Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 4Csp/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8620201411
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2022:8620201411.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne W. J., nar.XX.XX.XXXX, bytom

E. XXX, XXX XX Q. právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov č.163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedűšovou, advokátkou, Majerníkova
3/A, 841 05 Bratislava o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 507,42 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 307,42 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z
prisúdenej sumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.08.2020 domáhala, aby súd žalovanému
uložil povinnosť titulom primeraného finančného zadosťučinenia zaplatiť jej sumu 507,42 eur a nahradiť

jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodňovala tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod
sp.zn.3Csp/14/2018 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná v oboch uplatňovaných nárokoch,
čo vyplýva z rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 11.10.2018 sp.zn.3Csp/14/2018 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.06.2019 sp.zn.18Co/19/2019, ktorý

právoplatnosť nadobudol dňa 24.07.2019. V žalobe citovala viaceré časti rozhodnutia zo základného
konania a poukazujúc na § 3 ods.5 veta tretia
-2- 4Csp/52/2020

zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 4 ods.2 písm. b/ zák. č.250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa tvrdila, že ako spotrebiteľ uplatňuje si satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských
práv ktoré musela brániť v základnom konaní. Tvrdiac, že primerané finančné zadosťučinenie má mať

sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň aj funkciu relutárnu
uviedla, že hypotéza právnej normy je splnená, lebo je spotrebiteľkou ktorá úspešne uplatnila porušenie
svojho práva na súde, preto požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 507,42 eur, ktorú
odôvodnila tým, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 207,42 eur a za neprijateľnúzmluvnú podmienku požaduje 300,-eur. Poukázala v tejto súvislosti tiež na to, že žalovaný nielenže v
zmluve o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 29.03.2012 používal neprijateľné zmluvné podmienky, ale tiež aj
konal spôsobom, ktorý je možné považovať za nekalé obchodné praktiky a v rozpore s dobrými mravmi

v snahe obohatiť sa o sumu 207,42 eur, čiže zo strany žalovaného jednalo sa o viacnásobné porušenie
práva.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila rozsudok Okresného súdu
Svidníkzodňa11.10.2018sp.zn.3Csp/14/2018arozsudokKrajskéhosúduvPrešovezodňa19.06.2019

sp.zn.18Co/19/2019 s doložkami právoplatnosti.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné
vykladať reštriktívne a primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú
nemajetkovú ujmu a možno ho priznať len vtedy, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak,
napríklad ak právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčané. Žiadal tiež zohľadniť,

že aj žalobkyňa konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že
súhlasí s obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami a nemá k nim výhrady, ako
aj to, že zmluvu uzatvorila vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je podľa žalovaného dovŕšenie ochrany porušeného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie

vyššieho stupňa ochrany, nielen jeho deklaráciu. Opätovné sankcionovanie by bolo podľa žalovaného
vzhľadom na predchádzajúce konanie neprimerane prísne. Primerané finančné zadosťučinenie navyše
predstavujepeňažnúprotihodnotunemajetkovejujmyanienáhraduzauplatnenéfinančnéplneniealebo
náhradu škody. Priznanie nároku by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak porušenie práva už nie je možné
napraviť inak, čo nie je tento prípad. Ani kompenzačná funkcia primeraného finančného zadosťučinenia

tu podľa žalovaného neobstojí, nakoľko žalobkyni bolo priznané právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, teda nie je čo kompenzovať. V ďalšej časti písomného vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol,
že účelom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007Z.z. je aj individuálna a generálna prevencia,
avšak inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci
ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám

zaujímal o svoje povinnosti z existujúcich záväzkovo právnych vzťahov. Skutočnosť, že spotrebiteľ
neprejavuje žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými dojednaniami a pochopiť ich obsah, nemôže byť
automaticky na ujmu dodávateľa. Primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú funkciu a pokiaľ sa
prizná aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne, nemôže pozitívne preventívne pôsobiť, čo by spôsobilo
ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý bude vstupovať do akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho,

aby sa spoliehal na vlastný úsudok. Napokon sa žalovaný vyjadril aj k výške uplatneného nároku,
ktorú považoval za neprimeranú a nespravodlivú. Podľa žalovaného jeho výšku žalobkyňa ani nijako
relevantne neodôvodnila. Priznaním finančného zadosťučinenia by tu podľa žalovaného nebola
naplnená jeho
-3- 4Csp/52/2020

preventívna funkcia, nakoľko žalovaný v novovzniknutých spotrebiteľských úverových vzťahoch už
niekoľko rokov vytýkané nedostatky nepoužíva.

5. Žalobkyňa písomnú repliku nepodala.

6.Naprejednaniesporusúdnariadilpojednávanienaktorésanapriekriadnemuavčasnémupredvolaniu
nedostavil predvolaný právny zástupca žalovaného ani žalovaný. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní s tým, že trvá na svojich predošlých vyjadreniach a súhlasí, aby súd vec prejednal a
rozhodol v jeho neprítomnosti. V súlade s ust.§ 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná

v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného a žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody
odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.

7. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní na žalobe a jej dôvodoch v
celom rozsahu trvala. Poukázala na to, že hoci v základnom konaní bola úspešná v oboch uplatnených

nárokoch, žalovaný napriek vykonateľnému rozhodnutiu dobrovoľne uložené povinnosti nesplnil, musela
sa svojho práva domáhať vymáhaním v exekučnom konaní, na dôkaz čoho predložila upovedomenia
o začatí a ukončení exekúcie č.275EX/705/2019 a 275EX/263/2020. Sú podľa nej splnené všetkyhmotnoprávne podmienky pre vyhovenie jej nároku v celom rozsahu. Vo vzťahu ku konaniu a postupu
žalovaného analogicky poukázala na trestné právo, na špeciálnu recidívu.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie
výsluchom žalobkyne, keďže ho pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu považoval za nevyhnutný
( § 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobkyňou,
keďže vykonanie žiadneho z týchto dôkazov nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako
nedôvodné či neúčelné a sám žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol, oboznámením sa s obsahom spisu

Okresného súdu Svidník zo základného konania sp.zn.3Csp/14/2018 ( § 295 CSP), pričom zistil tento
skutkový stav:

9. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.3Csp/14/2018 súd zistil, že žalobkyňa domáhala sa tam
na žalovanom vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 207,42 eur s úrokom z omeškania 5 %
ročne z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia a určenia

neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v Zmluve o úvere č.801300087 zo dňa 29.03.2012 v
bode 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Žalobu tam odôvodnila tým, že na základe zmluvy
o úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 29.03.2012 jej bol poskytnutý žalovaným úver vo výške 200,-eur za
poplatok 150,-eur, celkovo mala teda vrátiť sumu 350,-eur a to v 10 splátkach po 35,-eur. Tvrdila, že
spolu na vrátenie úveru žalovanému zaplatila 407,42 eur, hoci jednalo sa o bezúročný a bezpoplatkový

spotrebiteľský úver pre absenciu náležitostí zmluvy predpísaných v § 9 ods.2 písm. a), c), f), j), k) a
y) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tak pri poskytnutej sume 200,-eur a zaplatenej
sume 407,42 eur poukazujúc na § 451 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka žiadala vydať bezdôvodné
obohatenie vo výške 207,42 eur. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky o dojednaní poplatku, ktorého
tretina má predstavovať dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou videla žalobkyňa v tom, že za takýto poplatok
jej žalovaný neposkytol žiadne reálne plnenie, nie je možné vôbec zistiť o aké administratívne náklady
sa jedná, podmienka ako súčasť formulára nebola individuálne vyjednaná a odplata svojou výškou
a absenciou zodpovedajúceho
-4- 4Csp/52/2020

protiplnenia spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa.
Poukázalanaviaceréprávoplatnésúdnerozhodnutiaourčenídanejzmluvnejpodmienkyzaneprijateľnú
a tiež na § 53a Občianskeho zákonníka. K žalobe okrem úverovej zmluvy pripojila aj výpis z klientskej
zóny, kde je uvedené že pri poskytnutom úvere 200,-eur zaplatila 407,42 eur a že celková dlžná suma je

4.589,01eur.Žalovanývkonaní3Csp/14/2018sožalobounesúhlasil,vzniesolvočinejviacerénámietky,
od tvrdenia o jej procesnej neprípustnosti až po vecnú nedôvodnosť.

10. Z rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 11.10.2018, č.k.3Csp/14/2018-46 súd zistil, že súd
žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel, keď určil neprijateľnosť namietanej zmluvnej podmienky

( výrok I rozsudku) a tiež uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške
207,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 207,42 eur od 03.03.2018 do
zaplatenia ( výrok II rozsudku) a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobkyne.

11. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie o ktorom odvolací Krajský súd v Prešove
rozhodol rozsudkom zo dňa 19.06.2019, č.k.18Co/19/2019-70 tak, že napadnutý rozsudok potvrdil.
Rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 11.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
zo dňa 19.06.2019 právoplatnosť nadobudol dňa 24.07.2019.

12. Zo žalobkyňou predložených upovedomení o začatí a ukončení exekúcie sp.zn.275EX XXX/XX
a 275EX XXX/XX súd zistil, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie uvedených
rozsudkov, ani povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania žalovaný dobrovoľne nesplnil, nároky
žalobkyne uspokojené boli až prostredníctvom exekúcie.

13. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že postup žalovaného bol voči nej veľmi
nepríjemný, posielal jej domov neustále výzvy, pričom tie neboli v nejakej obálke, ale mali podobu akoby
letákov, kde bolo uvedené dlh, dlžník, teda každý, poštárka aj okolie vedeli o čo ide. Uviedla, že bola v
uvedenej veci vypovedať aj na polícii, nakoľko keď kvôli práceneschopnosti jeden čas nemohla splácaťsplátky, žalovaný ju obvinil z podvodu a viedol na ňu aj exekúciu, v rámci ktorej ju navštívili od súdneho
exekútora dvaja chlapi, ktorí všade mali označené dlh, exekúcia, všetko schválne verejne, nie v súkromí,
skončilo to až keď sa obrátila na advokáta. Žalobkyňa uviedla, že pôvodne preplatená suma 207,42 eur

bola jej zrážaná cez zrážky zo mzdy, výzvy chodili jej asi raz za štvrťrok, nevie aký žalovaný evidoval
voči nej dlh, lebo výška tam uvedená nebola a zrážky z jej mzdy išli cez učtáreň.

14. Žalobkyňa poukazujúc na vyššie uvedené súdne konanie a rozhodnutia a tvrdiac, že v predmetnom
konaní úspešne na súde uplatnila porušenie svojho práva má za to, že sú naplnené zákonné podmienky

pre priznanie jej primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods.5 veta tretia zákona
č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom výšku požadovaného zadosťučinenia vyvodzuje z výšky
sumy o ktorú sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil ( 207,42 eur ), k čomu požaduje ďalších 300,-
eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže, ako tvrdí, išlo o viacnásobné porušenie práva.

15. Súd vychádzajúc z tvrdení strán a výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba

žalobkyne čo do základu je plne dôvodná a čo do výšky je dôvodná v časti. Žalobkyni
-5- 4Csp/52/2020

podľa názoru súdu vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie ktoré v okolnostiach tu súdnej
veci bolo dôvodné priznať jej vo výške 307,42 eur, a to z nasledujúcich dôvodov.

16. Podľa § 3 ods.5 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

17. Podľa názoru súdu žalobkyni právo na primerané finančné zadosťučinenie proti žalovanému z
dôvodusplneniavšetkýchzákonnýchpodmienokvzmyslevyššiecitovaného§3ods.5vetatretiazákona
o ochrane spotrebiteľa vzniklo.

18. Predloženým rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 11.10.2018, č.k.3Csp/14/2018-46 v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.06.2019, č.k.18Co/19/2019-70
žalobkyňa preukázala, že v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou
3Csp/14/2018 úspešne uplatnila na žalovanom vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 207,42 eur

s príslušenstvom a tiež určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Z uvedeného
spisu vyplýva, že aj v situácii už dávno preplateného bezúročného a bezpoplatkového úveru zo zmluvy
č.XXXXXXXXX, keď žalobkyňa reálne obdržala úver 200,-eur a uhradila 407,42 eur žalovaný stále
evidoval pri predmetnej úverovej zmluve ako celkovú dlžnú sumu 4.589,01 eur!! Už suma 407,42 eur,
ktorú od žalobkyne žalovaný prijal ( podľa ničím nespochybneného tvrdenia žalobkyne stalo sa tak aj

nútene, prostredníctvom zrážok zo mzdy) predstavovala viac ako dvojnásobok žalobkyni poskytnutej
sumy. Tak prvoinštančný, ako aj odvolací súd dospeli k jednoznačnému záveru, že žalovanému nepatria
žiadne úroky z úveru, a to hneď z viacerých dôvodov, teda jednak pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru pre porušenie zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj pre neprijateľnosť a
neplatnosť dojednania o poplatku v ktorom mal byť úrok zahrnutý. Z odôvodnení vyššie uvedených

rozhodnutí teda jasne vyplýva, že bol zistený nielen jeden, ale hneď viaceré základné a zásadné
dôvody, pre ktoré celý nárok uplatňovaný žalobkyňou bol dôvodný a pre ktoré naopak predošlý postup
žalovaného, ktorý od nej uplatňoval absolútne neprimerané protiplnenie bol nedôvodný a protiprávny.

19. Teda nejednalo sa v danom prípade o situáciu len nejakého ojedinelého, výnimočného či

ospravedlniteľného pochybenia žalovaného pri tvorbe zmluvy alebo o situáciu, kedy by si žalovaný
uplatňoval na žalobkyni pri v skutočnosti bezúročnom a bezpoplatkovom úvere nejaký primeraný úrok,
či plnenie. Zmluva bola uzavretá na hlavičkovom predtlačenom formulári žalovaného a všeobecné
podmienky poskytnutia úveru boli komplet žalovaným predtlačené a práve v nich bolo zakomponovanéproblematické, podľa výsledku sporu s právom nesúladné dojednanie o poplatku, teda niet pochýb,
že zodpovednosť za výsledok sporu a stav, ktorý nastal nesie práve žalovaný. Z rozhodnutia súdov
posudzujúcich nárok

-6- 4Csp/52/2020

žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplýva,
že tie v postupe a konaní žalovaného, ktorý za stavu vrátenia, dokonca vysokého preplatenia
celej dohodnutej, dlžníkovi poskytnutej sumy úveru 200,-eur stále evidoval voči žalobkyni vysoký

dlh identifikovali viaceré samostatné dôvody, z ktorých každý jeden by sám osebe bol dôvodom
na vyhovenie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia ( neplatnosť dojednania o úroku ako
súčasti neprijateľného poplatku, a okrem toho bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre nedodržanie
zákonných náležitostí zmluvy). Uvedené porušenie práva a povinností žalovaným vyplývajúcich z
Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch navyše v takej výraznej intenzite a
závažnosti súd s poukazom na § 3 ods.5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa považuje za dôvod

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni, ktorá úspešne v pôvodnom konaní na
súde uplatnila svoje práva.

20. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov
a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie

úverov. Tieto zákonom vyžadované osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere dodržané
neboli. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom
na princíp neznalosť zákona neospravedlňuje a uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne.
Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch práve zo strany dodávateľa treba
vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu,

ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom nedodrží hneď viaceré
predpísané náležitosti zmluvy spôsobujúce, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, jeho
konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením
bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi
ťažko uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzavretím zmluvy, už priamo v

ktorej ako protiplnenie žiada 75 % poskytnutej sumy a to bez toho aby boli dodržané úplne základné
zákonom vyžadované náležitostí pre takú zmluvu a že by pre prípad, že sa tak stane, nebol s tým
uzrozumený. Je úplne samozrejmé predpokladať dokonalú znalosť zákona o spotrebiteľských úveroch
a náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch ( ktoré sú v danom zákone úplne jasne a prehľadne
uvedené) u žalovaného ako profesionála, subjektu, ktorý ich poskytuje dlhodobo a vo veľkom množstve.

21. Ak žalovaný bránil sa žalobkyni uplatnenému nároku tým, že už samotný právoplatný rozsudok
Okresného súdu Svidník vo veci 3Csp/14/2018 má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej
a generálnej prevencie, tak s tým sa súd vonkoncom nestotožňuje. V konkrétnych okolnostiach tu
súdenej veci je taký argument žalovaného absolútne nenáležitý a až paradoxný, keďže zo žalobkyňou

predložených dôkazov jasne vyplýva, že žalovaný nerešpektoval ani právoplatný a vykonateľný
rozsudok a sumy prisúdeného bezdôvodného obohatenia a trov konania sa preto žalobkyňa musela
domáhaťažprostredníctvomexekúcie.Jepretonanajvýšnenáležitéodžalovaného,ktorýnerešpektoval
ani právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie odvolávať sa teraz na jeho dostatočné preventívne
účinky. Navyše v prípade porušenia práv žalobkyne nejednalo sa o nejaký ojedinelý, výnimočný prípad

na strane žalovaného. Súd sa pri svojej činnosti už roky stretáva so spormi, kde žalovaný vystupuje či už
v pozícii žalobcu, alebo žalovaného a stretol sa tak s množstvom žalovaným uzatváraných úverových
zmlúv. Súdu tak z jeho činnosti, ale aj z veľkého množstva verejne dostupných súdnych rozhodnutí
je známe, že nejde ani zďaleka o ojedinelý či výnimočný prípad porušenia zákonných náležitostí
úverových zmlúv zo strany žalovaného, pričom je zrejmé, že ani

-7- 4Csp/52/2020

doterajšie opakované súdne rozhodnutia v neprospech žalovaného nemali na neho preventívny a
odradzujúci účinok. Len potvrdením toho je to, že súdna prax k obdobným praktikám žalovaného
aktuálne sa už stavia tak, že v prípade uplatňovania nárokov spotrebiteľov proti nemu na vydanie

bezdôvodného obohatenia titulom preplatených bezúročných a bezpoplatkových úverov doslova hovorí
o úmyselnom konaní, a to v súvislosti so zdôraznením potreby aplikácie 10 - ročnej premlčacej
doby vyplývajúcej z ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri absencii obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 8Co/139/2017konanie žalovaného charakterizoval takto, cit „Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu
má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho
očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného

i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo poznať a
dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V zmysle § 2 odsek 1 zákona
č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov platnom
a účinnom do 31.12.2015, o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že
dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených

všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná (od 01.01.2016 túto problematiku upravuje
§ 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe
právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Žalovaný ako nebankový subjekt má
dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a
dodržiavaťprávnepredpisyvzťahujúcesanaposkytovanieúverov...Odvolacísúdkonštatuje,žekonanie
žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti

stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými
na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa
obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a

predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného. (Porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn.
7Co/84/2011 , tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013,
sp. zn. 2Co 9/2012 )

22. Obdobné hodnotenie konania žalovaného vyplýva napr. z rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp.zn.15Co/10/2018 alebo 5Co/48/2018.
23. Je preto nemožné uveriť tvrdeniu žalovaného o dostatočnom preventívnom a odradzujúcom účinku
už samotného rozsudku. Žalovaný súčasne tvrdí ľahostajnosť a nedostatok opatrnosti na strany
žalobkyne v kontraktačnom procese. Táto obrana žalovaného neobstojí už len preto, lebo dokonca

ešte aj v teraz vedenom súdnom konaní vo svojom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že vo
väčšine prípadov umožňuje spotrebiteľom sa oboznámiť so zmluvnými dojednaniami ( viď strana 5
jeho vyjadrenia). Ak teda sám žalovaný v situácii, kedy právna úprava obligatórne ukladá a za úplne
samozrejmé považuje ( § 53 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka) nielen oboznámenie sa spotrebiteľa
so zmluvnými dojednaniami, ale aj možnosť spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah ( § 53 ods.2 OZ) ešte aj

potom, čo práve z dôvodu individuálneho nedojednania bola judikovaná v jeho spore so žalobkyňou
neprijateľná zmluvná podmienka uvedie, že oboznámiť sa so zmluvnými dojednaniami umožňuje len vo
väčšine ( teda nie všetkých) prípadoch, potom nemožno pochybovať, že samotné vyhovenie žaloby
žalobkyne v pôvodnom konaní z hľadiska účelu, podstaty
-8- 4Csp/52/2020

a významu právnej úpravy v zákone o ochrane spotrebiteľa a v jeho § 3 ods.5 nemôže byť postačujúce
a že je plne namieste priznať žalobkyni proti žalovanému primerané finančné zadosťučinenie. Uvedené
tvrdenie žalovaného zároveň vyvracia jeho vlastnú obranu spočívajúcu v poukaze na neobozretný
postup samého spotrebiteľa ( žalobkyne) pri uzavretí zmluvy. Zjavným cieľom právnej úpravy

inštitútu primeraného finančného zadosťučineniam je priniesť poctivosť, férovosť, transparentnosť a
dodržiavanie práva do dodávateľsko- spotrebiteľských vzťahov. Dodávateľ ktorý nič neporuší, nemusí
sa obávať, žeby musel plniť primerané finančné zadosťučinenie. Ak ale sám niečo poruší a vytvorí
stav, že je daný základ nároku na primerané finančné zadosťučinenie, tak potom obrana poukazom
na „neopatrnosť“ dlžníka pri uzavretí zmluvy, ktorej obsah dlžník zjavne nemohol okrem podpisu nijako

ovplyvniť je nielen alibistická, ale aj nerelevantná.

24. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods.5 zákona o ochrane
spotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované,
nie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá, základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je

jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
veci. Keďže zákon okrem primeranosti nestanovuje žiadne konkrétne kritériá, ktoré by spotrebiteľ mal
tvrdiť a dokazovať, neobstojí tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení výšky požadovaného
zadosťučinenia žalobkyňou. Žalobkyňa v žalobe logicky a dostatočne odôvodnila výšku požadovanéhozadosťučineniakeďuviedla,žeodvodzujejujednakodsumy,oktorúsanajejúkoržalovanýbezdôvodne
obohatil s tým, že k tomu žiada ešte sumu 300,-eur z titulu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pri
posúdení dôvodnosti takej výšky je potom treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko

funkcií. Možno tak hovoriť o funkcii satisfakčnej, sankčnej, odradzujúcej, odmeňujúcej. Pri určení jeho
výšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad či nejde v prípade postupu a
konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita a trvanie porušenia a dôsledky konania dodávateľa,
ekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj skutočnosť, či už napríklad
nebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe.

25. Úvaha zvolená žalobkyňou pri stanovení tej časti výšky primeraného finančného zadosťučinenia,
ktorú odvodila od sumy o ktorú sa na nej žalovaný bezdôvodne obohatil v tomto prípade má
svoju logiku, opodstatnenie a zodpovedá preventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného
zadosťučinenia. Odradiť dodávateľa od recidívy predsa môže práve jeho uvedomenie si, že čím vyššiu
sumu od spotrebiteľa bude nedôvodne žiadať ( tu to bol prostredníctvom sumy 407,42 eur viac ako
dvojnásobok poskytnutej istiny úveru, pričom ako dlh žalobkyne evidoval dokonca sumu niekoľkokrát

vyššiu), tým vyššie finančné zadosťučinenie v prípade úspešného uplatnenia ochrany spotrebiteľom
následne bude musieť poskytnúť. Preto odradzujúci účinok vo vzťahu k tomu, aby boli dodržiavané
náležitosti zmlúv a aby sa žalovaný v budúcnosti nedomáhal na spotrebiteľoch nedôvodných plnení v
takej výške je práve v takom prípade naplnený.

26. Žalovaný sa bránil aj tým, že žalobkyni bolo priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a
že preto nie je ujma, ktorú by bolo potrebné kompenzovať. S tým súd nesúhlasí. Vrátením bezdôvodného
obohatenia sa spotrebiteľovi vracia len to, o čo prísť nikdy nemal. Nie je to teda žiadne zadosťučinenie.
Ak by preto táto skutočnosť bola dôvodom pre nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
ustanovenie § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa by bolo zbytočným. Nemalo by žiaden sankčný

a odradzujúci účinok na dodávateľov, ak by pri
-9- 4Csp/52/2020

zjavnom porušení práv spotrebiteľov mohli sa vyhnúť sankcii v podobe platenia finančného
zadosťučinenia len tým, že vrátia samotné nedôvodne prijaté plnenie. Súd v tejto súvislosti

dáva do pozornosti žalovaného jeho samého sa týkajúci rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.10CoCsp/19/2021, kde bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bolo primerané
finančné zadosťučinenie ( tam 200,-eur) priznané priamo popri súčasne ukladanej povinnosti
žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie spotrebiteľovi vo výške 780,-eur s prísl. Záver, že
vydanie bezdôvodného obohatenia nemá žiaden vplyv na možnosť priznať primerané finančné

zadosťučinenie vyplýva aj z množstva ďalších súdnych rozhodnutí ( viď napr. rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp.zn.6CoCsp/57/2021 kde bolo potvrdené priznanie PFZ vo výške 700,-eur pri už vydanom
bezdôvodnom obohatení, alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.10CoCsp/15/2021 kde bolo
potvrdené priznanie PFZ vo výške 1.094,99 eur, pri už vydanom bezdôvodnom obohatení). Čo sa týka
sankčnej a odradzujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, súd zohľadnil nielen už vyššie

popísanú intenzitu zásahu a porušenia zo strany žalovaného ako dodávateľa, ale aj skutočnosť, že nejde
o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad, kedy si žalovaný pri bezúročnom úvere uplatňoval od spotrebiteľa
nedôvodné nároky. Preto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia a určovaní jeho
výšky vzal na zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby prostredníctvom
jeho priznania spotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov. Ak žalovaný napriek

tomu, že v množstve súdnych konaní boli vytknuté dané nedostatky úverových zmlúv a konštatovaná
ich bezúročnosť a bezpoplatkovosť naďalej opätovne „skúša“ voči spotrebiteľom uplatnenie vysokých
úrokov a poplatkov, je plne namieste sankcionovať a odradiť ho od ďalšej takej recidívy prostredníctvom
priznania primeraného finančného zadosťučinenie žalobkyni ako spotrebiteľovi vo výške, ktorá nebude
len symbolická. Tu ide sčasti práve o výšku sumy, ktorú od žalobkyne žalovaný požadoval a vymáhal

( 207,42 eur) pričom k zníženiu tejto sumy primeraného finančného zadosťučinenia mohol prispieť
žalovaný sám, a to tým, že by nežiadal od žalobkyne takú neprimeranú sumu protiplnenia za úver.

27. Čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, niet
pochýb o tom, že požadovanie nedôvodných úrokov a poplatkov zo strany žalovaného od spotrebiteľa

logicky znamená obmedzenie komfortu spotrebiteľa, berie mu čas a kľud. Žalobkyňa sa tu musela
aktívne brániť nedôvodným nárokom, sama pred súdom popísala, ako zle vnímala a ako pôsobili na
ňu postupy žalovaného pri vymáhaní nedôvodnej sumy. Žalobkyňa bola vystavená riziku absolútne
neprimeraného peňažného plnenia, keď pri dávno preplatenom úvere žalovaný stále evidoval ako jej dlhsumu 4.589,01 eur. Musela vyhľadať advokáta, ktorý ju zastupoval v pôvodnom konaní, pričom uviedla,
že nedôvodné vymáhanie žalovaného prestalo až keď jej zastúpenie prebral advokát. Všetky tieto ničím
nespochybnené skutočnosti zistené z výsluchu žalobkyne a vykonaného dokazovania súd zohľadnil pri

svojom rozhodnutí.

28. Súd zohľadnil aj dĺžku stavu neistoty žalobkyne. Žalovaný v konaní 3Csp/14/2018 aj potom, čo
žalobkyňa dokonca už priamo v žalobe uviedla konkrétne súdne rozhodnutia, ktorými bola suma
„poplatku“ žiadaného žalovaným dávno a viacnásobne judikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka

( napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.11C/42/2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 5Co/219/2013) a poukázala na povinnosť žalovanému vyplývajúcu z § 53a
Občianskeho zákonníka stále trval na svojich nárokoch, podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie, čo síce bolo jeho nesporným právom, avšak zároveň to malo vplyv na dĺžku a predlžovanie
stavu neistoty žalobkyne, čo je
-10- 4Csp/52/2020

kritérium na ktoré súd tiež pri rozhodovaní o výške zadosťučinenia má prihliadať. Žalovaný obhajobou
toho, čo už mnohokrát a dávno bolo právoplatne súdmi posúdené ako neobhájiteľné u žalobkyne sám
výrazne prispel k predlžovaniu stavu a pocitov neistoty, ktoré sú logicky so súdnym konaním spojené
vždy.

29. Súd preto obranu žalovaného v spore nepovažoval za dôvodnú. Súd legitímne využitie zákonného
práva žalobkyne proti žalovanému žiadať primerané finančné zadosťučinenie v žiadnom prípade
nepovažuje tu za zjavné zneužitie práva, ako to tvrdil žalovaný. Súd považuje za legitímne a spravodlivé
priznať žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume, ktorá len o málo prevyšuje reálne

bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a ktorá je len nepatrnou časťou toho, čo žalovaný
vychádzajúc z výšky dlhu, ktorú si sám vyčíslil ako dlh žalobkyne od nej žiadal. Z tohto pohľadu súd
vyhodnotil argument žalovaného o tom, že primeraným finančným zadosťučinením sa má kompenzovať
nemateriálna ujma, ktorá vznikla, a nie ujma majetková. Nie je totiž vylúčené, aby výška nemateriálnej
ujmy, ak jej mantinely nie sú zákonom stanovené, bola obdobná, zhodná, vyššia alebo nižšia ako ujma,

ktorá oprávnenej osobe hrozila v majetkovej sfére.

30. Súd v danom prípade zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k názoru, že je
potrebné žalobe vyhovieť práve čo do sumy 307,42 eur, teda sumy 207,42 eur odvodenej od výšky
bezdôvodného obohatenia a sumy 100,-eur skrz to, že žalobkyňa úspešne uplatnila neprijateľnú

zmluvnú podmienku. Tým súd odpovedal aj na tvrdenie žalovaného o tom, že pri priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia je potrebné zohľadniť závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k
nej došlo. Súd toto všetko zvážil, ako vyplýva z predošlých častí tohto odôvodnenia.

31. Žalovaný uplatnil aj námietku o tom, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza

do úvahy len v prípadoch, ak porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Podľa názoru súdu
pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov nestačí len strohé konštatovanie súdu o porušení práv
zamietnutím nedôvodnej žaloby proti nim, či vyslovením napríklad neprijateľnej zmluvnej podmienky ale
je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ
utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom.

32. Aj obrana žalovaného, že žalovanej nevznikla žiadna ujma je nedôvodná. V tejto súvislosti je
najmä potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z.

v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde
v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.250/2007 Z. z. v znení
neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Zákon podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená
ujmanevyžaduje(viďrozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/127/2017).VňomNajvyššísúdokrem

iného v súvislosti s primeraným finančným zadosťučinením podľa § 3 ods.5 zákona č.250/2007 Z.z.
konštatoval, že „zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď
na rozdiel od nároku na náhradu škody ( bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na stranespotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy,
príčinnej súvislosti alebo
-11- 4Csp/52/2020

majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla
nereálne.“
33. Súd tak za primerané finančné zadosťučinenie na odčinenie všetkých útrap a dôsledkov u žalobkyne
a na druhej strane na efektívne odradenie žalovaného od opakovania takých postupov považuje tu sumu

307,42 eur ako súčet sumy 207,42 eur ( výška bezdôvodného obohatenia žalovaného) a sumy 100,-eur
skrz určenej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Čo sa týka dôvodu, prečo súd za úspešné uplatnenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky nepriznal žalobkyňou žiadanú sumu zadosťučinenia 300,-eur, ale len
100,-eur, tak jednak prihliadol na to, v akom štádiu bola neprijateľná zmluvná podmienka žalobkyňou
uplatnená ( keď už žalovala priamo o plnenie titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo
nepochybneprežalobkyňunosné)atedanapraktickývýznamadôsledkyurčenianeprijateľnejzmluvnej

podmienky pre žalobkyňu v danom čase a súčasne zohľadnil aj rozhodovaciu prax súdov v danej
časti majúc na pamäti zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodovania. V tejto súvislosti poukazuje
napr.na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.14Csp/88/2020 kde pri určených troch neprijateľných
zmluvných podmienkach priznané finančné zadosťučinenie bolo 300,-eur ( teda práve 100,-eur za
jednu NZP), alebo rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 15Csp/139/2020 kde pri žiadanej sume

primeraného finančného zadosťučinenia 1.225,-eur ( 925,-eur za bezdôvodné obohatenia a 300,-eur
za neprijateľnú zmluvnú podmienku) prisúdené bolo žalobcovi 300,-eur ( 150,-eur za bezdôvodné
obohatenie a 150,-eur za NZP), alebo rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn.12Csp/90/2020,
kde pri žiadanej sume primeraného finančného zadosťučinenia 508,-eur ( 208,-eur za bezdôvodné
obohatenia a 300,-eur za neprijateľnú zmluvnú podmienku) prisúdené bolo žalobcovi 200,-eur, alebo

rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.14Csp/247/2020 kde pri žiadanej sume 600,-eur ( pri určenej
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a určení NZP) prisúdená bola suma 200,-eur.
34. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobe žalobkyne vyhovel čo do zaplatenia sumy 307,42 eur a
vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol.
35. Čo sa týka výroku o trovách konania, podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( § 255
ods.2 CSP).

36. Žalobkyňa v základe nároku bola plne úspešná, rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy

súdu, preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %
z prisúdenej sumy. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku-
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 k § 255 CSP, cit „Zásadu úspechu vo veci treba
uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu ( sudcovské právo) alebo od

znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola
priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Obdobne v
tejto súvislosti pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co/20/2017 kde pri priznaní len
50 % zo sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada

trov konania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad
tu prejednávanej veci.

-12- 4Csp/52/2020

37. Súd je toho názoru, že v prípadoch keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom
súčasne neuplatňuje sa žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške, predstavujúcej šikanózny
výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom
usporiadaní veci nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať aby sa presne „trafil“ do úvahy
súdu pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania ak bol žalobca

v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď Civilný sporový poriadok
nemá ustanovenie totožné s ust.§ 142 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku účinným do 30.6.2016,
ktoré bolo priamym zákonným podkladom pre to, aby aj v prípade len čiastočného úspechu mohla byť
priznaná plná náhrada trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššieuvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej úpravy
niet dôvod na ustúpenie od takého záveru. To je aj názor tunajšieho súdu. Úvaha súdu sa tu týkala
skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu

uplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle § 142 ods.3 O.s.p., tak aj v súčasnosti podľa
ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta
v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia ( tu zo sumy 307,42 eur).

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust.§ 262 ods.2 CSP po právoplatnosti

tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a rovnako samostatným uznesením
vyššieho súdneho úradníka súd v súlade s § 2 ods.2 a § 14 ods.4 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vzhľadom na zákonné
oslobodenie žalobkyne od tejto povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

-13- 4Csp/52/2020

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.