Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Csp/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116220973
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2022:2116220973.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: I. D.,
L.. XX.X.XXXX, J. T. XXX, o zaplatenie 4.999,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.999,65 eur, vyčíslený úrok z omeškania v sume 20,01
eur, vyčíslený zmluvný úrok v sume 833,62 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
4.999,65 eur od 6.11.2015 do zaplatenia, a zmluvný úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 4.999,65 eur
od 27.10.2015 do zaplatenia, najviac však do sumy 6.204,50 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,66 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Právnypredchodcažalobcusažaloboudoručenousúdudňa22.9.2016domáhalvydaniarozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie mu istiny vo výške 4.999,65 eur, dlžných úrokov z istiny
vo výške 853,63 eur, zmluvného úroku vo výške 21,90% ročne zo sumy 4.999,65 eur od 27.10.2015 do

zaplatenia, zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.999,65 eur od 6.11.2015
do zaplatenia, bankových poplatkov vo výške 39,65 eur ako aj náhrady trov konania.

2. Pôvodný žalobca - Poštová banka a.s. žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.9.2014 uzatvorili žalobca
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
boli o.i. Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky
žalobcu a sadzobník poplatkov žalobcu. Žalovaný svojim podpisom na zmluve potvrdil, že sa s týmito

dokumentami oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky v sume 5.000 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky,
poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. V
dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca vyhlásil dňa 26.10.2015 úver za predčasne
splatný. Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, teda ku dňa 26.10.2015 povinný zaplatiť žalobcovi nasledovné dlžné sumy: dlžnú istinu vo výške
4.999,65 eur, dlžné úroky z istiny do 26.10.2015 vo výške 853,63 eur, bankové poplatky za upomienky

vo výške 39,65 eur. Celková dlžná suma ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bola 5.892,93
eur. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani len sčasti. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj zmluvný úrok vo
výške 21,90 % ročne zo sumy istiny od 27.10.2015 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy istiny od 6.11.2015 do zaplatenia. Ako dôkazy pôvodný žalobca predložil Zmluvuo úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2014, Sadzobník poplatkov platných od 1.2.2014,
Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26.10.2015, Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru
zo dňa 8.10.2015, fotokópiu doručenky, Aktuálny stav úveru ku dňu 31.8.2016.

3. Súčasný žalobca žalobu doplnil v podaní doručenom súdu dňa 3.6.2021 kde uviedol, že žalovaný
v období od poskytnutia úveru vykonal úhrady vo výške 421,63 eur, z ktorých bolo na poplatky
zaúčtovaných 9,96 eur, na zmluvný úrok 411,32 eur a na istinu 0,35 eur. Z uvedeného vyplýva výpočet
žalovanej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 5.000 eur a započítanými úhradami

na istinu 0,35 eur, t.j. 4.999,65 eur. Ďalej žalobca uviedol spôsob výpočtu zmluvného úroku a úroku z
omeškania, a to odo dňa čerpania finančných prostriedkov do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
Dlžné úroky uplatnené vo výške 853,63 eur pozostávajú zo zmluvného úroku vo výške 833,26 eur a z
úroku z omeškania vo výške 20,01 eur. Žalovanému boli vyúčtované zmluvné úroky v celkovej výške
1.244,94 eur, na zaplatenie ktorých bola z úhrad žalovaného započítaná suma 411,32 eur a neuhradená
zostala suma 833,26 eur.

4. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 13.12.2021, na výzvu oznámil súdu, že žalovaný
mal na úrokoch v prípade riadneho plnenia zmluvného vzťahu uhradiť sumu 7.449,44 eur.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 3.5.2018 v súlade s § 116 ods. 2 CSP, k tejto sa

nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy.

6. Uznesením č.k. 14Csp/91/2016-44 zo dňa 27.6.2019 tunajší súd pripustil zmenu na strane žalobcu
tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila ako žalobca spoločnosť uvedená
v záhlaví rozsudku.

7. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

8. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými
žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením
§ 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie

riadne doručené, pričom svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych
dôvodov.

10. Pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 5.9.2014 Zmluvu o úvere dobrá
pôžička č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo

výške 5.000 eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 21,90 %, RPMN vo výške 24,23 % a priemernou
hodnotou RPMN vo výške 16,81 %, pričom celková výška nákladov bola uvedená v sume 12.449,44
eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť svoj dlh prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 104
eur, v počte 120 splátok vždy k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.10.2014 a posledná
splátka dňa 20.9.2024. Žalovaný podľa skutkového tvrdenia žalobcu zaplatil na predmetný úver celkom

sumu 421,63 eur, ktorá suma vyplýva aj z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.8.2016 v časti „Zaplatené
splátky“, ktoré v súhrne predstavujú sumu 421,63 eur. Listom zo dňa 26.10.2015 právny predchodca
žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný ku dňu 26.10.2015 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. I/2019 zo dňa 6.5.2019 bola pohľadávka voči žalovanému
postúpená na spoločnosť žalobcu.

11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy(ďalejlen„ZoSÚ“),spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou právny predchodca žalobcu
ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur. Právny vzťah
založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a

je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný
vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu

zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom
špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný
zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. Uvedená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, musí tak obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd skúmaním jednotlivýchobsahovaných náležitostí zmluvy zistil, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti,
pričom žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu a tvrdenia žalobcu výslovne
nepoprel, súd tak považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

23. Pri preskúmavaní jednotlivých čiastkových nárokov uplatnených žalobcom súd dospel k záveru, že
nárok uplatnený žalobou je dôvodný iba čiastočne. Súd žalobcovi priznal nárok v časti uplatnenej istiny
4.999,65 eur ako aj vyčísleného úroku z omeškania do zosplatnenia 20,01 eur a vyčísleného zmluvného
úroku do zosplatnenia 833,62 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu vo výške

4.999,65 eur, keď táto suma predstavuje rozdiel poskytnutej sumy úveru 5.000 eur po odpočítaní
uhradených splátok istiny žalovaným do dňa zosplatnenia vo výške 0,35 eur. Rovnako súd priznal
vyčíslený úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 20,01 eur a vyčíslený úrok z úveru vypočítaný
ako 21,90 %-tný dohodnutý ročný úrok v zmysle zmluvy v rámci splátok poskytnutého úveru vo výške
1.244,94 eur znížený o už zaplatené úroky žalovaným 411,32 eur do predčasného zosplatnenia. Súd
priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny 4.999,65 eur od 6.11.2015 (11-

ty deň odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z úveru
súd žalobu zamietol.

24. V časti uplatneného zmluvného úroku si žalobca zmluvný úrok uplatňuje aj po zosplatnení úveru,
t.j. po dátume 26.10.2015. Otázku nároku veriteľa na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení riešil

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení rozsudku sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.6.2020
uviedol: Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho
došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to,
prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na
akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník

disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky
sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata
úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu
za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý
a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže

dohodnutéúrokymajúzmluvnýzáklad.Rozdieljelenvtom,žepreomeškaniekpovinnostiplatiťzmluvné
úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť
úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie,
bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.

25. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojedanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do konečného zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší.
Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do
omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až
do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za

poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté
obdobie, tzn. že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie,
koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru veriteľovi prináleží úrok z istiny aj po zosplatnení, avšak limitovaný vo výške, akú by pri riadnom
plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky aj v rozhodnutí 7Cdo 118/2019 zo dňa 26.8.2020.

26. V súdenom prípade pri uzatvorení zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal pri riadnom splácaní úveru
dokonečnejsplatnostiúveru(20.9.2024)zaplatiťúrokvovýške21,90%ročne.Súdtakuvedenýzmluvný
úrok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy priznal aj po zosplatnení, avšak jeho výšku limitoval hornou

hranicou vyplývajúcou zo zmluvy, zistenou z celkového prehľadu plánovaných splátok. Z prehľadu
splácaniajednotlivýchsplátokžalovanýmvyplýva,žežalovanýdozosplatneniaúverunaúrokochzaplatil
sumu411,32eur.Celkovásuma,ktorúmalzaposkytnutýúveržalovanýzaplatiťje12.449,44eur,celkový
zmluvný úrok z nej potom predstavuje sumu 7.449,44 eur (po odpočítaní istiny 5.000 eur). Keďže z
celkového úroku bola do zosplatnenia zaplatená žalovaným na anuitných splátkach suma 411,32 eur

a súd žalovaného zaviazal zaplatiť kapitalizované úroky do zosplatnenia vo výške 833,62 eur, rozdiel
tak predstavuje doposiaľ neuhradený zmluvný úrok, na ktorom sa strany zmluvou zaviazali, a na túto
maximálnu sumu úroku po zosplatnení má žalobca nárok. Súd tak zaviazal žalovaného zaplatiť zmluvne
dohodnutý úrok vo výške 21,90 % ročne z dlžnej istiny odo dňa zosplatnenia, t.j. od 27.10.2015 dozaplatenia, avšak maximálne do výšky sumy 6.204,50 eur, (7.449,44 eur - 411,32 eur - 833,62 eur),
ktorá suma zároveň predstavuje doposiaľ neuhradený zmluvný úrok dohodnutý - tzn. hornú hranicu
zmluvného úroku. Vo zvyšnej časti uplatneného zmluvného úroku žalobu zamietol, v súlade s vyššie

uvedenými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nakoľko žalobca nemá nárok na úrok
po konečnej splatnosti úveru vyplývajúci zo zmluvy.
Pokiaľ ide o ďalší uplatnený nárok žalobcu, na zaplatenie sumy 39,65 eur z titulu bankových poplatkov
za upomienky, súd tejto časti žaloby nevyhovel, nakoľko žalobca tento svoj nárok súdu nepreukázal.
Ako žalobca uviedol vo svojom vyjadrení, upomienkami nedisponuje a súdu žiadnym relevantným

dôkazom nepreukázal vystavenie a doručovanie upomienok žalovanému a ani nevysvetlil, prečo si
za 1. upomienku uplatnil 10 eur, keď podľa sadzobníka to malo byť 9,96 eur a za 2. upomienku si
uplatnil 25 eur, keď podľa sadzobníka to malo byť 24,90 eur. Z uvedených dôvodov súd žalobu aj v tejto
časti zamietol ako nedôvodnú, nakoľko žalobca nepreukázal vznik nároku na uvedené poplatky, teda
nepreukázal, že upomienky boli vystavené a zaslané žalovanému.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy nesplatenej istiny
4.999,65 eur, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Výšku úroku z omeškania stanovuje
vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úroku z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému
právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 6.11.2015 do zaplatenia, nakoľko
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania bola 0,05 % (t. j. 0,05 % + 5
bodov spolu výška 5,05 %) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 4.999,65 eur od 6.11.2015 do zaplatenia.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z celkovej sumy 5.892,93 eur s príslušenstvom (istina 4.999,65 eur +
vyčíslené úroky 853,63 eur + bankové poplatky 39,65 eur) priznaná suma 5.853,28 eur s príslušenstvom
(bezsumy39,65eur),zčohovyplývahrubýúspechžalobcu99,33%ahrubýúspechžalovaného0,67%,
a teda konečný čistý úspech žalobcu je 98,66 % (99,33 % - 0,67 %). To v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 98,66

% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu
postupu podľa § 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.