Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. apríl 2022

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120200578
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Mária Šadláková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2022:3120200578.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - Q. č. XXX, proti

žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Melčice - Lieskové, IČO: 00207055, so sídlom Melčice -
Liesková, právne zastúpený: JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 15/25,
o určenie vlastníckeho práva, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.01.2020 proti žalovanému domáhala,
aby súd určil, že žalobkyňa je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe.
Žalobu odôvodnila tým, žalobkyňa v ťažkom duševnom rozpoložení a vo finančnej tiesni súhlasila, že

žalovanému odpredá poľnohospodárske pozemky. Žalobkyňa dňa 11.06.2015 uzavrela so žalovaným
kúpnu zmluvu, ktorú sám pripravil a žalobkyni ju predložil iba pár minút pred jej podpisom. Okresný úrad
Trenčín, katastrálny odbor návrh na vklad predloženej zmluvy zamietol, z dôvodu, že jej predmetom
neboli všetky nehnuteľnosti tvoriace tzv. „spoločnú nehnuteľnosť“. Štatutárne orgán žalovaného Ing. D.
dňa 01.02.2016 osobne prišiel
do domu žalobkyne a požiadal ju, aby s ním išla na matriku podpísať novú zmluvu. Žalobkyňa namietala,
že opätovne nemala dostatok času na preštudovanie zmluvy. Zmluvu videla prvýkrát na matrike v

Trenčíne, kde nebol priestor na preverovanie obsahu predmetnej zmluvy. Neskôr žalobkyňa zistila, že
bola žalovaným podvedená, nakoľko cena za
m2 vychádza sotva 0,116 eur/m2, namiesto vopred dohodnutých 0,20 eur/m2. Následne opakovane
kontaktovala žalovaného, aby jej pozemky vrátil. Uzatvorenú kúpnu zmluvu
zo dňa 01.02.2016 považuje za absolútne neplatný právny úkon. Štatutárny orgán žalovaného citovým
vydieraním zneužil jej posttraumatickú stresovú poruchu, kedy bola narušená schopnosť racionálnej
analýzy, zneužil tak tiesnivú životnú situáciu žalobkyne a podviedol ju. Kúpna zmluva zo dňa 01.02.2016

je v rozpore s dobrými mravmi. V čase jej uzatvorenia žalobkyňa trpela duševnou poruchou, ktorá ju
na tento úkon robila neschopnou. Zmluva však náplňa aj znaky úžery v zmysle § 39a Občianskeho
zákonníka. Pozemky získané žalovaným od žalobkyne v celkovej výmere 82.005,91 m2 sú v hrubom
nepomere k odplate získanej žalovanou za ich prevod v sume 9.500 eur. Skutočná jednotková cena
uvedená v zmluve je o 42% nižšia ako bola dohoda účastníkov, ale aj nepomerne nižšia ako je cena
obvyklá, trhová, ktorá sa pohybuje od 0,5 eur/m2 do 1,30 eur/m2.

2. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 20.08.2020. Uviedol, že k uzavretiu
predchádzajúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2015 došlo výslovne n
a základe podnetu žalobkyne, ktorá sama z vlastného rozhodnutia navštívila žalovaného v jeho sídle a
hovorila so štatutárnymi zástupcami žalovaného X.. S. H. a X.. X. D.. Žalovaný ďalej spochybnil súvisudalostí z rokov 2005-2007 predstavujúcich dôvod psychického rozpoloženia žalobkyne, s udalosťami
z roku 2015 predstavujúcimi finančný tlak na žalobkyňu. Toto nie je podľa žalovaného primerané
a opodstatnené a tiež naznačuje celkovú účelovosť skutkových tvrdení žalobkyne v podanej žalobe.

Na základe osobného jednania medzi štatutárnym zástupcom žalovaného Ing. X. D. a žalobkyňou bol
dojednaný rozsah pozemkov, ktoré budú predmetom prevodu
a sama žalobkyňa požiadala, aby vyhotovenie kúpnej zmluvy zabezpečil a teda kúpnu zmluvu pripravil
žalovaný. Žalovaný popiera a vylučuje, že by došlo k ústnej dohode o akejkoľvek jednotkovej cene za m2
pozemku. Predmetom dojednania bola vždy len celková výška kúpnej ceny za celý predmet prevodu,

ktorá bola najskôr dojednaná vo výške 8.000 eur a následne vzhľadom na rozšírenie predmetu prevodu
vo výške 9.500 eur. Teda tvrdenie žalobkyne
o ústnej dohode o minimálnej kúpnej cene 0,20 eur/m2 je nepravdivé. Žalovaný popiera
aj tvrdenie žalobkyne o prísľube vyplatenia zálohy 2.000 eur a uvádza, že vyplatenie zálohy bolo
dohodnuté vo výške 1.000 eur a túto sumu aj žalovaný vyplatil žalobkyni ku dňu 12.6.2015, teda
v deň nasledujúci po uzavretí predchádzajúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2015. Predchádzajúcu

kúpnu zmluvu zo dňa 11.6.2015 štatutárny zástupca žalovaného X.. X. D. dal žalobkyni k dispozícii
vopred a žalobkyňa sama zabezpečovala osvedčenie pravosti jej podpisu na tejto kúpnej zmluve na
matrike v Melčiciach - Lieskovom, kde žiaden zástupca žalovaného nebol vôbec prítomný. Žalobkyňa
mala písomné vyhotovenie tejto kúpnej zmluvy k dispozícii vopred. K tvrdeniu žalobkyne o zamietnutí
návrhu na vklad predchádzajúcej kúpnej zmluvy žalovaný nepopiera a zdôrazňuje, že žalobkyňa bola

účastníkom katastrálneho konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
podľa tejto zmluvy a z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor Č.j. V 3330/15 zo dňa
14.7.2015, ktoré bolo aj jej doručené, mala možnosť nepochybne zistiť dôvod zamietnutia návrhu na
vklad, rovnako ako žalovaný. Po takomto rozhodnutí
o predchádzajúcej kúpnej zmluve to bola opäť žalobkyňa, ktorá sa z vlastného rozhodnutia dostavila k

žalovanému za účelom doriešenia veci a oznámila, že pozemky chce predať
ajsďalšímipozemkamitvoriacimispoločnúnehnuteľnosťavtedyboladohodnutáajzvýšenákúpnacena
za predaj nehnuteľností ako celku vo výške 9.500 eur. Na toto stretnutie žalobkyňa dokonca doniesla
vlastnoručne napísaný zoznam pozemkov, ktoré nechcela
do kúpnej zmluvy zahrnúť a ktorý má žalovaný k dispozícii. Ide o listinu vyhotovenú žalobkyňou a

označenú ako „Parcele, ktoré nepredávam - k.ú. Zem. Lieskové“. Na základe toho žalovaný zabezpečil
doplneniekúpnejzmluvyopozemkytvoriacespoločnúnehnuteľnosťspozemkami,ktorébolipredmetom
predchádzajúcej kúpnej zmluvy v zmysle
§ 8 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov, bez čoho by nebolo možné prevod
spoluvlastníckych podielov žalobkyne na príslušných pozemkoch realizovať

s poukazom na § 9 ods. 8 tohto právneho predpisu a v tejto zároveň zmenil kúpnu cenu
zosumy8.000eurnasumu9.500eurvsúladesuvedenoudohodousožalobkyňou.Žalobkyňastakýmto
postupom a úpravou rozsahu predmetu prevodu a výšky kúpnej ceny súhlasila a s novým znením kúpnej
zmluvy obsahujúcej takéto vzájomné dojednanie jej účastníkov bola uzrozumená. Rovnako táto kúpna
zmluva zo dňa 1.2.2016 bola v jej písomnom vyhotovení daná žalobkyni k dispozícii vopred a žalobkyňa

mala možnosť
v potrebnom časovom rozsahu oboznámiť sa s jej obsahom. Tvrdenie žalobkyne, že jej táto zmluva
vôbec nebola poskytnutá vopred k naštudovaniu a ku kontrole, je nepravdivé
a vymyslené. Čo sa týka okolností podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 1.2.2016 žalobkyňou,
tak to bola práve žalobkyňa, ktorá chcela ísť podpísať túto zmluvu do Trenčína,

čo odôvodnila tým, že v Trenčíne má sestru a chce túto príležitosť využiť na jej návštevu
a v tej súvislosti požiadala štatutárneho zástupcu žalovaného Ing. X. D. o jej odvezenie do Trenčína.
Tvrdenie žalobkyne, že zmluvu a návrh na vklad videla prvýkrát
až na matrike v Trenčíne, je podľa žalovaného nepravdivé a vymyslené. Vzhľadom na všetky okolnosti
uzavretia oboch kúpnych zmlúv zo dňa 11.6.2015 a 1.2.2016, považuje tvrdenie žalobkyne o jej

podvedení zo strany žalovaného za prinajmenej nenáležité. Žalovaný nepopiera, že mu bol doručený
dňa 22.11.2018 list žalobkyne zo dňa 20.11.2018, obsahujúci prejav vôle žalobkyne odstúpiť od kúpnej
zmluvy zo dňa 1.2.2016 a zároveň uvádza,
že vzhľadom na neexistenciu dôvodov na odstúpenie od tejto zmluvy na strane žalobkyne, oznámil
svojím listom zo dňa 14.12.2018 žalobkyni nesúhlas s týmto odstúpením.

Pokiaľ žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že žalovaný mal s časťou pozemkov nadobudnutých od
žalobkyne následne nakladať (mali byť žalovaným prevedené na inú osobu), tak aj toto tvrdenie
žalobkyne je nepravdivé a akékoľvek zmeny v zápise právnych vzťahov k tým pozemkom, ktoré žalobca
nadobudol od žalobkyne, boli v následnom období vykonanélen v rámci ich odčlenenia a usporiadania v súvislosti s investičnými akciami, predovšetkým
usporiadaním pozemkov v ochrannom pásme diaľnice v danej lokalite. Vo vzťahu
k tvrdeniam žalobkyne o jej údajnej nespôsobilosti na uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 1.2.2016,

žalovaný uvádza, že v roku 2017, teda v nasledujúcom roku po uzavretí uvedenej kúpnej zmluvy so
žalobkyňou, mala záujem aj sestra žalobkyne D. previesť pozemky predstavujúce poľnohospodársku
pôdu na žalovaného a bola to práve žalobkyňa, ktorá pre svoju sestru v tejto veci zabezpečovala
kontakt so žalovaným a dojednanie podmienok takéhoto prevodu vrátane kúpnej ceny, ktorá sa v zásade
nelíšila od kúpnej ceny dojednanej stranami sporu v posudzovanej kúpnej zmluve z 1.2.2016. Ide o

prevod realizovaný kúpnou zmluvou, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
povolený rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor pod
č. V 744/2017 zo dňa 8.3.2017. Tiež v tejto súvislosti žalovaný uvádza, že keď v roku 2020 realizoval
prevod stavby vo svojom hospodárskom dvore na inú osobu a v tej súvislosti bolo zabezpečované aj
usporiadanie právnych vzťahov k pozemkom pod touto budovou,
tak žalobkyňa prišla do sídla žalovaného a podieľala sa na riešení tejto veci, z čoho tiež nepochybne

plynie nielen plná spôsobilosť žalobkyne na posudzovaný právny úkon (kúpnu zmluvu zo dňa 1.2.2016)
v čase jeho vzniku ako aj v následnom období, ale zároveň
aj znalosť žalobkyne v danej problematike a jej zvýšená schopnosť orientovať sa v takejto problematike.
Preto opačné tvrdenia žalobkyne o jej nespôsobilosti na daný právny úkon
pre údajnú duševnú poruchu, nemajú podľa žalovaného žiadne opodstatnenie a sú celkom účelové.

3. Replika žalobkyne bola súdu doručená dňa 18.09.2020. Uviedla, že je pravdou, že v prítomnosti X..
D. začala spisovať parcely, ktoré si rozhodne chcela ponechať. Kvôli veľkému rozsahu týchto parciel,
sa dohodli že si zoznam skompletizuje v kľude a neskôr mu ho prinesie. Nepostrehla, že X.. D. tento
nekompletný zoznam odniesol

so sebou. Tento nie je datovaný, ani nepodpísaný, ide len o jeho prvú nedokončenú verziu. Nie je pravda,
že minimálna cena pozemkov nebola medzi stranami dohodnutá, táto mala byť minimálne 0,20 eur /m2.
O tom, že prvú zmluvu odmietol kataster zavkladovať, sa dozvedela od X.. D.. Nie je pravda, že to ona
chcela ísť do Trenčína na matriku. Od pôvodnej zmluvy skutočne odstúpila, avšak časom si uvedomila,
že sa jedná o zmluvu absolútne neplatnú.

4. Žalobkyňa doručila súdu ďalšie vyjadrenie dňa 22.11.2021. Uviedla, že je pravdou, že na súde
pracovala 46 rokov, od ukončenia školy v r. 1956. Pri uzatváraní zmluvy bola ovplyvnená ťažkou
životnou situáciou, čo žalovaný využil. V roku 2009 jej bola diagnostikovaný depresia, v r. 2010 navštívila
psychiatrickúambulanciu,ktorájejdiagnostikovaladepresiuťažkéhostupňaanasadilajejantidepresíva.

V liečbe pokračuje dodnes. Od decembra 2014 navštevuje aj kardiologickú ambulanciu. Kvôli ťažkým
okolnostiam zostalo financovanie jej rodiny na jej pleciach. Asi po roku od podpisu spornej zmluvy si ju
išla bližšie pozrieť a neverila, čo všetko sa v zmluve nachádza. V r. 2018 zaslala žalovanému oznámenie,
žeodstupujeodspornejzmluvy,ktorábolauzavretázanápadnenevýhodných podmienokavofinančnej
tiesni. V kúpnej zmluve sú uvedené aj lesné pozemky, ktoré majú hodnotu 6.000 eur, ale táto suma

nebola k celkovej hodnote pripočítaná.

5.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo v dňoch 26.11.2021
a 04.03.2022. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to:
čiastočné informatívne výpisy z LV: č.l. 20 LV č. XX k.ú. X., č.l. 21 LV č. XXX k.ú. X., č.l. č.l. 23 LV č. XX

k.ú. K., č.l. 24 LV č. XXX k.ú. K., č.l. 26 LV č. XXX k.ú. K., č.l. 28 LV č. XXX k.ú. K., č.l. 30 LV č. XXXX
k.ú. K., č.l. 32 LV č. XXXX k.ú. K., č.l. 34 LV č. XXXX k.ú. K., č.l. 36 LV
č. XXXX. k.ú. K., č.l. 38 LV č. XXXX k.ú. K., č.l. 40 LV č.XXXX k.ú. K., č.l. 41 LV č. XXX k.ú. C., č.l. 42
LV č. XXX k.ú. C., č.l. 43 LV č. XX k.ú. U. Q., č.l. 44 LV č. XXX k.ú. U. Q., č.l. 45 LV č. XXX U. Q., č.l.
47 LV č. XXX k. ú. U. Q., č.l. 49 LV č. XXX k. ú. U. Q.,

č.l. 50 LV č. XXX k.ú. U. Q., č.l. 52 LV č. XXX k.ú. U. Q., č.l. 54 LV č. XXX k.ú. U. Q., č.l. 56 LV č. XXX
k. ú. U. Q., č.l. 58 LV
č. XXX k.ú. U. Q., č.l. 59 LV č. XXX k.ú. U. Q., č.l. 61 LV č. XXX k.ú. U. Q., č.l. 63 LV č. XXXX k.ú. U.
Q., č.l. 65 Kúpna zmluva
zo dňa 01.02.2016, č.l. 71 verejná vyhláška, č.l. č.l. 76 LV č. XXX k.ú. U. Q., č.l. 77 psychologický

posudok, č.l. 79 potvrdenie o trhovej hodnote nehnuteľností, č.l. 80 výpis z účtu UniCredit Bank, č.l. 120
ručne písaný zoznam pozemkov, č.l. 121 odstúpenie
od kúpnej zmluvy - oznámenie nesúhlasu, č.l. 122 rozhodnutie Okresného úradu Trenčínč. vkladu V XXX/XXXX, č.l. 141 ponuka na odkúpenie pôdy, č.l. 142 ponuka na odkúpenie nehnuteľnosti
- návrh, č.l. 143 kúpna zmluva zo dňa 13.12.2019, č.l. 148 výpis z LV č. XXX
k. ú. U. Q., č.l. 162 potvrdenie o platbe.

Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný
skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a
rozhodol o žalobe.

5.2Žalobkyňanapojednávanívypovedala,žesamaišlazažalovanýmstým,žebychcelapredaťparcelu

103/1, pričom v tom čase jej oznámil, že o jej kúpu nemá záujem.
Po určitom čase štatutárny orgán žalovaného vyzval žalobkyňu na predaj iných parciel, ktoré boli v jej
vlastníctve, s týmto žalobkyňa súhlasila, avšak nemala v úmysle predať celý svoj majetok. Žalovaný ju
kontaktoval s tým, že zmluva je hotová, príde pre ňu a pôjdu ju
na matriku podpísať. Žalobkyňa nemala čas si ju prečítať. Nátlak na ňu žalovaný žiadnym spôsobom
nevyvíjal, avšak neoboznámil ju s tým, ktoré parcely sú predmetom kúpnej zmluvy. Keby vedela, že sú

tam aj parcely v intraviláne, túto by neuzatvorila, nakoľko majú inú hodnotu ako orná pôda. Ing. D., ktorý
s ňou celú túto záležitosť vyjednal, uviedol,
že v zmluve sú aj všetky jej lesy, ktoré síce nepotrebuje, ale musel ich odkúpiť.
S X.. H. sa stretla len pri jednaní o odstúpení od zmluvy, ktoré začala riešiť asi tak jeden rok od uzavretia
kúpnej zmluvy. Ďalej žalobkyňa uviedla, že parcelu 103/1 predala pánovi K. a to za cenu 4 eur na

m2, ide o parcelu, ktorá je vo dvore PD Melčice-Lieskové. Žalobkyňa bola vlastníčkou aj iných parciel
v tomto dvore, ktoré od nej odkúpil žalovaný predmetnou kúpnou zmluvou z 01.02.2016. Na otázky
PZ žalovaného žalobkyňa uviedla, že pred podpisom resp. po podpise skoršej kúpnej zmluvy zo dňa
11.06.2015 túto nemala k dispozícii, bola si ju sama zobrať na katastri, nemala ju k dispozícii ani pred
podpisom druhej zmluvy. Rozhodnutie OU TN katastrálny odbor o zamietnutí tej zmluvy nedostala, bola

som si ho zrejme zobrať na katastri. Nevnímala, že predmetom rozhodnutia a predaja bolo kvantum
pozemkov. Verila X.. D.. Tento jej síce nebránil v tom, aby si spornú kúpnu zmluvu prečítala, avšak toto
nestihla. Žalobu vypracovala sama a sama ju aj napísala. Rovnako aj vyjadrenia, ktoré doručila súdu.
Zoznam pozemkov, ktoré nechcela odpredať vypracovala až po uzatvorení zmluvy. Keď ju viezol X.. D.
na podpis zmluvy, do ruky jej dal 1.000 eur, aby mala nejakú finančnú hotovosť, pokým sa vybaví prevod

a ďalších 1.000 eur jej dal na účet. Na účet jej potom prišlo ešte 7.500 eur.

5.3 Štatutárny orgán žalovaného, podpredseda predstavenstva X.. X. D.,
na pojednávaní vypovedal, že žalobkyňa oslovila družstvo s tým, že chce predať niektoré parcely, bolo
to niekoľko stretnutí možno aj 15, ktoré boli zrealizované medzi žalobkyňou a ním. Na týchto stretnutiach

sa dohodli, ktoré pozemky chce predať a dohodli sa aj na cene za všetky. Následne vypracoval kúpnu
zmluvu, ktorú v 4 vyhotoveniach odovzdal žalobkyni, aby si išla overiť podpisy, toto si mala zabezpečiť
sama. Následne bol návrh na vklad zamietnutý, preto druhú zmluvu už vypracoval niekto, kto sa tomu
rozumie a následne
sa opäť stretli, kedy si so žalobkyňou dohodli, čo presne chce predať, teda či predá

aj spoločnú nehnuteľnosť s lesmi. Žalobkyňa na toto stretnutie priniesla aj zoznam parciel, ktoré si chce
ponechať. Takto vypracovanú kúpnu zmluvu jej opäť v 4 vyhotoveniach priniesol. S tým Trenčínom to
bolo tak, že žalobkyňa uviedla, že má v Trenčíne sestru, a že ju chce ísť navštíviť. Na to sa dohodli,
že popritom si dá na matrike overiť podpisy a následne túto zmluvu zanesie X.. D. na kataster. Takto
navštívili teda spolu matriku a podpísané zmluvy zaniesol sám na kataster. Zmluvy priniesol žalobkyni

deň alebo dva predtým, ako išli na matriku. Na rokovaniach so žalobkyňou bol väčšinou sám niekedy
bol prítomný
aj Ing. H., ktorý ma kanceláriu vedľa. Zoznam pozemkov, ktorý predložila žalobkyňa bol vypracovaný
pred uzatvorením druhej kúpnej zmluvy, keď sa dohadovali o tom, ktoré parcely žalobkyňa predá. Jedno
vyhotovenia z každej zmluvy vždy zostalo žalobkyni, jedno žalovanému a dve išli na kataster. Čo sa

týka hotovosti žalobkyňa od neho žiadnu nedostala. Bola jej vyplatená záloha na účet v sume 1.000 eur
pri uzatvorení prvej zmluvy.
Túto jej žalovaný ponechal napriek tomu, že nedošlo k zavkladovaniu zmluvy, nakoľko uvádzala, že
potrebujepeniazeatátojejnáslednebolazapočítanánakúpnucenupridruhejzmluve.Čosatýkakúpnej
ceny, túto si žalovaný vždy určuje za všetky parcely spolu podľa kvality pôdy, táto je pri jednotlivých

parcelách rôzna, preto si žalovaný každú parcelu ocení a predávajúcemu následne oznámi celkovú
kúpnu cenu za všetka parcely. Na žalobkyňu
pri uzatvorení zmluvy nevyvíjal žiadny nátlak, vždy pri rokovaniach mu pripadala pripravená, vedela čo
chcela. Po zavkladovaní druhej kúpnej zmluvy ešte komunikovali nakoľko žalobkyňa uviedla, že keď sapodarí predať jej pôdu, záujem o predaj má aj jej sestra. Takže žalovaný so žalobkyňou komunikoval
aj pri sprostredkovaní tohto predaja.

5.4 Súd zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne - jej dcéry, a to z
dôvodu, že sama žalobkyňa uviedla, že dcéra pri rokovaniach so žalovaným ani pri uzatváraní ani
jednej z kúpnych zmlúv nebola, až následne, keď jej ukázala kúpnu zmluvu sa o to začala zaujímať a
chodila so žalobkyňou po všetkých úradoch kde ju doprevádzala. Svedkyňa teda vie o skutočnostiach,
ktoré nasledovali až po uzatvorení kúpnych zmlúv. Súd z uvedených dôvodov nepovažoval výpoveď

svedkyne za relevantnú vzhľadom na predmet konania.

5.5 Žalobkyňa v rámci záverečného návrhu uviedla, že mala záujem aj o to,
aby bola v konaní predložená aj nájomná zmluva uzavretá so žalovaným, nakoľko táto obsahovala
aj zoznam pozemkov, ktoré vlastnila a keby jej bol žalovaný vyplatil nájomné, nemuselo dôjsť ani k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nakoľko veľmi potrebovala peniaze.

5.6Právnyzástupcažalovanéhovrámcizáverečnéhonávrhuuviedol,žežalobupovažujezanedôvodnú
a nepodloženú. Vykonaným dokazovaním ako aj výsluchom žalobkyne bolo preukázane, že neexistuje
dôvod absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy.
Sama výpoveď žalobkyne vyvracia jej tvrdenia, že uzatvárala predmetnú zmluvu pri absencii slobodnej

vôle, nakoľko uviedla, že v danom čase sa rozhodla predmetnú nehnuteľnosti predať, keďže potrebovala
peniaze a s odstupom času takmer 3 roky po uzavretí tejto kúpnej zmluvy vzniesla námietky o
nevýhodnosti kúpnej ceny. V konaní nebola preukázaná ani prípadná nespôsobilosť žalobkyni na právne
úkony, a to ani predloženým psychologickým posudkom, ktorý bol vpracovaný až niekoľko rokov po
uzatvorení predmetnej kúpnej zmluvy a neboli preukázané také skutočnosti, ktoré boli robili žalobkyňu

nespôsobilou na tento právny úkon. Ak žalobkyňa uvádza, že podpísala niečo, čo si sama prečítala ide
o tzv. ľahkovážnosť, a preto musí niesť následky. Ak uvádza, že konala v omyle v rozsahu pozemkov,
ktoré chcela predať alebo kúpnej ceny v tejto časti vznáša námietku premlčania. Vzhľadom na to, že v
konaní neboli preukázané tvrdenia žalobkyne, navrhuje žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Ak aj žalobkyňa v konaní žiada, aby nebola povinná resp. zaviazaná

na náhradu trov konania poukazuje na to, že v konaní v žiadnym spôsobom nepreukázala dôvody, pre
ktoré by mal súd rozhodnúť tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná.

6.1 Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

6.2Podľa§38ods.1a2Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,pokiaľten,ktohourobil,nemá
spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.
6.3 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

6.4 Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

6.5 Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
7.1 V konaní bolo nesporným, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená kúpna zmluva zo dňa

01.02.2016, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych práv k podielom pozemkov uvedených v čl.
1 ods. 1 zmluvy z predávajúcej (žalobkyne)
na kupujúceho (žalovaný). Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 9.500 eur a strany
sa dohodli, že kupujúci zaplatí predávajúcej dohodnutú výšku kúpnej ceny prevodom na účet do 14
kalendárnych dní od právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru o

povolení vkladu podľa tejto zmluvy.
7.2 Z verejnej vyhlášky zo dňa 02.10.2015 súd zistil, že žalobkyňa ako vlastník podielov
spoločnej nehnuteľnosti členov Pozemkového spoločenstva bývalých urbárnikov Zemianske Lieskové
a výbor Pozemkového spoločenstva bývalých urbarníkov Zemianske Lieskové ponúkajú ostatnýmspoluvlastníkom podielov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť uvedené spoluvlastnícke podiely na predaj,
za cenu 6.000 eur kupujúcemu: Poľnohospodárske družstvo Melčice - Lieskové.
7.3 Z posudku vypracovaného N.. et Mgr. Alenou Bednárovou zo dňa 06.11.2019, súd zistil, že tento

bol vypracovaný na žiadosť žalobkyne. Ide o psychologické vyšetrenie so záverom, že u pacientky
vplyvom životných okolností, v tiesnivej životnej situácii, po úmrtí manžela, bola narušená jej schopnosť
racionálnej analýzy a prežívaná apatia a ľahostajnosť k okolitému dianiu jej neumožňovala posúdiť
dôsledky jej konania v zmysle podpisu kúpnej zmluvy. Táto pretrvávala aj v rozmedzí cca dvoch rokov
po podpise poslednej kúpnej zmluvy. U pacientky je aj aktuálne manifestná depresívna a úzkostná

symptomatika, kvôli ktorej užíva medikáciu v zmysle psychiatrickej preskripcie.
7.4 Z potvrdenia o trhovej hodnote nehnuteľností zo dňa 08.01.2020 vyplýva,
že orná pôda v kat. úz. Melčice Lieskové, Zemianske Lieskové a Ivanovce má trhovú hodnotu v rozpätí
od 0,50 eur/ m2 do 1,30 eur/ m2.
7.5 Z fotokópie zoznamu predloženého žalovaným súd zistil, že ide o rukou písaný zoznam parciel, ktoré
žalobkyňa nemienila predať. Je nedatovaný a nepodpísaný.

7.6 Z listiny zo dňa 14.12.2018 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobkyni,
že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2016 neakceptuje. Kúpnu zmluvu považuje žalovaný za
riadne a platne uzavretú, ktorá nadobudla právne účinky rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. Žalobkyňou uvádzaný dôvod odstúpenia daný nie je.
7.7 Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.12.2019 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako predávajúcou a p. S. K. ako

kupujúcim súd zistil, že predmetom uvedenej zmluvy je prevod vlastníckeho práva k pozemku, parc.
registra E, parc. č. 103/1, pre kat. úz. U. Q., druh pozemku: orná pôda o výmere 1.309 m2, za kúpnu
cenu v sume 6.545 eur. Ide o parcelu tvoriacu súčasť hospodárskeho dvora PD Melčice - Lieskové, ním
aj užívanú.
7.8 Z čiastočného výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že dňa 12.06.2015 bola

na bankový žalobkyne prevedená suma vo výške 1.000 eur. A dňa 15.03.2016 bola na účet žalobkyne
prevedená suma 8.500 eur.
7.9 Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sporové strany uzatvorili dňa
01.02.2016 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych práv k podielom pozemkov
uvedených v čl. 1 ods. 1 zmluvy z predávajúcej (žalobkyne)

na kupujúceho (žalovaný). Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 9.500 eur a strany
sa dohodli, že kupujúci zaplatí predávajúcej dohodnutú výšku kúpnej ceny prevodom na účet do 14
kalendárnych dní od právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru o
povolení vkladu podľa tejto zmluvy. Kúpna cena bola uhradená žalovaným v prospech bankového účtu
žalobkyne v dvoch častiach, pričom prvá časť )vo výške 1.000 eur bola žalobkyni zaplatená po podpise

prvej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami zo dňa 11.06.2005, t.j. dňa 12.06.2015.
Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, bolo rozhodnuté tak, že návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností na základe tejto (prvej) kúpnej zmluvy bol zamietnutý. Napriek tomu, žalovaný
ponechal žalobkyni zálohu vo výške 1.000 eur a započítal si ju na časť kúpnej ceny dohodnutej v (druhej)
kúpnej zmluve zo dňa 01.02.2016. Druhá časť kúpnej ceny vo výške 8.500 eur bola žalobkyni uhradená

bankovým prevodom z účtu žalovaného dňa 15.03.2016. Či boli nejaké peňažné prostriedky poskytnuté
žalovaným žalobkyni aj v hotovosti,
tak ako to uvádzala v žalobe, počas cesty autom na matriku v Trenčíne, v konaní preukázané nebolo,
a na posúdenie veci to napokon ani nemalo vplyv.
7.10 Žalobkyňa sa domáhala podanou žalobou určenia vlastníckeho práva k pozemkom, resp. k

spoluvlastníckym podielom na pozemkoch, ktoré boli predmetom prevodu v zmysle kúpnej zmluvy zo
dňa01.02.2016,uzatvorenejmedzisporovýmistranami,atozdôvoduabsolútnejneplatnostipredmetnej
kúpnej zmluvy. Tento právny úkon považuje za absolútne neplatný z dôvodu jeho rozporu s dobrými
mravmi (§ 39 OZ), z dôvodu,
že v čase, keď urobila tento právny úkon, trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento úkon

neschopnou (§ 38 OZ). Zároveň tento právny úkon napĺňa podľa žalobkyne znaky úžery podľa § 39a
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa poukazovala na výšku kúpnej ceny dojednanej v kúpnej zmluve,
ktorú považuje za nepomerne nižšiu oproti cene obvyklej, trhovej, ktorá sa pohybuje od 0,50 eur/ m2
do 1,30 eur/ m2.
7.11 Žaloba žalobkyne je v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobou určovacou a

žalobkyňa sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy,
ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym
prostriedkom odstrániť a právne postavenie žalobkyne je ohrozené. Súd sa preto zaoberal tým, či je
daný naliehavý právny záujemna predmetnom určení vlastníckeho práva. U nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom návrhu je v
katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník žalovaný, a preto má žalobkyňa
vo vzťahu k žalovanému naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam

zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpisy z LV preukazujú vlastnícke právo) a na jeho
právne účinky, je právne postavenie žalobkyne za tejto situácie neisté a bez požadovaného určenia
by jej právo mohlo byť aj ohrozené. Žalobkyňa
má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko právne postavenie žalobkyne je
neisté, pozitívnym určením vlastníckeho práva žalobkyne by sa jej právne postavenie stalo istým.

7.12 Zároveň nebolo v konaní preukázané, že by žalobkyňa v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa
01.02.2016 trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tento úkon nespôsobilou. Žalobkyňa
predložila záznam z vyšetrenia klinickou psychologičkou
zo dňa 25.11.2019, t.j. viac ako tri roky po uzavretí kúpnej zmluvy. Z takto predloženého záznamu však
nemožno vyvodiť záver, že žalobkyňa v čase uzatvárania právneho úkonu trpela duševnou poruchou,
ktorá ju robila nespôsobilou na tento úkon. Súd zohľadnil skutočnosti, že žalobkyňa spísala a podala

žalobu, ako aj všetky ostatné vyjadrenia doručené súdu sama, v konaní pred sudom vystupovala sama
osobne, a ako vyplynulo z jej výsluchu, v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy si dôverovala,
verila svojmu úsudku a nepovažovala za potrebné sa poradiť s rodinou alebo inou odborne znalou
osobou. Z výsluchu podpredsedu PD Melčice - Lieskové vyplynulo, že žalobkyňa počas všetkých
stretnutí, ktoré sa pred uzatvorením kúpnej zmluvy realizovali, vždy pôsobila, že vie čo chce a že je

v problematike zorientovaná. Stretli sa aj po uzatvorení kúpnej zmluvy, keď sa riešili ďalšie záležitosti
ohľadom pozemkov nachádzajúcich sa v dvore PD, a pri sprostredkovaní predaja pozemkov sestry
žalobkyne. Napokon aj sama žalobkyňa predložila v konaní ako listinný dôkaz kúpnu zmluvu uzatvorenú
dňa 13.12.2019 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a p. S. ako kupujúcim. V tomto prípade už
žalobkyňa netvrdila, že by nebola spôsobilá na takýto právny úkon. Súd poukazuje na fakt, že toto sa

udialo len necelý mesiac potom, ako bola klinickou psychologičkou vypracovaná správa o duševnom
stave žalobkyne. Tvrdenia žalobkyne, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 1.2.2016 trpela
duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento úkon neschopnou sa potom súdu javia ako účelové.
Bez ohľadu na to z predloženej správy, je zrejmé, že psychologička realizujúca takéto vyšetrenie
žalobkyne, nemohla žiadnym spôsobom objektívne zistiť a charakterizovať stav žalobkyne v čase

urobenia daného právneho úkonu a mohla len vychádzať zo subjektívnych tvrdení žalobkyne. Pričom
konkrétna duševná porucha sa ani v danej správe nekonštatuje. Žalobkyňa sama potvrdila, že pracovala
46rokovnasúdeaverilasi,žezvládneuvedenézmluvyuzatvoriťsama,bezpomociinýchosôb,nakoľko
mala dlhoročnú skúsenosť s úradnými listinami a zmluvami o prevode nehnuteľností.
7.13 Medzi náležitosti právneho úkonu patria podľa § 38 Občianskeho zákonníka

aj náležitosti týkajúce sa osoby, ktorá právny úkon vykonáva. Spôsobilosť na právne úkony vymedzuje
Občiansky zákonník všeobecne pre fyzické osoby v § 8 - 10 Občianskeho zákonníka. Osoba, ktorá
právny úkon vykonáva, musí byť spôsobilá na vykonanie toho právneho úkonu, ktorý robí, inak musí
konať prostredníctvom svojho zástupcu (zákonného zástupcu, poručníka, opatrovníka).
7.14 Okrem obmedzení, ktoré majú trvalý charakter, Občiansky zákonník pozná

aj takzvané dočasné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Právne úkony môžu byť neplatné už
z toho dôvodu, že boli urobené v duševnej poruche aj bez toho, aby bolo treba, aby táto osoba bola
pozbavená spôsobilosti na právne úkony. V tomto prípade ide
o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré trvá po obmedzený čas v prípade, ak osoba vykoná
úkon v stave, kedy nie je schopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje konanie.

Skutočnosť, či osoba konala v stave duševnej poruchy, sa skúma vždy pri každom posudzovanom úkone
(alebo navzájom súvisiacich súboroch úkonov).
Čas preskúmania duševnej poruchy sa musí viazať na čas vykonania právneho úkonu.
7.15 Súd preto konštatuje, že v konaní sa žalobkyni nepodarilo preukázať, že pri uzatváraní predmetnej
kúpnej zmluvy konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon nespôsobilou.

7.16 Konštatovanie, že slobodne, vážne a určito urobený právny úkon je z dôvodu nedovolenosti
absolútne neplatný, je vo svojej podstate hrubým zásahom do zmluvnej autonómie strán.
7.17 Ustálená judikatúra slovenského, ako aj českého ústavného súdu jednoznačne preferuje výklad
právneho úkonu, ktorý podporuje jeho platnosť (potius valeat actus quam pereat). Podľa Ústavného
súdu SR: „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť

zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak
vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a niezásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1
Ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci
k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“ (I. ÚS 242/07, podobne I. ÚS

640/2014, I. ÚS 184/2015, II. ÚS 294/2018).
7.18 Medzi ďalšie náležitosti platného právneho úkonu patrí ďalej jeho dovolenosť - právny úkon nesmie
svojím obsahom alebo účelom byť v rozpore so zákonom, obchádzať zákon, ani byť v rozpore s dobrými
mravmi (§ 39 OZ).
7.19 V literatúre a judikatúre možno nájsť viaceré definície dobrých mravov.

Ide najmä o základné, všeobecné uznávané a v spoločnosti panujúce morálne zásady, ktoré sa týkajú
vzťahov a konania medzi ľuďmi. Najvyšší súd SR definoval dobré mravy ako obvyklé, poctivé a
spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám
(R 5/2009).
7.20 V právnej teórii aj praxi často vyvstáva otázka, či v rámci skutkovej podstaty rozporu s dobrými
mravmi možno skúmať aj primeranosť zmluvných plnení - teda, či hrubý nepomer v hodnote plnení

možno pre rozpor s dobrými mravmi sankcionovať neplatnosťou (napr. vo vzťahu k cene, úrokom, atď.).
7.21Súdkonštatuje,žezvykonanéhodokazovanianevyplynulo,žebyKúpnazmluvazodňa01.02.2016
mala byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa jej rozpor s dobrými mravmi videla v tom, že zmluva
napĺňa aj znaky úžery v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že pozemky získané žalovaným
od žalobkyne v celkovej výmere 82.005,91 m2 sú v hrubom nepomere k odplate získanej žalovanou za

ich prevod v sume 9.500 eur. Skutočná jednotková cena uvedená v zmluve je o 42% nižšia ako bola
dohoda účastníkov, ale aj nepomerne nižšia ako je cena obvyklá, trhová, ktorá sa pohybuje
od 0,5 eur/m2 do 1,30 eur/m2. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že štatutár žalovaného na ňu pôsobil citovým
vydieraním, keď poukazoval, ako si vážil jej rodičov, že to boli svedomití a pracovití ľudia, zneužil jej
tiesnivú životnú situáciu a pod zámienkou pomoci ju podviedol, keď

sa výrazne odchýlil od predchádzajúcej ústnej dohody o kúpnej cene za pozemky.

7.22 Súd v prvom rade uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo,
že by medzi sporovými stranami došlo k dohode ohľadom (minimálnej) kúpnej ceny tak, ako to uvádzala
žalobkyňa.

7.23 Tieto tvrdenia sa však žalobkyni nepodarilo v konaní preukázať a neuniesla tak dôkazné bremeno.
Štatutár žalovaného poprel, že by medzi sporovými stranami došlo k predchádzajúcej ústnej dohode
ohľadom kúpnej ceny za m2, tak ako uvádzala žalobkyňa. Žalovaný tvrdil, že pri pozemkoch nemožno
určiť jednotnú cenu za m2, nakoľko ide o pôdu s rôznou bonitou, preto je potrebné každú parcelu oceniť a
následne je praxou žalovaného, určiť celkovú kúpnu cenu za celý predmet prevodu. Danú kúpnu zmluvu

žalobkyňa
so žalovaným uzavrela za vzájomne dohodnutých podmienok, ktoré v porovnaní so skutočne
realizovanými prevodmi obdobných pozemkov v danom mieste a čase vôbec nepredstavovali nápadne
nevýhodné podmienky a žalovaný zároveň nemal v danom čase vedomosť o tom,
že by žalobkyňa pristupovala k uzavretiu kúpnej zmluvy v akejkoľvek tiesni, keď to bola práve žalobkyňa,

ktorá o predaj pozemkov prvotne prejavila záujem. Táto skutočnosť vyplynula aj z tvrdení žalobkyne,
ktorá v rámci výsluchu, ako aj v žalobe uviedla, že mala záujem predať pozemky, aby získala finančnú
hotovosť na pokrytie potrieb svojej domácnosti. Obrátila sa preto na žalovaného, ktorý mal ešte pred
smrťou jej manžela záujem o odkúpenie niektorých parciel. Rovnako vyplynulo z tvrdení žalobkyne, že
táto nepožiadala žalovaného o dostatočný čas na prečítanie si predmetnej kúpnej zmluvy (hoci tento

tvrdil,
že žalobkyni poskytol zmluvy vždy vopred). Žalobkyňa preto postupovala neopatrne a ľahkovážne, keď
nevenovala dostatočný čas oboznámeniu sa s predmetnou zmluvou.
Avšakztohotodôvodutaktouzavretázmluvanemôžepredstavovaťzmluvuuzavretúvtiesnizanápadne
nevýhodných podmienok a zároveň zmluvu uzavretú v rozpore s dobými mravmi.

7.24 Žalobkyňa na preukázanie, že obvyklá trhová cena porovnateľných pozemkov (ornej pôdy) v
katastrálnom území Melčice Lieskové, Zemianske Lieskové a Ivanovce,
t.j. v lokalitách, aké boli predmetom prevodu medzi stranami sporu, je od 0,50 eur/m2
do 1,30 eur/m2 predložila potvrdenie realitnej kancelárie zo dňa 08.01.2020. Z tohto potvrdenia okrem

samotného konštatovania rozpätia trhovej hodnoty pozemkov nevyplýva žiaden údaj, z ktorého by takéto
ceny pozemkov skutočne vyplývali resp. spôsob ich zistenia. Toto potvrdenie je naviac datované dňa
08.01.2020, t.j takmer 4 roky potom, ako bola uzatvorená predmetná kúpna cena. Súd sa stotožnil snámietkou žalovaného, že posúdenie otázky kúpnej ceny, by záviselo od posúdenia skutočností, na
ktoré treba odborné znalosti
a teda objektívne by bolo možné obvyklú všeobecnú hodnotu porovnateľných pozemkov

v danom mieste a čase určiť predovšetkým znaleckým dokazovaním, čo žalobkyňa nenavrhla a
nepredložila ani súkromný znalecký posudok.

7.25 Záverom súd uvádza, že od uzatvorenia (prvej) kúpnej ceny zo dňa 11.06.2015 do uzatvorenie
(druhej) kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2016 uplynulo takmer 8 mesiacov, čo je dostatočne dlhá doba na to,

aby sa žalobkyňa mohla zaujímať o rozsah pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv. Počas tohto
obdobia si mohla premyslieť, čo vlastne chce predať, čo aj nepochybne urobila, keď pred štatutárom
žalovaného začala spisovať pozemky, parcely, ktoré nechce predať. Súd neuveril tvrdeniu žalobkyne,
že tento zoznam bol spísaný
až po uzatvorení druhej kúpnej zmluvy, nakoľko parcely obsiahnuté v zozname, nie sú predmetom
prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2016. Z uvedeného súd vyvodil záver, že žalobkyňa si

premyslela obsah kúpnej zmluvy a rozsah pozemkov, ktoré chce reálne predať. Súd sa domnieva, že
nespokojnosť žalobkyne s obsahom kúpnej zmluvy, konkrétne s kúpnou cenou, sa mohol objaviť až po
rokoch, keď sa o pozemky začali zaujímať príbuzní žalobkyne.

7.26 Súd v konaní nezistil ani také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by štatutár žalovaného

X.. D. citovo vydieral žalobkyňu a manipuloval ju k predaju predmetných pozemkov. Jediným tvrdením,
od ktorého žalobkyňa odvodzuje túto svoju domnienku, je že X.. D. žalobkyni poukazoval na to, ako si
vážil jej rodičov, že ich poznal a boli to slušní ľudia. Tu súd nevzhliadol žiadnu manipuláciu, len bežnú
ľudskú slušnosť vo vzťahu k žalobkyni ako staršej osobe.

7.27 Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka je vo vzťahu špeciality k úprave
§ 37 a § 39. Úmyselné vyvolanie omylu by bolo možné subsumovať pod rozpor s dobrými mravmi v
zmysle § 39 alebo pod nedostatok vážnosti vôle podľa § 37. V súlade so zásadou špeciality sa však v
týchto prípadoch aplikuje § 49a a dotknutý právny úkon tak bude postihnutý relatívnou (nie absolútnou)
neplatnosťou.

7.28 Základom právneho inštitútu omylu je chápanie zmluvy ako stretnutia vôle dvoch zmluvných strán
(dvoch prejavov vôle). Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka upravuje právne následky omylu ?
teda vady vôle. Omyl možno vymedziť ako nesprávnu alebo neúplnú predstavu o skutočnosti. Tzv.
vnútorný omyl spočíva v tom, že konajúca osoba má nesprávnu alebo nedostatočnú predstavu o

právnych účinkoch vykonávaného právneho úkonu; vonkajší omyl spočívajúci v rozpore medzi vôľou
konajúceho a jej prejavom je upravený v § 45 ods. 2. Spoločným znakom definície omylu je nezhoda
vôle s prejavom. Osoba konajúca v omyle sa môže relatívnej neplatnosti dovolávať len vtedy, ak osoba,
ktorej bol právny úkon určený, (i) tento omyl vyvolala alebo (ii) o ňom musela vedieť.

7.29 V tejto súvislosti súd uvádza, že žalobkyňa žalobou tvrdila len absolútnu neplatnosť predmetnej
kúpnej zmluvy, nie relatívnu neplatnosť s poukazom na § 49a OZ.
Súd sa však zaoberal aj touto možnosťou a vyhodnotil, že žalobkyňa nemohla vo vzťahu k predmetnej
kúpnej zmluve konať v omyle, a to z dôvodov uvedených vyššie. Stručne súd uvádza, že medzi
sporovými stranami došlo k predchádzajúcej dohode o predmete kúpnej zmluvy, ako aj o výške kúpnej

ceny. Naviac v konaní nebolo preukázané také konanie žalovaného resp. jeho štatutárnych orgánov,
ktoré by nasvedčovalo tomu, že omyl (ak by existoval) bol vyvolaný žalovaným a tento o ňom vedel.

7.30 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu posúdil ako nedôvodnú a zamietol
ju v celom rozsahu.

8.1 Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8.2 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

8.3 O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že
žalovanému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalovaný
mal vo veci úplný úspech.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len
vrozsahuvykonanejopravy.OodvolaníbuderozhodovaťKrajskýsúdvTrenčíne.Odvolaniemôžepodať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.