Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 16. január 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613202620
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Pastirčík

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1613202620.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, proti žalovanému: A.,
zastúpenému O. o zaplatenie 7 952,89 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 7 952,89 €, a to v pravidelných mesačných splátkach vo
výške 200 €, splatných vždy k 15-temu dňu toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky alebo jej časti sa stáva
splatným celý dlh.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.3.2013 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala
zaplatenia sumy 7 952,89 €. V žalobe uviedla, že žalovaný dňa 2.3.2010 užil rôzne návykové látky,
na základe čoho mu bolo potrebné poskytnúť urgentnú odbornú zdravotnú starostlivosť. V zmysle
ustanovenia § 74 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach je žalovaný poistencom
žalobkyne a z toho dôvodu žalobkyňa uhradila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súvislosti
s vyššie uvedeným užitím návykových látok v celkovej výške 8 102,89 €. Podľa § 42 ods. 4 písm.

a/ zák. č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, žalobkyňa
má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu
poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo
inej návykovej látky. Žalobkyňa listom zo dňa 29.11.2012 vyzvala žalovaného na náhradu vynaložených
liečebných nákladov v sume 8 102,89 € a vzniknutých nákladov doručovania výzvy na úhradu v
sume 1,40 €, v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný výzvu prevzal 11.12.2012, lehota
na dobrovoľné splnenie povinnosti mu uplynula 27.12.2012. Odo dňa 28.12.2012 je preto žalovaný v

omeškaní s plnením. Žalovaný listom zo dňa 19.12.2012 požiadal žalobcu o možnosť splácať predmetný
dlhformousplátokaajoosobnépracovnéstretnutievpredmetnejveci.Inapriekuvedenémukuhradeniu
pohľadávky žalobkyne a ani k uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu a jeho primeraných splátkach nedošlo.
Žalovaný síce začal splácať predmetný dlh, no vo vzťahu k celkovej sume dlhu v neprimerane nízkych
splátkach vo výške 50 € mesačne, keď túto sumu uhradil dňa 27.12.2012, 18.1.2013 a 13.2.2013. Z
pôvodnej sumy nákladov zdravotnej starostlivosti vo výške 8 102,89 € tak ku dňu podania žaloby zostala
neuhradená suma 7 952,89 €.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 14.10.2013 č.k. 16Ro/534/2013-10, voči ktorému
podal žalovaný odpor. Keďže odpor bol podaný včas a zároveň obsahoval vecné odôvodnenie, v zmysle
§ 174 ods. 2 prvej vety O.s.p. sa podaním odporu priamo zo zákona platobný rozkaz zrušil.3. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobkyňa sa voči nemu domáha zaplatenia sumy 7 952,89 €
titulom regresu. Z Oznámenia zdravotnej poisťovni zo dňa 11.3.2010 vyplýva, že dňa 2.3.2010 došlo k

udalosti,rozhodujúcejprezačiatokplynutiapremlčacejdobypodľa§106ods.2Občianskehozákonníka.
Zdravotná starostlivosť bola podľa tvrdenia žalobkyne poskytnutá v období od 2.3.2010 do 4.3.2010.
Posledný deň pre podanie žaloby bol preto 2.3.2013. Keďže žalobkyňa podala žalobu na súd dňa
11.3.2013, t.j. až po uplynutí objektívnej premlčacej doby, žalovaný vzniesol námietku premlčania
a navrhol žalobu ako premlčanú zamietnuť. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s tým, že nárok

žalobkyne je premlčaný, žalovaný namietal uplatnený nárok čo do dôvodu aj výšky. Žalobkyňa v žalobe
nepreukázala opodstatnenosť a dôvodnosť ním požadovaného nároku. Žalobkyňa žiada zaplatenie
sumy 7 952,89 € bez toho, aby súdu preukázala na základe čoho, kedy a komu mala zaplatiť sumu 8
102,89 €. Žiadal, aby žalobkyňa preukázala, ako dospela k sume 8 102,89 €, ktorá mala predstavovať
vynaložené náklady na jeho liečbu v období od 2.3.2010 do 4.3.2010. Podľa jeho názoru išlo o
sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila zrejme bez právneho dôvodu. Žiadal, aby žalobkyňa preukázala, že v

spomínanom období boli na jeho liečbu skutočne vynaložené liečebné náklady v tejto výške. Žalovaný
mal za to, že žiadne náklady v tejto výške na jeho liečbu vynaložené neboli. S poukazom na uvedené
navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že dňa 14.4.2010 jej bolo doručené Oznámenie zdravotnej

poisťovni, podľa ktorého prišlo u žalovaného k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti s predbežnou
diagnózou „bezvedomie, intoxikácia omamnou látkou a liekmi, podchladenie, R40.2“, pričom malo ísť o
užitie návykovej látky. Diagnóza R40.2 je zmysle príslušnej legislatívy slovne vyjadrená „kóma, bližšie
neurčená“. Poskytovateľ v oznámení bližšie nešpecifikoval druh omamnej látky a liekov, žalobkyni preto
nebolo preukázateľne zrejmé, akú návykovú látku mal žalovaný užiť. Do úvahy prichádzalo buď bežné

neodhadnutie množstva užitých liekov na predpis, alebo užitie návykovej látky formou požitia drogy
alebo liekov obsahujúcich návykové látky, s ktorými poistenec disponuje neoprávnene, teda keď ich
neužije na základe predpisu lekára. Žalobkyňa si uplatňuje regresný nárok voči svojim poistencom len
v druhom spomínanom prípade. Dňa 4.3.2011 žalovaný doručil žalobkyni vyplnený dotazník, v ktorom
uviedol, že malo ísť o predávkovanie Tramalom. Zo žalovaným vyplnených údajov však nebolo zrejmé,

či išlo o nadmerné užitie liekov na predpis alebo nie. Žalobkyňa podaním zo dňa 14.3.2011 odoslaným
16.3.2011 požiadala poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o informácie o návykovej látke a jej presnom
množstve, aby získala relevantnú informáciu o prípadnom vzniku regresného práva, pričom z dôvodu
nekomunikácie poskytovateľa žiadosť urgovala 20.8.2012. Dňa 6.9.2012 doručil poskytovateľ žalobkyni
odpoveď, v ktorej odmietol poskytnúť požadované informácie. Až listom zo dňa 26.10.2012 doručeným

žalobkyni 5.11.2012, poskytovateľ oznámil žalobkyni druh a presné množstvo návykových látok, ktoré
žalovaný užil a v súvislosti s ktorým mu bolo potrebné poskytnúť zdravotnú starostlivosť. Poskytovateľ
tak urobil formou doplnenia pôvodného oznámenia. Z predmetného oznámenia vyplynulo, že žalovaný
užil drogu s účinnou návykovou látkou amfet/metamfetamíny so zisteným množstvom 3267 ng/ml, lieky
Tramal v množstve v žalúdočnom obsahu 4+, v moči viac ako 4+, Teophylin, Citalopram a Cerucal. Z

uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa dňom 5.11.2012 preukázateľne dozvedela o škode, resp. o vzniku
regresného práva. Dňom 5.11.2012 žalobkyni začala plynúť dvojročná premlčacia doba v zmysle §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 5.11.2014, pričom žalobkyňa podala žalobu už
11.3.2013. K uplynutiu objektívnej premlčacej doby žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 21.1.2010 sp. zn. 1 Cdo 70/2009 (R 51/2010), v zmysle ktorého

právo zdravotnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu uhradených nákladov zdravotnej starostlivosti
poskytnutej poistencovi, zdravie ktorého bolo poškodené zavineným protiprávnym konaním tretej osoby,
súvisí s vykonávaním zdravotného poistenia. Toto právo vzniká zaplatením úhrady poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti. Škoda, resp. regresné právo, predstavuje majetkový nárok žalobcu, ktorý
mu vznikol dňom vynaloženia nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Škodovou udalosťou je

zníženie majetku žalobkyne (poisťovne) z dôvodu poskytnutia finančného plnenia poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti za splnenia povinnej podmienky a to užitia konkrétnej návykovej látky. Prvé
náklady boli poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uhradené 14.5.2010, objektívna premlčacia doba
začala plynúť 14.5.2010 a uplynula 14.5.2013, žalobkyňa však nárok na súde uplatnila už 11.3.2013.
Žalobkyňa taktiež poukázala na skutočnosť, že poskytnutie predmetnej zdravotnej starostlivosti je riadne

zaznamenané nielen v evidencii žalobkyne ako zdravotnej poisťovne na základe jej uplatnenia zo
strany viacerých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj v zdravotnej dokumentácii dotknutých
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré v prípade potreby na žiadosť súdu žalobkyňa predloží,
prípadne navrhne súdu, aby príslušných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti požiadal o zaslaniepredmetných zdravotných záznamov a o vyjadrenie, či im žalobkyňa náklady žalovanému poskytnutej
zdravotnej starostlivosti v plnej výške uhradila.

5.Žalovanývduplikeokreminéhouviedol,žezožalobyjezrejmé,žežalobkyňasinárokuplatňujetitulom
náhradyškody,niejealemožnésúhlasiťsjejtvrdením,žesaoškodedozvedela5.11.2012,kedyjejmala
začať plynúť dvojročná premlčacia doba. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 33 Odo 477/2001, v zmysle ktorého pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodné,
kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Dozvedieť sa o škode znamená,

že sa poškodený dozvie o majetkove ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne
vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. Sama žalobkyňa uvádza,
žejejbolodňa14.4.2010doručenéOznámeniezdravotnejpoisťovni,podľaktoréhoprišloužalovanéhok
poskytnutiu zdravotnej starostlivosti s predbežnou diagnózou „bezvedomie, intoxikácia omamnou látkou
a liekmi, podchladenie, R40.2“, pričom malo ísť o užitie návykovej látky. Žalobkyňa tiež uvádza, že
náklady zdravotnej starostlivosti uhradila poskytovateľovi dňa 14.5.2010. V tento deň teda začala plynúť

nielentrojročnáobjektívnapremlčaciadobapodľa§106ods.2Občianskehozákonníka,akoajdvojročná
subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula 14.5.2012.
Žalobkyňa podala žalobu 11.3.2013, teda po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby.

6. Súd rozsudkom zo dňa 6.12.2017 č.k. 4C/52/2016-92 žalobu zamietol a žalovanému priznal voči

žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd svoje rozhodnutie založil na tom základe,
že žalovaný s úspechom uplatnil námietku premlčania práva žalobkyne, ktorým sa domáhala náhrady
za uhradenú zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému. Z hľadiska hmotnoprávneho považoval
nárok žalobkyne uplatnený podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. za škodový nárok, ktorý
treba analogicky (§ 853 Občianskeho zákonníka) posudzovať podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka. Žalobkyňa sa preukázateľne dozvedela o vzniku škody a o tom, že za ňu zodpovedá
žalovaný z oznámenia zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia
liečebného režimu, užitia návykovej látky, úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia
zo dňa 11.3.2010, doručeného žalobkyni dňa 14.4.2010, pričom vedomosť o výške škody získal v dňoch
14.5.2010a18.5.2010,kedyuhradilaposkytovateľovinákladyzdravotnejstarostlivosti.Počnúcodtýchto

dátumov začala podľa súdu žalobkyni plynúť subjektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na súde,
ktorá uplynula dňa 14.5.2012, resp. 18.5.2012. Pokiaľ žalobkyňa podala žalobu na súde dňa 11.3.2013,
uplatnila ju po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu
súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením zo dňa 29.10.2019 č.k.
3Co/268/2018-139 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, keď dospel k záveru, že
právo na náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť žalovaného v zmysle § 42 ods.
4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. je právom na náhradu škody a následne aplikoval na premlčanie

tohto práva ustanovenia § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že právo žalobkyne ako
zdravotnej poisťovne na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanému ako jej poistencovi,
ak sa mu táto poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, je regresným
právom zdravotnej poisťovne, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101
Občianskeho zákonníka, pričom začiatok jej plynutia je spojený s dňom úhrady nákladov za zdravotnú

starostlivosť jej poskytovateľovi. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil námietku premlčania práva
žalobkyne ako dôvodnú, keď na jej ustálenie nezisťoval okolnosti rozhodné z hľadiska ustanovenia
§ 101 Občianskeho zákonníka a následne sa dôvodnosťou samotnej žaloby ani nezaoberal a túto
zamietol.Jehozáverjepretotrebapovažovaťzapredčasný.Vnovomkonanísabudesúdprvejinštancie
riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je viazaný a opätovne posúdi

námietku premlčania vznesenú žalovaným podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ vyhodnotí
námietku premlčania ako nedôvodnú, bude sa zaoberať dôvodnosťou žaloby z hľadiska veci samej,
a teda skúmaním nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č.
577/2004 Z.z., zohľadniac aj tie skutočnosti, ktoré žalovaný v rámci procesnej obrany namietal (samotné
vynaloženie nákladov na zdravotnú starostlivosť, ich výšku).

8. Po vrátení veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie bolo dňa 18.5.2021 súdu doručené podanie
žalovaného, v ktorom tento uviedol, že žalobkyňou uplatnený regresný nárok namieta čo do dôvodu aj
výšky. Tvrdil, že príčinou jeho úrazu zo dňa 2.3.2010 bolo iba predávkovanie liekom Tramal, čo žalobkyniaj písomne potvrdil 1.3.2011. Poukázal na to, že súdu ďalej predložil lekársku správu A.. D. z ktorej
je zrejmé, že v rozhodnom období, t.j. v čase 3.3.2010 mu bol vykonaný skríning liekov a drog a toto
vyšetrenie potvrdilo, že mal negatívne výsledky na AMF a BZDm. Tvrdenie žalobkyne, že mal užiť

návykové látky je nepravdivé. Žalobkyňa na podporu svojej argumentácie predložila dve Oznámenia
zdravotnej poisťovni. Prvé oznámenie zo dňa 11.3.2010 obsahuje všetky náležitosti vyžadované
právnymi predpismi. Na základe tohto oznámenia sa žalobkyňa rozhodla plniť poskytovateľovi dňa
14.5.2010 a dňa 18.5.2010. V tomto oznámení nie sú uvedené žiadne „Iné dôležité údaje“. Po viac
ako dva a pol roku sa zrejme na podnet žalobkyne objavilo druhé Oznámenie zdravotnej poisťovni zo

dňa 15.10.2012, v ktorom sa nepravdivo uvádza, že zdravotná starostlivosť mu bola poskytnutá dňa
2.3.2012 a ďalej sú tu na rozdiel od prvého oznámenia uvedené „Iné dôležité údaje“ v jeho neprospech, o
ktoréžalobkyňaopierasvojuargumentáciu.Tentopostupžalobkynepovažovalzarozpornýsozákonom.
Poukazoval na to, že druhé oznámenie bolo vydané po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v § 79a ods.
1 písm. e/ bod 1. zákona č. 578/2004 Z.z., ktorá lehota uplynula dňa 31.3.2010. Poskytovateľ môže
pritom konať len v intenciách zákona. Žalovaný taktiež upozorňoval, že podaná žaloba neobsahuje

všetky náležitosti vyžadované C.s.p, keďže neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností tak, ako to
vyžaduje zákon. Žalobkyňa v podanej žalobe iba stroho a nepravdivo konštatuje, že mal užiť návykové
látky a že za neho uhradila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 8 102,89 € (skutkový
priebeh v podanej žalobe teda obmedzila len na dve vety), to všetko bez toho, aby súdu preukázala užitie
návykových látok a že mu naozaj bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v uvedenej výške. Niet preto

pochýb, že žalobkyňa svoj nárok na zaplatenie sumy 8 102,89 € nepreukázala tak, ako to predpokladá
zákon. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, žalovaný mal za to, že regresný nárok vo výške 100
% uplatnený žalobkyňou voči jeho osobe je v rozpore s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 31.1.2019 sp. zn. IV. ÚS 377/2018. V tomto rozhodnutí sa uvádza, že regresná náhrada má plniť
výchovný a nie likvidačný účel a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť

náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia, zohľadnením okolností, za
ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto
škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná
náhrada je primeraná. V tejto súvislosti uvádzal, že jeho majetkové pomery mu nedovoľujú zaplatiť
žalobkyni ňou požadovanú sumu titulom regresu. Doplnil, že má trojročného maloletého syna a musí

mu zabezpečovať výživu a výchovu. Žalovaný bol tiež toho názoru, že žalobkyňou uplatnený nárok
je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu
zamietnuť.

9. Žalobkyňa vo vzťahu k lekárskej správe A.. D. ešte v rámci svojho vyjadrenia v odvolacom

konaní uviedla, že k užitiu návykových látok žalovaným, ktoré v prejednávanom prípade založilo
vznik regresného práva žalobkyne voči žalovanému, došlo dňa 2.3.2010, a teda nie 3.3.2010 a ani
nasledujúce dni. O presnom dni užitia rôznych návykových látok žalovaným nepochybne svedčia obe
oznámenia o poskytnutí zdravotnej starostlivosti z 11.3.2010 a 15.10.2012, ako aj rozpis nákladov
poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Zdôraznila, že je absolútne logické, že dňa 3.3.2010 a nasledujúce

dni žalovaný nebol pod vplyvom návykových látok, pretože bol po práve vykonanej intenzívnej a
komplexnej detoxikácii v nemocničnom zariadení formou ústavnej zdravotnej starostlivosti. Žalovaný
úmyselne zneužil fakt, že dňa 3.3.2010 už nebol pod vplyvom návykových látok iba z dôvodu, že
predošlý deň bol intenzívne a vysoko odborne dezoxidovaný v zdravotníckom zariadení, do ktorého
bol prijatý v bezvedomí po jeho akútnej intoxikácii rôznymi návykovými látkami (kombináciou liekov na

lekársky predpis - Tramal, Teophylin, Citalopram, Cerucal a návykovej látky „Amfet/Metamfetamíny“
v neskôr objektívne zistenom množstve 3267 ng/ml) a tento fakt z nasledovných dní lživo prezentuje
ako skutočnosť z predmetného dňa užitia týchto návykových látok, ktoré zapríčinilo nutnosť poskytnutia
zdravotnej starostlivosti (2.3.2010).

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento
skutkový stav:

11. Z Oznámenia zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia
liečebného režimu, užitia návykovej látky, úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia zo

dňa 11.3.2010, doručeného žalobkyni dňa 14.4.2010 (č.l. 3) vyplýva, že v dňoch 2.3.2010 až 4.3.2010
(v oznámení je síce uvedené 4.2.2010, jedná sa ale o zjavnú chybu v písaní, keďže k poškodeniu
zdravia podľa tohto oznámenia došlo 2.3.2010, teda v mesiaci marec a nie vo februári) bola žalovanému
poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť poskytovateľom L. (poznámka súdu - od 1.7.2010 Q.), E..Dôvodom poskytnutia zdravotnej starostlivosti bolo užitie návykovej látky, pričom k poškodeniu zdravia
žalovaného došlo 2.3.2010. Ako diagnóza je v oznámení uvedené bezvedomie, intoxikácia omamnou
látkou a liekmi, podchladenie, R 40.2. Potvrdenie bolo vystavené A., anesteziológom a intenzivistom

spomínaného poskytovateľa.

12. Z písomnosti žalobkyne Zisťovanie podkladov k ošetreniu zo dňa 25.1.2011 (č.l. 29), adresovanej
žalovanému, vyplýva, že žalobkyňa zaslala žalovanému dotazník. V tejto písomnosti sa okrem iného
uvádza, že ak si žalovaný spôsobil nepracovný úraz sám, náklady na ošetrenie nebudú vymáhané, ale

vyplnený dotazník je povinný zaslať späť. Žalovaný dotazník vyplnil a doručil žalobkyni dňa 4.3.2011.
Žalovaný v ňom uviedol, že bol v nemocničnom liečení od 2.3.2010 do 3.3.2010 v nemocnici Kramáre,
pričom k okolnostiam a príčine vzniku úrazu uviedol predávkovanie tramalom a zároveň uviedol, že je
za úraz zodpovedný on.

13. Z písomnosti žalobkyne zo dňa 14.3.2011, adresovanej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti Q.,

označenejakoŽiadosťoposkytnutieinformácie(č.l.30),vyplýva,žežalobkyňavsúvislostisposkytnutím
zdravotnej starostlivosti žalovanému v dôsledku užitia návykovej látky dňa 2.3.2010 žiadala tohto
poskytovateľaoposkytnutieinformácieonávykovejlátkesuvedenímjejpresnéhomnožstvavkrvivčase
vyšetrenia žalovaného. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti túto žiadosť napokon vybavil, a to listom
zo dňa 26.10.2012 (č.l. 33), ktorého prílohou bolo Oznámenie zdravotnej poisťovni zo dňa 15.10.2012

(č.l. 4 a 34).

14. Z Oznámenia zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia
liečebného režimu, užitia návykovej látky, úrazu, choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia
zo dňa 15.10.2012, doručeného žalobkyni dňa 5.11.2012 (č.l. 4, 34), vyplýva, že v dňoch 2.3.2010 (v

oznámení je síce uvedené 2.3.2012, jedná sa však o zjavnú chybu v písaní, keďže k poškodeniu zdravia
žalovaného došlo podľa tohto oznámenia 2.3.2010) až 4.3.2010 bola žalovanému poskytnutá ústavná
zdravotná starostlivosť poskytovateľom Q.. Dôvodom poskytnutia zdravotnej starostlivosti bolo užitie
návykovej látky, pričom k poškodeniu zdravia žalovaného došlo 2.3.2010. Ako diagnóza je v oznámení
uvedené bezvedomie, intoxikácia psychotropnými liekmi, podchladenie, R 40.2, F 15.0. V oznámení sú

vyplnené iné dôležité údaje: toxikológia z 2.3.2010 (v oznámení je síce uvedené 2.3.2012, aj tu sa však
jedná o zjavnú chybu v písaní, keďže k poškodeniu zdravia žalovaného došlo 2.3.2010 a nie v roku
2012): v žalúdočnom obsahu Tramal na 4+, v moči Tramal viac ako na 4+, Teophylin 1+, Citalopram 4+,
Cerucal stopy, Amfet/Metamfetamíny 3267 ng/ml, hladina liekov v krvi Teophylin 4,67 ug/ml. Potvrdenie
bolo vystavené A., lekárom spomínaného poskytovateľa.

15. Z lekárskej správy vystavenej dňa 12.7.2018 Q. infekčnou ambulanciou (č.l. 127), vyplýva, že
žalovanému boli na jeho žiadosť vydané výsledky z toxikologického vyšetrenia (skríning liekov a drog),
podľa ktorých mal žalovaný dňa 3.3.2010 negatívny výsledok na AMF (Amfet/Metamfetamíny).

16. Listom zo dňa 29.11.2012 (č.l. 6) žalobkyňa oznámila žalovanému, že 5.11.2012 z oznámenia
poskytovateľa zistila, že dňa 2.3.2010 mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku užitia
návykovej látky. Podľa tohto oznámenia užil návykovú látku Amfet/Metamfetamíny 3267 ng/ml, Tramal,
Teophylin a iné. Keďže z dôvodu užitia návykovej látky bola žalovanému poskytnutá zdravotná
starostlivosť, za ktorú žalobkyňa uhradila poskytovateľovi sumu 8 102,89 €, žalobkyňa s poukazom na

§ 42 ods. 4 zákona č. 577/2004 Z.z. žalovaného vyzvala na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť vo výške 8 104,29 € (z čoho 1,40 € tvorili náklady konania) do 15 dní od doručenia tejto
výzvy. Z doručenky od tejto zásielky vyplýva, že žalovaný výzvu prevzal dňa 11.12.2012.

17. Z Vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou

osobou, nedatovaného (č.l. 5), vystaveného revíznym lekárom žalobkyne A., vyplýva, že k poškodeniu
zdravia žalovaného došlo 2.3.2010, pričom na zdravotnú starostlivosť žalovaného boli vynaložené
náklady v celkovej výške 8 102,89 €. Konkrétne išlo náklady na spoločné vyšetrovacie a liečebné
zložky za obdobie od 2.3.2010 do 4.3.2010 vo výške 289,14 €, uhradené poskytovateľovi 18.5.2010
(faktúra č. XXXXVYXXXXXXXXXX); náklady špecializovanej ambulantnej starostlivosti z 11.3.2010

vo výške 4,50 €, uhradené poskytovateľovi 14.5.2010 (faktúra č. XXXXVYXXXXXXXXXX); náklady
na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky z 3.3.2010 vo výške 9,50 €, uhradené poskytovateľovi
14.5.2010 (faktúra č. XXXXVYXXXXXXXXXX) a náklady ústavnej (lôžkovej starostlivosti) za obdobieod 2.3.2010 do 4.3.2010 vo výške 7 799,75 €, uhradené poskytovateľovi dňa 14.5.2010 (faktúra č.
XXXXVYXXXXXXXXXX).

18. Z rozpisu nákladov na zdravotnú starostlivosť žalovaného vynaložených v období od 2.3.2010
do 11.3.2010 v súvislosti s poškodením jeho zdravia zo dňa 2.3.2010, vyčísleného revíznym lekárom
žalobkyne A. dňa 29.11.2012 (č.l. 88-90, taktiež 188-191), je zrejmé, ktoré konkrétne výkony
zdravotnej starostlivosti boli v tomto období žalovanému poskytnuté, ktorým poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, aká bola cena jednotlivých výkonov a tiež to, aká bola celková výška týchto nákladov

- jednalo sa o sumu 8 102,89 €. Táto suma pozostávala z liečebných nákladov ústavnej (lôžkovej)
starostlivosti vo výške 7 799,75 €, ďalej spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek
vo výške 298,64 € a špecializovanej ambulantnej starostlivosti vo výške 4,50 €.

19. Z dokladu označeného ako FA-XXX Vykázaná ZS - B, predloženého žalobkyňou, súd zistil,
že žalovaný bol v období od 2.3.2010 do 4.3.2010 hospitalizovaný na oddelení anesteziológie

a intenzívnej medicíny s diagnózou R 40.2 (kóma, bližšie neurčená - viď rozpis na č.l. 88-90).
Vypočítaná a akceptovaná jednotková cena hospitalizácie bola 7 799,75 €. Táto cena je zhodná
s cenou hospitalizácie na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny, ktorá bola dohodnutá
medzi žalobkyňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti L. (viď dodatok č. 25 k Zmluve č.
XXNFALXXXXXX na č.l. 227).

20. Z výstupu z informačného systému žalobkyne označeného ako Saldokonto- Predpisy-Prezeranie
detailu predpisu (č.l. 184) vyplýva, že Q. vystavila žalobkyni za obdobie marec 2010 súhrnnú faktúru č.
XXXXVYXXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXXXX na sumu 2 274 002,94 € s dátumom splatnosti 14.5.2010.
Z výpisu z účtu žalobkyne v Štátnej pokladnici (č.l. 183) vyplýva, že žalobkyňa dňa 11.5.2010 uhradila

na faktúru č. XXXXVYXXXXXXXXXX na účet L. sumu 2 126 966,86 €. Uvedené potvrdzuje aj výstup
z informačného systému žalobkyne označený ako Saldokonto-Úhrady-Prezeranie detailu úhrady (č.l.
186). Q. listom zo dňa 24.11.2021 potvrdila, že v uvedenej platbe bola zahrnutá aj platba za výkony
zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanému (č.l. 587).

21. Z výstupu z informačného systému žalobkyne označeného ako Saldokonto- Predpisy-Prezeranie
detailu predpisu (č.l. 185) vyplýva, že spoločnosť S.. vystavila žalobkyni za obdobie marec 2010
súhrnnú faktúru č. XXXXVYXXXXXXXXXX, VS: XXXXXX na sumu 303 158,08 € s dátumom splatnosti
18.5.2010. Z výpisu z účtu žalobkyne v Štátnej pokladnici (č.l. 183) vyplýva, že žalobkyňa dňa 18.5.2010
uhradila na faktúru č. XXXXVYXXXXXXXXXX, VS: XXXXXX na účet synlab slovakia s. r. o. sumu 234

027,40 €. Uvedené potvrdzuje aj výstup z informačného systému žalobkyne označený ako Saldokonto-
Úhrady-Prezeranie detailu úhrady (č.l. 187). Spoločnosť S. na dopyt žalobkyne, či v rámci platby za
faktúru č. XXXXVYXXXXXXXXXX, VS: XXXXXX jej boli preplatené aj náklady zdravotnej starostlivosti
poskytnutejtoutospoločnosťoužalovanému, listomzodňa4.11.2021(č.l.589)potvrdila,žetietonáklady
boli žalobkyňou plne akceptované a zaplatené v súlade so zmluvou.

22. Zo Zmluvy č. XXNFALXXXXXX o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti zo dňa
27.2.2006, v znení jej dodatkov č. 1 až 25 (ďalej tiež len „zmluva“, č.l. 234-502), uzavretej medzi
žalobkyňou a poskytovateľom L. vyplýva, že jej predmetom bolo zabezpečovanie poskytovania a
úhrada neodkladnej zdravotnej starostlivosti, objednávanie, poskytovanie a úhrada inej ako neodkladnej

zdravotnej starostlivosti a úhrada za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v cene,
rozsahu a za podmienok stanovených v tejto zmluve.

23. Podľa článku čl. 4 bod 1 a 2 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli na cenách za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť tak, ako sú uvedené v Prílohe č. 3 tejto zmluvy a platia po dobu platnosti zmluvy.

Úpravu zmluvne dohodnutých cien je možné vykonať iba po vzájomnej dohode zmluvných strán a to
formou písomného dodatku k zmluve. Poskytovateľ je oprávnený fakturovať za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť najskôr po uplynutí zúčtovacieho obdobia a poisťovni je povinný predložiť faktúru najneskôr
do 10 dní po uplynutí zúčtovacieho obdobia. Zúčtovacím obdobím jej kalendárny mesiac.

24. Podľa článku 4 bod 5 zmluvy, poisťovňa u formálne správnej faktúry vykoná vecnú kontrolu
vykázaných výkonov v súlade s podmienkami platného Nariadenia vlády SR, ktorým vydáva Katalóg
zdravotných výkonov, najneskôr do 25 dní odo dňa doručenia formálne správnej faktúry.25. Podľa článku 4 bod 6 zmluvy, ak poisťovňa pri vecnej kontrole zistí výkony fakturované v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo v rozpore s touto zmluvou, spracuje tieto
zistenia do dokladu „Zúčtovanie vykázanej zdravotnej starostlivosti“, v ktorom budú uvedené výkony

v štruktúre: výkony fakturované, výkony po revízii, výkony do dohodnutého zmluvného rozsahu a
výkony neakceptované s uvedením dôvodu zamietnutia. Tento doklad bude doručený poskytovateľovi
najneskôr do 25 dní odo dňa doručenia formálne správnej faktúry. Poskytovateľ je v takomto prípade
povinný vystaviť opravný doklad - faktúru na objem uvedený v doklade „Zúčtovanie vykázanej zdravotnej
starostlivosti“. Doručením opravného dokladu zodpovedajúceho „Zúčtovaniu vykázanej zdravotnej

starostlivosti“ sa považuje faktúra za vecne správnu.

26. Podľa § 79 ods. 1 prvá až tretia veta O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem
všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a
telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z

neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať
názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

27. Podľa § 79 ods. 2 O.s.p., navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

28. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

30. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

31. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p., opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označené dôkazy.

32. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania poukazoval na to, že žaloba zo dňa 11.3.2013 neobsahuje
všetky náležitosti vyžadované C.s.p., robil tak neopodstatnene. Žaloba obsahuje riadne označenie
účastníkov konania, stručné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa

žalobkyňa dovoláva, a tiež je z nej zrejmé, čoho sa voči žalovanému domáha. Je potrebné uviesť, že
predmetná žaloba bola podaná ešte za účinnosti O.s.p., ktorý na rozdiel od C.s.p. nezakazoval (a teda
žalobkyni umožňoval) opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť aj poukazom na predložené dôkazy.
Žalobkyňa tieto dôkazy k žalobe priložila. Predmetná žaloba preto spĺňala kritériá kladené na náležitosti
žaloby uvedené v ustanovení § 79 ods. 1 O.s.p. Účinky riadne podanej žaloby majúcej všetky náležitosti

zostali predmetnej žalobe zachované aj po nadobudnutí účinnosti C.s.p. (viď § 470 ods. 2 prvá veta
C.s.p.) a nemožno preto na ňu aplikovať ustanovenie § 132 ods. 2 C.s.p., použitia ktorého sa dovoláva
žalovaný.

33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004
Z.z.“), zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená
na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného
zdravotného poistenia (ďalej len „povolenie").

34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv
uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom podľa dohodnutej ceny [§ 7 ods. 9 písm. c/ alebo písm. e/].35. Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na
základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti (v znení účinnom do 31.3.2011), zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi

nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku
porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči
tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym
konaním.

36. Podľa § 79a ods. 1 písm. e/ bod 1. zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 31.5.2010), poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia
alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je
ustanovené inak, oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci
na tlačive predpísanom úradom pre dohľad každé poskytnutie zdravotnej starostlivosti osobe v dôsledku

porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky.

37. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

39. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

40. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému, aby jej zaplatil sumu 7 952,89
€, tvrdiac, že ide o náklady, ktoré uhradila jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za

zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému v dôsledku užitia inej návykovej látky ako alkoholu.
Ako už skonštatoval vo svojom zrušujúcom uznesení aj odvolací súd, z hľadiska hmotnoprávneho
ide o právo postihu, tzv. regresné právo žalobkyne ako zdravotnej poisťovne voči žalovanému ako
jej poistencovi na zaplatenie tých nákladov, ktoré uhradila poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za
zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému v dôsledku užitia inej návykovej látky ako alkoholu.

Jedná sa o osobitný regresný nárok zdravotnej poisťovne na náhradu nákladov vynaložených na
zdravotnú starostlivosť vyplývajúci jej z § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z. v znení účinnom
do 31.3.2011, ktorý nárok nemožno zamieňať s nárokom na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka (k tomu porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
30.6.2010 sp. zn. 2 Cdo 343/2009).

41. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný dňa 2.3.2010 užil drogu s účinnou návykovou látkou Amfet/
Metamfetamíny, žalovaný naproti tomu tvrdil, že sa len predávkoval liekom Tramal. Žalovaný v priebehu
konania predložil lekársku správu z 12.7.2018, z infekčnej ambulancie, v zmysle ktorej mu na jeho
žiadosť boli vydané výsledky z toxikologického vyšetrenia (skríning liekov a drog), podľa ktorých

mal dňa 3.3.2010 negatívny výsledok na Amfet/Metamfetamíny. Z oboch oznámení poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti zdravotnej poisťovni ale jasne vyplynulo, že žalovaný bol dňa 2.3.2010, t. j.
deň predtým, prijatý v bezvedomí do ústavnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, po jeho akútnej
intoxikácii rôznymi návykovými látkami. Z výsledkov toxikologického vyšetrenia zo dňa 2.3.2010, ktoré
sú obsiahnuté v druhom oznámení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 15.10.2012, mal súd

za preukázané, že žalovaný dňa 2.3.2010 mal v tele prítomné aj drogy, konkrétne Amfet/Metamfetamíny.
Vyššie spomínaná lekárska správa predložená žalovaným nebola spôsobilá spochybniť, že žalovaný v
rozhodnom čase, t.j. dňa 2.3.2010 mal v tele prítomnú uvedenú drogu, nakoľko sa jednalo o výsledky
toxikologického vyšetrenia až z 3.3.2010, t.j. dňa nasledujúceho po tom, čo bol žalovaný po užití
návykovej látky prijatý v bezvedomí do ústavnej starostlivosti a bola mu preukázateľne vykonaná

intenzívna a komplexná detoxikácia organizmu. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za preukázané
tvrdenie žalobkyne, že žalovaný dňa 2.3.2010 užil návykovú látku Amfet/Metamfetamín, v dôsledku čoho
mu bola poskytnutá urgentná ústavná zdravotná starostlivosť na oddelení ansteziológie a intenzívnej
medicíny.42. Žalovaný namietal, že druhé oznámenie poskytovateľa zdravotnej poisťovni zo dňa 15.10.2012
bolo vydané po lehote uvedenej v § 79a ods. 1 písm. e/ bod 1. zákona č. 578/2004 Z.z., čím došlo k

porušeniu zákona. V zmysle spomínaného ustanovenia je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný
oznámiť zdravotnej poisťovni každé poskytnutie zdravotnej starostlivosti v dôsledku požitia návykovej
látky k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci, v danom prípade tak bol poskytovateľ povinný
urobiť do 31.3.2010. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že účelom lehoty uvedenej v tomto
ustanovení je ochrana práv zdravotnej poisťovne, ktorej poskytovateľ oznámenie zasiela. Za porušenie

tejto povinnosti (vrátane nedodržania stanovenej lehoty) zákon poskytovateľa aj sankcionuje - príslušný
orgán dozoru mu v takomto prípade môže uložiť pokutu (viď § 82 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004
Z.z.). Poskytovateľovizdravotnejstarostlivostialezákonnijakonebráni,abysipovinnosťvyplývajúcumu
zo spomínaného ustanovenia splnil aj po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, teda tak, ako tomu bolo
aj v tejto veci. Súd preto nevidel žiaden dôvod, pre ktorý by nemal na druhé oznámenie poskytovateľa
zdravotnej poisťovni zo dňa 15.10.2012 prihliadať.

43. Ako už bolo uvedené vyššie, z rozpisu nákladov na zdravotnú starostlivosť žalovaného vynaložených
v období od 2.3.2010 do 11.3.2010 v súvislosti s poškodením jeho zdravia, vyčísleného revíznym
lekárom žalobkyne dňa 29.11.2012 (č.l. 88-90, taktiež 188-191), mal súd za preukázané, ktoré konkrétne
výkony zdravotnej starostlivosti boli v tomto období žalovanému poskytnuté, ktorým poskytovateľom

zdravotnej starostlivosti, aká bola cena jednotlivých výkonov a tiež to, aká bola celková výška týchto
nákladov - jednalo sa o sumu 8 102,89 €. Táto suma pozostávala z liečebných nákladov ústavnej
(lôžkovej) starostlivosti vo výške 7 799,75 €, ďalej spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek vo
výške 298,64 € a špecializovanej ambulantnej starostlivosti vo výške 4,50 €. Suma 7 799,75 € za
hospitalizáciu v nemocničnom zariadení, konkrétne na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny

v dňoch 2.3.2010 až 4.3.2010, bola pritom vyčíslená v zmysle zmluvy č. XXNFALXXXXXX, ktorú mala
žalobkyňa uzavretú s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti L. ktorú zmluvu vrátane jej dodatku č. 25
žalobkyňa v konaní aj doložila. Žalobkyňa taktiež doložila vyčíslenie nákladov za zdravotnú starostlivosť
poskytnutú žalovanému, vystavené jej revíznym lekárom (č.l. 5), podľa ktorého na základe faktúry č.
XXXXVYXXXXXXXXXX uhradila dňa 14.5.2010 sumu 7 813,75 € (7 799,75 € ústavná starostlivosť +

9,50 € spoločné a vyšetrovacie liečebné zložky + 4,50 € špecializovaná ambulantná starostlivosť) a na
základe faktúry č. XXXXVYXXXXXXXXXX uhradila dňa 18.5.2010 sumu 289,14 € (išlo o spoločné
vyšetrovacie a liečebné zložky), celkom teda sumu 8 102,89 €.

44. Žalovaný namietal, že obe spomínané faktúry vystavené poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti

boli súhrnné faktúry za mesiac marec 2010 a keďže žalobkyňa ich poskytovateľom neuhradila v
plnej výške, nepreukázala, že uhradila za žalovaného náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že L. si súhrnnou faktúrou č. XXXXVYXXXXXXXXXX, VS:
XXXXXXXXXX vyfakturovala za obdobie marec 2010 sumu 2 274 002,94 €. V zmysle čl. 4 bod 5 a
6 Zmluvy č. XXNFALXXXXXX, uzavretej s týmto poskytovateľom, bola žalobkyňa oprávnená vykonať

vecnúkontrolusprávnostitejtofaktúryavrámcinejskúmať,čivýkonyniesúposkytovateľomfakturované
v rozpore s právnymi predpismi alebo zmluvou. Žalobkyňa síce najprv tvrdila, že uhradená suma
bola nižšia z dôvodu započítania pohľadávok, neskôr ale upresnila, že zo strany poskytovateľa došlo
k prekročeniu zmluvne dohodnutého maximálneho rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a
nesprávnemu (chybnému) vykázaniu zdravotnej starostlivosti (viď vyjadrenie žalobkyne z 25.8.2021 na

č.l. 233). Žalobkyňa preto listom zo dňa 3.5.2010 v zmysle č.l. 4 bod 6 zmluvy požiadala poskytovateľa
o vystavenie opravného dokladu k predmetnej faktúre (č.l. 505) na sumu 146 521,45 €. Náklady
na zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému v dňoch 2.3.2010 až 11.3.2010 v celkovej sume
7 813,75 € však žalobkyňa uznala, keďže meno žalovaného sa v chybovom protokole k tejto faktúre
(č.l. 529-562) nenachádza. Suma 146 521,45 € je uvedená aj vo výstupe z informačného systému

žalobkyne vzťahujúcemu sa k spomínanej faktúre (č.l. 504), a to ako očakávaný opravný doklad na túto
faktúru, pričom žalobkyňou uznaná suma tejto faktúry predstavovala 2 127 481,49 € (2 274 002,94
- 146 521,45). Z ďalšieho výstupu z informačného systému žalobkyne, označeného ako „Saldokonto-
Predpisy - Prehľad evidencie predpisov (č.l. 228) je zrejmé, že žalobkyňa eviduje k tejto faktúre opravný
doklad č. XXXXZAXXXXXXXXXX na sumu 146 521,45 €. Na základe tohto opravného dokladu sa v

zmysle č.l. 4 bod 6 zmluvy považovala faktúra za obdobie marec 2010 za vecne správnu vo výške 2
127 481,49 €. Zo spomínaného výstupu z informačného systému žalobkyne (č.l. 228) ďalej vyplýva, že
žalobkyňa k tejto faktúre eviduje ešte ďalší vyrovnávací doklad č. XXXXZAXXXXXXXXXX v celkovej
výške 514,63 €, pričom z vyjadrenia príslušného oddelenia žalobkyne (č.l. 229) vyplynulo, že išloo zápočet pohľadávky žalobkyne z revíznej činnosti, konkrétne faktúry č. XXXXVYXXXXXXXXXXX
na sumu 514,63 € vystavenej tomuto poskytovateľovi. Po odpočítaní sumy 514,63 € tak žalobkyni
zostávalo na faktúru za mesiac marec 2010 č. XXXXVYXXXXXXXXXX uhradiť už len sumu 2 126

966,86 €. Vzhľadom na to, že žalobkyňa dňa 11.5.2010 uhradila L. titulom faktúry za mesiac marec
2010 sumu 2 126 966,86 €, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa vo svojom informačnom systéme vedie
náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej týmto poskytovateľom žalovanému v dňoch 2.3.2010 až
11.3.2010 v celkovej výške 7 813,75 € ako uhradené (čo je zrejmé z vyčíslenia nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť potvrdenej revíznym lekárom na č.l. 5), pričom úhradu týchto nákladov platbou

zo dňa 11.5.2010 potvrdil aj samotný poskytovateľ, súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní mimo
rozumných pochybností preukázala, že v rámci úhrady faktúry za mesiac marec 2010 dňa 11.5.2010
uhradila L. aj spomínané náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanému v celkovej výške
7 813,75 €. Vo vyčíslení nákladov zo strany žalobkyne je síce namiesto 11.5.2010 uvedený dátum
14.5.2010, avšak ako dodatočne vysvetlila žalobkyňa, je to len v dôsledku toho, že vo svojej internej
evidencii vedie úhradu faktúry podľa dátumu jej splatnosti.

45. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť S. súhrnnou faktúrou č.
XXXXVYXXXXXXXXXX, VS:XXXXXX vyfakturovala žalobkyni za obdobie marec 2010 sumu 303
158,08 €. Aj v prípade tejto faktúry sa žalobkyňa ustálila na tvrdení, že zo strany poskytovateľa došlo
k prekročeniu zmluvne dohodnutého maximálneho rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a

nesprávnemu (chybnému) vykázaniu zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa na základe toho listom zo
dňa 4.5.2010 (č.l. 506) požiadala poskytovateľa o vystavenie opravného dokladu k predmetnej faktúre
na sumu 69 130,68 €. Aj v tomto prípade žalobkyňa zdravotnú starostlivosť poskytnutú žalovanému
týmto poskytovateľom v dňoch 2.3.2010 až 4.3.2010 v celkovej sume 289,14 € uznala, nakoľko meno
žalovaného sa v chybovom protokole k tejto faktúre (č.l. 507-528) nenachádza. Suma 69 130,68

€ je uvedená aj vo výstupe z informačného systému žalobkyne (č.l. 503) ako očakávaný opravný doklad
na túto faktúru, pričom žalobkyňou uznaná suma tejto faktúry predstavovala 234 027,40 € (303 158,08
- 69 130,68). Z ďalšieho výstupu z informačného systému žalobkyne, označeného ako „Saldokonto-
Predpisy - Prehľad evidencie predpisov (č.l. 230 p.v.) je zrejmé, že žalobkyňa eviduje k tejto faktúre
opravný doklad č. XXXXZAXXXXXXXXXX na sumu 69 130,68 €. Po odpočítaní sumy 69 130,68 €, na

ktorú znel opravný (vyrovnávací) doklad, tak žalobkyni zostávalo uhradiť na predmetnú faktúru už len
sumu 234 027,40 €. Vzhľadom na to, že žalobkyňa dňa 18.5.2010 uhradila spoločnosti S. titulom faktúry
za mesiac marec 2010 sumu 234 027,40 €, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa vo svojom informačnom
systéme vedie náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej týmto poskytovateľom žalovanému v dňoch
2.3.2010 až 4.3.2010 vo výške 289,14 € ako uhradené dňa 18.5.2010 (čo je zrejmé z vyčíslenia

nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť potvrdenej revíznym lekárom na č.l. 5), pričom samotný
poskytovateľ potvrdil úhradu týchto nákladov v súlade so zmluvou, súd aj v tomto prípade dospel k
záveru, že žalobkyňa v konaní mimo rozumných pochybností preukázala, že v rámci úhrady faktúry za
mesiac marec 2010 dňa 18.5.2010 uhradila aj spomínané náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej
žalovanému vo výške 289,14 €.

46. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného práva žalobkyne.
Ako už skonštatoval odvolací súd, regresné právo v zmysle § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z.,
ktoré si žalobkyňa uplatnila v tomto konaní, sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa úhrady nákladov zdravotnej starostlivosti

jej poskytovateľovi. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobkyňa uhradila náklady zdravotnej
starostlivosti poskytnutej žalovanému jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v dňoch
11.5.2010 a 18.5.2010; je teda zrejmé, že žaloba, ktorú podala na súde dňa 11.3.2013, bola podaná
ešte v rámci trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Námietku premlčania
vznesenú žalovaným preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

47. Žalovaný zároveň namietal, že regresný nárok uplatnený žalobkyňou voči nemu vo výške 100 % je v
rozpore z nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31.1.2019 sp. zn. IV. ÚS 377/2018. Odkaz na
uvedené rozhodnutie je ale nenáležitý, keďže uvedené rozhodnutie sa týkalo úplne odlišného nároku,
aký si uplatnila žalobkyňa v tejto veci. Vo veci posudzovanej ústavným súdom sa jednalo o regresný

nárok poisťovne voči poistenému podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. na náhradu
súm, ktoré vyplatila poškodeným z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla - tu ale
možnosť posudzovania primeranosti náhrady a jej následného zníženia vyplývala z § 826 Občianskeho
zákonníka. Uvedené ustanovenie však na daný prípad nemožno aplikovať. Zákon č. 577/2004 Z.z. súduneumožňujeposudzovaťprimeranosťregresnejnáhradyaanisumupožadovanúzdravotnoupoisťovňou
znížiť.

48. Žalovaný napokon tvrdil, že žalobkyňa si voči nemu uplatňuje predmetný nárok v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti poukazoval na to, že v liste, ktorý
mu žalobkyňa zaslala za účelom vyplnenia dotazníka bolo uvedené, že ak si žalovaný nepracovný
úraz spôsobil sám, náklady na ošetrenie nebudú od neho vymáhané. Následne ale voči nemu podala
žalobu. V uvedenom konaní žalobkyne, ktorá prehodnotila svoj predchádzajúci postoj a napokon si

voči žalovanému uplatnila na súde nárok výslovne jej vyplývajúci zo zákona, však podľa názoru súdu
nemožno vidieť taký postup, ktorý by predstavoval výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Aj túto
námietku preto súd považoval za neopodstatnenú.

49. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanému ako poistencovi žalobkyne bola
v dôsledku užitia inej návykovej látky ako alkoholu poskytnutá zdravotná starostlivosť, pričom

žalobkyňa náklady tejto zdravotnej starostlivosti jednotlivým poskytovateľom uhradila, súd konštatuje, že
zaplatením týchto nákladov vzniklo žalobkyni voči žalovanému právo na ich úhradu v zmysle § 42 ods. 4
písm. a/ zákona č. 577/2004 Z.z (v znení účinnom do 31.3.2011). Celkové žalobkyňou uhradené náklady
predstavovali sumu 8 102,89 €, žalovaný však už časť nákladov vo výške 150 € žalobkyni uhradil.
Súd preto považoval žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia zvyšnej časti týchto nákladov vo

výške 7 952,89 € za dôvodnú a žalovanému preto uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni túto sumu.

50. Vzhľadom na to, že žalovaný požiadal súd o možnosť splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach,
súd skúmal osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného. Z nesporných tvrdení žalovaného
vyplynulo, že tento je zamestnancom, pričom v období od decembra 2020 do mája 2021 mal priemerný

príjemvovýške1346€,inýpríjemnemal,rovnakoaniúspory.VlastnímotorovévozidloK.,nehnuteľnosti
nevlastní, jeho mesačné náklady na bývanie predstavujú 200 €, mesačné splátky úverov spolu 200
€, mesačné cestovné do zamestnania 180 €. Žalovaný je otcom 4 ročného dieťaťa, voči ktorému
má vyživovaciu povinnosť. Z opísaných pomerov žalovaného je zrejmé, že splatenie celého dlhu
jednorazovo nie je z jeho strany momentálne možné. So zreteľom na to súd umožnil žalovanému

uhradiť pohľadávku žalobkyne v splátkach, keď výšku 200 € mesačne považoval za primeranú celkovej
dlžnej sume, pričom povolenie takýchto splátok nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov
žalobkyne. Pre prípad, že by si žalovaný povinnosť splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach
neplnil, súd na ochranu žalobkyne určil, že omeškanie čo i len s jednou splátkou alebo jej časťou ma
za následok zročnosť celého plnenia.

51. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Keďže žalobkyňa bol v konaní v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).