Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313219227
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2313219227.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: Q. F., narodený XX. P. XXXX,
trvalý pobyt V. XX, A., zastúpeného: Advokátka kancelária FARDOUS PARTNERS, Hlavná 6, Šaľa,
IČO: 47 241 543 proti žalovanej: Y. V., narodená X. Y. XXXX, trvalý pobyt W. XXXX/XX, B., zastúpenej
advokátom: JUDr. Ivan Rendek advokátska kancelária, s.r.o., Šafárikova 1522/42, Galanta, IČO: 52
672 832, o uloženie povinnosti zdržať sa konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 5. mája 2020 č.k. 30C/219/2013-319, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej (I.) p o t v

r d z u j e a v časti o náhrade trov konania (II.) rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanej
sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania na súde prvej inštancie a náhrada trov odvolacieho konania.

II. Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (I.), ktorou sa žalobca domáhala
uloženiapovinnostižalovanejzdržaťsakonania,ktorýmzamedzujeprísunpitnejvodyknehnuteľnostiam
žalobcu zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie B., obec B., cez vodovodnú prípojku vedenú
z verejného vodovodu na W. ulici v B. cez pozemok žalovanej parc. č. 1198 zapísanej na LV č. XXXX

katastrálne územie B., obec B., a to uzatváraním ventilu vodovodnej prípojky žalobcu, nachádzajúceho
sa vo vodomernej šachte, umiestnenej na uvedenom pozemku žalovanej. O náhrade trov konania
bolo rozhodnuté tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej a
druhej inštancie v rozsahu 100% (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 2a ods. 1, § 2b ods. 2,
§ 10 ods. 3, §10a ods. 1 vyhlášky (vyhláška č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, v znení neskorších predpisov, účinná v čase výstavby vodovodnej prípojky), § 123, §
126 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil,

že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané výlučné vlastníctvo žalobcu k vodovodnej prípojke
a vodomernej šachte, ako ani udelenie súhlasu právnym predchodcom žalovanej na pripojenie sa k
vodovodnej prípojke na neobmedzený čas. Zo stavebných povolení vyplývalo, že žalobca a právny
predchodca žalovanej (otec) mali záujem na vybudovaní vodovodnej prípojky. Podľa § 10a ods. 1
vyhlášky investorom vodovodnej prípojky je vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa na verejný vodovod pripája
a výnimočne (§ 10 ods. 3 vyhlášky) bolo možné zriadiť jednu vodovodnú prípojku pre viac nehnuteľností.
V konaní nebolo sporné, že na predmetnú vodovodnú prípojku vybudovanú na pozemku žalovanej boli

a sú pripojené tri susediace nehnuteľnosti (vo vlastníctve žalobcu, jeho dcéry a žalovanej). Nebolo tiež
sporné, že medzi stranami sporu, resp. právnym predchodcom žalovanej, existovala dohoda. Sporné
však bolo to, kto vodovodnú prípojku vybudoval. Bolo preto potrebné vychádzať z obsahu dohody. Z
vybudovania vodovodnej prípojky v roku 1993 s tromi rozvodmi pre tri nehnuteľnosti (na pozemkuprávneho predchodcu žalovanej) vyplýva, že vyššie uvedení vlastníci chceli spolu vybudovať vodovodnú
prípojku pre tri nehnuteľnosti (bolo by nelogické usudzovať, že otec žalovanej sa so žalobcom sa
dohodli o vybudovaní vodovodnej prípojky žalobcom na pozemku otca žalovanej, vrátane rozvodov

pre tri nehnuteľnosti, ktoré budú vo vlastníctve žalobcu). Z projektu rekonštrukcie domu z roku 1993
predloženého žalobcom vyplývala skutočnosť, že na pozemku žalobcu bola zakreslená vodomerná
šachta a prípojka vody k domu žalobcu z inej ulice, a to W.. Uvedený projekt je teda dôkazom, že žalobca
mienil vybudovať a aj vybudoval šachtu na svojom pozemku a chcel sa pripojiť na verejný vodovod z
W. ulice. Ručne dopísaný text do projektu (o tom, že na návrh otca žalovanej bola zriadená vodomerná

šachta na jeho pozemku, žalobca požiadal o prípojku vody a rozvod vody pre troch vlastníkov, ktoré
na vlastné náklady zrealizoval, vrátane vodovodnej šachty, ktoré sú majetkom žalobcu, podpísaný len
žalobcom a susedom M.) súd prvej inštancie vyhodnotil tak, že je nelogické, aby do uvedenej listiny
bol takýto text dopísaný a nebol v nákrese vodomernej šachty budovanej na pozemku žalovanej,
pričom zakreslená vodovodná prípojka a vodomerná šachta na pozemku žalovanej s troma rozvodmi,
neboli označené žiadnym číslom legendy. Žalobcom predložená ďalšia kópia uvedeného projektu,

rukou dopísaný text už neobsahovala, ako ani nákres vodovodnej prípojky a vodomernej šachty na
pozemku žalovanej spolu s rozvodmi. Do projektu boli preto dané až následne. Svedkovia navrhnutí
žalobcomvypovedaliovybudovanívodovodnejprípojky,šachtyarozvodovžalobcomnavlastnénáklady
a svedkovia navrhnutí žalovanou svedčili o vybudovaní vodomernej šachty s prípojkou a rozvodmi k
domu žalovanej, na náklady otca žalovanej, spolu s bratom žalovanej a manželom. Výpoveď svedka

suseda M. bola súdom prvej inštancie vyhodnotená ako rozporná, pretože tvrdil, že prípojka a šachta
boli vybudované 3 - 4 roky po tom, ako predal nehnuteľnosť dcére žalobcu, nepamätal si, že by podpísal
text dopísaný rukou do vyššie uvedeného projektu a nepotvrdil ani podpis pod týmto textom, neskôr
uviedol, že je to jeho podpis (svedok tiež uviedol, že vedel o dohode medzi žalobcom a otcom žalovanej
v súvislosti s vodovodnou prípojkou, ale nepoznal jej obsah). Svedok Ing. K. vypovedal, že prípojku

a šachtu budoval pre žalobcu podľa projektovej dokumentácie, podľa ktorej bola vodomerná šachta
naprojektovaná na pozemku žalobcu. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že
sanepodarilojednoznačne,bezpochybnostípreukázať,ktovybudovalvodovodnúprípojkuavodomernú
šachtu a vzhľadom na skutočnosť, že tieto sa budovali na pozemku žalovanej, žalobca si musel byť
vedomý dočasnosťou ich užívania. Jednotlivé rozvody si každý vlastník nehnuteľností financoval sám,

pretože by bolo nelogické domnievať sa, že ich hradil žalobca pre obidvoch susedov s úmyslom
mať ich výlučne pre seba. Pracovné listy predložené žalobcom, obsahujúce súpis materiálu použitého
pri výstavbe vodovodnej prípojky a rozvodov, sami osebe neosvedčovali vlastnícke právo žalobcu k
vodovodnej prípojke, či k vodomernej šachte. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vo vzťahu
k žalobcovi a ďalšiemu vlastníkovi nehnuteľností M., išlo len o dočasnú prípojku do doby vybudovania

verejného vodovodu z W. ulice. Jednoznačným dôkazom dočasnosti bol práve projekt rekonštrukcie
domu predložený žalobcom, obsahujúci zakreslenú vodomernú šachtu na jeho pozemku a napojenie
jeho domu na verejný vodovod z W. ulice. Dočasnosť vodovodnej prípojky preukazoval aj list Mestského
úradu Sereď zo dňa 12. septembra 1997, ktorým úrad žiadal o vybudovanie vodomernej šachty na
pozemku do 19. júla 1997, z dôvodu vybudovania nového vodovodu na W. ulici, s upozornením, že v

opačnom prípade si bude musieť žalobca ako vlastník pozemku vodovodnú prípojku hradiť sám. Podľa
§ 10 ods. 3 vyhlášky je možné zriadiť jednu prípojku pre viac nehnuteľností len ak sú na to technické
alebo ekonomické dôvody. Nebolo tak preukázané, že žalobca s otcom žalovanej uzatvorili zmluvu,
ktorej obsahom by bolo neobmedzené užívanie pozemku právneho predchodcu žalovanej, resp. zmluvu
o zriadení vecného bremena, z ktorej by bola zaviazaná aj žalovaná. Jednalo sa o dočasný súhlas,

resp. dohodu z ktorej bol zaviazaný len otec žalovanej, ktorý súhlas bolo možné kedykoľvek odvolať.
Stavba vodovodnej prípojky bola teda oprávnená, nie však trvalá ale dočasná. Žalobca nepreukázal
vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na pozemku žalovanej, ktorá bola potom oprávnená
vyzvať žalobcu na vybudovanie si vlastnej vodovodnej prípojky, s poskytnutím lehoty a žalobcu odpojiť.
V záujme ochrany vlastníckeho práva k pozemku bolo možné spravodlivo požadovať, ak ide o dočasnú

stavbu a ak je jej existencia na ujmu vlastníka pozemku, aby obmedzenie práva užívania pozemku
žalovanej skončilo. Pri výstavbe vodovodnej prípojky v roku 1993 a napojení na vodovodnú prípojku,
žalobca musel vedieť o tom, že jeho právo nie je časovo neobmedzené, keďže mal len ústnu dohodu
s právnym predchodcom žalovanej a aj vlastný projekt s vodomernou šachtou na svojom pozemku,
spolu s vodovodnou prípojkou z W. ulice. Náklady na vybudovanie vodovodnej prípojky nie sú pritom

tak vysoké, aby prevážili nad nedotknuteľnosťou vlastníckeho práva žalovanej. Súd prvej inštancie v
závere konštatoval, že sa tu nejedná o konflikt dvoch rovnocenných vlastníckych práv (práva vlastníka
rozvodov vody a vlastníka pozemku). Žalobca vedel, že vodovodná prípojka, vodomerná šachta a
rozvody sa budujú na cudzom pozemku len na základe ústneho súhlasu vlastníka pozemku, teda muselpočítať s tým, že nejde o časovo neobmedzené právo, prevezmúc na seba riziko z toho plynúce.
Neposkytnutie ochrany právu vlastníka pozemku, ktorý prenechal pozemok dočasne inému do užívania,
by bolo obmedzením jeho práva vlastniť majetok. S poukazom na vyššie uvedené žaloba bola ako

nedôvodná zamietnutá. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), v zmysle
ktorého žalovanej, ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, vznikol nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej a druhej inštancie nárok na náhradu konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov
konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc jeho zmenu vyhovením žaloby v
plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a konanie má inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca má za to, že
preukázal vybudovanie vodovodnej prípojky z verejného vodovodu nachádzajúceho sa na W. ulici (spolu

svodomernoušachtouarozvodmivodydovšetkýchtrochnehnuteľnostínapojenýchnaverejnývodovod
cez túto prípojku), po dohode s vlastníkmi zainteresovaných nehnuteľností, a to sám, na vlastné náklady.
Listinnými dôkazmi, konkrétne pracovným listom žalobca preukázal, že u prevádzkovateľa verejného
vodovodu objednal montážne práce za účelom napojenia novovybudovanej vodovodnej prípojky a
žalobcovi boli tieto práce aj vyúčtované. Právny nástupca vodární listom zo dňa 8. októbra 2019 potvrdil,

že práce uvedené v pracovnom liste na montáži vodovodnej prípojky vykonal a objednávateľom týchto
prác, tiež zákazníkom uvedeného subjektu, bol žalobca (súčasne bolo potvrdené, že prípojka nie je
vo vlastníctve vodárenskej spoločnosti, ale vo vlastníctve osoby, ktorá prípojku zriadila). Svedok J.
S. potvrdil, že výkop vodomernej šachty na pozemku právneho predchodcu žalovanej, ako aj práce
na zriadení vodovodnej prípojky, vykonávali ľudia, ktorých zabezpečil a platil žalobca. Tento svedok

súčasne potvrdil, že ako vodoinštalatér ťahal potrubie z vodomernej šachty od vodomerov k všetkým
trom nehnuteľnostiam, ktoré sa cez prípojku napájali na vodovod. Strana žalovanej si zabezpečovala
sama len vodovodné rozvody vo svojom dome. Svedok Ing. V. K. tiež potvrdil, že vodovodnú prípojku
realizoval, ako aj skutočnosť, že kompletnú dodávku vrátane výkopových prác, montáž potrubia a
príslušenstva k potrubiu, ako aj vodomernej šachty vykonal na základe objednávky žalobcu, ktorý

zákazku svedkovi zaplatil. Svedok vypovedal, že medzi žalobcom a ostatnými susedmi existovala
vzájomná dohoda, ktorá žalobcu na realizáciu prípojky a vodovodného potrubia cez cudzie pozemky
oprávňovala. Vyššie uvedenými dôkaznými prostriedkami boli preto vyvrátené tvrdenia žalovanej, že
práce na napojení prípojky mal u vodárenskej spoločnosti objednať a financovať aj otec žalovanej,
pričom výpovede svedkov žalovanej (manžel a brat) boli tendenčné a účelové. Projekt, ktorý svedok

Ing. K. potvrdzoval ako dokument, podľa ktorého pre žalobcu vykonával práce na vodovodnej prípojke,
bol projekt, na ktorom bola dokreslená aj vodovodná prípojka s rozvodmi vedená z W. ulice. Žalobca
v priebehu konania opakovanie tvrdil, že v čase keď dal projekt vyhotoviť nebol na W. ulici zriadený
funkčný vodovod, o čom sa dozvedel až následne, a preto musel byť projekt doplnený o nový rozvod
vody cez prípojku vedenú z W. ulice. Žalobca od počiatku tvrdil, že keď zistil, že z W. ulice nie je možné

napojenie realizovať a že jedinou možnosťou napojiť sa na vodovod je z W. ulice, teda cez pozemok
právnehopredchodcužalovanej,oslovilhoazatýmtoúčelommunavrhol,žeakmupovolítotonapojenie
zrealizovať, vybuduje žalobca odplatou za tento súhlas na vlastné náklady prívod vody aj preňho, aj
pre druhého suseda M., od ktorého plánovala kúpiť nehnuteľnosti žalobcova dcéra. Právna úprava
vyhlášky nemá na posúdenie skutkovej otázky žiaden vplyv, pričom súd prvej inštancie ani neuviedol

ako citované ustanovenia vyhlášky na vec aplikoval (vyhláška otázku vlastníctva vodovodnej prípojky
nerieši). Podľa Občianskeho zákonníka vytvorenie novej veci predstavuje jeden z originárnych spôsobov
nadobúdania vlastníctva. Pojmy investor a vlastník nie sú rovnocenné (investor je osoba znášajúca
náklady novovytvorenej veci a môže, ale nemusí byť totožná s vlastníkom). Žalobca dostatočným
spôsobom preukázal, že celú vodovodnú prípojku aj s vodomernou šachtou a rozvodmi dal vybudovať

sám na vlastné náklady. Pre prípad ak by súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je
výlučným vlastníkom vodovodnej prípojky, s prihliadnutím na ďalší záver, že strany sporu, resp. právni
predchodcovia, chceli spolu vybudovať vodovodnú prípojku, musel by dospieť k záveru, že vodovodná
prípojka je ako spoločná pre tri nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov všetkých troch
nehnuteľností, ktoré sú na túto prípojku napojené, pretože uvedení vlastníci napĺňajú obsah pojmu

investor podľa § 10a ods. 1 vyhlášky. Na hospodárenie s vecou, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve
viacerých osôb, sa potom aplikuje § 139 ods. 2 O. z., podľa ktorého o hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti podielov. Žalovaná tak nebola
oprávnená ako tretinový spoluvlastník rozhodnúť sama o zmene dovtedajšieho spôsobu užívaniaprípojky. Pokiaľ by mal súd za preukázané, že žalobcovi neprislúchalo vlastnícke či spoluvlastnícke
právo k vodovodnej prípojke, nebol by ani tak daný dôvod na zamietnutie žaloby. V konaní nebolo
sporné, že medzi stranami sporu, resp. ich právnymi predchodcami existovala dohoda umožňujúca

zriadiť vodovodnú prípojku napájajúcu tri susedné nehnuteľnosti na pozemku právneho predchodcu
žalovanej, a teda že žalobcovi vzniklo právo byť napojený na prívod vody cez túto prípojku. Ak žalovaná
tvrdila, že toto právo patrilo žalobcovi len na dobu určitú, do času vybudovania verejného vodovodu, bola
povinná svoje tvrdenie preukázať, k čomu nedošlo. Skutočnosť, že prívod vody do nehnuteľnosti žalobcu
bol v projekte naprojektovaný z W. ulice, neosvedčuje dočasnosť napojenia nehnuteľnosti žalobcu na

prívod vody z W. ulice, ale to, že prvotným úmyslom žalobcu bolo napojiť svoju nehnuteľnosť z W. ulice.
List Mesta Sereď zo dňa 12. septembra 1997 (ktorým Mesto oznámilo vlastníkom nehnuteľností na W.
ulici, že bude do určitého času zabezpečovať zriadenie prípojok k tomuto vodovodu a pokiaľ vlastníci
do tohto času nesplnia požiadavky Mesta, budú si musieť v prípade záujmu o zriadenie prípojky, túto
hradiť sami) bol rozposielaný vlastníkom štyri roky potom ako si žalobca vybudoval vodovodnú prípojku
z vodovodu na W. ulici, a keďže vodovodnú prípojku mal zriadenú, nepotreboval zriaďovať novú. Podľa

§ 10 ods. 3 vyhlášky sa v zásade zriaďuje samostatná prípojka pre každú nehnuteľnosť, len výnimočne
možno zriadiť jednu prípojku pre viac nehnuteľností, ak sú na to technické alebo ekonomické dôvody.
Predmetná vyhláška neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by v prípade, ak dôjde k zmene pomerov,
na základe ktorých bola zriadená jedna prípojka pre viacero nehnuteľností, bola vlastníkom dotknutých
nehnuteľností uložená povinnosť zriadiť si samostatnú prípojku. Právny predchodca žalovanej od roku

1993, kedy žalobca prípojku vybudoval, až do roku 2005, kedy zomrel, plne rešpektoval dohodu, ktorá
medzi ním a žalobcom bola uzavretá. Žalovaná následne rešpektovala existujúci stav a na odstránenie
žalobcových rozvodov vody začala ho vyzývať v roku 2013, kedy sa so žalobcom pohádala a rozhodla,
že chce na dvore postaviť garáž, v čom jej tieto rozvody prekážajú. V odôvodnení rozsudku (odsek 21)
si súd prvej inštancie protirečí, keď na jednej strane uvádza, že právo žalobcu na napojenie prívodu

vody z W. ulice bolo dočasné (do vybudovania vodovodu na W. ulici) a na druhej strane uvádza, že
právny predchodca udelil žalobcovi súhlas na napojenie sa k vodovodu na W. ulici, ktorý súhlas bolo
možné kedykoľvek odvolať. Rozpor spočíva v tom, že ak by bol daný súhlas na určitú dobu, nie je možný
takýto súhlas jednostranne odvolať, pokiaľ to stranami nebolo dohodnuté (§ 582 ods. 1 O. z.). Žalobca
sa nestotožnil ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobcovi nevzniklo právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, spočívajúce v povinnosti žalovanej strpieť uloženie rozvodov vody žalobcu na jej
pozemku. Právny predchodca žalovanej a následne i žalovaná, ako vlastníci dotknutého pozemku, po
dobu 20 rokov uloženie týchto rozvodov na svojom pozemku trpeli a počas tejto doby nevzniesli voči
žalobcovi žiadne požiadavky na ich odstránenie. Podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 134 O. z. právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj nepretržitým nerušeným výkonom tohto práva

podobuaspoň10rokov,akideonehnuteľnosť.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkusúdprvejinštancie
uvádza, že žalobca musel vedieť, že jeho právo nie je časovo neobmedzené, keďže mal len ústnu
dohodu. Právny poriadok však neprikladá inú váhu právnym úkonom podľa toho, v akej forme boli
vykonané, ani forma právnych úkonov neovplyvňuje dobu trvania právnych vzťahov, ktoré z nich vznikli.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Považuje sa za vlastníčku predmetnej vodovodnej prípojky a súhlas získaný od jej otca bol daný len
dočasne, do vybudovania vodovodu na W. ulici. Vodovodná prípojka je časť potrubia medzi verejným
vodovodom a vnútorným vodovodom nehnuteľnosti, pričom tieto sú oddelené meradlom, nachádzajúcim
sa vo vodomernej šachte. Pracovný list predložený žalobcom je ťažko čitateľný, bez pečiatky. M.

spoločnosť vydala potvrdenie, že predmetná vodovodná prípojka mala byť realizovaná ako spoločná.
Potvrdenie bolo vydané len na základe uvedenej listiny, potom ako ju zaslal žalobca a o takéto
potvrdenie požiadal. M. spoločnosť takouto listinou nedisponovala. Svedok R. J. potvrdil, že vodárenská
spoločnosť nedisponuje dokladom o tom, kto si mal objednať realizáciu predmetnej prípojky. Listiny
boli predložené žalobcom po viac ako päť rokov od podania žaloby a žalovaná nepovažuje túto listinu

za hodnovernú a autentickú, nepreukazujúcu kto mal hradiť práce v nej uvedené, ako ani vlastnícke
právo žalobcu k prípojke. Svedok S. videl, ako niekto kope šachtu, mal sa vtedy nachádzať na
pozemku žalobcu, nie na pozemku žalovanej. Jeho výpoveď je účelová, keďže svedok je so žalobcom v
priateľskom vzťahu. Pokiaľ by svedok videl niekoho kopať na pozemku žalovanej, mohol vidieť jej brata
s manželom. V čase keď sa začal výkop pre uloženie potrubia k domu žalobcu, žalovaná strana už mala

potrubie uložené v zemi. Osádzal ho vodár J. A.. Svedok uviedol, že sa nepodieľal na prácach na tej
časti potrubia, ktoré sa považuje za vodovodnú prípojku, len na osadení vodovodu od šachty smerom
do domu. Nevedel sa vyjadriť, či mohol žalobca zaplatiť ľudí, ktorí budovali vodovodnú prípojku alebo
materiál. Od vybudovania vodovodnej prípojky uplynulo pritom približne sedem rokov a svedok sa muselzúčastniť veľkého množstva zákaziek. Svedok Ing. K. vystavil žalobcovi potvrdenie v mene obchodnej
spoločnosti, ktorá prehlásila, že zrealizovala vodovodnú prípojku. Obchodná spoločnosť však vznikla
až v roku 2001, teda nemohla realizovať predmetné práce v roku 1993. Pokiaľ mala pokládku potrubia

realizovať obchodná spoločnosť, je to v rozpore tiež s pracovným listom, v ktorom sa mala nachádzať
zmienka o množstve položeného potrubia. Svedok Ing. K. uviedol, že práce robili podľa projektovej
dokumentácie, ktorá počítala s napojením vodovodu z W. ulice, teda práce nemohli prebiehať podľa
schválenej projektovej dokumentácie. Svedok M. V. a F. M. potvrdili, že otec žalovanej povolil žalobcovi
čerpaťvoduzvodovodnejprípojkylendočasne,dovybudovaniavodovodunaW.ulici.Popísaliokolnosti,

za ktorých došlo k predmetnej dohode, ako aj priebeh prác, zhodne uviedli kedy k nim došlo a kto sa
na nich podieľal. Po vybudovaní vodovodu na W. ulici svedok M. V. potvrdil, že žalovaná, on ako aj
otec žalovanej vyzývali žalobcu, aby sa pripojil na vodovod z uvedenej ulice, keďže to bolo v súlade s
uzatvorenou dohodou. V čase zriadenia vodovodnej prípojky všetci vedeli, že funkčný vodovod je len
na W. ulici, ale súčasne bolo známe, že v krátkej dobe sa má vybudovať nový vodovod na W. ulici.
Ako uviedol sám žalobca, dal si vyhotoviť aj vodovodnú šachtu na pripojenie sa k vodovodu z W. ulice.

Pokiaľbysadoplnenieprojektovejdokumentácievykonaloadohodamedzistranamibybolauzatvorená,
takúto dohodu by podpísal aj otec žalovanej, ako jeden zo spoluvlastníkov dotknutých nehnuteľností. Z
výsluchu svedka M. zo dňa 27. februára 2020 vyplynulo, že ani on takýto dokument nepodpísal. V júli
1993 sa začalo s výkopovými prácami na pozemku žalovanej, kopali vodomernú šachtu aj vodovodné
potrubie. Prišiel žalobca, pýtal sa otca žalovanej či mu dovolí viesť rozvody vody k jeho domu cez

pozemok tohto právneho predchodcu žalovanej, čo obidvaja s otcom v tom čase odmietli. Na ďalší deň
opätovne žiadal, aby mu umožnili viesť vodu cez pozemok žalovanej. Otec žalovanej nakoniec súhlasil,
aby sa žalobca napojil na ich vodovodnú prípojku, avšak len do vybudovania vodovodu na W. ulici.
Stavbuvodovodnejprípojky,vodomernejšachtyavodovodnéhopotrubiasmerom kjejrodinnémudomu,
financoval otec žalovanej. Po jeho smrti sa stala výlučnou vlastníčkou vodovodnej prípojky žalovaná,

ktorá nespochybňuje, že aj žalobca robil výkopové práce a pokládku potrubia, avšak len zo šachty
smerom k jeho rodinnému domu, čo sa za vodovodnú prípojku už nepovažuje. Vodomernú šachtu
zhotovil murár F. V., potrubie od rodinného domu po vodomernú šachtu osadil vodár J. A., obidvaja už
zomreli. Montáž potrubia od verejného vodovodu po šachtu vykonali vodárne na náklady otca žalovanej.
V konaní bolo preukázané, že žalobca má možnosť napojiť sa na verejný vodovod z W. ulice. Nemá

zriadené žiadne vecné bremeno, oprávňujúceho ho čerpať vodu z vodovodnej prípojky po vybudovaní
vodovodu na W. ulici. Vodovodná prípojka bola realizovaná v súlade so stavebným povolením, na rozdiel
od žalobcu, ktorý na vybudovanie vodovodnej prípojky z W. ulice nikdy stavebné povolenie nezískal.
Vlastníkom zriadenej vodovodnej prípojky sa stal otec žalovanej, po jeho smrti žalovaná. Vybudovaním
nového vodovodu v roku 1997 žalobca stratil občiansko-právny titul na čerpanie vody z vodovodnej

prípojky cez pozemok žalovanej. Nezhody medzi otcom žalovanej a žalobcom ohľadom čerpania vody
cez pozemok potvrdil aj svedok M.. Žalobcu k ukončeniu čerpania vody cez pozemok vyzývala žalovaná
aj písomne, naposledy výzvou z 18. marca 2013. Napriek tomu, že poskytla žalobcovi dostatočnú
lehotu a hoci žalobca mal možnosť napojiť sa na vodovod z W. ulice, čo aj sám potvrdil, výzvy boli
neúspešné. O dočasnosti súhlasu svedčí aj skutočnosť, že medzi stranami nedošlo k zriadeniu vecného

bremena, ktoré by oprávňovalo žalobcu viesť vodu cez pozemok žalovanej. Žalobca od samého začiatku
má vedomosť o dočasnosti súhlasu, nemohol byť preto v uvedenom smere dobromyseľný. Žalovaná
má právo spravodlivo požadovať aby obmedzenie užívania jej pozemku žalobcom skončilo. Ten má
možnosť napojiť sa na vodovod z W. ulice, ktorý sa nachádza bezprostredne pri jeho pozemku. Jeho
právo nemôže prevážiť právo žalovanej ako vlastníka pozemku. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že

pozemok na ktorom sa nachádza vodovodná prípojka mal v čase jej vybudovania dvoch podielových
spoluvlastníkov, okrem otca žalovanej bol spoluvlastníkom aj jeho brat V. M. (podiel 1/4). Pokiaľ je
užívanie spoločnej nehnuteľnosti hospodárením so spoločnou vecou, rozhodujú o ňom spoluvlastníci
a účastníkom zmluvy o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve užívať nehnuteľnosti, musia
byť všetci spoluvlastníci, nestačí, aby ostatní spoluvlastníci dali na zriadenie takéhoto vecného bremena

iba svoj súhlas (R14/1998). Žalobca nemal pre napojenie sa na vodovodnú prípojku cez pozemok
súhlas aj druhého podielového spoluvlastníka, nemohol teda platne nadobudnúť občiansko-právny titul
na vedenie vody cez pozemok žalovanej. Takáto stavba by mala byť vyhodnotená ako neoprávnená.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na svojich odvolacích dôvodoch. Pracovný

list predstavuje čitateľnú listinu. Je podpísaný montážnym pracovníkom. Vodárenská spoločnosť
deklarovala, že vodovodná prípojka bola vybudovaná na základe objednávky žalobcu ako zákazníka.
Potvrdenie by nebola vydala na základe akejkoľvek listiny, ale len na základe listiny, ktorá spĺňa
formálne i obsahové náležitosti pracovného listu. Svedok R. J. verifikoval pracovný list s tým, že sana ňom nachádzajú podpisy osôb, ktoré v danom čase pracovali ako zamestnanci vodární. Právny
nástupca subjektu, ktorý pracovný list vystavil potvrdil, že vodovodná prípojka bola realizovaná na
základe objednávky žalobcu. Vzťah medzi žalobcom a svedkami nemožno hodnotiť ako priateľský v

bežnom význame, ide len o vzťah osôb, ktoré sa spoznali pri výkone práce a pri tej príležitosti si tykajú.
Žalovaná sa pritom odvoláva na svedecké výpovede osôb, ktoré sú jej najbližšími príbuznými. Svedok
Ing. K. potvrdil, že si nepamätá, či práce pre žalobcu vykonával ako fyzická osoba podnikateľ alebo ako
obchodná spoločnosť. Podstatné je, že výkon prác pre žalobcu potvrdil. Vodárne zabezpečujú práce
súvisiace so samotnou montážou prípojky od verejného vodovodu po vodomernú šachtu, kde je prípojka

ukončená vodomerom, avšak vykonanie ostatných prác (výkopové práce, vybudovanie vodomernej
šachty) si musí zákazník zabezpečiť sám. Pre žalobcu tieto pridružené práce vykonávali osoby od Ing.
K., ktorý potvrdil vykonanie prác podľa projektovej dokumentácie, v ktorej bolo doplnené vybudovanie
vodovodnej prípojky z W. ulice. Uviedol, že išlo o prípojku, z ktorej sa ťahali rozvody z boku cez iné
pozemky a že sa cez ňu napájali ešte dvaja alebo traja susedia. Žalobca si dal vypracovať projekt
s napojením jeho nehnuteľnosť na verejný vodovod z dôvodu, že napojenie potreboval riešiť v čase

vypracovania projektu v roku 1993. Ak by vedel, že na W. ulici nie je funkčný vodovod, nemal by dôvod
projektovaťvodovodnúprípojkuztejtoulice.MestoSereďrozposielalovlastníkomnehnuteľnostíobežník
o pripojení na verejný vodovod z W. ulice až koncom roka 1997, teda štyri roky po tom, ako žalobca dal
vybudovať vodovodnú prípojku z W. ulice.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu opätovne označila výrok napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie za vecne správny. Naďalej spochybňovala autenticitu pracovného listu. Žalovaná je
právnou nástupkyňou po svojom otcovi, teda investorovi na ktorého náklady bola vodovodná prípojka
zriadená. Vzhľadom na odstup času, dokumentáciou nedisponuje. Svedok J. S. uviedol, že nikdy nebol
so žalobcom kupovať materiál na iné práce ako na tie, ktoré u žalobcu vykonal. Keďže žalobca v tom

čase nehnuteľnosť prerábal, mal na mysli predovšetkým práce v dome. Nevedel sa vyjadriť či žalobca
mohol zaplatiť ľudí, ktorí budovali vodovodnú prípojky alebo materiál na prípojku. Svedok Ing. K. vydal
potvrdenie o tom, že jeho spoločnosť realizovala kompletnú dodávku, výkopové práce, montáž potrubia,
príslušenstva, terénne úpravy, vodomernú šachtu s projektovou dokumentáciou, čo sa ukázalo ako
nepravdivé. Žalobca nepreukázal, že by bol výlučným vlastníkom vodovodnej prípojky, resp. že súhlas

na pripojenie sa k vodovodnej prípojke mu bol daný právnym predchodcom žalovanej na neobmedzený
čas.

6. Žalovaná vo vyjadrení na výzvu odvolacieho súdu v súlade s ustanovením § 382 CSP (k možnej
aplikáciiustanovenia§257CSP)vyjadrilasúhlasstoutoaplikáciou,preprípadakodvolacísúdvzhliadne

dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.

7. Žalobca vo vyjadrení na rovnakú výzvu odvolacieho súdu poukázal na skutočnosť, že súdny spor bol
vyvolaný konaním žalovanej, ktoré vybočovalo z rámcov zákonnosti a spoločensky akceptovateľného
správania. Potom ako sa rozhodla dvadsaťročný pokojný stav ohľadom užívania vodovodnej prípojky

troma susediacimi nehnuteľnosťami spochybniť a tým vyvolať spor, riešila ho vo svoj prospech
svojpomocným zásahom do pokojného stavu (uzatvorením ventilov prívodu pitnej vody pre susediace
nehnuteľnosti). Zásahom spôsobila žalobcovi značné škody. Nerešpektovala pritom ust. § 4 O. z. v
zmysle ktorého spory medzi občanmi riešia orgány na to povolené, predovšetkým súdy. Žalovaná spor
riešila svojpomocne, v rozpore s § 6 O. z., ktorý použitie svojpomoci limituje len na prípady odvracania

bezprostredného neoprávneného zásahu do práv subjektu uplatňujúceho svojpomoc, čo nebol daný
prípad. Žalovaná musela tiež vedieť, že odstavenie nehnuteľnosti žalobcu od prívodu vody môže vyvolať
škodové následky, preto jej konanie bolo v rozpore aj s § 415 O. z. Uvedené skutočnosti napokon viedli
k vyvolaniu súdneho sporu a k vzniku trov konania. Žalobca je pritom invalidným dôchodcom, ktorého
príjem nebol dostatočný na to, aby mohol odvrátiť následky správania žalovanej a škody, ktoré žalovaná

týmto správaním na jeho majetku spôsobila.

8. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších
predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,

že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.9. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že stavba
vodovodnej prípojky bola síce stavbou oprávnenou (od ktorej v zmysle pokynov odvolacieho súdu v
predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, správne odlíšil stavbu nepovolenú, teda postavenú v rozpore

so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov),
vovzťahukuktorejžalobcamuselvedieť,žejehoprávobyťnapojenýnavodovodnúprípojkuumiestnenú
na pozemku žalovanej (právneho predchodcu žalovanej) z W. ulice nie je časovo neobmedzené, keďže
mal len ústnu dohodu s právnym predchodcom žalovanej (žalobca vedel, že vodovodná prípojka,
vodomerná šachta a rozvody vody k jednotlivým domom sa budujú na cudzom pozemku iba na základe
ústneho súhlasu vlastníka pozemku). Žalobca mal pritom aj vlastný projekt, ktorý obsahoval vodomernú

šachtu na svojom pozemku a tiež vodovodnú prípojku, z W. ulice. Podľa záveru súdu prvej inštancie sa
preto nejednalo o konflikt dvoch rovnocenných vlastníckych práv a neposkytnutie ochrany vlastníkovi
pozemku,bytuboloobmedzenímjehoprávavlastniťmajetok(žalobcamámožnosťpripojiťsanaverejný
vodovod vlastnou vodovodnou prípojkou z W. ulice).

11. Napriek spornej skutočnosti vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k vodovodnej prípojke a práva
na prísun vody do nehnuteľnosti žalobcu cez pozemok žalovanej, odvolací súd vychádzal zo skutkového
zistenia, že žalobca (ako to uvádza v odvolaní) po zistení, že z W. ulice nie je možné napojenie na
verejný vodovod realizovať a jedinou možnosťou je napojiť sa na vodovod z W. ulice, teda cez pozemok
právneho predchodcu žalovanej, oslovil žalobca otca žalovanej a za týmto účelom mu navrhol, že ak mu

povolí napojenie zrealizovať, vybuduje žalobca odplatou za tento súhlas, na vlastné náklady prívod vody
aj preňho (tiež pre druhého suseda M., od ktorého plánovala odkúpiť nehnuteľnosti žalobcova dcéra).
Žalovaná (vo vyjadrení k odvolaniu) zhodne potvrdila, že žalobca oslovil jej otca či povolí žalobcovi
pripojenie cez pozemok tohto právneho predchodcu žalovanej, ktorý súhlasil s napojením na vodovod
z W. ulice cez jeho pozemok.

12. Vychádzajúc z uvedených tvrdení napojenie na verejný vodovod z W. ulice cez pozemok právneho
predchodcu žalovanej bolo realizované na základe súhlasu právneho predchodcu žalovanej a odplatou
za tento súhlas malo byť vybudovanie prívodu vody z verejného vodovodu aj pre právneho predchodcu
žalovaného na náklady žalobcu (súčasne pre vlastníka tretej nehnuteľnosti , od ktorého mala odkúpiť

nehnuteľnosti žalobcova dcéra). Išlo teda o súhlas udelením povolenia právneho predchodcu žalovanej,
ako jedného zo spoluvlastníkov pozemku (v konaní nebolo sporné, že žalobca druhého spoluvlastníka
pozemku, brata právneho predchodcu žalovanej neoslovil), vyžiadaný žalobcom.

13. Právo žalobcu bolo tak založené na odplatnom súhlase právneho predchodcu žalovanej (jedného

z dvoch spoluvlastníkov pozemku), s dohodou o financovaní nákladov žalobcom, teda ako obligačné
právo, ktoré nemá vecnú povahu a pôsobí len medzi účastníkmi tejto ústnej dohody. Súd prvej inštancie
preto dospel k správnemu záveru, že žalobca musel nutne počítať s tým, že toto právo nie je časovo
neobmedzené a vedome na seba prevzal riziko z toho plynúce (preto tu nemohlo ísť o kolíziu dvoch
rovnocenných vlastníckych práv).

14. Samotný vznik oprávnenia (povolenie) umiestniť na cudzom pozemku stavbu (vodovodnú prípojku),
nie je však oprávnením na prísun (prívod) vody z verejného vodovodu prostredníctvom vodovodnej
prípojky k nehnuteľnosti cez cudzí pozemok (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22
Cdo 5459/2007). Ak ide o prípad, že bez prívodu vody z verejného vodovodu nie je možný výkon

vlastníckeho práva k stavbe - vodovodnej prípojke, vyžaduje sa zriadenie ďalšieho vecného bremena,
ktoré je nevyhnutné k výkonu vlastníckeho práva k stavbe, a to bremena strpieť prívod vody cez cudzí
pozemok (v danom prípade právneho predchodcu žalovanej). Len udelenie súhlasu s tým, že voda bude
privádzaná cez cudzí pozemok, nemusí smerovať k zriadeniu vecného bremena a najmä nepreukazuje,
že právny predchodca žalovanej chcel svoj pozemok zaťažiť vecným bremenom (porov. rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 15/2006) .

15. Dobromyseľnosť žalobcu sa nemôže odvíjať len zo skutočnosti, že mu bolo dovolené pozemok
právneho predchodcu žalovanej k prívodu vody užívať. Nemožno tu vychádzať len z posúdeniasubjektívnych predstáv žalobcu, ale bolo potrebné vychádzať z objektívnych okolností, za ktorých
by mohol vzniknúť právny dôvod, majúci za následok vznik vecného práva. Preukázané individuálne
okolnosti prejednávanejvecinenasvedčovalioprávnenejdržbevecnéhoprávažalobcu.Vkonanínebolo

sporné, že žalobca mal vyhotovený projekt s plánovaným prívodom vody z verejného vodovodu z
W. ulice, vrátane vykopanej vodomernej šachty na svojom pozemku a po nadobudnutí vedomosti, že
prívod vody z W. ulice v tom čase ešte neexistoval, hľadal iný spôsob napojenia svojej nehnuteľnosti
k verejnému vodovodu. Riešením bol odplatný súhlas právneho predchodcu žalovanej s pripojením
vody z W. ulice cez pozemok právneho predchodcu žalovanej, čomu zodpovedala v tom čase aj platná

právna úprava (podľa § 10 ods. 3 vyhlášky možno výnimočne zriadiť jednu vodovodnú prípojku pre viac
nehnuteľností, ak sú na to technické alebo ekonomické dôvody).

16. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho
vecného bremena, ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Takýmto držiteľom je len ten, kto
je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu

náleží. Za takéhoto držiteľa nebolo možné považovať žalobcu, ktorý na súdnom pojednávaní dňa 24.
októbra 2019 výslovne potvrdil, že v roku 2013 si pripravoval podklady na vybudovanie novej vodovodnej
prípojky, avšak skôr ako mohol pristúpiť k prácam ho žalovaná odpojila. Vlastnú vodovodnú prípojku si
podľa výpovede žalobca nevytvoril preto, že sa so žalovanou pohádali. Vodomerná šachta vybudovaná
v roku 1993 sa použiť už nedala z dôvodu jej zničenia (keď sa opravovala cesta), preto žalobca vykopal

novú jamu na inom mieste, vedľa jeho garáže s tým, že sa odpojí od žalovanej, čo však nestihol z
dôvodu problémov so žalovanou a zastavením prívodu vody. Tomu zodpovedajú tvrdenia žalovanej na
súdnom pojednávaní dňa 24. októbra 2019, že žalobca si chcel vybudovať novú prípojku a žalovaná,
ktorá chce na pozemku postaviť garáž, vyzvala preto žalovaného na vybudovanie si vlastnej prípojky,
na ktorú výzvu žalobca nereagoval.

17. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako aj článkom I.
Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z oboch
dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na základe
zákona (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/154/2010). Obmedzenie vlastníckych práv predstavuje aj

vecné bremeno, pričom zásada zmluvnej voľnosti nebráni tomu, aby potom sám vlastník svoje práva vo
vzťahu k tretím osobám zmluvne obmedzil.

18. K odvolacej argumentácii žalobcu týkajúcej sa vlastníckeho práva k vodovodnej prípojke, jej
vybudovaním na jeho vlastné náklady, je potrebné uviesť nasledovné. Vykonaným dokazovaním

listinami (pracovným listom a potvrdením Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. zo dňa 8.
októbra 2019), ako aj výpoveďami svedkov navrhnutých žalobcom, bolo preukázané, že práce súvisiace
s vybudovaním vodovodnej prípojky z W. ulice objednal a zrealizoval na svoje náklady žalobca. Uvedený
postup žalobcu zodpovedal jeho vyššie uvedeným tvrdeniam, že právneho predchodcu žalobcu oslovil
s návrhom, že ak mu povolí napojenie realizovať, vybuduje žalobca odplatou za tento súhlas na vlastné

náklady prívod vody aj pre neho, ako aj pre ďalšieho suseda.

19. Judikatúra súdov pritom akcentuje predovšetkým vôľovú stránku staviteľa stať sa vlastníkom
(spoluvlastníkom) stavby. Nie vždy však je ten, kto stavbu reálne uskutočňuje totožný s jej vlastníkom. V
zmysle občianskeho práva je potrebné zaoberať sa definíciou stavebníka, t.j. toho, kto stavbu realizoval

s úmyslom mať ju pre seba, čo však nebol prípad žalobcu, ktorý výslovne v odvolaní uviedol, že odplatou
za súhlas právneho predchodcu žalovanej bolo vybudovanie prívodu vody aj pre právneho predchodcu
žalovanej (ako aj pre tretieho vlastníka susediacej nehnuteľnosti) na náklady žalobcu. Úmysel žalobcu
realizovať stavbu výlučne pre seba tak ani nebol preukázaný, a teda ani výlučné vlastníctvo žalobcu.

20. Súhlasne so žalobcom možno tiež konštatovať, že dotknutá vyhláška neobsahuje úpravu vlastníctva,
ktorá by bola osobitnou úpravou k všeobecnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (ustanovenie §
10a ods. 1 vyhlášky definuje investora vodovodnej prípojky, nie však vlastníka).

21. Žalobca v odvolaní ďalej argumentoval, že ak nie je výlučným vlastníkom predmetnej vodovodnej

prípojky, mal by súd dospieť k záveru, že vodovodná prípojka ako spoločná pre tri nehnuteľnosti bola v
podielovom spoluvlastníctve vlastníkov všetkých troch nehnuteľností, ktoré sú na túto prípojku napojené.
V uvedenom kontexte poukazoval tiež na právnu úpravu hospodárenia so spoločnou vecou v prípadepodielového spoluvlastníctva, v dôsledku čoho žalovaná podľa názoru žalobcu nebola oprávnená ako
tretinový spoluvlastník rozhodnúť o užívaní prípojky sama.

22. Vo vzťahu k vybudovanej stavbe je zásadne potrebné vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi
osobami, v prípade spoločnej činnosti osôb na tejto stavbe, ku ktorej tu nedošlo (porov. odsek 12, 13
odôvodnenia tohto rozsudku).

23. Naviac ak je osoba považovaná za (spolu)vlastníka vodovodnej prípojky a má právo ju z tohto

titulu užívať, zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka pozemku samotným umiestnením tejto stavby
na jeho pozemku (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/5459/2007). Oprávnenie mať na cudzom
pozemku stavbu ešte neznamená, že vlastník alebo spoluvlastník stavby je oprávnený aj inak rušiť
výkon vlastníckeho práva vlastníka pozemku (porov. odsek 14 odôvodnenia tohto rozsudku), keď od
zaťaženia pozemku bremenom umiestnenia stavby je potrebné odlíšiť bremeno strpieť prísun vody
prostredníctvom vodovodnej prípojky cez pozemok.

24. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalobcu, že pre prípad ak by súd nemal preukázané jeho
vlastnícke či spoluvlastnícke právo k vodovodnej prípojke, mala existovať dohoda umožňujúca zriadiť
vodovodnúprípojkunapájajúcutrisusednénehnuteľnostinapozemkuprávnehopredchodcužalovaneja
žalobcovitakmalovzniknúťprávobyťnapojenýnaprívodvodyceztútoprípojku,odvolacísúdpoukazuje

na vyššie uvedenú argumentáciu odvolacieho súdu v odseku 11. až 14 odôvodnenia tohto rozsudku. V
konaní nebolo sporné, že v roku 1993 bolo zriadenie vodovodnej prípojky, cez ktorú mohli byť napojené
všetky tri nehnuteľnosti, jediným technickým riešením. Verejnoprávny titul v zmysle predpisov správneho
práva však nepreukazuje sám o sebe spôsob občianskoprávneho usporiadania vlastníckych pomerov
dotknutých subjektov.

25. V danom spore niesol dôkazné bremeno žalobca preukázať existenciu práva v čase rozhodnutia
súdu,obmedziťvlastníckeprávožalovanejkpozemkubremenomstrpieťprísunpitnejvodycezpozemok
žalovanej, k čomu nedošlo (porov. odsek 13. a 14. odôvodnenia tohto rozsudku). V posudzovanej veci
nebolo preto na žalovanej, aby preukazovala časovú obmedzenosť práva žalobcu byť napojený na

prívod vody z verejného vodovodu na W. ulici, ako to uvádzal žalobca v odvolaní. Preukázaný skutkový
stav je v sporovom konaní výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na preukázanie
svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy.

26. Žalobca nepreukázal dohodu s právnym predchodcom žalovanej o zaťažení jeho pozemku

právom zodpovedajúcim vecnému bremenu v prospech žalobcu. Oprávnená držba vecného bremena k
nehnuteľnosti pritom v zásade nemôže vychádzať z ústnej zmluvy o jeho zriadení (porov. rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 2 Cdon/1178/96). Žalobcovo tvrdenie v odvolaní, že vzhľadom na uplynulú dobu štyroch
rokov po vybudovaní vodovodnej prípojky z verejného vodovodu na W. ulici, v čase rozposielania listu
Mesta Sereď (ktorou bolo oznámené vlastníkom nehnuteľností na W. ulici, že mesto bude do určitého

času zabezpečovať zriadenie prípojky k tomuto vodovodu a pokiaľ vlastníci nehnuteľností do tohto času
nesplnia požiadavky mesta, budú si musieť v prípade záujmu zriadenie prípojky hradiť sami) mal žalobca
vodovodnú prípojku už zriadenú, preto nepotreboval zriaďovať novú, je v rozpore s jeho tvrdením na
súdnom pojednávaní dňa 24. októbra 2019, v ktorom potvrdil svoj zámer vybudovať vodovodnú prípojku,
v súvislosti ktorou mal už vykopanú jamu na vodomernú šachtu (s cieľom vybudovať novú vodovodnú

prípojku za účelom pripojenia sa k verejnému vodovodu z W. ulice).

27. K poukazu žalobcu v odvolaní, že od vybudovania prípojky až do smrti právneho predchodcu
žalovanej v roku XXXX, ten plne rešpektoval dohodu, ktorá bola medzi ním a žalobcom uzavretá
treba uviesť, že nestačí preukázať, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu po určitú dobu, keďže to ešte neznamená, že je držiteľom vecného
práva. Takýmto držiteľom je len ten kto je so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu právo
zodpovedajúce vecnému bremenu patrí.

28. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo

vzniknúť, ako i k právnemu titulu, ktorý by mohol mať za následok vznik práva (porov. rozhodnutie NS ČR
2 Cdon/1178/96). Žalobca nemohol byť držiteľom, ktorý je so zreteľom k všetkým okolnostiam prípadu v
dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu náleží, keďže sám chcel vybudovať novú
vodovodnú prípojku z W. ulice, ktorú vôľu prejavil aj vykopaním novej jamy na ďalšiu vodomernú šachtu(porov. odsek 15. a 16. odôvodnenia tohto rozsudku). Na uvedenú skutočnosť preto nemôže mať vplyv,
že právny predchodca žalovanej, následne i žalovaná, dlhodobo uloženie rozvodov na svojom pozemku
trpeli a nevzniesli voči žalobcovi požiadavky na ich odstránenie (ktorá skutočnosť bola medzi stranami

sporná). Žalobca sám potvrdil, že dôvodom, pre ktorý doposiaľ nevybudoval vodovodnú prípojku z
W. ulice je zhoršenie vzťahov so žalovanou. Nebolo tak preukázané presvedčenie žalobcu, že mu
právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Rovnako tak nebolo preukázané, že právny predchodca
žalovanej chcel svoj pozemok zaťažiť vecným bremenom.

29. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vo veci
samej (I.) ako vecne správne potvrdil.

30. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

31. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť (porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len NS SR 2MCdo/17/2009). Nie je preto
možné dotknuté ustanovenie považovať za predpis zakladajúci jeho voľnú možnosť aplikácie.

32. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o
náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto
stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov

právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/2/2008).

33. Dotknuté ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu

k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad o náhrade trov
konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo/4/2017). Uvedené ustanovenie teda slúži k riešeniu
situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo
alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (porov.
uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/5/2011).

34. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu
bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením
celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16).

35. Civilný sporový poriadok pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne
spojenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii, pričom nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania
(porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 292/07, I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie

ľubovôle zo strany súdu (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 727/2000). K aplikácii ustanovenia § 257
CSP môže dôjsť aj z aspektov sociálnych.

36.Vposudzovanejveciexistenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľabolavzhliadnutávokolnostiach
daného sporu. K podaniu žaloby zadala príčinu žalovaná, ktorá nezhodu so žalobcom riešila

svojpomocne, hoci nešlo o hrozbu neoprávneného zásahu do práva bezprostredne. Proti tomu kto právo
ohrozí alebo poruší je potrebné sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný, ak nie je v zákone
uvedené niečo iné, je týmto orgánom súd (§ 4 O. z.).

37.Ďalšouskutočnosťoupredstavujúcoudôvodhodnýosobitnéhozreteľabolopreukázanéfinancovanie

prívoduvodyzverejnéhovodovoduzW.uliceajvprospechžalovanej,predtýmjejprávnehopredchodcu,
na náklady žalobcu, ktorý snažil spor so žalovanou riešiť prostredníctvom súdu.38. Práve vyššie uvedené okolnosti mali v posudzovanej veci charakter výnimočnosti, odôvodňujúci
aplikáciu moderačného práva súdu k náhradovej povinnosti strany konania (žalovanej). Uvedené malo
za následok nepriznanie celej náhrady trov, ktoré vznikli žalovanej, a to tak v konaní pred súdom prvej

inštancie, ako aj pred odvolacím súdom.

39. Súd prvej inštancie vzhľadom na zásadu úspechu dôvodne konštatoval vznik nároku žalovanej na
náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, voči
žalobcovi v konaní neúspešnému. Preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa boli potom dôvodom

na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku a teda nepriznania náhrady trov konania žalovanej.

40. Podľa § 388 CSP odvolací súd v druhom výroku o náhrade trov konania (II.) rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania na súde prvej inštancie a náhrada
trov odvolacieho konania (prvého odvolacieho konania).

41. Z dôvodu, že žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v konaní
neúspešnému. Odvolací súd vzhľadom na existenciu vyššie uvedených okolností odôvodňujúcich záver
o uplatnení moderačného práva súdu podľa ust. § 257 CSP rozhodol tak, že žalovanej sa nepriznáva
náhrada trov odvolacieho konania.

42. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.