Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. september 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/159/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114227143
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1114227143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: M. J. A. PLUS s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Silvánska č. 29, IČO: 48 340 38, zastúpeného BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Hviezdoslavovo nám. č. 25, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, IČO: 00 603 481,
o zaplatenie 200.165,76 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 26. júna 2017 č. k. 19C 175/2014-448, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca podľa § 4 ods. 1 zák.
č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami,
ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky domáhal primeranej opakovanej náhrady
za nútené dočasné obmedzenie jeho vlastníctva k pozemkom, zastavaným miestnymi komunikáciami vo
vlastníctve žalovaného a jednorazovej finančnej náhrady podľa § 4 ods. 4 zák. č. 513/09 Z. z. o dráhach
za nútené obmedzenie obvyklého užívania jeho pozemkov v dôsledku umiestnenia súčastí električkovej
dráhy.

2. Stotožniac sa s obranou žalovaného súd v odôvodnení uviedol, že finančné náhrada za vznik vecného
bremena podľa oboch právnych predpisov je jednorazová, nemá charakter opakovaného plnenia. Bolo
by nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok
na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Žalobca kúpil pozemky už zaťažené vecným
bremenom, vstupoval do vzťahu cudzej stavby na cudzom pozemku vedome, o existencii komunikácií
a električkovej dráhy vedel, tieto sú na dotknutých pozemkoch vybudované už dlhé roky. Podľa záverov

súdu bolo vecou pôvodného vlastníka pozemkov si nárok na finančnú náhradu uplatniť a ak tak neurobil,
toto právo neprechádza na nového vlastníka zaťažených pozemkov.

3. V súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania dospel k záveru, že uplatnené majetkové
právo podlieha premlčaniu. Pre začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty je rozhodujúci
objektívny okamih, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa záverov súdu sa právo na náhradu
mohlo prvýkrát vykonať dňom účinnosti zák. č. 66/09 Z. z., teda od 1.7.2009 a pri náhrade podľa zák. č.

513/09 Z. z. o dráhach od 1.1.2010. Žaloba zo dňa 30.9.2014 bola preto podaná po uplynutí premlčacej
lehoty.4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci v otázke charakteru náhrady za právo
zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zák. č. 66/09 Z. z. a tiež pre nesprávnu aplikáciu ustanovení o

premlčaní jednorazovej náhrady podľa zák. č. 513/09 Z. z. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie,
žeojednorazovúnáhraduideipodľazák.č.66/09Z.z.,keďžetentoprávnypredpisjednorazovúnáhradu
neupravuje v žiadnom ustanovení. Domnieval sa, že jednorazová náhrada prichádza do úvahy vtedy,
ak obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku je trvalého charakteru. O takýto prípad sa však
nejedná pri vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona 66/09 Z. z., kedy sa právne

vzťahy vyporiadajú v rámci pozemkových úprav; zákon však nestanovuje lehotu, do ktorej majú byť
úpravy vykonané a ich začatie je ponechané výlučne na vôli vlastníka stavby. Za trvajúce obmedzenie
vlastníckeho práva potom dotknutému vlastníkovi pozemku prislúcha trvajúca/opakovaná náhrada. Ak
by aj v prípade zákona č. 66/09 Z. z. išlo o jednorazový charakter náhrady, žalovaný by nebol motivovaný
vyporiadať vzťahy tak, aby nedochádzalo k neoprávneným zásahom do práv vlastníka pozemku. I podľa
nálezu III. ÚS 237/09-33 pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva možno uvažovať o opakovaných

platbách primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia. Jednorazová náhrada v uvedených
prípadoch by pôsobila diskriminačne a neproporčne.

5. Nesúhlasil so záverom súdu o premlčaní nároku na jednorazovú náhradu podľa zák. č. 513/09 Z. z.,
keď v čase podania žaloby jednoročná prekluzívna lehota podľa § 4 ods. 4 ešte ani nezačala plynúť.

Vecné bremeno bolo na LV č. 6045 a 6010 totiž zapísané až ku dňu 19.6.2015.

6. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie správne
posúdil premlčanie uplatneného práva, ktoré sa mohlo prvýkrát vykonať dňom účinnosti zákona č.
66/2009 Z. z. i zákona o dráhach. Pri úhrade odplaty za vecné bremeno ide o jednorazovú náhradu,

ktorá sa uhrádza len raz a zmenou v osobe vlastníka sa neobnovuje. Pre neurčenie lehoty na vykonania
pozemkových úprav na žiadosť vlastníka stavby i v prípade vecného bremena podľa zák. č. 66/09 Z. z.
ide o vecné bremeno na dobu neurčitú, ktorému zodpovedá jednorazová náhrada. Prislúcha len tomu
vlastníkovi zaťaženého pozemku, ktorý ho vlastnil v čase vzniku vecného bremena. Ďalší vlastník už
nadobudol pozemky zaťažené vecným bremenom, preto neexistuje zákonný nárok na domáhanie sa

finančnej náhrady za jeho vznik. Podľa jeho názoru sa inak samostatné inštitúty preklúzie a premlčania
vzájomne nevylučujú. Názor žalobcu, že preklúzia ruší plynutie premlčacej doby a premlčanie by sa pre
tento prípad nemalo vôbec aplikovať, nemá podľa žalovaného základ v žiadnom právnom predpis.

7. Žalobca v replike uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, v zmysle ktorého nárok na náhradu

za už vzniknuté bremeno má iba pôvodný vlastník zaťaženého pozemku. Pasivita predchádzajúcich
vlastníkov pozemkov nemôže zabrániť neskoršiemu vlastníkovi v domáhaní sa jeho práv. Zopakoval,
že žaloba v časti jednorazovej primeranej náhrady podľa zák. č. 513/09 Z. z. nemohla byť podaná
oneskorene, keď súdne konania začalo skôr ako uplynula jednoročná prekluzívna lehota od zápisu
vecného bremena do katastra nehnuteľností.

8. Odvolací súd preskúmal včas podané odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), pre nesplnenie podmienok pre postup podľa § 366 CSP neprihliadol na
„doplnenie odvolania“ zo dňa 22.9.2021 a dospel k záveru, že je neopodstatnené.

9. Žalobca v spore uplatnil náhradu podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach
pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami a podľa § 4 ods. 4 zák. č. 513/09 Z. z. o
dráhach za zákonné vecné bremená, resp. práva zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemkom v jeho
podielovom alebo výlučnom vlastníctve, zastavaným miestnymi komunikáciami a električkovou dráhou,
ktoré nadobudol kúpnymi zmluvami po nadobudnutí účinnosti oboch právnych predpisov vo výmerách

ako 86 m2, 63 m2, 87 m2, 66 m2 a pod., v zásade v teréne kopírujúcich miestnu komunikáciu alebo
obvod dráhy. K uzavretiu kúpnej zmluvy požadoval vyhlásenie predávajúcich (prevažne fyzickej osoby)
o tom, že od žalovaného alebo od mestskej časti nedostal podľa týchto predpisov finančnú náhradu
alebo náhradný pozemok.

10. Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, v časti týkajúcej
sa uplatnenej náhrady podľa zák. č. 66/2009 Z. z. i z dôvodu správneho posúdenia premlčania nároku;
v časti jednorazovej primeranej náhrady podľa zákona o dráhach sa odvolací súd s právnym posúdením
premlčania tak, ako túto otázku právne posúdil súd prvej inštancie, nestotožnil.11. Pokiaľ ide o nárok na náhradu podľa zák. č. 66/2009 Z. z., súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní dospel k správnemu záveru o tom, že i náhrada za právo, zodpovedajúce vecnému bremenu

(§ 4 ods. 1) je jednorazová. Uvedený záver korešponduje záverom dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 8
Cdo/17/19, v zmysle záverov ktorého i keď tento zákon expressis verbis neuvádza, že vecné bremeno
vzniká za náhradu (obdobne s úpravou v bytovom zákone, 3Cdo/47/2014), je primeraná náhrada
namieste. Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa bytového zákona (§ 23 ods. 5) vzniklo jednorazovo

ex lege tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť
tomu podľa záverov dovolacieho súdu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zák.
č. 66/2009 Z. z., ak tieto legálne vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenie
vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru, okruh oprávnených
subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej
úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za zriadenie vecného bremena

podľa zák. č. 66/2009 Z. z. Bremeno podľa záverov dovolacieho súdu vo veci sp. zn. 3Cdo/47/2014
vzniká in rem, vzťahuje sa na každého vlastníka, jeho vznik nemožno teda posudzovať samostatne v
prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku, ide o jednorazovú finančnú náhradu za vznik
vecného bremena, ktorá nemá charakter opakovaného plnenia. Rozsah vecného bremena je rovnako
ako pri bremene podľa § 23 ods. 5 bytového zákona určiteľný už od jeho vzniku a ani samotný zákon

s náhradou ako s opakovaným plnením nepočíta.

12. I keď zákon č. 66/2009 Z. z. len v pomerne stručnej úprave počíta i so zámenou pozemkov, resp.
s pozemkovými úpravami podľa § 2 ods. 1 a 3 ods. 1, realizácia uvedených postupov je ponechaná
výlučne na vôli obce, resp. VÚC, ktorú sú v otázke nakladania s nehnuteľnosťami zásadne limitované

stanoviskami zastupiteľstiev. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva k zaťaženému pozemku treba
preto chápať za obmedzenie na vopred neurčiteľnú dobu, v ktorom prípade podľa názoru odvolacieho
súdu i z tohto dôvodu prichádza do úvahy práve jednorazová primeraná náhrada.

13. Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že nárok na jednorazovú primeranú náhradu bolo

možné po prvýkrát uplatniť dňom účinnosti zákona, teda odo dňa 1.7.2009. Nárok uplatnený na súde
až dňa 30.9.2014 bol potom uplatnený až po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej doby (1.7.2012).
Žalovaný teda kvalifikovanie namietal premlčanie nároku v časti náhrady podľa zák. č. 66/2009 Z.z., v
dôsledku čoho oslabenému právu žalobcu súd prvej inštancie správne nepriznal súdnu ochranu.

14. Pokiaľ ide o nárok na jednorazovú primeranú náhradu podľa § 4 ods. 4 zákona o dráhach, súd prvej
inštancie nesprávne akceptoval obranu žalovaného a nárok považoval i v tejto časti za premlčaný. Z
druhej vety tohto ustanovenia in fine totiž vyplýva, že do úvahy prichádza preklúzia práva na náhradu,
ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do
katastra nehnuteľností. Obdobne napr. s právnou úpravou zodpovednosti za vady by potom otázka

premlčania nároku prichádzala do úvahy len pri včasnom uplatnení náhrady najprv u prevádzkovateľa
dráhy (v priebehu prekluzívnej doby); premlčacia doba objektívne nemôže začať plynúť skôr, než
prekluzívna doba (porovnaj § 102, § 504 OZ). V danom prípade bola žaloba podaná ešte skôr, než
začala plynúť jednoročná prekluzívna doba na uplatnenie nároku u prevádzkovateľa pre zápis vecného
bremena do katastra nehnuteľností až v priebehu konania, teda žaloba objektívne nemohla byť podaná

po uplynutí premlčacej doby.

15. Odvolací súd napriek tomu považoval zamietajúci rozsudok ohľadom tohto nároku za vecne správny
s poukazom na závery súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v bodoch 9.1 a
9.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uvedené závery korešpondujú záverom dovolacieho súdu vo

veci sp. zn. 3Cdo/47/2014 i 8 Cdo/17/19, v zmysle ktorých právo na náhradu za obmedzenie (za trvalé )
vlastníckeho práva vzniklo ex lege tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti
zákona, teda ku dňu vzniku legálneho vecného bremena. Za osobu oprávnenú na náhradu nemožno
pri vecnom bremene in rem považovať každého ďalšieho nového vlastníka, ktorý už vecným bremenom
zaťažený pozemok nadobúdal.

16. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie celkom jednoznačne vyplýva, že žalobca ku dňu
účinnosti zákona o dráhach (1.1.2010) sporné zaťažené pozemky nevlastnil. Nadobudol ich (bod 9) teda
do vlastníctva až po vzniku vecných bremien, o čom mal alebo musel mať vedomosť, keďže sa na nichnachádzajú cudzie stavby (miestne komunikácie a obvod dráhy) po dlhý čas a ktorá skutočnosť, pokiaľ
nebola prekážkou pre ich nadobudnutie, nepochybne mala mať vplyv na výšku kúpnej ceny, ktorá z
predložených kúpnych zmlúv nevyplýva.

17. Obrana žalovaného v tom smere, že nemôže byť sankciovaný za pasivitu svojich právnych
predchodcov, neobstojí. Z kúpnych zmlúv, tvoriacich obsah spisu, naopak vyplýva, že žalobca vstupoval
do zmluvného vzťahu vedome a práve s tými osobami, ktoré prehlásili, že za vecné bremeno si
jednorazovú primeranú náhradu u žalovaného, resp. u mestskej časti neuplatnili.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).

19. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď mu nevznikli
žiadne (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).