Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Mihal

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/368/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115211390
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115211390.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr.
Kataríny Batisovej a JUDr. Jozefa Piknu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, Z., vedenej pred
súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX

23412/2015, o vymoženie 678,82 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 52Er/601/2015-14 zo dňa 14. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Povinnému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie a oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie 23,64 EUR, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom spísaným do zápisnice dňa
15.03.2015 na exekútorskom úrade sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre
vymoženie sumy 678,82 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,

a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, 821 02, sp. zn. SR 3723/06 zo dňa 04.09.2006, ktorý
podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2006 a vykonateľnosť dňa 21.09.2006.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa
14.05.2015. V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 678,82 Eur
spolu s úrokom z omeškania a nahradenie trov konania vo výške 215,60 eur, a to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie zistil, že v tej istej veci sa už

viedlo na okresnom súde iné exekučné konanie pod sp. zn. 18Er/197/2007 medzi totožnými účastníkmi
ako v prejednávanej veci, t.j. oprávneným bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598
a povinným je V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX Z.. Ako exekučný titul v
uvedenom konaní oprávnený predložil totožný rozhodcovský rozsudok ako v prejednávanej veci, t.j.
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 70, 821 02, sp. zn. SR 3723/06 zo dňa

04.09.2006. Vo vyššie označenom konaní Okresný súd Trnava uznesením č. k. 18Er/197/2007 -
27 zo dňa 23.01.2012 zastavil konanie, nakoľko uzavrel, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v
zmluvných dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2006 neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka
nemôže založiť právomoc rozhodcovského rozsudku vo veci konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský
rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu Trnava

o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trnava, č.k. 9CoE/45/2013-79 zo dňa 07.01.2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky14XECdo/7/2016-172 zo dňa 08.06.2016. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicatae) svojou podstatou
patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu
konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá

vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pokiaľ
ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo

rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom
konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný,
má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb
aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už
z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.
februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012). V prejednávanej veci sa oprávnený domáha vymoženia tej

istej dlžnej sumy od povinného na základe toho istého rozhodcovského rozsudku, ktorý predložil ako
exekučný titul v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 18Er/197/2007, v ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté o zastavení exekúcie. Súd mal teda preukázané, že v prejednávanej veci sa jedná o
exekučné konanie začaté na základe návrhu medzi tými istými účastníkmi ako v inom exekučnom
konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Čo sa týka totožnosti predmetu konania vo vzťahu k

skúmaniu procesných podmienok, konkrétne či sa nejedná o konanie zaťažené prekážkou právoplatne
rozhodnutej veci, v exekučnom konaní je takýmto predmetom samotná exekúcia pre vymoženie práva
oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Nakoľko v exekučnom konaní sa meritórne
nerozhoduje o splnení určitej povinnosti, príp. o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, exekučné konanie môže predstavovať prekážku res iudicata len vo vzťahu k inému exekučnému

konaniu. Ďalším špecifikom, ktoré je nutné vziať do úvahy, je skutočnosť, že nie každé rozhodnutie
exekučného súdu vo veci založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že
exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne
navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor

opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul
medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej
stranerozhodnutieozamietnutížiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený
už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj

s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata
zakladá, zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na
podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.

1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané,
prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené
exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa dané konanie skončilo,
je potrebné skúmať povahu tohto rozhodnutia predtým, než sa príjme záver o existencii nedostatku
podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej. V predchádzajúcom exekučnom konaní

vedenom medzi tými istými účastníkmi na tunajšom súde pod sp.zn. 18Er/197/2007 bolo právoplatne
rozhodnuté o zastavení exekúcie, keď rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré zaväzuje povinného
na základe rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou zmluvnou
podmienkou, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2006
neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského rozsudku vo veci

konať a rozhodovať, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Keďže v
tomto exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 52Er/601/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už Okresný súd
Trnava vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 18Er/197/2007-27 zo dňa 23.01.2012 konštatoval, že nie je
spôsobilým exekučným titulom, je nutné uzavrieť, že označené právoplatné rozhodnutie exekučného

súdu predstavuje prekážku res iudicata. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že v
prejednávanej veci existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v prekážke už
skôr právoplatne rozhodnutej veci. Takýto nedostatok podmienok konania vedie bez ďalšieho k jeho
zastaveniu, pričom súčasne bráni tomu, aby exekučný súd skúmal podmienky pre vydanie povereniana vykonanie exekúcie v zmysle § 44ods. 2 Exekučného poriadku, rovnako ako by takémuto skúmaniu
bránilonapr.späťvzatienávrhunavykonanieexekúciepredvydanímpoverenia(§38ods.3Exekučného
poriadku) alebo existencia prekážky litispendencie (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). Exekučný súd

pretoexekučnékonanievzmysle§161CSPspoukazomna§§9aods.1Exekučnéhoporiadkuzastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom
uviedol, že prekážka právoplatne rozsúdenej veci patrí k procesným podmienkam a jej existencia v
každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva vtedy, keď má

byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý
nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania
a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo
rozdielne procesné postavenie. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo
záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej
žalobe medzi tými istými účastníkmi konania a vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý bol predbežne

kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Oprávnený má za to, že rozhodcovský rozsudok SR 3723/06 zo
dňa 04.09.2006, ktorý tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Predmetný rozsudok je výsledkom
základného konania, ktoré sa uskutočňovalo v súlade s ustanoveniami CSP a práve takéto rozhodnutie
tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Okresný súd exekučné konanie uskutočňované na
podklade Exekučného titulu zastavil, pretože mal za to, že predchádzajúce rozhodnutie o zastavení

exekučného konania vydané v exekučnom konaní predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Oprávnený má za to, že v zmysle vyššie uvedenej definície prekážky právoplatne rozhodnutej veci
možno rozumieť len prípad, ak sa o právach a povinnostiach subjektov základného konania autoritatívne
rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete
vec, k ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, nakoľko prekážku právoplatne rozhodnutej veci

predstavuje len Exekučný titul. Akékoľvek uznesenie o zastavení exekučného konania nemôže založiť
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Preto navrhuje aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP''), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 36 ods. 3 EP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP ods. 1),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.

6. Oprávnený v odvolaní namieta, že v konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/197/2007 medzi tými istými
účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu exekučný súd uznesením Okresného
súdu Trnava o zastavení konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu Trnava, č. k. 9CoE/45/2013-79 zo dňa 07.01.2014 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 14XECdo/7/2016-172 zo dňa 08.06.2016 nemožno považovať za res iudicata.

7. Odvolací súd dospel k záveru, že z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Trnava č. k.
18Er/197/2007 z 23.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 9CoE/45/2013-79
zo dňa 07.01.2014 vyplýva, že súd zastavil exekúciu z dôvodu, že dospel k záveru, že exekučný

titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 3723/06 z 04.09.2006, je neúčinný pre rozpor so zákonom. Skutočnosť,
že na základe toho istého exekučného titulu voči tomu istému povinnému už bola exekúciaraz právoplatne zastavená vyššie cit. uzneseniami (rozhodnutia nadobudli právoplatnosť ku dňu
16.06.2014), potvrdil tiež samotný oprávnený vo svojom odvolaní.

8. Podľa § 161 ods. 1 CSP účinného od 01.07.2016, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").

9. Podľa § 161 ods. 2 CSP účinného od 01.07.2016, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 230 CSP účinného od 01.07.2016, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova.

11. Podľa § 9a ods. 1 EP účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 103 O.s.p. účinného do 30.06.2016 kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

13.Podľa§104ods.1O.s.p.účinnéhodo30.06.2016akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať
iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu;
právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

14. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. účinného do 30.06.2016 len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova.

15. Podľa § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p. účinného do 30.06.2016 na výkon rozhodnutia a exekučné
konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný

predpis neustanovuje inak.

16. Cit. § 230 CSP vyjadruje tzv. materiálnu právoplatnosť rozsudku, ktorou sa rozumie jeho záväznosť
a nezmeniteľnosť, a ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci, tzv. prekážka
veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) je považovaná za

tzv. neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania podľa § 161 ods. 1 CSP, ktorý má za následok, že
súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP.

17. Hoci Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez
ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP alebo O.s.p.,

pretože takýto záver by bol v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p.
účinnom v čase vydania uznesenia prvoinštančného súdu, ani s § 9a ods. 1 EP účinnom od 01.07.2016.

18. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku
litispendencie v § 36 ods. 3, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 9a ods. 1, resp.

§ 251 ods. 4 O.s.p., ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie CSP, resp. O.s.p., teda jeho použitie
v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.

19. Pretože prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je
potrebné použiť subsidiárne ustanovenia CSP alebo O.s.p. účinnom v čase rozhodnutia, ale zároveň je

potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V civilnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté
procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V
exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na
roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného
konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných

dôvodov, napr. oprávnená navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenej prekážka veci
rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podala znovu.20. V konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/197/2007 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho
sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 3723/06 zo dňa 04.09.2006,
exekučný súd dospel k záveru, že exekučný titul je neúčinný, teda že ide o nespôsobilý exekučný titul,

na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.

21. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c), teda ak rozhodcovský rozsudok

má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

22. Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na

to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelovadouuvedenouv§40písm.a)alebob)ZoRK,anesmiezaväzovaťnaplnenie,ktoréjeobjektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania

exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.

23. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu nedostatku materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej

právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k
zastaveniu exekúcie, ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie (končiace konanie), ktoré však
právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku (a tým
je obdobné rozhodnutiu o zamietnutí návrhu v základnom konaní), ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie

je možné prejednávať znova.

24. Pretože v prejednávanej veci ide o exekúciu týkajúcu sa tých istých účastníkov a toho istého
exekučného titulu, ktorý už raz bol súdom preskúmaný a z dôvodu jeho nespôsobilosti bola exekúcia
právoplatne zastavená, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje prekážka res

iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom konania, na ktorý súd musí podľa § 161 ods. 1 CSP
prihliadať kedykoľvek za konania, a ktorý má za následok jeho zastavenie podľa § 161 ods. 2 CSP.

25. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.

26. Odvolací súd ešte dodáva, že hoci oprávnený napísal vo svojom podaní, že podáva odvolanie
proti napadnutému uzneseniu v celosti, odvolací súd riadiac sa § 124 ods. 1 CSP, podľa ktorého
každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu, nepreskúmaval výrok o náhrade trov exekúcie nakoľko
odvolanie neobsahovalo žiadne dôvody proti výroku o náhrade trov exekúcie.

27. V tomto konaní mala plný úspech povinná a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by preto odvolací súd mal
priznať náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že
povinnej v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli
(§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.