Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/219/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211899
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5114211899.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Petríkovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., v spore žalobcu Z. M.,
bývajúceho v K., zastúpeného Mgr. Michalom Zemanom, advokátom Advokátskej kancelárie Zárecký
Zeman, so sídlom v Bratislave, Medená č. 18, proti žalovanej U. V., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr.
Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom v Žiline, M. R. Štefánika č. 1, o neúčinnosť dohody o
vyporiadaní BSM, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8 C 108/2014, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2019 sp. zn. 7 Co 235/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 9. novembra
2015 č. k. 8 C 108/2014-335 rozhodol, že súdny zmier uzatvorený medzi žalovanou a U. V., schválený
uznesením súdu prvej inštancie z 20. apríla 2011 sp. zn. 7 C 135/2010, na základe ktorého došlo k
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej a U. V., je voči žalobcovi právne
neúčinný. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 1 766,04 € a iných trov konania vo výške 199 €, do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to schváleného zmieru uzatvoreného medzi
žalovanou a jej manželom U. V., ktorým došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“) za trvania manželstva. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca
v konaní preukázal postavenie veriteľa voči manželovi žalovanej, a to rozsudkom okresného súdu z 31.
októbra 2013 č. k. 33 C 98/2008-402 týkajúceho sa pohľadávky vo výške 18 588,59 € s prísl. titulom
nezaplatenia pôžičky z 12. mája 2006, ktorá bola splatná 11. mája 2007. Uviedol, že uzatvorenie dohody

o vyporiadaní BSM, ktorá definuje mieru práv medzi manželmi navzájom nevylučuje, že bude neúčinná
voči konkrétnemu veriteľovi, ktorý by bol týmto vyporiadaním ukrátený. Súd prvej inštancie konštatoval,
že k rozdeleniu majetku patriaceho do BSM síce došlo právnym úkonom schváleným súdom, avšak
ani povaha tohto úkonu schváleného súdom nevylučuje možnosť odporovateľnosti právneho úkonu.
Uviedol, že súd túto dohodu musel schváliť na základe dispozičného úkonu účastníkov daného konania,
a preto ide o dvojstranný právny úkon, ktorý môže byť predmetom odporovania. Pri tomto vyporiadaní
nebolzlikvidovanýdlhmanželažalovanejvočižalobcovi,ktoréhosižalovanábolavedomá.Žalovanáako

manželka U. V. je jeho blízkou osobou, pričom si navyše aj bola vedomá dlhu jej manžela voči žalobcovi
už v predchádzajúcom období. Uzavrel, že následkom vyššie uvedeného odporovateľného právneho
úkonu došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa, a preto súd prvej inštancie konštatoval neúčinnosť
napadnutého právneho úkonu v prospech žalobcu. K právnej argumentácii žalovanej dodal, že nie jepodstatné, že mala vykonať vyporiadanie BSM s jej manželom podľa zásad Občianskeho zákonníka,
ani to, že nebol daný súhlas žalovanej ako manželky dlžníka žalobcu podľa § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), v dôsledku ktorého aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR sp. zn.

I. ÚS 26/10 má byť zmluva o pôžičke jej manžela so žalobcom neplatná, pretože každopádne žalovaná
ako manželka dlžníka žalobcu tvorila s manželom majetkové spoločenstvo v rozsahu vecí patriacich do
BSM. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30. júna 2016; ďalej len „O.s.p.“).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) v poradí druhým rozsudkom z
27. februára 2019 sp. zn. 7 Co 235/2018 na odvolanie žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie po zopakovaní dokazovania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi zmenil podľa § 388
CSP a žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti súdneho zmieru v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení uviedol, že uznesením schválený súdny zmier má účinky
právoplatného rozsudku, ktorý je právne účinný voči každému, aj voči žalobcovi. Považoval za

nemožné žalobou podľa § 42a OZ úspešne odporovať schválenému súdnemu zmieru, ani určiť jeho
neúčinnosť voči žalobcovi, nakoľko ide o súdne rozhodnutie, a nie o právny úkon. V konaní bolo
podľa odvolacieho súdu síce preukázané, že žalobca má voči manželovi žalovanej (toho času už
bývalému manželovi) pohľadávku a žalovaná o existencii tejto pohľadávky nepochybne vedela (viď
rôzne predchádzajúce súdne konania, napríklad o zrušení BSM za trvania manželstva, neplatnosť

záložnej zmluvy, neplatnosť zmluvy o pôžičke a podobne), napriek tomu nie je možné vyhovieť žalobe na
vyslovenieodporovateľnostianeúčinnostisúdnehozmieru,ktoréhoobsahomboladohodaovyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal za to, že týmto dohoda o vyporiadaní BSM medzi
žalovanou a jej manželom bola povýšená na súdne rozhodnutie. Na základe uvedeného prijal záver,
že dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne

odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu,
ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré obsahuje dohodu o vyporiadaní BSM. Preto rozhodol tak ako
je vyššie uvedené a žalovanej zároveň priznal proti žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania spolu s
nárokom na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že jeho prípustnosť

vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle čoho položil dovolaciemu súdu otázku, ktorá podľa
jeho tvrdenia ešte nebola najvyšším súdom riešená a bola podstatná pre rozhodnutie vo veci samej
znejúcu tak, že: „Je možné žalobou podľa § 42a OZ odporovať súdny zmier, na základe ktorého
došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (t. j. súdom schválený zmier) ?“
Poukázal na skutočnosť, že je nutné rozlišovať medzi súdnym zmierom a uznesením, ktorým sa súdny

zmier schválil. Uznesenie, ktorým sa zmier schvaľuje nepredstavuje samotný zmier. Zmier (dohoda)
predstavuje právny úkon, pričom súdom schválený zmier je právny úkon, ktorý bol schválený súdom.
Poukázal na petit žaloby, podľa ktorej sa žalobca domáhal odporovateľnosti súdneho zmieru (dohody)
o vyporiadaní BSM (t. j. dvojstranného právneho úkonu), ktorá bola schválená uznesením súdu. Mal
za to, že význam § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súdom schválený zmier

má účinky právoplatného rozsudku, čo podľa neho neznamená, že súdny zmier je takto povýšený na
súdne rozhodnutie, ako nesprávne uvádza odvolací súd. Súdny zmier zostáva právnym úkonom s tým,
že má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd
zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla, aby dovolací súd jeho dovolanie zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) preskúmal vec a zistil, že sú splnené
procesné podmienky prejednania veci. Dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana
zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP). Vec preskúmal a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je síce prípustné, nie však
aj dôvodné.

6. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

7. Podľa 432 ods. 1 CSP možno dovolanie, ktoré je prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP,
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa
vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením sa pritomrozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový
stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
8. Dovolanie je v danej veci odôvodnené tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
v nesprávnej interpretácii ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka, keď odvolací súd mal za
to, že je nemožné odporovať schválenému súdnemu zmieru, ani určiť jeho neúčinnosť voči žalobcovi,

pretože tento záver je založený podľa dovolateľa na nesprávnej premise, že súdny zmier je súdne
rozhodnutie a nie právny úkon, a teda aj na nesprávnom právnom posúdení § 99 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého má schválený súdny zmier účinky právoplatného rozsudku. Uvedené
podľa žalobcu neznamená, že súdny zmier je takto povýšený na súdne rozhodnutie, ako nesprávne
uvádza krajský súd.
9. Odvolací súd vyložil citované ustanovenie tak, že je nemožné žalobou podľa § 42a OZ úspešne

odporovať schválenému súdnemu zmieru, ani určiť jeho neúčinnosť voči žalobcovi, nakoľko ide o súdne
rozhodnutie, a nie o právny úkon. Týmto dohoda o vyporiadaní BSM medzi žalovanou a jej manželom
bola povýšená na súdne rozhodnutie. Na základe uvedeného prijal záver, že dohode o vyporiadaní BSM
medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok
uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a

ktoré uznesenie obsahuje dohodu o vyporiadaní BSM, nakoľko sa nejedná o právny úkon účastníkov
dohody, ale o súdne rozhodnutie.
10. Žalobca v dovolaní oponuje uvedenému právnemu záveru odvolacieho súdu. Tvrdí, že je nutné
rozlišovať medzi súdnym zmierom a uznesením, ktorým sa súdny zmier schválil. Uviedol, že uznesenie,
ktorým sa zmier schvaľuje nepredstavuje samotný zmier. Zmier (dohoda) predstavuje právny úkon,

pričom súdom schválený zmier je právny úkon, ktorý bol schválený súdom. Poukázal na petit žaloby,
podľa ktorej sa on ako žalobca domáhal odporovateľnosti súdneho zmieru (dohody) o vyporiadaní
BSM (t. j. dvojstranného právneho úkonu), ktorá bola schválená uznesením súdu. V zmysle toho podal
právnu otázku, či je možné žalobou podľa § 42a OZ odporovať súdny zmier, na základe ktorého došlo
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

11. So zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 432 ods. 2 CSP a v
situácii, že dovolanie žalobcu je v danom prípade procesne prípustné, keďže rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi súdu ešte nebola vyriešená (§
421 ods. 1 písm. b/ CSP), dovolací súd skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či je ním skutočne
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci).

12. Dovolací súd teda v zmysle uvedeného pristúpil k právnemu posúdeniu vyššie nastolenej právnej
otázky dovolateľa.
13. Dovolateľ podal žalobu podľa § 42a OZ, v zmysle ktorej sa domáhal neúčinnosti súdneho zmieru.
Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
14. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117 OZ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech
týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej
starostlivosti nemohla poznať.
15. Z ustanovení § 42a OZ teda vyplýva, že veriteľ môže odporovať každému právnemu úkonu dlžníka,
ktorým sa ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a ktorý dlžník učinil v úmysle ukrátiť

svojho veriteľa. Z uvedeného je zrejmé, že odporovať v zmysle § 42a OZ možno len právnym úkonom,
(ktoré sú inak platné a spĺňajú všetky náležitosti stanovené právnym predpisom).
16. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z povahy právneho úkonu i z citovanej
zákonnej definície vyplýva, že právny úkon je predovšetkým prameňom autonómneho práva. Vzniká

neformálnym alebo formálnym prejavom vôle, ktorý má náležitosti vôle a náležitosti prejavu.
17. Dovolateľ podľa § 42a OZ odporoval súdny zmier uzatvorený medzi žalovanou a Michalom
Baránkom schválený uznesením okresného súdu, na základe ktorého došlo k vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov argumentujúc, že uvedený súdny zmier schválený v zmysle§ 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku má síce účinky právoplatného rozsudku, avšak nejde
o súdne rozhodnutie ako nesprávne uvádza odvolací súd, ale o odporovateľný právny úkon.
18. Podľa § 99 ods. 1, 2, 3 vtedy účinného a platného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku, ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má
súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou. Súd rozhodne
o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd
po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku,
to znamená, že je exekučným titulom a zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Rozsudkom

však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný.
Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Pokiaľ zmier, ktorý
účastníci uzavreli by bol neplatný, bola tu daná zákonná možnosť toho z účastníkov, ktorý by týmto
bol poškodený, aby v lehote do troch rokov odo dňa právoplatnosti uznesenia podal návrh na zrušenie
takéhoto súdneho zmieru, ktorý je v rozpore s hmotným právom z dôvodu, že nebola zachovaná zásada
rovnostipodielu,prípadnezinéhodôvodu.Dovolacísúd natomtomiestedopĺňa,žeterazplatnýaúčinný

zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok odstránil žalobu o neplatnosť zmieru, čím de facto
ešte väčšmi zdôraznil nedotknuteľnosť zmieru prostriedkami hmotného práva. V predmetnom prípade
bola účastníkmi konania uzavretá dohoda vo veci ako súdny zmier, ktorá bola súdom schválená a teda
povýšená na súdne rozhodnutie. Pričom tieto účinky zmieru ako hmotnoprávnej dohody, ktorá
nahrádza rozsudok ako meritórne rozsúdenie sporu zostali zachované aj podľa Civilného sporového

poriadku a to aj napriek absencii výslovnej normy o účinkoch zmieru, keď je doktrinálne nesporné, aké
účinky zmier pre sporové strany vyvoláva. Vzhľadom na túto skutočnosť je jednoznačné, že dohoda,
ktorú účastníci uzavreli, resp. súdny zmier, bola súdom schválená formou uznesenia a táto dohoda,
resp. súdny zmier tým, že bol súdom schválený, nadobudol účinky právoplatného rozsudku, ktorý je
právne účinný voči každému, aj voči žalobcovi a teda akoby súd rozhodol rozsudkom vo veci samej a

preto je právne nemožné podľa § 42a OZ úspešne odporovať schválenému súdnemu zmieru, ani určiť
jeho neúčinnosť voči žalobcovi.
19. Na základe uvedeného je nutné prijať záver, že dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo
medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a OZ,
avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré obsahuje dohodu

o vyporiadaní BSM, nakoľko sa nejedná o právny úkon účastníkov dohody, ale o súdne rozhodnutie.
20. Dovolací súd navyše poukazuje na tvrdenie žalobcu o tom, že sa v konaní nedomáha
odporovateľnosti uznesenia, ktorým bol schválený súdny zmier ale sa domáha odporovateľnosti dohody
(súdneho zmieru) o vyporiadaní BSM, k čomu dovolací súd dáva do pozornosti č. l. 6 spisu, z ktorého
je zrejmé, že žalobca sa svojou žalobou domáhal vyhlásenia neúčinnosti súdneho zmieru voči jeho

osobe uzatvoreného medzi žalovanou a Michalom Baránkom schváleného uznesením Okresného súdu
z 20. apríla 2011 sp. zn. 7 C 135/2010 a nie dohody o vyporiadaní BSM.
21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalobca neopodstatnene
tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
22. Najvyšší súd nedôvodné dovolanie žalobcu zamietol podľa § 448 CSP.

23. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.