Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. november 2021

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Csp/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820200380
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2021:3820200380.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: K. G., nar. XX.X.XXXX,

bytom D. 166, právne zastúpený WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov,
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,
právne zastúpený AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, o určenie,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a že spotrebiteľský úver
je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2020, doplnenou podaním doručeným súdu dňa
13.3.2020 a podaním doručeným dňa 16.6.2020 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že zmluva o
splátkovomúverečísloXXXXXXXXXXzodňa15.3.2017,uzatvorenámedzižalobcomakospotrebiteľom
a žalovaným ako veriteľom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň aby určil, že úver
poskytnutý žalobcovi na základe uvedenej zmluvy žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

2. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 14Csp/4/2020-88 zo dňa 21.7.2020

žalobu zamietol. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací
rozsudkom č.k. 27CoCsp/54/2020-106 zo dňa 17.3.2021 potvrdil rozsudok súdu v časti, ktorou zamietol
žalobu v časti o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. V zostávajúcej časti a v časti o trovách
konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
prípadným nesplnením povinnosti žalovaného skúmať bonitu žalobcu v zmysle ustanovenia § 7 ods.

1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 295 Civilného
súdneho poriadku ani nevyzval žalovaného na predloženie dokladov, ktoré by preukazovali, či si
žalovaný uvedenú povinnosť splnil.

4. Odvolací súd ďalej uviedol, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch síce výslovne nevyžaduje uviesť v zmluve priamo vzorec výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN), ani samotnú konkrétnu rovnicu po dosadení údajov do tohto vzorca, na základe

ktorej je RPMN vypočítaná, avšak uvedenú podmienku nemožno považovať za splnenú ak sú v
zmluve uvedené veličiny ktoré boli na výpočet RPMN použité (výška splátky, frekvencia splátky,
doba trvania zmluvy a ďalšie), pokiaľ tieto nie sú výslovne konkretizované ako veličiny slúžiace na
tento účel a zmluva tak neobsahuje týmto spôsobom konkretizované premenné, použité k výpočtu sabsenciou znázornenia spôsobu výpočtu, teda ich použitia na daný účel (prostredníctvom uvedenia
reprezentatívneho výpočtu). Pre spotrebiteľa majú hľadiska naplnenia informačného účelu prakticky
nulovú výpovednú hodnotu, dôsledkom čoho nemožno udržateľne prijať záver o absencii nedostatku

dotknutej obligatórnej náležitosti v zmluve. Podľa názoru odvolacieho súdu by tento nedostatok
spočívajúci v nedostatočnom (z hľadiska poznania spotrebiteľa) identifikovaní predpokladov pre výpočet
RPMN priamo v zmluve, bolo možné udržateľne preklenúť len v prípade, ak by dodávateľ v konaní
preukázal, že si splnil pred uzatvorením zmluvy svoju informačnú povinnosť danú mu ustanovením §
4 ods. 1 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch spočívajúcu v tom, že v dostatočnom časovom

predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo prijatím ponuky o spotrebiteľskom
úvere, poskytol spotrebiteľovi v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom alebo
požiadavkami spotrebiteľa informácie o.i. aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a o RPMN,
znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu, v ktorom sa uvedú všetky predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pri poskytovaní ktorých je veriteľ povinný zohľadniť
skutočnosti uvedené pod bodmi 1 a 2 tohto ustanovenia. Pri absencii takéhoto znázornenia je totiž ťažko

predstaviteľné, že priemerný spotrebiteľ by si mohol správnosť výpočtu RPMN overiť, na čo vlastne v
uvedenom ustanovení zákonodarca priamo reaguje a spotrebiteľa v tomto smere takto chráni.

5. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie aby doplnil dokazovanie a aby vyzval žalovaného na
predloženie dokladov preukazujúcich splnenie jeho povinnosti skúmať bonitu žalobcu, ako aj jeho

informačnej povinnosti pred uzatvorením zmluvy o úvere.

6. Súd prvej inštancie po vrátení veci vyzval žalovaného aby súdu predložil listiny, ktoré preukážu, že
skúmal bonitu žalobcu, a že si pred uzatvorením zmluvy splnil informačnú povinnosť voči žalobcovi.

7. Súd vo veci nariadil pojednávania. Strany sporu sa na pojednávaniach nezúčastnili, prítomný bol len
právny zástupca žalovaného.

8. Právny zástupca žalovaného v reakcii na výzvu súdu predložil na pojednávaní listiny, ktoré súvisia so
skúmaním bonity žalobcu pred uzatvorením úverovej zmluvy. Ďalej predložil rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7CdO/173/2020. Uviedol, že ide o aktuálne rozhodnutie, ktoré v čase
keď v prejednávanej veci rozhodoval krajský súd ešte nebolo zverejnené. Ide o rozhodnutie, ktoré sa
zaoberá problematikou uvádzania RPMN v zmluve.

9. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: zmluva o splátkovom úvere zo dňa

15.3.2017 č.l. 128, príloha zmluvy č.l. 131, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere č.l.
133, splátkový kalendár č.l. 137, záznam o poistení č.l. 139, oznamy a informácie banky (výpisy z účtu
žalovaného) č.l. 141 - 143, výplatné pásky žalobcu č.l. 144 - 146, lustrácia žalobcu č.l. 147, tlačový
výstup overenia pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni č.l. 148.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.15. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §

7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

20. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého

spotrebiteľského úveru žalobou.

21. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22. V zmysle § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku sa žalobou možno domáhať aby sa rozhodlo
o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Určenie, že je úver
bezúročný a bez poplatkov je tiež určením takejto právnej skutočnosti. Takéhoto určenia sa spotrebiteľ
môže domáhať na základe ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Predmetom
prejednávaného spotrebiteľského sporu po vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie bolo

posúdenie, či možno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že pred uzatvorením
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola riadne skúmaná bonita žalobcu resp. z dôvodu, že v zmluve
nebol riadne v súlade so zákonom uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov úveru.

23. V súlade s pokynom odvolacieho súdu sa súd zaoberal tým, či žalovaný ako veriteľ skúmal pred

uzavretím zmluvy schopnosť žalobcu ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (bonitu žalobcu) a to
v súlade s ustanovením § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Porušenie tohto ustanovenia veriteľom,
pokiaľ má charakter hrubého porušenia povinnosti veriteľa, má za následok, že spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Sú v súlade s ustanovením 295 Civilného sporového poriadkuvyzval žalovaného na predloženie listín preukazujúcich skúmanie bonity žalobcu. Žalovaný v reakcii na
túto výzvu listiny predložil.

24. Skúmanie bonity žalobcu majú preukazovať: výpisy z účtu žalobcu, výplatné pásky žalobcu,
lustrácia žalobcu v úverovom registri a výstup overenia pracovného pomeru žalobcu prostredníctvom
Sociálnej poisťovne. Podľa názoru súdu, z predložených listín vyplýva, že bonita žalobcu bola pred
uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná. Niet pochýb o tom, že výplatné pásky a výpisy
zo svojho osobného účtu vedeného v inej banke (Fio banka, a.s.) musel predkladať sám žalobca a aj

údaje z týchto listín boli zohľadnené v kontraktačnom procese. Žalovaný zároveň skúmal či žalobca
figuruje v Úverovom registri, čo preukazuje písomný výstup z tohto registra ku dňu 14.3.2017 (deň
pred uzatvorením zmluvy). Z údajov tohto registra vyplýva, že o žalobcovi neboli k tomuto dátumu
v registri žiadne údaje, t.j. žalobca nebol dovtedy zaťažený žiadnym úverom. Nebolo preto potrebné
zohľadňovať jeho záväzky voči iným veriteľom, keďže žiadne nemal. Z tlačového výstupu overenia
pracovného pomeru žalobcu v Sociálnej poisťovni zároveň vyplýva, že žalovaný si zisťoval, či je žalobca

zamestnaný a na základe zistených údajov dopĺňal odpovede na 23 otázok uvedených v tlačovom
výstupe, pričom vychádzal zo svojich vopred určených kritérií, ktoré zohľadňujú odpovede na jednotlivé
otázky a následne pri ich splnení v požadovanej kombinácii určujú výsledok posudzovania v tom zmysle,
či bude spotrebiteľský úver žiadateľovi schválený. V tomto konkrétnom prípade bolo poskytnutie úveru
žalobcovi ako dlžníkovi spotrebiteľovi schválené.

25. Súd konštatuje, že z uvedených listín predložených žalovaným mal preukázané, že žalovaný
posudzoval s odbornou starostlivosťou bonitu žalobcu a to na základe údajov predložených žalobcom
a aj údajov získaných z príslušných registrov žalovaným. V tejto súvislosti preto nemožno konštatovať,
že by hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, a že by bolo preto

možné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu upraveného v ustanovení
§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Ďalej bol súd povinný sa zaoberať tým, či možno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov z
dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. skúmať, či zmluva obsahuje úplný údaj o
ročnej percentuálnu mieru nákladov.

27. Odvolací súd vo svojom zrušovacom rozhodnutí dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (znenie účinné v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) síce výslovne

nevyžaduje uviesť v zmluve priamo vzorec výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), ani
samotnú konkrétnu rovnicu po dosadení údajov do tohto vzorca, na základe ktorej je RPMN vypočítaná,
avšak uvedenú podmienku nemožno považovať za splnenú ak sú v zmluve uvedené veličiny ktoré
boli na výpočet RPMN použité (výška splátky, frekvencia splátky, doba trvania zmluvy a ďalšie), pokiaľ
tieto nie sú výslovne konkretizované ako veličiny slúžiace na tento účel a zmluva tak neobsahuje týmto

spôsobomkonkretizovanépremenné,použitékvýpočtusabsenciouznázorneniaspôsobuvýpočtu,teda
ich použitia na daný účel (prostredníctvom uvedenia reprezentatívneho výpočtu).

28. Právny zástupca žalovaného predložil súdu na pojednávaní na podporu svoje argumentácie
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.2.2021. Uvedené

rozhodnutie vyjadruje odlišný právny názor a to, že zo znenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.
z. (účinné v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny
matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady
pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Z rozhodnutia
najvyššieho súdu ďalej vyplýva, že otázka uvádzania konkrétneho matematického výpočtu RPMN v

spotrebiteľskej zmluve ako jej povinnej náležitosti, ešte najvyšším súdom nebola riešená. Najvyšší
súd má za to, že predpoklady potrebné na výpočet RPMN sú: uvedenie výšky úveru, výšky splátky,
jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov, nákladov na poistenie a prípadných poplatkov,
ktoré zo zmluvy jednoznačne vyplývajú. Podľa najvyššieho súdu zákon o spotrebiteľských úveroch
výslovne neuvádza povinnosť uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery

nákladov. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej
právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie
je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupnýpriamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Najvyšší súd sa nestotožnil s tým, že predpokladom správneho
uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov je i vzorec na jej výpočet.

29. Súd konštatuje, že k právnej otázke riešenej v tomto spotrebiteľskom spore zaujal Najvyšší súd
Slovenskej republiky odlišný právny názor ako odvolací súd. Súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej
inštancie je po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom a vrátení veci viazaný v zmysle ustanovenia § 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku právnym názorom odvolacieho súdu. Ide o tzv. kasačnú záväznosť.
Prelomenie tejto záväznosti pripúšťa teória a súdna prax len celkom výnimočne. Ide najmä o prípady

ak sa po rozhodnutí odvolacieho súdu zmení skutkový stav v prejednávanej veci alebo právna úprava,
situáciu ak bola odlišne posúdená (iným orgánom verejnej moci) prejudiciálna otázka a napokon ak sa
po rozhodnutí odvolacieho súdu podstatne zmenila rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít.

30. Súd poukazuje na Článok 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého
môže v záujme právnej istoty každý legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade

s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Takouto najvyššou súdnou autoritou
je nepochybne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Súd konštatuje, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí dospel k opačnému právnemu názoru ako odvolací súd v
tomto spotrebiteľskom spore. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, no
vzhľadom na rozhodnutie najvyššieho súdu sa musel zaoberať otázkou, či v tomto prípade mohlo dôjsť

k prelomeniu kasačnej záväznosti.

31. Ako súd konštatoval, jedným z prípadov prelomenia kasačnej záväznosti je aj neskoršia zmena
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. V tomto prípade z citovaného rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že ide o právnu otázku, ktorú najvyšší súd doposiaľ neriešil.

Citovaným rozhodnutím teda túto prax v uvedenej právnej otázke ešte len nastoľuje. Podmienkou
prelomenia kasačnej záväznosti je aj to aby takáto prax najvyššej súdnej autority nastala až po
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorého kasačná záväznosť má byť prelomená. Súd uvádza, že túto
podmienku považuje v konkrétnom prípade za splnenú. Najvyšší súd rozhodol dňa 24.2.2021. Odvolací
súd v prejednávanom spotrebiteľskom spore rozhodol síce dňa 17.3.2021, čo je neskorší dátum,

no právny zástupca žalovaného uviedol, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu ešte uvedené
rozhodnutie najvyššieho súdu nebolo zverejnené. Súd konštatuje, že uvedené tvrdenie považuje za
pravdivé. Poznajúc právnu úpravu a praktickú stránku vyhotovovania a doručovania súdnych rozhodnutí
súd konštatuje, že rozhodnutie muselo byť po jeho vyhlásení ešte vyhotovené, riadne doručené stranám
a určitý čas si nepochybne vyžiadala aj anonymizácia a redakcia rozhodnutia pred jeho uverejnením

na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nebolo teda technicky možné aby odvolací
súd v čase svojho rozhodovania poznal rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
7Cdo/183/2020, v tom čase totiž ešte nemuselo byť známe ani stranám v príslušnom spotrebiteľskom
spore. Možno teda konštatovať, že rozhodovacia prax, z ktorej pri zrušení rozhodnutia súdu prvej
inštancie vychádzal odvolací súd sa v nasledujúcom období (t.j. ešte v období pred týmto rozhodnutím

súdu prvej inštancie) zmenila.

32.Zrozhodnutianajvyššiehosúdutedavyplývaprávnyzáver,žeustanovenie§9ods.2písm.k/zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (v súčasnosti je to ustanovenie §
9 ods. 2 písm. h/ a do 31.3.2015 to bolo ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j/, pričom jeho znenie sa po celý

čas nezmenilo), neukladá veriteľovi povinnosť uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, či označovať predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne ako predpoklady
pre výpočet RPMN.

33. Súd tento právny názor zohľadnil ako názor najvyššej súdnej autority. Súd ďalej konštatuje, že

zmluvaospotrebiteľskomúvereobsahujeveličiny,t.j.predpoklady,ktorésapoužívajúprivýpočteRPMN:
výška úveru, výška splátky, splatnosť prvej splátky, frekvencia splátky, počet splátok, výška rokovej
sadzby, doba trvania zmluvy. Žalovaný teda splnil povinnosť, ktorú mu ukladá ustanovenie § 9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. (účinné v čase uzatvorenia zmluvy), úverová zmluva tak má náležitosti
požadované zákonom a preto nie je možné posúdiť úver ako bezúročný a bez poplatkov.

34. Žalobca v konaní argumentoval aj rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17 Danko, zo
dňa 20.9.2018. Súd k tomu uvádza, že uvedené rozhodnutie (ako to vyplýva aj priamo z jeho obsahu)
sa vzťahuje na obdobie účinnosti predchádzajúcej smernice č. 87/102/EHS. Spotrebiteľská zmluva,ktorú uzatvoril pán Danko bola uzavretá ešte dňa 24.10.2005. Smernica 87/102/EHS bola s účinnosťou
od 11. júna 2010 zrušená v súlade s článkom 29 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Z

prílohy č. 1 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že uvedeným zákonom bola do
SlovenskéhoprávnehoporiadkuprevzatáajsmernicaEurópskehoparlamentuaRadyčíslo2008/48/ES.
Žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu dňa 15.3.2017, t.j. už za účinnosti smernice číslo 2008/48/ES.

35. Keďže súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcovi žalovaným nie je možné

považovať za bezúročný a bez poplatkov žalobu zamietol.

36. Súd ešte poukazuje na to, že žalobca doručil súdu svoje písomná vyjadrenie vo veci, ktoré bolo
označené ako záverečná reč. Vyjadrenie doručil súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu
elektronickou poštou až v deň pojednávania 12.10.2021 o 12,46 hod., t.j. v čase keď sa pojednávanie
už začínalo a prílohy vyjadrenia dokonca ešte neskôr. Súd nepovažuje tento postup právneho zástupcu

žalobcu za korektný. Podľa názoru mal od predchádzajúceho pojednávania, ktoré sa konalo 15.6.2021
do ďalšieho pojednávania, ktoré sa konalo 12.10.2021 dosť času (takmer štyri mesiace) aby zaslal svoje
vyjadrenie včas.

37. Napriek tomu sa súd podaním žalobcu spolu s pripojenými listinami ešte dodatočne zaoberal. Po

ich preskúmaní konštatuje, že nebol dôvod zrušiť uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené,
vyhlásené na pojednávaní dňa 12.10.2021, hoci takúto možnosť v spotrebiteľských sporoch pripúšťa
ustanovenie § 296 Civilného sporového poriadku.

38. Žalobca vo svojom vyjadrení predovšetkým namieta výpočet RPMN v zmluve. Súd v tejto súvislosti

odkazuje na svoj predchádzajúci rozsudok v tejto veci, kde sa súd týmto výpočtom zaoberal, vykonal
aj kontrolný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pomocou aplikácie, ktorú má k dispozícii vo
svojom programovom vybavení a dospel k záveru, že výpočet RPMN uvedený v zmluve o úvere je
správny.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

42. Keďže bol žalovaný v spore plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu 100% trov konania. O
konkrétnej výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.