Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/74/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120337248
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6120337248.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
K. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX M., proti žalovanému: Y. S., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX F. F., v konaní o zaplatenie 1 900,- € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/39/2020-20 zo dňa 6. augusta 2020

ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie (prvý výrok) a vyslovil, že
žalobca nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že konanie zastavil v zmysle
§ 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení („ďalej aj „ZKR“) vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného
pred začatím toho súdneho konania, pričom v tomto súdnom konaní sa uplatňuje pohľadávka, ktorá
môže byť uspokojená iba v konkurze. Z úradnej činnosti súd prvej inštancie totiž zistil, že uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5OdK/216/2019 zo dňa 11. marca 2019 bol vyhlásený konkurz

na majetok žalovaného. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 53/2019 dňa 15.03.2019.
Preto mal za to, že sú naplnené zákonné podmienky uvedené v § 167e ods. 1 ZKR na zastavenie tohto
súdneho konania.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol vzhľadom na procesné zavinenie žalobcu na
zastavení konania spočívajúce v podaní žaloby po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v zmysle

§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejaj„C.s.p.“).Dodal,žeonárokužalovanéhonanáhradu
trov konania nerozhodoval, keďže žaloba mu nebola ešte doručovaná.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C. s.
p., t. j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že boli splnené podmienky na zastavenie tohto

súdneho konania. Poukázal na podľa neho nesprávne zistený skutkový stav zo strany súdu prvej
inštancie, kedy v čase vzniku žalobou uplatňovanej pohľadávky ani v súčasnosti na žalovaného už nieje vyhlásený konkurz a ani proti nemu začaté konkurzné konanie, nakoľko konkurzné konanie vedené
pod sp. zn. 5OdK/216/2019 bolo zrušené dňa 30. 10. 2019, čo bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. 210/2019. Vzhľadom na zrušenie konkurzu pred vznikom pohľadávky uplatňovanej v tomto súdnom

konaní jeho pohľadávka nemohla byť uplatnená v konkurze. Z takto nesprávne zisteného skutkového
stavuvychádzaajnesprávneprávnyzáversúduprvejinštancieosplnenípodmienokuvedenýchv§167e
ods. 1 ZKR na zastavenie tohto súdneho konania. Zastavenie konania považoval žalobca aj nesprávny
procesný postupom, ktorým mu súd prvej inštancie znemožnil uplatňovať hmotnoprávne nároky. Jedná
sa podľa neho zároveň o takú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

6. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

7.Krajskýsúdakofunkčnepríslušnýnarozhodnutieoodvolanížalobcupodľa§34C.s.p. poprejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., v rozsahu odvolania podľa

§ 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a dospel k názoru, že
odvolanie žalobcu je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm.
d) C. s. p. zrušiť z nasledovných dôvodov:

8. V prvom rade má odvolací súd za to, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) C. s. p. nie

sú uplatnené dôvodne. Žalobca totiž tieto odvolacie dôvody spočívajúce v porušení práva na spravodlivý
súdny proces a v tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci nedáva do súvisu s postupom súdu prvej inštancie pri prejednávaní veci, ale nedostatočne zisteným
skutkovýmstavomanesprávnymprávnymposúdenímveci(súdprvejinštancienesprávnezistilskutkový
stav, keď opomenul tú skutočnosť, že konkurz na žalovaného bol zrušený a pohľadávka vznikla po

zrušení konkurzu, teda nemohla byť uspokojovaná v konkurznom konaní, v dôsledku čoho nebol dôvod
na zastavenie tohto súdneho konania).

9. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Cdo 204/2019 z 30.03.2020 dôvodí: „Nesprávnym procesným
postupom v zmysle § 420 písm. f/ CSP sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia

predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd
viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a
mariacamožnostijejaktívnejúčastinakonaní(porovnajR129/1999 a1Cdo202/2017,2Cdo162/2017,
3 Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7 Cdo 202/2017, 8 Cdo 85/2018). Pojem „procesný
postup“ nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je

ním len samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou
(návrhom) uplatneného nároku (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 220/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017,
5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo 56/2017, 1 VCdo 2/2017). Otázku ústavnej súladnosti právneho
záveru dovolacieho súdu založeného na takomto chápaní pojmu procesný postup súdu posudzoval
už Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) napríklad v konaniach sp.zn. I. ÚS

21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS 88/2018), nezistil však žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala
svojvoľný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní nemajúci oporu v zákone. V ďalšom texte
citovaného rozhodnutia je uvedené :
V danom prípade žalobca vytýka súdom oboch inštancií nedostatky v procese obstarávania skutkových
podkladov pre rozhodnutie. Namieta nesprávnosť alebo neúplnosť ich skutkových zistení a prijatie

nenáležitých skutkových záverov. Najvyšší súd preto pripomína, že nedostatočné zistenie skutkového
stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu
nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP
(1 Cdo 41/2017, 2 Cdo 232/2017, 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 7 Cdo 11/2017, 8
Cdo 187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd,

nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017).
Dovolateľ namieta (a prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP vyvodzuje tiež z toho),
že rozsudky súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba preto uviesť, že už
za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy dospela judikatúra najvyššieho súdu k názoru, podľa
ktorého sa realizácia procesných oprávnení neznemožňuje účastníkovi právnym posúdením veci (viď R

54/2012). Rozhodovacia prax dovolacieho súdu sa ustálila na názore, že nesprávne právne posúdenie
veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP a prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia (R 24/2017, 1 Cdo 71/2018, 2 Cdo 49/2018, 3 Cdo 37/2018, 4 Cdo 1/2018, 5 Cdo 191/2018,7 Cdo 79/2018, 8 Cdo 76/2018). Tieto právne závery nepovažuje ústavný súd za ústavnoprávne
neakceptovateľné (I. ÚS 61/2019).
Podľa názoru žalobcu je rozsudok odvolacieho súdu nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný a

arbitrárny. Dovolací súd k tomu uvádza, že ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy najvyšší
súd v stanovisku publikovanom pod R 2/2016 dospel k záveru, podľa ktorého nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa

§ 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. I keď CSP v súvislosti s úpravou dovolania
a dovolacieho konania nepozná pojem „iná vada“ tak, ako ho uvádzali ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku, je nepochybné, že k procesným vadám odlišným od vád zmätočnosti (k vadám
označovaným predchádzajúcou právnou úpravou ako „iná vada“) môže v praxi všeobecných súdov
dochádzať (a dochádza) aj v súčasnosti. Uvedené stanovisko je preto v rozhodovacej praxi najvyššieho
súdupovažovanézanaďalejaktuálne(1Cdo228/2017,2Cdo101/2017,3Cdo92/2018,4Cdo59/2017,

5 Cdo 45/2018, 7 Cdo 141/2017, 8 Cdo 49/2017). Ústavný súd považuje toto stanovisko za súladné s
právnou úpravou obsiahnutou v CSP (I. ÚS 61/2019).

10.ZjudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyjemožné
vyvodiť, že za porušenie práva na spravodlivý proces nie je možné považovať nedostatočné zistenie

skutkového stavu, nevykonanie všetkých (navrhovaných) dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie
niektorého dôkazu ani nesprávne právne posúdenie veci, ale postup smerujúci k rozhodnutiu vo veci
samej a výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu.

11. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. však boli žalobcom uplatnené dôvodne.
V napadnutom uznesení súdu prvej inštancie sa skutočne nespomína okolnosť, že konkurz na majetok
žalovaného vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 5OdK/216/2019 zo dňa
11. marca 2019 a zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 15. marca 2019 bol následne zrušený k 31.
októbru 2019. Odvolací súd dodáva, že aj keby k následnému zrušeniu konkurzu na majetok žalovaného

nedošlo, vzhľadom na to, že predmetom žaloby je pohľadávka na nájomnom za obdobie apríl 2020 až
júl 2020, jedná sa o pohľadávku na nájomnom, ktorá vznikla a je splatná po vyhlásení konkurzu, nie sú
teda naplnené zákonné podmienky § 167e ods. 1 ZKR, podľa ktorého, ak bol vyhlásený konkurz, súd
bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

12. Podľa § 166a ods. 1 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo

poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),
ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Nakoľko pohľadávka uplatňovaná v tomto spore vznikla po rozhodujúcom dni - vyhlásení konkurzu na
majetok žalovaného, nejedná sa o pohľadávku, ktorá musela a mohla byť uspokojená v konkurze.
Odvolací súd preto konštatuje, že podmienky na zastavenie konania neboli splnené. Nakoľko odvolaním
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vo veci samej a dôvody na jeho vydanie

neexistovali, odvolací súd predmetné uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. zrušil a vec súdu
prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil na ďalšie konanie.

13. V súlade s ustanovením § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie
bude pokračovať v ďalšom konaní, vec prejednať a rozhodnúť, samozrejme za predpokladu, že sa v

konaní nevyskytnú iné prekážky brániace rozhodnutiu vo veci samej.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).