Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. marec 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/90/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119430137
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6119430137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: V. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX H., zastúpený Advokátska kancelária NEXUS, s.r.o., so
sídlom Begóniová 19, 821 07 Bratislava-mestská časť Vrakuňa, IČO: 53407997, proti žalovanému: S.
N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. cesta XXXX/XX, XXX XX L., zastúpený Mgr. Jozef Mochnacký,
advokát, so sídlom T.G.Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1.200,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 11C/1/2020-259 zo dňa 23.06.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 200,- Eur s
príslušenstvom a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, o žalobe žalobcu rozhodol
tak, že:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.200,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.200,- EUR od 06.12.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“

2. Okresný súd právne nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §

451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonník (zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov)
po posúdení ústnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako poskytovateľom mentoringu a mentálneho
koučingu a žalobcom ako klientom, o mentálnom koučingu ako absolútne neplatného právneho úkonu
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu nezrozumiteľnosti a neurčitosti tohto právneho
úkonu, pričom za mentálny koučing žalobca zaplatil žalovanému 1 200,- Eur. Zo strany žalovaného
neboli poskytnuté žalobcovi služby, ktoré mali mať vplyv na rozbeh podnikateľských aktivít žalobcu.
Okresný súd tiež priznal žalobcovi úrok z omeškania s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka, kde výška úrokov bola upravená v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca
si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo žalovanej sumy od 21.augusta 2018, súd prvej
inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej sumy od 06.12.2019 do
zaplatenia, nakoľko žalovanému bola žaloba doručená 04.12.2019, do 05.12.2019 mal žalovaný plniť vprospech žalobcu a keďže k tomu nedošlo od 06.12.2019 je podľa názoru okresného súdu žalovaný v
omeškaní. Okresný súd preto žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania zamietol.
3. Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Nestotožnil

sa s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v tom, že právny úkon uzavretý medzi žalovaným a
žalobcom súd posúdil ako nepomenovanú zmluvu ohľadne poskytovania služieb žalovaného žalobcovi
a ako neplatný právny úkon pre jeho nezrozumiteľnosť. Žalovaný má tiež za to, že súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to v tom, že odlišne posudzoval
predmet plnenia ako mentálny koučing a podnikateľský koučing. Žalovaný v konaní tvrdil a preukázal

svoje tvrdenie rozsiahlou komunikáciou so žalobcom, že jeho úlohou bolo poskytnutie mentálneho
koučingu, ktorý v sebe zahŕňa aj podnikateľský koučing. Súd vo svojom odôvodnení nijako nezdôvodnil,
akým výkladom dospel k tomu, že existujú dva odlišné pojmy, a to mentálny koučing a podnikateľský
koučing. Žalovaný aj v odvolaní tvrdil, že predmetom dohody medzi ním a žalobcom bolo poskytnutie
mentálneho koučingu, ten v sebe zahŕňa aj podnikateľský koučing a na základe toho, tieto služby
žalovanýžalobcoviposkytol.Rozsahslužiebjezrejmýzpredloženejkomunikáciežalobcusožalovaným.

Zároveň žalovaný tvrdil, že žalobca nenamietal neplatnosť právneho úkonu, a preto právne posúdenie
veci zo strany súdu bolo prekvapivé, nakoľko pokiaľ by súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie
veci mohol žalovaný navrhnúť ďalšie dôkazy v konaní. S poukazom na uvedené žalovaný mal za to, že
súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne
právne posúdil, keďže predmetná dohoda medzi žalobcom a žalovaným ohľadne poskytovania tzv.

ročného neobmedzeného koučingu a mentoringu je absolútne neplatný právny úkon. Z vykonaného
dokazovania považoval za zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi koučing, ako aj mentoring, preto
podaná žaloba o zaplatenie sumy 1 200,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia je nedôvodná. Žalovaný
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne
a o náhrade trov konania rozhodne tak, že žalovanému prizná voči žalobcovi náhradu trov konania vo

výške 100%.
4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP),
viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti

ako aj v závislom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
7. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie
napadnutého rozhodnutia.
9. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých žalobe

žalobcu v konkrétnej časti vyhovel. Jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, legitímne a
právne akceptovateľné. Okresný súd náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací
súd s týmto posúdením súhlasí a s prihliadnutím na obsah spisu hodnotí postup okresného súdu ako
správny a zákonný. Odvolací súd si tak osvojuje dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods.
2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému

skutkovému stavu z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán. Súd starostlivo
prihliadol na všetko čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu považoval odvolací
súd preto za vecne správne a potvrdil ho.
10. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi a v rámci nich odvolacími
námietkami uvedenými v odvolaní žalovaného.

11. V odvolaní žalovaný sa nestotožnil s posúdením právneho úkonu uzavretého medzi žalovaným a
žalobcom ohľadne ústneho uzavretia zmluvy o mentálnom koučingu medzi žalovaným a žalobcom, ako
nepomenovanej zmluvy a jej posúdením za absolútne neplatný právny úkon pre jeho nezrozumiteľnosť.
12. Okresný súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia správne poukázal na to, že právny úkon v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.
13. Ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka kladie požiadavky pre súladnosť znakov právneho
úkonu preto, aby určitý úkon fyzickej alebo právnickej osoby bol považovaný za platný právny úkon atými požiadavkami sú sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu vôle, zrozumiteľnosť prejavu vôle a
jeho možnosť (dovolenosť).
14. Vadou právneho úkonu s dôsledkami absolútnej neplatnosti právneho úkonu je aj jeho neurčitosť a

nezrozumiteľnosť. Za určitý je možné považovať iba taký úkon, ktorý je určitý aspoň v jeho podstatných
náležitostiach, a to nielen v označení účastníkov daného vzťahu, ale aj v dostatočnom označení
predmetu plnenia. Čo sa týka zrozumiteľnosti právneho úkonu, právny úkon je nezrozumiteľný, ak vôľa
nebola vyjadrená dostatočne jasne a ani výkladom nie je možné zistiť, čo malo byť prejavom vyjadrené.
Záver nezrozumiteľnosti právneho úkonu teda predpokladá, že ani jeho výkladom nemožno dospieť k

spoľahlivému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. Výkladom však nemožno dopĺňať to, čo právny úkon
v skutočnosti neobsahuje.
15. V zmysle Občianskeho zákonníka je teda potrebné právny úkon považovať za určitý a zrozumiteľný,
ak je z neho zrejmé, kto tento právny úkon robil a čo je jeho predmetom, pričom tento predmet musí
byť definovaný tak, aby nemohlo dôjsť k zámene za predmet podobného druhu. Ak niektorá náležitosť
právneho úkonu absentuje, nemôže takto urobení úkon vyvolať sledovaný vznik, obsahovú zmenu, či

zánik príslušného právneho vzťahu.
16. Zmluva, resp. dohoda o mentálnom koučingu medzi žalovaným, ako poskytovateľom tejto služby
a žalobcom ako prijímateľom služby, klientom, bola uzavretá len v ústnej forme. Správne okresný
súd došiel k záveru, že v rámci vzťahu medzi žalovaným a žalobcom nebola splnená podmienka
zrozumiteľnosti a určitosti právneho úkonu, a to vo vzťahu k jej podstatnej náležitosti, predmetu plnenia.

Nebolopreukázané,čobolokonkrétnepredmetomzmluvymedzižalovanýmažalobcom(keďžežalobca
i žalovaný v priebehu konania odlišným spôsobom definovali predmet zmluvy, keď podľa tvrdenia
žalobcu malo ísť o tzv. podnikateľský koučing, ktorého cieľom malo byť rozbehnutie podnikania žalobcu
formou e-schopu, pričom žalovaný tvrdil, že podstatou dohody medzi ním a žalobcom bolo poskytnutie
tzv. mentálneho koučingu, čo je koučovanie klienta vo veciach, ktoré klient potrebuje riešiť hlavne v

osobnostnom rozvoji), nebolo ani zrozumiteľné a určité v akom rozsahu sa tieto služby mali zo strany
žalovaného poskytovať žalobcovi (po akú dlhú dobu a v akom rozsahu poskytovania služieb, koľko
hodín, prípadne konzultácií) a nebolo ani zrejmé, čo zaplatená suma zo strany žalobcu žalovanému vo
výške 1 200,- Eur v sebe v rámci koučingu zahŕňa. Prejav vôle medzi stranami by nemal vzbudzovať
dôvodne pochybnosti o jeho obsahu, pričom následným výkladom nemožno obsah predmetného

právneho úkonu dopĺňať, či vysvetľovať. Vôľa účastníkov právneho vzťahu musí byť prejavom určitá,
zrozumiteľná a objektívne pochopiteľná. Pokiaľ právny úkon nie je určitý a zrozumiteľný, dôsledkom
jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti je absolútna neplatnosť právneho úkonu.
17. Uvedená neurčitosť a nezrozumiteľnosť právneho úkonu sa prejavila aj práve v posudzovaní
čo bolo predmetom poskytovanej služby zo strany žalovaného, či mentálny koučing, ktorý v sebe

zahŕňa aj podnikateľský koučing, tak ako to tvrdil žalovaný alebo len podnikateľský koučing, čo tvrdil
žalobca. Samotný žalovaný pracuje s pojmami mentálny koučing a podnikateľský koučing, rozlišuje
ich, a preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalovaný v odvolaní spochybňuje záver okresného
súdu o tom, že existujú dva odlišné pojmy, a to mentálny koučing a podnikateľský koučing. Pokiaľ
žalovaný v odvolaní opätovne poukázal na predloženú komunikáciu žalobcu so žalovaným s tým, že

táto komunikácia mala predstavovať rozsah poskytnutých služieb, ani z tejto komunikácie nie je zrejmé,
v akom rozsahu táto komunikácia spadá do dohody medzi žalovaným a žalobcom. Správne okresný
súd poukázal na to, že nie je postačujúce, aby žalovaný len tvrdil, že v určitom časovom období
cca 5 mesiacov poskytol pre žalobcu nejaké služby, pričom z dohody medzi žalobcom a žalovaným
nevyplýva v akom časovom horizonte a v akom rozsahu tieto služby mali byť poskytnuté. Pokiaľ dohoda

medzi žalobcom a žalovaným je nezrozumiteľná a neurčitá, potom aj poskytnutie služieb, ktoré každá
strana vnímala odlišne (či išlo o podnikateľský koučing alebo mentálny koučing) nepreukazuje rozsah
poskytnutých služieb v rámci dohody. Nakoniec, ani žalovaný nevedel konkretizovať, v akom rozsahu
dohody žalobcovi služby poskytol, a teda v akom rozsahu by žalobca nemal mať nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu zaplatených 1 200,- Eur, na čo poukázal v odôvodnení

svojho rozhodnutia aj okresný súd.
18. Žalovaný v odvolaní tiež tvrdil, že žalobca nenamietal neplatnosť právneho úkonu, a preto právne
posúdenie veci o strany súdu bolo prekvapivé, nakoľko pokiaľ by súd vyslovil svoje predbežné právne
posúdenie veci, mohol žalovaný navrhnúť ďalšie dôkazy v konaní.
19. Dôsledkom nedostatku náležitostí právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu vôle, zrozumiteľnosť prejavu vôle) je absolútna neplatnosť
právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od začiatku (ex tunc), táto neplatnosť
je absolútna a pôsobí voči každému, pričom neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky
(vznik, zmenu a zánik práva a povinností), ktoré by sa týmto úkonom sledovali. Na absolútnuneplatnosť právneho úkonu je povinný súd prihliadnuť ex offo, pričom ani nemusí byť autoritatívnym
výrokom neplatnosť právneho úkonu vyslovená. Na takýto právny úkon sa hľadí ako keby nikdy nebol
uskutočnený. Nakoľko súd musí právny úkon posúdiť, či je absolútne neplatný, ex offo, teda z úradnej

povinnosti, nie je potrebné, aby žalobca namietal takúto neplatnosť právneho úkonu, tak ako to tvrdí
žalovaný v odvolaní. Rozhodnutie súdu taktiež nemožno považovať za prekvapivé, nakoľko súd v
priebehu celého konania viedol spor k preukázaniu určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu, pričom v
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd výslovne na pojednávaní dňa 06.03.2020
žiadal sporové strany, aby sa presne vyjadrili, čo malo byť, resp. čo bolo predmetom uzavretej ústnej

dohody, teda čo mal podľa ústne uzavretej dohody žalovaný žalobcovi plniť. Ani táto odvolacia námietka
žalovaného preto nemohla byť posúdená odvolacím súdom ako dôvodná. O prekvapivé rozhodnutie by
išlo v prípade, ak by okresný súd založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach a dôkazoch odlišných
od tých, ktoré v konaní boli a mali byť preukazované.
20. Správne okresný súd pokiaľ došiel k záveru, že zmluva je absolútne neplatná, v zmysle § 457
Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením je totiž v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je majetkový prospech, okrem iného získaný aj plnením z neplatného právneho úkonu.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu považoval za vecne
správny, odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil, a to aj v závislom výroku o trovách konania.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na §
255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a priznal
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému ako v spore úspešnej strane. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.