Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2009

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/286/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106227907
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2009:5106227907.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci

navrhovateľov v rade 1/: B. O., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom G. XXXX/X,. Ž., v rade 2/ M. O., nar.
XX.X.XXXX,. trvale bytom G. XXXX/X,. Ž., proti odporcovi: M. P., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom N.
XXXX/X,. Ž., práv. zast. JUDr. V. Ž., advokátom so sídlom K. X,. Ž., o vydanie časti nehnuteľnosti,
odstránenie plota a náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ o uloženie povinnosti odporcovi vydať navrhovateľom v rade
1/ a 2/ časť pozemku o rozmeroch 2 x 5m, pozemok parcela č. KNC 971 o celkovej výmere 294m2
zastavané plochy a nádvoria katastrálne územie Z., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na Katastrálnom

úrade Žilina, Správa katastra Žilina na LV č. 71 z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ o uloženie povinnosti odporcovi odstrániť pletivový plot osadený na
kovových trúbkach o rozmeroch 2 x 5m, nachádzajúci sa na parcele č. 971, katastrálne územie Z. z
a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/ sumu 6,36 Eur a to do 3 dní po právoplatnosti

tohto rozsudku. Vo zvyšku uplatnenej náhrady škody návrh navrhovateľa v rade 1/ z a m i e t a .

Návrh navrhovateľky v rade 2/ o náhradu škody z a m i e t a .

Navrhovateľ v rade 1/ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 517,96 Euro priamo
na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. V. Ž. č.ú. XXX. XXX. XXXX/XXXX. vedený v T. a.s., pobočka
Ž. a to do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi súd náhradu trov konania proti navrhovateľke v rade 2/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.12.2006, upraveným
podaním doručeným súdu dňa 12.1.2007 domáhali súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu
označeného odporcu zaviazal k povinnosti vydať navrhovateľom v rade 1/ a 2/ časť pozemku o
rozmeroch 2x5m, pozemku KN parcela č. 971 o celkovej výmere 294m2 zastavané plochy a nádvoria,
k.ú. Z., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na Katastrálnom úrade Žilina, Správa katastra Žilina, na LV č.
71, ďalej uložiť povinnost odporcovi odstrániť pletivový plot osadený na kovových trúbkach o rozmeroch

2x5m nachádzajúci sa na parcele 971 k.ú. Z. a nahradiť navrhovateľom v rade 1/ a 2/ škodu vo
výške 935,50 Sk - 31,05 Eur za zbúraný plot a 1.813,12 Sk - 60,18 Euro za zničenú kanalizáciu na
odpadovú vodu a zároveň nahradiť navrhovateľom trovy konania. Svoj návrh odôvodňovali tým, že sú
bezpodielovými vlastníkmi parcely č. 971 o výmere 294m2 zastavanej plochy a domu súpisné číslo X naparcele 971, vedené na LV č. 1 pre k.ú. Z., ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.1998,
ktorej vklad bol povolený dňa 11.12.1998. Poukazovali na to, že užívali nerušene svoje vlastníctvo, ktoré
bolo riadne oplotené od roku 1982 do 1. augusta 2000. Vlastník susedného pozemku - odporca zbúral

navrhovateľom plot ohraničujúci pozemky, zničil pestovaný trávnik na terase a zničil kanalizačný odtok
dažďovej vody a zabral im časť pozemku, parcela č. 971 o výmere 2x5m, čiže 10m2. Svoje počínanie
zdôvodnil tým, že staval na svojom a jemu patrí až 1,5m pozemku, pričom dal prísľub, že vlastníctvo
preukáže písomne, čo však neurobil.

Odporca sa k podanému návrh vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 27.3.2008 v ktorom
uviedol, že s návrhom navrhovateľov nesúhlasí. Podaný návrh považuje za neopodstatnený z dôvodu,
že podľa dostupných výpisov Správy katastra Žilina a vypracovaného geometrického plánu zo dňa
2.5.2000,ktorýzohľadňujeskutočnýprávnystav,niejepochýbosprávnomvytýčeníhranícpredmetného
pozemku. Poukázal na to, že uvedenou problematikou sa Správa katastra v Žiline zaoberala a neboli
zistené žiadne pochybenia vo vytýčených hraniciach pozemku.

Na pojednávania vytýčené dňa 31.3.2008, na ohliadku dňa 22.7.2008, na pojednávanie dňa 4.5.2009
a 20.5.2009 sa navrhovateľka v rade 2/ nedostavila. Neprítomnosť na pojednávaní dňa 4.5. ako aj
20.5.2009 ospravedlnila písomnými podaniami v ktorých uviedla, že sa pojednávania nezúčastní z
dôvodu, že nie je vlastníčkou nehnuteľnosti o ktorej sa bude jednať. S navrhovateľom v rade 1/ sú

rozvedení a výlučným vlastníkom je navrhovateľ v rade 1/. V súvislosti s uvedenými podaniami však
navrhovateľka v rade 2/ neurobila žiadny procesný úkon, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával
aj v jej neprítomnosti.

Na pojednávaniach účastníci zotrvali na svojich písomných stanoviskách.

Navrhovateľ v rade 1/ vo svojej výpovedi poukazoval na to, že pozemok 971 spolu s domom kúpil
riadnou kúpnopredajnou zmluvou. Vtedy mal so susedom veľmi dobré priateľské vzťahy, neskôr však
odporca začal tvrdiť, že 1,5m z pozemku navrhovateľov je jeho. Navrhovateľ v rade 1/ predložil súdu
originál geometrického plánu z roku 1968, kde poukazoval na to, že je tam vykreslený stav tak ako

bol v tom čase zameraný a z tohto stavu vyplýva, že parcela 970 bola zrušená, časť tejto parcely bola
priradená k parcele 969 a časť k parcele 971. Avšak v tomto geometrickom pláne sa nikde nehovorí o
tom, koľko výmery z tejto parcely išlo do parcely 969 a 971 a z tohto dôvodu vznikajú problémy medzi
účastníkmi. Ďalej navrhovateľ v rade 1/ uviedol, že geometrickým plánom z roku 1982 boli vytyčované
hranice, nakoľko v tomto geometrickom pláne sa udáva, že hranice v prírode boli označené múrom.

Odporca zbúral plot bez jeho prítomnosti, načierno si tam vybudoval koterec z penetračného materiálu,
ktorý neskôr musel zrušiť, avšak „ukradnutý“ pozemok si nechal a bez stavebného povolenia postavil
nový plot a tvrdí, že je na svojom. Odporca mu teda jednak zbúral plot, ktorý bol vybudovaný medzi ich
pozemkami vyše 30 rokov. Zbúraním tohto plota poškodil aj kanalizáciu, trávnik. Pôvodný múrik ktorý
zachytávalhranicemedziichpozemkamitamvšakstáleexistuje.Natomtomúrikubolosadenýplot,ktorý

bol pletivový. Uviedol, že kúpnopredajnou zmluvou nadobudol nehnuteľnosti a to jednak pozemok aj s
domom v stave tak, ako ho v predchádzajúcom období užívala pôvodná vlastníčka. Opätovne zdôraznil,
že pôvodný plot tam bol asi 30 rokov a nikdy neboli rozpory medzi susedmi ohľadom priebehu hranice,
až keď prišiel odporca, začali vznikať problémy.

Odporca na pojednávaní uviedol, že v čase keď kupoval svoje nehnuteľnosti, tam existoval plot, avšak
potom sa so svojou bývalou manželkou rozhodli, že tam budú stavať. Chceli si z chaty spraviť dom,
preto dali pozemky premerať čo je ich a kde môžu postaviť a po premeraní skutkového stavu sa prišlo
na to, že časť pozemku navrhovateľa je v hranici 1,5m na jeho pozemku, z druhej strany to bolo 5m.
S týmto suseda oboznámil, aby o tom vedel. Poukázal na dôkaz, ktorý predložil samotný navrhovateľ

v rade 1/, a to stanovisko správy katastra, v ktorom správa katastra konštatuje, že geom. plán č. 915-
D624-8 zo dňa 15.7.1968 podľa tohto plánu zachytáva platný právny stav. Odporca uviedol, že si dal
vypracovať geom. plán v roku 2000 č. 39/2000 a tento geom. plán zachytáva terajší skutočný stav.
Zároveň uviedol, že tento stav musí vyplývať aj zo stavu, ktorý zachytával geometrický plán z roku 1968,
pretože na Geodézii archivujú všetky vypracované geom. plány a keby sa stalo, že novší geom. plán

nekorešponduje so starším, tak by okamžite došlo k zmenám. Avšak je konštatované, že geom. plán
z roku 2000 je v poriadku. Tento geom. plán bol aj potvrdený správou katastra dňa 3.5.2000. Ďalej
uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti 969, ktorú kúpil spolu s bývalou manželkou v roku
1997 a na základe dohody o vyporiadaní BSM sa stal odporca výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti.Následne odporca ešte odkupoval od Mesta Ž. časť parcely č. 977 vo výmere 133m2 a aj kvôli tomu
bol vypracovaný geom. plán 39/2000, aby sa zachytil aj tento stav. Uviedol, že v čase keď uzatváral
kúpnopredajnú zmluvu sa nič nevymeriavalo a 2 roky to užívali v stave, ako to kúpili, teda od plota k

plotu. Potom sa rozhodli, že z chaty spravia rodinný dom, začali si vybavovať papiere a prvou vecou bolo
vymeranie pozemku. Keď zistil, že mu nesedí výmera podľa kúpnopredajnej zmluvy, vtedy aj suseda
oboznámil, že táto výmera mu nesedí a snažil sa s ním aj nejakým spôsobom dohodnúť.

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov, ohliadkou na mieste samom,

oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä výpisom z LV č. 71 zo dňa 12.9.2005,
výpisom z LV č. 71 zo dňa 6.10.2008. Znaleckým posudkom č. 95/1998 znalca Ing. M. V., Notárskou
zápisnicou N502/98 NZ 499/98, výpisom z LV č. 120, rozsudkom OS Žilina č.k. 25C 394/2007-25,
dohodou o vyporiadaní BSM, kópiou z katastrálnej mapy, geom. plánom č. 915-06624-8 zo dňa
15.7.1968, geom. plánom č. 244-2440-145-82 na zameranie chaty č. 9, geom. plánom č. 39/2000 na
zameranie skutočného stavu parcely č. 969, znaleckým posudkom č. 55/2008 súdneho znalca Ing. M.

K., výsluchom znalca Ing. M. K. a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v rade 1/ je výlučným vlastníkom KNC parcely č. 971 o výmere 294m2, ktorá je zapísaná na
LV č. 71 na Správe katastra Žilina pre k.ú. Z.. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľ
v rade 1/ nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.1998 spolu s vtedajšou manželkou,

navrhovateľkou v rade 2/. Rozsudkom tunajšieho súdu 25C 394/2007-25 zo dňa 19.12.2007 bolo
manželstvo navrhovateľa v rade 1/ a 2/ rozvedené. Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ uzatvorili dohodu o
vysporiadaní BSM, na základe ktorej sa vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti stal navrhovateľ v rade
1/. Vklad predmetnej dohody bol správou katastra povolený pod č. V6650/08 dňa 19.9.2008, čím sa stal
navrhovateľ výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností.

Odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, parcela č. 969 o výmere 475m2, ktorá je zapísaná na
LV č. 120 na Správe katastra Žilina pre k.ú. Z..

Navrhovateľ a odporcovia sú teda vlastníkmi dvoch susedných pozemkov, medzi ktorými vznikol spor o

priebeh hranice, pričom navrhovateľ v rade 1/ tvrdí, že odporca mu z jeho pozemku zabral z parcely 971
časť o výmere 2x5m, čiže 10m2 a to tým, že v tejto časti zbúral pletivový plot a vybudoval nový plot.

Súd vo veci vykonal ohliadku na mieste samom a nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. M. K.,
ktorého úlohou bolo podať znalecký posudok, v ktorom vytýči správnu hranicu medzi pozemkami parcela

č. 969 a parcela č. 971 nachádzajúce sa v k.ú. Z., uviesť, na základe akých skutočností došlo k zrušeniu
pôvodnej parcely č. 970 a ktorá časť tejto parcely a v akej výmere bola pričlenená k parcele č. 969 a
k parcele č. 971 a určiť, či odporca ako vlastník pozemku parcely č. 969 zasahuje do pozemku parcely
č. 971 navrhovateľa, ak áno, v akej časti.

Ustanovenýznalecpodalvoveciznaleckýposudokč.55/2008,vktoromodpovedalnasúdomstanovené
otázky. Znalec za účelom spracovania znaleckého posudku vykonal ohliadku za účasti sporných strán,
aj za účasti súdu. Miestnym šetrením porovnal stav v katastrálnej mape so skutočným stavom v prírode,
overil vlastnícke a užívacie vzťahy. Súčasne vykonal zameranie spornej hranice podľa označenia
navrhovateľa, ako i označenia odporcu. V znaleckom posudku znalec uviedol, že predmetom sporu je

majetková hranica medzi parcelou č. 969 odporcu a parcelou č. 971 navrhovateľa, ktorá bola určená
geom. plánom č. 915-0624-1968 rozdelením pôvodných parciel EN č. 969 - pasienok o výmere 313m2,
č. 970 - pasienok o výmere 313m2 a č. 971 - pasienok o výmere 310m2 zapísané na LV č. 1 -
vlastník Československý štát v správe MnV Z.. Rozdelenie uvedených parciel podľa cit. geom. plánu
je zobrazené v znaleckom grafickom pláne ako „zväčšená situácia“ v miere 1:500. Rozdelením vznikli

dve samostatné parcely: č. 969 - pasienok o výmere 342m2 označená bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 1 -
vyfarbená zelenou farbou, vlastník - P. M., LV č. 120, č. 971 - pasienok o výmere 294m2 označená
bodmi 1, 8, 9, 10, 2, 1 - vyfarbená žltou farbou, vlastník - pôvodný, H. N., následne O. B. a M., L. č.
71 na základe kúpnej zmluvy č. N 502/98 NZ 499/98. Plocha označená bodmi 10, 11, 12, 13, 14, 5,
4, 3, 2, 10 - vyfarbená hnedou farbou bola prizlúčená do parcely č. 977 - cesta. U novoutvorených

parciel č. 969 a 971 ostalo vlastníctvo nezmenené, čiže LV č. 1 Československý štát v správe MnV Z.
z dôvodu prideľovania pozemkov pod výstavbu chát do osobného užívania. Hranica medzi parcelou
č. 969 a 971 je označená bodmi 1, 2, o dĺžke 10,40m. Vzhľadom k nej zo zrušenej parcely č. 970
prichádza do parcely č. 969 výmera 151m2 podfarbená zelenou farbou a čiernou farbou šrafovaná ado parcely č. 971, výmera 55m2 podfarbená žltou farbou a modrou čiarou šrafovaná. Ďalšie zmena sa
uskutočnila na základe geometrického plánu č. 39/2000, ktorým bolo vykonané zameranie parcely č.
969 a 971 podľa skutočného oplotenia pri rešpektovaní majetkovej hranice, medzi nimi určenej v roku

1968 (1,2). Zobrazenie je uvedené v znaleckom grafickom pláne ako „zväčšená situácia“ v miere 1:500 a
„detaile spornej hranice“ v mierke 1:250 nasledovne: parcela č. 696 - zastavaná plocha o výmere 475m2
označená bodmi 10 (1), (2), 4, 5, 13, 18, 19, 20, (6), B 10, (1) vyfarbená zelenou farbou zapísaná na LV
č. 120. Parcela č. 487/17 - lesná pôda o výmere 93m2 označená bodmi 11, 10 (1), B 20, (6), 21, 22, 9,
11, vyfarbená oranžovou farbou bez zápisu na LV v držbe odporcu. Parcela č. 971 - zastavaná plocha o

výmere 294m2 označená bodmi 10 (1), (9), 29, (10), A (2), 10 (1), vyfarbená žltou farbou, zapísaná na
LV č. 71 do oploteného areálu k parcele č. 971 prislúchajú ešte plochy majetkovoprávne nevysporiadané
v držbe navrhovateľa, označené bodmi: A 4 (2), A o výmere 36m2 vyfarbená hnedou farbou je súčasťou
parcely č. 977 - zastavaná plocha o výmere 1731m2 zapísaná na LV č. 358, 10 (1), 11, 20 (9), 10 (1) o
výmere 49m2 vyfarbená modrou farbou je súčasťou parcely č. 847/18 - lesná pôda o výmere 380430m2.
Majetková hranica označená spornými stránkami je nasledovná:

Podľa navrhovateľa, hranica má prechádzať bodmi 9 B, 5, v pláne vytiahnutá modrou čiarou, pričom
úsek označený bodmi B 5 má tvoriť hranicu medzi jeho parcelou č. 971 a parcelou č. 969 odporcu. Úsek
označený bodmi B 9, je na predĺžení prvého úseku hranice smerom cez parcelu č. 487/17 a má byť
totožná s hranicou určenou v roku 1968.
Podľa odporcu, hranica má prechádzať bodmi 11, 10 (1), (2), 4, v pláne vytiahnutá čiernou farbou, pričom

úsek označený bodmi 10 (1), (2), o dĺžke 10,40m je pôvodný úsek hranice určenej v roku 1968. Úsek
označený bodmi (2), 4 o dĺžke 3,60m je na predĺžení pôvodnej hranice smerom k ceste až po oplotenia
a úsek označený bodmi 10 (1), 11 o dĺžke 3,40m je na predĺžení pôvodnej hranice opačným smerom a
tvorí hranicu parcely č. 847/17. V prírode ju tvorí drôtený pletivový plot. Obe hranice vytvárajú: plochu
označenú bodmi 10 (1), (2), 4, 5, B 10 (1) o výmere 22m2 podfarbená zelenou farbou a čiernou farbou

šrafovaná, je celá vytvorená z parcely č. 969 odporcu, plochu označenú bodmi 10 (1) B, 9,11, 10 (1) o
výmere 6m2 podfarbená oranžovou farbou a čiernou čiarou šrafovaná, je vytvorená z parcely č., 847/17-
nevysporiadaný pozemok v držbe navrhovateľa, kde má vybudovanú drevenú šopu.

V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že na základe porovnania uvádzaných v geometrických

plánov prideľovania pozemkov do osobného užívania a následných prevodov pozemkov vychádza
nasledovný záver: Správa hranica medzi parcelou č. 969 a 971 prechádza bodmi 10 (1), (2), 4, o celkovej
dĺžke 14,00m a je totožná v úseku bodov 10 (1), (2) s hranicou určenou v roku 1968 podľa geom.
plánu č. 915-0624-1968. V prírode je reprezentovaná drôteným pletivovým plotom a správnosť overená
kontrolným meraním ako je uvedené v detaile spornej hranice. Navrhovateľ kúpnou zmluvou č. N 502/98

NZ 499/98 zo dňa 16.11.1998 odkúpil pozemok, parcela č. 971 o výmere 294m2 vyfarbená žltou farbou
len po hranicu označenú bodmi 10 (1), (2) a nie tak ako uvádza, až po hranicu B 5.

Navrhovateľ v rade 1/ podaním doručeným súdu dňa 30.4.2009 vzniesol voči vypracovanému
znaleckému posudku námietky. Uviedol, že so záverom znaleckého posudku nesúhlasí, pretože je

spochybniteľný. Poukázal na to, že znalec mal vychádzať z kontrolného merania uskutočneného v roku
1982 za prítomnosti oboch bývalých vlastníkov parciel, z ktorých žije p. H. N.. Na tomto meraní bola
určená skutočná hranica medzi parcelami 969 a 971. Zrušená parcela 970 bola rozdelená pôvodným
plotom a v prírode zameraná bočným múrom drevárne. Podľa názoru navrhovateľa v rade 1/, znalec sa
nevysporiadal so zameraním uskutočneného v roku 1982, ktoré zobrazovalo skutočnú hranicu v prírode

medzi parcelami 969 a 971. Poukázal na list z G., v ktorom sa konštatuje, že geom. plán vyhotovený
v roku 1982 je bez vád.

Odporca k podanému znaleckému posudku nemal žiadne námietky. Na pojednávaní poukazoval na to,
že geom. plán z roku 1982 bol spracovaný len na zameranie rekreačnej chaty pre bývalého vlastníka

a vôbec sa nedotýka hraníc parciel. V predmetnom geometrickom pláne nie je žiadne zameranie
k hraniciam, len čisto osadenie rekreačnej chaty. Poukázal na to, že vo vrchnej časti predmetných
nehnuteľností je oplotenie, ktoré zasahuje do pozemku odporcu, avšak vzhľadom k tej skutočnosti, že
toto je už pevne zabudované na pevných základoch, nebolo by účelné to odstrániť alebo žiadať jeho
odstránenie. V podstate odporca akceptoval takýto stav, avšak v spodnej časti kde sa nachádza koterec,

tam tento zasahuje do pozemku odporcu, avšak koterec je demontovateľný, dá sa posunúť. V hornej
časti navrhovateľ zasahuje do pozemku odporcu asi 1,70m a v dolnej časti 1,50m a toto je zrejmé aj zo
znaleckého posudku v detaile spornej hranice.Vzhľadom k námietkam navrhovateľa v rade 1/ k znaleckému posudku, bol v konaní vypočutý súdny
znalec Ing. M. K., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na svojom znaleckom posudku. Pri jeho
spracovaní vychádzal jednak z ohliadky na mieste samom, vychádzal zo stavu katastra nehnuteľnosti

a to na základe meračských náčrtov č. 223 a z meračského náčrtu ku geom. plánu 915-0624-8, kde
je znázornené rozdelenie parcely č. 970 a hranica v tom nákrese z roku 1968 je označená bodmi 1,
2 a tá hranica sa nezmenila ani doteraz v katastri nehnuteľností. Znalec porovnával aj hranicu podľa
údajov, ktorá uvádzal navrhovateľ. K nemu tvrdeným údajom žiadnu hranicu nenašiel, resp. žiadne
geom. plány, alebo nejaké podklady, resp. poľný nákres. Pokiaľ aj bola nejaká predchádzajúca dohoda

medzi spoluvlastníkmi, musela byť len ústna, k tejto sa žiadny doklad nenachádza. Správna hranica
medzi predmetnými pozemkami ide z bodu 1 do bodu 2 znaleckého grafického plánu. Tento plot je
posunutý až po cestu a ani na spodnej strane cesty, ani na vrchnej strane parcely nie sú vykúpené,
preto uviedol aj hranicu, ktorá je z vrchnej časti, čo je 1,11 a 2, 4, čo je zo spodnej strany po plot ako
je ohradená nehnuteľnosť. Znalec uviedol, že mal k dispozícií aj geom. plán 915-0624-8 k poľnému
nákresu 624-8 a týmto geom.plánom sa rozdelila parcela 970 a hranica, ktorá bola určená týmto geom.

plánom sa doteraz nezmenila. Časť tejto parcely od určenej hranice bola pričlenená k parcele 971
navrhovateľa a časť parcele 969 odporcu. Znalec potvrdil tvrdenie odporcu, že v geom. pláne č. 39/2000
sa hranica nezmenila a bola prevzatá z geom. plánu z roku 1968. Ďalej znalec uviedol, že podľa poľného
nákresu pre geom. plán 915-0624-8 vyplýva, že je v ňom vykonaný výpočet výmer a výmera pozemku
navrhovateľa v rade 1/ je od bodu 1, 2 až dozadu 295m2. Plocha je vypočítaná podľa súradníc, ktoré

idú tak ako uviedol z bodu od hranice z bodu 1, 2, až po susedný pozemok. V roku 1982 bolo geom.
plánom vykonané zameranie domu, v tom čase chaty č. 9 a bola zameraná len domová nehnuteľnosť,
nič iné, nie pozemok a o hranice sa nejednalo. K námietke navrhovateľa v rade 1/ ktorý uviedol, že po
jeho zameraní mu chýba z jeho parcely 12m2 znalec uviedol, že pokiaľ bol na ohliadke, ohliadal celú
predmetnú nehnuteľnosť. Sám navrhovateľ priamo na ohliadke v zadnej časti domu ho upozorňoval, že

mu nesedí hranica od ďalšieho suseda a v konaní teda uvádza niečo iné.

Ďalej navrhovateľ uvádzal, že k zbúraniu plota a poškodeniu kanalizácie došlo v roku 2000 a výšku
škody za plot a za kanalizáciu si uplatňuje podľa znaleckého posudku z roku 1998.

V znaleckom posudku č. 95/1998 znalca Ing. M. V. zo dňa 6.11.1998, predmetnom ktorého bolo
ocenenie domu, č.súp. 9 spolu s príslušenstvom a pozemkom, parcela č. 971 za účelom uzatvorenia
kúpnopredajnej zmluvy je ocenený plot umiestnený na parcele č. 970 v celkovej dĺžke 31,90m sumou
935,50 Sk. Pri ocenení plota je uvedený vek plota 26 rokov, životnosť plota 30 rokov a percento ročného
opotrebenia 3,3333 %/rok. Zároveň je ocenená prípojka kanalizácie na parcele č. 971 vo výške 1833,12

Sk.

K požadovanej náhrade škody za odstránený plot a kanalizáciu odporca uviedol, že pokiaľ bol
vypracovaný geom. plán 39/2000, odporca na základe tohto geom. plánu vybudoval nový plot, avšak
len v časti, pričom nechal zachovaný starý plot vo vrchnej a spodnej časti a to aj napriek tomu, že plot

v tejto časti, starý plot v týchto častiach netvorí hranicu medzi pozemkami a plot bol vybudovaný len
v tej časti bodu 1, 2 znaleckého posudku a ostatný pôvodný plot zostal. Nakoľko to bolo na základe
ústne dohody s navrhovateľom v rade 1/, poukazoval na to, že odporca na svoje vlastné náklady spravil
nový plot na miesto starého pôvodného 30-ročného. Navrhovateľ uviedol, že k zbúraniu starého plotu
došlo vo výmere 7m. Pokiaľ ide o zničenú kanalizáciu, navrhovateľ uviedol, že ide o zničenú kanalizáciu

na odpadovú vodu a predstavovali ju vybudované betónové žľaby po dĺžke celej jeho parcely, aby bola
vedená za cestu. Túto kanalizáciu budoval navrhovateľ v rade 1/ v roku 1996, nakoľko v tom čase
predmetnú nehnuteľnosť už užíval. Na otázku súdu, z akých skutočností navrhovateľ vychádzal pri
uplatnení výšky škody za zničenú kanalizáciu navrhovateľ uviedol, že nejde o kanalizáciu ktorá bola
oceňovaná v znaleckom posudku, táto sa nachádza v inej časti pozemku, avšak ide o žľaby, ktoré

vybudoval na odtok dažďovej vody, aby mu netieklo na pozemok, pričom pri výške škody vychádzal z
ceny, že jeden žľab v dnešnej mene stojí asi 1,5 Eura, išlo asi o 20 žľabov, ktoré odporca vyhádzal.
Odporca poukazoval na to, že pokiaľ navrhovateľ poukazuje, že išlo o kanalizáciu na odtok dažďovej
vody, skladujúcu sa z betónových žľabov, tak išlo zhruba o polmetrový robený truhlík z dreva, do ktorého
bola vložená odkvapová rúra zaliatá betónom. Odporca nepopieral, že odstránil starý plot a odstránil aj

žľaby, avšak tieto žľaby sa nachádzajú na pozemku navrhovateľa, ktorý ich opätovne zabudoval z druhej
strany chalupy. Navrhovateľ v rade 1/ tieto skutočnosti popieral.Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s §

153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich
pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho

práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že občianskoprávne konanie je ovládané zásadou
prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy, je
zásadne vecou účastníkov konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne
sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre účastníka, ktorý tzv. dôkazné bremeno

neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje
toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze. Dôkazné
bremeno v danom prípade bolo na navrhovateľochi, ktorý bol povinní preukázať ním tvrdené skutočnosti
uvádzané vo svojom návrhu, a to neoprávnený zásad do ich vlastníckeho práva zo strany odporcu.
Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že odporca do výkonu vlastníckeho práva

navrhovateľa v rade 1/ žiadnym spôsobom nezasahuje. Časť plota ktorú odporca vybudoval je v
správnej hranici, potvrdenej aj znaleckým dokazovaním, ktorá vychádza z geom. plánov č. 915-0624-8
zo dňa 15.7.1968, ako aj geom. plánu č. 39/2000 zo dňa 3.5.2000. K námietkam navrhovateľa v
rade 1/ proti znaleckému posudku súdom ustanoveného znalca súd neprihliadal, nakoľko znalec
vychádzal z podkladov z archívu katastrálneho úradu, porovnával geometrické plány na zameranie z

roku 1968, ako aj z roku 2000. Uviedol, že tieto sa zhodujú a v čase keď došlo k prevodu nehnuteľnosti
kúpou na navrhovateľa v rade 1/, už vtedy bolo jasné vytýčenie pozemkov. Geom. plán na ktorý
poukazoval navrhovateľ v rade 1/ z roku 1982 bol vypracovaný len na zameranie rekreačnej chaty č.
9. Ustanovený znalec vo svoje výpovedi na pojednávaní odpovedal na všetky sporné otázky, pričom
sa jednoznačne vysporiadal aj s námietkami navrhovateľa v rade 1/, súd preto nevidel dôvod na to,

aby vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania,
neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v rade 1/ ohľadom neoprávneného zásadu odporcu do
jeho nehnuteľnosti, súd návrh navrhovateľa v rade 1/ a 2/ o uloženie povinnosti odporcovi vydať časť
pozemku a odstrániť pletivový plot ako nedôvodný zamietol. V časti o náhradu škody súd zaviazal
odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/ sumu 6,36 Eur. V konaní nebolo sporné, že

zo strany odporcu došlo k odstráneniu starého pletivového plota navrhovateľa v rade 1/ o dĺžke 7m.
Navrhovateľ v rade 1/ v tejto časti preukázal, že predmetný plot odkupoval spolu s nehnuteľnosťami,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z roku 1998, teda preukázal že plot bol v jeho vlastníctve. Odporca
tým, že tento plot svojpomocne odstránil, neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva navrhovateľa
v rade 1/ v časti odstráneného plota a spôsobil mu škodu. Navrhovateľ požadoval náhradu škody vo

výške 935,50 Sk, čo v prepočte na Euro predstavuje sumu 31,05 Eur, pričom vychádzal z ohodnotenia
plotu v znaleckom posudku z roku 1998. V konaní však súd mal za preukázané, že zo strany odporcu
nedošlo k odstráneniu a poškodeniu celého plota, ale len k odstráneniu plota v časti po dĺžke 7m. Súd
pri stanovení výšky náhrady škody vychádzal z predloženého znaleckého posudku, ktorý ohodnocoval
plot o celkovej dĺžke 31,90m, v ktorom bolo zároveň stanovené aj percento ročného opotrebenia vo

výške 3,3333% za rok. Hodnota plotu bola znaleckým posudkom stanovená ku dňu jeho vypracovania,
t.j. k 6.11.1998 vo výške 935,50 Sk. K odstráneniu časti plotu došlo v roku 2000. Pri takto stanovenom
percente opotrebovania v roku 2000 mal predmetný plot hodnotu 873,20 Sk, túto sumu potom súd
vydelil počtom metrov plotu, t.j. 31,9, pričom mu vyšla cena za jeden meter plotu, ktorá predstavovala
27,37 Sk, ktorú potom súd vynásobil 7, čo predstavuje časť zbúranú odporcom a za týchto 7m potom

výška skutočnej škody predstavuje 191,61 Sk, čo v prepočte na Euro predstavuje 6,36 Eur, ktorú súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v rade 1/. Navrhovateľka v rade 2/, nakoľko nie je vlastníčkou
predmetného plota a predmetných nehnuteľností, nie je aktívne vecne legitimovaná. V zostávajúcej častináhradyškodyzaodstránenýpletivovýplotazapoškodenúkanalizáciusúdnávrhnavrhovateľazamietol
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v časti poškodenia kanalizácie ani výšky náhrady škody.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v
konaní úspešný, neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti, má preto právo na náhradu trov konania,
ktoré mu v konaní vznikli. Odporca si v konaní uplatnil trovy konania spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia, ktorý právny zástupca odporcu písomne vyčíslil, a to:
podľa sadzby od 1.1.2007

1 právny úkon 49,29 Eur + 5,91 Eur (1.485,- Sk + 178,- Sk paušál)

podľa sadzby od 1.1.2008
1 právny úkon 52,71 Eur + 6,31 Eur (1.588,- Sk +190,- Sk paušál)

podľa sadzby od 1.1.2009
1 právny úkon 57,95 Eur + 6,95 Eur paušál

1.prevzatia a príprava, záznam o prvej porady 1.3.2007
49,29 Eur + 5,91 Eur

2.vyjadrenie odporcu zo dňa 25.3.2008 52,71 Eur + 6,31 Eur
3.účasť na pojednávaní dňa 31.3.2008 52,71 Eur + 6,31 Eur
4.ohliadka na mieste samom pred vypracovaním otázok na ustanoveného
znalca z odboru geodézie dňa 5.9.2008
52,71 Eur + 6,31 Eur

5.vyjadrenie odporcu zo dňa 5.9.2008
52,71 Eur + 6,31 Eur
6.účasť na pojednávaní dňa 4.5.2009
57,95 Eur + 6,95 Eur
7.účasť na pojednávaní dňa 20.5.2009

57,95 Eur + 6,95 Eur
Trovy právneho zastúpenia spolu
421,08 Eur

II.Náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času

- vyúčtovanie znaleckého posudku (3.000,- Sk) 99,58 Eur
- podľa § 16 ods. 4 vyhl. cestovné výdavky:
ohliadka na mieste samom - Pod A., s.č. 307, Z. - pred
vypracovaním otázok na ustanoveného znalca z odboru geodézie, dňa 5.9.2008, zo

Ž. do Z. a späť s použitím os. Mot. Vozidla zn. Škoda Fábia ŠPZ ZAE 681 DM
Koef.6,20 + (0,01 x 6,5 priemerná spotreba) x 39,85 Sk (cena PHM za liter) = 8,790 x 20 km
(175,80 Sk) 5,84 Eur

Strata času:

dňa 5.9.2008
1 hod./pol hod = 10,52 Eur/ 2 krát 10,52 Eur = 21,04 Eur
Spolu k výplate 547,54 Eur

Súd preskúmal trovy konania vyčíslené právnym zástupcom čo do rozsahu poskytnutých právnych
služieb ako aj ich finančného vyjadrenia a dospel k záveru, že boli vyčíslené v súlade s cit. Vyhl.č.
655/204 a neprekračujú rozsah ňou stanovený, oproti vyúčtovaniu trov na znalecké dokazovanie, ktoré
predstavovali zaplatený preddavok vo výške 3.000,- Sk (99,58 Euro), súd odporcovi v tejto časti priznal
náhradu trov konania vo výške 70,- Euro, nakoľko v tejto výške boli zo zálohy odporcu vyplatené trovy

na znalecké dokazovanie, zvyšok zaplatenej zálohy 29,58 Euro bude odporcovi zo strany súdu vrátený
samostatným uznesením. Po zohľadnení vyššie uvedeného potom trovy odporcu predstavujú celkovú
výšku 517,96 Euro. Na náhradu trov konania súd zaviazal v spore neúspešného navrhovateľa v rade
1/ v súlade s § 149 ods. 1/ O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Proti navrhovateľke vrade 2/ súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal s poukázaním na ust. § 150 ods. 1 O.s.p., dôvody
hodnéosobitnéhozreteľanastarnenavrhovateľkyvrade2/súdvidelvšpecifickýchokolnostiachdaného
prípadu v tom, že navrhovateľka stratila aktívnu legitimáciu v priebehu konania, počas ktorého došlo k

rozvodu manželstva a vysporiadaniu BSM s navrhovateľom v rade 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. ( t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Okresný súd Žilina,

dňa 20.5. 2009