Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/67/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220010462
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2220010462.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.

Rastislava Kresla a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného K. U. za zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.4.2021, č.k.
4T/61/2020-77, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.3.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný :

K. U., nar. XX.XX.XXXX v S. G., trvalé bydlisko W. T. B., I. W. č. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou
odsudzuje
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d) , ods. 4

Trestného zákona per analogiam, a podľa § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí:
- 1 ks predmet podobajúci sa na krátku strelnú zbraň čiernej farby s nápisom Taurus bez výrobného čísla
- 1 ks zásobník bez streliva
- 1 ks pletená čiapka s otvorom čiernej farby

- 1 pár taktické rukavice čiernej farby s bielym nápisom Sparco
- 1 ks šiltovka z látky čiernej farby (tmavosivej) značky F&F veľkosti S/M
- 1 ks textilná nákupná taška bez nápisu s dvoma ramienkami fialovej farby s čiernobielym vzorovaním
- 1 ks teplákové nohavice sivočiernej farby s bielym nápisom GRAFFITI
- 3 ks tmavomodré tričká bez nápisu
- 1 pár športovej obuvi značky F&F čiernej farby s bielou podošvou.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.2.2020 sp. zn. 18T/11/2020, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením
stratili podklad. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda, rozsudkom zo dňa dňa 21.4.2021, č.k. 4T/61/2020-77 uznal
obžalovaného K. U. za vinného, že

dňa 28.8.2019 v čase o 14.30 hod. v obci W. T. B., časť malá W., okres Dunajská Streda, vo dvore
rodinného domu č. XX v zadnej miestnosti budovy letnej kuchyne neoprávnene prechovával 1 plastové
vrecko s tlakovým uzáverom s nápisom IKEA a papierovú obálku, ktoré si v presne nezistenom čase
a na nezistenom mieste zadovážil od neznámej osoby, pričom uvedené vrecko obsahovalo sušené
konopeshmotnosťou3463mgspriemernoukoncentrácioutetrahydrokanabinolu10,3%hmotnostných,
obsahujúce 357 mg tetrahydrokanabinolu a papierová obálka obsahovala sušené konope s hmotnosťou

246 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 9 % hmotnostných, obsahujúce 22 mg
tetrahydrokanabinolu, ktorá účinná látka je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov
zaradená do I. skupiny psychotropných látok a ktoré množstvo zodpovedá minimálne 13 bežným
jednotlivým dávkam drogy, pričom hodnota psychotropných látok je najmenej 38,2 Eur,

teda neoprávnene si zadovážil a prechovával psychotropnú látku,
čím spáchal zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona.
Podľa § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/11/2020 zo dňa 26.02.2020, právoplatným dňa

26.02.2020.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to proti výroku o upustení od
uloženia súhrnného trestu, ktoré odôvodnil písomným podaním zo dňa 26.4.2021.
3. V písomnom odôvodnení podaného odvolania prokurátor uviedol:
4. Rozhodnutie súdu prvého stupňa pokiaľ ide o trest považujem za nezákonné. Okresný súd pri

rozhodovaní pochybil, keď nedostatočne vyhodnotil skutočnosť, že v danom prípade rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/11/2020 zo dňa 26.2.2020, ktorý toho dňa nadobudol
právoplatnosť, bol obžalovaný uznaný vinným za zločin lúpeže podľa 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.
a pri použití § 36 písm. 1, § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. mu uložil nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 4 roky a 8 mesiacov. Súd upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa §

42 Tr. zák. odôvodnil iba konštatovaním, že v osobe obžalovaného ide o človeka v podstate mladého,
narodeného 24.2.1995 a trest uložený mu skorším rozsudkom je na jeho nápravu postačujúci.
5. Domnievam sa, že táto právna úvaha súdu nedostatočne zohľadňuje skutočnosť, že obžalovaný
sa dopustil dvoch zločinov a to iba za jeden mu bol uložený trest a aj to za použitia mimoriadneho
zníženia trestnej sadzby. Táto skutočnosť je preto v rozpore s § 34 ods. 4 Tr. zák., keď pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianajehoosobu,jehopomeryamožnosťnápravy.
Z odôvodnenia rozsudku, okrem už uvedených skutočnosti (vek) nie je možné zistiť, akými právnymi
úvahami sa súd riadil pri zvolenom postupe. A aj uvedená skutočnosť sa javí byt' nepodstatná, pretože
nejde ani o osobu, ktorá je vekom blízka veku mladistvých, ale o dospelú osobu. Teda súd mal po zrušení

výroku o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/11/2020 zo dňa 26.2.2020, ktorý
toho dňa nadobudol právoplatnosť za použitia § 188 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods.1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr.
zák., § 36 písm. 1), 38 ods. 2 Tr. zák. uložiť trest v zákonnej sadzbe § 188 ods. 2 Tr. zák.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s
poukazomna§321odsek1písmenod)Trestnéhoporiadkunapadnutýrozsudokvovýrokuotrestezrušil

a v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol o uložení zákonného trestu pre obžalovaného.
7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, aleboc)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací

súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže

odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
8. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle

§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, resp. o upustení od
uloženia súhrnného trestu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
9. Po preskúmaní napadnutého výroku, v rozsahu podaného odvolania a z dôvodov v ňom uvedených,
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je dôvodné.

10. Rozsudkom citovaným v odseku 1 bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania tam uvedeného
zločinu podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona. Prvostupňový súd správne
zistil, že táto jeho trestná činnosť sa časovo zbieha s jeho inou trestnou činnosťou, za ktorú bol skôr
právoplatne odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.2.2020 sp. zn.
18T/11/2020. Za zbiehajúce sa trestné činy tak bolo možné uložiť obžalovanému súhrnný trest, v zmysle

ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona a to podľa zásady na uloženie úhrnného trestu, v tomto
prípade podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.
11. Prvostupňový súd nepostupoval podľa ustanovení Trestného zákona citovaných v predchádzajúcom
odseku a postupoval podľa ustanovenia § 44 Trestného zákona, podľa ktorého „súd upustí od uloženia
súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený

skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný“.
12. Odvolací súd úplne súhlasí s názorom prokurátora, že odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré
sa týka jeho rozhodnutia o aplikácii § 44 Trestného zákona je absolútne nedostatočné, pretože obsahuje
iba jednu veľmi stručnú zmienku o nízkom veku obžalovaného, bez podrobnejšej úvahy, ako má táto
skutočnosť vplyv na uloženie trestu a aký má vzťah k ostatným kritériám, ktoré je potrebné brať pri

rozhodovaní o treste do úvahy. Napadnutý rozsudok je v tejto časti odôvodnený veľmi povrchne a vôbec
nezodpovedá požiadavkám, ktoré naň kladie ustanovenie § 168 ods. 1 Trestného poriadku.
13. Rovnako odvolací súd súhlasí s názorom prokurátora vysloveným v odvolaní, že rozhodnutie
súdu upustiť od uloženia súhrnného trestu, je v tomto prípade neadekvátne mierne, v rozpore so
zásadami,ktorédefinujúúčeltrestu(§34Trestnéhozákona).Zoskutočnostívyplývajúcichzvykonaného

dokazovania nevyplýva nič, čo by odôvodňovalo rozhodnúť, že obžalovaný ako páchateľ dvoch zločinov,
z ktorých jeden spáchal spôsobom, napĺňajúcim kvalifikovanú skutkovú podstatu, by mal byť potrestaný
iba uložením trestu, ktorý mu bol uložený skôr (iba za spáchanie jedného zločinu lúpeže podľa 188 ods.1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.), ktorý bol naviac mimoriadne znížený použitím ustanovení § 39 ods. 2, ods.
4 písm. d) Trestného zákona, konkrétne na výmeru 4 roky a 8 mesiacov.
14. Z pôvodnej trestnej sadzby za spáchanie zločinu podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona vo výške 7

- 12 rokov, ktorú súd upravil podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona na sadbu vo výške 7 rokov - 10 rokov
a 4 mesiace, znížil súd trest, pomocou ustanovení § 39 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona na
výmeru 4 roky a 8 mesiacov. Ak bol takýto postup na mieste v prípade ukladania trestu obžalovanému
za spáchanie jedného zločinu, nie je na mieste nevšímať si (nebrať pri rozhodovaní o treste do úvahy)
to, že súbežne spáchal i ďalší zločin, za ktorý mu zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozpätí

3 - 10 rokov.
15. Zohľadniac skutočnosť, že obžalovaný v prípade oboch zločinov, ktorých spáchanie je v časovom
súbehu, urobil vyhlásenie o vine, ktoré súdy prijali, ako aj to, že predtým nebol súdne trestaný, je
potrebné na naplnenie účelu trestu, ktorý spočíva najmä v tzv. individuálnej prevencii, ale sekundárne
i v tzv. generálnej prevencii, uložiť obžalovanému trest súhrnný, podľa zásad uvedených ustanovení §
42 ods. 2 Trestného zákona, teda trest prísnejší ako trest uložený skorším rozsudkom; na druhej strane

však za použitia ustanovení § 39 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona. Takýmto spôsobom dôjde k
vyváženiu na jednej strane benefitu, poskytnutému obžalovanému ako prvopáchateľovi trestnej činnosti,
ktorý sa k nej v plnom rozsahu priznal urobil vyhlásenie o vine a na druhej strane potrebe uloženia
trestu adekvátneho za spáchanie dvoch úmyselných zločinov, teda trestných činov vysokej spoločenskej
závažnosti. Pri rozhodnutí o zrušení napadnutého výroku a uložení trestu súhrnného, bral odvolací súd

do úvahy nielen vek obžalovaného, ale aj reálnu možnosť dosiahnuť účely trestu, uvádzané vyššie v
tomto odseku.
16. Dokazovanie potrebné na rozhodnutie o treste, bolo zo strany prvostupňového súdu vykonané
dostatočne, preto mohol odvolací súd, po zrušení napadnutého výroku, rozhodnúť sám, postupom podľa
ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Obžalovanému uložil trest podľa § 188 ods. 2 Trestného

zákona (teda podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin zo zbiehajúcich trestných činov
najprísnejšie trestný) s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
per analogiam, a podľa § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona. Výška uloženého súhrnného trestu
odňatia slobody je mierne zvýšená oproti pôvodnému trestu, konkrétne o 8 mesiacov, čo dostatočne
zohľadňuje rovnováhu medzi kritériami, uvádzanými v predchádzajúcom odseku.

17. Rozhodnutie o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody vychádza zo zistenia, že boli naplnené
predpoklady uvedené v ustanovení § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Pri novom, súhrnnom
treste súd prevzal z pôvodného (zrušeného výroku), tžrest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona.
18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyhovel odvolaniu prokurátora a namietanú chybu

napravil tak, že zrušil napadnutý výrok o upustení od uloženia súhrnného trestu a sám rozhodol o uložení
súhrnného trestu tak, ako je to uvedené vo výrokov časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.