Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 7C/94/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215632
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111215632.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci

navrhovateľa: O.. A. A., M. X, XXX XX I., správca konkurznej podstaty úpadcu Zevax, s.r.o., J. Reka
13, 010 01 Žilina, proti odporcovi v I. rade: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže,
Šagátova 1, 813 04 Bratislava, odporcovi v II. rade: Ústav na výkon väzby, Chorvátska 5, 812 29
Bratislava, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi v I. rade náhradu trov konania nepriznáva.

Súd odporcovi v II. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 16.5.2011 sa navrhovateľ proti odporcovi v I. a
II. rade domáhal zaplatenia sumy 250.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
16.5.2011 do zaplatenia titulom náhrady škody a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 30.12.2008 odporca v I. a II. rade ako spoloční vyhlasovatelia vyhlásili
obchodnú verejnú súťaž na prenájom predajne. Do predmetnej súťaže bolo možné sa prihlásiť do
15.1.2009 zaslaním ponuky odporcovi v II. rade. Vyhodnotenie súťaže sa malo uskutočniť do 20.1.2009.

Predmetom ponúk do súťaže bolo ponúknutie nájomného za priestory v objekte A. B. a za priestory na
T. Q. Č.. X, pričom sa mala ponúknuť výška nájomného za m2 na rok. Do súťaže sa okrem navrhovateľa
prihlásila aj spoločnosť K SLOVAKIA, s.r.o.. Dňa 19.1.2009 sa uskutočnilo v priestoroch odporcu v I.
rade otváranie obálok súťaže. Spoločnosť K SLOVAKIA, s.r.o. síce ponúkla výhodnejšiu ponuku oproti
navrhovateľovi, nakoľko však do súťaže nepredložila všetky požadované prílohy v zmysle podmienok
súťaže bola jej ponuka vyhodnotená ako nezodpovedajúca uverejneným podmienkam súťaže. Ako
jediná ponuka zodpovedajúca podmienkam súťaže bola ponuka navrhovateľa. Odporca v I. rade listom

zo dňa 23.1.2009 oznámil navrhovateľovi, že odmietol všetky ponuky predložené do súťaže.
Pred vyhlásením súťaže bola spoločnosť K SLOVAKIA, s.r.o. nájomcom priestorov ponúkaných v súťaži
v zmysle zmluvy o nájme č. ÚVV-9-12/11-2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou K SLOVAKIA, s.r.o.
a odporcom v II. rade dňa 31.3.2008. V zmysle zmluvy č. ÚVV-9-35/11-07 o prevode správy majetku
štátu zo dňa 22.2.2008 uzatvorenej medzi Slovenskou republikou, odporcom v II. rade a odporcom v
I. rade došlo k zmene správcu majetku vo vlastníctve štátu - areálu A. B. tak, že namiesto odporcu
v II. rade sa novým správcom stal odporca v I. rade ako prenajímateľ vo vzťahu k priestorom v A.

B.. Spoločnosť K SLOVAKIA, s.r.o. požiadala odporcu v I. rade o zníženie nájomného. Keďže výška
nájomného bola určená na základe verejnej súťaže, k zníženiu nemohlo dôjsť bez ukončenia nájomnej
zmluvy a vyhlásenia novej súťaže. Vzhľadom na túto skutočnosť, spoločnosť K SLOVAKIA, s.r.o. aodporca v I. a II. rade uzatvorili dňa 4.12.2008 dohodu o ukončení zmluvy o nájme ku dňu 31.1.2009.
Následne bola odporcami v I. a II. rade vyhlásená predmetná verejná obchodná súťaž.
V deň, kedy odporca v I. a II. rade svojim rozhodnutím zrušil predmetnú súťaž, resp. odmietol všetky

ponuky súťaže, t.j. dňa 23.1.2009, odporca v I. rade a spoločnosť K SLOVAKIA, s.r.o. uzatvorili dohodu
o pokračovaní zmluvného vzťahu, na základe ktorého zrušili dohodu o ukončení nájomnej zmluvy, t.j.
došlo k obnoveniu zrušenej nájomnej zmluvy. V čase podpisu tejto dohody o pokračovaní zmluvného
vzťahu neboli ani ešte doručené oznámenia o odmietnutí ponúk účastníkom konania. Dňa 26.1.2009
odporca v I. rade a spoločnosť K SLOVAKIA, s.r.o. uzatvorili dodatok č. 1 k nájomnej zmluvy, na základe

ktorého došlo k zníženiu nájomného na sumu nájomného, ktoré spoločnosť K SLOVAKIA, s.r.o. ponúkla
v súťaži, v ktorej neuspela a ktorá bola zrušená.
Navrhovateľ ďalej poukázal na § 287 Obchodného zákonníka s tým, že vyhlasovateľ je oprávnený
odmietnuť všetky predložené návrhy, avšak iba v lehote na prijatie návrhu, resp. na oznámenie výberu
najvhodnejšiehonávrhu.OdporcavI.radeodmietolvšetkynávrhylistomzodňa23.1.2009.Zuvedeného
vyplýva, že tak urobil po lehote, t.j. po 20.1.2009. Právny úkon teda nebol uskutočnený v lehote

požadovanej právnym predpisom a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Navyše
oznámenieoodmietnutívšetkýchnávrhovuskutočnillenodporcavI.radeanieodporcavII.rade.Takýto
právny úkon mal byť uskutočnený spoločným konaním oboch odporcov. Uvedené tiež zakladá dôvod
neplatnosti predmetného právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko odporca v I. a II.
rade platne neodmietli všetky predložené ponuky, bolo ich povinnosťou podľa § 287 ods. 1 Obchodného

zákonníka uzatvoriť s navrhovateľom nájomnú zmluvu na predmetné priestory. Odmietnutie všetkých
ponúk je tiež v rozpore so záverom prijatým odporcom v I. a II. rade, ktorý vyplýva z prílohy č. 4 zápisnice
z vyhodnotenia ponúk zo dňa 20.1.2009. Podľa tam uvedeného záveru s účastníkom súťaže, ktorý
splnil všetky podmienky súťaže a ponúkol najvyššiu výšku nájomného sa bude rokovať o zmluvných
podmienkach a uzavrie zmluva o nájme. Odporca v I. a II. rade teda nemohli prijať rozhodnutie o

odmietnutí všetkých ponúk súťaže.
Navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania odporcov. Protiprávne konanie
odporcov predstavuje opomenutie odporcov uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o nájme ako boli
odporcovia povinní podľa § 287 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navrhovateľovi vznikla škoda
spočívajúca v ušlom zisku, ktorý by navrhovateľ dosiahol ak by bol prevádzkoval bufety v priestoroch,

ktoré by boli predmetom nájomnej zmluvy na obdobie 5 rokov. Ušlý zisk navrhovateľ podľa svojich
podnikateľských zámerov určuje na 50.000 Eur ročne po odpočítaní nákladov na prevádzku, t.j. 250.000
Eur za obdobie 5 rokov. Nakoľko došlo k protiprávnemu konaniu odporcu v I. a II. rade, žalobca
nedosiahol uvedený zisk.

Odporca v I. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 17.5.2013 tak, že uplatnený
návrh navrhovateľa neuznáva v celom rozsahu nakoľko odporca v I. rade v súvislosti so súťažou
nespôsobil navrhovateľovi žiadnu škodu, pretože nebol povinný uzatvoriť s navrhovateľom nájomnú
zmluvu podľa § 287 ods. 1 Obchodného zákonníka a platne odmietlo všetky predložené ponuky v
súlade s bodom č. 6 podmienok súťaže, kde bolo vyhradené právo odmietnuť všetky predložené návrhy

vychádzajúc z § 287 ods. 2 Obchodného zákonníka. Komisia zriadená podľa RGR č. 64/2008 ako
poradný orgán v zápisnici z otvárania obálok si súťažnými podmienkami č. GR ZVJS-19-4/32-2009
zo dňa 20.1.2009 a v zápisnici z vyhodnotenia ponúk č. GR ZVJS-19-7/32-2009 zo dňa 21.1.2009
len odporučil vyhlasovateľom súťaže ďalší postup. Štatutárni zástupcovia vyhlasovateľov súťaže sa
preto mohli odchýliť od odporučení komisie zradenej podľa RGR č. 62/2008 a rozhodnúť o odmietnutí

všetkých ponúk podľa bodu č. 6 súťažných podmienok a § 287 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Povinnosťou vyhlasovateľa súťaže nebolo prijať návrh, ktorý bol v rámci súťaže vyhodnotený ako
najlepší. Skutočnosť, že vyhlasovatelia súťaže upovedomili navrhovateľa ako účastníka súťaže, ktorého
ponuka ako jediná zodpovedala podmienkam súťaže, o odmietnutí všetkých predložených ponúk
rozhodnutím zo dňa 23.1.2009, t.j. po termíne 20.1.2009 vyplývajúceho z bodu č. 5 podmienok

súťaže, nemalo za následok neplatnosť rozhodnutia o odmietnutí všetkých ponúk a vznik záväzku
vyhlasovateľov na náhradu škody navrhovateľovi v rozsahu uplatnenom v návrhu. Vydaním rozhodnutia
č. GR ZVJS-19-9/32-2009 zo dňa 23.1.2009, ktorého prílohu tvorilo rozhodnutie vyhlasovateľov súťaže
o odmietnutí všetkých predložených ponúk bola dodržaná povinnosť vyhlasovateľov súťaže vyplývajúca
z § 288 Obchodného zákonníka.

Odporca v II. rade sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 17.5.2013 tak, že žiadal
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že dňa 29.12.2008 bola
uzatvorená dohoda o spoločnom postupe pri vyhlasovaní obchodnej verejnej súťaže v zmysle § 281Obchodného zákonníka č. ÚVV-168/11-2008 medzi odporcom v I. a II. rade. Predmetom tejto dohody bol
spoločný postup pri vyhlasovaní obchodnej verejnej súťaže v zmysle § 281 Obchodného zákonníka na
prenájom predajne generálneho riaditeľstva ako správu majetku štátu v objekte ubytovacieho zariadenia

v A. B. a priestorov predajne pre obvinených a odsúdených v objekte ÚVV Bratislava ako správu majetku
štátu na T. Q. Č.. X. V bode č. 6 podmienok obchodnej verejnej súťaže zo dňa 30.12.2008 vyhlasovateľ
súťaže určil, že je oprávnený odmietnuť všetky predložené návrhy. Uvedené právo vyhlasovateľ súťaže
využil a rozhodol o odmietnutí všetkých predložených ponúk. Vydaním rozhodnutia o odmietnutí
všetkých predložených ponúk dňa 23.1.2009 podpísaného štatutárnymi zástupcami vyhlasovateľov

obchodnej verejnej súťaže dva dni po vypracovaní zápisnice z vyhodnotenia ponúk dňa 21.1.2009
bola dodržaná povinnosť vyhlasovateľa súťaže upravená v § 288 Obchodného zákonníka. Ďalej
uviedol, že komisia zriadená na účely prípravy a realizácie súťaže je poradný orgán štatutárneho
zástupcu vyhlasovateľa a teda záver ňou prijatý v zápisnici z otvárania obálok so súťažnými ponukami
nemá záväzných charakter, ale iba odporúčací. Navrhovateľ predložením písomnej ponuky akceptoval
podmienky obchodnej verejnej súťaže a teda i vyhradené právo vyhlasovateľa odmietnuť všetky ponuky,

čo znamená, že bol vopred uzrozumený s tým, že k uzavretiu nájomnej zmluvy nemusí dôjsť.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 28.07.2014 doplnil svoje vyjadrenie tak, že pred vyhodnotením
obchodnej verejnej súťaže v danom prípade došlo zo strany odporcov k otvoreniu obálky navrhovateľa a
ponuka navrhovateľa bola poskytnutá druhému účastníkovi súťaže, ktorý následne predložil výhodnejšiu

ponuku ako navrhovateľ - tomuto podľa jeho názoru svedčí ponuka spoločnosti K SLOVAKIA s.r.o.,
v ktorej boli uvedené pri dvoch položiek zo 4 ceny vyššie o dve - tri €. Vypracovanie ponuky pri
takejto zhodne a podobnosti bez znalosti druhej ponuky nebolo možné. Spoločnosť K SLOVAKIA
s.r.o. musela mať vedomosť o ponuke navrhovateľa. Spoločnosť K SLOVAKIA s.r.o. nepredložila do
súťaže všetky požadované doklady a musela byť zo súťaže vylúčená. Pretože odporcovia chceli

uzatvoriť zmluvu s touto spoločnosťou, zrušili súťaž a viac menej s ňou založili zmluvný vzťah s
rovnakými podmienkami, ktoré spoločnosť K SLOVAKIA s.r.o. ponúkla do súťaže. Ak by nedošlo k
takejto machinácii a obchádzaniu zákona, navrhovateľ by vyhral obchodnú verejnú súťaž. Odporcovia
nemali žiadny dôvod neuzavrieť nájomnú zmluvu s navrhovateľom. Za protiprávne navrhovateľ označil
nasledujúce konanie odporcov: obchádzanie ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorých nemali

uzavrieť zmluvu, ktorá bola predmetom súťaže s osobou, ktorá bola so súťaže vylúčená alebo ktorá
nesplnila podmienky, alebo ktorá sa súťaže nezúčastnila.

Odporca v 1/rade na pojednávaní dňa 28.07.2014 svoje vyjadrenie doplnil tak, že vyhlásenie v zápisnici
z vyhodnotenia ponúk zo dňa 21.1.2009 že "s účastníkom súťaže, ktorý splnil všetky podmienky súťaže

a ponúkol najvyššiu výšku nájomného sa bude rokovať o zmluvných podmienkach a uzavrie sa zmluva
o nájme" toto je vyhlásením komisie, ktorá návrhy zaslané do súťaže posudzovala, avšak stanovisko
komisie má len odporúčací charakter pre ďalší postup súťaže, pričom rozhodnutie vyhlasovateľa
bol rozhodnutím štatutárneho orgánu, ktorý nebol viazaný záverom komisie, uvedeným v zápisnici z
vyhodnotenia ponúk zo dňa 21.1.2009, v ktorom komisia sama uvádza aj možnosť postupu podľa § 287

ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j. možnosť odmietnuť všetky predložené návrhy. Vo vzťahu k námietke
navrhovateľa, že spoločnosť K SLOVAKIA s.r.o. sa zavinením odporcov dostala k ponuke navrhovateľa
uviedol, že podľa Prezenčného listu z otvárania obálok s ponukami, sa otvárania obálok preukázateľné
zúčastnil aj p. A. Y. za navrhovateľa, hoci nikto so záujemcov nebol pozvaný. V prílohe č. 4 k zápisnici z
vyhodnoteniaponúkzodňa21.1.2009boloskonštatované,žeobalyobochponúkbolipredichotvorením

uzatvorené. P. A. Y. ako osoba zúčastnená na otvorení obálok nenamietol neporušenosť obálok ponúk.
K dôvodom odmietnutia všetkých ponúk v súťaži uviedol, že je možné sa však domnievať že pri svojom
rozhodnutí odmietnuť všetky predložené návrhy vyhlasovateľ zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ:
vznikol s účinnosťou od 1.1.2009 t.j. krátko po vyhlásení súťaže a pred jej zverejnením, neprevádzkoval
žiadne zariadenia obdobné predmetu nájmu, nezúčastnil sa prehliadky prenajímaných priestorov dňoch

8. - 9.1.2009, zúčastnil sa otvárania obálok s ponukami hoci nikto so záujemcov nebol na otváranie
obálok pozvaný a nebol dodržaný postup podľa § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Zb. zákonom o správe
majetku štátu predpisujúci povinnosť správcu ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok v
dennej tlači. Na konečné rozhodnutie o odmietnutí všetkých predložených návrhov mohla vplývať aj
informácia vychádzajúca z tretieho bodu písm. d/ súťažných podmienok o počte obchodných prevádzok

prevádzkovaných záujemcom a výška realizovaných tržieb prevádzkovaných predajniach za vybrané
roky. Uzatvorenie dodatku č. 1 zmluve o nájme bolo vo výlučnej kompetencii odporcov a nebolo
spôsobilé zapríčiniť akúkoľvek ujmu navrhovateľovi. Skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia dodatku č. 1
boli preskúmané v rámci trestného stíhania vo veci podozrenia z trestného činu, porušovanie povinnostipri správe cudzieho majetku podľa § 237 Tr. zak. Predmetné trestné stíhanie bolo zastavené Uznesením
Okresného riaditeľstva PZ v BA 1 ČVS: ORP -1397/OEK-P1-2011 zo dňa 28.2.2013 z dôvodu, že skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci (nadobudlo právoplatnosť 24.5.2013).

K námietke, že nebola dodržaná lehota na odmietnutie návrhov zaslaných do súťaže uviedol, že všetky
predložené návrhy boli platne odmietnuté v súlade s § 288 Obchodného zákonníka a súčasne vykonal
opatrenia na informovanie navrhovateľa ako účastníka súťaže, ktorý v súťaži neuspel bez zbytočného
odkladu po prijatí rozhodnutia o odmietnutí všetkých predložených návrhov. Rozhodnutie o odmietnutí
všetkých predložených návrhov bolo odovzdané na poštovú prepravu v ten istý deň, v ktorom bolo

prijaté. List, ktorým bolo navrhovateľovi oznámené predloženie lehoty na zaslanie informácie o výsledku
vyhodnotenia ponúk a aj list, ktorého prílohou bolo rozhodnutie o odmietnutí všetkých predložených
návrhov boli odporcovi v 1/rade vrátené poštou z dôvodu, že adresát t.j. navrhovateľ je neznámy.
Listy boli pritom odoslané na adresu jeho sídla, uvedenú v živnostenskom registri a aj v obchodnom
registri. Podľa názoru odporcu v 1/rade oneskorené odmietnutie všetkých predložených návrhov nie je
sankcionované neplatnosťou, ale prípadne len povinnosťou nahradiť škodu vzniknutú z oneskoreného

oznámenia, ktorú však navrhovateľ nepreukázal. Závažnosť dôsledkov vyplývajúcich z nedodržania
lehoty na podanie návrhu do súťaže t.j. nezahnutej do návrhu súťaže nie je možné stotožňovať so
závažnosťou dôsledku vyplývajúcich z prípadného oneskoreného odmietnutia všetkých predložených
návrhov.
K námietke, že oznámenie odmietnutí všetkých predložených návrhov uskutočnil len odporca v 1/rade

a nie aj odporca v 2/rade a že rozhodnutie o odmietnutí všetkých predložených návrhov je neadresné,
odporca v 1/rade zastával názor, že oznámenie o odmietnutí všetkých predložených návrhov zo dňa
23.1.2009 pod názvom Obchodná verejná súťaž - zaslanie rozhodnutia vrátane jeho prílohy bolo podľa
podpisových doložiek oznámením uskutočneným vyhlasovateľom súťaže t.j. žalovaný v 1 rade a aj
žalovaný v 2 rade. Rozhodnutie o odmietnutí všetkých predložených ponúk spĺňalo v súvislosti s jeho

pripojením ako prílohy listu zo dňa 23.1.2009 adresovanému žalobcovi požiadavku adresnosti.
K výške uplatnenej náhrady škody odporca v 1/rade uviedol, že podľa jeho názoru nie je splnený
žiadny z predpokladov vzniku škody a odporca v 1/rade teda nie je povinný nahradiť navrhovateľovi
škodu. Aj prípadne uzatvorená zmluva s navrhovateľom by táto nemusela byť platná vzhľadom na
skutočnosť, že podľa § 13 ods. 10 zákona č. 278/1993 sa na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného

majetku štátu vyžaduje súhlas MF SR. Podľa podmienok obchodnej verejnej súťaže zo dňa 30.12.2008
vyhlasovateľ mal do 20.1.2009 písomne vyrozumieť účastníka súťaže najvhodnejšieho návrhu a to aj
účastníkov súťaže, ktorí v súťaži neuspeli. Vzhľadom na uvedené preto nebol dôvod, aby sa ktorýkoľvek
z účastníkov domnieval, že bol v súťaži úspešný len preto, že nebol informovaný o výsledku súťaže,
najneskôr 20.1.2009. Zmluva o nájme mala byť až dôsledkom vyhlásenej súťaže, vo vyhlásení súťaže

neboli uvedené podrobnosti o nájme, t.j. podrobnosti vrátane doby trvania zmluvy a podľa § 13 ods. 3
zákona č. 278/1993 mohol správca dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu prenechať do nájmu
nájomnou zmluvou uzavretou najviac na 5 rokov, tvrdenie žalobcu o povinnosti uzavrieť s ním zmluvu
o nájme na 5 rokov nie je možné považovať za správne.

Navrhovateľďalejuviedol,žebolopovinnosťouodporcov,abyvpredstihuodoslalizásielkuaabyvlehote
zabezpečili účinnosť nimi predpokladaných hmotnoprávnych úkonov . Obchodný zákonník pri VOS
uvádza, že vyhlasovateľ je povinný vykonať oznámenie o vyhodnotení súťaže v lehote stanovenej vo
vyhlásení verejnej súťaže. Ide o kogentné ustanovenie, podmienky súťaže ani neumožňovali predĺženie
tejto lehoty. Keď Obchodný zákonník umožňuje odmietnuť všetky návrhy, zároveň stanovuje povinnosť v

lehote stanovenej podmienkami súťaže oznámiť úspešnému účastníkovi prijatie návrhu a túto povinnosť
je povinný splniť najneskôr v posledný deň lehoty. Ak teda do uplynutia tejto lehoty nedošlo účinne
k zrušeniu súťaže resp. odmietnutiu všetkých ponúk v súlade s podmienkami vyhlasovateľ je od
nasledujúceho dňa v porušení svojich povinností oznámiť prijatie návrhu a prijať návrh. S nedodržaním
lehoty na prijatie návrhu sa podľa navrhovateľa spája sankcia v podobe povinnosti vyhlasovateľa

prijať návrh a po uplynutí lehoty už nemá právo návrh odmietnuť, vyplýva to z toho, že Obchodný
zákonník v § 287 ods. 1 ustanovuje účinky neskorého prijatia návrhu, neustanovuje však žiadne
účinky neskorého odmietnutia návrhu. Pokiaľ vyhlasovateľ neodmietne návrh pred uplynutím lehoty a
zároveň nevyberie najvhodnejší návrh v danej lehote, dochádza z jeho strany k porušeniu § 286 ods. 1
Obchodného zákonníka. Taktiež v zmysle Obchodného zákonníka pri vyhodnocovaní verejnej súťaže je

vyhlasovateľ povinný zohľadňovať len tie kritéria, ktoré uvedie v súťaži. Ak chcel zohľadňovať akékoľvek
iné kritéria, napr. schopnosť prevádzkovať bufet, mal to do podmienok súťaže uviesť. V opačnom
prípadevpodstateneumožnilspol.Zevaxpreukázaťtietoskutočnosti.Bod3písm.d)vyhláseniaverejnej
obchodnej súťaže neustanovuje podmienky súťaže, ale iba stanovuje doklady, ktoré je potrebné vsúťaži predložiť. Skutočnosť, že navrhovateľ bol založený krátko pred vyhlásením súťaže neznamená,
že by nevedel zabezpečiť prevádzkovanie bufetov prostredníctvom osôb, ktoré majú skúsenosti s
maloobchodným predajom. Pokiaľ namieta odporca v 1/rade, že sa nejakým podvodným spôsobom

dozvedel o termíne vyhodnocovania alebo otvárania obálok, v tejto súvislosti uviedol, že sa informoval
telefonicky, kde mu tento termín bol povedaný normálnym spôsobom. U koho presne sa informoval si
presne nepamätal, bolo to pravdepodobne na číslo uvedené vo vyhlásení VOS a to v doobedňajších
hodinách v deň otvárania obálok. To, že sa navrhovateľ nezúčastnil prehliadky priestorov v určenom
termíne neznamená, že nemal vedomosť o stave týchto priestorov. Ak by sa tej ohliadky zúčastnil,

tak by iba dopredu dal vedieť vyhlasovateľom, že niekto iný má záujem o tieto priestory a lepšie sa
pripraviť na túto situáciu zabezpečiť, t.j. zabezpečiť priebeh súťaže v prospech spol. K Slovakia. Ponuka
navrhovateľa do súťaže bola zámerne predložená posledný deň súťaže asi 1 hodinu pred ukončením
úradných hodín. Napriek tomu podľa navrhovateľa stihli obálku s ponukou otvoriť a dať tieto podklady
spoločnosti K Slovakia.
K námietke odporcu v 2/rade, že navrhovateľ v súvislosti so zamýšľaným prevádzkovaním bufetov

nemohol mať vedomosť o stave prenajímaných priestorov, keďže ide o priestory, ktoré nie sú verejne
prístupné (priestor v A. B. je prístupný ubytovaným a do istého obdobia zamestnancom MS SR a
príslušníkom ZVJS a objekt na T. odsúdeným a obvineným a príslušníkom ZVJS zriadením na výkon
štátnej služby v ústave) správca navrhovateľa uviedol, že mu stačil popis charakteru týchto priestorov, o
ktorých mal vedomosť ešte pred vyhlásením súťaže v súvislosti s jeho činnosťou advokáta. Osobne ich

nevidel, ale riešil jeden prípad nevhodných podmienok osoby vo väzbe a v rámci tejto činnosti získal
informácie o stravovaní, prístupu k bufetu. Ide o čistú matematiku, je to jediný bufet pre všetky osoby vo
výkone väzby, zisťoval si štatistiky, koľko osôb je vo väzbe a vyšlo mu, že sa to oplatí.
O verejnej súťaži sa navrhovateľ dozvedel z počutia - z rozhovoru nejakých osôb.
Pasívnu legitimáciu odporcov (vyjadrenie čl. 261) navrhovateľ odvodil z toho, že škoda mu vznikla

protiprávnym konaním odporcov. Odporcovia majú samostatnú právnu subjektivitu, vyplývajúcu z § 21
ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. Ich právna subjektivita zahŕňa aj zodpovednosť za protiprávne konanie,
ktorého sa odporcovia dopustili a navrhovateľ si uplatnil práve zodpovednosť z protiprávneho konania
odporcov. Aj keď správca majetku štátu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z.z. vykonáva právne úkony
pri správe majetku štátu v mene štátu, v právnych vzťahoch stále vystupuje pod svojim označením.

Označenie správcu štátu (napr. rozpočtovej organizácie) v právnych vzťahoch týkajúcich sa
správy majetku štátu (bez výslovného označenia, že ide o konanie v mene štátu) je postačujúce, a to i v
zmluvných vzťahoch, ako aj v konaní pred súdmi alebo inými orgánmi. Poukázal na § 21 ods. 4 Zákona
o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého "Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo
vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia". Podľa názoru navrhovateľa

súdna prax akceptuje, že pri vymáhaní pohľadávok štátu (ako aj pri iných sporoch týkajúcich sa správy
majetku štátu) sú tieto rozpočtové organizácie (ako aj iní správcovia majetku štátu) označené ako
účastníci konania (nie štát). Preto § 2 ods. 2 Zákona o správe majetku štátu treba vykladať tak, že
právny úkon, ktorý uskutoční správca majetku štátu pri správe majetku štátu, sa považuje za právny
úkon vykonaný v mene štátu (bez toho, aby táto skutočnosť bola výslovne uvedená v právnom úkone).

Zákon o správe majetku štátu nie je podľa navrhovateľa na tento prípad použiteľný, poukazujúc na
§ 1 ods. 2 písm. a) Zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého sa tento zákon sa nevzťahuje
na nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti
správcu alebo v súvislosti s ním. Súťaž na Bufety (ako sú definované v návrhu) bola vyhlásená
za účelom zabezpečenia stravovania osôb vo výkone väzby, ako aj stravovania príslušníkov Zboru

väzenskej a justičnej stráže, čo je povinnosťou žalovaných zabezpečiť. Zákon o správe majetku štátu
sa preto nevzťahuje na predmetnú súťaž, a nie je ani možné aplikovať § 13 Zákona o správe majetku
štátu. Odporcovia teda neboli povinní vyhlásiť danú súťaž v dennej tlači a daná zmluva nepodliehala
súhlasu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Prípadné neslnenie povinnosti uskutočniť ponuku aj
v dennej tlači by nemalo vplyv na platnosť prípadne uzatvorenej zmluvy. Za splnenie tejto povinnosti

by zodpovedali odporcovia, a preto ak by z tohto dôvodu nemohla byť uzatvorená zmluva (resp. by
bola z tohto dôvodu neplatná), ktorá bola predmetom súťaže, došlo by k neuzatvoreniu tejto zmluvy z
dôvodu protiprávneho konania odporcov, ktorí by aj v takomto prípade zodpovedali za škodu spôsobenú
navrhovateľovi. Uvedené by platilo rovnako, ak by MF SR z tohto dôvodu neudelilo súhlas so zmluvou.
Navrhovateľ poukázal aj na to že ponuka dennej tlači a súhlas MF SR sa nevyžaduje napr. ani v

prípadoch podľa § 13 ods. 6 písm. c) Zákona o správe majetku štátu.Podľa § 101 ods. 1, 2 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Vo veci súd vykonal dokazovanie
- listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu: listina o vyhlásení verejnej obchodnej súťaže (č.l.
14), prihláška navrhovateľa do verejnej obchodnej súťaže (č.l. 16), zápisnica z vyhodnotenia ponúk
zo dňa 21.1.2009 (č.l. 18), zoznam záujemcov, ktorí predložili písomnú ponuku (č.l. 21), prezenčný

list z otvárania obálok s ponukami (č.l. 27), zápisnica z otvárania obálok so súťažnými ponukami (č.l.
34-37), rozhodnutie o odmietnutí všetkých predložených ponúk (č.l. 38-39), Zmluva o nájme zo dňa
31.3. 2008 (čl. 38), Žiadosť o Stanovisko - odpoveď zo dňa 29.09.2008 (čl. 49), Dohoda o ukončení
zmluvy o nájme zo dňa 04.12.2008 (č.l. 50), Dohoda o pokračovaní zmluvného vzťahu zo dňa23.01.2009
(čl. 53), Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme zo dňa 26.01.2009 (čl. 55), Dohoda o spoločnom postupe
pri vyhlasovaní verejnej obchodnej súťaže (č.l. 123-126), Rozkaz č. 64 generálneho riaditeľa ZVJS

(čl. 127-131), zápisnica z vyhodnotenia ponúk (č.l. 136-138), zriaďovacia listina MSSR o zriadení
generálneho riaditeľstva ZVJS (č.l. 200-201), dodatok č. 1 k zriaďovacej listine MSSR o zriadení
generálneho riaditeľstva ZVJS (č.l. 202), dodatok č. 2 k zriaďovacej listine MSSR o zriadení generálneho
riaditeľstva ZVJS (č.l. 203), Výpis z LV č. XXXX (čl. 205), Zmluva o prevode správy č. ÚVV-9-35/11-07
s prílohami (čl. 206), zriaďovacia listina MSSR o zriadení ÚVV (č.l. 225-226), dodatok k zriaďovacej

listine MSSR o zriadení ÚVV (č.l. 227), dodatok č. 1 k zriaďovacej listine MSSR o zriadení ÚVV (č.l.
228), dodatok č. 3 k zriaďovacej listine MSSR o zriadení ÚVV (č.l. 229-230), Výpis z LV č. XXX (čl. 232),
Spoločenská zmluva navrhovateľa (čl. 279), Podací lístok RR 00 646 551 5 Sk (čl. 286), Živnostenský
list navrhovateľa (čl. 287)
a oboznámením sa ostatným obsahom súdneho spisu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:

Zo zriaďovacej listiny Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2001 o zriadení

Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže a zo zriaďovacej listiny Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2001 o zriadení Ústavu na výkon väzby zo dňa
31.1.2001 má súd za preukázané, že odporca v I. ako i odporca v II. rade sú štátnymi rozpočtovými
organizáciami.
Z dohody o spoločnom postupe pri vyhlasovaní verejnej obchodnej súťaže uzatvorenej medzi

Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže ako odporcom v I. rade (ďalej len ako "GR
ZVJS") a Ústavom na výkon väzby ako odporcom v II. rade (ďalej len ako "ÚVV") zo dňa 29.12.2008,
ktorej predmetom bol spoločný postup pri vyhlasovaní verejnej obchodnej súťaže v zmysle § 271 ods. 1
Obchodného zákonníka na prenájom priestorov predajne GR ZVJS ako správcu majetku štátu v objekte
ubytovne v A. B. a priestorov predajne pre obvinených a odsúdených ÚVV ako správu majetku štátu

v objekte na T. Q.. Č.. X. mal súd za preukázané, že zmluvné strany sa dohodli, že na zabezpečenie
plnenia predmetu tejto dohody zriadia spoločnú komisiu na prípravu podkladov pre obchodnú verejnú
súťaž spoločne vyhlásenú GR ZVJS a ÚVV, na otváranie obálok so súťažnými ponukami a vyhodnotenie
súťažného zadania. V súlade s čl. III ods. 2 dohody bol vydaný rozkaz generálneho riaditeľa GR ZVJS
č. 64/2008 o zriadení komisie na prípravu a realizáciu súťaže.

Predmetná verejná obchodná súťaž bola vyhlásená dňa 30.12.2008. V zmysle podmienok súťaže
predkladali účastníci súťaže svoje návrhy do 15.1.2009 na adresu vyhlasovateľa v II. rade - ÚVV. V bode
č. 5 podmienok sa vyhlasovatelia zaviazali, že písomne vyrozumejú účastníkov súťaže o výsledkoch
súťaže do 20.1.2009. Spoloční vyhlasovatelia súťaže si v bode č. 6 podmienok súťaže vyhradili právo
odmietnuť všetky predložené návrhy.

Zo zápisnice z otvárania obálok so súťažnými ponukami zo dňa 20.01.2009 mal súd za preukázané, že
na otváranie obálok so súťažnými ponukami sa zúčastnil p. A. Y.. V závere textu zápisnice je uvedené,
že " s účastníkom súťaže, ktorý splnil všetky podmienky súťaže a ponúkol najvyššiu výšku nájomného
sa bude rokovať o zmluvných podmienkach a uzavrie sa zmluva o nájme".
Zo zápisnice z vyhodnotenia ponúk zo dňa 21.1.2009 č. GR ZVJS-19/7/32-2009 mal súd za preukázané,

že v lehote určenej v podmienkach súťaže boli doručené dve súťažné ponuky a to ponuka spoločnosti
K SLOVAKIA s.r.o. a ponuka navrhovateľa Zevax, s.r.o.. Podľa ponúknutej výšky nájomného na m2
bola ako výhodnejšia posúdená ponuka spoločnosti K SLOVAKIA s.r.o., avšak ponuka tohto účastníka
súťaže nezodpovedala uverejneným podmienkam súťaže. Záver z vyhodnotenia ponúk bol nasledovný:Na základe obsahu zápisnice komisia odporučila vyhlasovateľom súťaže: ponuku od spoločnosti K
SLOVAKIA s.r.o. podľa § 284 ods. 1 Obchodného zákonníka nezahrnúť do súťaže, ponuku navrhovateľa
zahrnúť do súťaže, a ďalej postupovať podľa podmienok súťaže, podľa § 4 ods. 3 rozkazu a podľa §§

286 až 288 Obchodného zákonníka.
Zmluvou o nájme zo dňa 31.3.2008 prenechal odporca v 2/rade spoločnosti K SLOVAKIA s.r.o. dočasne
do užívania predajňu a skladovacie priestory v objekte na T. X v I. a v objekte v A. B. na dobu 5 rokov
za ceny 3.000,- Sk/m2 ročne za prenájom predajného priestoru a 1.200,- Sk/m2 ročne za prenájom
skladového priestoru.

Listom zo dňa 29.09.2008 odporca v 1/rade oznámil spoločnosti K SLOVAKIA s.r.o. na jeho žiadosť
o prehodnotenie/zníženie nájomného, že výška nájomného bola stanovená ako výsledok obchodnej
verejnejsúťažeapretojejvýškupovyhodnoteníobchodnejverejnejsúťažeanáslednompodpisezmluvy
o nájme nemožno meniť.
Dohodou o ukončení zmluvy o nájme zo dňa 04.12.2008 sa odporca v 1/rade a odporca v 2/rade dohodli
so spoločnosťou K SLOVAKIA s.r.o. na ukončení nájmu predajne a skladovacích priestorov v objekte

na T. X K. I. a v objekte K. A. B. ku dňu 31.1.2009.
Dohodou o pokračovaní zmluvného vzťahu zo dňa 23.01.2009 sa odporca v 1/rade a odporca v 2/rade
dohodli so spoločnosťou K SLOVAKIA s.r.o. na zrušení Dohody o ukončení zmluvy o nájme zo dňa
4.12.2008 a na pokračovaní pôvodného zmluvného vzťahu.
Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme zo dňa 26.01.2009 sa odporca v 1/rade a odporca v 2/rade dohodli so

spoločnosťou K SLOVAKIA s.r.o. na úprave nájomného tak, že cena nájmu predajného priestoru bude
105 €/3163,20 Sk/m2 ročne a 45 €/1.355,70 Sk/m2 ročne za prenájom skladového priestoru.

Vyhlasovatelia verejnej obchodnej súťaže rozhodnutím zo dňa 23.1.2009 v zmysle § 287 ods. 2
Obchodnéhozákonníkavnadväznostinabodč.6podmienoksúťažeodmietlivšetkypredloženéponuky.

Ako vyplýva z poštového podacieho hárku GR ZVJS, rozhodnutie bolo podané na poštovú prepravu v
ten istý deň, t.j. 23.1.2009. V záhlaví rozhodnutia sú uvedený obaja odporcovia, ktorí sú zároveň obaja
pod rozhodnutím podpísaní.

Z čl. IV Zriaďovacej listiny odporcu v 1/rade zo dňa 31.1.2001 (čl. 201) v spojení s čl. IV ods. 2 Dodatku

č. 2 k Zriaďovacej listiny odporcu v 1/rade (čl. 203), prílohou č. 1 k Zriaďovacej listine odporcu v 1/rade
(čl. 204), Výpisu z LV č. XXXX (čl. 205) a Zmluvy č. ÚVV-9-35/11-07 o prevode správy majetku štátu s
prílohami zo dňa 22.2.2008 (čl. 206) mal súd za preukázané, že ubytovňa v A. B., vrátane predajne v
nej nachádzajúcej sa je majetkom SR v správe odporcu v 1/ rade.

Z čl. IV Zriaďovacej listiny odporcu v 2/rade zo dňa 31.1.2001 (čl. 225) v spojení s Dodatkom zo dňa
1.1. 2003 (čl. 227) a Výpisom z LV čl. XXX (čl. 232) mal súd za preukázané, že Ústav na výkon väzby
so sídlom T. X, Bratislava vrátane predajne v ňom sa nachádzajúcom je majetkom SR v správe odporcu
v 2/ rade.

Medzi účastníkmi konania neboli sporné vyššie uvedené skutkové okolnosti, spornými zostali
nasledujúce rozhodujúce okolnosti: či odporcovia umožnili spoločnosti K SLOVAKIA s.r.o. prístup k
súťažnej ponuke navrhovateľa pred vyhodnotením súťaže, dôvody odmietnutia všetkých ponúk súťaže
a právne posúdenie veci, osobitne pasívna legitimácia odporcov v konaní, splnenie predpokladov
pre vznik škody, právne dôsledky oneskoreného odmietnutia všetkých súťažných ponúk resp. účinky

oneskoreného odmietnutia a oprávnenie odmietnuť všetky súťažné ponuky za daných skutkových
okolností.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa § 281 Obchodného zákonníka, kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len "vyhlasovateľ") o
najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž), robí tým výzvu na podávanie návrhov
na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh").
Podľa § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka, vyhlasovateľ vyberie najvhodnejší z predložených návrhov
a oznámi jeho prijatie spôsobom a v lehote, ktoré určujú podmienky súťaže.

Podľa § 286 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak v podmienkach súťaže nie je určený spôsob výberu
najvhodnejšieho návrhu, je vyhlasovateľ oprávnený vybrať si návrh, ktorý mu najlepšie vyhovuje.
Podľa § 287 ods. 1 Obchodného zákonníka, vyhlasovateľ je povinný prijať návrh, ktorý sa vybral
spôsobom uvedeným v § 286. Ak vyhlasovateľ oznámi prijatie návrhu po lehote určenej v podmienkachsúťaže, zmluva nevznikne, ak vybraný účastník súťaže oznámi vyhlasovateľovi bez zbytočného odkladu
po dôjdení oznámenia o prijatí návrhu, že odmieta zmluvu uzavrieť.
Podľa § 287 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyhlasovateľ je oprávnený odmietnuť všetky predložené

návrhy, ak si toto právo vyhradil v podmienkach súťaže.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, tento zákon upravuje správu
majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú
vykonáva správca majetku štátu a to štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, tento zákon sa nevzťahuje
na nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti
správcu alebo v súvislosti s ním.
Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, Slovenská republika ako právnická osoba
vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom.
Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca

majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu
pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného
majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, správa majetku štátu je súhrn oprávnení

a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.

V rámci právneho posúdenia veci sa súd prednostne zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie
odporcov.

Pasívnu vecnú legitimáciu odporcov odvodil navrhovateľ z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) zákona
o správe majetku štátu v spojení s § 70 ods. 1 písm. c) zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe
s odôvodnením, že verejná obchodná súťaž bola odporcami vyhlásená za účelom zabezpečenia
stravovania osôb vo výkone väzby ako aj stravovania príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže
a preto, keďže ide o záväzok v rámci predmetu činnosti, sa na predmetnú súťaž nevzťahuje zákon

o správe majetku štátu. Ak by rozpočtové organizácie museli pri všetkých právnych úkonoch konať v
mene štátu, potom by sa § 21 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. javil ako úplne nadbytočný.
Protiprávneho konania sa v tomto prípade podľa navrhovateľ nedopustil štát, ale odporcovia ako
rozpočtové organizácie, preto bolo podľa navrhovateľa úplne nepodstatné, či došlo ku škode v súvislosti
so správou majetku štátu.

Podľa § 70 ods. 1 písm. c) zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, služobný úrad vytvára štátnym
zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne vykonávanie štátnej služby. Služobný
úrad zabezpečuje štátnemu zamestnancovi najmä vhodné podmienky na stravovanie pri vykonávaní
štátnej služby.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení účinnom
v čase vyhodnocovania súťaže, rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho
územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce
alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s
prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto

zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2.
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení účinnom
v čase vyhodnocovania súťaže, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom
mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

Odporcovia s názorom navrhovateľa v otázke pasívnej legitimácie nesúhlasili, pričom poukázali na to,
že zákon 400/2009 Z.z. nadobudol účinnosť až 1.11.2009 a v čase vyhlásenia súťaže sa stravovanie
príslušníkov ZVJS spravovalo zákonom č. 73/1998 Zb. o štátnej službe príslušníkov policajného
zboru, slovenskej informačnej služby, príslušníkov ZVJS a železničnej polície. Zároveň boli názoru,
že zabezpečenie stravovania pre príslušníkov a zamestnancov ZVJS nie je možné stotožňovať so

zabezpečením prevádzky bufetu.

V konaní bolo preukázané, že bufet resp. predajňa, ktoré boli predmetom obchodnej verejnej súťaže
boli vo vlastníctve Slovenskej republiky a ich správcami boli odporcovia. V súlade s § 3 ods. 1 zák. č.278/1993 Z.z. obsahom správy majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku
štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Pretože predmetom obchodnej verejnej súťaže bol nájom majetku
štátu, odporcovia pri súťaži vystupovali ako správcovia majetku štátu.

Súd nesúhlasí s názorom navrhovateľa, rozpočtová organizácia ako správca majetku štátu musí pri
všetkých právnych úkonoch konať v mene štátu. Výnimky ustanovuje práve § 1 ods. 2 zák. č. 278/1993
Z.z.

V čase vyhlásenia výsledkov súťaže citované zákonné ustanovenie znelo nasledovne: Tento zákon sa

nevzťahuje na
a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti
správcu alebo v súvislosti s ním,
b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy,
c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis,
d) správu cenných papierov.

Navrhovateľ bol toho názoru, že prevádzkovanie bufetov, ktoré bolo predmetom obchodnej verejnej
súťaže spadá pod § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 278/1993 Z.z., a teda sa na verejnú súťaž zákon o správe
majetku štátu nevzťahuje.
Predmet činnosti odporcov ako správcov majetku štátu vymedzujú nasledujúce zákonné ustanovenia:

Podľa § 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, Zbor väzenskej a justičnej stráže
(ďalej len "zbor") je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na úseku
a) výkonu väzby,
b) výkonu trestu odňatia slobody,

c) ochrany objektov zboru, objektov detenčného ústavu a v ich blízkosti,
d) ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, objektoch prokuratúry a v ich blízkosti.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, Zbor organizačne tvoria
a) generálne riaditeľstvo,
b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody

pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len "ústav").
Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, Generálne riaditeľstvo
riadi a kontroluje ústavy.
Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ústavy vykonávajú svoju
činnosť podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.

Podľa § 4 zákona č. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby, stráženie, dozor, dohľad a zaobchádzanie s
obvinenými zabezpečuje zbor, ak § 9 ods. 5 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

V zmysle citovaných ustanovení predmetom činnosti odporcu v 1/rade je riadenie a kontrola ústavov na

výkon väzby a trestu odňatia slobody. Predmetom činnosti odporcu v 2/rade je stráženie, dozor, dohľad
nad osobami vo väzbe. Prevádzkovanie bufetu nemožno v žiadnom prípade považovať za činnosť, ktorú
majú odporcovia v predmete činnosti. Rovnako to nemožno považovať ani za činnosť, ktorá súvisí s
predmetom činnosti odporcov. Pripustenie takého extenzívneho výkladu, aký prezentoval navrhovateľ
by muselo viesť k záveru, že akákoľvek činnosť, ktorú správca majetku štátu realizuje pri svojej činnosti

súvisí s jeho predmetom činnosti. Potom by však zákon o správe majetku štátu stratil úplne svoje
opodstatnenie. Ak by aj súd pripustil, že by prevádzkovanie bufetov mohlo súvisieť s predmetom činnosti
odporcov, predmetom tohto konania nie je prevádzkovanie bufetov, resp. verejná súťaž s tým súvisiaca,
ale náhrada škody z verejnej súťaže. Tento vzťah už rozhodne nemožno zaradiť pod § 1 ods. 2 písm.
a) zák. č. 278/1993 Z.z..

Súd sa ďalej nestotožňuje s námietkou navrhovateľa, že protiprávneho konania sa nedopustil štát,
ale odporcovia, preto sú v konaní pasívne legitimovaní bez ohľadu nato, či sa konania dopustili ako
správcovia majetku štátu. Navrhovateľom tvrdeného protiprávneho konania sa mali dopusť odporcovia
pri správe majetku štátu, preto prípadnú vinu za protiprávne konanie musí rovnako niesť správca, nie
iný subjekt - v tomto prípade rozpočtová organizácia.

Pretože podľa § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. koná správca v mene štátu, dospel súd k záveru,
že odporcovia tak, ako ich označil navrhovateľ v návrhu na začatie konania, nemajú pasívnu vecnú
legitimáciu.Vzhľadom na zo, že súd dospel k záveru, že odporca v I. a II. rade nie je pasívne vecne legitimovaný
v predmetnom konaní, nezaoberal sa v odôvodnení ďalšími skutočnosťami a tvrdeniami predloženými

účastníkmi konania, pretože ich považoval za právne irelevantné. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal
ďalšie dôkazy, navrhnuté navrhovateľom.

S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie odporcov v I. a II. rade zamietol.

Záverom súd považoval za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s výkladom navrhovateľa, vzťahujúcemu
sa k právnym dôsledkom oneskoreného odmietnutia všetkých súťažných návrhov. Dôsledkom
oneskoreného odmietnutia všetkých súťažných návrhov pri obchodnej verejnej súťaži nie je povinnosť
vyhlasovateľa súťaže uzatvoriť zmluvy so súťažiacim, ktorý súťaž vyhral. Takýto dôsledok nevyplýva ani
právnej úpravy obchodnej verejnej súťaže ani z ustálenej judikatúry. Obchodný zákonník neupravuje

lehotu na prijatie alebo odmietnutie návrhov ako prekluzívnu. Prípadným dôsledkom nedodržania tejto
lehoty by mohol byť vznik nároku na náhradu škody, vzniknutej z oneskoreného oznámenia o odmietnutí
ponúk (Porovnaj komentár k § 288 C. H. Beck, ktorý uvádza, že porušenie povinnosti vyrozumieť
ostatných účastníkov súťaže, že ich návrhy boli odmietnuté, zákon nepostihuje žiadnou sankciou, preto
pripadá do úvahy iba náhrada škody, vzniknutá účastníkom v dôsledku omeškania vyhlasovateľa so

splnením povinnosti).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by

si odporca v I. a II. rade náhradu trov konania uplatnil a iné trovy konania im nevznikli, rozhodol súd tak,
že im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
( § 204 ods. 1, O.s.p.)
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.