Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119307772
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6119307772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej žalobcu: PB PLAY s.r.o., so
sídlom Železničná 82/17, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 43 856 713, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO:
47 256 907, proti žalovanému: Milan Husár HM, s miestom podnikania Obrancov mieru 358, 059 34
Spišská Teplica, IČO: 32849753, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o.,
so sídlom Školská 257, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, v konaní o zaplatenie 13.160,85 eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 18Cb/72/2019-245 zo dňa

19.08.2021, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I. a III.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v upomínacom konaní žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 13.160,85 eur s
8 % p.a. z omeškania zo sumy 13.798,- eur od 01.06.2017 do 29.01.2018 a zo sumy 13.160,85 eur
od 30.01.2018 do zaplatenia nakoľko bola uzavretá mandátna zmluva IVT č. XX a došlo k ukončeniu
uvedenej zmluvy a vznikol dlh vo výške 13.848,- eur z titulu nevyplatených odvodov tržby. Dňa

05.12.2016 bola uzavretá dohoda o uznaní záväzku a žalovaný čiastočne uhradil len sumu 50,- eur.
Uvedený záväzok mal byť uhradený do 31.05.2017 a dňa 29.01.2018 bolo uhradených 637,15 eur.
Žalobcovi bol zaslaný jednostranný zápočet zo dňa 11.01.2018, ktorý nie je dôvodný. Žalobca pripojil k
žalobe mandátnu zmluvu, dohodu o uznaní záväzku, jednostranný zápočet, výpisy o pohybe na bežnom
účte, emailová komunikácia zo dňa 18.01.2018 a 22.06.2018, dohodu o pracovnej činnosti u L. H.,
dohoda o skončení pracovného pomeru u R. P., oznámenie o prevádzkovaní žrebovej vecnej lotérie zo
dňa 12.12.2014, 04.12.2015, mzdový list za r. 2015, r. 2016 P. R., mzdový list za r. 2015 a r. 2016 u

L. H., výpisy z účtu B. P. D..T.. u žalobcu, mesačný výkaz poistného a príspevkov z 01/2015 -12/2015,
mesačný výkaz poistného a príspevkov - príloha - 01 až 12/2015, mesačný výkaz poistného a príspevkov
01/2016 až 05/2016, mesačný výkaz poistného a príspevkov - príloha 01/2016 až 05/2016, odpoveď
na výzvu žalovaného zo dňa 11.01.2018, predžalobná výzva zo dňa 22.05.2018, ukončenie mandátnej
zmluvy, mzdový list Č. E. r. 2016, X. R. - mzdový list r. 2015, T. F. - mzdový list r. 2015.

2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13 160,85 Eur s 8 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy
13 798,-- Eur od 01.06.2017 do 28.01.2018 a 8 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 13 160,85 Eur od
30.01.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

3.Právnesúdprvejinštancievecposúdilpodľaust.§566ods.1a2,§323ods.1,§1ods.2Obchodného
zákonníka, § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že v písomných vyjadreniach právny
zástupca žalobcu poukázal na to, že v zmysle zákona o hazardných hrách mohol zamestnancov

zamestnávať od 01.04.2013 len prevádzkovateľ hazardnej hry. Porušenie povinnosti zabezpečiť v
herni stály dozor na základe pracovného pomeru s prevádzkovateľom hazardnej hry bolo zákonom
o hazardných hrách sankciované uložením pokuty. V herni Z. zabezpečoval do 31.03.2015 stály
dozor iný prevádzkovateľ hazardnej hry, ktorý v herni v tom čase prevádzkoval videohry. Žalobca ako
prevádzkovateľ žrebovej vecnej lotérie zabezpečoval stály dozor od 01.04.2015 do 30.04.2016. Na
základe dohôd o pracovnej činnosti vykonávali počas r. 2015 a r. 2016 zamestnanci H. L. a R. P. v herni

stály dozor v rozsahu 6 hodín týždenne, 24 hodín mesačne podľa rozpisu pracovných smien žalobcu
ako zamestnávateľa. Na základe dohôd o pracovnej činnosti vyplácal žalobca zamestnancom mzdu a
odvádzal za nich odvody do Sociálnej poisťovni a zdravotne poisťovne a menované v tom istom čase
vykonávali pre žalovaného na základe pracovných zmlúv prácu ako krupiérky. Mzdy a odvody, ktoré
žalovaný vyplatil jednotlivým zamestnancom v celkovej výške 13.160,85 eur boli vyplatené za vykonanie

práce krupiérov a týkali sa pracovného pomeru so spoločnosťou R. B. H. T..I..N.. Zamestnanci v herni v
rovnakom čase vykonávali súčasne prácu pre dvoch zamestnávateľov, a to tak pre žalobcu a zároveň
pre spoločnosť R. B. H. T..I..N.. Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu uviedol, že bolo riadne
preukázané,žeexistovalpracovnoprávnyvzťahsjednotlivýmizamestnankyňami,ktorébolivsúbežných
pracovnoprávnych vzťahoch aj so žalobcom a žalovaným a aj vyplatenie mzdy. Žalovaný nepreukázal

existenciu pohľadávky, ktorú si započítal a ani to, že takáto pohľadávka bola započítateľná. Z čl. 2 bod. 1
pod 4 odrážkou boli v mandátnej zmluve dohodnuté povinnosti žalovaného, kde bolo uvedené, že bude
vykonávať IVT na svoje náklady, teda aj nad rámec toho, že existovali pracovnoprávne vzťahy medzi
žalobcom a konkrétnymi zamestnankyňami. Z uvedenej zmluvy nevyplýva povinnosť žalobcu znášať
náklady spojené s činnosťou v predmetnej herni. Žalovaný nepreukázal právny dôvod, z ktorého mala

vzniknúť postúpená pohľadávka, ktorú vzniesol ako kompenzačnú námietku. Žalovaný uznal záväzok
dohodou o uznaní záväzku a čiastočne plnil. Úroky sú uplatňované od 01.06.2017 lebo v čl. 3 dohody o
uznaní záväzku je uvedené, že dlžník sa zaväzuje uhradiť záväzok do 31.05.2017. Nárok je uplatňovaný
v zmysle čl. 2 bod 8 a nasledujúcich. Žalovaný uhradil sumu 637,15 eur a bola pripísaná na účet žalobcu
dňa 29.01.2018. Žalovaný nepreukázal právny dôvod, z ktorého mala vzniknúť pohľadávka. V dôsledku

vydania platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 28Up/721/2019 zo dňa 26.06.2019
bol podaný odpor, v ktorom bolo namietané, že započítanie je dôvodné a nárok zanikol započítaním.
Boli vyplatené mzdy a odvody zamestnancom v celkovej sume 13.160,85 eur a táto pohľadávka bola
postúpená na základe zmluvy o postúpení medzi žalovaným a spoločnosťou R. B. H. T..I..N.., o čom
bol žalobca upovedomený v oznámení o započítaní. Herňa nebola prevádzkovaná žalovaným, ale

žalobcom a žalobca nevie preukázať skutočnosť, že s týmito zamestnancami mal uzatvorené pracovné
zmluvy a vyplácal im mzdy. Zamestnanci boli platený spoločnosťou R. B. H. T..I..N.. Žalovaný pripojil k
žalobe dôkazy a to mzdový list zamestnankýň L. H., P. R., B. P. za rok 2015-2016, zmluvu o postúpení
pohľadávky, pracovné zmluvy u R. P.Š., P. B., H. L., jednostranný zápočet, výpis z účtu o úhrade 637,15
eur. V písomných vyjadreniach právny zástupca žalovaného poukázal na to, že z dôkazov o vyplatení

mzdy H. L. D. R. P. nie je zrejmé aká suma ktorej zamestnankyni bola vyplatená žalobcom a podľa
výpisov z poisťovne E. D..T.. bola pani L. poistná v poisťovni C. D..T.. a pani P. vo L.. Dokladové platby
zo Sociálnej poisťovne sú uhrádzané na účet Sociálna poisťovňa - pobočka Y. P. a nie pobočka Y..
Na pojednávaniach právny zástupca žalovaného uvádzal, že podstatou sporu je pohľadávka žalobcu,
ktorá bola započítaná s pohľadávkou žalovaného. Žalovaný v herni patriacej žalobcovi zabezpečil

zamestnancov. Týchto zamestnancov zabezpečoval právny predchodca žalovaného a platil im mzdu
a voči žalobcovi si uplatnil pohľadávku náhrady tejto mzdy, kde práce vykonávali pre žalobcu a táto
suma bola vyčíslená vo výške 13.160,85 eur. Jednalo sa o pracovníčky H. L., P. B. D. R. P.S..
Pokiaľ žalobca nepreukázal, že tieto pracovníčky zamestnával a platil, tak započítaná pohľadávka je
dôvodná. Neexistoval sumár vyplatených miezd a uvádzané účty žalobcom, kde on vyplácal mzdy

boli iné ako účty, na ktoré vyplácal mzdy žalovaný týmto osobám. Takisto nekorešpondovali vyplácané
odvody do zdravotných poisťovní s tými, ktoré tieto pracovníčky dokladovali žalovanému. Odvody do
Sociálnej poisťovni boli zasielané do pobočky Y. P., hoci tieto pracovníčky pracovali v Y. a mali byť
poukazované do Sociálnej poisťovni Y.. Žalobca jednostranné započítanie vrátil späť, s tým, že honeuznáva. Z predložených dôkazov je zrejmé, že žalobca mal uzavretú dohodu o pracovnej činnosti
so zamestnankyňou H. L. a z odmeny vo výške 50,- eur zaplatil odvod do Sociálnej poisťovne za júl
- december r. 2015 a január r. 2016 a táto odmena nesúvisí s prácou v herni. Pri dohode o skončení

pracovného pomeru s R. P. nie je zrejmé odkedy a v akej výške jej bola vyplatená odmena. V konaní
nebolo preukázané existencia záväzku žalovaného voči žalobcovi a to, že týchto zamestnancov platil
aj žalobca a že boli zamestnanci jeho spoločnosti. Neboli predložené výkazy Sociálnej poisťovni u p.
L. a p. P., ktoré pracovali v herni Z.. Žalobca ich nemal zamestnaných ako zamestnancov v herni Z.
a týchto nevyplatil a ani za nich neodvádzal odvody a žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Výkazy

Sociálnej poisťovne boli zdokladované k iným osobám ako pracovali u žalovaného. Teda tieto sa netýkali
zamestnancov, ktorí pracovali v herni žalovaného. Spoločnosť R. B. H. T..I..N.. bola v zmysle ústnej
zmluvy správcom herne, ktorej prevádzkovateľom bol žalobca. Išlo o herňu žalobcu a nie spoločnosti R.
B. H. T..I..N.. a v tejto herni pracovali výlučne zamestnanci spoločnosti R. B. H. T..I..N.., ktorá aj vyplácala
mzdy týmto zamestnancom. Žalobca ako prevádzkovateľ herne mal na základe zákona č. 171/2005 Z.
z. účinného od 01.01.2017 zabezpečovať prevádzku herne prostredníctvom vlastných zamestnancov

a teda žalobca mal mať uzavretý pracovný úväzok s týmito zamestnancami alebo mal mať vlastných
zamestnancov, ktorých by platil. Žalobca nemal žiadnych zamestnancov a týmto nevyplácal mzdu a
preto vznikol spoločnosti R. B. H. T..I..N.. nárok na náhradu mzdy za týchto zamestnancov. Ak mandátna
zmluva obsahovala niečo iné, minimálne od 01.01.2017 boli tieto ustanovenia zmluvy neplatné, lebo
zákon má prednosť pred zmluvou. Povinnosť mať v herni vlastných zamestnancov neumožňuje iný

výklad ako ten, že žalobca tam má mať svojich zamestnancov a má ich platiť. Je vecou žalobcu, že
tieto pohľadávky odmietol započítať a nárok zanikol započítaním dňa 11.01.2018. Žalovaný zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2018 odkúpil pohľadávku od spoločnosti R. B. H. T..I..N.. vo výške
13.160,85 eur, ktorá predstavovala zaplatené mzdy a odvody zamestnancom v herni Z., Y. č. XX, Y. a
išlo o herňu žalobcu. Išlo o pohľadávku, ktorá predstavovala pomernú časť miezd, ktoré mal žalobca

zaplatiť za prácu, ktorú vykonávali ako stály dozor herne jeho zamestnanci. Žalobca mal mať vlastných
zamestnancov na výkon stáleho dozoru. Žalobca nepreukázal v konaní, že by vyplácal akékoľvek mzdy
zamestnancov, ktorí pracovali v herni a že by mal uzatvorené zmluvy o výkone práce v prospech žalobcu
a že by platil za zamestnancov odvody a dane. Jednostranným zápočtom bola odkúpená pohľadávka vo
výške 13.160,85 eur a započítaná k pohľadávke 13.798,- eur a rozdiel bol poukázaný na účet žalobcu.

Pohľadávka žalobcu zanikla pred podaním žaloby. Žalobca nepreukázal nárok a obchodné vzťahy medzi
žalobcom a žalovaným boli ukončené v r. 2018. Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že existovala
medzi štatutárnym zástupcom žalobcu a ním ústna dohoda, že sa budú zamestnávať zamestnanci a
potom sa to refunduje a zamestnancom sa budú vyplácať nároky súvisiace s tým. V herni musel byť stály
dozor v zmysle zákona a musel byť počas celej otváracej doby. Po vykonaní jednostranného zápočtu

bol uhradený rozdiel v sume 637,15 eur. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 26.11.2012
mandátna zmluva. Dňa 05.12.2016 bola uzavretá dohoda o uznaní záväzku vyplývajúcej z mandátnej
zmluvy IVT č. XX a z uvedenej dohody o uznaní záväzku žalovaný uhradil 637,15 eur dňa 29.01.2018.
Dňa 11.01.2018 žalovaný učinil jednostranný zápočet v sume 13.160,85,- eur, ktorý žalobca neuznal a
vrátilžalovanému.ZmluvouopostúpenípohľadávokmedziR.B.H.,T..I..N..ažalovanýmbolapostúpená

pohľadávka vo výške 13.160,85 eur.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že vykonal dôkazy, a to: výsluch
právnehozástupcužalobcuažalovaného,žalovaného,oboznámeniesaslistinnýmidôkazmi-mandátna
zmluvu, dohoda o uznaní záväzku, jednostranný zápočet, výpisy o pohybe na bežnom účte, emailová

komunikácia zo dňa 18.01.2018 a 22.06.2018, dohodu o pracovnej činnosti u L. H., dohoda o skončení
pracovného pomeru u R. P., oznámenie o prevádzkovaní žrebovej vecnej lotérie zo dňa 12.12.2014,
04.12.2015, mzdový list za r. 2015, r. 2016 P. R., mzdový list za r. 2015 a r. 2016 u L. H., výpisy
z účtu B. P. D..T.. u žalobcu, mesačný výkaz poistného a príspevkov z 01/2015 -12/2015, mesačný
výkaz poistného a príspevkov - príloha - 01 až 12/2015, mesačný výkaz poistného a príspevkov 01/2016

až 05/2016, mesačný výkaz poistného a príspevkov - príloha 01/2016 až 05/2016, odpoveď na výzvu
žalovaného zo dňa 11.01.2018, predžalobná výzva zo dňa 22.05.2018, ukončenie mandátnej zmluvy,
mzdový list Č. E. r. 2016, X. R. - mzdový list r. 2015, T. F. - mzdový list r. 2015, ukončenie mandátnej
zmluvyIVTč.XX,mzdovýlistodžalovanéhozamestnankýňL.H.,P.R.,B.P.zarok2015-2016,zmluvuo
postúpení pohľadávky, pracovné zmluvy u R. P., P. B., H. L., jednostranný zápočet, výpis z účtu o úhrade

637,15 eur, zmluva o postúpení pohľadávky. Súd posúdil žalobu ako dôvodnú a opodstatnenú a stotožnil
sa s tvrdeniami žalobcu, že nedošlo k zániku záväzku započítaním. Žalobca neuznal jednostranný
zápočet a v konaní nebolo preukázané, že existovala zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou R. B. H.
T..I..N.., ktorej predmetom bola refundácia mzdy a odvodov za zamestnancov, ktorých zamestnávalauvedená spoločnosť. Žalobca popieral existenciu zmluvného vzťahu a takéto náležitosti zmluvy a teda
súd nemal preukázané, že existovali vzájomné pohľadávky rovnakého druhu a že mohlo dôjsť k zániku
dlhu započítaním a že tieto pohľadávky sa vzájomne kryli a že pohľadávky boli spôsobilé na započítanie

a že vzájomne sa stretli ku dňu 11.01.2018. Žalovaný uznal žalobný nárok v dohode o uznaní záväzku
dňa 05.12.2016 a tiež v jednostrannom zápočte a teda mal vedomosť o tom, že má uhradiť záväzok vo
výške 13.798,- eur do 31.05.2017. Jednostranný zápočet žalovaný učinil a zaslal žalobcovi za obdobie
01.04.2015 do 31.04.2016 až v r. 2018 a teda v období ako si uplatňoval svoj nárok od 01.04.2015
do 31.04.2016 mal vedomosť o tom, že uhrádzala spoločnosť R. B. H. T..I..N.. mzdy a odvody za

zamestnancov. Žalovaný bol zároveň štatutárnym zástupcom - konateľom spoločnosti R. B. H. T..I..N..
a zmluva o postúpení pohľadávky bola podpísaná ním 10.01.2018. Mandátna zmluva IVT č. XX bola
ukončená ku dňu 15.05.2016 a teda žalovaný mal vedomosť o svojom záväzku. Žalovaný čiastočne plnil
a uhradil dňa 29.01.2018 sumu 637,15 eur. Akákoľvek argumentácia zo strany žalovaného je náležite
nepreukázaná a skutočnosti, že spoločnosť R. B. H. T..I..N.. zamestnávala pracovníčky, ktoré pracovali
aj pre žalobcu je irelevantná. V konaní bolo preukázané, že nárok žalobcu existoval a bol splatný, pričom

žalovaný nenamietal splatnosť záväzku a preto súd je toho názoru, že vznikol žalobcovi nárok na úhradu
istiny tak ako si uplatnil a nedošlo k zániku záväzku zápočtami. Nakoľko žalovaný neuhradil svoj záväzok
včas a riadne, dostal sa do omeškania a vzniklo mu právo na úroky z omeškania v zákonnej výške tak,
ako si uplatnil 8 % p.a. a to zo sumy 13.798,- eur od 01.06.2017 vzhľadom na dohodnutú splatnosť
31.05.2017, avšak vzhľadom na úhradu sumy 637,15 eur pripísaním na účet žalobcu 29.01.2018 došlo

k omeškaniu do 28.01.2018, keďže deň pripísania na účet nie je už dňom omeškania a preto v tejto
časti žalobu zamietol. Súd priznal úroky z omeškania z dlžnej sumy 13.160,85 eur od 30.01.2018 do
zaplatenia tak, ako boli uplatnené.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262, ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal

žalobcovi, ktorý bol plne úspešný v konaní náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

7. Proti rozhodnutiu, a to voči výroku I. a III. podal včas odvolanie žalovaný s tým, že ako odvolacie
dôvody uviedol dôvody koncipované ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku,
teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru
odvolateľa započítacia námietka zo strany žalovaného sa týkala vzniknutej pohľadávky spoločnosti R.
B. H. T..I..N.. voči žalobcovi, ktorú pohľadávku spoločnosť R. B. H. T..I..N.. postúpila na žalovaného,
pričom o tomto postúpení riadne upovedomila žalobcu. Žalovaný si následne túto pohľadávku započítal
voči pohľadávke žalobcu, ktorá je predmetom žaloby, o čom súdu žalovaný predložil všetky doklady, s

ktorými dôkazmi sa však súd v rozsudku nevysporiadal. Odvolateľ má taktiež za to, že súd rozhodol
nezákonne, keďže vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno posudzovať podľa Obchodného
zákonníka, ale keďže išlo o pohľadávku herne je nutné právny vzťah a otázku vzniku pohľadávky, ktorá
bola namietaná ako započítacia námietka voči žalovanej pohľadávke posudzovať podľa v danom čase
platného zákona č. 171/2005 Z .z. Ukázal pritom na ust. § 35 ods. 6 uvedeného zákona, a to najmä na

jeho vetu, že ak sa hazardné hry prevádzkujú v herni, prevádzkovateľ týchto hazardných hier je povinný
zabezpečiť v herni stály dozor, ktorý na základe pracovného pomeru s prevádzkovateľom hazardnej hry
vykonáva fyzická osoba trvale prítomná v herni počas prevádzkových hodín herne. V tomto ustanovení
predmetný zákon jednoznačne upravoval povinnosť majiteľa licencie a prevádzkovateľa herne, teda
žalobcu, aby zabezpečil zamestnanca na vykonávanie stáleho dozoru, a teda v tomto prípade, ak

súd v rozsudku hovorí o absencii zmluvného vzťahu vo vzťahu k zamestnancom, ktorí pracovali v
herni a vykonávali práce pre žalobcu ako zmluvne neexistujúceho vzťahu, tento vzťah bol založený zo
zákona. Podľa názoru odvolateľa z predložených dôkazov nebolo preukázané, že by mal žalobca v herni
uzatvorený akýkoľvek pracovný pomer s niektorým so zamestnancov, ktorí by plnili povinnosti stáleho
dozoru. Ako jediný argument pre neakceptovanie započítacej námietky súd uvádza absenciu zmluvného

vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou R. B. H. T..I..N.. Spornou zostáva skutočnosť, či existuje alebo
neexistuje pohľadávka, ktorú použil žalovaný na započítanie voči pohľadávke žalobcu. V tomto smere
súd svoj právny názor, že táto pohľadávka neexistuje žiadnym spôsobom nezdôvodnil a nevysporiadal
sa s dôkazmi, ktoré boli predložené ako žalobcom, tak aj žalovaným, z ktorých jednoznačne vyplýva,
že aby mohol žalobca prevádzkovať herňu potreboval zamestnancov, ktorých však preukázateľne

nemal. S týmito nespornými dôkazmi sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo robí tento rozsudok
nepreskúmateľným.8. K žalovaným podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že jedinou podstatnou
otázkou, ktorá bola v predmetnom konaní sporná je otázka či exitovala pohľadávka žalovaného a
či táto bola započítateľná s nespornou pohľadávkou žalobcu. S uvedenou otázkou sa podľa názoru

žalobcu súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Podľa názoru žalobcu nemožno sa stotožniť s právnym
názorom žalovaného, že by mzdy a iné náklady na zamestnancov, ktorých zamestnával aj právny
predchodca žalovaného, mali byť súčasťou povinnosti vyplývajúcej zo zákona o hazardných hrách.
Aplikácia ustanovení zákona o hazardných hrách je vo vzťahu k usporiadaniu práv a povinnosti
vyplývajúcich z povinnosti vyplácať mzdu a prípadnej možnosti žalovaného, resp. právneho predchodcu

žalovaného tieto požadovať preplatiť od žalobcu absolútne vylúčená. Žiadne z ustanovení zákona o
hazardných hrách o takejto povinnosti nehovorí, teda je zrejmé, že pokiaľ si zmluvné strany takýto
spôsob refundácie akýchkoľvek nákladov nedohodnú zmluvne, nemôže žalovaný, resp. jeho právny
predchodca požadovať od žalobcu zaplatenie žiadnej sumy. Podľa názoru žalobcu je teda zrejmé, že
nikdy žiadna pohľadávka právneho predchodcu žalovaného neexistovala, v dôsledku čoho nemohlo
dôjsť ani k jej postúpeniu a započítaniu. Z tohto dôvodu nemal súd ani dôvod skúmať či žalobca svojich

zamestnancov riadne zamestnával a vyplácal im mzdu a v akej výške ju vyplácal. Táto otázka je pre toto
konanie právne bezvýznamná. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú vzťahmi obchodnoprávnymi a
musia sa spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. V prípade porušenia zákonnej
povinnosti žalobcu zamestnávať zamestnancov podľa zákona o hazardných hrách by bola spojená
jedine sankcia zo strany štátneho orgánu dohľadu nad jeho činnosťou.

9. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku, v ktorej uviedol, že podľa jeho názoru z
vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že tento si je vedomí povinnosti mať zamestnancov v herni a tých
zamestnávať. Neexistuje pritom žiadna dohoda o tom, že by títo zamestnanci mali byť zamestnaní
žalovaným bezodplatne, resp. na náklady žalovaného. Naďalej žalovaný zotrvával na skutočnosti, že

súdprvejinštanciesanevysporiadalsnimiuvádzanýminámietkami,najmäsuplatnenoukompenzačnou
námietkou.

10. K žalovaným podanej odvolacej replike sa písomne prostredníctvom odvolacej dupliky vyjadril
žalobca, ktorý uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za právne bezvýznamné. Podstatou tohto

konania nie je to, či zamestnancov v herni zamestnával aj žalobca aj žalovaný, ale to, či existuje
započítateľná pohľadávka žalobcu na žalovaného. Skutočnosť, že žalovaný taktiež zamestnával tých
istých zamestnancov v žiadnom prípade nezakladá povinnosť žalobcu refundovať mu akékoľvek
náklady. Takáto dohoda medzi sporovými stranami nikdy nebola. Podľa názoru žalobcu vyjadrenie
žalovaného neobsahovalo žiadne nové tvrdenia ani argumentáciu.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust.
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470
ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací

súd uvádza nasledovné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 CSP písm. f)
odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou znajdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť

v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

15. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza,
že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §

220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo
porušením pravidiel formálnej logiky.

16. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy
nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami
napadnutá nebola a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej
logiky.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

18. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho

dôvodu nedošlo. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom
prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu,
ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak
ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v

rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

19. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie mal posudzovať vzťahy z uplatneného nároku žalobcu
v zmysle zákona č. 171/2005 Z. z. odvolací súd uvádza, že tento zákon pri úprave vzťahov ktoré sú
predmetom tohto sporu medzi žalobcom a žalovaným uplatniť nemožno. V zásade citované ustanovenia

uvedeného zákona zo strany žalovaného iba určujú povinnosť žalobcu mať vo svojej herni stály dozor,
ktorý na základe pracovného pomeru s prevádzkovateľom hazardnej hry má vykonávať fyzická osoba
trvale prítomná. Uvedené právne ustanovenie však nemá žiaden konkrétny vplyv na vzájomný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným. Právny vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré sú predmetom tohto
sporu sa jednoznačne upravujú Obchodným zákonníkom a z vyššie uvedeného dôvodu súd prvej

inštancie aplikoval správnu hmotnoprávnu normu.

20. K druhej odvolacej námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal so
započítacou námietkou žalovaného, odvolací súd poukazuje na ods. č. 17 rozhodnutia súdu prvej
inštancie, v ktorom sa s uvedenou skutočnosťou riadne a v dostatočnej miere vysporiadal. Naviac, k

uvedenému odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca a žalovaný dňa 05. decembra 2016
uzatvorili dohodu o uznaní záväzku, predmetom ktorej bolo uznanie záväzku vyplývajúceho žalovanému
z mandátnej zmluvy. Následne žalovaný zaslal žalobcovi jednostranný zápočet z 11. januára 2018,
ktorým započítal pohľadávku, ktorá vznikla údajným zaplatením miezd a odvodov za zamestnancov,ktorí mali pracovať v herni Z. na Y. XX L. Y.. Žalovaný túto pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky z 10. januára 2018 uzatvorenej s obchodnou spoločnosťou R. B. H. T..I..N.. ako
postupcom. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo na základe listinných dôkazov predložených tak

žalobcom ako aj žalovaným preukázané, že rovnakí zamestnanci v rozhodnom období vykonávali svoju
prácupredvochzamestnávateľov,atoprežalobcuapreobchodnúspoločnosťR.B.H.T..I..N..Tumožno
konštatovať, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal s dôkazmi, ktorými sa
žalovaný snažil preukázať postúpenie pohľadávky a jej jednostranné započítanie. Ani pri posudzovaní
vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou R. B. H. T..I..N.. podľa uvádzaných skutkových

tvrdení žalobcu a žalovaného nemožno dospieť k inému záveru, ako dospel súd prvej inštancie, a to aj
s prihliadnutím na vyjadrenie žalobcu na č.l. 59 súdneho spisu. Vzťahy medzi žalobcom a niektorými
zamestnancami herne žalobca dostatočne preukázal predloženými dohodami o pracovnej činnosti. Z
tohto dôvodu možno konštatovať, že žalovaný vznik predmetnej postúpenej pohľadávky nepreukázal a
rovnako v konaní dostatočne presne nešpecifikoval a ani nepreukázal z akých konkrétnych súm celá táto
pohľadávka pozostáva. Vzhľadom na uvedené možno uzatvoriť, že pri započítacej námietke predmetnej

pohľadávky došlo k nedostatočnému substancovaniu skutkových tvrdení zo strany žalovaného a
rovnako aj k nepreukázaniu celkovej výšky tejto započítacej pohľadávky prostredníctvom listinných
dôkazov. Práve naopak, žalobca v konaní prostredníctvom listinných dôkazov ohľadne zamestnávania
rovnakých zamestnancov ako žalovaný, preukázal akým spôsobom a prostredníctvom ktorých osôb
zabezpečoval dozor v herni. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca disponuje uznanou pohľadávkou

voči žalovanému, postačovalo zo strany žalobcu vyššie uvedeným spôsobom spochybniť existenciu
pohľadávky ktorú žiadal žalovaný započítať. Pre uvedený prípad teda platí úspešné predloženie
protidôkazu zo strany žalobcu. Protidôkaz len vyvracia, že určité tvrdenie neplatí, bez toho že je
dokázané niečo iné. Protidôkaz teda splní svoju funkciu nie len vtedy ak vedie k vyvráteniu tvrdenia
druhej strany, ale aj vtedy, ak vedenie k spochybneniu týchto tvrdení. V konaní teda bolo preukázané,

že nárok žalobcu existoval, bol splatný a v zásade bol nesporný. Zároveň možno uzatvoriť, že výšku a
existenciu pohľadávky, ktorú žiadal použiť žalovaný na započítanie sa žalovanému nepodarilo v konaní
preukázať tak, aby existenciu pohľadávky a jej výšku mohol súd prvej inštancie považovať za nespornú.
Vzhľadom na túto skutočnosť správne rozhodol súd prvej inštancie ak započítaciu námietku žalovaného
nezohľadnil.

21. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. a III. ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).