Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. február 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20CoE/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217201454
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2217201454.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr.
Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v exekučnej veci oprávneného Poštová banka, a.s., IČO:
31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému
V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, C., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Jana Virličová,

Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 10Er/85/2017-44 zo dňa 23. februára 2018, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. IA-A/1214/0216 zo dňa 1.3.2016 vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Rozhodcovská a mediačná. Zamietnutie žiadosti o
udelenie poverenia na základe tohto exekučného titulu súd prvej inštancie odôvodnil použitím ust. §
243h ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 52
ods. 4, § 53 ods. 1, 2, ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy. Po preskúmaní listinných materiálov dospel súd k záveru, že vzťah
medzi účastníkmi konania - vyplývajúci zo zmluvy o úvere - je spotrebiteľským vzťahom, a preto naň
treba aplikovať príslušnú právnu úpravu zohľadňujúcu ochranu spotrebiteľov.

2. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že po preskúmaní spisového materiálu, najmä zmluvy
o úvere, uzatvorenej medzi oprávneným - veriteľom - dodávateľom a spotrebiteľom - dlžníkom -

povinným, táto zmluva nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa, nakoľko rozhodcovskú doložku, ktorá
je jej súčasťou v rámci všeobecných obchodných podmienok, si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a
táto ho fakticky núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o
úvere obsahovala vo Všeobecných obchodných podmienkach rozhodcovskú doložku, čo považuje za
neprijateľnúpodmienku,nakoľkotaktoformulovanádoložkaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávacha
povinnostiachzmluvnýchstrán.Neplatnosťrozhodcovskejdoložkyznamená,žerozhodcovskýrozsudok

v prerokúvanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal legitimitu, taký rozsudok nie je spôsobilým
exekučným titulom a na jeho základe nemožno vykonať exekúciu.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,pričomžiadalnapadnutérozhodnutiezmeniťtak,žežiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa vyhovuje, alebo alternatívne zrušiť

a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že exekučný súd v prejednávanej
veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. (Exekučnýporiadok), a to skúmaním iných listín, ako pripúšťa výslovné znenie Exekučného poriadku. V rámci
tejto preskúmavacej činnosti môže exekučný súd skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej oprávnený namietal, že

súd prvej inštancie prekročil svoje zákonné limity skúmaním rozhodcovskej doložky, nakoľko o tejto
rozhoduje rozhodcovský súd, čo zakladá prekážku „res iudicata“. Oprávnený spochybňuje postup súdu
v tejto veci a jeho výklad ustanovení Občianskeho zákonníka, čím súd vylúčil možnosť riešiť spory
podľa zákona o rozhodcovskom konaní, pričom sa nevyjadril, akým spôsobom by si slabšia strana mala
naplánovať svoj „osud“ v neskoršom procese. Podľa názoru oprávneného, CSP, Exekučný poriadok ani

zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej. Oprávnený spochybnil aplikáciu
sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v danom prípade,
namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných prípadoch rozhodujú nejednotne a tiež zdôraznil neprimerané zvýhodňovanie povinného
pred exekučným súdom na základe jeho postavenia.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie

má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce
sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á
contrario)adospelkzáveru,žeodvolanímnapadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciejevecnesprávne.

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

6. Odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) po preskúmaní
napadnutého uznesenia a tiež predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Z dôvodu potreby

vyporiadaniasasodvolacíminámietkamiaprezdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolací
súd považuje za potrebné dodať nasledovné.

7. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

8. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

9. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Súd preto v odôvodnení cituje ustanovenia
Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.12.2014.

10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017. Preto odvolací súd cituje ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017.11. Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku posudzuje, či je exekučný titul v súlade so zákonom, teda je
oprávnený preskúmať exekučný titul z formálnej stránky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011 (R 46/2012), podľa ktorého pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.

12. Ako prvé odvolateľ namietal, že súd v exekučnom konaní bez zákonnej opory nebol oprávnený
zaoberať sa (ne)platnosťou zmluvných podmienok, s čím sa odvolací súd nestotožňuje. Exekučné
konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom výkone
judikovaného práva vyjadreného exekučným titulom, ktorého povaha určuje rozsah materiálneho
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu ako to vyplýva z ustanovenia §

44 ods. 2 Exekučného poriadku. Nemožno súhlasiť s oprávneným, že súd na správne zistený skutkový
stav nesprávne aplikoval právny predpis (§ 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 ZoRK). Súd
prvej inštancie bol povinný ex offo preskúmať, či exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ako aj návrh na vykonanie exekúcie nie sú v rozpore so zákonom. Z dôvodu,
že súd prvej inštancie rozpor so zákonom zistil, správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Rozpor so zákonom bol dôvodne vzhliadnutý v absolútnej neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy (spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa), majúcej za následok neplatne založenú právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie
veci a vydanie rozhodnutia (exekučného titulu).

13. Exekučný súd sa v rámci materiálneho preskúmania exekučného titulu zameriava na skúmanie
hmotno-právnych predpokladov exekučného titulu ako sú dovolenosť, možnosť plnenia a jeho súlad
s dobrými mravmi a teda skúma, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú
také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.
Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu skúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu.
Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) zákona o rozhodcovskom konaní, a nesmie zaväzovať
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď

rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45
zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 227 ods. 1 CSP a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Netvorí tak

prekážkuresiudicatatak,akototvrdívodvolaníoprávnený.Súdtotižmusípočascelejdobyvykonávania
exekúcie dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Navyše vyššie uvedený výklad
príslušných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní je i eurokonformný. Súdny dvor už v rade
prípadov (napríklad vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano Group Editorial a Salvat Editores, vo veci
C-168/05 Mostaza Cláro, vec C-243/08 Pannon GSM a vec C-40/08 Asturcom Telekomunicaciones)

uzavrel, že systém ochrany zavedený smernicou č. 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom
na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán, čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje,

že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Smernica č. 93/13/EHS sa má teda vykladať v tom
zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku,
je povinný aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej medziposkytovateľom úveru a spotrebiteľom. Ak súd rozhodne, že sankcia predstavuje nekalú zmluvnú
podmienku, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol touto podmienkou viazaný.

14. Aj v uznesení zo dňa 27.02.2013 sp. zn. 5 Cdo 232/2012 Najvyšší súd SR konštatoval, že
skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom
konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný

titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská doložka, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského
súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej doložky, má v spotrebiteľskej veci za
následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v
právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské

právo. Týmto účelom je odstránenie zjavnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených
spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Najvyšší súd ďalej uviedol, že oprávneniu súdov v
exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej
zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21
ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského

konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska
právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým"). Kým nevyužitie postupu podľa
týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti
skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej
veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských

veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená,
že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v

prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

15. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci

exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.
Podobný názor vyslovil aj Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III. ÚS 1624/12 zo dňa 27.09.2012, podľa
ktorého všeobecný súd sa dopustí porušenia práva účastníka na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods.
1 Listiny, ak v exekučnom konaní nepreskúma otázku právomoci rozhodcu, ktorý vydal rozhodcovský

rozsudok predstavujúci v danom konaní exekučný titul. Ak spor nebol rozhodovaný rozhodcom, ktorého
výber sa uskutočnil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto
rozhodovania.Zákonorozhodcovskomkonanínevylučuje,abyotázka(nedostatku)právomocirozhodcu
bola skúmaná i v exekučnom konaní.

16. V predmetnej veci bola medzi povinným a oprávneným (Poštová banka, a.s.) dňa 19.5.2011
uzatvorená zmluva o úvere. Predmetná zmluva spĺňa kritéria stanovené ustanovením § 52 Občianskeho
zákonníka, bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na tento právny vzťah je teda
nevyhnutné použiť ustanovenia § 53 až 54 Občianskeho zákonníka účinné v čase uzatvorenia zmluvy.
Exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul aj vzhľadom na právnu úpravu ochrany

spotrebiteľa v Občianskeho zákonníka.

17. Oprávnený v odvolaní namieta použitie sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych
vzťahoch a judikatúry „Európskeho súdneho dvora“. Odvolací súd konštatuje, že sekundárne právo
Európskej únie spolu s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ sú dôležitým uplatniteľným zdrojom noriem pre

každý členský štát EÚ a sú to záväzné zdroje podstatné pre výklad národného práva, preto ich ako také
nemožno pri rozhodovaní súdov vylúčiť. V napadnutom rozhodnutí boli vhodne použité ako podporné
argumenty slúžiace na výklad vnútroštátneho práva.18. Rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, a to
v bode 10 všeobecných obchodných podmienok v ustanoveniach o riešení sporov a rozhodcovskej
doložke, konkrétne v bode 10.2. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je len

zmluvným dojednaním tvoriacim súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter, a ktorej obsah
spotrebiteľnemoholovplyvniť,pretojuvzmysle§53ods.2Občianskehozákonníkanemožnopovažovať
za individuálne dojednanú. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko, že zákon nevylučuje, aby
aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou
z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola

so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej zmluvy vo všeobecných podmienkach ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť.

19. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v nasledujúcom znení: „10.2.2 Banka a klient sa dohodli
na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych

vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený

predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu
a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu“. Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že akékoľvek spory budú riešené
pred rozhodcovským súdom, a to bez ohľadu na to, kto bude žalobcom. Takto dojednaná rozhodcovská
doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre veriteľa - dodávateľa, pretože výber riešenia

sporov rozhodcovským súdom je obsahom všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, ktorá
je dodávateľom vopred pripravená, a spotrebiteľ nemá možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, mohol ju ako
celok len prijať alebo odmietnuť (tzv. „take it or leave it“). V danom prípade nemožno teda uvažovať
nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou. Rozhodcovská doložka dojednaná
za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu

spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, že rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných
sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej
miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.

20. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je pritom význam rozhodcovskej doložky osobitný,

pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného
textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné

predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Predmetná rozhodcovská doložka, ktorá má založiť
legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ, vzhľadom na jej charakter formulárovej zmluvy, osobitne
nevyjednal a ani nemal na výber, mohol len zmluvu o úvere vrátane rozhodcovskej zmluvy ako celok

buď prijať a podpísať, alebo odmietnuť.

21. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, pretože spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti
s predbežne formulovanou zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Ak dodávateľ vznesie námietku, že
štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz, čo v danom prípade
nebolo splnené. Z celkového hodnotenia spotrebiteľskej zmluvy vyplýva, že ide o štandardný formulár

oprávneného, používaný vo viacerých prípadoch, na ktoré spotrebiteľ objektívne nemá dosah, a bol
spotrebiteľovi predložený len na podpis. Keďže oprávnený neuniesol dôkazné bremeno preukázania
opaku(t.j.,žezmluvnápodmienkanebolanavrhnutávopredaspotrebiteľbolschopnýovplyvniťpodstatuzmluvnej podmienky), zmluvnú podmienku nebolo možné vyhodnotiť ako individuálne dojednanú (§ 53
ods. 3 Občianskeho zákonníka).

22. Odvolací súd ďalej len dodáva, že pri posudzovaní neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky je
potrebné postupovať podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré obsahuje všeobecnú definíciu
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje len
demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, preto kľúčová je vždy všeobecná definícia uvedená
v ods. 1.

23. Odvolací súd ako aj súd prvej inštancie neprijateľnosť predmetnej rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul v danej veci odvodil z ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy z toho dôvodu, že spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

24. V prípade, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v rozhodcovskej zmluve, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka táto zmluvná podmienka v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec
nemal právomoc rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

25. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodované, keďže zamietnutie žiadosti exekútora
o udelenie poverenia nepredstavuje konečné rozhodnutie, ale je zákonným dôvodom pre následné
zastavenie exekučného konania podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku (§ 262 ods. 1 CSP).

27. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).