Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. november 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614206189
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1614206189.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov
senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: Poradenské centrum,
s.r.o., IČO: 46 436 634, Bratislava, Mýtna č. 42, zastúpený Mgr. Tomášom Kováčom, advokátom,
Bratislava, Mýtna č. 42, proti žalovaným v I. rade: O.. H. K Z. c , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom
A. č. XXX, v II. rade: E. W. , narodená dňa X.X.XXXX, trvale bytom A. č. XXX, v III. rade: R. P. , narodená

dňa XX.X.XXXX, trvale bytom A. č. XXX, všetci zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária LM &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 253 690, Budmerice, Jána Rášu č. 793, za ktorú koná JUDr. Lenka Géč,
o zaplatenie sumy 20.000,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Malacky zo dňa 9. februára 2021, č.k. 6 C 250/2014-150, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Malacky zo dňa 9. februára 2021, č.k. 6 C 250/2014-150, vo výroku,
ktorým žalovaným v I., II., III. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

rozhodne po právoplatnosti uznesenia, m e n í tak, že žalovaným v I., II., III. rade p r i z n á v a ,
každému, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovaným v I., II., III. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 9.2.2021, č.k. 6 C 250/2014-150, konanie zastavil;

žalovaným v I., II., III. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
po právoplatnosti uznesenia; žalobcovi vrátil súdny poplatok z podanej žaloby v sume 1.187,51 € po
právoplatnosti uznesenia cestou prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov.
1.2. Výrok, ktorým konanie zastavil odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 C.s.p.
a dôvodil tým, že žalobca vzal žalobu späť skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §
168 (pravdepodobne C.s.p., poznámka odvolacieho súdu), alebo pojednávanie, bez posúdenia postoja

všetkých žalovaných k späťvzatiu žaloby, nakoľko ich prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol
bez právneho významu.
1.3. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanoveniami § 256 ods. 1, § 262 ods. 1,
ods. 2 C.s.p. a žalovaným v I., II., III. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
keďže žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu a tak zavinil zastavenie konania a nejde o prípad podľa
§ 146 ods. 1 veta prvá C.s.p.

1.4. Vrátenie súdneho poplatku odôvodnil ustanovením § 11 ods. 3 veta prvá, ods. 4, ods. 6 zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a žalobcovi vrátil krátený súdny
poplatok z podanej žaloby (1.199,50 € - 1 %, t.j. 11,99 % = 1.187,51 €).

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovaným v I., II., III. rade
náhradu trov konania, podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm.

f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci).Uviedol,že považuje uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutom výroku za vecne nesprávne, nezákonné,
vydané v rozpore so skutkovým i právnym stavom veci. Predmetnú žalobu podal z opatrnosti
voči právnemu predchodcovi všetkých žalovaných, pretože sa dozvedel (z obmedzujúcich poznámok

na liste vlastníctva), že bola podaná voči nemu ako žalovanému žaloba o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol dobromyseľne od právneho predchodcu žalovaných v I.,
II., III. rade. Navrhol zároveň prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na
OkresnomsúdeBratislavaI.podsp.zn.32Cb49/2018,vktoromsamaloprejednaťurčenievlastníckeho
práva k dotknutým nehnuteľnostiam, takže žaloba bola podaná výlučne z preventívnych dôvodov a z

dôvodov na strane právneho predchodcu všetkých žalovaných, nakoľko nepoznal okolnosti uzavretia
kúpnej zmluvy, ani dôvod, pre ktorý by malo byť ohrozené jeho vlastnícke právo. Po zastavení konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 32 Cb 49/2018, vzal svoju žalobu späť, keďže
odpadol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná. Tým, že vzal predmetnú žalobu späť z dôvodu zastavenia
súvisiaceho konania (sp.zn. 32 Cb 49/2018), žiadna zo strán zastavenie konania procesne nezavinila
a výkladom ustanovenia § 256 C.s.p. a contrario potom súd prvej inštancie nemal stranám náhradu

trov konania priznať. Dodal, že žalovaní v I., II., III. rade nemali v súvislosti s podanou žalobou žiadne
náklady, pojednávanie ani nebolo otvorené. Od zistenia, že bola voči nemu podaná žaloba, žil v právnej
neistote o tom, či mu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré
dobromyseľne nadobudol od právneho predchodcu žalovaných vôbec zostane zachované, pričom túto
právnu neistotu zavinil právny predchodca žalovaných, ktorý nevysvetlil a nevyvrátil pochybnosti, ktoré

viedli predchádzajúceho vlastníka k podaniu žalôb pred Okresným súdom Bratislava I. Mal počas tohto
obdobia iba informáciu o obmedzujúcej poznámke na liste vlastníctva a že právny
predchodca všetkých žalovaných pravdepodobne uviedol predchádzajúceho vlastníka do omylu. Tento
vlastník následne opakovane podával voči nemu žaloby (vedené na Okresnom súde Bratislava I. pod
sp.zn. 31 Cb 107/2012, 31 Cb 71/2015 a 32 Cb 49/2018); všetky konania boli zastavené z

dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku predchádzajúcim vlastníkom, teda o merite veci do dnešného
dňa súdom rozhodnuté nebolo. Jediným poškodeným počas takmer 10 ročných súdnych konaní, bol a
stále je on, ktorému sa obmedzujúce poznámky z listov vlastníctva podarilo vymazať až začiatkom roka
2021. Záverom uviedol, že o zastavení konania vedeného pod sp.zn. 32 Cb 49/2018 sa dozvedel až tak,
že musel požiadať o potvrdenie z Okresného súdu Bratislava I., ktorý mu potvrdil, v ktorých konaniach

vystupuje ako žalovaný; toto oznámenie/potvrdenie mu bolo doručené až dňa 12.1.2021. Odvolaciemu
súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť a žiadnej sporovej strane
nepriznať náhradu trov konania.

3. Žalovaní v I., II., III. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili, odvolanie nepodali.

4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec bez nariadenia pojednávania [§ 470 ods. 1, ods. 2, § 379,
§ 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.] a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutom výroku nie
je dôvodné.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.6.2014
domáhal uloženia povinnosti každému zo žalovaných v I. až III. rade, zaplatiť mu sumu 6.666,66 €
s príslušenstvom a aby mu žalovaní v I. až III. rade zaplatili spoločne a nerozdielne trovy konania.
Podaním doručeným prvoinštančnému súdu dňa 19.1.2021 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť

bez uvedenia dôvodu; žiadal konanie zastaviť a žiadnej zo strán nepriznať právo na náhradu trov
konania, pričom priložil potvrdenie Okresného súd Bratislava I. o súdnych konaniach, ktoré žalobca -
spoločnosť Veronex a.s., vedie proti nemu (č.l. 158 spisu).

6. Z uvedeného vyplýva, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť.

Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane (§ 256
ods. 1 C.s.p.). V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby, súd iba skúma to, či ku dňu
podania žaloby bola žaloba podaná dôvodne, rozhodujúci je teda stav, ktorý je tu v deň podania žaloby.
Je síce pravdou, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila vždy tá strana, ktorá zobrala
žalobu späť, avšak bez ďalších súvislostí tento výklad by mohol mať za následok absurdné závery

pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho
nezbavujeprocesnejzodpovednostinazastaveníkonania.Pokiaľdôjdekzastaveniukonaniavdôsledku
späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnúzodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i
žalovanej).

7.Zákonnéustanovenia§144C.s.p.rešpektuježalobcuakodominuslitis.Späťvzatiežalobyjeprocesný
úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne
nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody ho viedli k takémuto
dispozitívnemu úkonu. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania, otázku dôvodnosti podanej
žaloby môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného

práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a i po zastavení konania, by súd
ďalej mal skúmať dôvodnosť nároku vo veci samej.

8. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu
medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby.

9. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že nezavinil zastavenie konania (a ani
jeden zo žalovaných), keď predmetnú žalobu podal z opatrnosti voči právnemu predchodcovi všetkých
žalovaných, pretože sa dozvedel (z obmedzujúcich poznámok na liste vlastníctva), že bola podaná voči
nemu ako žalovanému žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol

dobromyseľne od právneho predchodcu žalovaných v I., II., III. rade. Žalobca v späťvzatí žaloby
neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý berie svoju žalobu späť a len uviedol, že zasiela prvoinštančnému
súdu potvrdenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3.1.2021 o tom, koľko súdnych sporov je voči
nemu vedených na tomto súde. Nebolo možné súhlasiť ani s tvrdením žalobcu v jeho odvolaní, že žalobu
podal z opatrnosti voči právnemu predchodcovi žalovaných, pretože predmetnú žalobu podal už voči

jeho právnym nástupcom (žalovaní v I., II., III. rade). Odvolací súd neprihliadol na dôvody uvedené v
odvolanížalobcu,ktorýmiodôvodňovalprečovzalžalobuspäť,keďžetietodôvodymaluviesťvspäťvzatí
žaloby. Žalobca ani nepreukázal, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania sa žalovaných v
I., II., III. rade, preto nesie zodpovednosť na zastavení konania.

10. Súd prvej inštancie síce správne aplikoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
ustanovenia § 256 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., keďže žalobca zavinil zastavenie konania a
tak správne priznal všetkým žalovaným náhradu trov konania, avšak nesprávne priznal žalovaným v I.,
II., III. rade náhradu trov konania, namiesto priznania nároku na náhradu trov konania, pričom ani neurčil
v akom rozsahu im má žalobca náhradu trov konania zaplatiť. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd

zmenil podľa § 388 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania
tak, že priznal žalovaným v I., II., III. rade, každému, nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pretože v danom prípade nejde o rozlučné spoločenstvo na strane žalovaných a žalobca by bez tohto
určenia nevedel v akom rozsahu má zaplatiť každému žalovanému náhradu trov konania. Odvolací súd
dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov konanie má dve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o

nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí; druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške
náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti skončenia veci. V zmysle § 262 ods. 2
C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu
odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich
komplexnostitak,abyvychádzalozpravidielformálnejlogiky.Podľa ustanovení§191C.s.p. dôkazysúd

hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje
sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určitéobmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozhodnutí
upravených v ustanoveniach § 220 ods. 2 a § 236 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na

to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil.

12. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne

posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v
spojení s § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C.s.p. Žalovaní v I.,
II., III. rade boli v odvolacom konaní úspešní (odvolaniu žalobcu nebolo vyhovené) a tak by mali nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ale nakoľko im účelne vynaložené výdavky v
odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

14.Výrokyuzneseniasúduprvejinštancie,ktorýmbolokonaniezastavenéaovrátenísúdnehopoplatku,
neboli napadnuté odvolaním, z dôvodu ktorého nadobudli právoplatnosť.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).