Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 30. január 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/260/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616205050
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5616205050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: Slovenská republika, v jej mene
koná Slovenský hydrometeorologický ústav, so sídlom Jeséniova 17, 833 15 Bratislava, IČO: 00 156
884, zastúpeného JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom so sídlom Hurbanovo námestie 1, 811 06
Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 173 353, proti žalovaným: 1/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Z. XX/XX, XXX XX U. M., 2/ W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX/XX, XXX XX U. M., obaja
zastúpení JUDr. Dagmar Burdovou, advokátkou so sídlom Garbiarska 2583, 031 01 Liptovský Mikuláš,
IČO: 51 790 394, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v konaní o odvolaní žalovaných 1/ a 2/

proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/154/2016-91 zo dňa 11. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/154/2016-91 zo dňa 11. marca 2019 potvrdzuje.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

III. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš nariaďuje opravu rozsudku č. k. 6C/154/2016-91 zo dňa 11.

marca 2019 v označení žalovanej 2/ v záhlaví rozsudku, a to tak, že priezvisko tejto správne znie: „T.“.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalobca
je vlastníkom pozemku parcely registra C-KN evidovaného na katastrálnej mape, parcelné č. 408 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 920 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie U. M., obec U. M., okres U. O., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/3-ina k celku (výrok
I.). Žalobcovi priznal náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II.).
2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.04.2010 (pôvodne

uplatnenou ako vzájomný návrh v spore vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod spis. zn.
13C/146/1997 smerujúci proti právnemu predchodcovi žalovaných 1/ a 2/ Ing. M. Y.) domáhal určenia, že
je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k vyššie označenému pozemku (ďalej tiež „sporný
pozemok“), ktorý je v súčasnosti v katastri nehnuteľností evidovaný na žalovaných 1/ a 2/.
3. Žalovaní sa spoločným podaním vyjadrili k žalobe a navrhli ju zamietnuť, pretože nárok žalobcu
neuznávajú. Uviedli, že žalovaný podiel na spornom pozemku, riadne kúpili notárskou zápisnicou,
predmet kúpy nebol sporný. Za podiel zaplatili predávajúcim kúpnu cenu v súlade s vtedy platnými

cenami pozemkov v U. M.. Od kúpy podielu na spornom pozemku, riadne platia za pozemok dane.
Podľa ich názoru žalobca zakladá svoj nárok na neúčinnej zmluve z roku 1987, ktorá nikdy nebola nikým
akceptovaná. Žalobca sa mohol domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy ešte v trojročnej premlčacej dobe.Žalovaní ďalej uviedli, že ako vlastníci pozemok užívali a starali sa oň, vnášali doň svoje úspory a svoju
prácu.Žalobcavminulostinemalzáujemopozemok,jetedazvláštne,žesadomáhavlastníctvaažteraz.
4. Žalobca k obrane žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že žiadne z tvrdení žalovaných nie je spôsobilé

spochybniť ním uplatnený nárok. Pokiaľ aj žalovaní kúpili časť pozemku v roku 2012, išlo o kúpu od
nevlastníka, ktorý nemal dispozičné právo k nehnuteľnosti. Nemal tak dôvod v minulosti reflektovať a
ponuku právneho predchodcu žalovaných o odkúpenie žalovaného spoluvlastníckeho podielu, keďže už
bol vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy z roku 1987. V čase uzavretia
kúpnej zmluvy, na podklade ktorej mali nadobudnúť sporný spoluvlastnícky podiel žalovaní 1/ a 2/ bola

podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva k časti pozemku. Žalobca ďalej uviedol, že bol pred
rokom 1987 štátnou organizáciou, a teda na vznik vlastníckeho práva sa nevyžadoval zápis v katastri
nehnuteľností, ani iná autorizácia. Predmetný pozemok je súčasťou jeho rekreačného areálu, a ten
nepretržite od roku 1987 využíva.
5. Žalovaní 1/ a 2/ v reakcii na žalobcu uviedli, že žalobca nikdy v minulosti sporný pozemok nekosil,
neužíval,neupravoval,čiženeprejavovaloňzáujem.Kebybolurobilprávnekrokykvlastníctvu,nenastali

by následné právne úkony. Už niekoľko rokov predtým, ako nadobudli časť pozemku, sa od roku 1997
viedol súdny spor. V tej dobe dobrej viere nadobudli v roku 2012 pozemok od predávajúceho M. Y.,
pričom tento prevzal v dobrej viere dedičstvo po svojom starom otcovi M. Y.. Žalobca ničím nepreukázal
dobromyseľnosť a oprávnenú držbu predmetného pozemku. Naopak, oni pozemok udržiavali a starali sa
oň, platili dane a kosili v celosti, hoci im patrí len podiel na tomto pozemku. Ak by boli právni nástupcovia

M. Y. vedeli, že časť pozemku bola predaná žalobcovi, neboli by prevzali dedičstvo a neboli by platili
dane a poplatky. Žalovaní v ďalšom namietali aj obsah kúpnej zmluvy z roku 1987 a nesúlad so zápismi
vlastníctva a súčasne, že sa v nej nenachádza presný dátum jej uzavretia. Podľa ich názoru geometrický
plán, na ktorý zmluva v ust. čl. I. odkazuje, neexistuje. Tiež vyjadrili pochybnosť o pravosti kúpnej zmluvy
a či táto nebola dodatočne upravovaná, teda či v ust. čl. I. zmluvy nebola dopisovaná posledná parcela

č. 408. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižných vložkách č. 8/b/2 a 8/b/3/6,
pričom parcela č. 408 vznikla z pôvodnej parcely č. 8/b/3/9 vedenej ako spoločný dvor, zapísanej v
pozemnoknižnej vložke č. XXX.
6. Súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav. Z pripojeného
spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš vedeného pod spis. zn. 13C/146/1997 zistil, že v rámci

tohto konania boli produkované dôkazy významné pre rozhodnutie v prejednávanom spore, a to najmä
znalecký posudok č. 8/2015 znalkyne Ing. Márie Blahovcovej z odboru geodézia a kartografia v spojení
s jej odborným vyjadrením zo dňa 10.06.2016. Podľa tohto znaleckého posudku a odborného vyjadrenia
znalkyne bol sporný pozemok vytvorený z časti pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9 spoločný dvor, ktorá
bola pôvodne zapísaná v pozemnoknižnom protokole č. 659 a následne odpísaná do pozemnoknižnej

vložky č. XX v podiele o veľkosti 3/6, do pozemnoknižnej vložky č. XXX v podiele o veľkosti 2/6 a
do pozemnoknižnej vložky č. XXX v podiele o veľkosti 1/6. Z iných pozemnoknižných parciel sporný
pozemok vytvorený nebol. Výmera spoločného dvora - pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9 o veľkosti
1705 m2 nie je záväznou. Zvyškovou parcelou z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9 po zápise
spornej parcely na LV je pozemok parcela KN-E č. 8/514 - ostatná plocha o výmere 256 m2, evidovaná

na LV č. XXXX, k. ú. U. M.. Pozemok parcela KN-E č. 408 nikdy neexistoval. Sporný pozemok bol
preklopený (prečíslovaný) do registra KN-C pod č. 408. Pozemok parcela EN č. 408 nie je identický s
časťou žiadneho iného pozemku pozemnoknižného registra, bol vytvorený výlučne len z časti pozemku
pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9. Pozemok pozemnoknižná parcela č. 8/b/3/6 nie je identický s
pozemkom parcela EN č. 408 (resp. KN-C č. 408). Pokiaľ je v identifikácii parciel k pozemku vedenom

v pozemkovej knihe identifikovaná v registri EN (resp. KN-C) iná parcela, ako mu prislúcha, je zrejmé,
že došlo k nesprávnosti, ktorá má za následok, že na list vlastníctva sa zapíšu iné právne a vlastnícke
vzťahy, ako vlastnícke vzťahy prislúchajúce jednotlivým spoluvlastníkom podľa pôvodného zápisu v
pozemkovej knihe.
7. Z pozemnoknižného protokolu č. 657 pre obec Z. M. ďalej súd prvej inštancie zistil, že majetková

podstata - intravilán s domom č. XX zapísané pod parcelným č. 8/b/2, humno zapísané pod parcelným
č. 8/b/3/6, záhrada zapísaná pod parcelným č. 8/b/3/3 a záhrada zapísaná pod parcelným č. 8/b/5/2, boli
vo vlastníctve M. Y. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 k celku a O. Y., rod. M. v spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 1/2-ica k celku. Podľa poznámky vpísanej v pozemnoknižnom protokole č. 657 s
vlastníctvom parcely č. 8/b/3/3, záhrada o výmere 986 m2 je spojené vlastníctvo spoločného dvora

parcelné č. 8/b/3/9 z protokolu č. 659 ideálnymi 2/6-inami. Z fotokópie pozemnoknižného protokolu č.
659 pre obec Z. M. zistil, že je na nej zapísaná majetková podstata - spoločný dvor pod parcelným č.
8/b/3/9 o výmere 1.705 m2.8. Podľa kúpnej zmluvy vyhotovenej dňa 01.12.1987 (dátum jej neskoršieho podpisu), uzavretej
medzi predávajúcim M. Y., nar. XX.XX.XXXX (zrejme správne XX.XX.XXXX) a kupujúcim Slovenský
hydrometeorologický ústav Bratislava, kupujúci touto zmluvou nadobudol nehnuteľnosti zapísané v

pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. U. M., parcely č. 8/b/2 a č. 8/b/3/6 dom a humno identifikované
geometrickým plánom vyhotoveným Geodéziou, n. p. Žilina NO EN 252 ako parcely č. 400, č. 401/4, č.
403, č. 407/3, č. 413 a č. 408. Podľa ust. čl. II. tejto zmluvy boli nehnuteľnosti odpredané kupujúcemu za
kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom znalca Štefana Užíka vo výške 47.220,- Kč. Podľa ust. čl. VII.
tejto zmluvy kúpna zmluva nepodlieha registrácii na štátnom notárstve a je oslobodená od prevodných

poplatkov. Podľa geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou, n. p. Žilina NO EN 252 bol zameraný
skutočnýstavnehnuteľnostínaúčelprevoduvlastníctva.Zgeometrickéhoplánujezrejmé,žezpôvodnej
pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9 (tzv. spoločný dvor) bola okrem iných vytvorená aj parcela č. 408,
vpísaná do LV č. XXX, k. ú. U. M.. Podľa znaleckého posudku vyhotoveného súdnym znalcom Štefanom
Užíkom v apríli 1986, ktorý bol vyhotovený za účelom prevodu do socialistickej organizácie, boli ocenené
všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu podľa uvedenej kúpnej ceny, a to celkovo v hodnote

47.220,- Kč. Podľa tohto znaleckého posudku boli ocenené samostatne aj pozemky parcely č. 400, č.
401/4, č. 403, č. 407/3, č. 413 a č. 408 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina.
9. Zo spisu Okresného súdu Poprad vedeného pod spis. zn. 20D/168/2007 súd prvej inštancie zistil,
že podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 10.07.2008 po poručiteľovi M. Y., zomr. dňa XX.XX.XXXX,
bol predmetom dodatočného prejednania dedičstva aj spoluvlastnícky podiel na spornom pozemku

o veľkosti 1/3-ina k celku. Podľa pôvodného dedičského rozhodnutia po poručiteľovi M. Y. spis.
zn. 14D/41/2003 zo dňa 20.08.2003 sporný pozemok predmetom dedenia nebol. Následne podľa
Osvedčenia o dedičstve zo dňa 26.03.2010 po neb. M. Y., zomr. dňa XX.XX.XXXX, predmetom dedenia
bol aj spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku, ktorý nadobudol právny nástupca M. Y., nar.
XX.XX.XXXX, syn poručiteľa.

10. Podľa Notárskej zápisnice č. N 176/2012, NZ 30890/2012, NCRIs 31538/2012 zo dňa 30.08.2012,
spísanej notárom JUDr. Soňou Šuvadovou v U. C., uzavreli žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci a M. Y.,
nar. XX.XX.XXXX ako predávajúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k
spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/3 na spornom pozemku za kúpnu cenu vo výške 1.975,- eur.
Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, zo dňa 17.09.2012 bol povolený

vklad vlastníckeho práva k predmetu prevodu v prospech žalovaných 1/ a 2/ do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
11. Z výpisu z LV č. XXX pre obec a katastrálne územie U. M. vyplynulo, že sporný pozemok je
podielovým spoluvlastníctvom žalobcu v podiele o veľkosti 3/6 a žalovaných 1/
a 2/ v podieloch o veľkosti 1/6 a 1/3. Správu spoluvlastníckeho podielu žalobcu vykonáva Slovenský

hydrometeorologický ústav, Jeséniova 17, Bratislava.
12. V ďalšom citujúc ust. § 133, § 134 ods. 2 a § 135 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“) v znení účinnom k 01.12.1987 a ust. § 39 a § 123 OZ v platnom znení a ust. §
137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prvej inštancie
uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu

podielu o veľkosti 1/3-ina k celku k spornému pozemku. Išlo teda o určovaciu žalobou s pozitívnou
formuláciou žalobného petitu podľa ust. § 137 písm. c) CSP, preto sa súd prvej inštancie najskôr
zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu ako základného predpokladu prípustnosti
určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa ust. § 137 písm. c) CSP je
daný najmä tam, kde by sa bez takéhoto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým. Súd prvej

inštancie mal za to, že bol daný naliehavý právny záujem z dôvodu, že bez požadovaného určenia
by bolo žalobcove vlastnícke právo neisté, nijakým iným spôsobom než súdnym rozhodnutím nemôže
žalobca docieliť ochranu. Záujem žalobcu na právnom aj faktickom usporiadaní vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnosti tvoriacej predmet konania a na zapísaní jeho vlastníctva do katastra nehnuteľnosti je
naliehavým právnym záujmom na určení vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu strán sporu,

túto súd prvej inštancie vyvodil z údajov na LV č. XXX, k. ú. U. M.. Pri pasívnej vecnej legitimácii nebolo
sporné, že podielovými spoluvlastníkmi k spornému spoluvlastníckemu podielu sú žalovaní 1/ a 2/ ako
jeho bezpodieloví spoluvlastníci. Vlastníctvo k nemu mali nadobudnúť kúpnou zo dňa 30.08.2012 od
právneho nástupcu M. Y., nar. XX.XX.XXXX, a to M. Y., nar. XX.XX.XXXX.
13. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal samotou meritórnou otázkou, či sú naplnené podmienky pre

určenie vlastníckeho práva. Žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k spornému spoluvlastníckemu
podielu z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.12.1987 medzi ním ako kupujúcim a M. Y., nar. XX.XX.XXXX
ako predávajúcim. M. Y., nar. XX.XX.XXXX bol právnym predchodcom M. Y., nar. XX.XX.XXXX,
ktorý bol jeho vnukom a ktorý následne kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnicedňa 30.08.2012 predal podiel na uvedenom pozemku žalovaným 1/ a 2/. Súd prvej inštancie sa tak
vysporiadaval s predbežnou otázkou platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987, aby bolo možné
prisvedčiť vlastníckemu právu žalobcu na jej základe. Predmet kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.12.1987

bol označený dvojakým spôsobom. Predmetom kúpnej zmluvy boli jednak nehnuteľnosti označené ako
nehnuteľnosti podľa pozemnoknižnej vložky č. XXX pre obec Z. M., a to parcela č. 8/b/2 - intravilán s
domom č. XX a parcela č. 8/b/3/6 - humno a tiež ako nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom
presne v kúpnej zmluve označeným ako geometrický plán vyhotovený Geodéziou, n. p. Žilina NO EN
252, 031 01 Liptovský Mikuláš. V zmluve označené pozemky parcelné č. 400, č. 401/4, č. 403, č.

407/3, č. 413 a č. 408 sú zakreslené v uvedenom geometrickom pláne. Čo sa týka sporného pozemku
parcelné č. 408, podľa tohto geometrického plánu bol pozemok parcelné č. 408 vytvorený z pôvodnej
pozemnoknižnejparcelyč.8/b/3/9(tzv.spoločnýdvor),čobolozrejmézozakresleniajednotlivýchparciel
v geometrickom pláne. Žalovaní namietali, že číslo 408 bolo do kúpnej zmluvy vpísané dodatočne. Táto
skutočnosť však preukázaná nebola. Žalovaní predložili v spore žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval
obsah kúpnej zmluvy, resp. by dokazoval, že kúpna zmluva bola následne upravovaná a bolo do nej

čokoľvek vpisované.
14. Za podstatnú skutočnosť, ktorú bolo potrebné v konaní ustáliť, považoval súd prvej inštancie to, či
pozemok parcelné č. 408, uvedený takto v predmete kúpnej zmluve zo dňa 01.12.1987, je pozemkom v
súčasnosti zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. U. M.. Pri analyzovaní tejto skutočnosti vychádzal
zo znaleckého posudku č. 8/2015 znalkyne Ing. O. Blahovcovej z odboru geodézia a kartografia v

spojení s jej odborným vyjadrením zo dňa 10.06.2016. Závery znalkyne, ako už boli vyššie spomenuté,
považoval súd prvej inštancie za súladné s geometrickým plánom zo dňa 02.07.1987 vyhotoveným
na účely kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že hoci predmet
zmluvyboloznačenýjednakuvedenýmčíslapozemnoknižnejvložky(č.657)atiežuvedenímparcelných
čísel pozemkov, vychádzajúc z geometrického plánu zo dňa 02.07.1987, pokiaľ ide o sporný pozemok

parcelné č. 408, nemožno mať pochybnosti o tom, o aký pozemok sa jednalo. Týmto parcelným číslom
bol označený pozemok vytvorený z časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9. Keďže pozemok
parcela KN-E č. 408 nikdy neexistoval a pozemok parcela č. KN-C bol preklopený (prečíslovaný) do
registra KN-C pod č. 408, nebolo možné mať pochybnosti o tom, ktorý pozemok bol predmetom kúpnej
zmluvy zo dňa 01.12.1987. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že obe zmluvné strany pri

takomto označení predmetu prevodu si boli vedomé a isté tým, o ktorý konkrétny pozemok ide. Takéto
označenie pozemku zodpovedalo vtedajším právnym predpisom, keď od 01.04.1964 na základe zákona
č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností boli nehnuteľnosti vedené v evidencii nehnuteľností geodézie v
súlade s vtedy platným právnym stavom ako EN parcely. Pozemok parcelné č. 408 bol ako EN parcela
v čase kúpnej zmluvy už vedený v evidencii nehnuteľností geodézie na LV č. X., k. ú. U. M.. Podľa v

čase uzavretia kúpnej zmluvy platných právnych predpisov táto kúpna zmluva nepodliehala registrácii
na štátnom notárstve, ako je to konštatované aj v samotnom obsahu tejto zmluvy. Preto neobstojí
námietka žalovaných, že kúpna zmluva nebola nikdy registrovaná a zavkladovaná, a preto nemohla byť
nadobúdacím titulom a spôsobovať právne účinky.
15. V danom prípade sa tak nemohla uplatniť ani fikcia podľa ust. § 47 ods. 3 OZ platného v čase

uzavretia zmluvy, že ak sa do troch rokov nepodá návrh, má sa za to, že účastníci konania od zmluvy
odstúpili, pretože tá sa mohla uplatniť jedine v prípade, ak je k zmluve potrebná jej registrácia štátnym
notárstvom, čo však nebol sporný prípad, keďže išlo o prevod do socialistického vlastníctva. Kúpnu
zmluvuuzavretúdňa01.12.1987súdprvejinštancievzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnostipovažoval
za platný právny úkon. Mal za preukázané, že podľa tejto kúpnej zmluvy svedčí vlastnícke právo k

spornému spoluvlastníckemu podielu žalobcovi.
16. Vo vzťahu k obrane žalovaných v konaní spočívajúcej v tom, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy
dňa 30.08.2012 s predávajúcim M. Y., nar. XX.XX.XXXX, vychádzali z platného zápisu v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. U. M., a preto v dobrej viere nadobúdali sporný spoluvlastnícky
podiel, súd prvej inštancie poukázal na ust. § 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorých
údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Teda hodnovernosť a záväznosť týchto údajov
je formulovaná ako vyvrátiteľná právna domnienka. Išlo v tomto prípade o kolíziu vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka (žalobcu) a vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnutého na základe dobrej
viery (žalovaní), t. j. o kolíziu dvoch hodnôt - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp

dobrej viery a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet). Pokiaľ však
nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako ajindividuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Nie je možné v každom prípade chrániť
dobromyseľného nadobúdateľa veci, ale len ak to vyplýva z povahy a okolnosti konkrétneho prípadu.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu bolo potrebné

žalobe vyhovieť a prisvedčiť vlastníckemu právu pôvodného vlastníka. Žalovaný 1/ na pojednávaní
uviedol, že prišiel do U. M. v roku 1978, kde pracoval ako hydrológ, bol zamestnancom Slovenského
hydrometeorologického ústavu Bratislava a vtedy pracoval v U. M. na čiastočný úväzok ako správca
kaštieľa, ktorý vlastnil Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava v podiele o veľkosti 1/3, v tom
čase ešte podiel o veľkosti 2/3 neboli v majetku Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava.

Dvor bol priechodný, existovali tam dlhé pozemky, ktoré sa tiahli od potoka. Spolu s manželkou kúpili
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 na spornom pozemku kúpnou zmluvou v roku 2008 od pána M..
Kúpili aj s domom, pozemkom, aj predzáhradkou. Následne v roku 2012 kúpili sporný spoluvlastnícky
podiel. Žalovaní boli stranou sporu v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde
LiptovskýMikulášpodspis.zn.13C/146/1997.Vuvedenomkonanívzájomnýmnávrhomdatovanýmdňa
19.04.2010 uplatnil žalobca nárok, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie a stal sa tak predmetom

súdenej veci. Už v roku 2010, teda ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy s M. Y., nar. XX.XX.XXXX bol
spor o vlastnícke právo práve k spornému spoluvlastníckemu podielu. Podľa vyjadrení žalovaného 1/
mal tento vedomosť o dlhé roky prebiehajúcom spore vedenom pod spis. zn. 13C/146/1997, napokon
vystupoval na žalovanej strane v tomto konaní. Skutočnosti, že žalovaný 1/ mal vedomosť o dlhoročnom
spore svedčí aj to, že pracoval ako hydrológ a bol zamestnancom Slovenského hydrometeorologického

ústavu Bratislava, zdržiaval sa na nehnuteľnostiach patriacich Slovenskému hydrometeorologickému
ústavu Bratislava v U. M.. Preto nebolo možné prisvedčiť obrane žalovaných 1/
a 2/, že dôverovali v zápis v katastri nehnuteľnosti a izolovane posudzovať len túto skutočnosť.
Z okolností prípadu bolo zrejmé, že žalovaní poznali situáciu a spor ohľadom vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam v U. M., o to viac mali byť obozretní a vynaložiť bežnú mieru opatrnosti pri rozhodovaní

o kúpe časti sporného pozemku.
17. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k
spornému spoluvlastníckemu podielu titulom platnej kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987. Hodnovernosť
údajov zapísaných v katastri nehnuteľností bola v konaní vyvrátená, preto žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Právni nástupcovia po nebohom M. Y., nar. XX.XX.XXXX, nemohli titulom dedenia platne

nadobudnúť podiel na pozemku parcela č. 408, nakoľko M. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa
XX.XX.XXXX, nebol v čase svojej smrti jeho vlastníkom. Ak sa jedná o prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti a bol povolený vklad do katastra na základe absolútne neplatného právneho úkonu (kúpna
zmluva zo dňa 30.08.2012) bol daný len modus, t. j. spôsob nadobudnutia vkladom do katastra, ale
jasne chýbal titulus, čiže platne uzavretá zmluva - právny dôvod nadobudnutia. Nebolo možné preto v

posudzovanom prípade prihliadať na námietku nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere a bolo
tak potrebné poskytnúť ochranu vlastníckemu právu žalobcu.
18. Súd prvej inštancie napokon žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, pretože mal plný úspech vo veci.
19. Proti rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ spoločne v zákonnom určenej lehote odvolanie, ktorým navrhli,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.
20. Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Žalovaní sa nestotožňovali so záverom súdu prvej inštancie,
že žalobca nadobudol platne sporný spoluvlastnícky podiel. Poukazovali pri tom na to, že v ust. č.

I. predmetnej kúpnej zmluvy bol určený predmet prevodu vlastníckeho práva takto: nehnuteľnosti k.
ú. U. M. vedené v pozemnoknižnej vložke zápisnica č.XXX parcela č. 8/b/2, 8/b/3/6 dom a humno
identifikované geometrickým plánom vyhotoveným Geodéziou n. p. Žilina MO EN 252, 031 01 Liptovský
Mikuláš ako parcela č. 400, 401/4, 403, 407/3, 413 a 408 patriacich vlastníkovi na základe dedičských
rozhodnutí Štátneho notárstva L. Mikuláš č. D 312/62-9 zo dňa 30.06.1962 a D 483/72-16 zo dňa 19.júna

1972. V tomto kontexte žalovaní poukazovali na to, že aktívum dedičstva podľa uznesenia Štátneho
notárstva v Liptovskom Mikuláši pod č. k. D 312/62-9 zo dňa 30.06.1962 tvoril rodinný dom čp. XX /v
prot. č. XXX/ múraný, izba, kuchyňa, bez špajze, bez pivnice, stará maštaľ bez humna, 2 záhrady spolu
600 m2 v poručiteľkinej polovici. Aktívum dedičstva podľa uznesenia Štátneho notárstva v Liptovskom
Mikuláši pod č. k. D 483/72-16 zo dňa 19.06.1972 tvoril pod c): rodinný dom č. XX U. M., múraný, izba,

kuchyňa, bez špajze, stará maštaľ, humno nie je, dve záhrady a zastavaný pozemok, spolu 6 árov,
pozemková kniha U. M., prot. č. 657 parc. č. 8/b/2, 8/b/3/3, 8/b/3/6, 8/b/3/5/2. Ďalej žalovaní uviedli, že
v konaní bolo nesporné, že pozemok parcela KN-C č. 408 bol vytvorený z pôvodnej pozemnoknižnej
parcely č. 8/b/3/9, ktorá bola vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. U. M. ako spoločný dvor ovýmere 1705 m2. V spomenutých dedičských rozhodnutiach pôvodná pozemnoknižná parcela č. 8/b/3/9
vedená v zápisnici č. 659, k. ú. U. M. netvorila aktívum prejednávaných dedičstiev. Preto predávajúci M.
Y., nar. XX.XX.XXXX nemohol ako dedič nadobudnúť vlastníctvo k spornému pozemku, ktorý netvoril

aktívum dedičstva po jeho zomrelých rodičoch, a to O. Y., rod. M. (D 312/62-9) a M. Y. (D 483/72-16). Pri
uplatnení zásady nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám, nemohol predávajúci M. Y., nar.
XX.XX.XXXX previesť vlastníckeho právo k spornému pozemku na žalobcu ako kupujúceho, pretože
tento v čase uzatvorenia označenej kúpnej zmluvy nevlastnil. Pri úvahe, či vlastníctvo spoločného dvora
pozemnoknižná parcela č. 8/b/3/9 (sporný pozemok) je spojené podľa výpisov z pozemnoknižných

vložiek č. XXX a č. XXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/6 s vlastníctvom parcely č. 8/b/3/3
(predmet kúpy), a teda tvorí príslušenstvo hlavnej veci, žalovaní poukazovali per analogiam na právny
záver Okresného súdu Liptovský Mikuláš v spise spis. zn. 13C/146/1997, podľa ktorého sa sporný
pozemok stal samostatnou vecou jeho oddelením od pôvodných pozemnoknižných parciel a v čase
kúpnej zmluvy bol vedený na LV č. X, k. ú. U. M..
21. K odvolaniu žalovaní ako dôkaz pripojili fotokópie uznesenia Štátneho notárstva v Liptovskom

Mikuláši č. k. D 312/62-9 zo dňa 30.06.1962 a č. k. D 483/72-16 zo dňa 19.06.1972.
22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Mal za to, že žalovanými uvedené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť
jeho zmenu alebo zrušenie. Namietal, že odvolacie dôvody, uvedené v ich opravnom prostriedku

a na ne nadväzujúce listiny, mohli žalovaní uplatniť kedykoľvek počas konania pred súdom prvej
inštancie a bez zjavného dôvodu tak neurobili. Ide tak o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Na
preskúmanie tohto odvolacieho dôvodu by odvolací súd musel vykonať nové dokazovanie. Zároveň
z dôvodu spravodlivosti by žalobcovi musel byť daný dostatočný priestor na rozporovanie a najmä
preukázanie tohto rozporovania. Akceptácia použiteľnosti tvrdení žalovaných by viedla v podstate k

novému konaniu, bolo by to v zrejmom rozpore s pravidlami Civilného sporového poriadku (CSP) a
princípmi kontradiktórneho procesu. Je samozrejmé, že v sporoch ako v súdenej veci musí súd vždy
posúdiť otázku platnosti zmluvy, od ktorej jedna zo strán odvodzuje svoje právo. Súd tak robí na základe
tvrdení a dôkazov použitých stranami sporu. A práve v tomto bode je daná povinnosť dôkazu a tvrdenia
strany sporu a zároveň aj zodpovednosť strany za výsledok sporu. Ak strana takéto podstatné tvrdenie

v konaní pred súdom prvej inštancie nepoužila, hoci mohla, je to jej zodpovednosť. Takéto zlyhanie
potom strana nemôže nahrádzať novými tvrdeniami v odvolaní. Odhliadnuc od uvedeného žalobca
ďalej uviedol, že pokiaľ ide o dedičské rozhodnutia po M. Y. a jeho manželke O. Y., rod. M., z pohľadu
vtedajšiehoprávnehoporiadkuapraxevdedičskýchkonaniachideoúplnebežnúformuláciudedičského
rozhodnutia. Pozemok so súčasným parcelným č. 408 bol v tom čase spoluvlastníctvom viacerých

susedov a išlo o pozemok priľahlý jednotlivým usadlostiam. Bolo úplne bežné, že sa takýto pozemok
v dedičskom konaní opísal slovne bez uvedenia konkrétneho parcelného čísla. Takýto popis v oboch
rozhodnutiach prítomný je. V ďalšom súčasne žalovaní nepreukázali, že by pod roku 1987 došlo k
dodatočnému prejednaniu dedičstva po rodičoch M. Y., nar. XX.XX.XXXX, avšak aj napriek tomu došlo
k prededeniu pozemku z M. Y., nar. XX.XX.XXXX na jeho syna M. Y., nar. XXXX. Ak by došlo k tomuto

prededeniu po rodičoch M. Y., nar. XXXX, medzi rokmi 1987 - 2003 (úmrtie), tak by tento pozemok
bol prededený už v roku 2003 v pôvodnom dedičskom konaní po M. Y., nar. XXXX. Ak by k takémuto
dodatočnému prededeniu po rodičoch M. Y., nar. XXXX, došlo po jeho smrti, tak by sa pozemok nededil
v dodatočnom dedičskom konaní v roku 2007 po M. Y., nar. XXXX, ale priamo by ho zdedili potomkovia
M. Y., nar. XXXX, v dedičských konaniach po jeho rodičoch. Z toho vyplýva, že M. Y., nar. XXXX, musel

byť vlastníkom pozemku už v roku 1987. Odvolací dôvod uvedený žalovanými tak nakoniec spochybňuje
ich postavenie ako prípadných vlastníkov sporného spoluvlastníckeho podielu. Ak by totiž sporný
spoluvlastnícky podiel riadne neprededil M. Y., nar. XXXX, tak ani pri následnom dedení nemohlo dôjsť
k prechodu vlastníckeho práva, a teda ani k následnému platnému predaju sporného spoluvlastníckeho
podielu žalovaným. Na podklade uvedeného považoval žalobca argumentáciu žalovaných do takto

vzdialenej minulosti (viac ako 50 rokov) za neprimeranú a nedôvodnú. Napokon žalobca uviedol, že
za účelom predaja sporného pozemku sa v roku 1987 vykonalo viacero úkonov - najmä vyhotovil sa
znalecký posudok a vytvoril geometrický plán. Z oboch týchto úkonov bolo úplne zrejmé, o aký pozemok
sa jedná. Preto opis pozemku uvedený v zmluve z roku 1987 je pre účely tejto zmluvy dostatočný,
najmä ak v tom čase zákon nevyžadoval takéto formálne náležitosti. Zároveň nakoľko aj geometrický

plán aj znalecký posudok robili osoby úplne nezávislé, spoliehal sa na to, že skutočne kupuje vec v
(spolu-) vlastníctve M. Y., nar. XXXX. Kupoval tak sporný pozemok v dobrej viere, že ho kupuje od
skutočného vlastníka. Ak by teda aj M. Y., nar. XXXX, nebol v roku 1987 vlastníkom, odvtedy by spornýspoluvlastnícky podiel vydržal, nakoľko ohľadom neho vznikol spor až v roku 2010, čiže pozemok držal
nerušene približne 23 rokov.
23. Žalovaní sa v odvolacej replike nestotožnili s názorom žalobcu, že nimi predložené dôkazy v

odvolacom konaní sú neprípustnou novotou. Súd pri právnom posúdení, či sa v danom prípade jedná
o absolútne neplatný právny úkon (kúpna zmluva), totiž skúma ex offo náležitosti tohto úkonu, vrátane
subjektu právneho úkonu a za použitia zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse
habet. Nimi v odvolaní označené listiny sú súčasťou ich argumentácie, ktorú predniesli v konaní ku
absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Preto ich nemožno považovať za neprípustnú novotu, ktorú

mali a mohli uviesť v konaní pred súdom prvej inštancie, ale za súčasť skúmania platnosti právneho
úkonu súdom. Ďalej žalovaní poukazovali na to, že neboli v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpení
právnikom (subjektívne právo), preto nebolo možné od nich spravodlivo očakávať schopnosť presnej
analýzy absolútne neplatného právneho úkonu. V opačnom prípade by nároky na nich boli neprimerané
a odmietnutie predmetných dôkazov ako neprípustných novôt prísne a nespravodlivé.
24. Žalobca v odvolacej duplike trval na tom, že tvrdenia a listiny produkované žalovanými v odvolaní

sú neprípustnými novotami v odvolacom konaní. Samotnú platnosť nadobúdacieho titulu súd skúma
ex offo. Avšak súd tak robí na základe tvrdení a dôkazov, ktoré mu predkladajú strany sporu. Keďže
žalovaní predmetné listiny súdu prvej inštancie nepredložili, nie je možné na ne prihliadať. Navyše
ani pri použití týchto listín by súd nemohol rozhodnúť inak, minimálne z dôvodu vydržania vlastníctva
na jeho strane. Za nedôvodnú považoval tiež argumentáciu žalovaných, že neboli právne zastúpení.

Žalovaní boli zúčastnení na konaní niekoľko rokov. Bolo ich zodpovednosťou, že sa nenechali zastúpiť
advokátom.
25. Ďalšie podania strán neboli odvolaciemu súdu predložené.
26. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bolo
podanéoprávnenýmsubjektom(§359CSP-súdprvejinštancierozhodolvneprospechžalovaných,keď

žalobe proti žalovaným vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu
trov konania), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným
prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust.

§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdil.
27. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie

o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
28. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku

alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu
prvejinštancie,ktorésapreskúmavavodvolacomkonaní.Vdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutia
súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

29. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia
súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v
zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia

zistil.
30. Na doplnenie tak považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaných 1/ a 2/ formulovanú v ich opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej
apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Vady týkajúce sa podmienok
konania odvolací súd nezistil.

31. Žalovaní 1/ a 2/ odvolanie odôvodnili uvedením skutkových tvrdení o tom, že sporný spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/3 na spornom pozemku ešte ako pozemnoknižnej parcele č. 8/b/3/9, evidovanej
v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. U. M., nebol uvedený ako aktívum dedičstva v dedičských
rozhodnutiach po poručiteľoch M. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a jeho manželke O. Y.,rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, t. j. po pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkoch,
a preto ho nemohol ich syn M. Y., nar. XX.XX.XXXX nadobudnúť dedením. Tento potom uplatnením
zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má, nemohol sporný spoluvlastnícky

podiel platne previesť na žalobcu a žalobca sa tak nestal jeho vlastníkom. Tieto svoje tvrdenia
preukazovali k odvolaniu pripojenými fotokópiami uznesení Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši
č. k. D 312/62-9 zo dňa 30.06.1962 a č. k.
D 483/72-16 zo dňa 19.06.1972.
32. Odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,

námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP).
33. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaní svoje odvolanie odôvodnili skutkovými tvrdeniami
a tieto podložili dôkazmi, ktoré neuplatnili ako prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom
prvej inštancie. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietali vlastnícke právo M. Y.,
nar. XX.XX.XXXX k spornému spoluvlastníckemu podielu, ktorý mu mal patriť dedením na podklade

spomenutýchrozhodnutíštátnehonotárstvavLiptovskomMikuláši(akotobolouvedenévkúpnejzmluve
zo dňa 01.12.1987). Súčasne možno konštatovať, že žalovaní ani nenavrhli v konaní pred súdom prvej
inštancie vykonať dokazovanie spomenutými uzneseniami Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši č.
k.
D 312/62-9 zo dňa 30.06.1962 a č. k. D 483/72-16 zo dňa 19.06.1972. Je teda zrejmé, že prostriedky

procesnej obrany obsiahnuté v odvolaní žalovaných je potrebné považovať za prostriedky procesnej
obrany uplatnené až v odvolacom konaní. Možnosť ich uplatnenia v odvolacom konaní však žalovaní
neodôvodnili žiadnym z dôvodov podľa ust. § 366 CSP a takýto dôvod ani nepreukázali. Zjavne sa tieto
dotknuté prostriedky procesnej obrany netýkali podmienok konania [písm. a)] a ani vylúčenia sudcu
alebo nesprávneho obsadenia súdu [písm. b)]. Rovnako týmito prostriedkami procesnej obrany nemalo

byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci [písm. c)]. Napokon žalovaní nijako nezdôvodnili, že tieto prostriedky procesnej obrany bez
svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie [písm. d)]. Naopak je zrejmé, že
dotknuté uznesenia Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši boli vydané pred takmer 60-timi, resp.
50-timi rokmi a žalovaní tak mohli tieto označiť ako dôkaz už v konaní pred súdom prvej inštancie,

obzvlášť, ak ich existencia vyplývala priamo z listinného dôkazu produkovaného žalobcom - spornej
kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987. Nič žalovaným nebránilo, aby potom z takto vykonaných dôkazov
vyvodili nimi až v odvolaní produkované skutkové tvrdenia o tom, že M. Y., nar. XX.XX.XXXX na
podklade týchto rozhodnutí Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši dedičstvo, ktoré by spočívalo v
spornom spoluvlastníckom podiele, nenadobudol. Súčasne žalovaní ani v odvolaní (ako ani v odvolacej

replike) vôbec neuviedli, že by sa fotokópie nimi v odvolacom konaní predložených listín nenachádzali
v ich dispozícii už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani
argumentáciu žalovaných v podanej odvolacej replike, že ide novoty podľa ust. § 366 CSP, keďže
tieto len preukazujú nimi tvrdenú absolútnu neplatnosť spornej kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987,
na ktorú je súd povinný prihliadať aj bez námietky (ex offo). Odvolací súd však poukazuje na to,

že súd môže skúmať platnosť právneho úkonu len z hľadiska takých skutkových okolností, ktoré sú
obsiahnuté v stranami produkovaných prostriedkoch procesného úroku a procesnej obrany. Skutkový
dôvod, z ktorého žalovaní vyvodzovali neplatnosť spornej kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987 však z
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany produkovaných stranami sporu v konaní pred súdom
prvej inštancie nevyplýval. Rovnako nebolo možné dať za pravdu ani argumentácii žalovaných, že od

nich nebolo možné spravodlivo požadovať, aby sporné prostriedky procesnej obrany produkovali v
konaní pred súdom prvej inštancie, keďže v tomto štádiu konania neboli zastúpení osobou s právnickým
vzdelaním. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na to, že dotknuté ust. § 366 CSP, ako aj ust. §
365 ods. 1 písm. g) CSP nijako nerozlišujú medzi stranou zastúpenou osobou s právnickým vzdelaním
(advokátom) a stranou takouto osobou nezastúpenou. V danom prípade ani nešlo o spor s ochranou

slabšej strany (spotrebiteľské spory podľa § 290 a nasl. CSP, antidiskriminačné spory podľa § 307 a
nasl. alebo individuálne pracovnoprávne spory podľa § 316 a nasl. CSP). Odvolací súd tak dal naopak v
tomto za pravdu argumentácii žalobcu obsiahnutej v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaných a odvolacej
duplike.34. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, keďže žalovaní produkovali v odvolacom konaní prostriedky procesnej
obrany neuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré však nebolo možné uplatniť v zmysle

ust. § 366 CSP.
35. Ak súčasne žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že v danom prípade nebolo možné uvažovať
s tým, že vlastníctvo sporného pozemku (ako pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9, evidovanej v
pozemnoknižnej vložke č. XXX., k. ú. U. M.) nie je možné spájať s vlastníctvom pozemku evidovaného
ako pozemnoknižná parcela č. 8/b/3/3 v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. U. M. ako príslušenstvo

tohto pozemku ako hlavnej veci, a to z dôvodu, že sporný pozemok v čase kúpy (uzavretia kúpnej zmluvy
zo dňa 01.12.1987) bol už ako parcela EN č. 408 evidovaný v evidencii nehnuteľností na LV č. X, k. ú.
U. M., ani túto ich námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku (odseky č. 11, 25 a 26) vyčerpávajúco vysporiadal s otázkou, čo bolo predmetom
kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987 a odvolací súd stotožňujúc sa s posúdením tejto otázky súdom prvej
inštancie nepovažuje za potrebné niečo k tomuto dodať a v plnom rozsahu naň odkazuje.

36. Keďže žalovaní 1/ a 2/ už ďalšiu argumentáciu v odvolaní neuplatnili, odvolací s poukazom na
doposiaľ uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ktorým bolo rozhodnuté v
merite veci, ako aj závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.
37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému sú
tak žalovaní 1/ a 2/ ako nerozluční spoločníci povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
38. Záverom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri písomnom vyhotovení rozsudku

dopustil zjavnej chyby v písaní, keď v záhlaví rozsudku označil žalovanú 2/ priezviskom „T.“, pričom
priezviskožalovanej2/správneznie„T.“.Pretoodvolacísúdnariadilsúduprvejinštanciepostupompodľa
ust. čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP s použitím ust. § 224 CSP opravu napadnutého rozsudku v
označení žalovanej v záhlaví rozsudku, a to tak, že priezvisko tejto správne znie: „T.“.
39. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).