Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. február 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Tdo/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419010060
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Farkaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:5419010060.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov
JUDr.MartinyZeleňakovejaJUDr.DušanaKrč-ŠeberuvtrestnejveciobvinenéhoG.G.prezločinlúpeže
podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 16.
februára 2022 v Bratislave, o dovolaní obvineného G. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 12.
mája 2020, sp. zn. 1To/27/2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. G. odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súd Dolný Kubín (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") zo 17.
decembra 2019, sp. zn. 7T/6/2019 bol obvinený G. G. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný
za vinného v bode 1) z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, v bode 2) z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v súbehu

s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, v bode
3) zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že :

v bode 1)
- dňa 30. marca 2018 v čase okolo 23:40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Honda Civic čiernej

farby, ev. č. N po parkovisku pri reštaurácii L. v N. L., pokiaľ tam nebol predpísaným spôsobom zastavený
a kontrolovaný hliadkou PMJ Nižná a nakoľko počas prebiehajúcej kontroly javil známky užitia návykovej
látky, bol vyzvaný k odberu biologického materiálu krvi a moču, ktorý mu bol dňa 31. marca 2017 v čase o
00:27 hod. odobratý a následnou toxikologicko-chemickou analýzou mu bola v moči zistená prítomnosť
omamných a psychotropných látok, metamfetamínu a jeho metabolitu amfetamínu, kanabinoidných
látok - 11-nor-delta-9-tetrahydrokanabinol-9-karboxylovej kyseliny (THC-COOH) a analýzou krvi mu v

tejto bola zistená prítomnosť amfetamínu v stopovej koncentrácii menšej ako 0,020 mikrogramu na
mililiter, prítomnosť metamfetamínu v koncentrácii 0,073 ug/ml a prítomnosť kanaboidnej látky 11-nor-
delta-9-tetrahydrokanabinol-9-karboxylovej kyseliny (THC-COOH) v koncentrácii 0,019 ug/ml,

v bode 2)
- v presne nezistenom čase v mesiaci august 2018 v N. L. vošiel cez neuzamknuté vchodové dvere

bytového domu popisné číslo XXXX/XX na ulici A. do priestorov chodby na jeho prízemí, odkiaľ z
otvoreného priestoru pod schodiskom vzal pánsky horský bicykel zn. Kellys Thorx 50 model 2015 číslo
rámu L tmavošedomodrej farby a
- v presne nezistenom čase od 23:00 hod. dňa 07. septembra 2018 do 08:00 hod. dňa 08. septembra
2018 v N. L. vošiel cez neuzamknuté vchodové dvere bytového domu popisné číslo XXXX/XX na ulici A.
dopriestorovchodbynajehoprízemí,odkiaľzotvorenéhopriestorupodschodiskomvzaldámskybicykel

zn. Olpran Mercury strieborno-modrej farby výrobné číslo S. a z neuzamknutých spoločných priestorov
nachádzajúcich sa na prízemí bytového domu zobral elektrický krovinorez zn. Dolmar ET-40 oranžovejfarby, luxusný otvárač na víno zn. Tescoma, turistický nylonový ruksak sivozelenej farby nezistenej
značky, 1l vína Miíller Thurgau v sklenenej fľaši a zo skrinky na topánky nachádzajúcej sa na chodbe na
prízemí bytového domu pri dverách k bytu číslo 1 zobral 1 pár látkové tenisky značky Converse veľkosť

45 čierno-červenej farby, čím poškodenému F. O. spôsobil škodu vo výške 920,50 eur,

v bode 3)
- dňa 7. októbra 2018 v čase okolo 20:55 hod. v N. L. pred zadnými vchodovými dverami vedúcimi do
pohostinstva TRIO, ktoré sa nachádza na ulici E. číslo XXXX/XX, v snahe získať finančné prostriedky,

napadol poškodeného D. D. a to takým spôsobom, že ho opakovane udrel dreveným hranolom o hrúbke
7,5 x 5 cm a dĺžke 100 cm do oblasti tela a to konkrétne jeden krát do oblasti chrbta a ľavého ramena,
jeden krát do oblasti ľavej ruky ako aj nohy, pričom mu počas fyzického napadnutia doslovne povedal
„odovzdaj peniaze, lebo ťa zabijem, popichám nožom" a od ďalšieho konania upustil, keď ho D. D.
zhodil na zem a tam ho držal, kým sa mu nevyšmykol a z miesta neutiekol a týmto konaním spôsobil
poškodenému zranenia a to odreninu kože na ľavom ramene vzadu a pomliaždenie dolnej časti ľavého

predkolenia na vonkajšej strane a vzadu s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života
bez PN v rozsahu 5 dní.

Za to okresný súd uložil obvinenému podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 7 Trestného
zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, pre

výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil okresný súd
obvinenému tiež ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou a podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku odkázal poškodeného F. O., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom N. L., A. č. XXXX/XX
s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline (ďalej
tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 12. mája 2020, sp. zn. 1To/27/2020 podľa § 319
Trestného poriadku zamietol.

Proti naposledy označenému rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom svojho
zvoleného obhajcu JUDr. Vladimíra Kašubu, PhD., advokáta so sídlom v Martine, Holubyho 51,
dovolanie, a to z dôvodov plynúcich z ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného poriadku.

V písomných dôvodoch podaného dovolania vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. c) Trestného poriadku obvinený namietal, že v rámci konania o jeho odvolaní na verejnom
zasadnutí uskutočnenom 12. mája 2020 súhlasil s neprítomnosťou jedného z dvoch jeho zvolených
obhajcov, z dôvodu obhajcovej kolízie s ďalším pojednávaním, pretože bol presvedčený, že mu je známy
obsah celého spisu. Na dotknutom verejnom zasadnutí však z jednej vety referátu vyplynulo, že k jeho
odvolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín (ďalej tiež „prokurátor"), pričom toto

vyjadrenie nebolo doručené ani jemu (obvinenému), ale ani jednému z jeho obhajcov. V tejto súvislosti
namietal, že vetu o existencii vyjadrenia prokurátora si na dotknutom verejnom zasadnutí nevedel dať do
kontextu, preto až z písomného vyhotovenia uznesenia zistil, že už súdu prvého stupňa bolo doručené
vyjadrenie prokurátora k jeho odvolaniu, s ktorým žiaden z jeho zvolených obhajcov nebol pred verejným
zasadnutím konaným 12. mája 2020 oboznámený, hoci prokurátor sa k jeho odvolaniu vyjadril už 24.

februára 2020, teda viac ako dva a pol mesiaca pred termínom verejného zasadnutia a ako strana
sporu s rovnakým postavením mal odôvodnenie jeho odvolania zo dňa 7. februára 2020 k dispozícii.
Obvinený ďalej namietal, že pokiaľ by disponoval informáciou, že mu spis v kompletnej podobe a ani
jeho obhajcom nie je známy, nebol by udelil súhlas s konaním verejného zasadnutia v neprítomnosti
jedného zo zvolených obhajcov. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že odvolací súd vyjadrenie

prokurátora pojal do odôvodnenia svojho rozhodnutia a v podstate sa s ním stotožnil. Takýmto postupom
odvolacieho súdu došlo, podľa názoru dovolateľa, k porušeniu jeho práva na obhajobu zakotveného v
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „Dohovor") a § 34 Trestného poriadku zásadným spôsobom a k ignorovaniu
princípu „rovnosti zbraní" poukazujúc pritom aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudského práva

(ďalej tiež „ESĽP") vo veciach Komanický proti Slovenskej republike zo 4. júna 2002, De Haes a Gijsels
proti Belgicku z 24. februára 1997, K.S. proti Fínsku z 31. mája 2001, F.R. proti Švajčiarsku z 28. júna
2001 a Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 313/05, IV. ÚS 35/02, III. ÚS 186/02, I. ÚS
355/2015. V nadväznosti na to, považoval obvinený verejné zasadnutie do významnej miery za úkons neznámym obsahom a s prvkom utajenosti. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. e) Trestného poriadku poukazujúc na ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 46 ods. 12 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj § 31 ods. 1 Trestného poriadku zdôraznil svoje právo na prejednanie veci

nezávislým a nestranným súdom namietajúc, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený
sudca, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k
osobám, ktorých sa úkon priamo týka. Pripustil, že ustanovenie § 31 ods. 1 Trestného poriadku je možné
uplatniť prostredníctvom námietky zaujatosti podľa § 32 ods. 3 Trestného poriadku len v prípade, keď
informáciami zakladajúcimi odôvodnenú pochybnosť disponuje strana v konaní ešte pred rozhodnutím

osoby, ku ktorej sa dôvody pochybností upínajú. To však podľa názoru obvineného neznamená, že
ustanovenie § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku je možné vykladať takto prísne formálne až
formalisticky, pretože výkon súdnej moci musí zniesť aj kontrolu ex post za situácie, že vyjdú najavo
skutočnosti, ktoré boli strane v konaní dovtedy neznáme, a ktoré sú tak závažného charakteru, že
spochybňujú zachovanie elementárnych princípov spravodlivého procesu v dotknutom konaní. V tejto
súvislosti uviedol, že jeho obhajca disponuje zápisnicami o výpovediach sudcu JUDr. P. P. (predsedu

senátu v jeho trestnej veci) z prípravného konania vo veci vedenej Národnou kriminálnou agentúrou
pod ČVS: PPZ-179/NKA-ST2-2019 z 25. októbra 2019 a 2. marca 2020, predmetom ktorých bolo aj
riešenie otázok, či v konaniach, v ktorých bol činný tento sudca išlo vôbec o výkon spravodlivosti
(napríklad otázky týkajúce sa peňazí v bezpečnostnej schránke). Namietal ďalej, že jeho obhajca
vypracoval 31. augusta 2020 záznam o zistení skutkového stavu na požiadanie dvoch osôb, na ktoré

sa obrátil v minulosti odsúdený človek, ktorý si mal „vybaviť vec" u dotknutého sudcu prostredníctvom
financií a poukázal na skutočnosť, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.
23T/82/2009 vystupoval jeho obhajca ako splnomocnenec poškodenej strany, pričom Okresný súd
Martin v uvedenej veci uložil obvinenému dvakrát nepodmienečný trest odňatia slobody, no odvolací
súd, v senáte ktorého bol aj spomínaný sudca, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a

za nezmeneného skutkového stavu uložil obvinenému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
(rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/15/2016 z 12. apríla 2016). Dôvodil ďalej, že keby o
týchto skutočnostiach vedel, bol by podal námietku zaujatosti, pričom v zásade vyjadril presvedčenie,
že prejednávaná vec bola jedným z tých prípadov, kedy sa predmetný sudca snažil rozptýliť podozrenia
vo vzťahu k jeho osobe neprimerane prísnym prístupom (za účelom „vyváženia" za finančné prostriedky

mierne „vybavených" vecí), a to aj popretím zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného" („in dubio
pro reo"), pretože žiadny iný dôkaz nepotvrdil slová poškodeného v tom smere, že od neho mal obvinený
žiadať peniaze, pritom znalec MUDr. D. I. vo svojom vyjadrení, ako aj výsluchu na hlavnom pojednávaní,
spochybnil pravdivosť tvrdení poškodeného týkajúcich sa ním opisovaného fyzického útoku, napriek
tomu spomínaná zásada nebola dodržaná. Na základe uvedených skutočností mal byť spomínaný

sudca, podľa názoru dovolateľa vylúčený, pričom v rovnakom svetle si obvinený vysvetlil aj jeho slová v
odvolacom konaní, že „oni sú už dostatočne skúsení na to, aby vedeli, komu majú veriť.". Podľa názoru
obvineného, človek, ktorý v čase rozhodovania čelil takýmto vážnym podozreniam, ktoré vyvrcholili
jeho väzobným trestným stíhaním, nemohol byť garantom nezávislého a nestranného rozhodovania a
podaniu námietky zaujatosti zo strany dovolateľa zabránil len nedostatok vedomosti v rozhodnom čase

na jeho strane.

Na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
postupom v zmysle § 382a Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí podľa § 386 Trestného
poriadku a § 388 ods. 1 Trestného poriadku, vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného a

súčasne zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To/27/2020 z 12. mája 2020 a tomuto súdu
prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor konštatujúc, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa (tak
okresného, ako aj krajského) sú, podľa jeho názoru, zákonné, založené na dôkazoch vykonaných

zákonným spôsobom a ich postupom nebola porušená žiadna zásada Trestného konania. Súdy
nižších stupňov sa, podľa názoru prokurátora, vysporiadali so všetkými skutkovými tvrdeniami, vrátane
vierohodnosti výpovede poškodeného D. D., pričom dovolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti
ako tie, ktoré už obvinený uviedol počas konania na súde prvého stupňa. Prokurátor ďalej uviedol,
že obvinený mal v konaní pred súdom dvoch obhajcov, ktorí mohli kedykoľvek nahliadnuť do spisu,

hlavné pojednávanie, ako aj verejné zasadnutie sa konali za prítomnosti obhajcu obvineného, preto
práva obvineného na obhajobu neboli, podľa názoru prokurátora, v celom konaní porušené zásadným
spôsobom, a to ani nedoručením vyjadrenia prokurátora k odvolaniu jeho obhajcom, pričom takýmto
postupom nebolo zasiahnuté do kontradiktórnosti konania a nebola ani prokuratúre poskytnutá žiadnaneprimeraná výhoda oproti obvinenému. V podanom vyjadrení prokurátor ďalej konštatoval, že senát,
ktorý rozhodoval o odvolaní obvineného bol zložený zo zákonných sudcov, pričom z dovolania
obvinenéhonevyplývažiadnatakáskutočnosť,ktorábyodôvodňovalapostuppodľa§31anasledujúcich

Trestného poriadku. V prejednávanej trestnej veci neexistuje, podľa názoru prokurátora dôvod, pre ktorý
by bolo možné hovoriť o pochybnosti o nezaujatosti dotknutého sudcu, pričom takýto dôvod neuviedol
ani samotný obvinený, keďže v podanom dovolaní poukazoval len na neurčité tvrdenia a špekulácie. Na
základe uvedeného prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku bez preskúmania veci dovolanie odmietol, pretože

je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.

Podaním z 18. marca 2021 obvinený doplnil svoje dovolanie prílohou v podobe prepisu časti
zvukového záznamu z trestnej veci vedenej okrem iných aj proti predsedovi senátu odvolacieho súdu
v prejednávanej trestnej veci, ktorý podľa názoru obvineného podporuje podozrenia o manipulovaných
rozhodnutiach, ktoré môžu viesť k ignorovaniu zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného" v

iných veciach.

K doplneniu dovolania sa vyjadril prokurátor, ktorý vyjadril názor, že z listiny predloženej obvineným
nevyplýva, že by v prejednávanej trestnej veci došlo k porušeniu zásady „in dubio pro reo" s tým, že
predmetná listina v kontexte trestnej veci obvineného nič nepreukazuje, je neúplná, nakoľko chýba

strana a mená sú začiernené, taktiež nie je zrejmé z akého zdroja pochádza a ani kto vyhotovil jej kópiu.
Záver obvineného považoval prokurátor za špekuláciu, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Zdôraznil, že predloženému dokumentu nemožno v konaní o dovolaní priznať akúkoľvek výpovednú
hodnotu.

K tomuto vyjadreniu prokurátora sa podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 7.
apríla 2021 vyjadril obvinený. Uviedol, že vyjadrenie prokurátora je v podstate len jeho názorom,
pričom argumentácia, ktorú vo svojom vyjadrení použil, je v rozpore s judikatúrou tak Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd"), ako aj ESĽP. Zdôraznil potrebu dodržiavania zásady
rovnosti zbraní a v tejto súvislosti opätovne poukázal a citoval tak rozhodnutia ESĽP, ako aj ústavného

súdu.

Obvinený ním podané dovolanie doplnil aj ďalším podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky 30. apríla 2021, v rámci ktorého predložil kompletný prepis zvukového záznamu týkajúceho
sa predsedu senátu odvolacieho súdu a vyjadril názor, že nikto príčetný, kto nie je zainteresovaný na

korupčnomsprávaní,bysanedalsúdiťspomínanýmsudcom.Namietal,ženiezjehovôlehosúdilčlovek
podozrivý z korupčných deliktov, pričom orgány Slovenskej republiky nedokázali v preňho rozhodnom
čase zabrániť tomu, aby o jeho vine a treste rozhodoval človek, ktorý patril na lavicu obžalovaných.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)

pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania
a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného
poriadku], osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej
lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného
poriadku), s tým, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného

poriadku) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok
(§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).

Najvyššísúdvšakzároveňdospelkzáveru,žepodane´dovolaniejepotrebne´odmietnuťnaneverejnom
zasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku [§

382 písm. c) Trestného poriadku].

V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a
záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov
v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom

taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne
ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným
na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutienajvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007].

Jednotlivé dovolacie dôvody [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], ktoré môže dovolateľ
uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v Trestnom poriadku pre
zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného
prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu
a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/85/2017, 5Tdo/7/2020).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom
porušené právo na obhajobu.

Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Je jedným zo základných

práv obvineného, ktoré je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 40 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd a následne aj v § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Porušenie práva na obhajobu
je síce dôvodom pre podanie dovolania [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku], avšak zákon (teda
Trestný poriadok) pre úspešné uplatnenie takéhoto dovolacieho dôvodu predpokladá len jeho zásadné
porušenie (teda nie každé aj bezvýznamné porušenie práva na obhajobu zakladá vyššie označený

dovolací dôvod, ale len porušenie zásadné).

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku je
potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho
obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku) - primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v

Zbierke pod číslom 7/2011.

Naplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] videl
obvinenývtom,žejemu,aleanijehoobhajcomnebolodoručenévyjadrenieprokurátoraknímpodanému
odvolaniu. V tejto súvislosti ešte namietal, že súhlas s konaním verejného zasadnutia o jeho odvolaní

v neprítomnosti jedného z jeho zvolených obhajcov udelil domnievajúc sa, že pozná celý obsah spisu.
V prípade vedomosti, že súčasťou spisu je pre nich neznáme podanie prokurátora, s neprítomnosťou
obhajcu na dotknutom verejnom zasadnutí by nesúhlasil.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného poriadku si obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť v tej istej veci

aj viacerých obhajcov.

Podľa § 44 ods. 7 Trestného poriadku ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti
a práva podľa tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť len
jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 293 ods. 10 Trestného poriadku sa obhajca obvineného vždy zúčastní verejného zasadnutia, na
ktorom sa koná o odvolaní, ako aj verejného zasadnutia, na ktoré dal podnet svojím návrhom obvinený.

Z citovaných ustanovení je teda zrejmé, že pokiaľ si obvinený v prebiehajúcom trestnom konaní zvolil

viacerých obhajcov, pri úkonoch podľa tohto zákona, akým je aj verejné zasadnutie konané o odvolaní
obvineného (v tom čase obžalovaného), postačí prítomnosť jedného z nich, keďže zákon (Trestný
poriadok) v tejto súvislosti inak neustanovuje.
Verejného zasadnutia o odvolaní obvineného vykonávaného odvolacím súdom (12. mája 2020) sa
okrem obvineného zúčastnil aj jeho zvolený obhajca JUDr. Martin Zuberec, čím bolo právo obvineného

na obhajobu v podobe práva nechať sa pri úkonoch súdu zastúpiť kvalifikovaným obhajcom v plnom
rozsahu naplnené. S ohľadom na vyššie citované ustanovenia skutočnosť, že druhý zvolený obhajca
JUDr. Vladimír Kašuba, PhD. sa pre kolíziu s iným pojednávaním nemohol dotknutého verejného
zasadnutia zúčastniť, nepredstavuje dôvod pre odročenie nariadeného verejného zasadnutia a ani
porušenie práva obvineného na obhajobu, pričom súhlas obvineného na konanie dotknutého verejného

zasadnutia v neprítomnosti jedného z dvoch zvolených obhajcov, z ktorých druhý sa verejného
zasadnutia zúčastnil, nebol potrebný, alebo inak povedané, jeho nesúhlas za takejto situácie by
nebol prekážkou konania verejného zasadnutia a ani dôvodom pre jeho odročenie. Napokon uvedenej
skutočnosti si na verejnom zasadnutí neprítomný obhajca (JUDr. Vladimír Kašuba, PhD.) bol vedomý,keďže vo svojom podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na dotknutom verejnom zasadnutí sám
konštatoval, že vzhľadnom na to, že obvinený ma dvoch zvolených obhajcov, kolízia termínov jedného
z nich nie je relevantným dôvodom na to, aby sa verejné zasadnutie neuskutočnilo.

Preto skutočnosť, že obvinený by nebol za ním vymienených okolností s konaním verejného zasadnutia
o jeho odvolaní v neprítomnosti jedného z dvoch zvolených obhajcov súhlasil, nepredstavuje porušenie
jeho práva na obhajobu a nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,
pretože takýto jeho súhlas na konanie verejného zasadnutia nebol potrebný.

Dovolateľovi je však potrebné prisvedčiť, že ani jemu a ani jeho zvoleným obhajcom (ako je to zrejmé
z predloženého spisu) nebolo doručené vyjadrenie prokurátora k odvolaniu obvineného z 24. februára
2020, čím došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu a porušeniu princípu „rovnosti zbraní" ako
súčasti práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru, pričom právo na doručenie písomnosti
protistrany s možnosťou vyjadrenia sa k nej nemôže byť nahradené právom obvineného a jeho obhajcov

nahliadnuť do spisu.

Podľa § 371 ods. 4, veta prvá, Trestného poriadku však dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno
použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal
ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

O existencii vyjadrenia prokurátora k odvolaniu obvineného sa dovolateľ, ako aj jeho zvolený obhajca
JUDr. Martin Zuberec dozvedeli, ako to plynie z obsahu podaného dovolania, na verejnom zasadnutí
konanom krajským súdom o odvolaní obvineného (12. mája 2020) v jeho počiatočnej fáze v rámci
podanej správy o stave veci so zameraním na otázky, ktoré je potrebné riešiť. Po podaní uvedenej

správy mali obvinený, ako aj obhajca dve možnosti sa v prejednávanej veci vyjadriť, a to v rámci
prednesenia dôvodov odvolania, ako aj konečného návrhu. Ani v jednom prípade obvinený, ale ani jeho
zvolený obhajca skutočnosť nedoručenia vyjadrenia prokurátora k odvolaniu obvineného nenamietali a
nedožadovali sa nápravy v tomto smere.

Obvinený, ktorému v dovolacom konaní namietané okolnosti sú známe už v pôvodnom konaní a napriek
tomu ich najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, v rámci ktorého by ich bolo možné napraviť,
neuplatní, dáva týmto jednoznačne najavo, že ich nepovažuje za spôsobilé zásadným spôsobom
zmeniť jeho postavenie, či spôsobiť mu zásadnú ujmu na jeho právach. Inak povedané obvinený,
ktorý v skoršom štádiu trestného konania rezignuje na svoje práva a napriek znalosti ich porušenia

sa nedožaduje ich nápravy už v tomto skoršom štádiu (v rámci odvolacieho konania), kedy ešte nie
je vec právoplatne skončená, nemôže sa v neskoršom štádiu trestného konania po právoplatnom
skončení veci ich nápravy úspešne domáhať, keďže dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti
právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov, ako to už bolo uvedené, predstavuje výrazný zásah do
právnejistotyastabilityprávnychvzťahovvprávnomštáte.Ajzuvedenéhodôvodujedovolanieurčenék

náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré
by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok,
pričom takýmto vadami nemôžu byť vady, ktoré obvinený v štádiu odvolacieho konania nepovažoval za
tak závažné, aby sa ich nápravy napriek ich poznaniu domáhal (primerane už spomínané rozhodnutie
najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom R 57/2007 a k otázke súladnosti citovanej právnej

úpravy podľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2016 z 15. júna 2016).

Na tomto mieste neobstojí námietka obvineného, že aj keď si bol na verejnom zasadnutí vedomý
informácie o nedoručení vyjadrenia k jeho odvolaniu, túto vetu nedokázal zaradiť do kontextu verejného

zasadnutia o jeho odvolaní, keďže išlo o informáciu jednoduchú (existuje vyjadrenie prokurátora k jeho
odvolaniu), neobsahujúcu žiadne ďalšie komplikované informácie, ktorú nebolo potrebné zasadiť do
žiadneho náročného, komplikovaného kontextu, ale len konfrontovať ju so skutočnosťou, že spomínané
vyjadrenie mu nebolo doručené.

A aj keby snáď obvinený, vzhľadom na to, že nejde o právne vzdelanú osobu, ale osobu neskúsenú v
konaní pred súdom, mohol význam tejto informácie nedoceniť, bol kvalifikovane zastúpený zvoleným
obhajcom, u ktorého neexistuje žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý na nedoručenie vyjadreniak odvolaniu obvineného nezareagoval, nenamietal ho, ak túto skutočnosť z hľadiska zachovania práv
obvineného považoval za významnú.

Týmito skutočnosťami preto obvinený dovolací dôvod plynúci z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku zjavne nenaplnil.

Podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol
orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov

trestného konania.

Úspešnéuplatnenievyššieuvedenéhodovolaciehodôvodupredpokladá,ževprejednávanejvecikonala
alebo rozhodovala vylúčená osoba, ktorá je zároveň z procesného hľadiska nositeľom postavenia
orgánu činného v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku), sudcu alebo prísediaceho, a o
vylúčení ktorej nebolo rozhodnuté.

Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny
tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho
pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému

zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Pomerom úradnej osoby k prejednávanej veci je najmä vzťah prezentovaný záujmom úradnej osoby
na výsledku prejednávanej veci, napr. z dôvodu, že v takejto veci vystupuje ako poškodený alebo
poškodeným je jej blízky príbuzný, alebo vzťah založený na situácii, že úradná osoba bola svedkom

prejednávanej veci a podobne.

Pomerom k osobe, ktorej sa úkon týka alebo jej zástupcovi, môže byť napríklad vzťah príbuzenský, úzko
priateľský alebo prípadne naopak nepriateľský, opierajúci sa však o konkrétne skutočnosti, z ktorých by
bolo možné takýto pomer vyvodiť.

Vždy však ide o okolnosti, ktoré bránia byť sudcovi vo veci, či už subjektívne alebo objektívne
nestranným.

Okolnosti, ktoré bránia sudcovi objektívne byť nestranným, nastávajú nezávislé od jeho vôle, vyvolávajú

však oprávnené pochybnosti o jeho nestrannosti, so zreteľom napr. na štatút, či funkcie, ktoré vo veci
vykonávalaajkebysudcasubjektívnebolnestranným,nemôževovecipreichexistenciukonaťvzmysle
teórie zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa taký aj objektívne
javiť stranám v konaní.

Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak a spravidla sa posudzuje podľa
správania sudcu.

S ohľadom na existenciu Ústavou Slovenskej republiky (čl. 48 ods. 1 zákona číslo 460/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov) garantovanú zásadu zákonného sudcu, však musí ísť o taký výnimočný

dôvod, ktorý spôsobuje, že v konkrétnej trestnej veci bude lepšie zabezpečené uplatnenie základných
zásad trestného konania prostredníctvom iného sudcu. Teda sudcu možno vylúčiť z prejednávania a
rozhodovania pridelenej veci skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom
zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.

Ako to už bolo vyššie naznačené, pri riešení otázky nestrannosti sudcu je nutné zohľadniť aspekty
tak subjektívneho, ako aj objektívneho charakteru (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva Piersack proti Belgicku), pritom pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie
nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak, pričom na preukázanie nedostatku subjektívnej
nestrannosti sa vyžaduje dôkaz o skutočnej zaujatosti (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre

ľudské práva Hauschildt proti Dánsku). Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho
stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov v zmysle už spomínanej tzv. teórie zdania
nezaujatosti, podľa ktorej spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že
je poskytovaná, nestačí teda, že sudca je objektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívnejaviť (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudská práva Delcourt proti Belgicku), pričom
vždy je treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že
prezrádzajú nedostatok nestrannosti (primerane rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudská práva Pullar

proti Spojenému kráľovstvu) s tým, že relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa
zakladá na objektívnych, konkrétnych, dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť
však nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo i len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu
ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. V tejto súvislosti je potrebné brať na zreteľ skutočnosť,
že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a

interakcie medzi členmi spoločnosti, preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti
zákonného sudcu a znamenala by dôvod pre jeho vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci, môže
aj pri zohľadnení už spomínanej tzv. teórie zdania nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že vzťah
sudcu k danej veci, k stranám v konaní alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj
napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne (primerane
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 332/2008).

Obvinený videl naplnenie vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu [§ 371 ods. 1 písm. e) Trestného
poriadku]vpodstatevtom,žepredsedasenátuodvolaciehosúduvprejednávanejvecisudcaJUDr.D.D.
bol už v čase rozhodovania o jeho odvolaní dôvodne podozrivý z páchania trestnej činnosti spočívajúcej
v zásade v tom, že v niektorých trestných veciach za úplatok ukladal miernejšie tresty, v dôsledku čoho

potom v iných trestných veciach v snahe odvrátiť toto podozrenie („mierne" rozhodovanie za úplatok)
postupoval neprimerané prísne, a to aj za cenu nerešpektovania zásady „v pochybnostiach v prospech
obvineného", čo podľa názoru dovolateľa bol aj prípad jeho (prejednávanej) veci.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, ako aj citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že obvinený v

podanom dovolaní neoznačil žiaden relevantný dôvod predpokladaný § 31 ods. 1 Trestného poriadku,
ktorý by opodstatňoval vylúčenie sudcu JUDr. D. D. z vykonávania úkonov trestného konania v
prejednávanej veci.

Z obsahu spisu, ale ani tvrdení obvineného neplynie, že by sa podozrenia z prijímania úplatku

dotknutým sudcom týkali prejednávanej veci. A nič okrem špekulácií obvineného nenasvedčuje tomu,
že by dotknutý sudca v prejednávanej veci porušil zásadu „v pochybnostiach v prospech obvineného"
za účelom vyvrátenia podozrenia z neprimeranej miernosti v iných trestných veciach. Navyše v
prejednávanej veci senát odvolacieho súdu nesprísňoval trest uložený súdom prvého stupňa, ale „len"
ním uložený trest zamietnutím odvolania obvineného potvrdil.

Argumentácia obvineného, že predsedom senátu v jeho trestnej veci bola trestne stíhaná a v súčasnosti
už odsúdená osoba je vzhľadom na znenie ustanovenia § 31 ods. 1 Trestného poriadku pre neexistenciu
vecnej súvislosti neopodstatnená, nenapĺňajúca dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného
poriadku.

Ak sa však obvinený domnieva, že jeho odsúdením došlo k spáchaniu trestného činu, môže z dôvodov
plynúcich z ustanovenia § 394 ods. 5 Trestného poriadku podať návrh na povolenie obnovy konania ako
mimoriadny opravný prostriedok, slúžiaci práve na tento účel.

Argumentácia obvineného spočívajúca v poukaze na závery znalca MUDr. D. I., ktorými mali byť
spochybnené tvrdenia svedka - poškodeného s tým, že žiaden iný dôkaz, podľa názoru dovolateľa,
tvrdenia poškodeného nepotvrdil, svojím obsahom nenapĺňa dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1
písm. e) Trestného poriadku, ale ani žiaden iný, pretože ide o skutkové námietky týkajúce sa hodnotenia
dôkazov, ktoré sú z dovolacieho prieskumu, s ohľadom na znenie § 371 ods. 1 písm. i), časť vety za

bodkočiarkou, Trestného poriadku (správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže
skúmať a meniť), vylúčené.

Obvinený svojimi námietkami preto zjavne dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného
poriadku nenaplnil.

Vzhľadom na to, že obvinený G. G. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil
dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. e) Trestného poriadku Najvyšší súd Slovenskej
republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.