Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2022

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719200322
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2022:5719200322.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov v rade 1/: maloletý

C. K., X.. XX.XX.XXXX, L. P. Š. XXX, XXX XX, zastúpený zákonným zástupcom E. F. (žalobcom v
rade 2/), v rade 2/: E. F., X.. XX.X.XXXX, L. P. Š. XXX, XXX XX, obaja právne zastúpení Mgr. Martinou
Chorváthovou, advokátkou so sídlom A. Kmeťa 28, 036 01, Martin, IČO: 42 217 105, proti žalovaným
v rade 1/: K. F., X.. XX.XX.XXXX, L. P.Á. Š. XX, XXX XX, v rade 2/: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom
Evropská 810/136, Vokovice, 160 00, Praha 6, IČO: 49 240 480, vykonávajúca podnikateľskú činnosť
v Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka
poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01, Bratislava - mestská časť

Petržalka, Slovenská republika, IČO: 53 812 948, právne zastúpenému PRK Partners s. r. o., so sídlom
Hurbanovo nám. 3, 811 06, Bratislava, IČO: 35 978 643, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi v rade 1/ sumu 6.525 € a žalobcovi v rade 2/ sumu
3.263 € a to žalobcovi v rade 2/ do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi v rade 1/ do troch
dní od oznámenia čísla účtu zriadeného v banke, ktorý pre tento účel zriadi žalobca v rade 2/ v prospech
žalobcu v rade 1/ s tým, že plnením jedného zo žalovaných v tomto rozsahu zanikne povinnosť plnenia
druhého žalovaného.

II.Vozvyškuuplatnenéhonárokusažalobažalobcovvrade1/a2/vočižalovanýmvrade1/a2/ zamieta.

III. Žalovaným v rade 1/ a 2/ sa proti žalobcom v rade 1/ a 2/ náhrad trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.1.2019 sa žalobca v rade 1/ proti žalovaným v rade 1/
a /2 domáhal zaplatenia sumy 50.000 € a žalobca v rade 2/ sa proti žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhal
zaplatenia sumy 30.000 € a to obaja žalobcovia titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla
úmrtím blízkej osoby.

2. Žalobcovia v rade 1/ a 2/, pričom žalobca v rade 1/ bol zastúpený svojím zákonným zástupcom -
žalobcom v rade 2/, žalobu odôvodnili tou skutočnosťou, že rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa
25.9.2017, právoplatným dňa 25.9.2017, č.k.: 3T/101/2017 bol žalovaný v rade 1/ uznaný za vinného
okrem iného aj z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. h/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 23.1.2017 v čase o 05.50 hod. viedol
svoje osobné motorové vozidlo značky Renault Thalia, ev.č.: V.-XXXAM po ceste I. triedy č. 65 v smere

od Banskej Bystrice do Martina, kde spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej na následky mnohopočetných
zranení na mieste dopravnej nehody zahynula neb. R. K., G. X.: XX.XX.XXXX, X. V. L. P. Š.V. XXX. V
dôsledku vyššie popísaného konania - trestného činu žalovaného v rade 1/, prišli žalobca v rade 1/ o
svoju matku a žalobca v rade 2/ o svoju družku.3. Úmrtím neb. R. K. došlo k závažnému zásahu do práva žalobcov v rade 1/ a 2/ na ochranu osobnosti
v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda do emocionálnej sféry pozostalých žalobcov v

rade 1/ a 2/, pričom ujma, ktorá im bola týmto zásahom spôsobená je nenapraviteľná, neodstrániteľná a
trvalá a bude ich sprevádzať celý život. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného v rade 1/ stratili
žalobca v rade 1/ svoju matku a žalobca v rade 2/ svoju družku, s ktorou žil a bol vo vzťahu od roku
2010 a teda navždy stratili možnosť rozvíjať citové a rodinné väzby so svojou najbližšou rodinou a
blízkou osobou, čím utrpeli žalobcovia v rade 1/ a 2/ bez akýchkoľvek pochybností veľkú citovú ujmu.

Neočakávaným, šokujúcim a náhlym úmrtím neb. R. K. nepochybne došlo k tak závažnému zásahu do
práv na ochranu osobnosti pozostalých žalobcov v rade 1/ a 2/ spočívajúcom v zásadnom, nezvratnom
a trvalom obmedzení ich súkromného a rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia
podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste.

4. Žalobcovia poukázali na ust. § 11 a § 13 Obč. zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) a uviedli, keďže v §

13 ods. 2 Obč. zákonníka sú vymenované zásahy do osobnosti zakladajúce právo na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch len demonštratívne, teda môže ním byť aj iný, ako tam uvedený zásah,
majú žalobcovia za to, že tragická smrť neb. R. K. v dôsledku dopravnej nehody je bezpochyby takým
závažným zásahom do práva na ochranu osobnosti, odôvodňujúcim priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch.

5. Povinnosť nahradiť spôsobenú škodu a nemajetkovú ujmu má teda nielen žalovaný v rade 1/, ale
aj žalovaný v rade 2/ ako poisťovateľ. Pozostalí žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú pritom podľa § 15
Zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenéprevádzkou
motorového vozidla a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP") právo domáhať

sa náhrady priamo aj proti žalovanému v rade 2/ ako poisťovateľovi. Žalobcovia boli toho názoru, že
žalovaný nárok, nemajetková ujma spočívajúca v neoprávnenom zásahu do osobnostných práv blízkej
osoby pozostalej po obeti dopravnej nehody, je predmetom povinného zmluvného poistenia, ako jeho
rozsah ustanovuje § 4 ods. 2 zákona o PZP. Zákon o PZP pritom ustanovuje, že poistený má právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodeným škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Ďalej však zákon

o PZP tento pojem „škody" nedefinuje a preto je nutné ho osobitne vyložiť s prihliadnutím na všetky
okolnosti, najmä s prihliadnutím na účel zákona o PZP a v súvislosti s komunitárnym právo Európskej
únie, ktoré bolo príčinou prijatia tohto právneho predpisu do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Povinné zmluvné poistenie, ako je obsahom zákonného predpisu č. 381/2001 Z.z., je nástrojom
na ochranu oprávnených nárokov poškodených pred nežiaducimi následkami prevádzky motorových

vozidiel, ako aj nástrojom na ochranu škodcov pred neprimeraným rizikom zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovýchvozidiel.Účelzákonnýchustanoveníopovinnomzmluvnompoistení
je pritom vymedzený sekundárnym právom Európskej únie, najmä článkom 3 ods. 1 smernice Rady
72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto

zodpovednosti, článkom 1 ods. 1 a 2 smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel a článkom 1 prvého odseku smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája
1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Uvedené smernice Rady, ako nástroje komunitárneho

práva, majú v zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho súdneho dvora (ďalej len „ESD") tzv. „nepriamu
záväznosť", čo znamená, že súd je povinný pri uplatnení vnútroštátneho práva a najmä ustanovení
právnej úpravy osobitne prijatej s cieľom vykonania požiadaviek smernice vykladať vnútroštátne právo
v maximálnej možnej miere vo svetle znenia a účelu predmetnej smernice na dosiahnutie smernicou
sledovaného cieľa (rozsudky z 23. októbra 2003, Adidas-Salomon a Adidas Benelux, C-408/01, Zb. s.

1-12537, bod 21, a z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 až C-403/01, Zb. s. 1-8835, bod 113).
Výkladom citovaných smerníc o rozsahu povinného zmluvného poistenia, aký má byť vnútroštátnou
právnou úpravou zabezpečený, sa pritom priamo zaoberal ESD vo svojom rozsudku z 24. októbra
2013, P., C22/12. Vo výroku tohto rozsudku bolo pritom jednoznačne konštatované, že vnútroštátna
právna úprava má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy, ak vnútroštátny právny poriadok právo na

náhradu takéhoto nároku z dopravnej nehody poskytuje poškodeným. ESD sa takisto zaoberal tým, ako
je potrebné vykladať znenie uvedených smerníc a na ich základe prijatých vnútroštátnych predpisov,
pokiaľ ide o pojem „škody na zdraví".6. Poukázali tiež na právny názor obsiahnutý v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/301/2012
a na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Mcdo/1/2016 z 31.7.2017 a rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. I ÚS/474/2016-17 zo dňa 17.8.2016.

7. Žalobcovia uviedli, že za primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch považujú pre
žalobcu v rade 1/ sumu 50.000 € a pre žalobcu v rade 2/ sumu 30.000 €. V súvislosti s uplatnenou výškou
náhradynemajetkovejujmypoukázalijednaknazávažnosťvzniknutejujmy,ktoráujmajenenapraviteľná
a bude sprevádzať pozostalých žalobcov v 1/ a 2/ rade po celý zvyšok ich života, na skutočnosť, že

žalobca v rade 1/ prišiel o svoju matku, a teda svoju najbližšiu osobu v útlom veku 4 rokov a všetka
starostlivosť o maloletého žalobcu v rade 1/ ostala výlučne na žalobcovi v rade 2/, ako aj na samotné
okolnosti prípadu a to najmä hrubé porušenie viacerých dôležitých povinností žalovaným v rade 1/ ,
ktoré viedli k tragickej dopravnej nehode a zapríčinili stratu najbližšej osoby pre pozostalých žalobcov
v 1/ a 2/ rade.

8. K žalobe žalobcovia pripojili rodný list žalobcu v rade 1/ a potvrdenie obce Horná Štubňa o zdieľaní
spoločnej domácnosti žalobcov s neb. R. K.F., navrhli pripojiť spis Okresného súdu Martin sp. zn.
3T/101/2017, navrhli vypočuť žalobcu v rade 2/, svedkov manželov E. C. C. F. C. E. C. F. Y.. V priebehu
konania navrhli aj vypočuť svedkyne B. C. Y. Y.É..

9. Žalovaný v rade 2/ sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním datovaným 14.2.2019, ktorým navrhol žalobu
zamietnuť. V tomto podaní žalovaný v rade 2/ uviedol, že žalovaný v rade 1/ uzatvoril so žalovaným
v rade 2/ zmluvu č. 9259440591 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zn. Renault Thalia, ev. číslo V.-XXXAM. Dňa 23. januára 2017 žalovaný
v rade 1/ pri prevádzke vozidla spôsobil dopravnú nehodu, na následky ktorej poškodená R. K., X. G.

XX. S. XXXX, X. L. P. Š. XXX, XXX XX P. Š., utrpela viaceré zranenia, následkom ktorých zomrela. Dňa
6. marca 2018 žalobcovia zaslali žalovanému v rade 2/ žiadosť o nemajetkovú ujmu, ktorou sa domáhali
vyplatenia nemajetkovej ujmy titulom úmrtia blízkej osoby v prospech žalobcu v rade 1/ sumu vo výške
20.000 € a v prospech žalobcu v rade 2/ vo výške 15.000 €, spolu v celkovej výške 35.000 €.

10. Dňa 22. marca 2018 žalovaný v rade 2/ odpovedal na predžalobnú výzvu prostredníctvom
oznámenia, ktorým nepriznal žalobcom požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 35.000 €.
Neposkytnutie nároku odôvodnil žalovaný v rade 2/ skutočnosťou, že na požadovaný nárok sa poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa súčasne platného Zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o PZP") nevzťahuje.
Žalovaný v rade 2/ považuje nárok požadovaný žalobcami za nedôvodný najmä z nasledovných
dôvodov, že žalovaný v rade 2/ nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy a žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní. Žalobcovia svoj nárok voči žalovanému v rade
2/ opierajú o ustanovenia Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej len "Občiansky zákonník") a zákona o PZP. Žalovaný v rade 2/ má za to, že nárok žalobcov
voči žalovanému v rade 2/ nemá právny základ. Občiansky zákonník dôsledne rozlišuje medzi pojmom
škoda a nemajetková ujma, pretože kým jedno je považované za ujmu materiálnu (vrátane škody
spôsobenej na zdraví, ktorá je poisťovňou v režime povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla nahrádzaná), druhé predstavuje ujmu výlučne v osobnostnej sfére

poškodených, preto tieto pojmy nemožno zamieňať. Žalovaný v rade 2/ má za to, že ujma na
zdraví je v zmysle slovenského právneho poriadku kompenzovaná poškodeným prostredníctvom §
444 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého "pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia." Žalovaný v rade 2/ má za to, že náhradu
škody nie je možné stotožňovať s náhradou nemajetkovej ujmy. Tento názor potvrdzuje aj uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 168/2009 zo dňa 20. apríla 2011, v ktorom
Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že "Odvolací súd preto nesprávne vyložil ustanovenie § 4
ods. 2 písm. a/ [Zákona o PZP], keď ustálil, že do pojmu „nákladov pri usmrtení“ možno subsumovať
náhradu nemajetkovej ujmy. Výsledkom tejto mylnej interpretácie právnej normy je nesprávny záver,
podľa ktorého povinnosť žalovanej 1/ na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, sa vzťahuje tiež na nárok žalobcov na náhradu
nemajetkovej ujmy vyplývajúci z ustanovenia § 13 ods. 2 [Občianskeho zákonníka]." Ustanovenia
Zákona o PZP tak nie je možné uplatniť pre posúdenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle §13 Občianskeho zákonníka, a teda nie je možné žiadať, aby náhrada nemajetkovej ujmy bola uhradená
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku zároveň poukázal aj na zásadné rozdiely
medzi náhradou škody a náhradou nemajetkovej ujmy a v závere uviedol, že "podľa súčasnej platnej
právnej úpravy možno teda nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej
osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11 a nasl. OZ." Výklad
poskytnutý Najvyšším súdom SR, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 168/2009, nebol

prelomený ani neskôr vydaným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej Únie zo dňa 24. októbra 2013
vo veci C-22/12 P. ("ďalej len "rozhodnutie SD EÚ"). Práve naopak, Najvyšší súd SR sa stotožňuje
s tým, že rozhodnutie SD EÚ rieši po právnej stránke odlišnú situáciu, t.j. takú, kde vnútroštátne právo
členského štátu chápe pojem "škoda" široko a zahŕňa v ňom aj náhradu za nemajetkovú ujmu.

12. Vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Cdo/301/2012) sa vysporiadal aj s právnym

názorom v Rozhodnutí SD EÚ: "Dovolací súd nevzhľadal dôvod na odlišný výklad § 4 ods. 2 písm. a)
Zákona č. 381/2001 Z. z. ani po rozhodnutí SD rozsudkom C-22/12 vo veci F. P. proti K. J. C. L. P..
Právna veta tohto rozsudku jednoznačne konštatuje, že "smernice ...sa majú vykladať v tom zmysle,
že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať
aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak

jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné vo
vecisamej."SDvrozsudkunevyložil,čivrámciposudzovanejprávnejúpravypoistnéhokrytiapovinného
zmluvného poistenia je zahrnutá aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobená blízkym osobám obetí
usmrtených pri dopravnej nehode alebo nie. Preto ani nijakým spôsobom nespochybnil závery doterajšej
iudikatúrv aplikujúcej vnútroštátne právo, v zmysle ktorej takáto náhrada nemajetkovej ujmy nespadá do

povinného zmluvného poistenia ...v uvedenom rozsudku nebolo konštatované, že by toto ustanovenie
bolo v rozpore s niektorou zo smerníc upravujúcich poistenie zodpovednosti motorových vozidiel. Keďže
slovenské právo neupravuje takúto náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej obetiam usmrteným pri
dopravných nehodách v rámci úpravy zodpovednosti poisteného za škodu, nie je potrebné, aby tento
nárok bol v zmysle rozsudku zahrnutý v poistnom krytí z povinného zmluvného poistenia." Vzhľadom na

chýbajúcu vnútroštátnu právnu úpravu má žalovaný v rade 2/ za to, že nárok žalobcov nie je dôvodný.
Žalovaný v rade 2/ poukazuje na skutočnosť, že plnenie nároku žalobcom zo strany žalovaného v rade 2/
by predstavovalo plnenie bez právneho dôvodu, takže v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcov. V prípade, že by Okresný súd Martin dospel
k záveru, že žaloba voči žalovanému v rade 2/ nemá byť zamietnutá (s čím žalovaný v rade 2/ rozhodne

nesúhlasí a trvá na svojich argumentoch vyššie).

13. Ďalej žalovaný v rade 2/ namietal oprávnenie maloletého žalobcu v rade 1/ zastúpeného žalobcom
v rade 2/ na základe uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/21/2017 zo dňa 8.2.2017 o zverení
do náhradnej osobnej starostlivosti konať pred súdom prostredníctvom takto ustanoveného zástupcu.

Žalovaný v rade 2/ uviedol, že rozhodovanie o podstatných vreciach, akým je podanie žaloby na súd, nie
je bez iného zverené do právomoci osoby, ktorá vykonáva náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého.
Žalovaný v rade 2/ namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v rade 2/ s uvedením, že žalobcovia
odvodzujú svoj nárok od § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia majú za to, že smrť poškodenej
je závažným zásahom do práva na ochranu osobnosti odôvodňujúcim priznanie náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch. Poškodenou v tomto prípade podľa Zákona o PZP je najmä nebohá R. K., ktorej bola
škodovou udalosťou spôsobená smrť. Ak by aj súd došiel v tomto prípade k záveru, že je tu nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy z PZP a žalovaný v rade 2/ je pasívne legitimovaný (s čím žalovaný v rade 2/
nesúhlasí a trvá na svojich argumentoch), žalovaný v rade 2/ má za to, že uplatnenie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 Občianskeho zákonníka je daný len manželovi a deťom, a ak ich niet,

jeho rodičom, nie druhovi poškodenej. Žalovaný v rade 2/ si dovoľuje uviesť, že napriek skutočnosti,
že dopravnú nehodu zavinila tretia osoba, vznik a rozsah škodovej udalosti, úmrtie poškodenej bolo vo
výlučnom zavinení poškodenej. Žalovaný v rade 2/ už pri likvidácií predmetnej škodovej udalosti pristúpil
ku kráteniu plnenia vo výške 70 % z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 8 ods.
1 Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o premávke").

V zmysle predmetného ustanovenia: "Osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným
pásom, alebo iným zadržiavacím zariadením, je povinná toto zariadenie použiť'. Porušenie povinnosti
"pripútať sa" vyplýva zo znaleckého posudku č. 8/2017, ktorý vypracoval H.. C. P., J.. C. H.. O. Š., J.. vo
veci súdnej pitvy poškodenej zo dňa 1. marca 2017, kde v závere v bode VI. je uvedené, že v dôsledkutoho, že R. K. nebola vo vozidle pripútaná bezpečnostným pásom došlo k nekoordinovanému pohybu
vedúcemu k zraneniam, ktoré viedli k okamžitej smrti nebohej poškodenej. V uvedenom znaleckom
posudku sa na str. 12 a str. 13 uvádza: "Na základe analýzy charakteru a lokalizácie zranení zistených

pri vonkajšej obhliadke a pitve tela neb. R. K., ako aj po prihliadnutí k vyšetreným okolnostiam a
typu predmetnej dopravnej nehody možno teda záverom ustáliť, že na telo poškodenej v momente
kolízie a následného opakovaného prevrátenia sa osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia,
na mieste a v čase predmetnej dopravnej nehody pôsobilo mechanické násilie v zmysle momentovej
decelerácie tela menovanej, ktorá sa v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Octavia nachádzala ako

spolujazdkyňa sediaca na pravom zadnom sedadle, ktorá nebola pripútaná bezpečnostným pásom. O
uvedenej skutočnosti svedčí najmä absencia akýchkoľvek kontaktných poranení od bezpečnostného
pásu, ktoré by v prípade pripútania poškodenej R. K. jednoznačne vznikli." Zo znaleckého posudku
vyplýva, že jediným poranením, ktoré poškodená utrpela, a ktoré viedlo k smrti poškodenej, bolo
rozsiahle poškodenie hlavy, ktoré bolo spôsobené tak, že poškodená v dôsledku nepripútania po náraze
vypadla z vozidla, v ktorom sa viezla a toto vozidlo ju následne privalilo. Znalci zhodne konštatujú, že

v prípade, "keby bola počas jazdy pripútaná, je vysoko pravdepodobné, že by počas zraňujúceho deja
utrpela poranenia menšieho rozsahu". Na tomto mieste treba poukázať, že porušenie tejto dôležitej
povinnosti poškodenej sa významne podieľalo na spôsobených poraneniach, ktoré spôsobili smrť u
poškodenej. V prípade, že by poškodená si splnila túto povinnosť, je pravdepodobné, že by zranenia
korešpondovali s ľahkými zraneniami, ktoré utrpeli ostaní pripútaní členovia posádky vozidla zn. Škoda

Octavia, pri ktorých doba liečenia nepresahovala ani 10 dní.

14. K výške nemajetkovej ujmy v žalovaný v rade 2/ namietal, že nespochybňuje, že úmrtie poškodenej
je nenapraviteľným zásahom do osobných pomerov žalobcov. Avšak náhrada nemajetkovej ujmy
(žalovaný v rade 2/ je presvedčený, že nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy nie je voči nej

daný vôbec), má predstavovať symbolickú satisfakciu, ktorú poskytuje škodca tohto zásahu, a preto je v
zmysle § 450 Občianskeho zákonníka potrebné vychádzať z majetkových pomerov škodcu. Žalovaný v
rade 2/ dal do pozornosti súdu rozhodnutia, v ktorých súdy priznali náhradu nemajetkovej ujmy za úmrtie
blízkej rodine (nie druhovi), pričom nikdy nebola na náhradu zaviazaná poisťovňa:

• Krajský súd Banská Bystrica sp. zn.: 13 Co/954/2014 - 6.500 € každému z rodičov usmrteného syna,
ktorý žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, v dôsledku dopravnej nehody (návrhom žiadali 100.000 €);
• Krajský súd v Prešove sp. zn.: 14Co/102/2014 - 4.150 € každému zo synov, ktorí žili v spoločnej
domácnosti s poškodeným (rodičom);
• Krajský súd Trenčín sp. zn. 4Co/7/2016 - 4.000 € manželke a 2.000 € synovi;

• Krajský súd Žilina sp. zn. 8Co/194/2016 - 3.000 € (žalovaný v rade 1/) a 5.000 € (žalovaný v rade
2/) matke.
15. Žalovaný v rade 2/ s poukazom na uvedené súdne rozhodnutia považuje uplatňovanú sumu vo výške
80.000 € za neprimerane vysokú a neodôvodnenú. Je nevyhnutné zároveň poukázať na skutočnosť, že
mimosúdneuplatnenýmnávrhomzodňa6.marca2018sažalobcoviadomáhalivyplatenianemajetkovej

ujmy titulom úmrtia blízkej osoby v prospech žalobcu v rade 1/ vo výške 20.000 € a v prospech žalobcu
v rade 2/ vo výške 15.000 €, spolu v celkovej výške 35.000 €. Žalobca v rade 2/ nepredpokladá,
že od zaslania predžalobnej výzvy do podania žaloby došlo k tak závažným a výrazným zmenám
skutkových okolností, že požadovaná suma sa viac ako zdvojnásobila, pričom žalobcovia takúto zmenu
okolností nijakým spôsobom neodôvodnili. Žalovaný v rade 2/ má za to, že na súde by nemal byť

poskytnutý priestor pre vypočítavé konanie zo strany či už žalobcov, alebo žalovaných a ich právnych
zástupcov. Zároveň žalovaný v rade 2/ v súvislosti s výškou požadovaného odškodnenia považuje za
dôležité poukázať na režim odškodňovania podľa Zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o obetiach"). Zákon o obetiach v prípade
spôsobenia smrti trestným činom oprávňuje za splnenia zákonných podmienok obete úmyselných

násilných trestných činov žiadať štát o vyplatenie odškodnenia. V zmysle § 12 ods. 2 Zákona o obetiach
sa odškodnenie poskytuje vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, pričom ak je obetí násilného
trestného činu viac, suma odškodnenia sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom. S ohľadom na uvedené
by výška takejto náhrady bola maximálne v sume 21.750,- (50 x 435 € - minimálna mzda 2017 - deň
spáchania trestného činu). Navyše škodová udalosť bola spôsobená neúmyselným násilným trestným

činom, čo výrazne znižuje závažnosť jeho spáchania (minimálne 50 %, t.j. nie viac ako 10.875 €). V
zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.16. Žalovaný v rade 2/ ďalej poukazuje na porušenie povinnosti poškodenou použiť bezpečnostný
pás, čo výrazne prispelo k nepriaznivým následkom škodovej udalosti u poškodenej, čo by malo byť
predmetom úvahy súdu na pomerné zníženie výšky nemajetkovej ujmy.

17. V zmysle § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

18. V zmysle § 13 Zákona o PZP ak má poistený proti poškodenému, alebo inej osobe právo na vrátenie

vyplatenej sumy, na jej zníženie, alebo na zastavenie jej výplaty, prechádza toto právo na poisťovateľa,
ak za poisteného túto sumu zaplatil alebo ju za neho vypláca.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia a predošlé krátenie poskytnutého poistného o 70 %
z dôvodu nesplnenia povinnosti poškodenou, ktorá mala podstatný vplyv na škodovú udalosť (za
predpokladu, že by na to majetkové pomery žalovaného v rade 1/ postačovali) žiadal žalovaný v rade 2/

súd, aby v prípade určenia výšky primeranej nemajetkovej ujmy táto bola krátená o predmetné percento
stanovenej spoluviny poškodenej.

20. Na základe týchto skutočností mal žalovaný v rade 2/ za to, že žalobcovia si uplatnili neprimerane
vysoký nárok, ktorá nebol z ich strany nijako bližšie odôvodnený. Pre prípad, že by súd ich nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy uznal, mal by súd vziať do úvahy všetky argumenty žalovaného v rade 2/,
na základe ktorých možno určiť primeranú výšku nemajetkovej ujmy maximálne v rozsahu 3.262 €, čo
predstavuje 70 % zo sumy 10.875 € podľa Zákona o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov č. 274/2017 Z.z..

21. K vyjadreniu žalovaný v rade 2/ pripojil jednak citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, jednak
časť korešpondencie, ktorú viedol so žalobcami a fotokópiu znaleckého posudku č. 8/2017, ktorý podali
súdni znalci z odboru zdravotníctvo - odvetvie súdne lekárstvo H.. C. P., J.. C. H.. O. Š., J.. z pitvy neb.
R. K.. Tiež pripojil kópiu znaleckého posudku A.. H. O., znalca z odboru doprava č. 3/2017, ktorý tento
znalec podával v súvislosti s dopravnou nehodou uvedenou v žalobe a fotokópiu znaleckého posudku,

ktorý podal H.. C. P., J.. č. 95/2017 za účelom objektívneho posúdenia mechanizmu vzniku poranenia
a zdravotného stavu poškodených V. E., Z. F., K. F. C. E. P..

22. Žalovaný v rade 1/ sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.2.201, na súd došlým 22.2.2019.

23. Žalovaný v rade 1/ sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním z 20.2.2019, v ktorom žalobu namietal.
Predovšetkým konštatoval, že žalobcovia ho pred podaním žaloby nevyzvali na úhradu nemajetkovej
ujmy, dozvedel sa o ich nároku až z podanej žaloby. Žalobcovi v rade 1/ je súčasne veľmi ľúto, že
pri dopravnej nehode došlo k úmrtiu neb. R. K.Č.. Žalovaný v rade 1/ prejavil názor, že nárok žalobcu
na náhradu nemajetkovej ujmy by mal byť hradený z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu
prax súdov a na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016. Z obsahu tohto
uznesenia čiastočne citoval. Vo vzťahu k žalobcovi v rade 2/ E. F. nesúhlasil s uplatnením nárokov
na úhradu nemajetkovej ujmy, pretože žalovaný v rade 2/ svoj blízky vzťah s nebohou nepreukázal.
Potvrdenie o spoločnom trvalom pobyte ešte nezakladá blízky vzťah medzi nebohou a utrpenie veľkej

citovej ujmy na strane žalobcu v rade 2/. Podľa jeho názoru medzi nebohou a žalobcom v rade 2/ nebol
až taký vrúcny vzťah, ako to deklaruje žalobca v rade 2/ v žalobe. Žalovaný v rade 1/, keďže žil v rovnakej
obci ako nebohá, mal informáciu, že u nebohej a žalobcu v rade 2/ bola často polícia, ktorá riešila ich
konflikty.Pretožalovanývrade1/žiadal,abysúdvykonaldopytnaObvodnéoddeleniepolicajnéhozboru
v Turčianskych Tepliciach ohľadne záznamov o výjazdoch a trestných oznámeniach nebohej na žalobcu

v rade 2/ v období, keď žili v spoločnej domácnosti v obci Horná Štubňa. Rovnako žiadal vykonať dopyt
na Okresný úrad Martin o prejednávaných priestupkoch. Naviac poukázal na skutočnosť, že žalobca v
rade 1/ nemá v rodnom liste uvedeného otca a to napriek tomu, že žalobca v rade 2/ a nebohá boli vo
vzťahu od roku 2010. Aj keď žalovaný v rade 1/ uznával, že strata matky je nenahraditeľná pre dieťa,
keďže žil v jednej obci, vie, že ohľadne starostlivosti o maloletého žalobcu v rade 1/ situáciu v rodine riešil

aj orgán sociálno-právnej ochrany detí, teda Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Turčianske
Teplice. Preto žiadal, aby súd vykonal dotaz aj na tento orgán. Uviedol tiež, že nesúhlasí s výškou
nemajetkovej ujmy, ktorú stanovili žalobcovia, pretože aj keď sa hodnota ľudského života nedá vyčísliť,
výška náhrady je neprimeraná.24. Podaním z 22.4.2019 sa potom žalovaný v rade 1/ vyjadril k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ zo dňa
14.2.2019, kde zotrval na tvrdení, že nárok žalobcov náhradu nemajetkovej ujmy by mal byť hradený

z povinného zmluvného poistenia a z jeho protiargumentácie v tomto smere sa nestotožnil. Tvrdil, že
žalovaný v rade 2/ má pasívnu vecnú legitimáciu v spore s ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/192/2004. Pokiaľ šlo o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v rade 1/, sa stotožňoval a
argumentácioužalovanéhovrade2/auviedol,žeosobnústarostlivosťomaloletédieťavykonávaosoba,
ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a to v rovnakom rozsahu, ako ju

vykonávajúrodičia.Nadruhejstrane právozastupovaťmaloletédieťa,spravovaťjehomajetok,môžeiba
v bežných veciach. Tvrdil, že žalobca v rade 2/ nebol oprávnený podávať žalobu v mene žalobcu v rade
1/ bez poverenia súdu. Rovnako sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v rade 2/ ohľadne spoluviny
nebohej poškodenej a aj s argumentáciou ohľadne neprimeranosti požadovanej výšky nemajetkovej
ujmy.

25. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa potom vyjadrili podaním z 29.4.2019 k vyjadreniam žalovaného v rade
2/, aj k vyjadreniam žalovaného v rade 1/. Pokiaľ šlo o repliku žalobcov vo vzťahu k žalovanému v rade
1/ a jeho tvrdeniam, že žalobcovia nezdôvodnili výšku nemajetkovej ujmy a ohľadne konfliktného vzťahu
žalobcu v rade 2/ k neb. R. K., uviedli, že uvedené tvrdenia kategoricky odmietajú. Vzťah E. F. a neb. R.
K. bol veľmi dobrý, žili spolu od roku 2010 a vychovávali spolu spoločné dieťa - mal. C. K. a bývali s nimi

i dcéry R. K.Č. z predchádzajúceho vzťahu: B. K. C. Y. K., ktoré sa najlepšie vedia vyjadriť k spolužitiu
žalobcu v rade 2/ a neb. R. K.. Vzťah medzi partnermi bol veľmi dobrý, žalobca v rade 2/ je na invalidnom
dôchodku, takže sa staral o domácnosť a deti a chodil na brigády. Nebohá R. K. pracovala v 3-smennej
prevádzke v spoločnosti KIA. Nebohá bola tou osobou, ktorá držala rodinu pokope, bola silná osobnosť,
ktorá rodinu viedla. Po jej smrti sa rodina prakticky rozpadla, staršia dcéra B. býva samostatne, Y. býva

so svojou tetou a mal. C. K. R. E. F., takže deti sa rozdelili, nakoľko nebolo možné, aby rodina zostala
pokope. Pre dcéry bola nebohá R. K. príkladom, vedela ich usmerniť.

26. Nebohá R. K. pomohla žalobcovi v rade 2/ zvládnuť i ťažkú traumu v jeho živote, kedy mu
predchádzajúca partnerka zomrela v náručí na infarkt, s čím sa len veľmi ťažko vyrovnával. Keď pri

dopravnej nehode zomrela i R. K., veľmi zle to znášal, všade ju videl, nemohol byť sám, vyhľadával
spoločnosť ľudí, aby sa psychicky nezložil. Rovnako nie je pravdou, že by ÚPSVaR Turčianske Teplice
riešilo neb. R. K. pre nedostatočnú starostlivosť o mal. C. K.. O dieťa bolo vždy dobre postarané.

27. So synom bola matka R. K. doma do troch rokov. Smrť matky maloleté dieťa veľmi zle znáša,

veľakrát sa k E. F. pritúli a plače, že mu mama chýba. Keď v škôlke vidí, že pre deti prišli mamy, často
mu je ľúto, pritúli sa a plače. Nevie pochopiť a vyrovnať sa s tým, že iné deti majú mamu, ktorá ich pritúli
a on nie. Berie to ako nespravodlivosť, ktorú si nevie vysvetliť. V konaní navrhli vypočuť žalobcu v rade
2/, B. K. C. Y. K..

28. Pokiaľ žalovaný v rade 1/ namietal výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy, tu poukázali na tú
skutočnosť, že výšku náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné určiť s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a okolností za ktorých k porušeniu práva došlo.

29. Nečakané úmrtie partnera a matky maloletého dieťaťa je závažným zásahom do osobnostných práv

- práva na súkromie a rodinný život a následok tohto zásahu je nereparovateľný. Súčasťou súkromného
života je nepochybne i rodinný život, zahŕňajúci vzťahy medzi blízkymi osobami a preto rešpektovanie
súkromného teda i rodinného života musí zahŕňať právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími
ľudskými bytosťami, aby bolo možné okrem iného tiež rozvíjať napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť
blízkejosobypretomôževzhľadomkvzájomnýmúzkymapevnýmsociálny,morálnymacitovýmväzbám

predstavovať natoľko závažnú nemateriálnu ujmu pre napĺňanie a rozvíjanie osobnosti pozostalého, že
môže byť kvalifikovaná ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti. (Nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 16/04 zo 4.5.2005). Z tohto pohľadu ustanovenia Obč. zákonníka upravujú
podmienky pre uplatnenie finančnej satisfakcie za ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv v
dôsledku smrti blízkej osoby. Strata blízkej osoby je pre väčšinu ľudí s tou najväčšou stratou, s ktorou

sa môžu vo svojom živote stretnúť (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1. ÚS 2844/14 zo 22.12.2015).
30. S ohľadom na uvedené je ťažké vyčísliť výšku takto vzniknutej nemajetkovej ujmy a tu poukázali
taktiež na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.3.2017 sp. zn. 5Co/133/2016, v ktorom
žalobkyniam bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy každej 30.000 €, pričom pri dopravnej nehodedošlo k úmrtiu ich rodičov, takže išlo rovnaký vzťah ako žalobca v rade 1/ a nebohá R. K.. Vzhľadom
na uvedené zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu.
31. Žalobcovia v replike voči vyjadreniu žalovaného v rade 2/ uviedli, že z argumentácie žalovaného v

rade 2/ je ale zrejmé, že žalovaný v rade 2/ nespochybňuje právo malol. C. K. ako syna zomrelej R.
K. podať žalobu, ale spochybňuje zastúpenie malol. dieťaťa, nakoľko podľa uznesenia Okresného súdu
Martin zo dňa 8.2.2017 sp. zn. 23P/21/2017 má E. F. právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho
majetok len v bežných veciach. To je síce pravdou, ale Okresný súd Martin uznesením zo dňa 19.3.2018
sp. zn. 23P/21/2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.3.2018, ustanovil E. F., X..

XX.X.XXXX poručníkom malol. C. K., X.. XX.XX.XXXX, ktorý sa bude osobne starať o maloleté dieťa,
zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Z uvedenej skutočnosti vyplýva,
že malol. C. K. je v konaní riadne zastúpený a E.Á. F. je oprávnený podať žalobu za maloleté dieťa.
Okrem toho E. F. dňa 12.4.2019 podal i návrh na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu na Okresný
súd Martin.

32. Ak žalovaný v rade 2/ namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v rade 2/, nakoľko tento nebol
manželom obete dopravnej nehody, bol len jej druhom a uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy podľa § 15 Obč. zákonníka je daný len manželovi a deťom a ak ich niet, tak rodičom. Podľa úvahy
žalovaného v rade 2/ je poškodenou nebohá R. K. a jej nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
po jej smrti je originálnym právom manžela, detí a ak ich niet, tak rodičov v súlade s § 15 Obč. zákonníka.

33. S takouto argumentáciou nesúhlasili, nakoľko poškodenými sú v tomto prípade žalobcovia v rade
1/, 2/, nakoľko smrťou R. K. bolo zasiahnuté do práv na ochranu osobnosti žalobcov v rade 1/, 2/ a ako
uviedli, v žalobe ujma, ktorá im bola spôsobená, je nenapraviteľná, neodstrániteľná a trvalá. Teda títo
majú právo si uplatňovať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 1, 2. Obč.

zákonníka, nakoľko smrťou R. K. bolo zasiahnuté do ich osobnostnej sféry a navždy stratili možnosť
rozvíjať rodinné väzby s blízkou osobou.

34. K spoluvine poškodenej uviedli, že je pravdou, že obeť dopravnej nehody R. K. podľa výsledkov
znaleckého posudku H.. C. P. J.. C. H.. O. Š., J.. č. 8/2017 nebola počas jazdy pripútaná bezpečnostným

pásom a znalci konštatujú, že ak by bola pripútaná, pravdepodobne by utrpela poranenia menšieho
charakteru. K uvedenému uviedli, že sa jedná len o vyslovenie pravdepodobnosti a zároveň znalci
nevylúčili tú skutočnosť, že i pri týchto zraneniach menšieho rozsahu by došlo k úmrtiu osoby.
Konštatovanie žalovaného v rade 2/, že nebohá R. K. by v tomto prípade utrpela len zranenia vyžadujúce
PN menej ako 10 dní, sú iba špekuláciou žalovaného v rade 2/. To, že takéto zranenia utrpeli ostatí

účastníci nehody, ešte automaticky neznamená, že ak by bola nebohá R. K. pripútaná, mala by rovnaké
zranenia, nakoľko je potrebné vziať do úvahy, že sedela v inej časti vozidla.

35. K výške nemajetkovej ujmy uviedli, že nečakané úmrtie partnerky žalobcu v rade 2/ a matky malol.
dieťaťa - žalobcu v rade 1/, je závažným zásahom do osobnostných práv - práva na súkromie a rodinný

život a následok tohto zásahu je nereparovateľný. Súčasťou súkromného života je nepochybne i rodinný
život, zahŕňajúci vzťahy medzi blízkymi osobami a preto rešpektovanie súkromného teda i rodinného
života musí zahŕňať právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, aby bolo
možné okrem iného tiež rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže
vzhľadom k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym a citovým väzbám predstavovať natoľko

závažnú nemateriálnu ujmu pre napĺňanie a rozvíjanie osobnosti pozostalého, že môže byť kvalifikovaná
ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS
16/04 zo 4.5.2005). Z tohto pohľadu ustanovenia Obč. zákonníka upravujú podmienky pre uplatnenie
finančnej satisfakcie za ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv v dôsledku smrti blízkej osoby.
Strata blízkej osoby je pre väčšinu ľudí s tou najväčšou stratou, s ktorou sa môžu vo svojom živote

stretnúť (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2844/14 zo 22.12.2015).

36. S ohľadom na uvedené je ťažké vyčísliť výšku takto vzniknutej nemajetkovej ujmy a tu poukázali
napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 15.3.2017 sp. zn. 5Co/133/2016, v ktorom
žalobkyniam bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy každej 30.000 €, pričom pri dopravnej nehode

došlo k úmrtiu ich rodičov, takže išlo rovnaký vzťah ako žalobca v rade 1/ a nebohá R. K.. Žalobcovia v
rade 1/ a 2/ potom zotrvali na žalobe aj vo vzťahu k žalovanému v rade 2/.37. Na dôkaz svojich tvrdení pripojili uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/21/2017 zo dňa
19.3.2018, návrh na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu zo dňa 12.4.2019, navrhli vypočuť žalobcu
v rade 2/, svedkyne B. K. C. Y. K. s tým, že ich účasť ne pojednávaní zabezpečia.

38. Žalovaný v rade 2/ vo svojej duplike z 18.6.2019 v podstate zotrval na svojej predchádzajúcej
argumentácii a uviedol, že na konštatovaní ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaný
v rade 2/ zotrváva. Pokiaľ šlo o aktívnu legitimáciu žalobcu v rade 1/, uviedol, že v zmysle § 58
ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov platí, že: "Pri výkone správy

majetku maloletého dieťaťa poručníkom sa použije osobitný predpis.'' Zákon o rodine v tejto súvislosti
v poznámke pod čiarou odkazuje na § 28 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov, v zmysle ktorého "ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu".

39. Podanie v zásade akejkoľvek žaloby na súd predstavuje pre žalobcu vždy určité majetkové riziko,

ktoré nie je bežnou majetkovou záležitosťou. Podanie žaloby na plnenie má dosah do majetkovej sféry
maloletého (okrem vzniknutých práv a povinností, o ktorých je rozhodované v konaní napr. (v prípade
neúspechu) povinnosť hradiť trovy konania).

40. Tento záver bol konštatovaný napr. tiež Krajským súdom v Trenčíne, ktorý v tejto súvislosti v

uznesení zo dňa 5. marca 2014 sp. zn.: 17Co/962/2013 uviedol, že "v právnej teórii a súdnej praxi
sa za nie bežné majetkové záležitosti, ktoré vyžadujú schválenie súdu, považuje napríklad uzavretie
dedičskej dohody, odmietnutie dedičstva, dovolanie sa neplatnosti závetu a nadobudnutie, alebo prevod
nehnuteľností. Za vec, ktorá si vyžaduje k platnosti právneho úkonu schválenie súdu, sa podľa názoru
odvolacieho súdu považuje aj podanie akejkoľvek žaloby za maloletého na súd, z dôvodu, že podanie

takejto žaloby môže mať ďalekosiahle dosahy do majetkovej sféry maloletého, napríklad v prípade
neúspechu môže viesť ku vzniku povinnosti platiť trovy konania. Z právnej praxe vyplýva, že je zásadou,
že podanie žaloby maloletým si preto vyžaduje schválenie súdom".

41.ObdobnesatiežvyslovilNajvyššísúdČeskejrepublikyvrozsudkuzodňa20.septembra2012sp.zn.:

33Cdo/2289/2011: "Možno prisvedčiť odvolaciemu súdu, že podanie žaloby predstavuje pre [maloletého
žalobcu] majetkové riziko, ktoré nie je bežnou majetkovou záležitosťou, a preto je k podaniu žaloby treba
schválenie súdu, hoci zákonní zástupcovia maloletého žalobcu jednali vo vzájomnej zhode".

42.Vzhľadomnavyššieuvedenéjezrejmé,žežalobcavrade1/neboloprávnenýpodaťprostredníctvom

svojho poručníka (žalobcu v rade 2/) žalobu bez schválenia súdu. Žalovaný v rade 2/ preto tunajší súd
žiada, aby vyzval zástupcu žalobcu v rade 1/ na predloženie rozhodnutia o schválení podanej žaloby.

43. Žalovaný v rade 2/ žiadal, že ak žalobca v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu takéto
rozhodnutie príslušného súdu nepredloží v súdom určenej lehote, žiada žalovaný, aby súd konanie o

nároku žalobcu v rade 1/ zastavil.

44. K vzniku nemajetkovej ujmy u žalobcov žalovaný v rade 2/ uviedol, že žalobcovia však v žalobe a
ani v replike nepreukázali, že by im vznikla nemajetková ujma, resp. žalobcovia nepreukázali existenciu
takých vzájomných vzťahov s poškodenou, že by im jej smrťou vznikla nemajetková ujma.

45. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky porušenie práva na život
môže viesť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život, čím môže dôjsť
k vzniku nemajetkovej ujmy u pozostalých osôb, ktoré so zomrelou osobou malí blízky rodinný vzťah.
Najvyšší súd Slovenskej republiky tak hovorí, že k nemajetkovej ujme môže, ale nemusí dôjsť. Vznik

nemajetkovej ujmy je preto potrebné preukázať. Žalobcovia však tak dostatočným spôsobom neurobili.

46. Sami žalobcovia uznávajú skutočnosť, že poškodená nebola v čase vzniku škodovej udalosti
pripútaná bezpečnostným pásom, v dôsledku čoho vypadla z vozidla, ktoré ju následne privalilo,
čím došlo k poškodeniu hlavy nezlučiteľného so životom. Podľa ich názoru však nie je vylúčené, že

poškodená by nezomrela v prípade, že by bola pripútaná bezpečnostným pásom. Žalovaný v rade 2/
uviedol, že ide o čistú špekuláciu, ktorá nie je preukázaná žiadnym dôkazom.47. Žalovaný v rade 2/ trvá na tom, že primárnou príčinou smrti poškodenej bola skutočnosť, že nebola
pripútaná bezpečnostným pásom. Zo záverov, ktoré uviedli v tejto súvislosti znalci, vyplýva, že ak
by poškodená bola pripútaná, tak je vysoko pravdepodobné, že jej zranenia by neboli smrteľného

charakteru. Žalovaný v rade 2/ má preto za to, že zo znaleckého posudku dostatočne jasne
vyplýva skutočnosť, že primárnou príčinou smrti poškodenej bola skutočnosť, že nebola pripútaná
bezpečnostným pásom. Žalobcovia v tejto súvislosti nepreukázali opak.

48. Rovnako zotrval na tvrdení, že požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy je neprimerane

vysoká. V tejto duplike žalovaný v rade 2/ pre prípad, že by súd nemal dostatočne preukázanú spoluvinu
nebohej, mohol by vypočuť znalcov H.. C. P., J.. C. H.. O. Š., J...

49. Žalovaný v rade 1/ potom na repliku žalobcov reagoval podaním z 18.6.2019. Žalovaný v rade 1/ vo
svojej duplike poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci P. č. C-22/12, z ktorého
podľa jeho názoru vyplýva, že pod pojmom „ujma na zdraví“ sa má rozumieť akákoľvek ujma, ak jej

náhrada vyplýva zo zodpovednosti poisteného za škodu z vnútroštátneho práva uplatniteľného v danom
spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú
traumu. Súdny dvor tak dospel k záveru, že medzi škody, ktoré sa musia z povinného zmluvného
poistenia hradiť v súlade s prvou, druhou a treťou smernicou, patrí aj nemajetková ujma, ak možno
náhradu tejto ujmy požadovať podľa vnútroštátneho práva a preto povinné poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenú blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. K aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu v rade 2/ opätovne zdôraznil, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v rade 2/ je druhom
nebohej a nie jej manželom, mal za to, že nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Konštatoval to v spojení s ust.
§ 15 Obč. zákonníka. Tvrdil, že žalobca v rade 2/ nie je nositeľom hmotno-právneho vzťahu v zmysle §

13 Obč. zákonníka. Opätovne poukázal na spoluvinu nebohej poškodenej, ktorá fatálne zranenia, ktoré
jej spôsobili smrť, utrpela v dôsledku skutočnosti, že nebola pripútaná bezpečnostným pásom počas
dopravnejnehody.Rovnakopoukázalnaneprimeranosťpožadovanejvýškynáhradynemajetkovejujmy.
Uviedol, že istú satisfakčnú funkciu vo vzťahu k žalobcom plní skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ bol
odsúdený aj v rámci trestného konania. Dopravnú nehodu však nespôsobil pod vplyvom alkoholu,

omamných, či psychotropných látok a túto skutočnosť by mal súd zobrať podľa jeho názoru do úvahy.

50. Súd v rámci dokazovania vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v rade 2/ a svedkov C. F., F. Y., E.
Y. C. E. F., oboznámil sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/101/2017 a s
listinami, ktoré boli stranami sporu pripojené do súdneho spisu. Pokiaľ šlo o navrhovaný výsluch svedkýň

B. C. Y. K., starších dcér nebohej R. K. a nevlastných sestier žalobcu v rade 1/, ich prítomnosť na
pojednávaní jednak nedokázala zabezpečiť strana žalujúca a ich výsluch sa nepodarilo súdu zabezpečiť
aniprostredníctvomdožiadanéhosúdu,nakoľkopodľaoznámeniadožiadanéhoOkresnéhosúduTrnava
sa tieto svedkyne nepodarilo na výsluch predvolať, pretože sa nezdržiavajú v mieste, ktoré ako miesto
pobytu týchto svedkýň označila žalujúca strana. Naviac súd z výsluchov svedkov, ktorých sa podarilo

vypočuť a z výsluchu žalobcu v rade 2/, mal podľa vlastného presvedčenia dostatočné informácie o
kvalite vzťahu medzi nebohou R. K. a žalobcom v rade 2/.

51. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

52. Medzi stranami sporu bolo nesporné a preukazoval to aj rodný list žalobcu v rade 1/, že žalobca v
rade 1/, nar. XX.XX.XXXX, je synom nebohej R. K., K.. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.X.XXXX.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca v rade 2/ v čase smrti nebohej R. K. bol jej druhom
a spolu žili v spoločnej domácnosti aj so žalobcom v rade 1/. Aj keď žalobca v rade 2/ tvrdil, že je
biologickým otcom žalobcu v rade 1/, ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu otcovstvo žalobcu v rade 1/ voči

žalobcovi v rade 1/ nebolo preukázané. Po smrti nebohej R. K. bol maloletý žalobca v rade 1/ v konaní
zastúpený žalobcom v rade 2/ na základe uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/21/2017 zo
dňa 8.2.2017 neodkladným opatrením dočasne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti žalobcu v
rade 2/, ktorý bol oprávnený a povinný vykonávať vo vzťahu k žalobcovi v rade 1/ osobnú starostlivosť
v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia s tým, že právo zastupovať dieťa a spravovať jeho

majetok mal iba v bežných veciach. Uznesením Okresného súdu 23P/21/2017 zo dňa 19.3.2018 bolo
konanie o náhradnej osobnej starostlivosti voči žalobcovi v rade 1/ zastavené s odôvodnením, že dňa
19.3.2018 bol maloletému dieťaťu ustanovený poručník. Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn.
23P/21/2017 zo dňa 19.3.2018 Okresný súd Martin vo veci starostlivosti o maloletého žalobcu C. K.ustanovil žalobcu v rade 2/ za poručníka maloletého žalobcu v rade 1/ s tým, že sa o maloletého žalobcu
v rade 1/ sa bude osobne starať, zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok.
Žalobca v rade 2/ bol zaviazaný k povinnosti predkladať súdu správy o maloletom dieťati a o nakladaní

s majetkom maloletého vždy k 30.6. a 30.12 každého kalendárneho roka.

53. Na základe podnetu súdu vo veci 10C/6/2019 bolo uznesením Okresného súdu Martin sp. zn.
19P/208/2020 zo dňa 26.10.2020 začaté konanie o schválení právneho úkonu za maloletého C.
K.. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/208/2020 zo dňa 7.5.2021, ktorý nadobudol

právoplatnosť 10.6.2021, Okresný súd Martin schválil právny úkon žalobcu v rade 1/ a to žalobu, ktorú
v mene žalobcu v rade 1/ podal jeho poručník - E. F. ako jeho zákonný zástupca na Okresnom súde
Martin dňa 22.1.2019 vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 10C/6/2019. Okresný súd Martin tak
rozhodol z dôvodu, že podanie žaloby maloletým žalobcom v rade 1/ prostredníctvom jeho zákonného
zástupcu poručníka je v jeho záujme.

54. Je zrejmé, že žalobca v rade 1/ v čase podania žaloby bol pri jej podávaní zastúpený svojím
zákonným zástupcom - poručníkom, avšak v čase podania žaloby procesný úkon podania žaloby
maloletým žalobcom v rade 1/ nebol schválený súdom. K tomuto došlo až v priebehu konania.

55. V zmysle ustanovenia § 58 ods. 3 Zákona o rodine (Zákon č. 36/2005 Z.z.) poručník je povinný

vykonávať svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Za jej riadny výkon zodpovedá
súdu.Rozhodnutieporučníkatýkajúcesakaždejpodstatnejvecimaloletéhodieťaťavyžadujeschválenie
súdom.

56. Je nesporné, že poručník je v zmysle § 56 a nasl. Zákona o rodine zákonným zástupcom dieťaťa,

ktorého rodičia zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo im bol pozastavený
výkon ich rodičovských práv a povinností, alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
Skutočnosť, že žaloba bola maloletým žalobcom v rade 1/ podaná prostredníctvom jeho poručníka -
žalobcu v rade 2/ v mene maloletého žalobcu v rade 1/, pričom tento procesný úkon v čase podania
žaloby nebol ešte schválený súdom, súd považoval za odstrániteľnú vadu žaloby, ktorá v priebehu

konania predtým, než súd pristúpil na pojednávaní k prejednaniu veci samej, bola odstránená práve
vyššie uvádzaným rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 19P/208/2020. Tým tento nedostatok
žaloby bol podľa presvedčenia súdu spätne zhojený. Z judikatúry, ktorá sa venuje právnym úkonom
maloletej osoby, vyplýva, že zákonný zástupca nemôže vykonávať za maloletého úkony, ktoré nie sú
bežnou vecou, bežným nakladaním s majetkom maloletej osoby, resp. mohli byť maloletému spôsobiť

väčšiumajetkovúujmuaschválenietakéhotoúkonumaloletéhojepodmienkouplatnostitakéhotoúkonu.
Takýto záver možno aplikovať aj na procesnoprávny úkon, teda podanie žaloby v občianskom súdnom
konaní, ktoré uskutočnil maloletý prostredníctvom svojho poručníka. Avšak aj takýto právne nie ešte
perfektný procesný úkon podľa presvedčenia súdu privodil ku dňu, keď bola žaloba podaná, procesné
účinky, ktoré zákon s podaním žaloby spája a totiž spočívanie premlčacej doby v zmysle § 112 Obč.

zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.).

57. Podľa § 112 Obč. zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynutie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde, alebo

iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

58. K týmto úvahám súd dospel v súvislosti s námietkou vyslovenou žalovaným v rade 2/, že nárok
maloletého žalobcu v rade 1/ na náhradu nemajetkovej ujmy je premlčaný v trojročnej premlčacej dobe
vzhľadom na skutočnosť, že k právoplatnému schváleniu procesnoprávneho úkonu žalobcu v rade

1/ - podania žaloby došlo až po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Obč.
zákonníka. Súd je toho názoru, že nárok žalobcu premlčaný nie je, pretože podľa presvedčenia súdu
odstrániteľný nedostatok žaloby spočívajúci v prvotnom nedostatku schválenia tohto úkonu súdom bol
odstránený a skutočnosť, že tak bolo urobené až po uplynutí trojročnej premlčacej doby od smrti R.
K.F., nie je právne relevantná. Podľa presvedčenia súdu sa tak tento procesný úkon, ktorým uplatnil

maloletý žalobca v rade 1/ stal perfektným od počiatku. Súd sa spravoval úvahami, že nie je možné
viazať hmotnoprávne účinky žaloby v zmysle ustanovenia § 112 Obč. zákonníka, až na právoplatné
rozhodnutie súdu o schválení takéhoto úkonu maloletého žalobcu, keďže v prípade prijatia takéhoto
záveru by mohlo dôjsť k premlčaniu dôvodných nárokov maloletého žalobcu počas prebiehajúcehosúdneho konania o schválení jeho úkonu. Súdne konanie o schválení takéhoto úkonu by sa mohlo z
rôznych dôvodov predĺžiť, pričom by maloletému žalobcovi počas tohto konania uplynula premlčacia
doba. Súd teda uzavrel uplatnenie nárokov maloletého žalobcu v rade 1/ tak, že maloletý žalobca v rade

1/ podaním žaloby uplatnil svoje nároky vyplývajúce z ustanovení § 113 Obč. zákonníka, riadne a včas,
v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, ktorá plynula odo dňa nasledujúceho po dni smrti R. K. (§
101 Obč. zákonníka).

59. Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/101/2017 mal súd nepochybne preukázané, že žalovaný

v rade 1/ bol rozsudkom Okresného súdu Martin rovnakej spisovej značky zo dňa 25.9.2017 uznaný
za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 Tr. zák. s poukazom na § 38 písm. h/ Tr. zák.
a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že dňa 23.1.2017 o
05.50 hod. viedol svoje motorové vozidlo zn. Renault Thalia, ev. č. V.-XXXAM po ceste I. triedy č. 65
v smere od Banskej Bystrice do Martina, pričom v úseku tejto cesty pri Turčianskych Tepliciach začal
predchádzaťprednímidúcemotorovévozidloznačkyMazda,ev.č.V.-XXXAE,ktoréviedlavodičkaV.E.,

X.. X.X.XXXX, v čase, keď už bolo vozidlo, ktoré viedol, ako aj pred ním idúce osobné motorové vozidlo
Mazda predchádzané za ním rýchlejšie idúcim motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, ev. č. V.-XXXAR,
ktoré viedla vodička Z. F., X.. X.X.XXXX, v dôsledku, čoho došlo najprv ku kolízii osobného motorového
vozidla značky Škoda Octavia s osobným motorovým vozidlom zn. Renault Thalia a následne aj ku
kolízii osobného motorového vozidla zn. Renault Thalia s osobným motorovým vozidlom zn. Mazda,

následkom čoho osobné motorové vozidlo Škoda Octavia zišlo mimo vozovku po ľavej strane, kde sa
niekoľkokrát prevrátilo a osobné motorové vozidlo zn. Mazda zišlo mimo vozovku po pravej strane, kde
sa prevrátilo na strechu a osobné motorové vozidlo zn. Renault Thalia zostalo na vozovke, pričom pri
dopravnej nehode utrpeli vodička osobného motorového vozidla Mazda, poškodená V. E. natiahnutie a
ľahké pomliaždenie pravého stehna vpredu s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 3

- 5 dní, vodička osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia, Z. F. otras mozgu, viaceré odreniny
a pomliaždenia tváre, najmä v pravej čelovo-spánkovej oblasti a nad pravým oblúkom jarmovej kosti,
drobné odreniny a rezné ranky pravej ruky a pomliaždenie ľavého lakťa s potrebnou dobou liečenia
a práceneschopnosti v trvaní 8 - 10 dní. Jej spolujazdec na prednom sedadle poškodený K. F., X..
XX.X.XXXX utrpel pomliaždenie a odreniny tváre v čelovej oblasti nad pravým okom a pomliaždenie

kolena vpravo s potrebnou dobou liečenie a práceneschopnosti v trvaní 4 - 6 dní, jej spolujazdec na
mieste za vodičom, poškodený E. P., X.. X.X.XXXX viaceré odreniny, pomliaždenia a rezné ranky tváre,
najmä na čele vľavo a na nose, odreniny ľavej ruky a pomliaždenie pravého lýtka s potrebnou dobou
liečenia 8 - 10 dní a s potrebnou dobou práceneschopnosti v trvaní 4 - 6 dní a jej spolujazdkyňa
na pravom zadnom sedadle poškodená R. K., X.. XX.XX.XXXX, zlyhanie životne dôležitých funkcií

centrálnej nervovej sústavy pri trieštivých zlomeninách lebky, rozmliaždením mozgu s čiastočným
výrezom von z dutiny lebečnej a roztrhnutí hlavo-krčného väzivového spojenia, v dôsledku ktorého na
mieste dopravnej nehody zomrela. Za to bol žalobcovi v rade 1/ uložený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu

30 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 42 mesiacov.
Poškodení boli odkázaní s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

60. V trestnom spise bol pripojený aj znalecký posudok č. 8/2017 vo veci súdnej pitvy neb. R. K.,
ktorý vypracovali súdni znalci z odboru súdneho lekárstva H.. C. P., J.. C. H.. O. Š., J... Zo záverov

znaleckého posudku vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti neb. R. K. bolo zlyhanie životne
dôležitých funkcií centrálnej nervovej sústavy pri trieštivých zlomeninách lebky, rozmliaždení mozgu s
čiastočným výrezom von z dutiny lebečnej a roztrhnutí hlavovo - krčného väzivového spojenia, ktoré
poškodená spolu s ďalšími poraneniami dňa 23.1.2017 v čase o 5.50 hod. pri dopravnej nehode utrpela,
keď ako spolujazdkyňa bola vymrštená a následne pritlačená motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia,

pričom k smrti menovanej došlo na mieste dopravnej nehody.

61. V odpovedi na 6. položenú otázku znalci ale v znaleckom posudku uviedli, že poranenia, ktoré R.
K. utrpela pri dopravnej nehode, boli v stupni a rozsahu zisteného pitvou smrteľné, ak by u nej bola
poskytnutáajokamžitálekárskapomoc,tábynemalažiadnyvplyvnanástupsmrtiunej.Natomtomieste

znalci zhodne konštatovali, že v prípade, keby bola počas jazdy pripútaná, je vysoko pravdepodobné,
že by počas zraňujúceho deja utrpela poranenia menšieho rozsahu.62. V odpovedi na 7. položenú otázku v znaleckom posudku znalci odpovedali, že na telo poškodenej
v momente kolízie a následne opakovaného prevrátenia sa motorového vozidla zn. Octavia na mieste
a v čase predmetnej dopravnej nehody pôsobilo mechanické násilie v zmysle momentovej decelerácie

tela menovanej, ktorá sa v osobnom motorovom vozidle zn. Octavia nachádzala ako spolujazdkyňa,
sediaca na pravom zadnom sedadle, ktorá nebola pripútaná bezpečnostným pásom. O tejto skutočnosti
svedčí hlavne absencia akýchkoľvek kontaktných poranení od bezpečnostného pásu, ktoré by v prípade
pripútania tela poškodenej R. K. jednoznačne vznikli.

63. V trestnom spise je pripojená zápisnica výpovedi svedkyne V. O., X.. XX.X.XXXX, vypočutej
v procesnej pozícii poškodeného, z ktorej vyplynulo, že neb. R. K. bola jej sestrou a svedkyňa V.
O. vybavovala pohreb, ako aj veci s tým súvisiace. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že na základe
požiadania v tom čase jediného plnoletého dieťaťa R. K.F. - B. K., ktorá bola pracovne zaneprázdnená a
žila mimo žilinského kraja, bola svedkyňa V. O., sestra nebohej, požiadaná, aby vybavila pohreb. Naviac
sa táto svedkyňa finančne na tom podieľala a do spisu pripojila aj vyúčtovanie nákladov za pohreb v

sume 619,70 €.

64.Medzistranamisporunebolosporné,žežalovanývrade1/včasenehody,ktorúzavinilaprektorúbol
aj právoplatne odsúdený, bol povinne zmluvne poistený u poisťovne UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom
v Bratislave, IČO: 00 653 501, ktorej právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia je žalovaný v rade 2/

uvedený v záhlaví tohto rozsudku. Táto skutočnosť nakoniec vyplynula aj z vyjadrenia žalovaného v
rade 2/, ktorý uviedol, že so žalovaným v rade 1/ uzavrel zmluvu č. 92559440591 o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Renault Thalia, ev. č.
V.-XXXAM. Z vyjadrenia žalovaného v rade 2 vyplynulo, že potom, čo predžalobnou výzvou vyzvaný na
náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom, odpovedal oznámením z 22.3.2018, že na požadovaný nárok sa

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa súčasne platného
Zákona č. 381/2001 Z.z. nevzťahuje.

65. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by niektorý zo žalovaných uspokojil nárok žalobcov
ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu.

66. Z výpovede žalobcu v rade 2/ vyplynulo, že ten sa s nebohou R. K. spoznal približne dva roky pred
jej smrťou (napriek opakovaným otázkam súdu svoju odpoveď v tomto smere nekorigoval, aj keď bola
v rozpore s jeho tvrdením, že je otcom žalobcu v rade 1/). Ďalej tvrdil, že so R. K. v čase jej smrti býval
v spoločnej domácnosti a že je otcom žalobcu v rade 1/. Skutočnosť, že nie je uvedený v rodnom liste

dieťaťa ako biologický otec, vysvetľoval tým, že to bolo zrejme kvôli papierom, pretože keď sa maloletý
narodil, on nemal občiansky preukaz v poriadku a to dokonca do doby, kým R. K. zomrela. Na druhej
strane ale žalobca v rade 2/ uviedol, že v čase, keď sa k neb. R. K. nasťahoval, maloletý ešte nebol
na svete, on ho doniesol z pôrodnice a staršie dcéry R. K. ho išli zabiť, keď sa dozvedeli, že je matka
tehotná. So R. K. sa neoženil, pretože tá mu sľubovala svadbu, až keď žalobca v rade 2/ dosiahne 50

rokov. K R. K. mal citový vzťah, zaľúbil sa do nej a problémy medzi nimi neboli žiadne. Ak sa problémy
vyskytli, tak len kvôli jej bratovi, ktorý býval v rodinnom dome nad nimi, mal platiť dodávky elektriny do
domu, na ktoré mu nebohá prispievala, avšak brat R. K. elektrinu neplatil a tak bola domácnosť odpájaná
od elektrického prúdu. Po smrti R. K. žalobca v rade 2/ z tohto rodinného domu odišiel a s malol. C.
sa zdržiaval po rôznych charitatívnych inštitúciách (v čase výsluchu v nejakom kempe v Priekope v

Martine). Na dome bolo veľa dlžôb, boli tam finančné problémy a preto tam nezostal. Ku dňu výpovede
žalobca v rade 2/ uviedol, že novú partnerku si ešte nenašiel. Žalobca v rade 2/ tvrdil, že so R. dcérami
mal dobré vzťahy, no zo Štubne musel odísť, pretože mu vadili „staré bosorky chodiace do kostola“,
ktorým nešlo stále do hlavy, ako je to možné, že sa vie o syna postarať, navariť a oprať mu. Pokiaľ žili
v spoločnej domácnosti aj s dcérami nebohej, väčšinou v domácnosti varil on a vzťahy boli normálne.

Po smrti R. jej dcéry si našli priateľov a odišli do Trnavy kde doteraz žijú. Rodinu a domácnosť viedla
nebohá R. a do jej smrti fungovali ako normálna rodina. Výšku sumy, ktorú požadoval titulom náhrady
nemajetkovej ujmy, žalobca v rade 2/ odôvodnil tým, že zo strany poisťovne nedostal ešte ani korunu,
ostal so synom sám, musel odísť z domu a potrebuje si kúpiť byt, aby sa mal kde s dieťaťom podieť.

67. Svedkyňa C. F. bola kamarátkou neb. R. K. od detstva a súčasne bola aj jej susedkou. Navštevovali
domácnosť nebohej a rodine nebohej sem - tam finančne vypomohli, keď boli bez práce. Svedkyňa
nevedela uviesť, kedy sa R. K. zblížila so žalobcom v rade 2/. Tvrdila, že do domu, v ktorom býva, sa
nasťahovala asi pred 11 rokmi a R. so žalobcom v rade 2/ tam prišla bývať asi 2 roky po nich. Vtedy bolispolu a čakali malol. C. K.. Pokiaľ šlo o vzťah medzi nebohou a žalobcom v rade 2/, uviedla, že žalobca
v rade 2/ si rád vypil, takže sa sem - tam so R. K. pohádal, ale nikdy nevidela, že by sa bol žalobca
v rade 2/ proti nebohej dopustil fyzického násilia. Pokiaľ šlo o C., R. K. vravela, že žalobca v rade 2/

je jeho otec a žalobca v rade 2/ sa k malol. C. ako otec aj správal. Vzťah medzi žalobcom v rade 2/ a
dcérami R. K. ideálny nebol. Boli to dievčatá v puberte, brali ho ako matkinho partnera a to tak, ako to
u detí v puberte obvykle býva. Spolu nažívali, rešpektovali sa a každý si robil svoje. Keď R. K. zomrela,
žalobca v rade 2/ to niesol ťažko a vtedy mu rodina svedkyne dosť pomohla. S najstaršou dcérou pani K.
chodili vybavovať pohreb aj s pánom F.. Aj po pohrebe im pomohli. K tomu, ako žije rodina v súčasnosti,

sa vyjadriť nevedela, pretože zhruba dva roky pred výsluchom svedkyne (25.8.2021) pán F. s malol. C.
odtiaľ odišiel a dievčatá odišli do Trnavy. O tú mladšiu sa nejaký čas starala aj sestra pani K.. Žalobca v
rade 2/ situáciu po smrti nebohej R. K. riešil nadmerným pitím. Maličký C. mal približne dva roky, keď mu
matka zomrela a on ako každé dieťa v takomto veku matku hľadal, ale zase na ňom nebolo vidieť, že by
chápal situáciu, ktorá sa stala. Bol na to ešte príliš malý. Ona sama ho plakať za matkou nevidela, ale
dieťa bolo v tom čase veľmi malé. Podľa výpovede svedkyne pohreb vybavovala prevažne dcéra pani

K., B.. Žalobca v rade 2/ zrejme na neho zháňal peniaze, ale situáciu psychicky nezvládal a na celom
vybavovaní sa nezúčastnil. Svedkyňa si nespomínala, že by za života nebohej situáciu v rodine riešila
polícia, alebo úrad sociálnoprávnej ochrany detí. Až po smrti R. K. tam sociálka chodievala v súvislosti
s malým a kontrolou jeho prostredia.

68. Svedkyňa F. Y. bola tiež kamarátkou nebohej R. K. a aj susedkou. Ani ona nevedela povedať, kedy
sa presne R. K. zoznámila so žalobcom v rade 2/. Pripustila, že to možno bolo aj 10 rokov pred jej
smrťou. Presne sa vyjadriť nevedela, pretože R. K. nežila nepretržite v Hornej Štubni. K zoznámeniu sa
so žalobcom v rade 2/ ale určite došlo pred narodením C. K., pretože nebohá R. sa zmieňovala, že pán
F.jejehootcom. Pokiaľšloovzťahmedzinebohouažalobcomvrade2/,svedkyňatvrdila,žesirozumeli.

Boli tam síce aj nesváry, pretože žalobca v rade 2/ si rád vypil a vtedy sa pohádali. Niekedy nešiel do
roboty. Potom zase ona nemohla chodiť do roboty, lebo bola na materskej dovolenke. Potom aj do roboty
chcela nastúpiť, ale on jej to zakazoval, lebo žiarlil, ale nakoniec sa zamestnala, teda v ich domácnosti a
rodine sa premlelo kadečo, ale svedkyňa vyslovila domnienku, že to bolo tak, ako v bežných podobných
vzťahoch to funguje. Ani táto svedkyňa nevedela o tom, že by rodinu bola navštevovala polícia, že by

tam boli vznikali také konflikty, ktoré by polícia musela riešiť. Pripustila, že partneri sa vedeli pohádať,
možno aj niekedy nejaký tanier spadol, ale určite si žalobca v rade 2/voči nebohej nedovoľoval a už
vôbecnietak,žebyjufyzickynapadol.Podľasvedkynesaobajamaliradi.PosmrtinebohejR.K.nastala
ťažká situácia, žalobca v rade 2/ veľa pil a z tohto dôvodu boli pol roka v rodine určité problémy. Aj jej
rodina mu musela pomáhať, dohovárať a hlavne pomáhať s výchovou, alebo starostlivosťou o malého

C.. Neskôr sa žalobca v rade 2/ odsťahoval aj s dieťaťom. Podľa názoru svedkyne bol žalobca v rade 2/
lajdák, ktorý začal vnímať celú situáciu tak „stratil som niekoho blízkeho, všetci mi pomáhajte“. Susedia
mi pomáhali, ale žalobca v rade 2/ sa nedokázal vzchopiť a neskôr začal aj im robiť problémy. Nakoniec
mu bola daná možnosť bývať v nejakých charitatívnych zariadeniach, kde potom odišiel. Samozrejme
sa vyskytli problémy s maloletým C., dieťa potrebovalo odklad pri nástupe do základnej školy. Dcéry R.

K. nevychádzali veľmi dobre so žalobcom v rade 2/, staršia sa tiež spamätávala, potom odišla z domu a
išla pracovať inde. O mladšiu sa chvíľu starala sestra R. do dosiahnutia plnoletosti. Staršia dcéra B. sa
snažila aj pomáhať s výchovou C., ale mali rozličné názory na jeho výchovu a so žalobcom v rade 2/ si
nerozumeli. Maloletý C. dosť ťažko prežíval situáciu po strate matky, lebo bol na ňu dosť upätý. Matka
s ním bola prevažnú časť jeho života. Potom si síce našla prácu, ale aj tak bolo dieťaťu ťažké vysvetliť,

čo sa s mamou stalo. Stále ju hľadal a aj v noci sa strhával a matku volal.

69. Svedok E. Y. tiež poznal nebohú R. K. od narodenia a bol aj jej susedom. Jej rodina mala kedysi
rodinný dom, ale na tom boli exekúcie, tak o dom prišli a následne im svedok vypomohol a ubytoval ju
aj s celou rodinou, aj so žalobcom v rade 2/ v jednom z jeho domov, ktoré prevádzkuje ako ubytovňu.

Tam žili v čase, keď R. K. zomrela. Nevedel presne povedať, ako dlho sa R. K. poznala s E. F. pred jej
smrťou. Uviedol však, že asi 3 - 4 roky pred jej smrťou prišli bývať k nemu a vtedy už boli spolu. Aj on
vie, že maloletý C.X. K. je synom žalobcu v rade 2/ a žalobca v rade 2/ sa o neho skutočne staral. Podľa
svedka sa R. K. so žalobcom v rade 2/ mali radi a ich vzťah bol normálny, ako hociktoré iné podobné
vzťahy, či partnerstvá. Nebohá vyčítala žalobcovi v rade 2/, keď si vypil, ona to nezniesla. Keď prišiel

opitý a nešiel do práce, tak ho niekedy aj vyhodila z domu. Musel sedieť na schodoch, kým nevytriezvel.
Vtedy nebohá prišla k nim, posťažovala sa, avšak bližšie sa k ich vzťahu vyjadriť nevedel. Ani jemu
nebolo známe nič o tom, že by sa žalobca v rade 2/ voči nebohej dopustil fyzického násilia. Maloletý C.
bol na žalobcu v rade 2/ naviazaný. Dieťa sa niekedy zdržiavalo aj v jeho domácnosti. Po smrti nebohejR. K. ostal žalobca v rade 2/ zlomený. Chodil do neďalekej reštaurácie, kde sa stále sťažoval. Sám
svedok Y. na ňom videl zúfalstvo, pretože žalobca v rade 2/ mal R. K. rád. Dieťa stratu matky prežívalo
asi tak, ako každé dieťa v jeho veku. V tom čase bol veľmi malý, takže sa na matku pýtal, sem - tam

si aj poplakal. Jej neprítomnosť prežíval ako každé dieťa v jeho veku, aj keď smrť matky nepochopilo.
Žalobca v rade 2/ sa o dieťa staral najlepšie ako vedel, ale susedia a priatelia museli niekedy vypomôcť,
pretože ako chlap si nevedel dať vždy rady, avšak dieťa malo vždy uvarené, keď svedok domácnosť
žalobcov navštívil. Až po smrti nebohej R. K. začala domácnosť navštevovať sociálka a to v súvislosti
s monitorovaním výchovného prostredia dieťaťa.

70. Svedok E. F. patril tiež medzi susedov. Uviedol, že rodine nebohej pomáhali. Stretávali sa aj na káve
a vzájomne sa navštevovali. Vzťah žalobcu v rade 2/ a nebohej R. K.F. vnímal ako vzťah pohodový,
pretože žalobca v rade 2/ ju mal rád a aj keď niečo povystrájal, trebárs, že si vypil, ona ho vedela vždy
„dať do laty“, čím svedok myslel, že ona ho vedela hneď usmerniť. V rodine svedok nevnímal nejaké
konflikty, ktoré by boli sprevádzané fyzickým násilím. Vedel však, že žalobca v rade 2/ mal konflikty s

Y., teda mladšou dcérou R. K.Č., ktorá bola vtedy v puberte a nechcela si nechať od neho rozkazovať,
pretože ho neuznávala ako otca. Žalobca v rade 2/ smrť R. K. znášal veľmi ťažko, mal skutočné
problémy, chodil k nemu vyplakávať, žaloval sa a smútil sa ňou. Aj malý sa veľmi často pýtal na mamu.
Rodina sa ale postupne rozpadla. Obidve dcéry R. K. sa odsťahovali a neskôr z domu odišiel aj žalobca
s C.. V kontakte už nie sú.

71.Nanávrhžalovanejstranysúdvykonalajdožiadanienapolicajnéorgányanaorgánysociálnoprávnej
ochrany detí, teda na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Martine, pracovisko Turčianske Teplice.

72. Obvodné oddelenie policajného zboru v Turčianskych Tepliciach listom z 12.1.2022 súdu na

dožiadanie odpovedalo, že od roku 2012 do 23.1.2017 neeviduje žiadne podanie oznámenia, ktoré by
sa týkali konfliktov medzi žalobcom v rade 2/ a nebohou R. K. a ani dané osoby neboli v postavení
poškodeného, alebo páchateľa. Priestupkové spisy archivuje polícia len 5 rokov, teda priestupkové
konania dokázali zlustrovať až od roku 2016.

73. Úrad práce sociálnych veci a rodiny Martin, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately v Martine uviedol, že spisovú dokumentáciu maloletého C. K. vedie až od roku 2017 na základe
úmrtia jeho matky R. K.. Úrad konštatoval, že dieťaťu bol v osobe žalobcu v rade 2/ ustanovený poručník,
ktorý s maloletým dieťaťom vystriedal niekoľko bývaní. V roku 2017 býval spolu s maloletým na adrese
P. Š. XXX. V roku 2018 sa presťahoval s dieťaťom do Centra sociálnych služieb Lúč do Žiliny. Následne

išli bývať do zariadenia Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom a od roku 2019 býva poručník spolu
s maloletým dieťaťom v Martine - Priekope na adrese R. X. V auguste 2020 dostal úrad oznámenie,
že maloletý C. bol opakovane hospitalizovaný na Klinike detí a dorastu v Univerzitnej nemocnice
Martin z dôvodu žalúdočných problémov. Dieťaťu bola diagnostikovaná intolerancia na laktózu a bola
mu naordinovaná bezlaktózová diéta. Univerzitná nemocnica Martin žiadala o realizáciu pohovoru s

poručníkom za účelom poskytnutia poradenstva a nutnosti dodržiavania diéty a liečebného režimu.
S poručníkom bol vykonaný osobný pohovor a bolo mu poskytnuté kompletné odborné a sociálne
poradenstvo. Poručník zabezpečuje adekvátnu starostlivosť o maloletého C., ten navštevuje 3. ročník
na Základnej škole s materskou školou Priehradná v Martine. Vo vyjadrení školy zo dňa 6.10.2021 je
uvedené, že maloleté dieťa chodí do školy upravené a čisto oblečené, pripravené s vypracovanými

domácimi úlohami. Poručník dieťa každodenne zanáša do školy a poobede chodí osobne pre neho
do školského klubu detí. Školská dochádzka dieťaťa je pravidelná a všetky vymeškané hodiny má
ospravedlnené. Správaniedieťaťajevsúladesoškolskýmporiadkom.Dieťajeprihlásenéajnakrúžkovú
činnosť a poručník spolupracuje so školou a zaujíma sa o výchovnovzdelávacie výsledky. Škola hodnotí
starostlivosť poručníka o maloleté dieťa ako veľmi dobrú.

74. Nároky žalobcov v rade 1/ a 2/ na odškodnenie nemajetkovej ujmy v peniazoch nachádzali právnu
oporu v ustanoveniach Obč. zákonníka v § 11 a nasl..

75. Podľa § 11 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a

zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.76. Podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

77. Podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

78. Podľa § 13 ods. 3 Obč. zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

79. Súčasťou práva na súkromie a rodinný život je i právo na spolužitie s inými osobami, najmä s členmi
rodiny. K neoprávnenému zásahu do tohto nemajetkového práva dochádza nielen zásahmi do rodinného
života jednotlivca, ale privodením nenapraviteľnej ujmy niektorému z členov rodiny. Preto súdna prax

považuje za zásah do súkromia aj spôsobenie smrti niektorej z blízkych osôb. Je zrejmé, že trestným
činom žalovaného v rade 1/, teda protiprávnym konaním, ktoré žalovaný v rade 1/ zavinil, došlo
k nenapraviteľnému zásahu do súkromného života žalobcov.

80. Medzi stranami sporu nebolo pochybnosti o tom, že žalovaný v rade 1/ v zmysle ust. § 13 Obč.

zákonníka zodpovedá za neoprávnený zásah do práva na súkromie a rodinný život žalobcu v rade 1/,
ktorý bol synom nebohej. Sporné bolo, či vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v rade 2/ nebol manželom
nebohej R. K., ale len jej druhom a otcom jej dieťaťa - maloletého žalobcu v rade 1/, môže byť osobou,
ktorá má právo uplatniť nároky, ktorá má právo na ochranu osobnosti v zmysle § 11 Obč. zákonníka a
nároky, ktorá môže uplatňovať nároky podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka. Sporné bolo, či žalovaný v

rade 2/ by v zmysle ustanovení Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, mal v
rámci poistného plnenia za žalovaného v rade 1/ žalobcom v rade 1/ a 2/ poskytnúť odškodnenie ich
nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla v ich súkromnom a rodinnom živote v dôsledku protiprávneho konania
poistenca žalovaného v rade 2/.

81. Aj keď žalovaný v rade 2/ zásadne namietal nárok žalobcov v rade 1/ a 2/ na odškodnenie
nemajetkovej ujmy vo vzťahu k nemu, súd sa v tomto prípade priklonil na stranu žalobcov.

82. Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie žalovaného v rade 2/ ako poistiteľa je nutné riešiť otázku,

čo treba rozumieť pod pojmom „škoda“ použitým v Zákone o povinnom zmluvnom poistení č. 381/2001
Z.z., najmä v ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, ktorý obsahuje vecný rozsah poistného krytia a ktorý
je potrebné vykladať eurokonformne. V danej veci je rozhodujúci rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie C-22/12 vo veci P. a odkaz na prijaté tri európske smernice týkajúce sa povinného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ktoré boli konsolidované v roku

2009 smernicou Európskeho parlamentu a rady 2009/103/ES zo 16.9.2009 o poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenou prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti v konsolidovanom znení. Aj keď smernice ako prameň európskeho práva nemajú priamy
účinok, táto skutočnosť nemení nič na potrebe uplatňovania princípu prednosti práva Európskej únie
pred národným poriadkom za každých okolností. Aj v prípade, ak nedochádza k priamej aplikácii

konkrétne právnej normy Európskej únie, to znamená, že na určitý právny prípad sa aplikuje norma
vnútroštátna, mala by byť interpretovaná a použitá v súlade s právom Európskej únie. Z bodu 50
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci P. vyplýva, že pojem „škody“ treba vykladať extenzívne
v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občiansko - právnej
zodpovednosti za zásah osobnostných práv pozostalých spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a

rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov.

83. Vetu za čiarkou vo výroku rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 24.10.2013 vo veci C-22/12,
ktorá stanovuje podmienku, za ktorej je náhrada nemajetkovej ujmy predmetom krytia z povinného
zmluvnéhopoistenia,žepovinnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenú prevádzkoumotorového

vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri
dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne
právo uplatniteľné v spore vo veci samej, treba vykladať tak, že rozhodujúce je konštatovanie v bode 59
tohto rozsudku, z ktorého vyplýva, že zodpovednosť poisteného vznikla na základe dopravnej nehody,mala občiansko - právnu povahu. Vo svetle eurokonformného výkladu ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom
zmluvnom poistení potom platí, že náhrada škody z dôvodu nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu krytia
povinnýmzmluvnýmpoistenímzodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoudopravnéhoprostriedku

a preto je poistiteľ zodpovednosti za škodu pasívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému na
základe § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vznikla povinnosť nahradiť ujmu žalobcom. S použitím
eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody“ a „škoda na zdraví“ v ust. § 4 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z.z. a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah

do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel, sa v rámci náhrady škody
odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody ako poškodeným,
za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 Obč.
zákonníka, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 381/2001 Z.z..

84. Obdobný názor zaujal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení III. US/666/2016 zo
dňa 11.10.2016, ktorým zamietol sťažnosť obchodnej spoločnosti Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, ale aj vo svojom uznesení I.US/474/2016 zo dňa 17.8.2016, ktorým zamietol sťažnosť
obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s..

85. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene o doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

86. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

87. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

88. Súd dospel k presvedčeniu vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a úvahy, že každý
zo žalobcov má právo voči žalovanému v rade 1/ a voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy, avšak každý v inom rozsahu, každý zo žalobcov z iného vzťahu voči nebohej R. K.
a každý zo žalovaných na základe iného zákonného ustanovenia.

89. Kým žalovaný v rade 1/ zodpovedá vo vzťahu k žalobcom za náhradu nemajetkovej ujmy podľa ust.
§ 13 ods. 2 Obč. zákonníka, priamy nárok voči žalovanému v rade 2/ nachádza oporu v ust. § 15 ods.

1 Zákona č. 381/2001 Z.z..

90. Pri rozhodovaní o výške nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd prihliadal v súlade s ust. § 13
ods. 3 Obč. zákonníka na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva,
v rámci čoho zohľadňoval na strane žalobcov intenzitu vzťahu neb. R. K. a žalobcov, vek žalobcov,

hmotnú závislosť žalobcov na nebohej a prípadné poskytnutie inej satisfakcie zo strany žalovaných vo
vzťahu k žalobcom.

91.Pokiaľšloosamotnéhožalovanéhovrade1/,nárokžalovanéhovrade2/saodvíjalodzodpovednosti
žalovaného v rade 1/, bolo nutné v zmysle judikatúry zohľadniť postoj, ľútosť, či ospravedlnenie

samotnéhoškodcu,čižežalovanéhovrade1/,dopadsamotnejudalostidojehoduševnejsféry,zohľadniť
majetkové pomery žalovaného v rade 1/, ale aj mieru spoluzavinenia samotnej neb. R. K..

92. Samotný žalovaný v rade 1/ uviedol, že žalobcovi v rade 2/ poslal ospravedlňujúci list, ktorý sa mu
vrátil ako neprevzatý. Svoju ľútosť nad udalosťou, ktorú zavinil, však tlmočil už v prvom vyjadrení k

žalobe oboch žalobcov. Neprehliadnuteľným je fakt, že satisfakčnú funkciu vo vzťahu k žalobcom plní
aj odsúdenie žalovaného v trestnom konaní. Samotný žalovaný v rade 1/ neprodukoval dôkazy, ktorými
by bližšie preukázal, aký dopad mali nešťastné udalosti z roku 2017 na jeho majetkovú sféru, rodinu
a duševnú sféru.93. Pozornosti súdu však neušla skutočnosť, na ktorú upozorňovali žalovaní a predovšetkým žalovaný v
rade 2/ a to skutočnosť, že k usmrteniu R. K. došlo v dôsledku toho, že sama nedodržala bezpečnostné

predpisy a v motorovom vozidle, ktoré bolo povinne vybavené bezpečnostnými pásmi, ostala ako jediný
člen z posádky nepripútaná. Práve v dôsledku tejto skutočnosti bolo jej telo pri náraze vymrštené z
motorového vozidla a následne pritlačené prevracajúcim sa motorovým vozidlom Škoda Octavia, čo jej
spôsobilo smrteľné zranenia. Ako súd vyššie konštatoval, ostatní členovia posádky motorového vozidla,
ktorí pripútaní boli, vyviazli bez vážnejších zranení. Preto je súd toho názoru, že v prípade, ak by

nedošlo k smrti a samotné nároky na náhradu škody, ale aj prípadnej nemajetkovej ujmy by uplatňovala
samotná R. K., pri rozhodovaní o jej nárokoch by muselo byť zohľadnené aj jej spoluzavinenie na
následkoch poškodenia zdravia v súvislosti s tým, že v motorovom vozidle nebola pripútaná, teda
minimálne nevykonala opatrenie, aby zabránila vzniku škody na zdraví. Súd na základe znaleckého
posudku, z ktorého vyššie citoval, nadobudol nepochybné presvedčenie o tom, že len vďaka absencii
pripútania bola R. K. vymrštená z motorového vozidla a že ak by naopak pripútaná vo vozidle bola, jej

zranenia by boli nepomerne nižšie. Toto presvedčenie súdu sa odvíja od záverov znaleckého posudku
a tam uvedenej skutočnosti, že na tele R. K. sa nenašli znaky o použití bezpečnostných pásov.

94. Na druhej strane však nemožno prehliadnuť, že to bola dopravná nehoda, ktorú zavinil žalovaný v
rade 1/, v dôsledku ktorej došlo k smrti R. K., aj keď tú si podľa presvedčenia súdu na 70 % zavinila sama.

95. Preto podľa presvedčenia súdu nie je možné, aby žalovaný v rade 1/ zodpovedal za vznik ujmy
v rodinnom a súkromnom živote žalobcov v takom rozsahu, ako keby smrť R. K. vznikla výlučne jeho
zavinením.

96. Je z dokazovania zrejmé, že medzi žalobcom v rade 1/ a neb. R. K. existoval najbližší príbuzenský
vzťah a to vzťah dieťaťa voči matke, dieťaťa, ktoré matku stratilo vo veľmi útlom veku a je vysoko
pravdepodobné, že vzhľadom na nízky vek, v ktorom maloletý žalobca o matku prišiel (vo veku necelých
päť rokov), si na ňu nebude pamätať, čo ale neznamená, že mu v živote nebude chýbať.

97. Maloletý žalobca v rade 1/ bol navyše na svoju matku odkázaný výživou, čo nebolo splnené v prípade
žalobcu v rade 2/, ktorý bol druhom nebohej, teda osobou, ktorá minimálne jeden rok pred smrťou R.
K. žila so R. K. v spoločnej domácnosti, o túto domácnosť sa starala, mala s ňou blízky vzťah, podobný
vzťahu manželskému a s najväčšou pravdepodobnosťou je otcom najmladšieho dieťaťa neb. R. K.,
teda žalobcu v rade 1/.

98. V súvislosti s rozsahom odškodnenia si súd osvojil názor žalovaného v rade 2/, že pri rozsahu
odškodnenia poskytovaného blízkej osobe, teda pri poskytovaní náhrady nemajetkovej ujmy okrem
judikatúry súdov v obdobných prípadoch, ktorú žalovaný v rade 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe
spomenul a na ktorú súd odkazuje, poskytuje prijateľný rámec pre úvahy súdu aj Zákon o obetiach

trestných činov č. 274/2017 Z.z., ktorý rozsah odškodnenia upravuje v ust. § 12. Aj keď tento zákon
nie je priamo aplikovateľný pre posudzovaný prípad, keďže nároky žalobcov súd posudzuje v zmysle
ustanovení Obč. zákonníka a aj keď je nutné zohľadniť nespočetnekrát opakovanú pravdu, že hodnotu
ľudského života nie je možné vyčísliť, súdu sa javia ako rozumné úvahy zákonodarcu pri koncipovaní
ust. § 12 Zákona č. 274/2017 Z.z., ktorý maximálnu výšku odškodnenia odvíjal od postavenia obete

násilného trestného činu a výšky minimálnej mzdy v čase, keď k trestnému činu došlo.

99. Žalovaný v rade 1/ spáchal neúmyselný trestný čin v roku 2017, keď na základe Nariadenia vlády
SR č. 280/2016 Z.z. bola stanovená výška minimálnej mzdy v základnom rozsahu 435 € mesačne.
Koncepcia rozsahu odškodnenia podľa Zákona č. 274/2017 Z.z. vychádza z odškodnenia obete

násilného trestného činu, ktorým bola spôsobená smrť, spôsobenú nemajetkovou ujmou maximálne do
výšky 25-násobku mesačnej minimálnej mzdy, platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k
spáchaniu trestného činu a v prípade, ak trestným činom bola spôsobená smrť a je len jedna pozostalá
obeť násilného trestného činu, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na 50-násobok
sumy mesačnej minimálnej mzdy, platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu

trestného činu. Súčasne však aj tento zákon (podobne ako Obč. zákonník pri stanovení rozsahu náhrady
škody), pripúšťa v ust. § 14 možnosť primeraného zníženia odškodnenia nemajetkovej ujmy v prípade,
ak obeť násilného trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví, alebo neuplatnila svoje práva tak, aby
odškodnenia získala od páchateľa trestného činu, ktorým jej bola spôsobená ujma na zdraví.100. Z toho vyplýva, že odškodňovanie, či už škody, alebo náhrady nemajetkovej ujmy v slovenskom
právnom poriadku vychádza aj z princípu prihliadania na prípadné spoluzavinenie poškodeného. Preto

je súd toho presvedčenia, že aj pri prisudzovaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
ust. § 13 ods. 2 Obč. zákonníka je nutné prihliadať na prípadné spoluzavinenie vlastnej smrti osobou,
v dôsledku smrti ktorej vznikla jej najbližším príbuzným (žalobca v rade 1/), alebo osobám blízkym
(žalobca v rade 2/) ujma v práve na šťastný a kvalitný, súkromný a rodinný život. Aj súd sa stotožnil
s názorom žalovaného v rade 2/, že rozsah spoluzavinenia neb. R. K. na jej vlastnej smrti je možné

ustáliť na 70 % a to ako súd uviedol vyššie, vzhľadom na závery znaleckého posudku. Osvojac si úvahu
zákonodarcuprikoncipovaníZákonač.274/2017Z.z.,konkrétnejehoustanovenia§12súdpretodospel
k presvedčeniu, že žalobcovi v rade 1/, synovi nebohej, ktorý bol na ňu odkázaný výživou, by v prípade
absencie spoluzavinenia nebohej, sa javila ako postačujúca náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch
vo výške 50-násobku minimálnej mzdy, platnej v roku 2017 (50 x 435 €), čo by predstavovalo 21.750
€. S prihliadnutím na krátenie tejto náhrady v rozsahu spoluzavinenia neb. R. K. na jej smrti o 70 % je

potom primeraná náhrada vo výške 30 % sumy 21.750 €, čiže suma 6.525 €. Tú súd žalobcovi v rade
1/ proti žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal.

101.Pokiaľšloonárokyžalobcuvrade2/,tenbolnepochybnepreR.K.osoboublízkou.Akosúduviedol,
je s veľkou pravdepodobnosťou otcom jej dieťaťa - žalobcu v rade 1/, avšak vzhľadom na skutočnosť,

že v roku 2017 neboli manželmi, nebol na R. K. odkázaný výživou. Naviac aj keď sa nepodarilo presne
datovať začiatok ich vzťahu, nie je pravdepodobné, že by bol vznikol pred rokom 2010, teda v roku
smrti neb. R. K. trval necelých 7 rokov. Z výpovedí svedkov však vyplynulo, že vzťah medzi žalobcom v
rade 2/ a nebohou bol vzťahom milostným a preto možno dôvodne predpokladať, že jej ujmu pociťoval
takmer ako svoju vlastnú. Vychádzajúc z takéhoto postavenia a vzťahu žalobcu v rade 2/ voči nebohej

súd považoval za primerané odškodnenie jemu vzniknutej nemajetkovej ujmy maximálne vo výške 25-
násobku sumy 435 €, čo predstavuje sumu 10.875 €, avšak s prihliadnutím na spoluzavinenie nebohej
v rozsahu 70 % predstavuje potom suma, ktorú súd považoval za primeranú pre odškodnenie žalobcu
v rade 2/ 30 % zo sumy 10.875 €, čiže sumu 3.263 €.

102. V takomto rozsahu súd žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal žalobcovi v rade 2/ náhradu nemajetkovej
ujmy poskytnúť s tým, že v rozsudku vyslovil, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v takomto
rozsahu povinnosť druhého žalovaného.

103. Pri rozhodovaní o mieste plnenia v prípade žalobcu v rade 1/ súd vychádzal zo skutočnosti, že

žalobca v rade 2/ je jeho zákonným zástupcom - pestúnom, ktorý ale na nakladanie s majetkom žalobcu
v rade 1/ potrebuje schválenie súdu, pokiaľ nejde o bežnú vec a vzhľadom na rozsah plnenia, ktoré
bolo prisúdené žalobcovi v rade 1/, súd určil, že žalobca v rade 2/ je povinný zriadiť na príjem plnenia
žalobcovi v rade 1/ účet v banke. V zmysle uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/21/2017 zo
dňa 19.3.2018 je povinný o nakladaní s prostriedkami na účte informovať súd.

104. Vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k žalovaným v rade
1/ a 2/ ako nedôvodnú zamietol.

105. O trovách konania súd vzhľadom na charakter tohto prípadu, kde protiprávnym konaním

žalovaného v rade 1/ - poistenca žalovaného v rade 2/, vznikla nenapraviteľná ujma v súkromnom
živorte žalobcov a kde rozsah plnenia závisel od úvahy súdu, aj keď regulovanej judikatúrou a zákonom
vymedzenýmrámcom,súdrozhodolotrováchkonaniatak,žeúspešnejšímžalovanýmsaprotižalobcom
v rade 1/ a 2/ náhrada trov konania nepriznáva a to v súlade s ust. § 257 C.s.p..

106. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.