Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/10/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012545
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2121012545.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného O. D., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.1.2022 sp. zn. 2PP/2/2021, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 17.3.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného O. D., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 12.1.2022 sp. zn. 2PP/2/2021 rozhodol o žiadosti odsúdeného
A. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody takto:
Podľa § 66 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 Trestného zákona návrh odsúdeného O. D., nar. XX.XX.XXXX,

hlásený trvalý pobyt mesto G., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Hrnčiarovce nad Parnou, z 09.12.2021 na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobodyuloženéhorozsudkomOkresnéhosúduKomárnoč.k.2T/68/2020-386z8.októbra2020vtrvaní
2 roky a trestným rozkazom Okresného súdu Komárno č. k. 0T/22/2020-61 z 1. marca 2020 v trvaní
10 mesiacov, nariadeného 25.11.2020, ktorý vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, zamieta.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v
zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.

6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v
odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený
síce splnil formálnu podmienku, ako aj prvú materiálnu na vyhovenie žiadosti o podmienečné
prepustenie, no nesplnil druhú materiálnu podmienku, teda že sa dá od odsúdeného dôvodne očakávať
vedenia riadneho života po jeho prepustení na slobodu.

7. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že k právne aprobovanému
správaniu je odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia slobodya nič nenasvedčuje tomu, že by bol odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu
dostatočne pripravený viesť riadny život a nedopúšťať sa ďalej protiprávnej, príp. trestnej činnosti.
V prípade odsúdeného prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom

trestnej činnosti. Vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti je náprava páchateľa a celkové pozitívne
pôsobenie na osobu odsúdeného možná len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom
podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo
základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
8. Poukázal pritom na jeho predchádzajúce odsúdenia a zároveň podrobne popísal časové súvislosti

jeho predchladzujúcich odsúdení, trestné činy za ktoré bol odsúdený, ako i spôsob ich spáchania.
Vzhľadom na podrobnosť a úplnosť tohto výpočtu, nepoväzuje sťažnostný súd na tomto mieste uvedené
fakty opakovať.
9. Je potrebné súhlasiť s názorom, že početnosť páchania úmyselne a zároveň i násilnej trestnej
činnosti odsúdeného v minulosti, ani pri jeho vzornom správaní sa vo výkone trestu odňatia slobody,
nevytvára po čiastočnom výkone uložených trestov, reálne očakávanie, že bude pri prepustení viesť

riadny život. Predchádzajúce odsúdenia nepôsobili na odsúdeného dostatočne výchovne a preventívne
tak, aby ho odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti. Na tomto závere nič menení ani skutočnosť,
že odsúdený je vo výkone trestu po prvý krát a vykonáva trest odňatia slobody v ústave s minimálnym
stupňom stráženia. Súd má za to, že v súčasnosti náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie
naodsúdenéhojemožnélenpočasjehopobytuvovýkonetrestuodňatiaslobody,pričompodmienečným

prepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobodybynebolnaplnenýjedenzozákladnýchúčelov
trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Súd po zohľadnení všetkých
relevantných okolností dospel k záveru, že od odsúdeného nemožno očakávať, že v prípade prepustenia
bude v budúcnosti viesť riadny život.
10. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré

správanie,prípadnezadobrúprácuvovýkonetrestu,bolodsúdenýautomatickyprepustenýpoodpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Posúdenie
otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou
mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné
považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

11. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v
súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva,
ktoré mu garantuje zákon.
12. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.