Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/235/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211899
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5114211899.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Z. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ul. B. XXX/XX, K., právne zastúpený: Mgr. Michal Zeman, advokát Advokátskej
kancelárie K. U. XX, XXX XX V., proti žalovanej: U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, K., právne
zastúpená: JUDr. Mgr. Štefan Bucha, advokát so sídlom M. E. X. X, K., o neúčinnosť dohody o
vyporiadaní BSM, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/108/2014-335
zo dňa 09.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že súdny zmier uzatvorený medzi žalovanou a U.
V., ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/135/2010 zo dňa 20.04.2011, na
základe ktorého došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanej a U. V. (ďalej
len BSM), pozostávajúceho z dvojizbového bytu spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných

častiach bytového domu, hnuteľných vecí, a to bicykel, chladnička značky Eurotech, mikrovlnná rúra zn.
Sencor, automatická práčka zn. Whirpool, fritéza zn. Daewoo a kuchynská linka, televízor zn. Orava,
4 ks stoličky C 2301PR, jeden stôl T4676TR, kombinovaný sporák zn. Bosch, je voči žalobcovi právne
neúčinný. Zároveň zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Konštatoval naplnenie podmienok ust. § 42a ods. 1, 3 písm. a) Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ). Žalobca preukázal postavenie veriteľa voči manželovi žalovanej, a to rozsudkom Okresného súdu

Žilina č. k. 33C/98/2008-402 zo dňa 31.10.2013 týkajúceho sa pohľadávky vo výške 18.588,59 eur s
prísl. titulom nezaplatenia pôžičky zo dňa 12.05.2006, ktorá bola splatná dňa 11.05.2007. Je pravdou,
že podľa výsledkov dokazovania žalovaná preukázala, že jej manžel nemal právo na rovnaký podiel
z vyporiadania BSM podľa ustanovenia § 150 OZ. Uvedené vyplýva z toho, že už k zrušeniu BSM
žalovanej a jej manžela za trvania manželstva došlo z dôvodu rozporu s dobrými mravmi podľa § 148
ods. 2 OZ a to z dôvodu, že manžel žalovanej prestal v roku 2004 pracovať, nemal ochotu zháňať
si zamestnanie, začal mať problémy s alkoholom, drogami a hracími automatmi. Avšak uzatvorenie

dohody o vyporiadaní BSM, ktorá definuje mieru práv medzi manželmi navzájom, nevylučuje, že bude
neúčinná voči konkrétnemu veriteľovi, ktorý by bol týmto vyporiadaním ukrátený. Neuznal argumentáciu
žalovanej k bytu, že podľa dohody síce bol de iure v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ale
nebol v ňom de facto. Z chronológie nakladania s predmetným bytom nezistil nedostatok vôle účastníkovtýchto právnych vzťahov, ktorý by bol v rozpore s vôľou prejavenou v týchto písomných právnych
úkonoch, tobôž v tomto súdnom spore si za účasti týchto účastníkov ani nemôže vytvoriť právny
názor o neplatnosti týchto právnych úkonov. K rozdeleniu majetku patriaceho do BSM došlo právnym

úkonom schváleným súdom, a to uznesením č. k. 7C/135/2010-70 zo dňa 20.04.2011. Ani povaha
úkonu schváleného súdom nevylučuje možnosť odporovateľnosti právneho úkonu. Súd túto dohodu
musel schváliť na základe dispozičného úkonu účastníkov daného konania, a preto ide o dvojstranný
právny úkon, ktorý môže byť predmetom odporovania. Pri tomto vyporiadaní nebol zlikvidovaný dlh
manžela žalovanej voči žalobcovi, ktorého si žalovaná bola vedomá. Žalovaná ako manželka U. V. je

jeho blízkou osobou podľa § 42a ods. 2 OZ v druhej časti textu a podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ.
Žalovaná si navyše aj bola vedomá dlhu jej manžela voči žalobcovi už v predchádzajúcom období, napr.
na pojednávaní v konaní č. k. 31C/179/2006 zo dňa 18.05.2007, na ktorom došlo k zrušeniu BSM za
trvania manželstva a tiež v konaní sp. zn. 7C/39/2001, v ktorom konaní bola úspešná a súd určil, že
zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávke tunajšieho žalobcu je neplatná. Nestotožňuje sa s
názorom, že by odporovateľným právnym úkonom nemohol byť ekvivalentný právny úkon, ktorým by sa

formálne iba zmenila štruktúra majetku dlžníka, lebo to, či by malo dôjsť k realizácii pozitívneho rozsudku
o odporovateľnosti právneho úkonu voči nadobúdateľovi veci pri výkone rozhodnutia, aj tak závisí od
celkového stavu majetku dlžníka, príznačne vzhľadom na zachovanie právneho postavenia veriteľa a
vzhľadom na zásadu proporcionality v exekučnom konaní. Pri zásade všeobecnej zmluvnej slobody
účastníkov zmluvných vzťahov, hodnota veci závisí od motivácie konkrétnych účastníkov právnych

úkonov, pričom z pohľadu veriteľa nie je podstatné, akú hodnotu posúdili jeho dlžník a nadobúdateľ
k tomu predmetu, ktorý ušiel z majetku dlžníka. Úmyslom zákonodarcu, resp. účelom právnej úpravy
odporovateľnosti právneho úkonu s „osobitným“ nadobúdateľom podľa § 42a ods. 3 OZ nie je ani len
potenciálne skúmať ekonomickú ekvivalenciu napadnutého právneho úkonu, ale skúmanie povahy veci,
či napadnutý právny úkon objektívne ukracuje veriteľa v tom, že nie je možné uspokojiť pohľadávku

veriteľa z konkrétneho predmetu, ktorý ušiel z majetku dlžníka.
V priebehu konania si v otázke ceny bytu žalovaná odporovala, keď v napadnutej dohode o vyporiadaní
BSM uviedla cenu 17.000,- eur, ale už pred tým v doplnení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
zo dňa 06.04.2007 v konaní sp. zn. 7C/39/2007 uviedla cenu vo výške minimálne 53.110,27 eur.
Napokon dňa 09.11.2015 sa k týmto cenám vyjadrila, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia

nemala podklad a pri vyporiadaní BSM zohľadňovala morálne aj materiálne vzťahy medzi ňou a jej
manželom. Žalobca v tejto otázke predložil výtlačky ponúk realitných kancelárií týkajúcich sa bytov v
ponúkanej cene 34.400 - 114.950,- eur. Žalovaná navrhla pripojiť spis OS Žilina sp. zn. 13C/14/2012, v
ktorom bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie ceny obdobného bytu s výsledkom zistenej ceny
72.200,- eur. V tomto smere namietala, že relevantným je znalecký posudok zabezpečený tamojším

klientom súčasného právneho zástupcu žalovanej, ktorý sa v spise nenachádzal, podľa písomného
vyjadrenia z 26.03.2012 tohto istého právneho zástupcu malo ísť o byt v hodnote 64.500,- eur. Napokon
namietala celé toto oboznámenie s tým, že byty sa líšia stavebným pôvodom, fázou rekonštrukcie a
výmerou. Žalobca vzhľadom na blízkosť lokality oboch bytov, vyplývajúcu z verejne prístupných máp,
s tým, že podľa konštatovania znalcov bol dokonca väčší časový odstup od poslednej rekonštrukcie

tam porovnávaného obdobného bytu oproti tunajšiemu bytu, aj s tým, že procesne relevantným je
znalecký posudok na základe rozhodnutia súdu, znalecký posudok na objednávku účastníka mohol
byť oboznámený iba ako listinný dôkaz, ale napokon s východiskom čo aj v najnižšej cene obdobného
bytu, vtedy práve tvrdenej účastníkom s prepočítaním výmer bytov by cenou tunajšieho bytu bolo
47.451,45 eur. Zo skutkového vyhodnotenia tohto dokazovania vyplynulo, že primeraná cena bytu

výrazne presahuje cenu 17.000,- eur, ktorá je podľa osobnej výpovede žalovanej zahrnutá do textu
dohody o vyporiadaní BSM z iných dôvodov, než vykonať ekonomický ekvivalentný právny úkon.
Ťažiskovo k právnej argumentácii žalovanej dodal, že nie je podstatné, že mala vykonať vyporiadanie
BSM s jej manželom podľa zásad OZ, ani to, že nebol daný súhlas žalovanej ako manželky dlžníka
žalobcu podľa § 145 ods. 1 OZ, v dôsledku ktorého aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR I.

US 26/10 má byť zmluva o pôžičke jej manžela so žalobcom neplatná, lebo každopádne žalovaná ako
manželka dlžníka žalobcu tvorila s týmto jej manželom majetkové spoločenstvo v rozsahu veci patriacich
doBSM.ZjavnebyneboloúčelnéorozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.33C/98/2008-402zisťovaťjeho
súlad s ústavou dopytom na ústavný súd, a to ani s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť Ústavného
súdu SR, najmä sp. zn. PL US 15/1998.

Osobitne nebolo porušením procesných práv žalovanej vypracovanie vyjadrenia právneho zástupcu
žalobcu z 06.11.2015 predloženého na pojednávaní dňa 09.11.2015, ku ktorému právny zástupca
žalovanej namietal, že sa s ním nemohol oboznámiť lebo podľa jeho obsahu išlo iba o vyjadrenie
hodnotiaceho charakteru, na podanie ktorého bolo každopádne dané právo aj priamo na pojednávaní,ako také neviedlo k zmene vývoja sporu, jeho podanie je potenciálne iba predmetom hodnotenia súdu
z hľadiska jeho účelnosti.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účinného v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie (ďalej len O.s.p.).

3. V zákonom stanovenej lehote proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Poukázal na to,
že súd pri každom jednotlivom úkone uviedol sadzbu odmeny a paušálu, avšak pri ich spočítaní urobil
chybu, keď zabudol spočítať ešte jednu sumu 64,53 eur a 8,39 eur. Pre úplnosť sadzba odmeny za

prvé štyri úkony mala byť 61,85 eur (nie 64,53 eur), a preto spolu odmena advokáta a režijný paušál za
dané úkony mala byť 711,07 eur bez DPH. Ďalej uviedol, že za každé pojednávanie priznáva sadzbu
základnej náhrady (náhrada za použitie motorového vozidla) vo výške 72,83 eur a náhradu pohonných
hmôt (pri jednotlivých pojednávaniach bola odlišná cena pohonných hmôt). Pri spočítavaní týchto súm
ale opomenul spočítať sadzby základných náhrad a spočítal len ceny pohonných hmôt. Takto opomenul
spočítať sumu 5 x 72,83 eur. Základ bez DPH mal teda predstavovať 711,07 eur a 364,15 eur odmena

+ 130,07 eur spotreba pohonných hmôt a 687,49 eur strata času, t.j. spolu 1.892,69 eur bez DPH.

4. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že má za to, že jeho výpočet je nesprávny, keď cestovné má
spolu predstavovať sumu 488,25 eur. Súdom mu bola nesprávne priznaná náhrada za stratu času, keď
cesta z Bratislavy do K. trvá 1 hodinu a 55 minút, čo potvrdzuje výpis z internetu, a preto mala byť

priznaná náhrada v celkovej výške 549,92 eur. Zároveň si uplatnila trovy konania za napísanie tohto
vyjadrenia, ktoré i vyčíslila.

5. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo veci samej podala odvolanie žalovaná. Namietala, že
súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal a vôbec sa nevysporiadal s jej námietkou, že sa nejedná

o právny úkon, ale ide o súdny zmier, ktorý má v zmysle § 99 ods. 4 O.s.p. účinky právoplatného
rozsudku, pričom poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/439/2012. Schválený
súdny zmier z formálneho hľadiska nie je právny úkon, tak ako to má na mysli § 42a a nasl. OZ, ale jedná
sa o rozhodnutie súdu. Preto sa nestotožnila s právnym záverom súdu, že predmetnú dohodu musel
súd schváliť na základe dispozičného úkonu účastníkom daného konania, a preto ide o dvojstranný

právny úkon. Len si chránila svoje ústavné právo vlastniť majetok, keď 3 dni pred uplynutím lehoty
na vyporiadanie BSM tento predmetnou dohodou s jej manželom vyporiadali. Namieta nedostatok jej
súhlasu ako manželky dlžníka žalobcu podľa § 145 ods. 1 OZ aj v kontexte nálezu Ústavného súdu SR
I. ÚS 26/2010. Preto rozsudok č. k. 33C 98/2008-402 nemožno považovať za právoplatný exekučný titul
a z tohto dôvodu v čase vyporiadania BSM pohľadávka žalobcu neexistovala. Pokiaľ dňa 02.06.2003

rodičia žalovanej Y. B. a U. B. uzavreli kúpnu zmluvu so žalovanou a jej manželom de facto sa jednalo
o darovaciu zmluvu. Podľa pôvodného zámeru rodičov žalovanej mal byt byť poskytnutý žalovanej a
jej sestre U. B., ktorá žalovanej polovicu obstarávacej ceny bytu vrátila a má v tomto byte uložené
svoje veci, pričom pri pobyte sestry žalovanej v zahraničí, tento byt užíva žalovaná a jej manžel. Byt bol
prevedený kúpnou zmluvou do bezpodielového spoluvlastníctva len z dôvodu, že manžel žalovanej mal

stavebné sporenie a bolo potrebné byt zrekonštruovať. Poukázala na rozhodnutie, ktorým bolo zrušené
bezpodielovéspoluvlastníctvomanželovzatrvaniamanželstvaakoajnauznesenieoschválenísúdneho
zmieru o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Dohodou o urovnaní a uznaní dlhu uzavretou
medzi žalovanou a jej manželom 12.07.2011 došlo k uznaniu dlhu U. V. vo výške 2.880,- eur z titulu
výživného na maloleté deti, z dôvodu že U. V. finančne na maloleté deti do toho času neprispieval,

alebo len zanedbateľnou sumou a o domácnosť sa nestaral. Strany sa dohodli na tom, že dlh otca
bude odpočítaný zo sumy 5.000,- eur, ktorú mal získať na základe súdneho zmieru a zostávajúcu sumu
2.120,- eur vyplatila žalovaná k rukám U. V. poštovou poukážkou 08.07.2011. Zo zmluvy o pôžičke medzi
manželom žalovanej a žalobcom vyplýva záväzok iba dlžníkovi a žalovanej nevyplýva žiaden záväzok. V
konaní bolo preukázané, že jej manžel nemal právo na rovnaký podiel z vyporiadania BSM. Ustanovenie

§ 150 OZ nevylučuje, aby súd vo výnimočných prípadoch rozhodol o nerovnosti podielov pri vyporiadaní
spoločnej veci. Pri dohode o vyporiadaní BSM umožňuje odchýliť sa od § 150 OZ, pričom sa pri dohode
uplatňuje dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Nad akúkoľvek pochybnosť je
zrejmé, že medzi ňou a jej manželom došlo k dohode i s prihliadnutím na skutočnosť, že to bola práve
ona, ktorá výlučne sama zabezpečovala spoločnú domácnosť a starala sa o obe maloleté deti, zatiaľ čo

jej manžel znižoval masu tvoriacu ich BSM. Za odvolacie konanie si uplatnila trovy konania vyčíslené vo
výške 145,84 eur ako trovy právneho zastúpenia a 99,50 eur ako súdny poplatok. Žiada odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. V
doplnenom odvolaní poukázala ešte na to, že súd nesprávne postupoval, keď hodnotu predmetnéhobytu stanovil na základe ceny, ktorú stanovila realitná kancelária v danom období a lokalite, pretože ju
rozporovali a poukazovali na to, že v danej lokalite je cena nižšia z dôvodu vyššieho výskytu kriminality
a narkomanov, ale aj z iných dôvodov. Ďalej namieta, že na pojednávaní 09.11.2015 im bolo predložené

podanie žalobcu zo 06.11.2015 a nemali dostatok času na to, aby sa mohli k nemu relevantne vyjadriť.
Nesúhlasí s názorom, že sa jednalo o vyjadrenie hodnotiaceho charakteru a neviedlo k zmene vývoja
sporu, pretože má právo sa vyjadriť ku všetkých dôkazom.

6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, keď uvádza, že žalovaná nesprávne namieta, že

sa súd nevysporiadal s jej argumentáciou týkajúcou sa názoru Krajského súdu v Trnave. Z ust.
§ 42a OZ jednoznačne vyplýva, že ak súd rozsudkom prizná právo z odporovateľného právneho
úkonu, tento právny úkon možno naďalej úspešne odporovať, a to napriek tomu, že tento rozsudok
predstavuje res iudicata. Nejde o odlišnú situáciu, ak by súd rozsudkom určil, že určitý právny úkon
existuje alebo je platný. Takýto platný úkon by bolo možné naďalej odporovať. Podľa § 159 ods.
2 O. s. p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a štátne orgány, nie voči inej

osobe. Ak sa tretia osoba domôže odporovateľnosti právneho úkonu, táto skutočnosť nemá žiadny
vplyv na obsah tohto právneho úkonu medzi účastníkmi daného právneho úkonu; účastníci daného
právneho úkonu sú povinní navzájom si plniť z takéhoto právneho úkonu. Napokon súd pri schvaľovaní
zmieru len posudzuje, či právny úkon (dohoda), ktorý sa má schváliť, predstavuje platný právny
úkon. Samotný úmysel ukrátiť veriteľa účastníkom právneho úkonu nepredstavuje rozpor s právnymi

predpismi. V opačnom prípade by mal takýto rozpor v zmysle § 39 OZ za následok neplatnosť takéhoto
právneho úkonu. Argumentácia Krajského súdu v Trnave je nepresvedčivá a nevyporiadava sa s jeho
argumentáciou v tomto konaní. Argumentácia žalovanej, podľa ktorej jej rodičia darovali predmetný
byt a jej sestre, je scestná a nemá oporu v právnych predpisoch a vo vykonanom dokazovaní. Z
kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že predmetný byt bol prevádzaný žalovanej a jej manželovi do

BSM. Žiadna písomná zmluva, ktorou by bol byt darovaný žalovanej a jej sestre, nebola predložená.
Sám otec žalovanej uviedol, že kúpna cena z kúpnej zmluvy im bola pravdepodobne uhradená.
Napokon uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM žalovaná s manželom jednoznačne deklarovali, že
predmetný byt je predmetom BSM. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že hodnota bytu
ďaleko prevyšovala sumu 17.000,- eur. Jeho vyjadrenie zo dňa 06.11.2015 predstavovalo iba hodnotiaci

charakter, ktoré mohlo byť prednesené priamo na pojednávaní a reagoval na vyjadrenie žalovanej,
keď poukázala na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 26/2010. Preto jej tvrdenie, že sa nemala možnosť
vyjadriť k danému podaniu, je scestné a účelové, keďže sama na tento nález poukázala. V ďalšom
poukázala na skutočnosť, že ani prípadný záver o údajnej neplatnosti zmluvy o pôžičke nemohla mať
vplyv na vydanie rozsudku, ktorým bol manžel žalovanej zaviazaný voči žalobcovi na vrátenie peňažnej

sumy peňazí, nakoľko žalobca by mal v prípade neplatnosti rovnaký nárok z dôvodu bezdôvodného
obohatenia. Jednalo sa o vyjadrenia, ku ktorým sa dalo vyjadriť hneď na pojednávaní. Navyše ako
vyplýva i zo súdneho spisu, návrh žalovanej o neplatnosť danej zmluvy o pôžičke vedenej na Okresnom
súde Žilina sp. zn. 16C 9/2009 bol právoplatne zamietnutý ešte pred uzatvorením dohody o vyporiadaní
BSM. Žalovaná v čase uzatvárania dohody o vyporiadaní BSM vedela, že žalobca dočasne prenechal

peňažné prostriedky jej manželovi, a že musí pôžičku vrátiť. Sama žalovaná v súdnych konaniach
predchádzajúcich uzatvoreniu dohody o vyporiadaní BSM priznala, že mala vedomosť o pôžičke
minimálne vo výške 330.000,- Sk. Vo vyjadrení sa vyjadroval iba ku skutočnostiam, ktoré vyplývali už z
predchádzajúceho priebehu pojednávania a nešlo o novú skutočnosť. Žalovaná napokon ani v odvolaní
neuviedla žiadne nové skutočnosti. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov

odvolacieho konania.

7. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu a poukázala na to, že nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu,
že právoplatný rozsudok podľa § 159 ods. 2 O. s. p. nie je záväzný voči inej osobe, v tomto prípade napr.
ani voči tunajšiemu žalobcovi. Dodáva, že súdny zmier je v podstate rozsudok súdu, ktorý je záväzný

pre každého. Nemala záujem a ani neukrátila žalobcu, ako to tvrdí, ale predmetným súdnym zmierom
iba bránila svoj majetok pred manželom, ktorý je taký, ako už uviedla a na ochranu svojho majetku má
právo, ktoré jej garantuje Ústava SR a článok 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

8. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 7Co/100/2016-405 zo dňa 25. mája 2016 rozsudok súdu prvej
inštancie vo veci samej potvrdil, v trovách konania zmenil tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému
trovy konania vo výške 2.271,23 Eur titulom právneho zastúpenia a titulom iných trov vo výške 199
Eur. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 138,29 Eur. Na dovolaniežalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedený rozsudok uznesením sp. zn. 2 Cdo 141/2017
zo dňa 30. augusta 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytkol odvolaciemu súdu, že jeho
rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, vzhľadom na to, že nedal odpoveď na odvolaciu námietku

žalovanej, ktorá rezonuje z celého konania a ktorej odpoveď je podstatná pre rozhodnutie vo veci, a to
na otázku možnosti odporovať súdnemu zmieru, ktorý má v zmysle § 99 ods. 4 O.s.p. právoplatného
rozsudku. Rozhodnutie je z tohto dôvodu nedostatočné a nepreskúmateľné.

9. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním

odvolania sporových strán do 30.6.2016, krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a
konať od 1.7.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), a to v zmysle
§ 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v spojení s § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

10. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po zistení, že odvolanie podali včas
sporové strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods.
1 CSP) na nariadenom pojednávaní pred odvolacím súdom v zmysle § 384 ods. 1 CSP zopakoval
dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to predovšetkým rozsudku Okresného súdu Žilina

sp. zn. 33C/98/2008, č.k. 36T/39/2011-350, č.k. 31C 176/2006-41, uznesenia Okresného súdu Žilina
č.k. 36T/39/2011-362, č.k. 7C/135/2010-70, LV č. 5979, kúpna zmluva, dohody o urovnaní a uznaní
dlhu, zmluvy o pôžičke, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 7C 39/2007-159, č.k. 16C 9/2007-71,
rozsudokKrajskéhosúduŽilinasp.zn.9Co/164/2009,sp.zn.9Co/57/2010,uznesenieNajvyššiehosúdu
Slovenskejrepublikysp.zn.3Cdo231/2010,preskúmalnapadnutérozhodnutievintenciáchustanovenia

§ 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu
zamietol.

11. Zmyslom žaloby podľa § 42a OZ (odporovacia žaloba) je - uvažované z pohľadu žalujúceho veriteľa

- dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom učinený
právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo
odporovacej žalobe vyhovené potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu
spôsobilého k výkonu rozhodnutia, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu rozhodnutia (exekúcie)
postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a

to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe s ktorou alebo v jej prospech bol právny úkon učinený. V prípade, že
uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti
právneho úkonu - domáhať, aby mu ten komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol
prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim
k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia, a to postihnutím

veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho
majetku, poprípade vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z
odporovateľného právneho úkonu.

12. V prejednávanej veci bolo z hľadiska skutkového zistené, že žalobca má voči manželovi žalovanej

U. V. pohľadávku vo výške 18.588,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
18.588,59 eur od 12.05.2007 do zaplatenia, a to titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 12.05.2006, ako aj
pohľadávku vo výške 4.994,18 eur ako trovy súdneho konania vedeného pod sp. zn. 33C/98/2008. Po
zrušení BSM za trvania manželstva žalovaná so svojim manželom uzavreli dňa 20.04.2011 v konaní
pred Okresným súdom Žilina sp. zn. 7C/135/2010 dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá bola schválená

uznesením č.k. 7C/135/2010-70, podľa ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ako
aj hnuteľností a bola povinná na vyrovnanie podielu vyplatiť svojmu manželovi istinu 5.000 eur.

13. Z ust. § 42a OZ vyplýva, že veriteľ môže odporovať každému právnemu úkonu dlžníka, ktorým sa
skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a ktorý dlžník učinil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa.

Takýmto právnym úkonom môže byť i dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Okolnosť,
že sa manželia po zrušení BSM za trvania manželstva dohodou vyporiadali podľa zásad uvedených
v § 150 OZ, nie je v tomto smere významná. Z vymedzenia podmienok odporovateľnosti právneho
úkonu dlžníka v zmysle § 42a ods. 2 OZ totiž takýto predpoklad bez ďalšieho nevyplýva. Podstatné vtomto smere je len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník učinil právny úkon
v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie (t.j. že svojim právnym úkonom úmyselne nastolil taký stav, ktorý
veriteľovi znemožňuje alebo sťažuje uspokojenie jeho pohľadávky z dlžníkovho majetku). K ukráteniu

uspokojenia veriteľovej pohľadávky môže preto dôjsť i za situácie, keď manželia pri vyporiadaní BSM
dohodou postupovali v intenciách ust. § 150 OZ, avšak konkrétnym rozdelením veci, prípadne práv a
záväzkov, bolo dlžníkom úmyselne volené tak, aby stav po vyporiadaní uspokojenie pohľadávky veriteľa
znemožnil alebo celkom vylúčil.

14. V preskúmavanej veci zo žaloby žalobcu vyplýva, že tento sa domáha určenia neúčinnosti súdneho
zmieru uzatvoreného medzi žalovanou a U. V., ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Žilina
zo dňa 20.4.2011 sp. zn. 7C/135/2010. Podľa § 99 ods. 3 O.s.p. účinného v čase schválenie súdneho
zmieru, uznesenie, ktorým bol schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však
môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh
možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Zákonodarca teda dôvody

na zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru obligatórne určil tak, že je podstatný návrh na
zrušenietakéhotosúdnehozmieru,ktorýjevrozporeshmotnýmprávomzdôvodu,ženebolazachovaná
zásada rovnosti podielu (§ 150 OZ), prípadne z iného dôvodu.

15. Ako bolo vyššie konštatované, uznesením schválený súdny zmier má účinky právoplatného

rozsudku, ktorý je právne účinný voči každému, aj voči žalobcovi. Je nemožné žalobou podľa § 42a
OZ úspešne odporovať schválenému súdnemu zmieru, ani určiť jeho neúčinnosť voči žalobcovi,
nakoľko ide o súdneho rozhodnutie, a nie o právny úkon. V konaní bolo síce preukázané, že žalobca má
voči manželovi žalovanej (toho času už bývalému manželovi) pohľadávku a žalovaná o existencii tejto
pohľadávky nepochybne vedela (viď rôzne predchádzajúce súdne konania, napríklad o zrušení BSM

za trvania manželstva, neplatnosť záložnej zmluvy, neplatnosť zmluvy o pôžičke a podobne), napriek
tomu nie je možné vyhovieť žalobe na vyslovenie odporovateľnosti a neúčinnosti súdneho zmieru,
ktorého obsahom bola dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Týmto dohoda
o vyporiadaní BSM medzi žalovanou a jej manželom bola povýšená na súdne rozhodnutie.

16. Na základe uvedeného je nutné prijať záver, že dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo
medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a
OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré uznesenie
obsahuje dohodu o vyporiadaní BSM, nakoľko sa nejedná o právny úkon účastníkov dohody, ale o
súdneho rozhodnutie.

17. Odvolací súd preto po zopakovaní dokazovania, oboznámením sa listinných dôkazov zmenil
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP a žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia
neúčinnosti súdneho zmieru v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

18. Vzhľadom na prijatý záver, že nie je možné úspešne odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený
súdny zmier, sa odvolací súd nezaoberal ostatnými odvolacími argumentmi žalovanej ohľadne
ekvivalentnosti dohody o vyporiadaní BSM, či byt ktorý bol predmetom vyporiadania patril do BSM, či
dohoda bola v súlade s ustanovením § 150 OZ a pod.

19. Keďže došlo k zmene rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, znamená to, že o trovách
celého konania v zmysle ust. § 396 ods. 2 CSP bude rozhodovať odvolací súd, a opäť podľa výsledku
konania bude posudzovať úspech vo veci. Z týchto dôvodov odvolací súd bližšie v tomto rozhodnutí
nerozoberá odvolacie námietky žalobcu ohľadne správnosti/nesprávnosti priznanej výšky trov konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

20. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namieta, že na pojednávaní dňa 9.11.2015 jej bolo doručené vyjadrenie
žalobcu zo dňa 6.11.2015 a nemala dostatok času na to, aby sa mohla k nemu relevantne vyjadriť,
odvolací súd konštatuje, že týmto postupom neboli porušené žiadne procesné práva žalovanej.
Predmetné podanie žalobcu bolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené krátkou cestou na

pojednávaní. Zo zápisnice vyplýva, že právny zástupca žalovanej sa k nemu i vyjadroval, žalovaná ani jej
právny zástupca nežiadali prerušiť pojednávanie za účelom oboznámenia sa s obsahom tohto podania a
právny zástupca žalovanej potvrdil do zápisnice, že podanie dostal pred pojednávaním na nahliadnutie
(č.l. 293).21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
Úspešnou stranou konania bola žalovaná a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal proti žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Podľa § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách

dovolacieho konania. V predmetnej veci na dovolanie žalovanej bol pôvodný rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 7Co/100/2016 zo dňa 25. mája 2016 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 141/2017 zo dňa 30. augusta 2018. S poukazom na
uvedené uznesenie odvolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania tak, že žalovanej priznal
náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1
CSP, keď žalovaná mala v tomto dovolacom konaní plný úspech. O výške náhrady trov dovolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§
262 ods. 2 CSP).

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)