Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 14C/808/1994

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7194898348
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7194898348.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Danou B y s t r i a n s k o u v právnej veci žalobkyne Z. zastúpenej

JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynárska č. 19 proti žalovanému D.
zastúpenému JUDr. Milanom Knopom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Štúrova č. 20, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy v celkovej výške 282.572,09 €, z tohto súdny poplatok
6.638,78,- € a trov zastupovania vo výške 275.934,09 €.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou z 31. augusta 1994 domáhala zaplatenia náhrady škody 100 000 Sk právnym

titulom ušlého zisku, s úpravou, ktorou v priebehu konania rozšírila žalobu na 1 100 000 Sk s úrokmi
z omeškania vo výške 22 % ročne od 1. mája 1995 do zaplatenia a rozšírením žaloby po spracovaní
znaleckého posudku, na 108 465 000 Sk s úrokmi z omeškania vo výške 22% ročne zo sumy 8 336
000 Sk od 1. mája 1995 do zaplatenia, vo výške 19,5 % ročne zo sumy 14 272 000 Sk, od 1. januára
1996 do zaplatenia, vo výške 17,6 % zo sumy 13 890 000 Sk od 1. januára 1997 do 31. decembra 1997
a vo výške 17,6 % zo sumy 24 547 000 Sk do 1. januára 1998, do zaplatenia.

Okresný súd Košice I /ďalej len okresný súd/ rozsudkom z 1. júla 2001 č. k. 14 C 808/94-106 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 8. augusta 2001 uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 79 766 666 Sk
s úrokmi z omeškania vo výške 22 % ročne zo sumy 1 100 000 Sk od 15. decembra 1995 do zaplatenia
a vo výške 17,6 % ročne zo sumy 15 950 666 Sk od 20. apríla 1996 do zaplatenia, zo sumy 13 890
000 Sk od 1. januára 1997 do 31. decembra 1997 a zo sumy 24 547 000 Sk od 1. januára 1998 do
zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, /v časti o 14 539 000 Sk / žalobkyni priznal náhradu trov
konania 466 035,50 Sk a zaviazal ju zaplatiť na účet okresného súdu titulom náhrady trov štátu sumu

6.535,60 Sk a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu titulom náhrady trov štátu 18 164,40
Sk. Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného za vznik škody vo forme ušlého zisku, vychádzal z
medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Košice I z 8. novembra 1996 č. k. 14 C 830/96-6, v spojení
s s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 18. novembra 1997 sp. zn. 16 Co 122/97, ktorým tento
vyslovil, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla právnemu predchodcovi žalobkyne (..) konaním
žalovaného proti dobrým mravom.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 31. júla 2003 sp. zn. 13 Co 338/01 v konaní o ušlý zisk, po
odvolaní žalobkyne, potvrdil rozsudok okresného súdu z 9. júla 2001 č. k. 14 C 808/94- 106 v spojení
s opravným uznesením z 8. augusta 2001 č. k. 14 C 808/94-136 vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyni 53 177 777 Sk do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a zmenil rozsudok tak, že žalobunad 53 177 777 Sk zamietol (t.j. v časti o zaplatenie 26.588.889,- Sk ) a zrušil rozsudok vo výroku o
príslušenstve pohľadávky v jeho napadnutej vyhovujúcej i zamietajúcej časti, ako aj vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky /ďalej len najvyšší súd/
-z r u š i l dovolaním žalobkyne napadnutý výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. júla 2003
sp. zn. 13 Co 338/2001, ktorým bol zmenený výrok rozsudku Okresného súdu Košice I z 9. júla 2001 č.k.
14 C 808/94-106 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 8. augusta 2001 č.k. 14 C 808/94-136

tak, že sa žalobu nad 53 177 777 Sk zamietol;
- z r u š i l výrok rozsudku Okresného súdu Košice I z 9. júla 2001 č. k. 14 C 808/94-106 v spojení
s opravným uznesením tohto súdu z 8. augusta 2001 č. k. 14 C 808/94-136., ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni do 30 dní sumu nad 53 177 777 Sk
- z r u š i l mimoriadnym dovolaním napadnutý výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 31. júla
2003 sp. zn. 13 Co 338/2001, ktorým bol potvrdený výrok rozsudku Okresného súdu Košice I z 9. júla

2001 č.k. 14 C 808/94-106 v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 8. augusta 2001 č.k. 14 C
808/94-136 ukladajúci žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 30 dní 53 177 777 Sk; zároveň z
r u š i l výrok rozsudku Okresného súdu Košice I z 9. júla 2001 č.k. 14 C 808/94-106 v spojení s
opravným uznesením tohto súdu z 8. augusta 2001 č.k. 14 C 808/94-136, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni do 30 dní 53 177 777 Sk.

- vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.

Hodnotenie najvyššieho súdu, ktorým vyslovil právny názor, že medzitýmnym rozsudkom (rozsudkom
Okresného súdu z 18. novembra 1996, č.k. 14 C 830/96-6 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach z 13. novembra 1997 sp. zn. 16 Co 122/97) bolo rozhodnuté len o základe skutočnej

škody (t.j. v konaní Okresného súdu Košice I z 18. novembra 1996 sp. zn. 14 C 830/96). /§152 ods.
1,2, §156 ods. 4 O.s.p. a §159 ods. 2 a 3 O.s.p./ je pre ďalšie konanie záväzné. Súdy podľa neho
v konaní a rozhodovaní o úšlom zisku nesprávne považovali rozhodnutie o základe veci v konaní o
náhradu skutočnej škody, v rozpore s § 152 ods. 2 O.s.p. , za rozhodnutie aj o základe veci v konaní o
náhradu ušlého zisku a tak zaťažili konanie tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, lebo vznik nároku na náhradu ušlého zisku proti dobrým mravom je v porovnaní
s nárokom na náhradu skutočnej škody odlišný a určité konanie, ktoré je (prípadne) príčinou škody,
nemusí mať bez ďalšieho za následok ušlý zisk s ohľadom na pravidelný beh vecí (a naopak). Ušlý zisk
mal byť poškodenému spôsobený úmyselným konaním žalovaného proti dobrým mravom (súdy za toto
konanie považovali skutočnosť, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku

štátu, žalovaný odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu aspoň na 5 rokov). Žalovaný ako prenajímateľ a
právny predchodca žalobkyne ako nájomca uzavreli 12. augusta 1993 zmluvu o nájme nebytových
priestorov podľa zák. č. 116/1990 Zb.. Predmetom tejto boli nebytové priestory v objekte na Q.toré mal
nájomca využívať na vykonávanie podnikateľskej činnosti v súlade s jej podnikateľským oprávnením na
vykonávanie obchodnej činnosti po dobu 60 rokov. Žalovaný v článku VI. zmluvy súhlasil s tým, aby si

žalobkyňa upravila priestory v rozsahu potreby na účel, na ktorý boli prenajaté, pričom si vymienil, že
rozsah opráv bude vopred s ním odsúhlasený. Neskôr žalovaný udelenie súhlasu na vydanie staveného
povolenia podmienil uzavretím novej dohody o výške nájomného. Obvodný úrad životného prostredia
Košice I rozhodnutím z 29. novembra 1993 zamietol žiadosť žalobkyne o vydanie stavebného povolenia
na adaptáciu prenajatých priestorov pre nesúhlas žalovaného.

Najvyšší súd konštatoval aj nepreskúmateľnosť odôvodnení rozsudkov (§ 157 ods. 3 O.s.p. (§ 211
O.s.p.), ktorého sa súdy dopustili, keď sa nevysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami,
myšlienkovými postupmi a dostatočne nevysvetlili skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním s
poukazom na svoje právne závery. Tým sa dopustili tkz. inej vady ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. (resp. § 242 ods. 1 O.s.p, keď v prejednávanej
veci bolo do spisu založených viacero listín, (napr. č.l 8, 8b, 8c, 8d 60, 98 spisu ) ale zo zápisníc o
pojednávaniach pred súdmi nevyplýva, že by toto dokazovanie bolo vykonané zákonným spôsobom.
Svoje dokazovanie v posudzovanej veci súdy vykonali v rozpore so zákonom a preto toto nemôže byť
dostatočným podkladom pre hodnotenie dôkazov a rozhodnutie vo veci samej. (§ 122 ods. 1, § 129 a

§ 132 O.s.p.)

Súd v súlade s vyššie uvedeným názorom najvyššieho súdu vykonal opakované dokazovanie z
obsahu súdneho spisu predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania, obsahomspisu o skutočnej škode vedenej na tunajšom súde pod sp zn. 14C 830/1996, pôvodným znaleckým
dokazovaním, nariadil i dokazovanie znaleckou inštitúciou a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Skúmanie konania žalovanej v rozpore s dobrými mravimi a konanie žalobkyne:

Okresný súd a Krajský súd v Košiciach mali za to, že žalovaný sa dopustil úmyselného konania proti
dobrým mravom, a spočívalo v "jeho neochote upraviť zmluvu o nájme nebytových priestorov z 12.
augusta 1993 a dať ju do súladu s § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu tak, že sa

doba nájmu nájmu nebytových priestorov upraví /zo 60 rokov/, zákon pripúšťal, ak ide o majetok štátu,
v správe povereného subjektu v mene štátu najviac na 5 rokov.

Najvyšší súd v zrušujúcom rozsudku vyjadril názor, že v súvislosti s § 17 zákona 278/1993 Z.z. o správe
majetku štátu boli obaja účastníci povinní prispieť k tomu, aby ich zmluva o nájme nebytového priestoru
(uzavretá pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona) bola upravená do šiestich mesiacov odo

dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a zosúladená s ustanovením § 13 tohto zákona. Zániku
zmluvy podľa § 17 citovaného zákona bolo možné podľa neho zabrániť dohodou účastníkov zmluvného
vzťahu o uzavretí novej nájomnej zmluvy alebo dodatku k existujúcej nájomnej zmluve a strany sa mohli
rozhodnúť, či chcú alebo nechcú pokračovať v právnom vzťahu. Ak v ňom chceli pokračovať, bolo
na nich, aby zosúladili právny vzťah s novou právnou úpravou. Ak v ich spoločnom právnom vzťahu

pokračovať nechceli pokračovať nemuseli na pôvodnej zmluve nič meniť. Zmluva v takom prípade
zanikla uplynutím šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Najvyšší súd tiež
súdom vytkol, že sa nezaoberali tým, čo treba v danom prípade pokladať za porušenie dobrých mravov,
ktoré konkrétne správanie oboch účastníkov zmluvného vzťahu.

Podľa § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu správca mohol majetok štátu prenechať
do nájmu alebo výpožičky len na dobu určitú, najviac na 5 rokov. Nájomná zmluva a zmluva o
výpožičkemuselimaťpísomnúformuamohlisauzavrieťopakovane.Obmedzeniecelkovejlehotynájmu
a výpožičky na 5 rokov platí aj pre opakovaný nájom a výpožičku. Na platnosť zmluvy o výpožičke
nehnuteľných vecí štátu sa vyžadovalo jej schválenie zriaďovateľom, ak správca nemal zriaďovateľa,

zmluvu schvaľovalo ministerstvo financií. Nájomca a vypožičiavateľ môžu vec užívať len v rozsahu
určenomzmluvou.Náhradunákladovzhodnoteniavecimôžupožadovaťlenvtedy,aksanatompísomne
dohodnú so správcom. Správca nemohol zriadiť záložné právo na nehnuteľné veci štátu.

Podľa § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 do šiestich
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

Žalobkyňa aj v po zrušení rozsudkov najvyšším súdom trvala na tom, že medzitýmnym rozsudkom podľa

§ 424 OZ boli súdy viazané s poukazom na § 159 ods. 2 O.s.p., K zániku zmluvy o nájme došlo podľa
nej zo zákona dňom 30. júna 1994, podľa § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe národného majetku,
ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1994, lebo žalovaný v zmysle § 13 ods. 1 tohto zákona odmietol
upraviť s nájomcom nájomnú zmluvu z 12. augusta 1993 aspoň na dobu 5 rokov, v lehote do 6 mesiacov
odúčinnostizákona.Žalobkyňadonehnuteľnostivložilainvestície,apretokonaniežalovanéhonemožno

v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka posudzovať inak, ako konanie proti dobrým mravom, keď žalovaný
odmietol akceptovať platnú nájomnú zmluvu a udeliť súhlas na vydanie stavebného povolenia len so
snahou neúmerne zvyšovať platne dohodnuté nájomné, pretože žalovaný mal vedomosť o investíciách
nájomcu do nehnuteľnosti a nedokončením investícií zavineným konaním žalovaného nemohla potom
žalobkyňa predmet nájmu užívať, čím jej spôsobil inú škodu, inak povedané žalovaný tým, že odmietol

upraviť dĺžku nájomnej zmluvy na možných 5 rokov a ponúkol dobu nájmu len 3 mesiace konal proti
dobrým mravom zavinil vznik jej inej škody. -

Žalovaný po celý čas vedenia súdneho konania, žiadal žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú s
poukazom na interpretáciu povinnosti zmluvných strán, pokiaľ ide o úpravu zmluvy o nájme nebytových

priestorov,podľa§13a§17zákonač.278/1993Z.zosprávemajetkuštátu anamietalexistenciu avýšku
ušlého zisku na strane žalobkyne, najmä namietal správnosť posudku znalca V. a závislosť prípadného
ušlého zisku priamo na uvedené nebytové priestory.V ďalšom konaní sa okresný súd zameral v prvom rade na dokazovanie otázok, ktoré smerovali k
preukázaniu spôsobu zániku zmluvného vzťahu, založeného nájomnou zmluvou.

Oboznámil listiny založené v spise najmä na č.l. č.l 8, 8b, 8c, 8d, a na pojednávaní zistil, že zmluvou
o nájme nebytových priestorov na Q. zo dňa 12.8.1993, vstúpili právny predchodca a žalovaná do
zmluvného vzťahu podľa zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Podľa § 5
zákona o. i. dohodli, že prenajímateľ prenajíma nájomcovi nebytové priestory do užívania na obchodné
účely a súhlasí, aby si nájomca na vlastné náklady upravil priestory v rozsahu jeho potreby a na

účel, na ktorý boli dohodnuté, po súhlase prenajímateľa. Na pojednávaní súdu oboznámil listinu na č.
l. 8b súdneho spisu a zistil, že tu žalobkyňa, resp. predchodkyňa žalobkyne spoločnosť K. zastúpená
riaditeľom spoločnosti Z. odstúpila 10 januára 1994 od zmluvy a toto odstúpenie adresovala žalovanej s
poukazomnato,že žalovanámalaporušiťčlánok6Zmluvyonájmenebytovýchpriestorovz12.augusta
1993 tým, že nedala súhlas so stavebnými úpravami a podmienila ju spísaním dohody o zvýšenom
nájme. Rovnako oboznámil listinu na č. l. 8c súdneho spisu, kde odstúpenie od zmluvy adresoval

žalovaný žalobkyni, resp. jej právnej predchodkyni listom zo dňa 12. januára 1994, ako reakciu na
list žalobkyne z 10 januára 1994. Je to reakcia, ktorou odstúpenie od zmluvy nepovažuje za právne
možné, nesúhlasí s ním a oznamuje, že sám odstupuje od zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom
poukazuje už na realizované práce v objekte nebytových priestorov bez súhlasu žalovaného. Ďalej
súd na pojednávaní oboznámil listinu zo dňa 29. novembra 1993 Úradu životného prostredia Košice

I, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne na vydanie stavebného povolenia, v ktorej odôvodnení
sa uvádza, že žalovaný v miestnom šetrení na tvári miesta, ako vlastník stavby potvrdil do zápisnice,
že nesúhlasí so stavebnými úpravami. Rovnako sa oboznámil súd so zápisom zo dňa 30. novembra
1993, ktorým mali byť riešené problémy medzi účastníkmi konania, pokiaľ ide o trvanie zmluvy a jej
úpravu. Z textu týchto zápisov vyplýva, že žalovaná presadzovala zvýšenie nájmu a tiež, že predmetom

rokovania bola dohoda o stavebnom konaní, resp. o súhlase žalovaného s týmito stavebnými úpravami.
V záujme vyriešenia rozporov sa tu píše, že na vydanie stavebného povolenia je potrebné doručiť projekt
vypracovaný spoločnosťou J.odpísaný zástupcami prítomnými, za spoločnosť žalobcu, jej právneho
zástupcu a zástupcov žalovaného, ako aj spoločnosU.
Vzhľadom na zákonnú dikciu ustanovenia §§ 13 a 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe národného

majetku, ako aj na správanie účastníkov zmluvy, keď nájomca, odstúpil listom zo dňa 10.1.1994 od
nájomnej zmluvy pre porušenie čl. VI. zmluvy, a prenajímateľ listom zo dňa tiež odstúpil od zmluvy o
nájme nebytových priestorov listom zo dňa 12.8.199, a okolnosti zániku zmluvného vzťahu o nájme
nebytových priestorov v Y. medzi žalobkyňou a žalovanou, sa potvrdilo sa, že obaja zmluvný partneri
trvalinasvojichpožiadavkách.Žalobkyňachcelaupraviťdobutrvaniazmluvyaspoňna5rokov,žalovaný

trval na úprave ceny nájmu. Obe strany prejavili úmysel pre nerešpektovanie svojich záujmov nájomný
vzťah vypovedať. Je zrejmé, že právnou úpravou bola daná možnosť úpravy zmluvného vzťahu a
účastníci ju nevyužili. Žalobkyňa ani žalovaný k zmene zmluvy neboli povinní. Ako vyplynulo s tvrdení
oboch účastníkov žalovaný trval bezvýsledne na zvýšení nájmu a odmietol súhlasiť s rekonštrukciou
objektu žalobkyňou. Podľa súdu ak požadoval zmeniť nájomnú zmluvu aj v časti výšky nájomného, hoci

žalobkyňa trvala na pôvodnej výške nájmu a trvaní zmluvy 5 rokov /pre už realizované i plánované
investície v nebytových priestoroch/ bola to situácia za ktorej sa nemuselo nič na zmluve meniť, alebo
mohlo zmeniť to, čo by strany d o h o d l i. Žalobkyňa samotná nepristúpila na zmenu zmluvy, keď
žalovaný žiadal zvýšenie nájomného. Vysvetlenie, prečo odmietla súhlasiť, ak bol jej podnikateľský
zámer výnosný a reálny, a to len v prenajatých priestoroch sa v dokumentoch nenachádza a potvrdzuje

fakt, že k dohode o zmene zmluvy nedošlo.

Z pojmu zmluva vyplýva, že vzniká konsenzom vôle oboch subjektov o zákonom predpokladaných
náležitostiach. Ustanovenia § 13 a §17 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe národného majetku vytvorili
možnosť, aby zmluvné strany v nehnuteľnostiach vo vlastníctve štátu dali zmluvu do súladu s platným

zákonom a mohli zvážiť obsah svojich práv a povinností, ktoré už pred tým záväzne dohodli. Pretože sa
tak v danom prípade nestalo a zmluvné strany sa nedohodli, tento vzťah skončil zo zákona dňom 30.
júna 1994, podľa ustanovení § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe národného majetku/ nadobudol
účinnosť 1. januára 1994./

Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu v konaní o náhrade skutočnej škody, ktorú žalovaná
uplatňovala, vedenej pod sp. zn. 14C 830/1996 okresný súd vychádzal zo záverov spomínaného
medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn 14 C 830/96-6 a rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 13. novembra 1997 sp. zn. 16 Co 122/97. Z odôvodnenia rozsudku v konaní o náhradeskutočnej škody, ktorú žalovaná uplatňovala, vedenej pod sp. zn. 14C 830/1996 vyplýva, že rozsiahle
stavebné úpravy vykonané žalobkyňou v objekte nebytových priestorov neboli potvrdené a ani neboli
naplánované tak, ako žalobkyňa tvrdila. Súd z požadovanej náhrady skutočnej škody, ktorá sa týka

realizovaných stavebných nákladov v nebytových priestoroch 341.698,- Sk priznal časť v sume 1.555,44
€, za mzdy pracovníkov právneho predchodcu žalobcu priznal 502,19 € a za úhradu projektovej
dokumentácie 2.841,40 €,. Zistil, že stavebné práce boli síce vyfakturované, ale faktúry neobsahoval
súpis prác, ktorý by poskytol prehľad, aké práce tam boli skutočne realizované, neexistoval žiaden
záznam z ohliadky, kde by bolo stanovisko žalobcu a žalovaného k zisteniu stavebných prác a dodávok

materiálov v uvedenej spoločnosti a uplatnená suma bola vyčíslená bez špecifikácie.

Žalobkyňa v tomto smere, vzhľadom na tvrdené o vynaložení investícií a neochotu žalovanej upraviť
dobu trvania zmluvy a tak protiprávnosť konania žalovanej v tomto smere nepreukázala. Finančné
prostriedky žalobkyne v nebytovom priestore neboli použité. Konanie vedené pod sp. zn. 14C
830/1996onáhraduskutočnejškodynatunajšomsúdeniejeprávoplatneskončené,zdôvodupodaného

odvolania.

Súd konštatuje, že úmyselné konanie proti dobrým mravom žalovanej nebolo preukázané. Nie len
výlučne konaním žalovanej nedošlo k úprave zmluvy o nájme nebytových priestorov a podľa § 13 a
§ 17 zákona č. 278/1993 Z.z o správe majetku štátu a preto zánikla zmluva o nájme nebytových

priestorov, po 6 mesiacoch od účinnosti zákona / do 30. 6 od 1.1. 1994/. Preto potom nemohlo dôjsť
ani k zodpovednosti žalovanej za prípadne vzniknutý ušlý zisk. Ak by aj bol žalobkyni vznikol ušlý
zisk, nebol by tento spôsobený výlučne úmyselným konaním (§ 424 Občianskeho zákonníka) žalovanej,
teda odmietnutím upraviť zmluvu podľa návrhu žalobkyne, bez rešpektovania jej požiadaviek napríklad,
k otázke ceny nájmu. Na inom mieste už súd pripomenul, že žalobkyňa nepristúpila na úpravu ceny

nájmu, hoci ako uviedla, pritom pripravovala spoločne podnikanie so zahraničným partnerom. Pripomína
sa, že žalobkyňa tvrdila, že do nehnuteľnosti vložila investície, za konanie žalovaného v zmysle § 3
Občianskeho zákonníka proti dobrým mravom, považovala, že odmietol akceptovať platnú nájomnú
zmluvu a udeliť súhlas na vydanie stavebného povolenia, len so snahou neúmerne zvyšovať platne
dohodnuté nájomné, pričom žalovaný mal vedomosť o investíciách nájomcu do nehnuteľnosti a práve

ich nedokončením zavinil, že žalobkyňa nemohla predmet nájmu užívať, podnikať v ňom a tým jej
spôsobil inú škodu. Na tomto mieste treba ale pripomenúť, výber zo zákonného znenia § 13 zákona
č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu , podľa ktorého správca sa mohol majetok štátu prenechať do
nájmu najviac na 5 rokov a náhrada nákladov zhodnotenia veci sa mohla požadovať len vtedy, ak sa
na tom písomne dohodli so správcom.

Ďalej súd pripomína názor zo znaleckého posudku č. 8 J. dobe nájmu na 60 rokov /pritom išlo o majetok
štátu/že :
„Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - 60 rokov, čo jednoznačne hodnotila ako
neštandardné. Dlhodobé nájomné zmluvy sa spravidla uzatvárajú na 10, 15, vo výnimočných prípadoch

na 20 rokov.“

Vzhľadom na to, čo bolo vyššie uvedené niet sa čo diviť záujmom žalovaného, ktorý sledujúc i
podmienky trhu, sa pokúšal presadiť zvýšenie nájomného v nebytových priestoroch vo vlastníctve štátu,
kde práve naopak, chcela žalobkyňa podnikať. Ako tvrdila mala podnikať so zahraničnou účasťou v“

lukratívnom projekte“, ale ani za týchto podmienok nebola rozhodnutá zmluvu upraviť a uviesť do súladu
zo zákonom.

A opakovane súd pripomína i právny názor najvyššieho súdu zo zrušujúceho rozsudku v posudzovanej
veci:

„V zmysle § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu boli obaja účastníci povinní prispieť k
tomu, aby ich zmluva o nájme nebytového priestoru (uzavretá pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona) bola do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona zosúladená s § 13
tohto zákona. Dôsledku, ktorý ustanovenie § 17 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu spájalo

s tým, že ak v stanovenej lehote nebude zmluva o nájme daná do súladu s novou právnou úpravou,
bolo možné zabrániť na základe dohody (konsenzu) oboch účastníkov tohto zmluvného vzťahu (tak
prenajímateľa, ako aj nájomcu) uzavretím novej nájomnej zmluvy alebo dodatku k existujúcej nájomnej
zmluve. I pri hľadaní tohto nevyhnutného konsenzu by sa uplatňoval vzájomný vzťah ponuky a dopytu.Súdy v odôvodneniach napadnutých rozsudkov však náležite nevysvetlili, prečo za neuzavretie tohto
právneho úkonu nesie zodpovednosť len prenajímateľ a jeho "neochota" a prečo sa na zániku ich
právneho vzťahu nepodieľala aj "neochota" právneho predchodcu žalobkyne. Ustanovenie § 17 cit.

zákona umožnilo účastníkom právneho vzťahu ( nie iba jednej zmluvnej strane) rozhodnúť sa , či chcú
alebo nechcú pokračovať v právnom vzťahu .Pokiaľ v právnom vzťahu chceli pokračovať, bolo na nich,
aby zosúladili svoj právny vzťah s novou právnou úpravou, no pokiaľ v ich spoločnom právnom vzťahu
pokračovaťnechceli(aleboakvýsledkom pôsobeniaponukyadopytunebolaichjednotnávôľazosúladiť
existujúci právny vzťah s novou právnou úpravou), nemuseli na pôvodnej zmluve nič meniť. Zmluva v

takom prípade zanikla uplynutím šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. „

K vzniku a výške ušlého zisku:

K vzniku a výške ušlého zisku súd zistil, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.5.1995 je
zrejmé,žepôvodnýžalobcaK.kladektorejpostupcapostúpilpostupníkovipohľadávkunanáhraduškody

pre zánik zmluvy o nájme nebytových priestorov, a to ako nároky na náhradu skutočnej škody tak aj
náhradu ušlého zisku 100.000,- Sk,. Postupca postúpil postupníkovi pohľadávky špecifikované v bode
I. - V. zmluvy, vrátane všetkých budúcich pohľadávok týkajúcich sa uvedených subjektov. Z predloženej
zmluvy má súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, /na č.l. 65a a 65b/, lebo medzi právnym
predchodcom žalobkyne a žalobkyňou bola postúpená aj náhrada škody v časti ušlý zisk, vtedy už

uplatnená proti žalovanému na súde.

Súd v ďalšom konaní zisťoval, či mohol vzniknúť ušlý zisk, za predpokladu iného výkladu o existencii
protiprávneho konania žalovanej a či, tento ušlý zisk vznikol v príčinnej súvislosti s jej konaním.

Žalobkyňu zaťažovala povinnosť vierohodne preukázať či by v prenajatých priestoroch reálne mohla
dosiahnuť zisk, pri normálnom chode vecí, /ak by jej v tom nezabránil žalovaný svojím protiprávnym
konaním/.

Súdy pred zrušením rozsudku vec vyhodnotili tak, že za opodstatnenú považovali žalobu v časti

týkajúcej prevádzkovania troch činností predchodkyne žalobkyne v prenajatom objekte /za obdobie od
1. septembra 1994 do 31. decembra 1998/, a vychádzali z toho, že by mala reálnu možnosť realizovať
potrebné plánované rekonštrukčné práce a stavebné úpravy a vykonávať podnikateľské činnosti ako
výhradný obchodný zástupca zahraničného partnera (C.aj a inštalácie softwarového / v prenajatých
priestoroch nZ.V predchádzajúcom súdy vychádzali pri výpočte ušlého zisku súdy zo znaleckého

posudku znalca z odboru ekonomiky hospodárstva - odvetvia účtová evidencia S. Podľa jeho záverov
by bol právny predchodca žalobkyne v období od 1. januára 1994 do 31. decembra 1998 dosiahol zisk
pred zdanením pri prevádzkovaní činnosti konfekcia,predaj softwarových predmetov sporiteľňa a služby
softwarové a hardwarové - sporiteľňa)v prenajatých priestoroch celkom 108 465 000 Sk. Tento záver
vyvracia J.

Na pojednávaní 11.7.2006 súd opätovne vypočul konateľa žalobcu a jeho právneho predchodcu,
oboznámil výpis z obchodného registra predchodcu žalobkyne č.l. 73 a žalobkyne a zistil, že podnikové
sporiteľne neboli predmetom ich podnikania. Oboznámil listinu, ktorou žiadal predchodca žalobkyne o
predĺženie termínu spolupráce PD. je z 15.10.1993 a dôkazy v spise na čl. 60, 98 spisu, ktoré sa týkajú
"podnikových sporiteľní", a v tomto konaní oboznámil podnikateľský zámer predchodcu žalobcu, na /č.l.

79b, 83 z 9.8.1993, ktorý čiastočne vysvetľuje podnikové sporiteľne ako bankovú činnosť nebankovou
inštitúciou, na základe nakladania s prostriedkami jej zamestnancov, vrátane poskytovania úverov
zamestnancom.
Dňa 21.6.2001 na návrh zástupcu žalobkyT. zaslal mail, v ktorom uvádza, že so spoločnosťou K. ako
predchodcom žalobkyne mienil spolupracovať predajom licencie na produkt podnikových sporiteľní a

uvádza, že odstúpenie od zmluvy pre neho znamená stratu investícií.

Zo zmluvy o výhradnom zastúpení z 24.8.1993 spoločnosti N. pre predchodcu žalobkyne, zistil, v bode
7, sa uvádza sankcia 200.000,- ATS a popisuje sa, čo všetko budú obe strany povinné a oprávnené
pri spoločnom podnikaní, keď žalobkyňa mala byť výhradnou zástupkyňou zahraničného partnera

označeného ako je hore uvedené.

V liste na č.l. 73c súdneho spisu, sa vyjadruje C. tak, že o oddialení spoločného podnikania je
informovaný, navrhuje zmeniť termín jeho začatia a uvádza právo uplatňovať sankcie v súvislosti sozmluvou medzi nimi uzavretou. Pokiaľ ide o oboznámenie listín, ktoré sú priložené k znaleckému
posudku, ide o doklady týkajúce spolupráce žalobkyne, jej právnou predchodkyňou so spoločnosťou,
označenou ako C.

Žalobkyňa vyplatila z dôvodu porušenia zmluvy o výhradnom obchodnom zastúpení zahraničnému
partnerovi zmluvnú pokutu vo výške 597 242 Sk.

Z odôvodnenia rozsudku v konaní o náhrade skutočnej škody, ktorú žalovaná uplatňovala, vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 14C 830/1996 vyplýva, že žalobkyni ako náhradu skutočnej škody súd

priznal za softwarový projekt, mínus vrátená čiastka ku dňu 15.11.1993, t.j. fakturovaná suma 650.000
a 250.000 ATS zaplatené v sume 2.547.000,- Sk, časť vrátená 15.11.1993 v sume 748.059 ATS, t.j.
2.055.668,47 Sk preto rozdiel medzi zaplatenou cenou a vrátenou časťou predstavuje 151.941 ATS,
v tom čase 417.534,- Sk . Zároveň priznal zmluvnú pokutu daným obchodným partnerom, t.j. zmluvná
pokuta vo výške 391.820,- Sk spolu s zaplateným doplatkom zmluvnej pokuty vo výške 205.422,- Sk a
uvedené sumy súd priznal žalobkyni.

Súd v tomto konaní pre posúdenie výšky ušlého zisku nariadil znalecké dokazovanie znaleckou
inštitúciou, za situácie, že by žalovaný porušil dobré mravy svojim hore opísaným konaním. Uznesením
sp. zn. 14C/808/1994-496 zo dňa 26.1.2007 požiadal J.k.

Účastníci mali možnosť a žalovaný ju aj využil, aby sformuloval otázky, ktoré sa stali súčasťou
podkladovprevypracovanieznaleckéhoposudku.Účtovnédoklady,/odčl.414/priznaniekdanizpríjmov
právnických osôb za rok 1993, súvaha, priznanie daní z príjmov za rok 1994, súvahy v skrátenom
rozsahu o strate, výkazy ziskov a strát za roky 1994, daňové priznanie k DPH za roky 1993, 1994, 1995,
1996, boli v obsahu spisu podkladom pre znalecké posúdenie.

G.

1. Zhodnotiť reálnosť dosahovania výsledkov spoločnosti K.. v predmete podnikania v porovnaní s
výsledkami podnikania iných firiem v obdobnej oblasti podnikania v posudzovanom období, teda za

obdobie rokov 1993 až 1995. Posúdiť vzhľadom na predmet podnikania, či tento spoločnostV. mohol
zadovážiť výnosy len v priestoroch titulovaných D. význam tohto priestoru na podnikové sporiteľne, ako
predmet podnikania v období rokov 1993 až 1995.

2. Posúdiť zámer z augusta 1993 označený ako podnikateľský zámer na čl. 79b súdneho spisu,

kvalitatívnu a kvantitatívnu hodnotu jeho spracovania a podkladov na jeho spracovanie, z ktorých
vychádzal znalec S.. pri spracovaní svojho znaleckého posudku číslB., ktorý je súčasťou súdneho spisu.
Posúdiť jeho hodnotu na možnosť, aby sa stal podkladom pre reálnosť cieľov v predmete podnikania
u žalobcu v kontexte potreby nájmu nebytových priestorov na základe zmluvy zo dňa 12.8.1993, s
účinnosťou odo dňa 1.9.1993.

3. Posúdiť na základe obsahu spisu a informácií poskytovaných účastníkmi konania, či spoločnosť K.
s.r.o. mala dostatok disponibilných finančných prostriedkov vlastných aj verifikovaných z cudzích zdrojov
(úverov), aby prenajatú nehnuteľnosť nielen zrekonštruoval, ale aj vyvíjal podnikateľskú činnosť v súlade
s podnikateľským zámerom.

4. Posúdiť, či je reálne, aby spoločnosť dosahovala aj v inom mieste podnikania zisky, ako to vyplýva
zo znaleckého posudku číslo XX/XX S.
.5. Posúdiť hodnovernosť kontraktov uzatváraných so spoločnosťoO. ktorá mala mať dopad na
financovanie stavebných úprav, ako aj realizovanie predmetu podnikové spory sporiteľne.

6. Posúdiť, či podnikové sporiteľne korešpondujú predmetu podnikania, ktoré obsahuje živnostenské
oprávnenie, prípadne predmet podnikania zapísaný v obchodnom registri spoločnostV.

7. Posúdiť, či znalecký posudok číslo XX/XX,. vychádza z reálnych podkladov, či ukazovatele, z ktorých

vychádzal možno spracovať tak, aby bolo možné dôjsť k výsledkom, ktoré sú záverom predmetného
znaleckého posudku.8. Pri vyhotovení znaleckého posudku znalecká organizácia mala prihliadať tiež na písomné podanie
žalovaného zo dňa 15.6.2006, došlé súdu dňa 21.6.2006 (č.l. 396 a 397).

Znalecká inštitúcia predložila znalecký posudoY. v ktorom odpovedala na súdom uložené otázky, keď
mala k dispozícii všetky ekonomické podklady pre spracovanie odpovedí na otázky tak ako ich mal k
dispozícii aj znaleX.

Zo záverov /cl 534/ vyplýva:

Odpovede:
otázka č. 1

· SpoločnosE. porovnaní s výsledkami porovnateľných podnikov dosahovala nadpriemerné výsledky
výsledky v roku 1993 a to vo všetkých sledovaných ukazovateľoch okrem doby splatnosti krátkodobých

pohľadávok z obchodného styku, kde sa dosahované hodnoty skôr približovali k hodnotám horného
kvartilu.
· SpoločnoG. v rokoch 1994 a 1995 výrazne zhoršila svoje postavenie v porovnaní s porovnateľnými
podnikmi. Pozitívne hodnotenie si udržala len v ukazovateľoch reprezentujúcich zadlženosť spoločnosti.
Bolo to z dôvodu veľmi nízkej zadlženosti spoločnosti voči tretím osobám. Rovnako ukazovatele

platobnejschopnosti siudržalipocelésledovanéobdobiepozitívnutendenciu,atozdôvoduzachovania
stabilného podielu krátkodobých záväzkov na objeme záväzkov ako aj pomerne vysokého podielu
finančného majetku na obežných aktívach.
· Ukazovatele, ktoré záviseli od výsledku hospodárenia sa v rokoch 1994 a 1995 hodnotili ako negatívne,
a to vzhľadom na dosiahnuté straty, ktoré boli výraznejšie ako hodnoty porovnateľných podnikov.

Možno konštatovať, že spoločnosť K. sa najpriaznivejšie vyvíjala v roku 1993, v rokoch 1994 a 1995
svoje postavenie výrazne zhoršila.

Otázka č. 2

· Za základný nedostatok podnikateľského zámeru považujeme absenciu predikcie základných
účtovných (finančných) výkazov spoločnosti, t.j. súvahy a výkazu ziskov a strát, ktoré sú nevyhnutnou
súčasťou každého podnikateľského zámeru. Celkove ide o veľmi všeobecný plán, bez uvedenia

akýchkoľvek čísel. Už aj v roku 1993 pri získaní úveru od banky bolo potrebné, aby bol predložený taký
podnikateľský zámer, kde budú zdokumentované čísla a návratnosť projektu. Tento podnikateľský zámer
tieto podmienky nespĺňa.
· Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú - 60 rokov, čo jednoznačne hodnotila ako
neštandardné. Dlhodobé nájomné zmluvy sa spravidla uzatvárajú na 10, 15, vo výnimočných prípadoch

na 20 rokov.
· Analýza trhu nie je ničím podložená. Podnikateľský zámer uvádza, že vychádza zo súčasného stavu
zákazníkov, spoločnosť však v tomto období prakticky žiadnych zákazníkov nemala, teda nie je jasné,
akým spôsobom bol zámer spracovaný. Zároveň tabuľka č. 1 je značne neprehľadná, znalcom sa ju
celkom nepodarilo identifikovať. Je zrejmé, že spoločnosť sa chcela zamerať najmä na maloobchodný

predaj, následne bude jeho podiel postupne klesať až na 70 %. Opäť vzniká otázka, kde budú sklady
spoločnosti pre veľkoobchodný predaj, keďže pri rekonštrukcii objektu sa uvažuje len s predajnými
plochami.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti možno konštatovať, že spracovaný podnikateľský zámer nie

je možné použiť ako objektívny podklad pre výpočet ušlého zisku.

Otázka č. 3

· SpolB. s.r.o. mala k 31.3.1993 k dispozícii finančné prostriedky vo výške 381.000,- Sk. Tieto peňažné

prostriedky boli vzhľadom na pripravovaný podnikateľský plán nedostatočné. Spoločnosť plánovala
vykonať rekonštrukciu, ktorej náklady boli stanovené vo výške 9.685.000,- Sk (rozpočet spoločnosti
J. ďalej G.l, .s.r.o. uvažovala o kúpe podnikovej sporiteľne (650.000 + 350.000 ATS). Vyššie uvedenévyjadrenia si navzájom odporujú. Znalec S. uvažoval s úverovým zdrojmi na rekonštrukciu, avšak
prakticky tieto úverové zdroje vo svojom znaleckom posudku č. XX/XX nezhodnotil.
· Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15.11.2000 na Okresnom súde v Košiciach vypočutý Z. (nevedel

preukázať svoju totožnosť) uviedol, že spoločnoG.ala od D.odnikateľskej činnosti na Q. Poskytnutie
úveru vybavoval jeho braU.
· Prísľub na poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky alebo kapitálového pristúpenia do
spoločnosti K.r.o. poskytol aj rakúsky partner C.šlo však iba o prísľub, ústna dohoda nebola podložená
žiadnou zmluvou, takže nie je možné s určitosťou tvrdiť, či rakúsky partner peňažnými prostriedkami

disponoval a či by ich bol aj skutočne poskytol.
· Keďže v podnikateľskom pláne absentuje predikcia súvahy, rovnako nie je možné posúdiť, či by
spoločnosť K..r.o. v budúcnosti tvorila dostatok odčerpateľných zdrojov, potrebných na úhradu splátky
cudzieho úročeného kapitálu.
·
Otázka č. 4

· V súvislosti s predajom odevov je štandardné a obvyklé, že predajne situované v centre mesta obvykle
prinášajú vyšší zisk, ako tie, ktoré nie sú v centre situované.
· Naproti tomu predaj software v centre mesta je skôr neobvyklý, zvyčajne sú softwarové spoločnosti
situované v širšom centre mesta, aby nemuseli platiť vysoké nájomné. Predaj software totiž nie je

otázkou tzr. „náhodného“ nákupu, ako predaj odevov. Ak si podnikateľ ide kúpiť takýto typ produktu,
má už dobre svoj zámer premyslený a predajcu si nájde aj v širšom centre, resp. na okraji mesta.
Z tohto dôvodu hodnotíme umiestnenie predajne softwaru v centre mesta ako neštandardné, pričom
pri jej umiestnení mimo centra by mala dosahovať rovnaké, prípadne ešte vyššie zisky z dôvodu
nižšieho nájomného. Realizácia projektu podnikovej sporiteľne nezávisela na konkrétnom priestore, ale

na podnikateľskom nápade.

Otázka č. 5

Znalecký ústav sa nemôže vyjadrovať k právnym náležitostiam predmetného kontraktu.

Znalecký ústav sa môže vyjadriť len k ekonomickým aspektom kontraktu.

ŽalobcaneposkytolžiadnelistinnédôkazyoexistenciispoločnostiN.akoprosperujúcehoekonomického
subjektu a tiež ako právneho subjektu, napr. výpis z obchodného registra, výpis z daňových priznaní

spoločnosti JZ. tieto podklady neuvádza v svojom znaleckom posudku. Rovnako ani právny zástupca
žalobcu na pojednávaní Okresného súdu Košice zo dňa 31.7.2003 nevedel uviesť výšku obratu
spoločnosti C.
Otázka č. 6

· SpoločnoG. s.r.o. v čase vypovedania nájomnej zmluvy zo dňa 10.1.1994, vo svojom výpise z
Obchodného registra nemala predmety činnosti, s ktorými uvažovala vo svojom podnikateľskom pláne.
· Činnosti týkajúce sa výroby a predaja odevov a textilu spoločnosť doplnila do predmetu podnikania až
v roku 1995 (od 18.2.1995).
· V prípade podnikových sporiteľní vo výpise z Obchodného registra nefigurujú žiadne predmety činnosti,

ktoré by predaj a správu podnikových sporiteľní zahŕňali.

Otázka č. 7

S odvolaním sa na časť 2.3 znaleckého posudku znaleckého ústavu, t.j. skutočnosť, že podnikateľský

zámer podľa nášho názoru neobsahuje relevantné informácie (najmä v číselnom vyjadrení) nie je
preskúmateľné, akým spôsobom sa znalec S. dopracoval k výsledkom, ktoré uvádza v závere svojho
znaleckého posudku. V prílohách znaleckého posudku Q. chýbajú predikcie súvahy a výkazu ziskov
a strát za obdobie rokov 1994, 1995, 1996, 1997. Uvedená je len bilančná analýza rokov 1993 a
1998. Nie je preto preskúmateľné akými výpočtami znalec S. dospel k údajom uvedených v závere

svojho znaleckého posudku. Znalec neuvádza žiadne podklady, ktorými by bolo možné hodnoverne
doložiť reálnosť kvantitatívnych a kvalitatívnych hodnôt podnikateľského zámeru. Znalec dodatočne
predložil písomné stanovisko vrátane predikcie Výkazu ziskov a strát (bez udania obdobia, na ktoré
bola predikcia zostavená). Predloženú predikciu Výkazu ziskov a strát nie je možné objektívne posúdiť,keďže jednotlivé položky nákladov a výnosov nie sú zdôvodnené. Zároveň predložená predikcia uvažuje
len s výpočtom prevádzkového hospodárskeho výsledku.

Otázka č. 8

Po preštudovaní formulácie otázok žalovaného znalecký ústav konštatuje, že všetky otázky boli
analyzované v častiach posudku 2.2 až 2.8 a v odpovediach na otázky č. 1 až 7 uvedených v záveroch
znaleckého posudku.

Na pojednávaní súd vypočul znalca DB. a to za účasti zástupkyne znaleckej inštitúcie, potom, čo bol
oboznámenýsozávermijejznaleckéhoposudku.Ten bolvniektorýchčastiach posúdenímrelevantnosti
jeho znaleckého posudku spracovaného a hodnoteného v predošlom súdnom konaní.. ako spracovateľ
F. z roku 1997, konštatoval, že v posudku vyčíslil výšku ušlého zisku, a mal k dispozícii účtovné doklady
od roku 1993 aj výkazy ziskov a strát. Pri výpočte ukazovateľov, podľa jednotlivých aktivít žalobcu, na

strane 4 a 5 svojho posudku vychádzal z podnikateľského zámeru, v ktorom boli uvedené množstvá,
koľko tovaru sa predá, nakúpi, podklady, ktoré obdržal od žalobcu, ktoré sú na troch listoch a tie vzal za
súčasť podnikateľského plánu, ktorý bol základom pre spracovanie posudku, ušlého zisku v jednotlivých
rokoch, ako je jeho obsahom.
Na otázku súdu, či znalec v minulosti, pred týmto posudkom spracoval už obdobný posudok na ušlý zisk

v rozsahu, alebo v predmete podnikania, ako je tento odpovedal, že nie, iný takýto posudok nespracoval.

Na otázku žalovaného , či vychádzal z nejakých metodických pokynov pre výpočet ušlého zisku, znalec
odpovedal: V roku 1997, kedy spracoval znalecký posudok neexistovali. Podnikateľské aktivity žalobcu
a tzv. podnikové sporiteľne boli aktivitami, ktoré v roku 1994 až 1997 boli žiadané a žiaduce, aj odevy

boli artiklom v tomto období viac obchodovateľným, obchodovaným a žiadaným zo strany spotrebiteľa.

Na otázku žalovaného, či vzal do úvahy aj určité negatíva, prípadne problémy pri dosahovaní ušlého
zisku, odpovedal, že páT. ktorý obchodoval s odevami D.ol konzultantom, pokiaľ som chcel zistiť
predpoklad obchodovateľnosti v tomto obore podnikania a vyčísliť ušlý zisk z obchodnej činnosti obchod

s odevami.

Na otázky žalovaného znalec ďalej odpovedal, že údaje v tabuľkách na strane 4 posudku sú získané
na základe východiska, ktorým bol podnikateľský plán, ako aj podkladov poukázaných dnes súdu
poskytnutých od žalobcov a sú prognózou toho, čo mohol utŕžiť žalobca v jednotlivých rokoch, v

predmete podnikania podnikové sporenie a predaj odevov.

Pri spracovaní posudku vychádzal z toho, ( rovnako, ako je to pri audite ) že účtovná jednotka zodpovedá
za údaje a tie boli poskytnuté žalobcom. Tie vzal za základ pri výpočte ušlého zisku, boli obsiahnuté
v podnikateľskom pláne, ako aj v spomínaných podkladoch, ktoré predložili konatelia žalobcu. V

súčasnosti existujú štandardy a určitý spôsob verifikovania ušlého zisku zakladá sa na existencii
dojednaných zmlúv o odbere, alebo poskytnutí finančných prostriedkov bankov, alebo iným subjektom.

V posudku na rozdiel, ako samotný žalobca vo svojom podnikateľskom rátal z 11 % nárastom tržieb,
znalec predpoklad 30%, a tým teda zohľadnil negatíva vývoja podnikania žalobkyne.

Na otázky žalovaného odpovedal znalec, že pokiaľ sa súd zaoberá znaleckým posudkom v tej časti,
kde je bilančná analýza na čl. 31 až čl. 35 posudku, že sú výsledkom výpočtu zo softwaru, a údajov
uvedených v bilančnej analýze. Podkladom pre získanie bilančnej analýzy boli fakty, ktoré za pomoci
softwaru, potrebného na výpočet ušlého zisku dosadil do tohto softwaru z údajov získaných z obsahu

spisu a od žalobcu. V bilančnej analýze vyčíslil nepotrebnosť úverových zdrojov na zámer podnikania,
z ktorého mal utŕžiť ušlý zisk žalobca, dospel k tomuto údaju.

Na otázku súdu odpovedal znalec, že pokiaľ by mal žalobca poskytnutý úver, to, čo by ovplyvnilo výšku
ušlého zisku, sú len úroky, ktoré by musel zaplatiť z úveru.

Na otázky žalovaného odpovedal znalec, že údaje, ktoré sú v znaleckom posudku uvedené sú pravdivé
a overené, tržby, náklady a zisk sú výsledkom podkladov z podnikateľského plánu a išlo o údaje, ktoré
na základe podnikateľského plánu on vyhodnotil.Na otázku žalovaného odpovedal znalec, že pokiaľ uvádzal na str. 3 posudku, že získal informácie od
kvalifikovaných osôb pre účely spracovania posudku, u predaja odevov informácie dostal ich od pána

Y. Y. Informácie získavala tieF., ktorý pracoval v tom čase vo D. kde sa softwery, ktoré mal realizovať
žalobca využívali. Informácie ako konzultácie sa spájajú s totožnými osobami, s pánom Y. pánom Y.íto
konzultanti nie sú uvedení v znaleckom posudku, nepovažoval to za potrebné, ani za konzultácie
neplatil.
Na otázku žalovaného na akom princípe fungujú podnikové sporiteľne odpovedal, že je to otázka pre

odborníka z oblasti informačných technológii, pri spracovaní posudku, využil skúsenosť, metodiku. Pri
skúmaní hodnovernosti údajov poskytnutých od žalobcu vychádzal z údajov od konzultantov, z literatúry.
Zámer žalobkyne bol viazaný práve na určité priestory, v ktorých sa malo realizovať podnikanie, no
nebolo úlohou skúmať veci, či by bol zisk dosahovaný aj v iných priestoroch. Pokladal projekt za
reálny práve z dôvodu existencie nájomnej zmluvy. Mal len informácie od konzultantov, tie dostal ústne,
nepožadoval ich písomne Nebolo jeho úlohou porovnať tieto informácie. Uviedol, že v podnikateľskom

pláne sa tieto informácie nenachádzajú, ale v časti súvaha bolo možné zistiť v bode finančný majetok,
že žalobca mal na účte v pokladni 309.000,- Sk a na bankovom účte 72.000,- Sk. Pokiaľ ide o
dodávku softweru, ten mal byť zaplatený Rakúskym dodávateľom, žalobcovia mali zaplatiť za software
asi 605.000,- Sk šilingov za jeden kus. Žalobcovia mu tvrdili, že veci budú predávať prostredníctvom
komisionálneho predaja, čo chápal tak, že neplatia za dodávku tovaru, až po predaji. Toto tvrdenie

nebolo písomné, len ústne od žalobcov. V podnikateľskom zámere sa to neobjavilo. Či údaje o tom, že
tovar sa bude predávať komisionálnym predajom, teda až po realizácii predaja je dôležitým faktom, ak
nebol uvedený v podnikateľskom zámere.

S. na základe poverenia Centra ďalšieho vzdelávaT., ako členka tímu, ktorý spracoval znalecký posudok

č. 8/2007 odpovedala na otázky / čl. 534/ účastníkov konania a súdu, po spracovaní posudku na
pojednávaní súdu:

Hodnotila posudok znalca C., že ho nie je možné znalecky posúdiť zodpovedne, pretože je to posudok
nepreskúmateľný. Jednotlivé fakty a údaje z posudkO.e možné ako fakty brať, ale posudok neobsahuje

spôsob, akým došiel znalec k týmto faktom a následne záverom a akékoľvek ďalšie skúmanie posudku
znalca C. nie je možné.

Hodnotila podklady, z ktorých vychádzal znalec V. K jeho posudku konštatovala, že je nepreskúmateľný
a hodnotila podnikateľský zámer, ako súbor želaní, bez ekonomickej faktografie, ktorá by bola

základom pre výpočet zdôvodnenia a reálnosti jeho výsledkov. S hodnotením podnikových sporiteľní
ako podnikateľskej aktivity na území SR sa znalecká inštitúcia nestretla ani v zahraničí.

Včastihodnotenieposudkuznaleckýmústavom,votázkachfinančného,hospodárskeho,ekonomického
posúdenia a bonity spoločnosti žalobcu, trvala na záveroch posudku. K záverom znalecká inštitúcia

došla analýzou podkladov, ktoré sú obsahom spisu, najmä dokladov ako sú daňové priznania, výkaz
ziskov a strát, súvaha za obdobie rokov 1993-1998. Išlo o aktivity a činnosti spoločnosti žalobcu,
ktoré vykonával v predmete svojho podnikania za posudzované obdobie v roku 1993 až 1995. Zo
záverov daných z výpisov z obchodného registra, vyplýva, že predaj odevov a podnikové sporenie
neboli predmetom podnikania žalobcu. To, aký by dosahoval žalobca ušlý zisk, vychádza z faktografie z

určenia a posúdenia hodnôt na základe dokladov ako sú daňové priznania, súvaha, výsledovka. Ak by
sa mal ušlý zisk zistiť, sledovalo by sa či vznikol podnikateľskou aktivitou v obore podnikové sporenie
a predaja odevov, ako uvádza žalobkyňa a jeho zisteniu by predchádzalo to, že by sa tkz. preklopili
výsledky za obdobie ( 1993-1995) posudzovaním a porovnaním iných firiem v tejto oblasti podnikania s
podnikaním žalobkyne. Doplniť existujúci znalecký posudok by bolo možné len, ak by sa porovnal úšlý

zisk a konfrontoval so ziskom iných podnikov, ktoré vykonávali podnikanie ako žalobca v rokoch 1993 až
1995 a to v rovnakom predmete podnikania. Doplnila, že podnikové sporiteľne, v tom čase v Slovenskej
republike neexistovali a v Českej republike vznikli neskôr.

V posudzovanom období žalobkyňa mala finančné prostriedky v sume 381.000,- Sk a tieto neboli na

pripravovaný podnikateľský plán dostatočné. Keď na druhej strane hodnotila ekonomický stav žalobkyne
za rok 1993 ako nadpriemerný, vysvetlila, že z hľadiska ich ekonomického hodnotenia, nadpriemerne
úspešnou firmou môže byť firma, ktorá sa v danom priestore a čase nachádza v porovnaní s ostatnými
firmami na hornom kvartály posudzovaných ukazovateľov, ako v danom prípade žalobkyňa.Pokiaľ by žalobkyňa mala v predmete podnikania dosahovať zisk, za sledované obdobie, musela by
okrem finančných prostriedkov, ktoré mala k dispozícii použiť úver. Na jeho poskytnutie by žalobkyňa by

musela splniť bankové kritéria pre jeho priznanie, alebo by musela požadovať finančné prostriedky od
niekoho, kto by finančne takýmto spôsobom investoval do jeho podnikania.

Pokiaľ ide o otázku či sa dal ušlý zisk dosiahnúť pri realizácii podnikových sporiteľní a predaji odevov
aj podnikaním v inom priestore, odpovedala, že pokiaľ ide o predaj odevov, preferujú sa priestory

atraktívne a centrá, pokiaľ ide o podnikové sporenie, nie je podstatné kde sa podnikanie vykonáva. K
otázke spôsobu platenia, ako v tomto prípade, komisionálnym predajom (že sa kúpna cena platí až
po predaji tovaru), ten poskytuje zdroje financovania (aj nebankovou inštitúciou) čo sú faktory, ktoré ak
sú hodnoverné, môžu zásadným spôsobom ovplyvniť reálnosť výpočtu ušlého zisku pri tomto spôsobe
predaja.

Pokiaľ ide o ekonomické hodnotenie zahraničného investora, žalobkyne, C. konštatovala, že znaleckej
inštitúcii neboli poskytnuté hodnoverné informácie, na základe ktorých by mohli ustáliť, že spoločnosť
N.olo prosperujúcou spoločnosť, schopnou poskytnúť úver v dostatočne veľkej výške žalobcovi.

Doklady o úvere, ktorý mal byť žalobcovi poskytnutý neboli hodnoverné. Išlo len o ústny prísľub.

Ak by bolo preukázaná reálnosť poskytnutia úveru bankovou inštitúciou, a ekonomická stabilita a sila
poskytovateľa financií zo zahraničia, tieto dva faktory by významným spôsobom mohli ovplyvniť výpočet
ušlého zisku.

Hodnotenie súdu:

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť
tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenie dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastník
nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenie dôkazy, dostáva sa do
procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a

skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať.

Zo znaleckého posudku J.nštitút ekonomického znalectva a expertíz vyplýva, že žalobca nemal
ekonomický základ pre rozvoj podnikania podľa podnikateľského zámeru. Tento záver vyplynul z
jej znaleckého hodnotenia ekonomického potenciálu žalobkyne potom, čo celý obsah spisu, vrátane

všetkých ekonomických podkladov, ktoré sa poskytujú daňovému úradu, daňových priznaní k dani z
príjmov, daňových priznaní k DPH, súvahy, súpis zisku a strát bol k dispozícii znaleckej inštitúcii, pre
spracovanie jej posudku, podľa otázok položených súdom.

Pokiaľ ide o pripravenosť bánk, o tom žalobkyňa iné dôkazy nepredložila a výpisy z bánk, ktoré už boli
tiež súčasťou spisu boli podkladom pri spracovaní oboch znaleckých posudkov.

RovnakotaktomuboloprihodnotenípripravenostV.,ktorýmal poskytnúťfinančnéprostriedkyžalobkyni.
Solventnosť C. o ktorom žalobkyňa tvrdila, že bol rozhodujúcim pre tvorbu jej zisku nebola preukázaná.

Zmienený je síce a v zmluve o výhradnom zastúpení, avšak neboli verifikované /apostylované/
údaje o tomto zahraničnom podnikateľskom subjekte príslušnými úradmi Rakúskej republiky. Otázka
o hodnovernosti kontraktov a kontaktov F. z Rakúskej republiky mala ekonomický podtext a nebola
znalcom súdom položená z hľadiska jeho právneho, ale ekonomického hodnotenia. Žalobca nenavrhol
žiadne dôkazy o solventnosti zahraničného partnera, o jeho existencii o jeho podnikateľskej histórii a

pod.

Pokiaľ ide o vedenie podnikania v oblasti podnikových sporiteľní, je pravdou, že zámer bol čiastočne
vysvetlený, že podnikové sporiteľne boli nebankové inštitúcie v dnešnom chápaní, ktoré mali poskytovať
finančné prostriedky a úvery len pre svojich zamestnancov, a to len z prostriedkov, ktoré mali byť vedené

na účtoch tejto spoločnosti. Diskutabilná bola a je oprávnenosť podnikania žalobkyne v roku 1993 v tejto
oblasti.Za zvlášť dôležité pre záver o možnosti vzniku ušlého zisku pokladá súd vyjadrenie J. Inštitút
ekonomického znalectva a expertíz k otázke, v ktorej mal posúdiť zámer žalobcu, označený ako
podnikateľský zámer na strane 79b súdneho spisu, z ktorého vychádzal znalec S. Z odpovede

Ekonomickej O. Inštitút ekonomického znalectva a expertíz vyplýva, že tento podnikateľský zámer
neobsahujezákladnéekonomickéukazovateleaekonomickékonštatovania,niesúpodložené.Nájomnú
zmluvu hodnotí ako neštandardne uzavretú na dlhú dobu v tomto období a ´pri neexistencii analýzy
trhu to nasvedčujú tomu, že žalovaný a jeho predchodca nemali jasné predstavy o počte zákazníkov
ani o celkovom spracovanom zámere.

Otázka pre znaleckú inštitúciu vo vzťahu k posudku S. bola formulovaná ako kontrolný posudok
a znalecká inštitúcia hodnotí posudok S.odnikateľský zámer ako nezrozumiteľný, ktorému chýbajú
súvaha, výkazy ziskov, uvedená je len bilančná analýza za roky 1993 a 1998 Všetky tieto nedostatky
ekonomických podkladov spôsobujú nezrozumiteľnosť posudku S. ktorý hodnotila znalecká inštitúcia
ako nedostatočný a bez možnosti reálne posúdiť náklady a výnosy.

Znalecká inštitúcia konštatovala, že finančné prostriedky /k 31.3.1993/ vo výške 381.000,- Sk boli
pre podnikateľský plán nedostatočné. Toto tvrdenie tiež vychádza z faktu, že ak žalobkyňa plánovala
vykonať rekonštrukciu v sume 9,685.000,- Sk, kúpu podnikovej sporiteľne, pričom úverové zdroje
nie sú identifikované a nebol preukázaný ani žalobkyňou tvrdený úver od VÚB vo výške 5,000.000,-

Sk a nebola preukázaná ani solventnosť rakúskeho partnerZ. na poskytnutie úveru, je aj podľa súdu
nutné konštatovať, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o ekonomickej pripravenosti žalobkyne
na tvorbu ušlého zisku.

Žalobkyňa nepreukázal súdu, či jej právny predchodca spoločnosE. mal dostatok finančných

prostriedkov vlastných aj cudzích, aby prenajatú nehnuteľnosť zrekonštruoval a vyvíjal podnikateľskú
činnosť v súlade s podnikateľským zámerom a dosahoval tam znalcom zistený zisk, alebo, že by zisk
nedosahoval v iných priestoroch, čo svedčí o nedostatku príčinnej súvislosti medzi domnelým správaním
žalovanej v rozpore s dobrými mravmi a ušlým ziskom žalobcu.

Podnikateľský zámer spoločnosU..r.o. týkajúci sa predaja a inštalácie podnikových sporiteľní a
softwarových a hardwarových služieb, znalec neporovnal s inými podnikateľskými subjektmi, lebo nebol
na území Slovenskej republiky zrealizovaný. Žalobkyňa tvrdila, že mala prísľub na úver od zahraničného
partnera N. odvolávala sa na mail z 21.6.2001, v ktorom C. uviedol, že jeho spoločnosť uvažovala
o investičnej spoluúčasti v spoločnosti K.,. Toto bolo spochybnené znaleckým posudkoI., Inštitútu

ekonomického znalectva a expertíz, so sídlom S.. Nebolo podľa neho preukázané, že rakúsky partner
disponoval peňažnými prostriedkami a súdu tiež neboli predložené žiadne dôkazy na preukázanie jeho
solventnosti, /iba prehlásenie/, nie sú známe ani vtedajšie jeho obchodné aktivity v skutočnosti nie je
celkom jasné, kto je vlastne pán C. Počas celej doby trvania súdneho sporu žalobkyňa ani raz nenavrhla
jeho vypočutie, čo i len dožiadaným súdom, jeho právnu podnikateľskú existenciu doložila kópiami

emailovalistov,nievšakúradneapostylovanýmiinformáciamiojehoformálnejexistenciiakoajskutočne
podloženej aj finančnej vôli podnikať v oblasti, ako tvrdila celý čas žalobkyňa.

Preto napriek záverom okresného súdu v konaní vedenom o skutočnej škode, ktorý priznal žalobkyni jej
náhradu vo výške zaplatených zmluvných sankcií má v tomto konaní o náhradu ušlého zisku súd iný

názor na relevantnosť podnikania pána C. v nebytových priestorov v Y. so žalobkyňou.

Znalecká inštitúcia odpovedala, že žalobkyňou uvádzané podnikateľské aktivity neboli viazané na
predmetné nebytové priestory a ten pre tvorbu ušlého zisku nebol tak určujúci ako tvrdila.

Na pojednávaní vypočutí znalci, zástupkyC. a spracovateľ znaleckého posudku S.c., vyčerpávajúco
odpovedali na otázky účastníkov konania a súdu v intenciách problémov hore uvedených a riešených
v ich znaleckých posudkoch. / disponibilné prostriedky, finančná pripravenosť žalobkyne na realizáciu
podnikateľského zámeru, dôveryhodnosti účtovných a finančných dokladov o finančnej pripravenosti/,
pričom znovu súd podotýka, že ekonomické a finančné podklady boli k dispozícii z obsahu spisu pre

oboch znalcov.

Žalobkyňa pokiaľ ide o preukázanie dôvodu alebo predpokladov získania a nadobudnutia ušlého zisku,
resp. vzniku škody z titulu ušlého zisku neuniesla dôkazné bremeno. Tvrdenia, že finančná situáciapredchodcu žalobcu umožňovala realizovanie podnikateľského zámeru a dosahovanie zisku a jeho
kapitalizáciu sú nepodložené.

K vzniku ušlého zisku na strane žalovanej, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmarením
majetkového prospechu, ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, by
nedošlo, lebo na jeho dosiahnutie nemala žalovaná predpoklady. Súd sa musí v tomto smere oprieť o
znalecký posudok, ktorý podala J. Inštitút ekonomického znalectva a expertíz, so síS. Súd pripomína, že
znalecký posudok číslo XX/XX S. bol týmto kritizovaný vrátane obsahu a výbavy podnikateľského plánu,

ktorý vzal za základ a odkazujúc na svedeckú výpoved znalca V. súdu nezostáva, len konštatovať, že
nepresvedčil svojim znaleckým posudkom, ani osobnou prezentáciou na pojednávaní.

Príčinná súvislosť medzi tvrdeným, ale nepreukázaným úmyselným konaním žalovanej proti dobrým
mravom pri úprave zmluvy podľa § 13 zákona č. 278/1993 Z.z o správe majetku štátu a vznikom
ušlého zisku, nebola preukázaná. Ak by došlo k úmyselnému konaniu žalovanej proti dobrým mravom,

nevznikol by ušlý zisk žalobkyne, teda niet ani príčinnej súvislosti.

K vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424
Občianskeho zákonníka) sa vyžaduje súčasné splnenie troch podmienok:

1/ úmyselné konanie proti dobrým mravom, priečiace sa morálnym normám a pravidlám povahy (contra
bonos mores), uznávaným v demokratickej spoločnosti ako slušnosť, ohľaduplnosť, porozumenie a
vzájomné rešpektovanie.

2/vznikškody, (§442ods.1Občianskehozákonníka)ktorou jeiušlýzisk(zmarenýmajetkovýprospech,

t.j. prekazené rozmnoženie majetku poškodeného, ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku úmyselného konania proti dobrým mravom).

3/príčinnásúvislosťmedziúmyselnýmkonanímprotidobrýmmravomavznikomškody,akškodavznikla
v dôsledku úmyselného konania proti dobrým mravom (t.j. ak by nedošlo k úmyselnému konaniu proti

dobrým mravom, nevznikla by ani škoda).

Pod pojmom škody sa teda rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného vyjadriteľná
peniazmi. V tomto konaní ide o úšlý zisk, ktorý je v podstate ušlým majetkovým prospechom,
spočívajúcim v nerozmnožení majetku, ktoré by bolo možné nebyť škodnej udalosti očakávať s ohľadom

na pravidelný beh vecí. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v
rozpore s objektívnym právom.

Za škodu zodpovedá ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom (§ 424
Občianskeho zákonníka). Úhradu ušlého- ušlého zisku (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka) súd

primerane zníži, ak ide o škodu spôsobenú neúmyselne (§ 450 Občianskeho zákonníka).

V danom prípade, podľa názoru súdu, nič z hore uvedeného nie je splnené.

Uznesením 14C/808/1994-673, z 30.5.2008, súd na návrh oboch účastníkov, prerušil konanie, do

skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 14C/830/1996 o skutočnej škode. Bez
vyčkania na právoplatnosť tohto rozsudku na návrh žalobkyne zo dňa 27.10.2014 uznesením rozhodol
o pokračovaní v konaní. Oboznámil obsah spisov, pripojených dokladov, znaleckých posudkov, vykonal
všetko záväzne odporúčané v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3 MCdo 12 /2004 a

3 Cdo 169/2004 zo dňa 29. septembra 2005 a v intenciách jeho odôvodnenia dospel ku skutkovým a
právnym záverom, ktoré nachádzajú svoj odraz vo výrokovej časti a v odôvodnení tohto rozsudku.

Žalobca predložil do súdneho spisu po prerušení konania, v priebehu konania korešpondenciu G.08.

Otázky a dilémy žalobkyne, aby pokračoval v dokazovaní súd odmietol, najmä odmietol tieto jej tvrdenia,
ktoré uviedol na záver dokazovania :,-....“že spoločnosť K. v dobrej, dokonca nadpriemernej kondícii ako spoločnosť v roku 1993, teda v čase
keď mala investovať. ....“

- ....“Pokiaľ má súd pochybnosti navrhuje ešte vyžiadať daňové priznania a listiny za rok 1993, aby súd
mal aj dôkaz o tom v akej kondícii bola tá spoločnosť v roku 1993. ...“

-...“navrhujeme nariadiť doplnenie znaleckého dokazovania a takisto aj znaleckým dokazovaním na
zistenie výšky ušlého zisku pre prípad zodpovednosti žalovaného. Jeden znalec v konaní vyčísli výšku,

druhý znalec, ktorý ho kontroloval, to bol ústav povedal, že pre nepreskúmateľnosť nemôže sa k tomu
vyjadriť. Nehovoril či je to správny alebo nesprávny spôsob, len nevedel sa k tomu vyjadriť. ...“

-„... Niet znaleckého posudku na výšku ušlého zisku v tomto konaní, preto trváme na tom, aby iný znalec
vypočítal podľa všetkých podkladov, ktoré tu má, výšku prípadného ušlého zisku...“.

-„Pokiaľ ide o základ nároku sme toho názoru, že sa stotožňujeme aj s dovolacím súdom, že nie
zodpovednosť je preukázaná v konaní, ale ten prvý moment, či už porušenie právnej povinnosti alebo
konanie v rozpore s dobrými mravmi, že tým je súd viazaný a od toho ma odvíjať aj ten ušlý zisk, či je tu
príčinná súvislosť, či v dôsledku toho mohlo niečo ujsť alebo ujsť. V tomto smere zotrvávame na tom, že
v skutočnosti došlo ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi, a tým sa zaoberal súd, aj odvolací súd, že

vzťah skončil zo zákona, je nesporné 30.06.1994 s tým, l žalovaný ponúkol nájom na 4 mesiac, pritom
plánovaná bola na 30 rokov aj investície, a to je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré poškodilo, a to len
z toho dôvodu, že chcel žalovaný zvýšiť nájomné.“

My sme toho názoru, že zodpovednosť je daná. To, čo tvrdil znalec v tomto konaní a aj kontrolný znalec,

k tomu sme sa písomne vyjadrili podaním z 26.11.2007, na čom aj v plnom rozsahu trváme. Tam sme
odôvodňovali aká je príčinná súvislosť, prečo je preukázané, že v týchto priestoroch, to všetko bolo
viazané jednak zmluvným záväzkom vo vzťahu k obchodnému partnerovi, ale aj časovo, ale aj finančne
nebol schopný navrhovateľ, my to tvrdíme a náležite je to preukázané, iné miesta a už vôbec nie v centre
Košíc na takúto činnosť si vyhliadnuť, takže preto je tu aj príčinná súvislosť medzi postupom žalovaného

a prípadným ušlým ziskom.“

„ Sme toho názoru, že keď obaja znalci skonštatovali dobrú ekonomickú úroveň na strane žalobcu, že
nie je sporné vykrytie bez problémov stavebných úprav, prípadne investície do stavebných úprav, aj
časť búračky, preto sme aj podali odvolanie. Sme toho názoru, že je preukázané konanie v rozpore s

dobrými mravmi a príčinná súvislosť. Nie je preukázaná podľa nás výška škody a preto navrhujeme
doplniť dokazovanie, aby iný znalec povedal aká je tá výška škody, keď druhý znalec hovorí, že nie
je správne že sa k výške škody nevyjadril, že nevedel preskúmať postup. Z tohto dôvodu trváme na
dokazovaní v tomto smere.“

...“ nestotožňujeme sa samozrejme s názorom žalovaného. Pokiaľ ide o konanie v rozpore s dobrými
mravmi, zásada spočíva v tom, že tam nejde o protiprávne konanie, ako tu bola uvádzaná vyhláška,
ale to, že v skutočnosti bola zmluva dodržaná 30 rokov a keď prišla právna úprava, slušne požiadal na
maximálnu možnú výmeru žalobca, aby mu bola upravená 5 rokov tá nájomná zmluva, aby sa mu mohla
vrátiť tá investícia, aby mal nejaký zisk. Toto odmietol žalovaný a povedal, že len na štyri mesiace. My to

považujeme za úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi. Náklady nám vznikli nie také ako hovorí
právny zástupca žalovaného, len za projekt boli oveľa väčšie náklady, čo vlastne sme nezohľadnili,
ale to nie je podstatné. My netvrdíme a nikdy sme netvrdili, že medzitimný rozsudok je záväzný ako
zodpovednosť žalovaného. My sme len tvrdili a tvrdíme, že súd je viazaný tým, že došlo k úkonom v
rozpore s dobrými mravmi na strane žalovaného a nie, že je daná zodpovednosť. Zodpovednosť vyplýva

z ďalších dôkazov príčinnej súvislosti a v skutočnosti vznikla škoda, ktorá je preukázaná, len nie je
preukázaná jej výška. Čiže my netvrdíme a v súlade s dovolacím súdom, že je daná zodpovednosť na
základe medzitimného rozsudku, my tvrdíme, že len je preukázané a čím sú viazané, to je to konanie v
rozpore s dobrými mravmi čo do nároku aj zodpovednosť z ušlého zisku a dostatočne sme preukázali
aj príčinnú súvislosť, vyjadrovali sme sa, že prečo v tejto nehnuteľnosti to bolo, pretože aj zmluvné

hľadisko, časové, finančné neumožňovalo a vtedy vôbec nie, žeby existovali voľné priestoM. kde by to
bolo možné urobiť. Dokonca trval na tom rakúsky partner.Sme toho názoru, že zodpovednosť je preukázaná na základe vykonaného dokazovania, ale nie výška.
Pokiaľ na začiatku bolo len 100.000,- Sk, žalovaný tvrdil, že vtedy sa nedala vyčísliť výška škody, ale
keďže v tomto prípade išlo o škodu spôsobenú, podľa nášho názoru došlo k úmyslu, a to je to konanie

v rozpore s dobrými mravmi, ako hovorí aj odvolací súd v predchádzajúcom konaní. Preto tu vidíme
základ toho nároku.

Žiadame, aby súd vykonal dokazovanie na výšku ušlého zisku, pokiaľ nemá dostatočne preukázané
týmto znaleckým posudkom, ktorý bol len spochybnený, nie vyvrátený a nebola preukázaná iná výška

ušlého zisku. Z tohto dôvodu trváme na doplnenom dokazovaní.“

Žalovaný na záver dokazovania uviedol:

„ Nemôžem sa ani len sčasti stotožniť s prednesom právneho zástupcu žalobcu. Ak budem hovoriť o

dovolacom súde a o jeho rozhodnutí a právnych záverov, ktoré vyslovil, nie je pravdou, že tento súd
upriamil súdy prvého a druhého stupňa, ktorým zrušil rozsudky tým smerom, že medzitimný rozsudok,
ktorý tu už bol spomínaný, je základom aj pre ustálenie základu škody v tomto konaní. Naopak explicitne
hovorí, že tým, že vychádzal z nároku na náhradu skutočnej škody z toho medzitimného rozsudku,
zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne posúdenie veci.

Poukazujem na ust. § 17 citovaného zákona, ktorý bol vlastne v dôsledku, ktorého novely zanikol tento
vzťah medzi účastníkmi konania, umožnilo účastníkom právneho vzťahu rozhodnúť sa, či chcú alebo
nechcú pokračovať v právnom vzťahu. Umožnilo im rozhodnúť sa, či chcú alebo nechcú pokračovať
v právnom vzťahu. Pokiaľ v právnom vzťahu by chceli pokračovať, bolo by na nich aby zosúladili svoj

právny vzťah s novou právnou úpravou, pokiaľ by v ich spoločnom vzťahu pokračovať nechceli. Treba
zohľadniť aj výsledok pôsobenia ponuky a dopytu a nebola by jednota a vôľa zosúladiť tento existujúci
právny vzťah s novou právnou úpravou. Nemuseli na pôvodnej zmluve nič meniť. To je názor, ktorý má
žalovaný od začiatku.

Nebudem opakovať veci, ktoré sú známe súdu z toho odôvodnenia dovolacieho rozsudku, kde hovorí
o pravidlách, etických normách, o kauzálnom lexuse, ktorý žiadnym spôsobom a ani ten základ nebol
preukázaný, nie ešte to kauzálny nexus medzi konaním žalovaného a tzv. vznikom škody.

Vis major - zákonodarca zmenil zákon. Už aj keď dôvody boli aké boli, nedal povinnosť účastníkom, dal

možnosť pod sankciou neplatnosti tejto zmluvy. Čiže nebola povinnosť, a čo keby ani jeden z účastníkov
nechcel zotrvať v tomto zmluvnom vzťahu a neupravil by tieto zmluvné podmienky. Pýtam sa, koho
by sme sankcionovali? Oboch účastníkov? Proste nemá to právnu logiku a neobstojí to za žiadnych
okolností. To je názor žalovaného.

Naväzujúc na tie dobré mravy, ktoré mali byť porušené, či bola uzavretá výhodne alebo nevýhodne táto
zmluva, snaha obidvoch účastníkov bola od nej odstúpiť.

Ak hovoríme o kondícii žalobcu, tento spor prebieha 21 rokov a vieme čo bolo produkované zo strany
žalobcu doteraz.

Ako právny zástupca žalovaného trvám na tom, že pokiaľ vychádzal znalec z podnikateľského zámeru
žalobcu a takto vyčísľoval ušlý zisk, tak už len z tohto dôvodu, už v čase tohto podnikateľského zámeru
muselo byť jasné a zrejmé žalobcovi, že k akej škode by malo na jeho strane inej škode dôjsť a kto za ňu
zodpovedá a pre istotu poukazujeme aj na námietku premlčania v tomto smere, aby sme zjednodušili

celú situáciu.

Ďalšiavecjetá,ževskutočnostijeabsurdnétvrdiť,žeobchodnáčinnosťžalobcubolaviazanástriktnena
túto nehnuteľnosť. To nemôže ničím podložiť, ničím preukázať. Ak budeme hovoriť v konaní o skutočnej
škode, kde súd neprávoplatne rozhodol, dávam do pozornosti tú skutočnosť, že viac ako 80, tuším

90 % tej skutočnej škody súd zistil v zaplatení zmluvných pokút, ktoré mali byť uzatvárané dodatkami
zmluvnými a nie skutočnou škodou, teda investíciami, ktoré mal vložiť. Ak my sme sa odvolali proti
tomuto rozsudku, prosím 1.500,- Eur bolo preukázaných ako investícia zo strany žalobcu v tejto veci, tak
potom o akých investíciách, ktoré mu zabraňovali v dobrej kondícii zainvestovať do inej nehnuteľnostiasi hovorí. Hovoríme o tom, že tá tzv. iná škoda násobne prevyšuje hodnotu celej nehnuteľnosti a tu je
treba mať trochu na zreteli aj morálne a etické hľadiská a teda aj dobré mravy a možnosť požitia ochrany
právom takéhoto právneho domnelého nároku.

To, že žalobca nebol solventný, je preukázané, to že celé dokazovanie malo byť postavené na tom,
že jednak produkt podnikové sporiteľne, ktorý nebol verifikovaný a nikdy nebol uvedený v prax, len v
Čechách a možno v inom období a s úplne inými výsledkami ako si predstavoval žalobca, a to že gro
tej inej skutočnej škody mal byť obchod s odevami, ktorý sa dal verifikovať spôsobom, že v tom čase,

na danom mieste podnikania, T. tých obchodov s odevami bolo množstvo a bolo možné porovnať ako
sa im darilo alebo nedarilo, čiže vychádzať z toho, že jednoducho podnikateľský zámer odobril ušlý zisk
je nemiestne a o tom svedčí aj žaloba samotná, keď žalobca žaloval 100.000,- Sk, uvedomujúc si asi
prečo. Neskôr rozšíril túto žalobu na 1,000.000,- Sk a vzápätí na 108,000.000,- Sk v základe.

Nie je pravdou, že súd v tomto konaní je viazaný rozhodnutím súdu v inom konaní. Nie je to pravdou

a zopakujem to znovu. Práveže tie zmluvy, ktoré sa uzatvárali za absolútne nevýhodných podmienok a
týkalisamajetku,ktorýjevspráveštátu,tambolatápodstata.Atiezmluvysauzatváralizakorunu,na60,
na 100 rokov, tomu chcel práve zamedziť zákonodarca touto zákonnou úpravou a na tú nezabúdajme.
Tvrdí, že dal možnosť a nie povinnosť. Ak treba, tak treba skúmať oba postoje konania týchto účastníkov.

Znovu opakujem, investície, okrem skutočných investícií boli tam aj investície, ktoré zahŕňali projektové
náklady, ktoré si mimochodom žalobca uplatňoval trikrát, aj u spoločnosti, ktorá si uplatňovala investície
a neboli preukázané jednoznačne, boli vyvrátené znaleckým dokazovaním, že vôbec takéto úpravy tam
robila, čiže klamala už v tom základe tá spoločnosť a plus sa snažili uplatniť si nejaký nárok na náhradu
projektovej dokumentácie, ktorá ani v tom konaní neprávoplatnom, kde bol tento rozsudok priznaný

nebol. V absolútne prevažujúcej časti bol nárok priznaný za vyplatenie zmluvných pokút, ktoré boli
dohodnuté až po uzavretí záväzku samého a potom, keď už žalobca vedel, že mal vážne pochybnosti
o tom, že bude konať, čiže tieto zmluvné pokuty boli urobené účelovo s úmyslom nie uľahčiť si nejakú
náhradu škody, ale s úmyslom obohatiť sa na úkor iného a tom niet pochýb.

Žalobca nepreukázal svoje konanie, nebudeme sa vyjadrovať ku korešpondencii z roku 2008. Od
začiatku konania sme chceli aby žalobca preukázal svoju solventnosť, nebol schopný, hovoril o úveroch,
ktoré mu mali byť poskytnuté, hovoril o nejakom „letro fintent“, ktorý nebol preukázaný, a to všetko je
zrejmé z dlhotrvajúceho dokazovania.

Ja nebudem opakovať veci, ktoré tu už odzneli, mám za to, že v žiadnom prípade nie je preukázané,
žeby žalobca mal nárok, žeby jednak mu vznikla iná škoda, žeby mal na ňu nárok a žeby to bolo v
príčinnej súvislosti s konkrétnym konaním alebo konkrétnymi krokmi žalovaného proti dosiahnutiu alebo
krokmi k zmareniu dosiahnutia rozšírenia majetku žalobcu.

Za tejto situácie si myslím, že žaloba ako taká nemôže obstáť, najmä poukazujúc na rozsudok
Najvyššieho súdu SR a jeho právne závery a žiadam, aby žaloba ako taká bola v celom rozsahu
zamietnutá a žalovanému bola priznaná náhrada trov konania, ktorá bude písomne vyčíslená
samostatným podaním.“

Čo sa týka návrhu žalobkyne súd vo veci nevykonal ďalšie dôkazy. Dokazovanie vykonané do dňa
rozhodovania súdu, najmä v časti vzniku konania žalovanej proti dobrým mravom a konania žalobkyne
pri úprave zmluvy o nájme nebytových priestorov, považoval za dostačujúce. Pre prípadné použitie a
preukázanie nároku na náhradu ušlého zisku žalobkyne sa súd stotožnil s dokazovaním znaleckou
inštitúciou. Ohľadom prísľubu spoločnostV.ho investičnej spoluúčasti v spoločnosti K.., finančnej výbavy

žalobkyne, tiež pri hodnotení posudku V.úd prevzal odborný názor znaleckej inštitúcie. Táto sa vyjadrila
celkovo, teda aj na finančnú logiku hodnotenia pôvodného posudku v otázke stanovenia výšky ušlého
zisku. Iné dôkazy už súd nepovažoval za účelné a uznesením 25. 5. 2015 vyhlásil dokazovanie za
skončené

Súd teda zamietol ďalšie dokazovanie na návrh žalobkyne o bankových výpisoch,/tie boli v obsahu
spisu, dlho predtým/, nepripustil ani navrhovaný nový posudok alebo kontrolný znalecký posudok na
stanovenie ušlého zisku a poukazuje na svoje stanovisko ohľadom neúčelnosti ďalšieho dokazovania.
Okrem toho z dôvodu uplynutia doby archivácie bankových dokladov súd nepristúpil k verifikáciipredložených listinných dôkazov, zmlúv, medzi označeným obchodným partnerom, peňažnými ústavmi
a právnym predchodcom žalobcu a listinných dôkazov o zaplatení uvedených pokút žalobkyňou.
Vykonané dokazovanie o záveroch znaleckej inštitúcie na otázky finančnej pripravenosti žalobkyne

považoval súd za hodnoverné a dostačujúce pre svoje rozhodnutie.

Súd posudzoval všetky dôkazy samostatne aj vo vzájomnej súvislosti s predloženými listinnými dôkazmi
a s vykonaným znaleckým dokazovaním J.nštitút ekonomického znalectva a expertíz, so sídlom S.Podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol o trovách konania v prospech úspešnej žalovanej.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,

náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb: Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena
veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu
práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie

spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto
vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému, ktorý
bol právne zastúpený.

Trovy konania pozostávajú:

- súdny poplatok vo výške 200.000,- Sk, t. j. 6.638,78,- € zaplatený na základe uznesenia súdu zo dňa
06.09.2001.

-trovy právneho zastúpenia zo žalovanej sumy, pri výpočte trov právneho zastúpenia sa vychádza z

tarifnej hodnoty veci /návrhom zo dňa 31.08.1994 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady škody
100.000,- Sk právnym titulom ušlého zisku, v priebehu konania rozšíril návrh na 1.100.000,- a napokon
rozšíril návrh/ 108.465.000,- Sk. t.j. v prepočte 3.600.378,41 Eur .

TROVY PRÁVNEHO ZASTÚPENIA:

Úkony právnej pomoci, tarifná odmena, režijný paušál, DPH :

1) 14.10.2000 - Prevzatie a príprava zastúpenia vrátene prvej porady s klientom (§ 16 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 240/1990 Z.z. )

Istina: 3.600.378,41€
Úkon: 4.891,79€ + 3,32€ režijný paušál = 4.895,11€ + DPH = 5.874,13€ (§ 12, § 13 ods. 1)
2) 15.11.2000 - Konanie pred súdom (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 240/1990 Z.z.)
Úkon: 4.917,35€ + 3,32€ režijný paušál = 4.920,67€ + DPH = 5.904,80€ (§ 12, § 13 ods. 1)
3) 11.06.2001 - Ďalšia porada s klientom presahujúca jednu hodinu (§ 16 ods. 1 písm. b) vyhlášky č.

240/1990 Z.z.)
Úkon: 5.082,32€ + 3,32€ režijný paušál = 5.085,64€ + DPH = 6.102,77€ (§ 12, § 13 ods. 1)
4) 13.06.2001 - Konanie pred súdom (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 240/1990 Z.z.)
Úkon: 4.917,35€ + 3,32€ režijný paušál = 4.920,67€ + DPH = 5.904,80€ (§ 12, § 13 ods. 1)5) 09.07.2001 - Odvolanie proti rozsudku (§ 16 ods. 1 písm. g) vyhlášky č. 240/1990 Z.z.)
Úkon: 5.104,56€ + 3,32€ režijný paušál = 5.107,88€ + DPH = 6.129,46€ (§ 12, § 13 ods. 1)
6) 13.02.2002 - Ďalšia porada s klientom presahujúca jednu hodinu (§ 16 ods. 1 písm. b) vyhlášky č.

240/1990 Z.z.)
Úkon: 5.278,50€ + 3,32€ režijný paušál = 5.281,82€ + DPH = 6.338,18€ (§ 12, § 13 ods. 1)
7) 14.02.2002 - Konanie pred súdom (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 240/1990 Z.z.)
Úkon: 5.279,16€ + 3,32€ režijný paušál = 5.282,48€ + DPH = 6.338,98€ (§ 12, § 13 ods. 1)
8) 04.06.2002 - Konanie pred súdom (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 163/2002 Z.z.)

Úkon: 11.013,08€ + 3,32€ režijný paušál = 11.016,40€ + DPH = 13.219,68€ (§ 12, § 13 ods. 1)
9) 15.06.2002 - Písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (§ 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky č.
163/2002 Z.z.)
Úkon: 11.030,67€ + 3,32€ režijný paušál = 11.033,99€ + DPH = 13.240,79€ (§ 12, § 13 ods. 1)
10) 29.07.2003 - Ďalšia porada s klientom (za každú aj začatú hodinu § 16 ods. 1 písm. b) vyhlášky
č. 163/2002 Z.z.)

Úkon: 11.679,94€ + 4,25€ režijný paušál = 11.684,19€ + DPH = 14.021,03€ (§ 12, § 13 ods. 1)
11) 31.07.2003 - Konanie pred súdom (§ 16 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 163/2002 Z.z.)
Úkon: 11.682,93€ + 4,25€ režijný paušál = 11.687,18€ + DPH = 14.024,62€ (§ 12, § 13 ods. 1)
12) 28.01.2004 - Písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej )§ 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky č.
163/2002 Z.z.)

Úkon: 11.970,39€ + 4,51€ režijný paušál = 11.974,90€ + DPH = 14.369,88€ (§ 12, § 13 ods. 1)
13) 04.10.2004 - Písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (§ 16 ods. 1 písm. c) vyhlášky č.
163/2002 Z.z.)
Úkon: 12.367,06€ + 4,51€ režijný paušál = 12.371,57€ + DPH = 14.845,89€ (§ 12, § 13 ods. 1)
14) 15.06.2006 - Písomné podanie na súd vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)

Úkon: 13.354,61€ + 5,44€ režijný paušál = 13.360,05€ + DPH = 16.032,06€ (§ 9, § 10 ods. 1)
15) 07.07.2006 - Ďalšia porada s klientom (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
Úkon: 13.387,81€ + 5,44€ režijný paušál = 13.393,90€ + DPH = 16.071,90€ (§ 9, § 10 ods. 1)
16) 11.07.2006 - Konanie pred súdom (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
Úkon: 13.394,45€ + 5,44€ režijný paušál = 13.399,89€ + DPH = 16.079,87€ (§ 9, § 10 ods. 1)

17) 06.09.2007 - Písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č.
655/2004 Z.z.)
Úkon: 14.065,09€ + 5,91€ režijný paušál = 14.071,-€ + DPH = 16.885,20€ (§ 9, § 10 ods. 1)
18) 27.11.2007 - Konanie pred súdom (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
Úkon: 14.197,89€ + 5,91€ režijný paušál = 14.203,80€ + DPH = 17.044,56€ (§ 9, § 10 ods. 1)

19) 28.02.2008 - Ďalšia porada s klientom (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
Úkon: 14.343,97€ + 6,31€ režijný paušál = 14.350,28€ + DPH = 17.220,34€ (§ 9, § 10 ods. 1)
20) 03.03.2008 - Konanie pred súdom (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
Úkon: 14.350,61€ + 6,31€ režijný paušál = 14.356,92€ + DPH = 17.228,30€ (§ 9, § 10 ods. 1)
21) 10.04.2008 - Písomné podanie na súd vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)

Úkon: 14.410,37€ + 6,31€ režijný paušál = 14.416,68€ + DPH = 17.300,02€ (§ 9, § 10 ods. 1)
22) 23.04.2015 - Ďalšia porada s klientom (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 184/2013, ktorou sa dopĺňa
vyhláška č. 655/2004 Z.z.,)
Úkon: 18.487,33€ + 8,39€ režijný paušál = 18.495,72€ + DPH = 22.194,86€ (§ 9, § 10 ods. 1)

Na základe uvedeného súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 282.572,09 €, z tohto súdny
poplatok 6.638,78,- € a trov zastupovania vo výške 275.934,09 €.

Úroky sú príslušenstvom a súčasťou veci hlavnej, teda predmetu sporu, ale netvoria základ pre výpočet
trov zastupovania ako súčasti trov konania, ako sa to pokúsil interpretovať žalovaný vo svojom prvotnom

vyúčtovaní trov konania, po vyhlásení rozsudku súdu dňa 25. mája 2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie žalobca na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).