Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/39/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519201116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3519201116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov
Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue
Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d´Ascq, Francúzska republika, reg. č. 325 307 106,
organizačná zložka COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 50 595 628, so sídlom 851 01
Bratislava - Petržalka, Einsteinova ulica 11/3677, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovszká,

s.r.o., IČO: 36 866 881, so sídlom Bratislava, Bárdošova 2/A proti žalovanej Z. L., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom T., Ul. X. apríla č. XXX/X, zastúpenej Mgr. Ľubomírom Karikom, advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie Myjava, M. R. Štefánika 638/56, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 5. novembra 2020 č. k. 11C/17/2019-134
takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 4.836,00 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. žalobcovi priznal
proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie.
Vodôvodnení rozhodnutiauviedol,žežalobcasažalobou doručenou tamojšiemusúdudňa10.04.2019

domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi sumu vo výške 4.836,- eur titulom
náhrady škody spôsobenej mu trestným činom spáchaným žalovanou. Na základe vykonaného
dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ v Skalici, odbor kriminálnej polície Skalica ČVS: ORP-103/
VYS-SI-2015 vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa PZ ČVS: ORP/103/VYS-SI-2015 dňa 30. 03. 2015
bolo vznesené obvinenie Z. L., nar. XX. XX. XXXX v T., trvale bytom 8. apríla XXX/X, T. za zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe

uvedenom v predmetnom uznesení. Predmetné uznesenie bolo doručené spoločnosti COFIDIS, a.s. so
sídlom Bratislava dňa 02. 04. 2015. Spoločnosť COFIDIS, a.s., Bratislava si pri výsluchu dňa 23. 10.
2015 uplatnil ako poškodený nárok na náhradu škody voči Z. L., ktorá mu mala vzniknúť v 12 - tich
prípadoch (1.612,00 € x 12 = 19.344,00 €), vrátane škody uplatňovanej v tomto konaní. Podľa Zmluvy
o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. 90016498 právny predchodca spoločnosť COFIDIS, a.s.
uzatvoril dňa 26. 11. 2013 s klientom K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, XXX XX V. úverovú zmluvu,

na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver za účelom nákupu tovaru, vodného filtru, vo výške
1.612,00 €. Tento úver sa zaviazal dlžník splácať mesačnými splátkami vo výške 40,74 €, najneskôr k 15.
dňu v mesiaci s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 18,90 % ročne. Celková splatná čiastka boladohodnutá vo výške 2.444,40 €. Z výpisu z účtu vyplýva, že dlžník dlžnú sumu nesplatil ani len čiastočne.
Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. 90016512 právny predchodca spoločnosť
COFIDIS, a.s. uzatvoril dňa 26. 11. 2013 s klientom Y. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX

V. úverovú zmluvu, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver za účelom nákupu tovaru, vodného
filtru, vo výške 1.612,00 €. Tento úver sa zaviazal dlžník splácať mesačnými splátkami vo výške 40,74
€, najneskôr k 15. dňu v mesiaci s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 18,90 % ročne. Celková
splatná čiastka bola dohodnutá vo výške 2.444,40 €. Z výpisu z účtu vyplýva, že dlžník dlžnú sumu
nesplatil ani len čiastočne. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere č. 90021998 právny

predchodca spoločnosť COFIDIS, a.s. uzatvoril dňa 20. 02. 2014 s klientom O. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V. XX, XXX XX V. úverovú zmluvu, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver za účelom
nákupu tovaru, vodného filtru, vo výške 1.612,00 €. Tento úver sa zaviazal dlžník splácať mesačnými
splátkami vo výške 40,74 €, najneskôr k 15. dňu v mesiaci s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške
18,90 % ročne. Celková splatná čiastka bola dohodnutá vo výške 2.444,40 €. Z výpisu z účtu vyplýva,
že dlžník dlžnú sumu nesplatil ani len čiastočne. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6T/21/2016

- 221 zo dňa 04. júla 2016, právoplatným dňa 04. 07. 2016 schválil dohodu o vine a treste, na základe
ktorej bola žalovaná uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona, keďže ako osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožnila získať
úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a spôsobila väčšiu škodu.
Žalobca ako poškodený v trestnom konaní bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný

proces. V predmetnom konaní žalobca výšku spôsobenej škody preukázal úverovými zmluvami, ktoré v
mene žalobcu uzatvárala žalovaná a na základe ktorých boli poskytnuté finančné prostriedky dlžníkom,
ktorí nespĺňali podmienky na jeho poskytnutie. Podľa úverovej zmluvy č. 90016498 žalobca poskytol
finančné prostriedky vo výške 1.612,00 €, pričom sa mu na úvere nevrátila žiadna suma. Podľa úverovej
zmluvy č. 90016512 žalobca poskytol finančné prostriedky vo výške 1.612,00 €, pričom sa mu na úvere

nevrátila žiadna suma. Podľa úverovej zmluvy č. 90021998 žalobca poskytol finančné prostriedky vo
výške 1.612,00 €, pričom sa mu na úvere nevrátila žiadna suma. Žalobca tak v súlade s ust. § 420 ods.
1 OZ v konaní dôvodne žiada uhradiť škodu, ktorá mu vznikla spolu vo výške 4.836,00 €. Pokiaľ ide
o námietku premlčania vznesenú žalovanou podľa § 106 ods. 1 OZ, túto posúdil súd ako nedôvodnú,
aplikujúc na daný prípad ust. § 110 ods. 1 OZ. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Skalica

vyplýva, že žalovaná ako obvinená v rámci konania o dohode o vine a treste na verejnom zasadnutí dňa
04. 07. 2016 priznala spáchanie skutku v celom jeho rozsahu a uznala vinu za spáchaný skutok v zmysle
navrhovanej dohody o vine a treste. Vyhlásenie žalovanej ako obvinenej na verejnom zasadnutí, ktorým
priznala skutok v celom rozsahu, vrátane škody spôsobenej poškodenému obsiahnutej v skutkovej vete,
súd posúdil ako uznanie škody čo do dôvodu a výšky v zmysle ust. § 110 ods. 1 OZ v spojení s ust. § 558

OZ. Od uvedeného dňa 04. 07. 2016 tak začala žalobcovi plynúť 10 - ročná premlčacia doba. Žalobca
ako poškodený si svoj nárok na náhradu škody voči Z. L. ako obvinenej uplatnil v rámci výsluchu dňa
23. 10. 2015 pre jednotlivé čiastkové útoky, od ktorého momentu premlčacia doba v súlade s § 112 OZ
neplynula. Dňa 04. 07. 2016 tak Z. L. priznala nepremlčaný nárok na náhradu škody. Vzhľadom k tomu,
že žaloba o náhradu škody bola podaná na súd včas, dňa 10. 04. 2019, v rámci plynutia 10 - ročnej

premlčacej doby, súd rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
podľa § 420 ods. 1, § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 112 Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože žalobca
bol v konaní plne úspešný.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Dôvodila,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalovanej
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to najmä vo

vzťahu k posúdeniu vznesenej námietky premlčania. S poukazom na ustanovenia § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka upravujúce otázku premlčania v občianskoprávnych vzťahoch, mala za to,
že nárok žalobcu voči nej na náhradu škody je v súčasnosti premlčaný, nakoľko v tomto prípade
premlčaciadoba začalaplynúť dňa30.03.2015,kedybolovočinejvznesenéobvinenie,tedapoškodený
- žalobca sa dozvedel o škode a aj o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom žaloba bola podaná na

príslušný súd po viac ako štyroch rokoch dňa 10.04.2019. Taktiež dala do pozornosti, že k podaniu
predmetnejžaloby onáhraduškodydošlopouplynutíviacakodvochrokov,ododňa,kedybolažalovaná
uznaná rozsudkom Okresného súdu Skalica s. zn. 6T/21/2016, právoplatný dňa 04.07.2016, vinnou zo
spáchania trestného činu, z titulu ktorého mala žalobcovi vzniknúť škoda, ktorú si uplatnil v tomtospore. Mala za to, že právne posúdenie vznesenej námietky premlčania zo strany prvostupňového
súdu bolo chybné, nakoľko na daný prípad nemožno aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázala na to, že v trestnej veci nebolo

žalobcovi rozhodnutím súdu priznané žiadne právo tak, ako to vyžaduje dikcia zákona v ust. § 110
ods. 1 Občianskeho zákonníka (žalobca bol v rozsudku Okresného súdu Skalica podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilné konanie), a teda prvostupňový
súd pochybil, keď postupoval v zmysle tohto ustanovenia a aplikoval 10-ročnú premlčaciu lehotu.
Dôvodila, že k uplynutiu premlčacej doby v danej veci došlo najneskôr ku dňu 04.07.2018, teda dva

roky po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Skalica, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania
trestnéhočinuažalobcabolsosvojimnárokom nanáhraduškodyodkázaný,abysihouplatnil vcivilnom
konaní. Teda opätovne zdôraznila, že žalobcovi nebolo priznané súdom v trestnom konaní žiadne
právo, na ktoré by sa vzťahovala 10-ročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná namietala nárok žalobcu uplatnený v tomto
spore v celom rozsahu, nakoľko ho považuje za premlčaný. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobca si uplatnil svoj nárok na náhradu škody v trestnom
konaní, ktorého výsledkom bolo právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Skalica - rozsudok pod s. zn.

6T/21/2016. Súd týmto trestným rozsudkom okrem iného priznal žalobcovi právo na uplatnenie práva
na náhradu škody v civilnom konaní. Žalovaná uvádzala, že premlčacia doba začala žalobcovi plynúť
momentom vznesenia obvinenia proti žalovanej. Poukázal na prezumpciu neviny v právnom poriadku
Slovenskej republiky, žalobca nemal vedomosť, či žalovaná bude v trestnom konaní odsúdená alebo
oslobodená. Zároveň, nakoľko si žalobca uplatnil škodu ako poškodený v trestnom konaní, nemal

dôvod podávať žalobcu v civilnom konaní až do právoplatného skončenia trestného konania. Nakoľko
rozhodovanieovýškeškodyuplatnenej vtrestnomkonaníbyboloviazanénaširšiedokazovanie,trestný
súd odkázal žalobcu na civilné konanie. Žalobca si mohol svoje právo na náhradu škody uplatniť
až na základe právoplatného trestného rozsudku. Od nadobudnutia právoplatnosti daného rozsudku
teda žalobcovi začala plynúť 10-ročná premlčacia lehota na uplatnenie svojho práva. Rozhodnutie

Okresného súdu Skalica sp. zn. 6T/21/2016-221 nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2016. Žalobca
si uplatnil svoje právo na náhradu škody podanou žalobou dňa 10.04.2019. Prihliadnuc na uvedené,
žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný.

4. Žalovaná v písomnej replike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že právne posúdenie vznesenej námietky

premlčania zo strany prvostupňového súdu bolo chybné, nakoľko na daný prípad nemožno aplikovať
10-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V trestnej veci nebolo
žalobcovi rozhodnutím súdu priznané žiadne právo (žalobca vo vyjadrení zavádzajúco konštatuje, že
mu bolo priznané právo na uplatnenie náhrady škody) tak, ako vyžaduje dikcia zákona v ust. § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka (žalobca bol v rozsudku Okresného súdu Skalica podľa § 288 ods. 1 Trestného

poriadku s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilné konanie), a teda prvostupňový súd pochybil,
keď postupoval v zmysle tohto ustanovenia a aplikoval 10-ročnú premlčaciu lehotu. K uplynutiu
premlčacej doby v danej veci došlo najneskôr ku dňu 04.07.2018, teda dva roky po právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Skalica, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania trestného činu
a žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný, aby si ho uplatnil v civilnom konaní. V

priamej nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti namietala nárok žalobcu uplatnený v tomto spore
v celom rozsahu, nakoľko ho považuje v celosti za premlčaný.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP (nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že žaloba žalobcu o náhradu

škodyspôsobenej mutrestnýmčinombolapodanádôvodne. ZrozsudkuOkresnéhosúdu vSkalici č.k.
6T/21/2016-221 zo dňa 4. júla 2016, právoplatným dňa 04.07.2016, mal za preukázané, že súd schválil
dohodu o vine a treste, na základe ktorej bola žalovaná uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Žalobca ako poškodený v trestnom konaní bol sosvojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Žalobca výšku spôsobenej
škody preukázal úverovými zmluvami č. 90016498, č. 900116512, č. 90021998, ktoré v mene žalobcu
uzatvorila žalovaná a na základe ktorej boli poskytované finančné prostriedky dlžníkom, spolu vo výške

4.836,- eur, ktorí nespĺňali podmienky na jeho poskytnutie. Vyhlásenie žalovanej ako obvinenej v
trestnom konaní, ktorým priznala skutok v celom rozsahu, vrátane škody spôsobenej poškodenému,
súd posúdil ako uznanie škody čo do dôvodu a výšky v zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 588 Občianskeho zákonníka. Od uvedeného dňa 04.07.2016 tak začala žalobcovi plynúť
10-ročná premlčacia doba, žaloba na súde bola podaná dňa 10.04.2019, teda v rámci plynutia 10-ročnej

premlčacej doby, preto právo žalobcu na náhradu škody nie je premlčané. Pokiaľ žalovaná žiadala
aplikovať na premlčanie ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie túto námietku
žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na to, že v danej veci je potrebné vec posúdiť podľa
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje a považuje ho za

nesprávny.

8. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie v otázke
premlčania žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, keď mala za to, že v danej veci je potrebné
aplikovať ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

9. V zmysle § 382 CSP odvolací súd vyzval strany sporu k možnej aplikácii ustanovenia § 106 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka v lehote 10 dní od doručenia výzvy.

10. Žalobca sa v stanovenej lehote k výzve odvolacieho súdu nevyjadril.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedla, že trvá na aplikácii ust. § 106
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v danej veci. Mala za to že právne posúdenie vznesenej námietky
premlčania zo strany prvostupňového súdu bolo chybné.

12. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov,
aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu

svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť
stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie
námietky premlčania v civilnom sporovom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe
právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti
konaniamusíviesťkonajúcisúdktomu,abyprednostneposúdilvkonanívznesenúnámietkupremlčania

vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia
vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného
obohatenia, škody a podobne (viď napr. R 29/1983).

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa

najneskoršie právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

15.Pripremlčaníprávananáhraduškodyjeustanovenákombinovanápremlčaciadoba,atosubjektívna
aobjektívna.Začiatoksubjektívnejiobjektívnejpremlčacejdobyjestanovenýodlišne,nasebanezávisle,

a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v
rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak
sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie
druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je 3-ročná a začína plynúť od okamihu škodnejudalosti. Pri úmyselne spôsobenej škode je objektívna premlčacia doba 10-ročná. Pre rozlíšenie dĺžky
objektívnej premlčacej doby (3-ročnej a 10- ročnej) je rozhodujúca forma zavinenia škodcu, teda či z jeho
strany išlo o konanie úmyselné. Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky

vychádza z trestného práva hmotného. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na
udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosť, z ktorej škoda vznikla zahŕňa nielen právne kvalifikovanú
udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody.

16. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím

súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak
právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

17. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

18. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 4.836,- eur z titulu
náhrady škody, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná trestným činom. Z obsahu vyšetrovacieho spisu

OR PZ v Skalici, odbor kriminálnej polície Skalica ČVS: ORP-103/VYS-SI-2015 vyplýva, že uznesením
vyšetrovateľa zo dňa 30.03.2015 bolo vznesené obvinenie voči Z. L. zo zločinu úverového podvodu na
tomskutkovomzáklade,ževčaseod25.11.2013do13.02.2014akoosobaoprávnená uzatváraťzmluvy
o spotrebiteľskom úvere v mene spoločnosti Cofidis a.s. Bratislava v rámci obchodného zastupovania
AQUATREND s.r.o. Žilina pri uzatváraní zmlúv so zákazníkmi, ktorí zjavne nespĺňali podmienky na

schválenie úveru v otázke zamestnania a mesačného príjmu, pozmenila údaje u 12 zákazníkov, ktorí si
zmluvné podmienky z uzatvorenej úverovej zmluvy neplnia, čím spôsobila spoločnosti Cofidis väčšiu
škodu, pričom tak konala za účelom provízie vo výške 99,- eur za každý predaný filter. Uznesenie
o vznesení obvinenia bolo doručené spoločnosti Cofidis a.s. Bratislava dňa 02.04.2015. Spoločnosť
Cofidis si pri výsluchu dňa 23.10.2015 uplatnila ako poškodený nárok na náhradu škody voči Zuzane

Priesolovej, ktorá mu mala vzniknúť v 12-tich prípadoch (1.612 x 12 = 19.344 eur), vrátane škody
uplatnenej v tomto konaní. Z rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 6T/21/2016-221 zo dňa 4. júla
2016, právoplatným dňa 04.07.2016, bolo preukázané, že súd na verejnom zasadnutí schválil dohodu
o vine a treste, na základe ktorej bola žalovaná uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, keďže ako osoba oprávnená konať za toho, kto úver

poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a
spôsobila väčšiu škodu. Žalobca ako poškodený v trestnom konaní bol so svojím nárokom na náhradu
škody odkázaný na občianske súdne konanie.

19. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobcovi v trestnom konaní bolo doručené uznesenie o vznesení

obvinenia voči žalovanej dňa 02.04.2015. Podľa názoru odvolacieho súdu, minimálne od 02.04.2015,
kedy bolo žalobcovi doručené uznesenie o vznesení obvinenia, mal žalobca vedomosť o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá. Po dobu trestného konania premlčacia lehota spočívala v zmysle § 112
Občianskeho zákonníka. Právoplatne bolo trestné konanie skončené dňa 04.07.2016. Od 05.07.2016
preto začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu

škody na súde v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto lehota uplynula dňa 05.07.2018.
Žalobca podal žalobu na súde dňa 11.04.2019, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby. Zhrnúc uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že právo žalobcu na náhradu škody v danej veci
je premlčané, čo má za následok zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho nebolo možné
premlčané právo žalobcovi priznať.

20. Pokiaľ súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval desaťročnú premlčaciu dobu v zmysle
§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že vyhlásenie žalovanej v trestnom konaní,
ktorým priznala skutok v celom rozsahu vrátane škody spôsobenej žalobcovi, je potrebné posúdiť ako
uznanie škody čo do dôvodu a výšky podľa § 110 ods. 1 v spojení s § 558 Občianskeho zákonníka,

odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Žalovaná v trestnom
konaní uzatvorila s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorú súd schválil, pričom žalobca bol so
svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na civilné sporové konanie. V trestnej veci teda nebolo
žalobcovi rozhodnutím súdu priznané žiadne právo, na ktoré by sa vzťahovala 10-ročná premlčaciadoba v zmysle § 110 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, pričom v danej veci nedošlo ani k
písomnému uznávaciemu prejavu žalovanej v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
- písomnému uznaniu dlhu čo do dôvodu a výšky. Vyhlásenie žalovanej na verejnom zasadnutí v

trestnom konaní o priznaní skutku v celom rozsahu nespĺňa požiadavku písomného uznávacieho
prejavu dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka.

21. Z týchto dôvodov neprichádza do úvahy desaťročná premlčacia doba podľa § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka tak, ako ju nesprávne aplikoval súd prvej inštancie. Na tomto základe odvolací

súd dospel k odlišnému právnemu záveru než súd prvej inštancie v otázke premlčania žalobou
uplatneného nároku na náhradu škody. V danej veci bolo potrebné pri posúdení námietky premlčania
práva na náhradu škody postupovať podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že
žalobu žalobcu zamietol.

23. O náhrade trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v
spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej patrí náhrada trov celého
konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania bude rozhodovať
súd prvej inštancie.

24. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).