Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912203276
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5912203276.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vprávnejvecinavrhovateľa:PhDr.Q.O.,nar.XX.XX.XXXX,B.XX,
K. K., právne zastúpený JUDr. Milanom Ružbárskym, advokátom, so sídlom Z. XX, K., proti odporcovi:
Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, K. - Z., právne zastúpený JUDr. Broňou Pavelkovou,
advokátkou, so sídlom V. X, K., v konaní o návrhu na ochranu práv spoluvlastníka, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 7C/44/2012-68 zo dňa 18. decembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť doručiť navrhovateľovi notársky
overený komplexný, vecne a časovo súvisiaci súbor listín - zmlúv, príjmových a výdavkových dokladov
účtovníctva, na základe ktorých sa realizuje finančné hospodárenie predmetu spoluvlastníctva -
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L., Správy katastra

Ružomberok, a to od októbra 2010 až do právoplatnosti rozsudku a následne priebežne a trvalo tieto
listiny predkladať navrhovateľovi v mesačnej periodicite, vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca.
Ďalej odporcovi uložil povinnosť strpieť spoločný výkon správy a hospodárenia s predmetom
spoluvlastníctva - nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre katastrálne územie L., na základe
dohody spoluvlastníkov alebo na základe rozhodnutia väčšiny počítanej podľa veľkosti podielov a zdržať
sa všetkého, čím by obmedzil alebo poškodil práva druhého spoluvlastníka alebo zaťažil spoluvlastnícky

podiel záložným právom, vecným bremenom alebo akýmkoľvek iným obmedzením.
Ďalej odporcovi uložil povinnosť odovzdať navrhovateľovi kľúče od nehnuteľností a umožniť mu
nerušený vstup a užívanie nehnuteľností v súlade s rozhodnutím väčšiny, počítanej podľa veľkosti
podielov zo dňa 22.11.2011, a to v mesiacoch február, apríl, jún, august, október a december toho-
ktorého kalendárneho roku.
Rozhodnutie o trovách konania ponechal na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Konštatoval, že konanie navrhovateľa vyplýva z jeho oprávnených nárokov tak, ako aj výkon
spoluvlastníckychvzťahovarovnakoakovýkonvšetkýchobčianskoprávnychvzťahovnesmieodporovať
zákonu, zasahovať do práv a povinností iných a byť v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ uniesol
dôkazné bremeno a preukázal opodstatnenosť svojho návrhu. Na základe uvedených skutočností
vyhodnotil celé dokazovanie a žalobnému návrhu vyhovel. Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. rozhodnutie o

trovách konania ponechal na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prvom rade namietal
nepreskúmateľnosť a nejasnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že svoju obranu
opieral o skutočnosti majúce oporu v dobrých mravoch, ktoré výrazne ovplyvňujú aj posúdenie práva

uplatňovaného navrhovateľom. Okresný súd sa však jeho obranou nezaoberal a vychádzal len zo
skutočnostíuvádzanýchnavrhovateľom.Namietaltiežnevykonateľnosťrozsudku vovýrokuopovinnostipredkladať tam uvádzané listiny navrhovateľovi. Uviedol, že nedisponuje žiadnymi zmluvami súvisiacimi
s predmetom spoluvlastníctva, nevedie účtovníctvo a jediné doklady, ktoré má k dispozícii, boli
predmetom žaloby pred Okresným súdom v Banskej Bystrici a s týmito sa oboznámil aj samotný

navrhovateľ. Rovnako výrok, ktorým mu bola uložená povinnosť strpieť spoločný výkon správy a
hospodárenia so spoločnosťou nehnuteľnosťou, označil za nekonkrétny a výrok, ktorým mu bola
uložená povinnosť odovzdať navrhovateľovi kľúče je v rozpore s dobrými mravmi .

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukazoval na jeho oneskorené podanie a navrhol jeho

odmietnutie. V prípade preukázania včasnosti žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „Ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane základných ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a
právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a ochranou
proti takémuto uplatneniu.

Okrem iného, aj Európsky súd pre ľudské práva formuloval viaceré zásady odôvodnenia rozsudkov,

z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých
sú založené, rozsah tejto povinnosti sa však môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutia a
musí byť posudzovaný podľa okolností každého prípadu (H.c.Belgicko z 30. novembra 1987, Ruiz
Torija a Hiro Blani C. Španielsko). Odôvodnenie pritom musí vyhovovať najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti, ktorá má svoje opodstatnenie nielen z hľadiska možného použitia opravného

prostriedku, ale ako bolo uvedené, súvisí aj s postupom súdu z hľadiska práva na spravodlivé súdne
konanie.

Zákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudkov vyplývajú z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Jeho účelom
je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku, zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu

súdu pri vydávaní rozhodnutia. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie
obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy, o ktoré súd
oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti, ktoré mal
preukázané a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.
Ak súd svoj skutkový a naň nadväzujúci právny záver v rozhodnutí riadne neodôvodní, jeho rozsudok

nemožno považovať za preskúmateľný.

Po preskúmaní prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a právu účastníkov na spravodlivé súdne konanie.

Napriek tomu, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa je (čo do počtu strán) pomerne
rozsiahle, jeho formálna a obsahová štruktúra je pomerne nejasná a nezrozumiteľná vo vzťahu tak ku
skutkovým zisteniam, ako aj k právnym záverom vedúcim k vyhoveniu návrhu navrhovateľa. Spôsob
a súslednosť formulácie celého odôvodnenia rozsudku nezodpovedá v každom smere pravidlám
jasného vyjadrovania lexikálnym a štylistickým hľadiskám. Záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého je

nárok navrhovateľa opodstatnený, vyvodený z vymenovaných dôkazov bez dôkladnej a jasnej analýzy
jednotlivých súvislostí, je nielen nepresvedčivý, ale aj predčasný. Následný právny záver o splnení
podmienok pre vyhovenie žalobného návrhu, bez vyloženia aplikovaných právnych predpisov vo vzťahu
ku konkrétnym okolnostiam danej veci, je tiež nepresvedčivý a nepreskúmateľný.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal podaným žalobným návrhom viacerých nárokov. Okresný
súd tejto žalobe vyhovel, dôvodnosť uplatnených nárokov však dostatočným spôsobom nevysvetlil.
Obmedzil sa na skoro doslovný prepis zápisníc o pojednávaniach vykonaných v prvostupňovom konaní.
Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať stručné a výstižné prednesy účastníkov, ako aj ich konečnénávrhy. Samozrejme nie je vylúčená aj prípadná doslovná citácia ich vyjadrení v konaní, musí byť
však jasné, z akého dôvodu tak súd urobil. V prejednávanej veci však nie je zrejmé, z akého dôvodu
prvostupňový súd citoval vyjadrenia účastníkov v rámci prvostupňového konania. Zároveň okresný

súd ďalej citoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré na predmetnú vec aplikoval, avšak nie je
zrejmé, na ktorý z uplatnených nárokov aký právny predpis použil. Jeho právne úvahy sa obmedzili na
konštatovanie opodstatnenosti návrhu navrhovateľa bez bližšieho vysvetlenia . V tejto súvislosti zároveň
možno prisvedčiť odporcovi, že okresný súd sa nezaoberal jeho obranou namietajúcou uplatnený výkon
práva navrhovateľom v rozpore s dobrými mravmi. Nepostačuje iba citácia ust. § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ktorý obsahuje zákaz výkonu práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov, ktoré by boli
v rozpore s dobrými mravmi.

Napokon sa možno stotožniť aj s námietkou odporcu spochybňujúcou možnosť vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia. Je potrebné, aby si súd ustálil, najmä pokiaľ ide o nárok navrhovateľa, aby
odporca strpel spoločný výkon správy a hospodárenia s predmetom spoluvlastníctva a umožnil mu

užívanie nehnuteľností, o výkon akých konkrétnych práv má ísť.
Pokiaľ sú účastníci spoluvlastníci nehnuteľností, ich práva a povinnosti týkajúce sa hospodárenia so
spoločnou vecou upravuje ust. § 139 Občianskeho zákonníka. V prípade, že niektorý zo spoluvlastníkov
nekoná v zmysle uzatvorenej dohody, je na mieste, aby sa ostatní spoluvlastníci domáhali výkonu týchto
povinností súdnou cestou, avšak musí byť zrejmé, o aké konkrétne povinnosti ide. Prípadne ak tento

nárok nevyplýva zo spoluvlastníckeho vzťahu, je potrebné rovnako ustáliť, najmä z dostatočne zisteného
skutkového stavu, v zmysle akého zákonného ustanovenia si navrhovateľ uvedený nárok uplatňuje.

Na záver považuje krajský súd za potrebné vyjadriť sa aj k námietke odporcu týkajúcej sa určitosti
jeho povinnosti doručiť navrhovateľovi notársky overený súbor listín týkajúcich sa hospodárenia so

spoločnou vecou. V tejto súvislosti možno upriamiť pozornosť prvostupňového súdu, či možno od
odporcu žiadať, aby bol tento komplex listín notársky overený. Zároveň, pokiaľ ide o žalobu na podanie
vyúčtovania hospodárenia so spoločnou vecou, nemožno prisvedčiť názoru odporcu, že by nebolo
jasné, čoho sa navrhovateľ domáha a že by vadou bolo neoznačenie konkrétnych dokladov, ktoré
slúžia na vyúčtovanie. Spoluvlastník má právo na informácie o hospodárení s jeho spoluvlastníckym

podielom, zároveň aj právo na podanie vyúčtovania. V tomto prípade, pokiaľ sa týka vyúčtovania,
možno vychádzať analogicky z ustanovení o príkaznej zmluve. Občiansky zákonník nemá výslovnú
úpravu o tom, ako zaistiť spoluvlastníkovi, ktorý s vecou priamo nehospodári, aby sa mohol zoznámiť
s dokladmi o hospodárení a s vyúčtovaním tohto hospodárenia. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka
sa potom občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú zvlášť upravené ani týmto, ani iným zákonom,

riadia ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Za
najbližšiu úpravu pri vybavovaní záležitostí týkajúcich sa správy spoluvlastníckeho podielu „vylúčeného“
spoluvlastníka možno považovať ustanovenie o príkaznej zmluve.
Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, aby pre príkazcu obstaral nejakú vec alebo vykonal nejakú
činnosť (§ 724 OZ). Medzi povinnosti z príkaznej zmluvy patrí aj povinnosť príkazníka podať príkazcovi

na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z
vykonaného príkazu; pre vykonanie príkazu predloží príkazca vyúčtovanie (§ 727 OZ).
Na základe vyššie uvedeného možno vyvodiť povinnosť tých spoluvlastníkov, ktorí vykonávajú správu
spoločnej veci, umožniť ostatným spoluvlastníkom, ktorí sa na správe nepodieľajú, zoznámiť sa s
obsahom listín a záznamov týkajúcich sa spoločnej veci a predložiť im vyúčtovanie o hospodárení s touto

vecou. Nemožno odopierať vlastníkovi, ktorý je obmedzený v hospodárení so svojím spoluvlastníckym
podielom zákonnými kritériami, právo na informácie o jeho majetku a znevýhodňovať ho tak v postavení
oproti iným vlastníkom. Aj v prípade, že spoluvlastník vykonáva správu spoločnej veci len fakticky bez
súhlasu ďalších spoluvlastníkov, možno vyvodiť jeho povinnosť umožniť ostatným spoluvlastníkom, ktorí
sa na tejto správe nepodieľajú, zoznámiť sa s obsahom listín a záznamov týkajúcich sa spoločnej veci

a predložiť im vyúčtovanie o hospodárení s touto vecou. V tomto prípade by bolo použiteľné konanie
bez príkazu podľa § 746 OZ.

Navrhovateľ tak teda má právo na to, aby mu bol predložený súbor listín týkajúcich sa hospodárenia
s nehnuteľnosťou, ktoré komplexne, vecne a časovo súvisia. Avšak podmienkou pre úspech takejto

žaloby je skutkové zistenie, že o predloženie takéhoto súboru požiadal odporcu, že tento mu nevyhovel.
Pre spôsob predloženia dokladov nemožno určiť presné vyčerpávajúce pravidlá, ale je vždy treba
postupovať tak, aby bola umožnená účinná kontrola správnosti vyúčtovania.Na základe uvedených skutočností preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní vec prvostupňový súd opätovne prejedná, riadne si ustáli, čoho sa navrhovateľ domáha
tak, aby výrok prípadného rozhodnutia bol riadne vykonateľný. Za týmto účelom bude postupovať
v zmysle § 43 O. s. p. a vyzve navrhovateľa na odstránenie vád (neurčitosti) podaného žalobného
návrhu, na ktoré poukazoval odvolací súd vyššie. Následne vec prejedná a rozhodne, svoje rozhodnutie
odôvodní tak, aby spĺňalo zákonné náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z § 157 ods. 2 O. s. p. V novom

rozhodnutí rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .