Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 2T/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010269
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Hudák

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1617010269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Hudákom,

v trestnej veci obžalovaného I. D., narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,
ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Malackách dňa 31. júla 2017,
taktoOkresný súd Malacky, v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Hudákom,
vtrestnejveciobžalovanéhoI.D.,narodenéhoXX.XX.XXXX,preprečinkrádežepodľa§212ods.1,ods.
3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Malackách dňa 31. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. D.,

narodený XX.XX.XXXX v C., trvalé bytom X. bez prihlásenia, toho času v Ústave na výkon väzby
Bratislava

s a u z ná v a z a v i n n é ho, ž e

v presne nezistenom čase v priebehu 13. týždňa roku 2017 v rodinnom dome v obci X., ulica námestie
C. X., kde býval so svojou babkou, poškodenou E. J., odcudzil poškodenej zo spálne na prízemí

finančnú hotovosť vo výške 800 Eur, čím jej spôsobil škodu vo výške 800 Eur, pričom tohto konania sa
dopustil napriek tomu, že bol za taký čin odsúdený trestnými rozkazmi Okresného súdu Malacky spisová
značka OT/70/2015 zo dňa 08.09.2015, právoplatný dňa 08.09.2015 a spisová značka lT/74/2015 zo
dňa 16.09.2015, právoplatný dňa 08.10.2015,
t e d a
si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. 1), § 37 písm. m), § 38 ods.
2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona u k 1 a d á sa obžalovanému ústavné ochranné
protitoxikomanické liečenie.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodenej E. J.,
narodenej XX.XX.XXXX, bytom X., námestie C. X škodu vo výške 800,- (osemsto) Eur. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Malacky podala tunajšiemu súdu dňa 21.06.2017 obžalobu číslo 1Pv 166/171106
na obvineného I. D. za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods.l, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Konajúci súd dňa 10.07.2017 vydal pod spisovou značkou 2T/17/2017 trestný rozkaz, ktorým uznal
obvineného I. D. virmým zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods.l, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, so zaradením na jeho
výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Trestným rozkazom súd súčasne uložil obvinenému
ochrarmého protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a zaviazal obvineného k povinnosti nahradiť
poškodenej E. J. škodu spôsobenú trestným činom.

Obvinený prevzal trestný rozkaz dňa 10.07.2017 a dňa 13.07.2017 podal tunajšiemu súdu proti
vydanému trestnému rozkazu odpor z dôvodu neprimerane vysokého trestu.
Podľa § 355 ods. 1 Trestného poriadku, obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech
odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde,
ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie

v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný
rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané
neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie § 64.
Podľa § 255 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku, ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba
podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci

na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu
obsiahnutými v trestnom rozkaze.
Nakoľkoobvinenýpodalprotivydanémutrestnémurozkazuodporvzákonnejlehote, súdspoukazom
na citované ustanovenia zákona nariadil vo veci hlavné pojednávanie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne C. J.,

prečítaním podstatného obsahu výpovede svedkyne E. J. z prípravného konania, prečítaním ďalších
listinných dôkazov obsiahnutých
v spisovej dokumentácie spisová značka 2T/17/2017 - najmä zápisnice o vydaní veci a
potvrdenie zo dna 08.04.2017, úradného záznamu zo dňa 08.04.2017, pripojených spisov Okresného
súdu Malacky spisová značka 1 T/74/2015, OT/70/2015, trestných rozkazov Okresného súdu Malacky

spisová značka OT/70/2015 zo dňa 08.09.2015, právoplatný dňa 08.09.2015 a spisová značka
lT/74/2015 zo dňa 16.09.2015, právoplatný dňa 08.10.2015, odpisu z registra trestov obžalovaného a
zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný v prípravnom konaní pri výsluchu zo dňa 18.05.2017 vypovedal, že to, čo sa uvádza v
uznesení o vznesení obvinenia sa zakladá na pravde, peniaze poškodenej E. J., s ktorou býval v

spoločnej domácnosti, skutočne zobral. Polovicu peňazí daroval priateľom tam, kde bolo treba a za
druhú polovicu si opravil bicykel, kúpil si oblečenie, stravu, telefón a tablet. Uviedol, že poškodená mala
v obálke okolo 11.000 Eur, ktoré náhodne našiel v otváracom priestore jej postele. Najskôr si zobral
500 Eur a 200 Eur, z ktorých 500 Eur rozdal tým, ktorí to potrebuj. Ďalej zobral ešte 100 Eur. Uviedol,
že peniaze chcel do obálky vrátiť, ale v posteli už nebola. Poškodenej sa pýtal, či mu nepožičia 5 Eur

a na čo ona povedala, že nepožičia, na čo on povedal, že má peňazí dosť. Poškodená sa zarazila a
povedala, že už jej tú obálku našiel a on sa jej k odcudzeniu peňazí priznal. Poškodená preto zavolala
jeho matku a tá zase policajtov.Ďalej vypovedal, že je spôsobilý a ochotný nahradiť poškodenej škodu
vo výške 800 Eur, hoci aj na splátky po 25 Eur. Ďalej uviedol, že je užívateľom marihuany, pichal si tiež
pervitín cca 1 x za 2 týždne, alkohol nepožíva vôbec a v prípade,že vynechal drogy, užíval lieky ako

Nikop, Olanzapym Aktivis, Debakyne Chrono, Protazyn, Invega. Uviedol, že bol liečený v Pezinku cca
5 krát, najskôr pre závislosť na drogách a neskôr aj pre chorobu. Vypovedal, že je invalidný dôchodca
pre psychiatrické problémy - schizofrénia.
Obžalovaný v konaní pred súdom vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, dodal, že nemal čo jesť,
nemal telefón, ani internet, nevedel si zohnať prácu, potreboval nejaké peniaze na živobytie. Priznal, že

bral poškodenej z obálky, kde mala uschované peniaze, pričom podľa jeho názoru ona o tom vedela a
potichu to tolerovala. Uviedol, že je pravdou, že sa nejednalo o pôžičku, ale keby si zohnal
prácu, určite by peniaze poškodenej vrátil. Ďalej uviedol, že sihľadal zamestnanie, kde by mal vyšší
zárobok, nakoľko za 400 Eur - 500 Eur sa mu zdalo málo. Pokiaľ ide o konzumáciu omamných látok
uviedol, že je užívateľom marihuany a pervitínu.SvedkyňaC.J.,matkaobžalovaného,vprípravnomkonaníprivýsluchu zodňa09.04.2017vypovedala,
že obžalovaný sa v minulosti liečil viac krát od závislosti na drogách, bol aj hospitalizovaný v Pezinku.
Uviedla, že dňa 08.04.2017 v podvečerných hodinách jej telefonovala jej matka - poškodená E. J. stým,

že z obálky, ktorú mala schovanú pod posteľou v spálni jej obžalovaný odcudzil finančnú hotovosť
vo výške 800 Eur, na čo svedkyňa C. J. privolala policajnú hliadku. Uviedla, že v čase príchodu polície
obžalovaný bol u seba v izbe v dome poškodenej a keď prišla polícia, ku krádeži sa priznal s tým, že
súrne potreboval peniaze a že ich poškodenej vráti.
Svedkyňa v konaní pred súdom vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, pričom dodala, že jej

poškodená zavolala, aby prišla k nej domov, povedala, že ju obžalovaný okradol a z obálky jej zobral
800 Eur. Uviedla, že obžalovaný bol 3 toát na liečení od drogovej závislosti, tieto však neukončil a keď
sa dostane medzi starú partiu, je zasa v tom.
Z výpovede starej matky obžalovaného - poškodenej E. J.,z prípravného konania zo dňa 09.04.2017 súd
zistil totožné skutkové okolnosti, o ktorých vypovedala aj svedkyňa C. J., ako aj obžalovaný, výpoveď
ktorých sa v úplne zhodujú s obsahom výpovede poškodenej.

Z listinných dôkazov súd poukazuje najmä na úradný záznam zo dňa 08.04.2017 spísaný
povereným príslušníkom Policajného Zboru Malacky, obvodného oddelenia Policajného Zboru
Stupava, z ktorého vyplýva, že oznamovateľka E. J. uviedla, že jej vnuk - obžalovaný I.
D. jej odcudzil finančnú hotovosť vo výške 800 Eur, ktorú mala schovanú vukladacom priestore v posteli
v bielej obálke, pričom túto skutočnosť zistila v poobedňajších hodinách dňa 08.04.2017. Z

úradného záznamu tiež vyplýva, že obžalovaný finančnú hotovosť odcudzil v priebehu prechádzajúceho
týždňa, povedal, že už peniaze nemá, že ich minul.Poškodená súčasne uviedla,že to nebolo prvý krát,že
jej obžalovaný odcudzil peniaze a v minulosti už bol trestaný za krádež a že má podmienku.
Súd ďalej zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisová značka OT/70/2015 zo
dňa 08.09.2015 súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2

písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia; trestný rozkaz
nadobudolprávoplatnosťdňa08.09.2015.TrestnýmrozkazomOkresnéhosúduMalackyspisováznačka
lT/74/2015 zo dňa 16.09.2015súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania v bode 1 obžaloby prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v bode 2 obžaloby prečinu krádeže podľa

§ 212 ods. 2 písm. a), f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2 obžaloby z prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Pri predmetnom odsúdení súd upustil od uloženia
súhrnného trestu odňatia slobody, nakoľko trest uložený trestným rozkazom Okresným súdom Malacky
spisová značka OT/70/2015 zo dňa 08.09.2015 považoval za dostatočný na ochranu spoločnosti a

nápravu páchateľa.
Z opisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že odsúdený bol dosiaľ tri krát súdne trestaný; vždy
za majetkovú trestnú činnosť.Z evidencie priestupkov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný sa dňa
15.05.2015 dopustil priestupku krádeže, za čo bol prerokovaný v blokovom konaní uložením blokovej
pokuty vo výške 30 Eur.

Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. T. D. číslo 63/2017 súd zistil, že obžalovaný je
v psychiatrickej ambulancii MUDr. Y. vedený od januára 2012, kedy sa dostavil po prepustení z
hospitalizácie pre agresívne správanie a užívanie marihuany a pervitínu. Odvtedy bol opakovane
hospitalizovaný v psychiatrickej nemocnici v Pezinku pre poruchy psychiky a správania zapríčinené
užívaním psychotropných látok. Súd ďalej zistil, že obžalovaný netrpí a ani v čase spáchania skutku

netrpel závažnou duševnou psychotickou poruchou, mentálnou retardáciou, či organickým poškodením
mozgu a z forenzného hľadiska možno konštatovať, že obžalovaný v čase spáchania stíhaného
trestného činu bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať svoje konanie. Zo
záverov znaleckého skúmania tiež vyplynulo, že obžalovaný je dlhoročným užívateľom drog, jeho
pobyt na slobode v prípade neabstinovania môže byť pre spoločnosť nebezpečný a je uňho prítomné

riziko dopúšťania sa obdobných trestných činov. Súdna znalkyňa u obžalovaného navrhla uloženie
ochranného protitoxikomanického liečenie ústavnou formou.
Podľa § 22 Trestného zákona, kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol
rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa §124 ods. 1 veta prvá Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na
majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v
príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach.Podľa §125 ods. 1 veta práv a druhá Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
Podľa § 130 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, vecou sa na účely tohto zákona rozumejú hnuteľná

vec alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona
nevyplýva niečo iné.
Podľa § 212 ods. 1 Trestný zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak
malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa §212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa

páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a
dospel k jednoznačnému záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, sa
stal, spáchal ho obžalovaný, pričom boli splnené všetky zákonné podmienky na vyvodenie trestnej
zodpovednosti obžalovaného. Odsúdený teda vlastnou rukou, bez vedomia poškodenej, odňal finančnú

hotovosť poškodenej vo výške 800 Eur z jej dispozície, čím spôsobil malú škodu (škoda prevyšujúca
sumu266Eur,neprevyšujúcadesaťnásobok tejtosumy)atoajnapriektomu,žezatakýtotrestnýčinbol
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky spisová značka 1 T/74/2015 zo dňa 16.09.2015,
právoplatným dňa 08.10.2015. Podľa názoru súdu preto obžalovaný svojim konaním uvedeným vo
výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.

3 písm. b) Trestného zákona, keď si prisvojil cudziu tým, že sa jej zmocnil, čím spôsobil malú škodu,
pričom bol za obdobný čin bol v posledných dvanástich mesiacoch odsúdený.
Skutok tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bol preukázaný nielen
výpoveďou svedkyne C. J. a poškodenej E. J., ale aj samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý sa
ku spáchaniu skutku pod ťarchou dôkazov priznal dobrovoľne bez nátlaku a to už bezprostredne po

odhalení jeho konania pred menovanými svedkyňami a neskôr tiež pred na inkriminované miesto
privolanými príslušníkmi Policajného Zboru. Na svojom priznaní zotrval počas celého trestného konania,
teda v zhode o svojom skutku vypovedal v prípravnom konaní, aj v konaní pred súdom, kde v
žiadnom smere nepopieral svoju vinu za spáchaný trestný čin. Obžalobu navyše podporuje celý
rad listinných dôkazov, preto súd bez akýchkoľvek pochýb vo svetle vykonaných dôkazov dospel k

jasnému a rozhodnému záveru, že obžalovaný je páchateľom stíhaného trestného činu; súd nemal v
konaní ohľadne priznania obžalovaného žiadne dôvodné pochybnosti. Vzhľadom k duševnému stavu
obžalovaného bolo však potrebné vysporiadať sa s otázkou, či v čase spáchania trestného činu bol
obžalovaný trestne zodpovedný, resp. príčetný, teda či bol v čase spáchania skutku
spôsobilý posúdiť dosah svojho konania, či schopný ovládať svoje konanie. V tomto smere sa súd v

plnom rozsahu stotožnil s výsledkami znaleckého skúmania vykonaného súdnou znalkyňou MUDr. T. D..
Súdna znalkyňa vo svojich záveroch vylúčila nepríčetnosť obžalovaného v čase spáchania stíhaného
trestného činu a to aj pri zohľadnení, že obžalovaný je dlhoročným užívateľom návykových látok,
ako i pri pripustení skutočnosti, že by bol obžalovaný v čase spáchania trestného činu intoxikovaný
drogou. Zo súdnoznaleckého skúmania teda vyplynulo, že konanie obžalovaného nebolo chorobne

motivované, ale bolo realizované so zištným úmyslom, pričom motivácia trestnej činnosti bola s
najväčšou pravdepodobnosťou pudovo akcentovaná. Nakoľko v čase spáchania skutku mal obžalovaný
forenzne nevýznamné znížené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti súd ustálil, že obžalovaný
bol v čase spáchanie
trestného činu trestne zodpovednou osobou, vo vzťahu ku ktorej je možné plne uplatniť trestnoprávne

následky protiprávnosti jej konania.
Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Úmyselné zavinenie u obžalovaného bolo preukázané tým, že obžalovaný hoci uvedomujúc si to,
že mu finančná hotovosť vo výške 800 Eur nepatrí, túto odcudzil tak, že sa jej zmocnil bez vedomia

poškodenej, čím poškodenej spôsobil malú škodu. Súd preto zavinenie obžalovaného vyhodnotil ako
priamy úmysel v zmysle ustanovenia § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojím
konaním chcel odcudziť cudziu vec a teda porušiť záujem chránený trestným zákonom, ktorým je
ochrana ústavou chránených vlastníckych práv.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Podľa § 36 ods. 1 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ priznal sa k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa§37ods.1písm.m)Trestnéhozákona,priťažujúcouokolnosťoujeto,žepáchateľbolužzatrestný
čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ
4 krát trestne stíhaný, z toho jedno trestné stíhanie bolo voči nemu podmienečne zastavené v
prípravnom konaní; ostatné trestné stíhania skončili právoplatným odsúdením. Všetky trestné stíhania
proti obžalovanému boli vedené pre majetkovú trestnú činnosť, resp. pre opakované páchanie trestných
činov krádeže. V registri priestupkov má obžalovaný jeden záznam a to za krádež, pre ktorú bol

obžalovaný prerokovaný v blokovom konaní uložením blokovej pokuty. Obžalovaný je dlhoročným
užívateľom omamných a psychotropných látok, dlhodobo sa lieči pre psychickú poruchu osobnosti,
ktorá je uňho prítomná v dôsledku užívania drog, ako i úrazu hlavy v roku 2010. Obžalovaný bol
niekoľkokráthospitalizovaný vpsychiatrickejnemocniciPhilippaPinelavPezinkupreporuchypsychiky
a správania zapríčinené užívaním marihuany a pervitínu, akútne psychotické epizódy a organickú

poruchu osobnosti po úraze hlavy. Zo znaleckého skúmania tiež vyplýva, že obžalovaný psychiatrickú
ambulanciu navštevoval nepravidelne aj z dôvodu, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, počas
výkonu ktorého tiež užíval antipsychotiká. V minulosti sa u obžalovaného opakovane vyskytovali akútne
psychotické stavy exogenne podmienené abusom drog, ktoré sa prejavovali najmä paranoidným
myslením, bludnou náladou, zvýšenou iritabilitou a poruchami správania.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného obligatórne prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností. U obžalovaného je prítomná jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, keď obžalovaný bol v minulosti viac krát odsúdený za páchanie majetkovej trestnej
činnosti. Naproti tomu stojí jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. 1) Trestného zákona, kedy

obžalovaný spáchanie skutku priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a to už od počiatku trestného
stíhania, či v prípravnom konaní, tak i v konaní pred súdom. Keďže pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností sú v rovnováhe, nebolo nutné modifikovať trestnú sadzbu, ktorá je v prípade prečinu krádež
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona daná v rozmedzí 6 mesiacov až tri roky.
Z vyššie uvedených skutočností súd vychádzal pri úvahách o druhu a výmere trestu a

dospel k záveru, že vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie k nepodmienečnému trestu odňatia
slobody, ktoré sa evidentne minuli svojmu účinku, je potrebné na obžalovaného opätovne pôsobiť
represívne uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný sa spôsobom svojho
doterajšieho života bezpochyby javí ako špeciálny recidivista, ktorého od sústavného páchania trestnej
činnosti neodradili ani predchádzajúce uložené sankcie. Spôsob jeho života, jeho pomery a osobnostná

charakteristika je u obžalovaného nepochybne podmienená dlhoročným užívaním návykových látok.
Psychický stav sa u obžalovanému nepodaril znormalizovať napriek tomu, že bol viac krát ústavne, aj
ambulantne liečený pre závislosť od drog a s tým súvisiacu pridruženú psychickú poruchu osobnosti.
Súdtedavzhľadomnapovahutrestnéhočinu,ipredchádzajúceodsúdenia,charakteromtotožné s
predmetným trestným činom, dospel k záveru, že na naplnenie účelu deklarovaného v § 34 ods.

1 Trestného zákona je potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trestu odňatia slobody. Podľa
zásady uvedenej v § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest plniť nielen represívnu funkciu, teda
zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale i výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky
pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život. Súd preto pri prihliadnutí na závažnosť trestného
činu, pohnútky obžalovaného pri jeho páchaní, spôsob spáchania trestného činu, jeho dôsledky, pri

bilancovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností dospel k záveru, že ako primeraný trest sa javí
trest ukladaný v druhej polovici dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Takýto trest
podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy obžalovaného a zodpovedá zásadám individuálnej a
generálnej prevencie, pričom rešpektuje i potrebu uplatňovania zásady proporcionality (princíp ultima
racio). Trest kratšieho trvania by vzhľadom na pomery obžalovaného, u ktorého je indikovaná silná

závislosťodomamnýchpsychotropnýchlátokmoholznamenaťjehonedostatočnúrepresiu,ajvzhľadom
k potrebe liečenia a jeho skorší pobyt na slobode by výrazne zoslabil nielen účel trestu, ale i ochranného
liečenie,ktorésúdobžalovanémusúčasneuložil. Sohľadomnavšetkyvyššieuvedenésúvislosti
bude podľa názoru súdu takto uložený trest odňatia slobody postačujúcou represiou pre obžalovanéhoa tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti. Takto
uložený trest zároveň poskytne potrebný priestor na jeho efektívne liečenie, keďže u osôb závislých
od návykových látok je tiež významná ich dôsledná izolácia, resp. aspoň dočasné vyčlenenie z

prostredia, v ktorom sa stretával s užívaním drog. Výška uloženého trestu je preto z pohľadu súdu
primeraná osobe obžalovaného, najmä s ohľadom na jeho pomery a súčasne poskytne dostatočnú
ochranu spoločnosti z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný
čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste
odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu.
V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej
starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu
choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj
tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom

prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na
splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo
ambulantnom zariadení
Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s užívaním psychotropných
látok, pričom súd má vykonaným dokazovaním navyše u obžalovaného preukázanú dlhodobú

konzumáciu marihuany a pervitínu, súd uložil obžalovanému súčasne ochranné psychotoxikomanické
liečenie. Nakoľko obžalovaný je dlhoročným užívateľom vysoko návykových omamných látok, v
dôsledku ktorých sa u obžalovaného vyskytujú akútne psychotické stavy, súd odkazujúc na závery
znaleckého dokazovania, s ohľadom k tomu, že ochranné liečenie ukladá spolu s nepodmienečným
trestom odňatia slobody, rozhodol o výkone ochranného liečenie ústavnou formou.

Podľa §287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,
ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému
vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu
skutkuuvedenéhovovýrokurozsudku,ktorýmbolobžalovanýuznanýzavinného,aleboakideonáhradu

morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.
Nakoľko poškodená si v konaní riadne, v rámci adhézneho konania, uplatnila nárok na náhradu škodu,
ktorá je zároveň súčasťou skutkovej vety, o výške ktorej neboli v konaní žiadne pochybnosti a táto škoda
vznikla v súvislosti so spáchaným trestným činom, súd obžalovanému zároveň uložil povinnosť nahradiť

poškodenej E. J. škodu v plnom rozsahu, teda vo výške 800 Eur, nakoľko táto škoda dosiaľ nebola
uhradená.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby
nebol odsúdený.
Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.