce na
základnej škole zabezpečuje uvedená spoločnosť. Žalovaný zároveň ani napriek tomu, že si bol vedomý
povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie (o čom svedčí dobropis č. 2010001 vystavený A.

K. - MKM Remont v prospech Obce Svätý Kríž) a na základe jeho pokynu boli vystavené výdavkový
pokladničný doklad vystavený MKM - REMONT v prospech Obecného úradu Svätý Kríž zo dňa 31. 12.
2010 a potvrdenka o prijatí dobrobisu/zálohy od MKM REMONT vystavená Obecným úradom Svätý
Kríž zo dňa 31. 12. 2010, v skutočnosti uvedenú sumu do pokladne obce nezložil. Koniec objektívnej
premlčacej doby by tak pripadol na deň 23. 07. 2020, a teda pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia na súde doručením podania obsahujúceho zmenu žaloby (podľa obsahu)
dňa 10. 12. 2014, stalo sa tak pred uplynutím objektívnej premlčacej doby.

84. Odvolací súd zároveň nad rámec vyššie uvedeného, konštatuje, že i v prípade, ak by bol nárok
žalobcu premlčaný (v prípade ak by bolo potrebné aplikovať trojročnú objektívnu premlčaciu dobu, resp.

i v prípade posúdenia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávneho, ktorý
by si vyžadoval aplikáciu štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka), nebolo by
možné na námietku premlčania vznesenú žalovaným prihliadať, a to pre jej rozpor s dobrými mravmi.

85.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

86.Zásadavýkonuprávvsúladesdobrýmimravmipredstavujevýznamnýprincíp,ktorývodôvodnených
prípadoch dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona; pojem dobrých mravov nemožne totiž vykladať len ako

korektív či doplňujúci obsahový faktor výkonu subjektívnych práv a povinností, ale tiež ako morálne
meradlo pre použiteľnosť právnych noriem. Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta
premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda
použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Uplatnenie námietkypremlčania sa prieči dobrým mravom v tých výnimočných prípadoch, v ktorých je výrazom zneužitia
tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. Ustanovenie § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu

možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to
tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Postup podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v
ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, a to vtedy, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom
zneužitia práva v neprospech toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči
ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane

tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré
svoje právo včas neuplatnil, prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných
dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo
aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny
výkon práva). Tieto okolnosti musia byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený
tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

Preto pre odopretie účinkov vznesenej námietky premlčania z dôvodu ich rozporov s dobrými mravmi
sú rozhodujúce individuálne okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/441/2013, obdobne rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 33/2012, II. ÚS 176/2011).

87. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že to bol práve žalovaný, ktorý svojim konaním
ovplyvnil možnosť žalobcu nadobudnúť vedomosť žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj
samotný vznik bezdôvodného obohatenia. Žalobca pri uplatnení nárokov spojených s bezdôvodným
obohatením mohol vychádzať len zo svojich účtovných záznamov, z ktorých však, vzhľadom na
vystavenie potvrdení o vrátení žalovanej sumy predstavujúcej bezdôvodné obohatenie do pokladne

obce žalovaným, resp. na základe jeho pokynov ako starostu obce, znemožnil žalobcovi nadobudnutie
vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia, resp. o jeho nevrátení obci. Žalovaný zároveň konal v
konflikte záujmov, keďže v danom vzťahu vystupoval jednak v postavení subjektu, na ktorého strane k
bezdôvodnému obohateniu došlo a zároveň ako subjekt konajúci v mene žalobcu na základe mandátu,
ktorý z dôvodu jeho zániku zo zákona nebol daný. Preto by aj vedomosť žalovaného, ktorý vznik

bezdôvodného obohatenia zavinil, ktorý v tom čase konal v mene žalobcu (napriek zaniknutému
mandátu) nebolo možné považovať za vedomosť žalobcu (obce) o vzniku bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na uvedené predstavuje žalovaným vznesená námietka premlčania zneužitie práva v
neprospech žalobcu, voči ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej
doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva

a dôvodmi, ktoré mohli ovplyvniť včasnosť uplatnenia práva žalobcu.

88.Vychádzajúczvyššieuvedenýchskutočnostíazáverovodvolacísúdnapadnutýrozsudokokresného
súdu zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia sumu 49.790,88 eur.

89. Súd žalobcovi priznal i úroky z omeškania zo sumy 49.790,88 eur, nakoľko žalovaný sa dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu voči žalobcovi.

90. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

91. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 11. 12. 2014 (začiatku omeškania žalovaného s plnením
peňažného dlhu) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

92. Žalobca si zmenenou žalobou uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 29. 03. 2013.

Súd žalobcovi úrok z omeškania priznal až od 11. 12. 2014, v súvislosti so zmenou žaloby zo dňa 09.
12. 2014, doručenej súdu na pojednávaní dňa 10. 12. 2014, kedy bolo uvedené podanie doručené i
splnomocnenému zástupcovi žalovaného. Súd až od tohto dňa, považujúc podanie žalobcu za výzvu na
plnenie na základe zmeneného skutkového stavu, priznal úroky z omeškania, majúc zato, že pred týmtodátumom nebolo možné úroky z omeškania priznať, pretože tieto (spolu s istinou) boli uplatneného na
základe iného skutkového stavu. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,05 %, keď ku
dňu 11. 12. 2014 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (výška úrokov za hlavné

refinančné operácie na finančnom trhu) vo výške 0,5 %.

93. Vo zvyšnej časti (čo do úroku z omeškania prevyšujúceho 5,05 % ročne a úroku z omeškania od
29. 03. 2013 do 10. 12. 2014) súd žalobu zamietol.

94. Odvolací súd zároveň podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. zrušil rozsudok okresného súdu, v spojení
s dopĺňacím uznesením, vo výroku, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/347/2012-88 zo dňa 09. 05. 2013, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/355/2013-137 zo dňa 30. 08. 2013, keď rozhodnutia v tejto časti
nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a dôvody, pre ktoré boli vydané zanikli. Súd prvej inštancie
pri zrušení nariadeného neodkladného opatrenia postupoval podľa § 335 ods. 1 C. s. p., v zmysle

ktorého súd rozhodnutím, ktorým žalobu zamieta, aj bez návrhu zruší neodkladné patrenie nariadené
po začatí konania vo veci samej. Keďže však odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej,
ktorým súd žalobu žalobcu zamietol, zmenil a žalobe žalobcu v časti vyhovel, zanikol dôvod pre zrušenie
nariadeného neodkladného opatrenia v zmysle citovaného ustanovenia. Odvolací súd vychádzal tiež
zo záveru, že vzhľadom na dôvody nariadenia predbežného/neodkladného opatrenia tieto naďalej

trvajú. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že trvanie predbežného opatrenia bolo obmedzené
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Odvolací súd napadnutý rozsudok, v spojení s
dopĺňacím uznesením, v tejto časti len zrušil, bez toho, aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, keď uvedeným výrokom súd prvej inštancie rozhodol ex offo, bez návrhu. Výroku, ktorým
okresný súd zamietol návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, proti ktorému výroku

nebolo podané odvolanie, sa odvolací súd nedotkol.

95. Pokiaľ ide o dopĺňacie uznesenie, odvolací súd len stručne k námietkam žalobcu v odvolaní,
týkajúcim sa procesného postupu, uvádza, že námietku žalobcu spočívajúcu v nemožnosti súdu prvej
inštancie rozhodnúť o doplnení rozsudku uznesením, vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd je toho

názoru, že i keď v danom prípade išlo o doplnenie rozsudku, rozhodnutie o zrušení neodkladného
opatrenia má povahu uznesenia (nejde o rozhodnutie vo veci samej a v prípade odvolania len čo do tejto
časti by odvolací súd rozhodoval ako o odvolaní podanom proti uzneseniu), preto bolo možné rozhodnúť
o doplnení rozsudku v tejto časti aj dopĺňacím uznesením. Rovnako za nedôvodnú považoval odvolací
súd i námietku žalobcu, že v zmysle § 225 C. s. p. je možné doplniť len výrokovú časť rozhodnutia, nie

aj jeho odôvodnenie. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže doplniť rozsudok, ak nerozhodol
o niektorej časti predmetu konania, pričom toto opomenutie právny predpis neviaže len na výrokovú
časť rozhodnutia.

96. Nakoľko odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, podľa § 396 ods. 1, 2

C. s. p. nanovo rozhodol o trovách (odvolacieho i prvoinštančného) konania.

97. Podľa § 255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

98. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal pôvodne zaplatenia sumy 84.809,13 eur.
Súd žalobe vyhovel v časti sumy 49.790,88 eur, vo zvyšnej časti žalobu (už prvým rozsudkom zo dňa
19. 01. 2015) zamietol. Vychádzajúc z uplatneného a súdom priznaného nároku bol žalobca úspešný
v rozsahu 58,71 %, v rozsahu 41,29 % bol úspešný žalovaný. Vychádzajúc z uvedeného úspešnejšou

stranou konania bol žalobca, pričom jeho čistý úspech predstavuje 17,42 % (58,71 % - 41,29 %). Z
uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
17,42 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

99. Odvolací súd zároveň podľa § 252, § 259 C. s. p. rozhodol o trovách štátu, ktoré štátu vznikli v
súvislosti s výsluchom svedkyne O. R. na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 27. 10. 2014. Výsluch
svedkyne navrhol žalobca, ktorého súd vyzval i na zloženie preddavku na trovy dôkazu (č. l. 205 spisu),k zloženiu preddavku zo strany žalobcu však nedošlo. Nakoľko výsluch svedkyne navrhol žalobca, súd
povinnosť nahradiť trovy štátu vzniknuté v súvislosti s výsluchom uvedenej svedkyne uložil žalobcovi.

100. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)