Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011288
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8114011288.8

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.03.2022 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného D. F. proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 1T/121/2014 zo dňa 29.06.2021.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/121/2014 zo dňa 29.06.2021 bol obžalovaný D. F.
podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok právne
kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorého sa mal
dopustiť tak, že

- ako obvinený a stíhaný vo veciach pod ČVS: PPZ-186/NKA-FP-VY-2012 a ČVS: PPZ-416/NKA-FP-
VY-2013 pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm.
a), ods. 4 písm. a), c) Trestného zákona, za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 Trestného zákona a za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,
4 Trestného zákona, vystupujúc spolu s U.. P. F. svojim obhajcom, dňa 19. novembra 2013 asi o 18.00
hod. telefonicky kontaktovali X. X., sestru U.. P. I., ktorý je spoluobvinený vo veci pod pôvodným ČVS:

PPZ-203/BOK-VY-2011, že spolu stoja pred bránou jej reštaurácie v Pečovskej Novej Vsi, okr. Sabinov,
a chcú sa s ňou stretnúť. Následne sa so X. X. obaja v tej reštaurácii stretli a pri rozhovore s ňou D.
F. od nej žiadal, aby pri najbližšej návšteve svojho brata P. v ÚVV Prešov tomuto odkázala, aby sa k
ničomu nepriznával, lebo je v tom veľa ľudí, a aby odkázala bratovmu obhajcovi U.. X. H., aby tento
obhajca viac spolupracoval s U.. F. a aby ho podrobne informoval o konaní P. I. vo všetkých trestných
veciach, kde ho zastupuje a ak to nebude chcieť, že bratovi ponúknu niekoho iného, ktorý by s nimi

viac spolupracoval, čím takto mal vplývať na U.. P. I. a cez neho aj na jeho obhajcu U.. X. H. za účelom
zmeny jeho výpovede podľa predstáv D. F. a U.. P. F.,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení, ktoré vzal späť písomným

podaním došlým súdu dňa 20.09.2021 a o ňom bolo rozhodnuté samostatne 18.01.2022.

Dňa 30.06.2021 podal odvolanie obžalovaný proti dôvodu oslobodenia podľa § 285 písm. b) Tr.
poriadku. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania obhajcom obžalovaný poukázal na to, že
prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že skutok kladený mu za vinu sa
stal, avšak tento nie je trestným činom, pričom zrekapituloval dôvody rozhodnutia. Aj napriek tomu,

že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho poslednomzrušujúcom uznesení, je toho názoru, že skutok, pre ktorý je stíhaný, sa nestal a teda, že má byť
oslobodený spod obžaloby podľa
§ 285 písm. a) Tr. poriadku. Opis skutku tak, ako je uvedený v obžalobe prokurátora a napokon aj

v oslobodzujúcom rozsudku okresného súdu, v jeho podstatných častiach nezodpovedá tomu, ako
vypovedali svedkyne X. a Q.. Výpovede týchto svedkýň ohľadom skutočností, čo mal obžalovaný
povedaťsvedkyniX.,savzásadnýchrysochlíšia,ažsiodporujú.SvedkyňaQ.ookolnostiachstretnutias
obžalovanýmvypovedalainakakosvedkyňaX..VýpoveďU..I.saužabsolútnenezhodujesvýpoveďami
svedkýň X. a Q.. Tento svedok vypovedal o skutočnostiach, ktoré svedkyne pri svojom výsluchu ani len

nespomenuli.Jednotlivéodlišnostivovýpovediachtýchtosvedkovapodstatnéskutočnostibolisúčasťou
už aj predošlého odôvodnenia odvolania z 18.02.2019 proti rozsudku z 08.11.2018 v tejto veci, pričom
na nich v celom rozsahu poukazuje a zotrváva. Podstatná časť konania, ktoré sa mu kladie za vinu,
je uvedená v časti skutkovej vety „D. F. od nej (X. X.) žiadal, aby pri návšteve svojho brata P. v ÚVV
Prešov tomuto odkázala, aby sa k ničomu nepriznával, lebo je v tom veľa ľudí, a aby odkázala bratovmu
obhajcovi U.. X. H., aby tento obhajca viac spolupracoval s U.. F. a aby ho podrobne informoval o

konaní P. I. vo všetkých trestných veciach, kde ho zastupuje, a ak to nebude chcieť, že bratovi ponúknu
niekoho iného, ktorý by s ním spolupracoval, čím takto mal vplývať na U.. P. I. a cez neho na jeho
obhajcu U.. X. H. za účelom zmeny jeho výpovede podľa predstáv D. F. a U.. P. F.“. Svedkyňa X. X.
(priamy svedok stretnutia s obžalovaným) pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní okrem iných
skutočností uviedla, že „na to sa pán F. pýtal, či chodia za bratom do väznice a povedal, aby ho pozdravili

a aby nič nerozprával; bratovi nevravela, že by nebolo dobré, aby spolupracoval v trestnom konaní,
lebo si nevie predstaviť, akí ľudia za tým stoja“ a tiež to, že „si nespomína na presné slová, čo jej
povedali, aby odkázala U.. H., ani kto jej to vravel“. Túto časť výpovede svedkyne X., ktorou došlo z
jej strany k popretiu vyššie citovanej časti skutkovej vety uvedenej v obžalobe, považuje za zásadnú,
pretože nekorešponduje s opisom skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Nemožno súhlasiť so záverom

prvostupňového súdu, že výpoveď svedkyne X. je v plnom rozsahu podporovaná výpoveďou svedkyne
K. Q.. Svedkyňa K. Q. vypovedala o niektorých podstatných okolnostiach stretnutia obžalovaného so
svedkyňou X. paradoxne podrobnejšie a inak, ako samotná S. X.. Pokiaľ svedkyňa X. uviedla, že
obžalovaný sa jej pýtal na to, ako sú spokojní s obhajcom jej brata P., U.. H.,, svedkyňa Q. už vypovedala,
že svedkyňa X. jej mala uviesť, že obžalovaný sa S. X. pýtal, či neuvažujú o výmene obhajcu jej brata,

U.. H.. To isté platí o jeho údajnej požiadavke, ktorú mal podľa výpovede svedkyne Q. uviesť X. „aby
nevypovedal (U.. P. I.), lebo je v tom veľa ľudí“, pričom S. X. vypovedala o stretnutí s ním tak, že jej mal
povedať „aby (U.. I.) nič nerozprával. Výpoveď svedka U.. I. sa v jej najpodstatnejších častiach už vôbec
nezhoduje s výpoveďami svedkýň X. a Q., tento zjavne účelovo vypovedal aj o skutočnostiach, ktoré
svedkyne vo svojich výpovediach ani len nespomenuli (údajné sledovanie jeho rodiny obžalovaným,

obavy jeho sestry a družky o život, zdravie a majetok, konanie obžalovaného, ktorým deklaroval, že
vie, kde býva jeho rodina pod.). Je toho názoru, že svedok U.. I. takto vypovedal podľa inštrukcií
OČTK s cieľom dosiahnuť väzobné stíhanie obžalovaného v inej trestnej veci, k čomu s prispením jeho
výpovede napokon aj došlo. Poukázal aj na nelogickosť jeho údajnej požiadavky, o ktorej sa mal zmieniť
svedkyni X. a ktorá mala smerovať k obhajcovi U.. I., U.. S., H., a to aby tento viac spolupracoval s

obhajcom obžalovaného U.. M. F., aby ho podrobne informoval o konaní U.. I. v jeho trestných veciach.
V tom čase ho U.. M. F. obhajoval v jeho trestných veciach vrátane tých, kde figuroval aj U.. I. a
teda mal neobmedzený prístup do vyšetrovacích spisov týkajúcich sa U.. I. a možnosť zúčastniť sa
všetkých úkonov trestného konania, čo aj náležite realizoval Preto nemal žiadny rozumný dôvod také
niečo od svedkyne X. a od U.. S. H. žiadať a to absolútne popiera. V ďalšom poukázal na závery

znaleckého dokazovania z odboru psychológie týkajúce sa posúdenia osobnosti svedka U.. I. v inej
trestnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 5T/118/2011, z ktorých okrem iného plynie i to,
že „poškodený (rozumej U.. I.) sa správa účelovo, je schopný vyprodukovať účelovú výpoveď s vysokým
lži skóre“. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu a výsledky vykonaného dokazovania, najmä
podstatné a zásadné rozpory medzi výpoveďami svedkyne X. a svedkyne Q. a týchto svedkýň a svedka

U.. I., nevierohodnosť výpovede svedka U.. I. a obsah jeho výpovede, ktorá vo svojich podstatných
častiach nekorešponduje so žiadnym iným dôkazným prostriedkom, je toho názoru, že neboli v tomto
konaní jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané a dokázané okolnosti skutku uvedené
v skutkovej vete obžaloby. Na základe týchto skutočností súd nemal dospieť k záveru, že sa stal skutok,
pre ktorý je stíhaný, hoci tento nie je trestným činom, ale mal uzavrieť, že nebolo dokázané, že sa stal

skutok, pre ktorý je stíhaný, a teda mal ho oslobodiť podľa § 285 písm. a) Tr. zákona. Z vyššie uvedených
dôvodov preto navrhol, aby krajský súd vyhovel jeho odvolaniu.Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ mohol podať odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal správnosť postupu konania predchádzajúceho napadnutému rozsudku a zistil,

že vo veci bol v ostatnom prípade opakovane napadnutý rozsudok zrušený na podklade odvolania
podaného obžalovaným v jeho prospech, ale i podaným v jeho neprospech prokurátorom iba z dôvodu
jeho nejasného a nepresvedčivého odôvodnenia. Predtým konajúcemu súdu neboli vytýkané žiadne
procesné pochybenia, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie, a od ostatného odvolacieho konania
konajúci súd už iba vykonal hlavné pojednávanie predovšetkým za účelom opätovného rozhodnutia pri
splnení zákonom stanovených podmienok.

Konajúci súd svoje skutkové zistenia o tom, že sa skutok stal, opieral o výsledky procesu dokazovania,
pričom jasne a zrozumiteľne opätovne poukázal na skutočnosti, ktoré boli podkladom jeho záveru.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že vychádzal z výpovede svedkyne X., ktorá
obžalovaného usvedčuje z toho, že vyvolal s ňou stretnutie, na ktorom okrem iného menovanej svedkyni

povedal, aby odkázala jej bratovi M. I., že ho pozdravuje pán F. a odkazuje mu, aby nevypovedal. Táto
výpoveď je podľa názoru konajúceho súdu podporovaná výpoveďou svedkyne Q., družky svedka M. I.,
ktorejsvedkyňaX.povedalaonávšteveobžalovanéhoaajoobsahuichrozhovoru.Odkazobžalovaného
svedkyne odovzdali M. I. pri návšteve vo väznici, čo svedok M. I. potvrdil. Vykonaným dokazovaním sa
nepodarilo ustáliť presné slová, ktoré mal obžalovaný svedkyni povedať počas ich stretnutia, z obsahu

dokazovania je však nepochybné, že ich zmyslom bolo, aby M. I. nevypovedal v ich spoločnej veci.

Uvedené konanie prvostupňový súd neposúdil ako obžalobou žalovaný trestný čin marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, pretože intenzita konania obžalovaného
nenasvedčovala tomu, že by obžalovaný mal rušivým zásahom hatiť, kaziť, ničiť, či znemožňovať účasť

svedka M. I. na úkonoch prebiehajúcich v trestnom konaní.

So skutkovým stavom, ako ho uzavrel konajúci súd, sa odvolací súd stotožnil a nemení nič na svojich
už aj predtým vyslovených úvahách, že bolo dokázané stretnutie medzi obžalovaným a svedkyňou S.
X. iniciované práve zo strany obžalovaného, na ktorom okrem iného obžalovaný požiadal svedkyňu,

aby odkázala jej bratovi U.. M. I. na návšteve vo väznici, aby nič nerozprával. Tento verbálny prejav
obžalovaného so zreteľom na vtedy prebiehajúce trestné konanie pod ČVS: PPZ-416/NKA-FP-VY-2013,
resp. ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011 bolo vyhodnotené ako snaha obžalovaného ovplyvniť svedka U..
M. I. nevypovedať, čo má svoj logický základ, keďže vo veci išlo o objasňovanie závažnej ekonomickej
trestnej činnosti - obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm.

a), ods. 4 písm. a), c) Tr. zákona, zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 4 Tr. zákona
a zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zákona. Odvolací
súd ku kauze zadržiavania výrobných strojov uvádza, že táto v trestnoprávnej rovine bola právoplatne
vyriešenávroku2012,čovyplývazrozhodnutiavyšetrovateľapodČVS:ORP-557/OEK.MI-2011,ktorým
bolo dňa 19.12.2012 zastavené trestné stíhanie s nadobudnutím jeho právoplatnosti dňa 15.01.2013.

Je síce faktom, že na Okresnom súde Michalovce sa viedlo od 22.02.2011 konanie, predmetom sporu
ktorého bolo vydanie vecí (rozumej výrobné stroje, ktoré mal uložené U.. M. I. u obž. L. F.), avšak
procesný súd vydal dňa 20.04.2011 predbežné opatrenie o zákaze nakladať s hnuteľnými vecami, preto
jenelogickým,abypouplynutírokaapolodvydaniatohtopredbežnéhoopatreniaobžalovanýpotreboval
od svedka U.. M. I. zodpovedať, čo má s výrobnými strojmi robiť. Práve toto zistenie spochybňuje

obhajobu obžalovaného, že stretnutie vyvolal ohľadne výrobných strojov, do takej miery, že jej nemožno
uveriť.

Možno uznať námietku odvolateľa pri hodnotení dôkazov v tom smere, že svedkyne S. X. a K, Q.
nevypovedali v úplnej zhode k odkazu svedkovi M. I., pretože svedkyňa S. X. tvrdila, aby (U.. M. I.) nič

nerozprával, pričom svedkyňa K. Q. odkaz prezentovala tak, aby (U.. M. I.) nič nevypovedal.

V súvislosti s hodnotením týchto dvoch výpovedí je potrebné dať do pozornosti to, že svedkyňa S. X. bola
priamou účastníčkou rozhovoru s obžalovaným a teda mala priamy poznatok o vyjadrení obžalovaného,na rozdiel od svedkyne K. Q., ktorej sa svedkyňa S. X. zdôverila o stretnutí s obžalovaným a s obsahom
rozhovoru z neho, v dôsledku čoho svedkyňa K. Q. už mohla vyjadrenia modifikovať, preto sú rozdielne.
Podstatným ale je, že k stretnutiu došlo, čo nepopieral ani obžalovaný, a jeho dôležitosť spočívala nielen

v odkaze pre obhajcu svedka U.. M. I., ale i v odkaze pre svedka U.. M. I., aby nerozprával vo veci, ktoré
konanie poukazuje na snahu ovplyvňovania korigovať výpoveď tohto svedka. Vychádzajúc aj z týchto
úvah odvolací súd uzavrel, že iné hodnotenie dokazovania obžalovaným nemá svoje opodstatnenie.

Hodnotenie výpovede svedka M. I. obžalovaným len z pohľadu záveru znaleckého posudku podaného

klinickým psychológom o zistení vysokého lži skóre v inej jeho trestnej veci nemôže spochybniť
hodnovernosť výpovedí svedkýň S. X., s ktorou bol obžalovaný v osobnom kontakte, a K. Q., ktorá bola
informovaná o obsahu tohto stretnutia práve svedkyňou S. X.. Obe svedkyne totiž vypovedali nezávisle
od obžalovaného, ktorý v tej dobe vykonával väzbu v inej trestnej veci, vypovedali k podstate konania
obžalovaného, ktoré mu je kladené za vinu, obdobne a bez zásadných rozporov, za ktoré nemožno
považovať použitie iných gramatických výrazových prostriedkov - slová nerozprával a nevypovedal.

Zadanéhostavuskutkovézisteniaustálenékonajúcimsúdompovažovalodvolacísúdzavecnesprávne.

Vecnesprávnymjeajzáverkonajúcehosúduotom,žekonanieobžalovaného nenapĺňaznakytrestného
činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Konajúcisúdnevzhliadolvkonaníobžalovaného„žiadalodX.X.,abyprinajbližšejnávštevesvojhobrata
P.tomutoodkázala,abyničnerozprával,lebojevtomveľaľudí,aabyodkázalabratovmuobhajcoviU..S.
H., aby tento obhajca viac spolupracoval s U.. F. a aby ho podrobne informoval o konaní M. I. vo všetkých
jeho trestných veciach, kde ho zastupuje...“ zákonný znak žalovaného zločinu marenia spravodlivosti

„maril prítomnosti alebo výpovedi svedka“ práve pre intenzitu konania, ktorá nebola spôsobilá vyvolať
následok predpokladaný v skutkovej podstate trestného činu marenia spravodlivosti. Intenzita jednania
obžalovaného nenasvedčovala tomu, aby obžalovaný mal rušivým zásahom hatiť, kaziť, ničiť alebo
znemožňovať účasť svedka na úkonoch prebiehajúcich v trestnom konaní.

Páchateľ zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Tr. zákona naplní znaky objektívnej
stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu vtedy, ak v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní
maríalebobrániprítomnostialebovýpovedistranytrestnéhokonania,účastníkasúdnehokonania,alebo
ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.

Slovo „brániť“ významovo znamená nielen chrániť svoje záujmy, ale má aj iný gramatický význam,
ktorý je z hľadiska posudzovania zločinu marenia spravodlivosti dôležitým, ako „ prekážať, nedovoľovať,
znemožniť uskutočnenie niečoho“. Inak povedané, pri posúdení konania páchateľa ako zákonného
znaku „bráni“ sa vyžaduje jeho aktívne konanie smerujúce k tomu, aby strana trestného konania sa
nezúčastnila úkonu alebo aby na úkone nevypovedala.

Slovo „mariť“ významovo zasa znamená rušivým zásahom hatiť, kaziť, ničiť, či znemožňovať. Aj v tomto
prípade ide o aktívnu účasť páchateľa, ktorou chce dosiahnuť, aby strana v konaní sa buď nezúčastnila
na úkone alebo pri takomto úkone, pokiaľ bola predvolaná k výsluchu, na ňom nevypovedala. Ide o
konanie, ktoré v sebe nezahŕňa násilie, ale jeho cieľom je ovplyvniť výsledok trestného konania (súdne

konanie) zásahom do procesu poskytovania svedectva alebo poskytovania dôkazov.

Ako to vyplýva z procesu dokazovania, obžalovaný po vyvolaní stretnutia nechal odkaz
spoluobvinenému U.. M. I. prostredníctvom svedkyne S. X., aby vo veci nerozprával, čo je aktívnym
konaním, keďže sám vyvolal stretnutie so svedkyňou S. X.. Takýto jednoduchý odkaz nenapĺňa ale

zákonný znak „marí výpovedi“ alebo „bráni výpovedi“. Aby konanie obžalovaného naplnilo uvedené
zákonné znaky trestného činu, odkaz by musel obsahovať také informácie, ktoré by mohli byť spôsobilé
vyvolať u osoby, ktorej je odkaz adresovaný, zmenu jej pôvodného rozhodnutia vo veci vypovedať. Na
uvedené poukazuje odvolací súd preto, lebo zmyslom tohto trestného činu marenia spravodlivosti je
postihnúť úmyselné konania, ktoré bránia výkonu spravodlivosti.

Obdobne možno posúdiť aj verbálny prejav súvisiaci s obhajcom U.. M. I., pretože tento neobsahuje
žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usúdiť, že sa ním marí alebo bráni obhajcovi v
účasti na trestnom konaní. Je totiž na rozhodnutí obvineného, či vôbec a koho si zvolí za obhajcu.Z doposiaľ rozvedeného odvolací súd uzavrel, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný, avšak tento
nenapĺňa znaky trestného činu marenia spravodlivosti.

Obžalovaný namietal záver, že skutok sa stal. Pri posúdení dôvodnosti tejto námietky odvolací súd
vychádzal z totožnosti skutku. Totožnosť skutku je totiž zachovaná, ak je zachované konanie alebo
následok alebo je zachovaná časť konania alebo časť následku (primerane Rt 33/1974, NS SR 1TdoV
19/2011).

V posudzovanom prípade bolo dokazovaním preukázané, že k stretnutiu medzi obžalovaným a
svedkyňou S. X. došlo, na ktorom obžalovaný menovanú požiadal, aby svojmu bratovi U.. M. I. odkázala,
aby vo veci nič nehovoril resp. nerozprával, a aby obhajca jej brata viac spolupracoval s jeho obhajcom.
Tento priebeh skutkového deja je totožný minimálne so skutkovými tvrdeniami v obžalobe, že dňa
19.11.2013 obžalovaný telefonicky kontaktoval svedkyňu S. X., stretol sa s ňou v Pečovskej Novej Vsi

v reštaurácii a žiadal od nej, aby svojmu bratovi P. odkázala, a aby odkázala bratovmu obhajcovi, aby
viac spolupracoval s U.. F., ktorý je jeho obhajca. Obsah odkazu pre U.. I. uvedený v obžalobe „aby sa k
ničomu nepriznával“ je iný, ako obsah odkazu tvrdený svedkyňou S. X. „aby nič nerozprával (nehovoril)“.
Existencia iba tejto odchýlky v skutkových zisteniach ustálených konajúcim súdom oproti obžalobe
nemôžezakladaťzáver,žeskutoksanestal.Totožnosťskutkubolazachovaná,apretozáverkonajúceho

súdu, že skutok sa stal, zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Námietka obžalovaného je
tak nedôvodná.

S poukázaním na uvedené zistenia a z nich plynúce úvahy odvolací súd uzavrel, že postup konajúceho
súdu, ak obžalovaného oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, zodpovedá

zákonu, a preto odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a ako také ho postupom podľa §
319 Tr. poriadku zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.