Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Praženková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Obdo/105/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209020
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:1216209020.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lenky Praženkovej, členiek
senátu JUDr. Gabriely Mederovej a JUDr. Aleny Priecelovej v spore žalobcu 1/ CHARTER TRAVEL s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Banšelova 23, IČO: 36 291 251, 2/ FLASH HOLIDAY SK, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Krížna 21, IČO: 36 284 858, obaja zastúpení JUDr. Milan Ficek, advokát s r.o., so sídlom v
Bratislave, Žilinská 14, proti žalovanému 1/ UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom
v Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, Želetavská 1525/1, vo veci jej organizačnej zložky UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Šancová 1/A,
IČO: 47 251 336, 2/ U9, a.s., so sídlom v Bratislave, Zelinárska 6 (predtým Dražobná spoločnosť, a.s.),
IČO: 35 849 703, 3/ U.. A. D., trvalým pobytom v I., X. XXXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, o dovolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob/109/2019-858
z 21. mája 2020 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. mája 2020, č.
k. 1Cob/109/2019-858 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 24. septembra 2018, č. k.
22Cb/211/2016-779, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 22Cb/211/2016-779
z 24. septembra 2018 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Prvoinštančný súd mal na základe vykonaného dokazovania za
preukázané, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 1059/2016, Nz
18024/2016, NCRis 18568/ 2016 zo dňa 23.5.2016 vyhotovenou notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou,
ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX bola úspešná, pričom predmet dražby
bol vydražený za cenu 55.000 eur a vydražiteľom sa stal žalovaný 3/. Konajúci súd ďalej uviedol,
že žalobcovia majú za to, že veriteľ pohľadávky (žalovaný 1/) postupoval nesprávne pri zabezpečení
uspokojenia pohľadávky podľa zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000112/SB/09/011 zo dňa 25.11.2009
a dodatku č. 1 zo dňa 2.12.2010, keď postupoval podľa bodu 6.1.2 zmluvy dobrovoľnou dražbou, čím
porušiluvedenúzmluvu,keďženepostupovalpodľabodu8.2,t.j.vzmysledohodnutéhorozhodcovského
konania. Žalovaný 2/ podľa názoru žalobcov konal v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa mal v úmysle
predajom nehnuteľnosti obohatiť so spriaznenou osobou. Žalovaný 2/ zabezpečil znalecký posudok
nehnuteľnosti,vktorombolatátonehnuteľnosťvýraznepodhodnotená.Žalobcoviavžalobeďalejuviedli,
že oznámenie o opakovanej dražbe nedostali najneskôr 30 dní pred konaním opakovanej dražby, aby
stihli podať na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané
porušenie zákona č. 527/2002 Z. z., o dobrovoľných dražbách (ďalej aj ako ,, ZoDD?) a ani žalobcami
tvrdená skutočnosť, že by žalobcovia boli porušením tohto zákona dotknutí na svojich právach. Tvrdenie
žalobcov, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti bola v znaleckom posudku podhodnotená,
považoval za irelevantné vzhľadom k tomu, že znalecký posudok bol riadne vypracovaný spôsobilouosobou (znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR) a tiež z dôvodu, že
vlastník predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD nevzniesol do desiatich pracovných dní od
doručenia znaleckého posudku u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby. Samotný
priebeh dražby bol zároveň dôkazom o trhovej cene nehnuteľnosti v danom čase a mieste, nakoľko
hoci bola cena nehnuteľnosti v znaleckom posudku určená v sume 82.700 eur, prvé dve kolá dražby
pri vyvolávacej cene 94.000 eur a 65.800 eur boli neúspešné, keďže nikto zo záujemcov nebol ochotný
zaplatiť vyvolávaciu cenu. Nehnuteľnosť sa podarilo vydražiť až v treťom kole dražby, kedy bolo
najvyššie podanie urobené vo výške 55.000 eur (žalovaným 3/). Aj žalovaný 3/ výslovne uviedol, že
vyvolávacia cena nehnuteľnosti bola vysoká, preto boli prvé dve kolá dražby neúspešné. Do dražby
sa zapojilo 16 záujemcov, ktorí zložili zábezpeku a už vtedy bolo podľa jeho názoru jasné, že sa
nehnuteľnosť nepredá za vyvolávaciu cenu. Cena dosiahnutá vydražením predstavuje trhovú (reálnu)
cenu draženej nehnuteľnosti a je výsledkom dopytu a ponuky vzťahujúcich sa na draženú nehnuteľnosť
v danom čase, mieste a za daných okolností. Žalovaný 2/ podľa názoru súdu postupoval s náležitou
odbornou starostlivosťou, keď uverejnil informácie o pripravovanej dražbe v periodiku Dražobné listy,
v týždenníku Trend a na svojej internetovej stránke, čím oslovil širokú verejnosť v snahe vzbudiť o
dražbu maximálny záujem. Súd prvej inštancie za irelevantné považoval tiež tvrdenie žalobcov, že
inzerovaním dražby došlo k porušeniu dobrých mravov. Inzerát na predaj predmetnej nehnuteľnosti
na portáli www.bazos.sk bol totiž uverejnený treťou osobou odlišnou od žalovaných a bez vedomia
dražobníka, pričom takéto konanie nepredstavuje žiadne porušenie ZoDD. Taktiež bolo žalovaným
preukázané zaslanie oznámenia o opakovanej dražbe žalobcom včas v súlade s ustanovením § 22 ods.
4 ZoDD, nakoľko zásielky boli zaslané dňa 18.4.2016, ktoré však boli prevzaté až dňa 9.5.2016.
3. K tvrdeniu žalobcov, že výkonom záložného práva došlo k porušeniu zmluvy o kontokorentnom
úvere č. 000112/SB/09/011 zo dňa 25.11.2009 (bod 8.2.) súd prvej inštancie uviedol, že namietaný
bod zmluvy sa týka rozhodcovskej doložky a vôbec neupravuje výkon záložného práva. Postup pri
výkone záložného práva sa riadi § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. 000112/SB/09/011 zo dňa 25.11.2009. V článku V bod 1 písm. c) zmluvy
o zriadení záložného práva je uvedené, že ak dlžník nesplní zabezpečovanú pohľadávku ani po
predchádzajúcom písomnom upozornení záložného veriteľa, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť
zabezpečenú pohľadávku (aj v prípade, že bude premlčaná) z výťažku získaného predajom zálohu na
verejnej dražbe podľa ZoDD. Žalovaný 1/ preto postupoval v zmysle uvedeného článku záložnej zmluvy
predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe zákonným postupom podľa ZoDD. Vzhľadom na uvedené
prvoinštančný súd nemal za to, že by došlo k akémukoľvek porušeniu zmluvy o kontokorentnom úvere
zo dňa 25.11.2009. Ďalej bolo preukázané, že bola uzatvorená zmluva o vykonaní dražby pre všetky
tri kolá dražby vrátane dodatkov medzi žalobcami a žalovaným 1/ a 2/, teda bola vyvrátená námietka
o jej neexistencii. Súd prvej inštancie na ďalšie dôvody neplatnosti dražby, ktoré žalobcovia neuviedli
v žalobe a uviedli ich až v podaní zo dňa 24.2.2017 neprihliadol, nakoľko boli tvrdené po uplynutí
prekluzívnejlehotypodľa§21ods.2ZoDD.Vzmysleuvedenéhoustanoveniaprávodomáhaťsaurčenia
neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Príklep licitátora v
dražbe sa uskutočnil dňa 23.5.2016, preto ďalšie tvrdenia žalobcov o neplatnosti dražby v podaní zo
dňa 24.2.2017 a neskôr považoval súd prvej inštancie za právne irelevantné.
4. V dôsledku vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali žiadne
porušenie ustanovení ZoDD, taktiež ani vznik ujmy na svojich právach, ktorá im mala v procese dražby
vzniknúť a ani príčinnú súvislosť medzi porušením zákona a ujmou, a preto žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol
5. Na odvolanie žalobcu 1/ a žalobcu 2/ Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,odvolací súd“)
rozsudkom č. k. 1Cob/109/2019-858 z 21. mája 2020 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava č. k.
22Cb/211/2016-779 zo dňa 24. septembra 2018 a žalovaným 1/,2/, a 3/ priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/ vo výške 100 %.
6. Ohľadne odvolacej námietky žalobcov spočívajúcej v tom, že súd musí posúdiť všetky dôvody
neplatnosti dražby, ktoré žalobcovia uvedú do skončenia konania pred súdom prvej inštancie s tým,
že v zákonnej prekluzívnej lehote je nutné uplatniť výlučne právo, teda je nutné podať žalobu o určenie
neplatnosti dražby, odvolací súd vyjadril súhlas s prezentovaným záverom súdu prvej inštancie, nakoľko
je v súlade s § 21 ods. 2 ZoDD, ako aj aplikačnou praxou. Na úspešné prejednanie dôvodov neplatnosti
dobrovoľnej dražby nie je postačujúce uplatniť výlučne právo, teda podať žalobu, ako to tvrdia žalobcovia
1/ a 2/. V zmysle § 21 ods. 2 ZoDD, ako aj § 132 ods. 1 CSP je na žalobcovi, aby v žalobe označil akopodľa neho došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách a ako bol dotknutý na svojich právach.
Ak takéto skutočnosti žalobca neoznačí, znamená to, že ich nepovažuje za dôvod na určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby za neplatnú. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v
rozpore s účelom preklúzie (odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9Co/126/2013
zo dňa 15.10.2014 a rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/345/2014 zo dňa 18.11.2015).
Ďalej konštatoval, že žalovaný 2/ na dôvod neplatnosti vznesený žalobcami v podaní zo dňa 24.2.2017
reagoval a predložil súdu dôkaz o existencii zmlúv o vykonaní dražby pre všetky tri kolá dražby vrátane
dodatkov.
7. K namietanej neprimeranosti dražby a jej rozporu s dobrými mravmi poukazom na výšku vymáhanej
pohľadávkyodvolacísúdpoznamenal,ževoznámeníozačatívýkonuzáložnéhoprávazodňa19.4.2012
predstavoval úver sumu 45.023,56 eura, z toho istina predstavovala sumu 41.274,49 eura a úrok z
omeškania sumu 3.749,07 eura. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., dražiť nemožno nehnuteľné
veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia
o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur. Vzhľadom na to nebolo možné súhlasiť, že
dražba je v rozpore s dobrými mravmi, prípadne že je neprimeraná.
8. Odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalobcov ohľadne namietaného výkonu záložného práva
spočívajúcej v tom, že záložný veriteľ mal svoju pohľadávku uplatniť najskôr v rámci rozhodcovského
konania, prípadne súdneho konania a až následne mal pristúpiť k výkonu záložného práva, nakoľko
takúto povinnosť neobsahuje žiadne zákonné ustanovenie. Odvolací súd neprisvedčil ani námietke
žalobcov, že najnižšie podanie v napadnutej dražbe malo byť na úrovni 80 % z hodnoty zistenej na
základe znaleckého posudku č. 29/2016 znalca Ing. Ivana Šimeka, t.j. 66.160 eura a nie 41.350 eura.
Mal za to, že v danom prípade sa nejednalo o prvé kolo dražby, ale o opakovanú dražbu. Neobstála
ani námietka žalobcov 1/ a 2/ o nesprávne určenej všeobecnej hodnote nehnuteľnosti znaleckým
posudkom vypracovaným znalcom Ing. Ivanom Šimekom. V zmysle zákona o dobrovoľných dražbách
je pre účely výkonu dražby potrebné predmet dražby ohodnotiť znalcom z príslušného odboru, ktorý
určí cenu predmetu dražby stanoveným postupom a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník pri
verejnej dražbe vychádzajú. Prípadné nesprávne závery súdneho znalca však nepredstavujú porušenie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a preto nemôžu mať za následok neplatnosť dražby
(totožne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 233/2010 zo dňa 3.10.2013).
9. Na základe uvedeného považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, preskúmajúc ho
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil.
10. Protitomutorozsudkupodalžalobca1/a2/(ďalejajako„dovolatelia“)dovolanie,ktoréhoprípustnosť
odôvodňovali ustanovením § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
11. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolatelia tvrdia, že v konaní došlo k nesprávnemu
procesnému postupu tým, že odvolací súd opomenul veľkú časť ich právnej a skutkovej argumentácie,
s ktorou sa vysporiadal en bloc tým spôsobom, že na ňu neprihliadol stotožňujúc sa s argumentáciou
žalovaných. Podľa nich z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že by spomenuté
zmluvy ani ich dodatky podrobil v kontexte argumentácie bližšiemu prieskumu. Majú za to, že
odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne tvrdených a preukazovaných dôvodov
neplatnosti, ktoré boli vznesené po lehote troch mesiacov od vykonania dražby odvolávajúc sa na
hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva na súde a taktiež sa nevyporiadal so závermi
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 272/2007 zo dňa 22. mája 2008
aplikovateľnými aj na tento prípad podľa názoru dovolateľov.
12. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedli, že rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte nebola vyriešená, a to otázky nasledovného znenia ,,má hmotnoprávna prekluzívna lehota určená
osobitným zákonom (v tomto prípade ustanovením § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách ) na
uplatnenie práva na podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP) také procesné
účinky v súdnom konaní, že po jej uplynutí nemožno rozširovať skutkové a právne dôvody žaloby o také,
ktoré neboli uplatnené počas plynutia tejto lehoty ??13. Podľa nich od posúdenia ním uvedenej právnej otázky v danom konaní záviselo (ne) posúdenie
časti argumentácie týkajúce sa dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby. Podľa žalobcov ide o to, či
hmotnoprávna lehota určujúca povinnosť podať žalobu v určitej lehote znamená súčasne aj procesnú
koncentráciu konania v tom zmysle, že na neskôr uplatnené argumenty (skutkové ani právne) sa
nebude prihliadať, pretože neboli uplatnené v prekluzívnej hmotnoprávnej lehote určenej na podanie
žaloby. Vyjadrili nesúhlas s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn.
26Co/345/2014 spočívajúcej v tom, že dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je
v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie
práva. ?Podľa dovolateľov z ustanovenia § 23 zákona o dobrovoľných dražbách je zrejmé, že lehota
ohraničuje len časové obdobie uplatnenie práva - samotného práva na podanie žaloby a nie konkrétne
dôvody podanej žaloby. Ohľadom povinnosti uplatnenia nevyhnutne všetkých dôvodov neplatnosti
dražbyzákonnehovorínič.Súdytedavdanomprípadenepochybnevychádzalizextenzívnehovýkladuv
neprospechžalobcovpoukazujúcnato,ževdoterajšejaplikačnejpraxivyššiesúdneautoritypristupovali
k aplikačným problémom ohľadom zákona o dobrovoľných dražbách úplne opačne prihliadajúc na to, že
žalobca je ten, ktorému sa dobrovoľnou dražbou zasahuje do vlastníckeho práva. Dovolatelia v rámci
svojej argumentácie poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo
272/2007 zo dňa 22. mája 2008 s tým, že majú za to, že z explicitného znenia ustanovenia § 21 ods.
2 zákona o dobrovoľných dražbách nevyplýva, že právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
musí byť v trojmesačnej lehote nevyhnutne uplatnené aj v spojení so všetkými namietanými vadami,
resp. dôvodmi neplatnosti dražby. Súd v konaní rozhoduje o tom, či je dražba platná alebo nie, nie či
je neplatná z konkrétneho dôvodu.
14. Na základe vyššie uvedeného dovolatelia navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
15. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že podľa neho žalobcovia skôr namietajú nesprávne
právne posúdenie než nimi namietanú vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f /CSP. Skutočnosť,
že žalobcovia majú na aplikáciu prekluzívnej lehoty zakotvenej v ustanovení § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách iný právny názor ako súd prvej inštancie a odvolací súd neznamená, že
dané zakladá existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP. Podľa neho sa odvolací
súd s dôvodmi neplatnosti dražby vznesenými žalobcami po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty
vysporiadal dostatočným spôsobom. Ohľadne namietaného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1
písm. b/ žalovaný 2/ uviedol, že nie je ústavne konformný a udržateľný taký výklad § 21 ods. 2 druhá
veta zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý by umožňoval hoc aj podanie žaloby o určenie neplatnosti
dražby bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov jej neplatnosti v rámci trojmesačnej prekluzívnej lehoty a
následne by žalobca kedykoľvek počas konania mohol vznášať akékoľvek nové dôvody neplatnosti.
Opačným postupom by došlo k nastoleniu právnej neistoty na strane vydražiteľa. Žalovaný 2/ v rámci
svojho vyjadrenia poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov zaoberajúcich sa uvedenou právnou
otázkou ( rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/126/2013, Okresného súdu Košice I, sp.
zn. 41C/286/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/170/2016).
16. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcov uviedol, že sa nestotožňuje s ich argumentáciou
a považuje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vydané plne v súlade správnymi predpismi
a dostatočne odôvodnené. Podľa neho súd prvej inštancie ako aj odvolací súd sa riadne vysporiadali
s argumentáciou žalobcov, správne aplikovali na daný skutkový stav príslušné právne predpisy a
konštatoval, že v rozhodovaní súdov absentuje akékoľvek konanie, ktoré by malo znemožniť žalobcom
uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že by malo dôjsť k porušeniu ich práva na spravodlivý
proces. Žalovaný zdieľa rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie a odvolací súd, že dopĺňať dôvody
neplatnosti dražby je možné len v rámci prekluzívnej lehoty na podanie žaloby. Opačný prístup k tomuto
zákonnému ustanoveniu by znamenal obchádzanie zákonnej prekluzívnej trojmesačnej lehoty, t.j. ak by
sa rešpektovalo uplatňovanie dôvodov pre určenie neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/10/2012, ktorý
vyjadril svoj právny názor, že ,,žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia nemožno úspešne dopĺňať
o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia
(4Obo/21/2000). V tejto lehote musí byť uvedený dôvod, pre ktorý považuje navrhovateľ uznesenie
za neplatné. Súd skúma iba skutočnosti uvedené v žalobe, prípadne aj po začatí konania, pokiaľ boli
uplatnené ešte v rámci uvedenej trojmesačnej lehoty. Na dôvody neplatnosti uplatnené po jej uplynutísúd už nemôže prihliadať, preto sa nimi ani nemusí vecne zaoberať?. Podľa žalovaného 1/ by sa
na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mohlo prihliadnuť analogicky.
Navrhol aby dovolací súd dovolanie podané žalobcami zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov
konania.
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), po zistení,
že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, skúmal
či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP veta pred bodkočiarkou), viazaný dovolacími dôvodmi
(§ 440 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je prípustné a aj dôvodné, a preto rozsudok
odvolacieho súdu i rozsudok prvoinštančného súdu v rozsahu dovolania zrušil (§ 449 ods. 1, 2 CSP) a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
18. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je
prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie
prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
19. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
20. Podľa § 421 ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
21. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
22. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
23. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní.
24. Dovolateliavdovolaníakodôvod,zktoréhovyvodzujújehoprípustnosť,uvádzajú ustanovenie§420
písm. f/ CSP, keď v dovolaní poukazujú na vady odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku a má
tento rozsudok za nepreskúmateľný. Túto vadu dovolatelia videli v tom, že odvolací súd opomenul veľkú
časť ich právnej a skutkovej argumentácie súvisiacej s uplatnením ďalších dôvodov neplatnosti dražby
vznesených po lehote troch mesiacov poukazujúc na to, že oba súdy nižšej inštancie sa nevysporiadali
s otázkou platnosti zmluvy o vykonaní dražby apelujúc na to, že opakovanú dražbu možno uskutočniť
výhradne na základe zmluvy o vykonaní opakovanej dražby uzavretej medzi navrhovateľom dražby a
dražobníkom. Dovolatelia taktiež namietajú nevysporiadanie sa so závermi rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 272/2007 zo dňa 22. mája 2008 aplikovateľnými aj na
tento prípad majúc za to, že v zmysle daného rozhodnutia dodatočné rozšírenie dôvodov neplatnosti
dobrovoľnej dražby je možné aj po uplynutí hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty uvedenej v § 21 ods. 2
zákonač.527/2002Z.z.,odobrovoľnýchdražbách(ďalejlen„Zákonodobrovoľnýchdražbách“),nakoľko
sa podľa žalobcov prekluzívna lehota vzťahuje len na včasné uplatnenie práva, nie na obmedzenie
rozširovania skutkových a právnych dôvodov žaloby.25. S poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ CSP, dovolací súd konštatuje, že hlavnými znakmi, ktoré
charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny
procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej
patriace procesné oprávnenia.
26. Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysleustanovenia§420písm.f/CSPtrebarozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).
27. Po preskúmaní dovolania dospel dovolací súd k záveru, že hoci dovolatelia formálne namietajú
porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP spočívajúceho v nedostatočnom
vyporiadaní sa s tvrdenými dôvodmi neplatnosti vznesenými po lehote troch mesiacov od vykonania
dražby odvolávajúc sa na hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva na súde a tiež
neprihliadnutie na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 272/2007 zo
dňa22.mája2008, vskutočnostinamietajúnesprávneprávneposúdenie.Uvedenévyplývazobsahuich
dovolania, v rámci ktorého namietajú nesprávny výklad ustanovenie § 21 ods. 1 Zákona o dobrovoľných
dražbách v dôsledku ktorého oba súdy nižšej inštancie neprihliadli na ďalšie dôvody neplatnosti dražby,
ktoré žalobcovia neuviedli v žalobe a uviedli ich až v podaní zo dňa 24.02.2017 a neskôr, teda po
uplynutíprekluzívnejlehotyvzmyslevyššieuvedenéhoustanovenia.Predmetnýzáverdovolaciehosúdu
potvrdzuje aj samotné konštatovanie žalobcov, ktorí v rámci podaného dovolania v bode III. označeného
ako ,, Vady konania podľa § 420 písm. f/ CSP ? sami uvádzajú, že nimi uplatnený dovolací dôvod
predstavujúci vadu zmätočnosti, úzko súvisí s nesprávnym právnym posúdením v zmysle § 421 ods. 1
písm. b/ CSP, ktorý uplatnili v rámci tohto podaného dovolania tiež.
28. V dôsledku vyššie uvedeného dovolací súd daný dovolací dôvod uplatnený žalobcami posúdil
podľa obsahu v zmysle § 124 ods. 1 CSP v súlade s ustanovením § 421 CSP, ktorý sa prelína s
druhým dovolateľmi uplatneným predpokladom prípustnosti dovolania, a to podľa § 421 ods. 1 písm. b/
CSP. Dovolací súd v danej súvislosti zároveň zdôrazňuje, že v danom prípade od správneho právneho
posúdenia právnej otázky, či je možné dopĺňať dôvody neplatnosti dražby aj po uplynutí trojmesačnej
prekluzívnej lehoty podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pokiaľ samotná
žaloba bola podaná v rámci prekluzívnej lehoty, následne závisí aj postup súdov nižšej inštancie
spočívajúcehovprihliadnutíavysporiadanísasdôvodmi,skutočnosťamiadôkazmi,oktorébolapodaná
žaloba rozšírená a to za predpokladu, že sa súdy nižšej inštancie dopustili nesprávnej interpretácie
§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pokiaľ išlo o zmeny žaloby po uplynutí trojmesačnej
prekluzívnej lehoty. Inak povedané od vyriešenia nastolenej právnej otázky dovolateľmi sa odvíja postup
súdov nižšej inštancie vo veci prípadného doplnenia a vykonania dokazovania a vysporiadania sa so
skutkovými tvrdeniami a dôvodmi neplatnosti dražby, o ktoré bola podaná žaloba rozšírená.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie je dôvodom
pre podanie dovolania podľa § 421 CSP a nie podľa § 420 písm. f / CSP, z čoho zároveň vyplýva i
vzhľadom na obsah dovolacích námietok, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nebola
dovolacím súdom zistená.
30. Žalobcovia prípustnosť podaného dovolania vyvodzujú aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/
CSP, t. j. namietajú nesprávne právne posúdenie. Podľa nich rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
a to otázky: ,, má hmotnoprávna prekluzívna lehota určená osobitným zákonom (v tomto prípade
ustanovením § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách) na uplatnenie práva na podanie žaloby na
určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP) také procesné účinky v súdnom konaní, že po jej
uplynutí nemožno rozširovať skutkové a právne dôvody žaloby o také, ktoré neboli uplatnené počas
plynutia tejto lehoty ??31. Uplatnenie vyššie uvedeného dôvodili poukazom na ustanovenie § 21 zákona o dobrovoľných
dražbách, z ktorého je podľa nich zrejmé, že lehota ohraničuje len časové obdobie uplatnenie práva
- samotného práva na podanie žaloby a nie konkrétne dôvody podanej žaloby. Ohľadom povinnosti
uplatnenia nevyhnutne všetkých dôvodov neplatnosti dražby zákon nehovorí nič. Súdy teda v danom
prípade nepochybne vychádzali z extenzívneho výkladu v neprospech žalobcov poukazujúc na to, že v
doterajšej aplikačnej praxi vyššie súdne autority pristupovali k aplikačným problémom ohľadom zákona
o dobrovoľných dražbách úplne opačne prihliadajúc na to, že žalobca je ten, ktorému sa dobrovoľnou
dražbou zasahuje do vlastníckeho práva. Dovolatelia v rámci svojej argumentácie poukázali aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 272/2007 zo dňa 22. mája 2008
s tým, že majú za to, že z explicitného znenia ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách nevyplýva, že právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musí byť v trojmesačnej lehote
nevyhnutne uplatnené aj v spojení so všetkými namietanými vadami, resp. dôvodmi neplatnosti dražby.
Súd v konaní rozhoduje o tom, či je dražba platná alebo nie, nie či je neplatná z konkrétneho dôvodu. Od
správnehoprávnehoposúdenia, resp.výkladuustanovenia§21ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbách
sa odvíjal aj nasledovný procesný postup súdu ohľadne vecného prejednania veci, a to ohľadne
vykonania dokazovania, jeho posúdenia za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci. Dovolatelia
v tomto kontexte uviedli, že oba súdy nižšej inštancie opomenuli veľkú časť ich právnej a skutkovej
argumentácie, s ktorou sa vysporiadali en bloc tým spôsobom, že na ňu neprihliadol stotožňujúc sa s
argumentáciou žalovaných. Podľa nich z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že by
spomenuté zmluvy ani ich dodatky podrobil v kontexte argumentácie bližšiemu prieskumu.
32. Dovolacísúdprvnežsazačnekonkrétnezaoberaťuplatnenýmdovolacímdôvodomvovšeobecnosti
uvádza, že o tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na
základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť
dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP)
kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,
ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto
ustanovenie.
33. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju sám, nakoľko nemôže byť
viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421 ods. 1 CSP oprel dovolateľ prípustnosť dovolania
(Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020).
34. Podľa § 428 CSP, dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
35. Podľa § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (ods. 2).
36. Dovolatelia v dovolaní uplatnili dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. nesprávne
právne posúdenie veci odvolacím súdom, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
nebola vyriešená.
37. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť
ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, neoznačí právnu otázku, ktorá ešte rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum,
hranicektoréhoniesúvymedzené.Vtakomprípadenemôžesvojerozhodnutiezaložiťnapredpokladoch
alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na
mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu.38. Podľa dovolateľov rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to otázky nasledovného znenia ,,má
hmotnoprávna prekluzívna lehota určená osobitným zákonom (v tomto prípade ustanovením § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách) na uplatnenie práva na podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti
(§ 137 písm. d/ CSP) také procesné účinky v súdnom konaní, že po jej uplynutí nemožno rozširovať
skutkové a právne dôvody žaloby o také, ktoré neboli uplatnené počas plynutia tejto lehoty ??. Uviedol,
že súdy nižšej inštancie nezohľadnili závery vyslovené najvyšším súdom v rozsudku zo dňa 22. mája
2008, sp. zn. 3Cdo 272/2007, ktorý odmietol obmedzenie rozširovania okruhu účastníkov konania na
čas do uplynutia prekluzívnej lehoty.
39. V danom prípade dovolací súd konštatuje, že dovolateľ síce zrozumiteľne označil právnu otázku,
avšak dovolací súd vykonaným šetrením zistil, že ním označená právna otázka spočívajúca v tom,
že či je možné rozširovať skutkové a právne dôvody žaloby o také, ktoré neboli uplatnené počas
prekluzívnej lehoty uvedenej v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, bola na dovolacom súde
medzičasom vyriešená, a to rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 220/2018 zo dňa 31. mája
2021, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov v SR pod č. 7/2021.
40. V tejto súvislosti s posúdením prípustnosti dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP
poukazuje dovolací súd na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. júna 2020, v ktorom
ústavný súd ,, poukazuje na potrebu citlivého prístupu pri posudzovaní, či je dovolací dôvod daný v
tom zmysle, že dovolací súd nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju sám?. Taktiež sa v
ňom uvádza, že ,,najvyšší súd nemôže byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky podľa § 421
ods. 1 CSP oprel prípustnosť dovolania dovolateľ, pričom situácia dovolateľa sa totiž môže v priebehu
dovolacieho konania meniť. Napríklad, ak dovolateľ tvrdí, že právna otázka ešte nebola na dovolacom
súde riešená a medzičasom k jej vyriešeniu došlo?. V tomto dovolacom konaní nastala rovnaká situácia,
nakoľko dovolaciemu súdu je známe rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 220/2018 zo dňa 31. mája 2021,
publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov v SR pod č. 7/2021, ktorý vyslovil nasledovný
právny záver: ,,lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., o dobrovoľných dražbách slúži
k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s koncentráciou
konania, môže žalobca po včas podanej žalobe nielen rozširovať okruh žalovaných, ale tiež uvádzať
ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby?.
V dôsledku uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že je daná prípustnosť dovolania podaného
dovolateľmi podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a nie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
41. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je daná len vtedy, ak sa odvolací
súd pri vyriešení právnej otázky skutočne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
42. Ako bolo vyššie uvedené, dovolacím súdom bolo zistené, že otázka nastolená dovolateľmi bola už
medzi časom riešená, a to rozhodnutím sp. zn. 5Cdo 220/2018 zo dňa 31. mája 2021, publikovaného
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov v SR pod č. 7/2021. Z obsahu odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva právny záver, že výkladom § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných
dražbách možno dospieť k záveru, že zákon stanovuje lehotu iba na podanie žaloby- uplatnenie nároku.
Z právnej úpravy možno vyvodiť, že neplatnosť možno konštatovať iba z dôvodov uvedených v Zákone
o dobrovoľných dražbách, pričom žiadnu lehotu však tento právny predpis na uplatnenie jednotlivých
dôvodov dražby, do uplynutia ktorej je možné na nich prihliadnuť, neustanovuje. Teda ustanovenie
§ 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách samo o sebe neobsahuje žiadne obmedzenie alebo
podmienky, za akých by sa súd nemohol zaoberať doplneniami žaloby. Z uvedeného ustanovenia
nevyplýva obmedzenie rozširovania skutkových okolností (z ktorých by mohol vzniknúť aj iný, ako v
žalobe tvrdený, dôvod neplatnosti dražby) len na čas do uplynutia zákonnej 3-mesačnej prekluzívnej
lehoty na podanie žaloby. Pokiaľ zákon výslovne žalobcovi neobmedzuje rozširovanie skutkových
tvrdení a dôvodov neplatnosti dražby, je treba predpokladať, že mu to v rámci konania nezakazuje a
súd na takéto zmeny žaloby musí prihliadať, pokiaľ to nie je v rozpore so zásadou koncentrácie konania
vyplývajúcej z procesného predpisu. Takáto koncentračná zásada (a to nie len v prípade žaloby o
vyslovenie neplatnosti dražby) žalobcom na rozdiel od § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách
časovo obmedzuje v rámci priebehu súdneho konania možnosť rozširovať skutkové tvrdenia, ktorými
odôvodňujú neplatnosť dražby, prípadne namietajú aj iný dôvod neplatnosti dražby, ako ten, čo bol v
žalobe pôvodne uplatnený.43. V súvislosti s uvedeným právnym názorom dovolací súd však zdôrazňuje, že ustanovenia CSP
v zmysle § 470 ods. 2 CSP o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, nemožno uplatňovať na konania začaté pred dňom nadobudnutia
účinnosti CSP (t.j. pred 1.7.2016), ak by boli v neprospech strany. Predmetné konanie začalo podaním
žaloby dňa 30.5.2016, preto pri aplikácii koncentračnej zásady je potrebné prihliadať na znenie § 470
ods. 2 CSP.
44. Podľa § 153 ods. 1,2 a 3 CSP (sudcovská koncentrácia konania) strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej.
45. Podľa § 154 CSP (zákonná koncentrácia konania) prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
46. Povinnosťou súdov nižšej inštancie bude v súlade s ustálenou súdnou praxou, teda s právnym
názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v sp. zn. 5Cdo 220/2018 zo dňa 31. mája 2021, ako aj v
tomto rozhodnutí, opätovne vec posúdiť a meritórne sa zaoberať aj podaním žalobcov zo dňa 24.2.2017
(prípadne ďalšími podaniami), pričom zohľadnia výklad ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných
dražbách, podľa ktorého má žalobca možnosť dopĺňať, aj po podaní žaloby o neplatnosť dražby na súd,
skutkové tvrdenia zakladajúce aj iný ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby (samozrejme
to všetko v súlade so zásadou koncentrácie konania upravenej v CSP, a to v rozsahu prípustnosti
jej použitia pre toto súdne konanie začaté pre účinnosťou CSP). Predmetné ustanovenie zákona
o dobrovoľných dražbách totiž, popri koncentrácii zakotvenej v § 153 a § 154 CSP, nezakladá
osobitnú formu koncentrácie (koncentrácie všetkých skutkových tvrdení a dôvodov neplatnosti len
v žalobe). Z ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva len to, že žaloba
na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je z hľadiska možnosti jej podania a následného reálneho
preskúmavania časovo limitovaná trojmesačnou prekluzívnou dobou, pričom to ale neznamená, že v
tej istej lehote je nevyhnutné uplatniť všetky možné dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ak by toto
bol zámer zákonodarcu, bolo by to uvedené v príslušnom právnom ustanovení zákona. Pokiaľ bolo
konanie o neplatnosť dražby začaté v prekluzívnej lehote možno, okrem možnosti rozširovať okruh strán
sporu (sp. zn. 3Cdo/272/2007), poukazovať aj na ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť iný, ako v
žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby. Súdu potom nič nebráni v rozhodnutí konštatovať iný dôvod
neplatnosti ako ten, ktorý bol skutkovo vymedzený v žalobe do uplynutia prekluzívnej lehoty, pokiaľ sa
v priebehu konania preukáže jeho existencia (R 7/2021). Čiže v zmysle uvedeného bude potrebné,
aby súdy nižšej inštancie v rámci opätovného prejednania a rozhodovania veci meritórne prejednali a
posúdili, podanie žalobcov (zo dňa 24. 2. 2017), ktorými rozšírili skutkové okolnosti a dôvody neplatnosti
dražby po podaní žaloby.
47. Dovolací súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/272/2007 zo dňa 22.mája
2008, na ktorý poukázali dovolatelia v rámci svojho dovolania, z ktorého vyplýva právny názor
spočívajúceho v odmietnutí obmedzenia rozširovania okruhu účastníkov konania na čas do uplynutia
prekluzívnej lehoty. Súdy nižšej inštancie sa daným právnym názorom ani len z pohľadu analógie vôbec
nezaoberali v tom zmysle, že keď na odmietnutie rozširovania okruhu účastníkov konania na čas do
uplynutia prekluzívnej lehoty nie je zákonný dôvod, tak potom s uplatnením analógie mohli dospieť k
záveru, že uvedené obmedzenie by sa nevzťahovalo ani na rozširovanie skutkových okolností žaloby
a dôvodov neplatnosti dražby.
48. Pozornosti dovolacieho súdu neušlo ani to, že odvolací súd (hoci neprihliadal na námietky žalobcov
v podaní zo dňa 24.2.2017 z dôvodov totožných ako súd prvej inštancie) v bode 33. odôvodnenia svojho
rozhodnutia odkazuje na dôkaz (dôkaz o existencii zmlúv o vykonaní dražby pre všetky tri kolá dražby
vrátane dodatkov), a naviac z priebehu konania pred odvolacím súdom nevyplýva, že by daný dôkaz
aj vykonal, hoci ním argumentuje a hoci tento dôkaz nebol vykonaný súdom prvej inštancie.49. Z uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje, že odvolací súd v spojení so súdom prvej inštancie
dospeli k nesprávnemu právnemu názoru, že nie je možné prihliadnuť na rozšírené skutkové okolnosti
žaloby či dôvody neplatnosti dražby po uplynutí 3 - mesačnej prekluzívnej lehoty. V posudzovanom
prípade sa odvolací súd spolu so súdom prvej inštancie pri riešení predmetnej otázky, čo je t.č. už
odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej vo vyššie uvedenom rozhodnutí
najvyššieho súdu (sp. zn. 5Cdo 220/2018 zo dňa 31. mája 2021, publikovaného v Zbierke stanovísk NS
a rozhodnutí súdov v SR pod č. 7/2021). Tento odklon založil prípustnosť dovolania žalobcov podľa §
421 ods. 1 písm. a/ CSP a viedol k nesprávnym právnym záverom, na ktorých odvolací súd a súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie.
50. Vzhľadom na to, že dovolatelia dôvodne namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím
súdom, najvyšší súd žalobcami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449
ods. 1 CSP).
51. Keďže dôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozsudok súdu
prvej inštancie a v prípade zrušenia výlučne rozsudku odvolacieho súdu by vzhľadom na nesprávnosť (a
predovšetkým predčasnosť) právnych záverov súdu prvej inštancie bol odvolací súd povinný rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť, dovolací súd aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania
(čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku) konštatuje, že nápravu nemožno dosiahnuť
iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto dovolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie
(§ 449 ods. 2 CSP) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 450 CSP).
52. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie a odvolací súd) viazané právnym
názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 CSP).
53. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o trovách pôvodného konania
(prvoinštančného aj odvolacieho konania), ako aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.