Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 27. február 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/56/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120209390
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5120209390.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo rodinnoprávnej navrhovateľky - manželky
- Ing. Y. G., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom K., F. č. XXXX/XX, prechodne bytom F. J. č. XXX,
a manžela - Mgr. E. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K., F. č. XXXX/XX, o rozvod manželstva a o
úpravu práv a povinnosti rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému S., nar. XX.X.XXXX, k
maloletému U., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom K., F. č. XXXX/XX, prechodné bydlisko F. J. č. XXX, v
zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na základe odvolania
otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 9P/172/2020-120 zo dňa 14. júla 2021 čo do výroku o

určenej vyživovacej povinnosti na maloleté deti na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku III. o určenej vyživovacej povinnosti otca na čas po rozvode manželstva
na maloleté deti tak, že:

„otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého S., nar. XX.X.XXXX sumou 110 eur mesačne a
na maloletého U., nar. XX.X.XXXX sumou 110 eur mesačne, v prípade oboch počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 15.tého dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky„ .

Výrokov I., II., IV., rozsudku sa odvolací súdn e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) podľa výroku I. rozsudku rozviedol manželstvo
navrhovateľky a jej manžela. Podľa schválenej rodičovskej dohody ( výrok II., IV., rozsudku ) zveril na
čas po rozvode manželstva maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a styk otca s nimi neupravil. Vo výroku III. súd

autoritatívne rozhodol o vyživovacej povinnosti otca tak, že mu uložil povinnosť počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode prispievať na výživu maloletého S. sumou 150 eur mesačne a na maloletého
U. sumou 130 eur mesačne vždy do 15.tého dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky. Žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Okresný súd konštatoval splnenie podmienok vymedzených v § 23 ods. 1 Zákona o rodine pre rozvod
manželstva, vykonané dokazovanie totiž preukázalo, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené

a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od nich nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.3. Následne okresný súd postupujúc v rovine hmotnoprávnej podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine
upravil v rozhodnutí výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré na čas po rozvode
manželstva podľa schválenej dohody rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky - zohľadňujúc aj

zabezpečenie a kontinuitu výchovného prostredia a pri akceptácii rodičovskej dohody o nevymedzení
konkrétneho rozsahu a intenzity stretnutí otca s nimi vychádzal zo zhodného tvrdenia rodičov, že otec
sa s maloletými deťmi pravidelne stretáva a matka mu v stretnutiach s deťmi nebráni.

4. Spor medzi rodičmi vyvstal v otázke výšky výživného. Matka požadovala, aby otec prispieval na výživu

maloletého S. v sume 150 eur mesačne, na maloletého U. v sume 130 eur mesačne, na druhej strane
otec bol ochotný prispievať výživným na každé dieťa v sume po 100 eur mesačne zdôrazňujúc rámec
svojich príjmových možností a schopností.

5. Podľa zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaného dokazovania, následne okresný súd
po právnej stránke aplikáciou ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 v spojení s § 75 ods. l Zákona o rodine uzavrel,

že príjmové možnosti a schopnosti otca ( jeho čistý mesačný príjem 850 až 900 eur ) umožňujú,
aby prispieval na výživu maloletého S. sumou 150 eur mesačne ( je starší, vyspelejší, navštevuje II.
stupeň základnej školy) a na maloletého U. sumou 130 eur mesačne, súčasne takto určené výživné
vyžadujú ( aj pokryjú ) odôvodnené potreby maloletých detí s ohľadom aj na vyčíslené celkové náklady
na každé dieťa ( špecifikáciu okresný súd uvádza v bode 10 na strane 10 a 11 písomného odôvodnenia

rozhodnutia). Matkin čistý mesačný príjem v rozhodnom období súd zistil vo výške 850 eur - zdôraznil
ale, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k deťom plní aj formou osobnej starostlivosti. Súd dodal, že
matka náklady na bývanie nemá, otec na rozdiel od nej býva v rodinnom dome ( v BSM ) sám, hradí
výdavky na bývanie a spláca hypotekárny úver, okresný súd napokon zvýraznil, že otec musí svoje
výdavky prispôsobiť (korigovať) tak, aby uspokojil predovšetkým odôvodnené potreby maloletých detí.

Vecné plnenia poskytované otcom pre deti v mesiaci jún 2021 do plnenia jeho vyživovacej povinnosti
súd nezahrnul, ako uviedol preto, že výživné na maloleté deti bolo určené až od doby právoplatného
rozvodu manželstva. Okresný súd bol tiež názoru, že otec na odôvodnených výdavkoch maloletých
detí sa musí podieľať vo finančnom vyjadrení väčšou polovicou, pretože matka sa o deti osobne stará,
zabezpečuje im bývanie a iné potreby, pritom súd poznamenal, že prihliadol tiež na to, že otec sa s deťmi

pravidelne stretáva a počas tohto času im zabezpečuje ich potreby, napr. jedlo, záujmové aktivity a pod.

6. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov sa okresný súd riadil podľa § 52 Civilného
mimosporového poriadku a žiadnemu z nich tento procesný nárok nepriznal.

7. Proti rozsudku, čo do výroku o určenej vyživovacej povinnosti na čas po právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva sa odvolal v zákonnej lehote otec. V tomto výroku sa domáhal zrušenia rozsudku
a žiadal vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie okresnému súdu. V odvolacej argumentácii poukázal
najmä na to, že predložil okresnému súdu všetky dôkazy (výpisy z osobného účtu, kópie výplatných
pások) o svojich príjmoch a výdavkoch za posledné celé dva roky (2019 a 2020), aj všetky doterajšie

príjmy a výdavky za roky 2021, z uvedených dokumentov podľa otca jasne vyplýva, že nie je schopný
platiť súdom určené výživné. Vychádzajúc zo svojich pravidelných mesačných príjmov a výdavkov otec
tvrdí, že je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby prispieval z dlhodobého hľadiska ( a nedostal sa k
vlastnému bankrotu ) na výživu svojim deťom maximálnou sumou výživného vo výške 200 eur.

8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca iba stručne uviedol, že súhlasí s
rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

9. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca vyjadrila svoj súhlas s rozhodnutím okresného súdu,
uviedla, že nemá k dispozícii ďalšie listinné dôkazy a súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez

nariadenia pojednávania.

10.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejiba„CSP“),pozistení
že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podal na to oprávnený účastník, proti rozsudku (jeho výroku)
proti ktorému je odvolanie prípustné, odvolací súd nebol viazaný dôvodmi odvolania, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, postupujúc podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (III.) o určenej vyživovacej povinnosti otca na čas
po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zmenil podľa § 388 Civilného sporového poriadku.Ďalších výrokov rozsudku odvolaním nenapadnutých (o rozvode manželstva, o schválenej rodičovskej
dohode v otázke osobnej starostlivosti o deti, stretnutí otca s nimi ) sa odvolací súd nedotýkal ).

11. Odvolanie otca vyhodnotil za dôvodné.

12. Pri pozmeňujúcom výroku odvolací súd v celom rozsahu vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej
inštancie v odvolaním namietanej otázke, pri právnom posúdení sa riadil podľa totožných ustanovení
Zákona o rodine, avšak z pohľadu reálnych možností a schopností otca vo väzbe aj na odôvodnené

potreby maloletých detí, vyživovaciu povinnosť otca určil nižšími sumami, zohľadňujúc primeranosť
a individuálne okolnosti prejednávanej veci, riadil sa úvahami bližšie rozoberanými v nasledujúcich
odsekoch :

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí komu dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať
na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. V súvislosti s aplikáciou § 62 ods. 1,
2, 3, 4, 5 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prvej inštancie neprihliadol na tie okolnosti, ktoré
zásadným spôsobom ovplyvňujú reálne možnosti a schopnosti otca plniť svoju vyživovaciu povinnosť

voči mal. deťom.

14. Jednoznačne je preukázané v súdenej veci, že obaja rodičia pracujú, medzi ich mesačnými príjmami
výrazný rozdiel nie je, otec ako učiteľ má priemerný čistý mesačný príjem v sume od 850 eur až 900
eur a matka (pracujúca v pozícii účtovníčky) má čistý mesačný príjem v sume 850 eur mesačne. Obaja

rodičia majú vyživovaciu povinnosť k týmto dvom maloletým deťom. Hoc matka zabezpečuje bývanie
detí v rodinnom dome u svojho otca, potvrdila vo svojom výsluchu, že na náklady bývania neprispieva.
Na rozdiel od nej otec uhradzuje zo svojho príjmu nielen mesačné náklady svojho bývania v rodinnom
dome ( v BSM ), ale spláca aj hypotekárny úver v sume 220 eur mesačne, teda tento dlh uhradzuje
nielenzaseba,aleaj zamatkudetí. Teda,oteczosvojhomesačnéhopríjmuuhradzujeniemalénáklady

takého charakteru, ktoré matka vôbec nemá.

15. Vzhľadom na preukázaný čistý mesačný príjem otca, jeho výdajové mesačné položky, na jeho
participáciu na nákladoch maloletých detí (čo do stravy, oblečenia, pobytu, prípadne voľnočasových
aktivít) počas realizovania jednotlivých stretnutí s ním (matka potvrdila, že otec sa s nimi pravidelne

stretáva ) keď odvolací súd nemá dôvod pochybovať o tom, že materiálna podpora takejto povahy zo
strany otca v prospech detí bude naďalej pretrvávať a uvedenou formou otec tiež bude plniť voči deťom
vyživovaciu povinnosť, zároveň vzhľadom na preukázané štandardné odôvodnené potreby maloletých
detí ( chlapcov v približnom veku ) ako žiakov na základnej škole, za stavu, že výdaje značného rozsahu
( napr. na mimoškolský záujem, prípad zhoršený zdravotný stav ) zistené neboli, - odvolací súd určil

povinnosť otca prispievať na každé maloleté dieťa výživným v sume po 110 eur mesačne. Bol názoru,
že v uvádzanej výške určené výživné je primerané veku, nárokom a potrebám maloletých detí a je i v
reálnych možnostiach a schopnostiach otca, aby na svoje maloleté deti výživné v určenej výške k rukám
ich matky aj pravidelne uhradzoval.

16. Ďalších výrokov (I., II., IV.) rozsudku sa odvolací súd nedotýkal. Odvolanie čo do rozvodu manželstva
sineuplatnilanijedenzmanželovarodičovsképrávavozvyšnejčastirodičiariešilirodičovskoudohodou,
ktorú súd schválil.

17. Podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodol o trovách celého konania

( prvoinštančné a odvolacie ) a to tak, že aplikáciou ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.