Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/224/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219208840
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7219208840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: R. P. nar. X.XX.XXXX a X. P. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detí rodičov: matky G. G. nar. XX.XX.XXXX prihlásenej k trvalému
pobytu v M. na F. ulici č. X toho času bývajúcej v M. na L. ulici č. XX a otca U. P. nar. X.XX.XXXX
bývajúceho v M. na F. ulici č. X zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Maník, PhD., MBA,
MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom v Košiciach na Masarykovej ulici č. 2 v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Košice II č. k. 43P/106/2019-84 zo dňa 26.4.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti X. a R. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obidvaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca
zaviazalprispievaťnavýživumal.X.sumou100Eurmesačneod30.9.2019dobudúcna,ktoréjepovinný
zaplatiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 30.9.2019 do
30.4.2021 v sume 871 Eur zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Na výživu
mal. R. zaviazal otca prispievať sumou 100 Eur mesačne od 30.9.2019 do budúcna, ktoré je povinný

zaplatiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 30.9.2019
do 30.4.2021 v sume 871 Eur zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nebolo medzi rodičmi sporné zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obidvaja rodičia majú právo deti zastupovať a spravovať ich majetok. Pri
rozhodovaníourčenívýživnéhovychádzalzozásadypotencionalitypríjmovotca,priktorejjerozhodujúci

príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby reálne využíval svoje schopnosti. Konštatoval,
že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a usmerňovať svoje pracovné, životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky
svoje schopnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť
k deťom plniť v čo najväčšom rozsahu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by
rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má
prednosť pred princípom fakticity. Zdôraznil, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič

maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, má zákonnú povinnosť toto dieťa vyživovať,
preto túto skutočnosť musí mať vždy na zreteli pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohlo ovplyvniť
jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nezistil
žiadne zdravotné obmedzenia otca ani obmedzenia jeho schopnosti zamestnať sa na trvalý pracovnýpomer a dosahovať vyšší príjem. Otec v konaní uviedol, že u súčasného zamestnávateľa pracuje 10
hodín týždenne a mzda za vykonanú prácu je dohodnutá na 145 Eur mesačne. U tohto zamestnávateľa
je zamestnaný od 17.8.2020 a za uvedenú dobu nebol schopný nájsť si iné zamestnanie a ako to

uviedol vo svojej výpovedi ani nehľadal iné zamestnanie. Finančne mu pomáhajú jeho matka a priateľka.
Takýto prístup súd prvej inštancie hodnotil ako ľahostajný a nezodpovedný, ktorý nemôže byť na úkor
maloletých detí. Zdôraznil, že otec je v produktívnom veku, bez zdravotných obmedzení, ktoré by mu
bránili pracovať. Je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si dostatočný príjem z pracovného
pomeru. Konštatovanie otca, že si v súčasnej dobe nedokáže nájsť inú prácu z dôvodu epidemiologickej

situácie spojenej s vírusom COVID-19 považoval za účelové. U predchádzajúceho zamestnávateľa mal
príjem 800 Eur, pracovný pomer ukončil dohodou ku dňu 16.3.2020. Súd prvej inštancie pri určení
výživného vychádzal z tohto príjmu a zaviazal otca prispievať na výživu mal. X. mesačne sumou 100
Eur a na výživu mal. R. mesačne sumou l00 Eur, pričom takýmto výživným aj prispieval na výživu detí
a s ktorým aj matka súhlasila na prvom pojednávaní. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie
výživného zamietol. Dlžné výživné vypočítal nasledovne: Otec na výživu maloletých detí do marca 2020

dobrovoľne (teda aj v čase podania návrhu) prispieval sumou 100 Eur a od apríla 2020 mesačne sumou
33 Eur na každé dieťa. Rozdiel medzi určenou výškou výživného 100 Eur mesačne a sumou, ktorou otec
prispieval na výživu mal. X. 33 Eur je 67 Eur a to za rok 2020 od apríla do decembra to je 9 mesiacov
x 67 Eur, t.j. 603 Eur a za rok 2021 za 4 mesiace, t.j. január až apríl 2021, 4 x 67 Eur, t.j. 268 Eur, čo
spolu predstavuje 871 Eur. Na výživu mal. R. prispieval, takisto sumou 33 Eur. Rozdiel medzi určenou

výškou výživného 100 Eur mesačne a sumou, ktorou prispieval na výživu na mal. R. 33 Eur je 67 Eur a
to za rok 2020 od apríla do decembra, t.j. 9 mesiacov x 67 Eur, t.j. 603 Eur a za rok 2021 za 4 mesiace,
t.j. za január až apríl 2021, 4 x 67 Eur, t.j. 268 Eur čo spolu predstavuje 871 Eur, ktoré zaviazal otca
uhradiť matke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a
nesprávne ho právne posúdil. Namietal, že z vykonaného dokazovania nebola preukázaná dôvodnosť
platenia výživného v sume 100 Eur mesačne na každé dieťa. Určené výživné nezodpovedá príjmom
ani majetku otca a vážne by ohrozilo jeho ďalšiu existenciu, pretože nedisponuje vzdelaním, ktoré

by mu umožnilo nájsť si adekvátne zamestnanie na trhu práce. Uviedol, že dlhodobo pracoval ako
pizziar, avšak z dôvodu pandémie a uzavretia reštauračných zariadení s ním bol v marci 2020 skončený
pracovný pomer. Odvtedy bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom nemohol
platiť vyššie výživné, než v sume 33 Eur mesačne. Pretože zamestnávatelia nemali záujem o prijatie
zamestnanca v oblasti stravovania na trvalý pracovný pomer, pracuje iba na dohody o pracovnej

činnosti. Pre dlhodobé obmedzenie reštaurácií môže pracovať iba pár hodín denne počas výdaja obedov
na donášku. Zdôraznil, že nemá žiadnu potencionalitu príjmu vzhľadom na skutočnosť, že nezískal
vzdelanie aplikovateľné na trvalejší zárobok na území SR a pretože nedosahuje priemernú mzdu ani
v sume 150 Eur mesačne, nemôže mu byť určené výživné v sume 200 Eur mesačne. Namietal aj tú
skutočnosť, že súd prvej inštancie mu nezohľadnil, že platí sporenie mal. X. 15 Eur mesačne. Taktiež

nebola zohľadnená skutočnosť, že matka získala od neho na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.2.2020
sumu 15.000 Eur titulom kúpnej ceny za prevod nehnuteľností zapísaných v katastrálnom území Jazero
na liste vlastníctva č. XXXX. Ako zamestnanec na dohodu o pracovnej činnosti si nevie vytvoriť žiadnu
peňažnú rezervu na jednorazovú úhradu dlžného výživného, preto mal súd prvej inštancie rozhodnúť
o jeho platbe v splátkach popri bežnom výživnom. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu

prvej inštancie a určil mu vyživovaciu povinnosť v sume 33 Eur mesačne na každé maloleté dieťa.

4. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Výroky rozsudku o výchove maloletých detí, o ich zastupovaní a spravovaní ich majetku a o zamietnutí

návrhu matky v prevyšujúcej časti neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli
predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného

a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66
CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych
ustanoveníZákonaorodineazákonnevovecirozhodol,pričomstarostlivoprihliadalnavšetkypodstatné
skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
poznamenáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca a dodáva, že pri rozhodovaní o
výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva,
že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti,

schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených
potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby,
ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby,

t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto
potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to
možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej
dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku

zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak
rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne
známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné
výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní
rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové
pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti.
Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni
podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade

určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že
miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným
štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že
odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru
všetkýchnevyhnutnýchpotriebnutnýchpreživotkultúrnehočloveka.Odvolacísúdzastávanázor,žesúd

prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých detí a zistil okolnosti rozhodujúce
pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky.

12. Ohľadne povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí je potrebné prihliadnuť aj na to, že
žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo,

resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje
povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej ak
rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej
svojím predstavám, nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním

alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu
má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej
úrovne môže súd vziať do úvahy, je zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. V tomto
prípade otec sám uviedol, že jeho mesačné náklady sú splátka úveru 165 Eur, za byt platí 150 Eur,internet a TV 48 Eur, mobil 30 Eur, pohonné hmoty 100 Eur, strava 100 Eur, drogéria 15 Eur, výživné
na mal. synov 33 Eur na každého a mal. X. sporí 15 Eur. V konaní zároveň uviedol, že u súčasného
zamestnávateľa je zamestnaný od 17.8.2020, pracuje 10 hodín týždenne a mzda za vykonanú prácu

je dohodnutá na 145 Eur mesačne.
13. Je potrebné zdôrazniť, že potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo
objektívne je možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie,
vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd poukazuje aj na
to, že otec sa môže bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj v inom regióne mimo Košického kraja.

V tejto veci otec nepredložil žiaden dôkaz objektívne preukazujúci, že má problém pracovať, zamestnať
sa, čo by malo podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v
rozsahu primeranom veku a potrebám maloletých synov tak, ako ju zvýšil súd prvej inštancie. Vzhľadom
k tomu, že otec vo svojom vyjadrení uviedol, že momentálne je zamestnaný len na dohodu, pracuje
len 10 hodín týždenne, inú prácu si nehľadá, odvolací súd pri posudzovaní základu na určenie výšky
jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho potencionálnych schopností, možností uplatniť sa na trhu

práce a schopností zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované
príjmové a majetkové pomery. Odvolací súd preto dospel k záveru, že určenie výživného v rozsahu, ako
to navrhol otec, by znamenalo presunúť jeho zodpovednosť za zdravie a život dieťaťa na matku, ktorá
sa osobne stará o maloleté deti a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nim na hranici svojich
možností vzhľadom na svoj príjem a nepochybne by to bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou

a spravodlivosťou.

14. Pokiaľ otec namieta nesprávne zistenie skutkového stavu odvolací súd zdôrazňuje, že ani pri
rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože
výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať je výlučne na súde aj s poukazom na čl.

10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd
podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá
predpísanú silu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na zistenie
skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v
mimosporovom konaní nie je povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup

súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov
konania ako aj subjektov zúčastnených na konaní, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení
základných procesných povinností účastníkov konania - povinnosti tvrdenia právne relevantných
skutočností a dôkaznej povinnosti. Zisťovaniu skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takých
skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti uplatneného nároku.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu určené výživné zodpovedá potrebám maloletých detí a nezistil
okolnosti na strane otca, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou za rozhodné obdobie.
Nestotožnil sa s námietkou týkajúcou sa pomerov matky, pretože táto si svoju vyživovaciu povinnosť
k maloletým deťom plní aj osobnou starostlivosťou a rozhodujúcim subjektom pri určení vyživovacej

povinnosti je v tomto prípade otec, ktorý sa nepodieľa na výchove a výžive maloletých detí osobnou
starostlivosťou. Ak otec tvrdí, že matka od neho získala 15.000 Eur, tak on od nej za tú platbu
nadobudol majetok rovnakej hodnoty. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo
vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že určené výživné súdom prvej inštancie je vzhľadom na
citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a

korešpondujúce skutkovému stavu zisteného súdom prvej inštancie a poznamenáva, že určené výživné
100 Eur mesačne (3,33 Eur denne) zohľadňuje iba nepatrnú časť nevyhnutných potrieb mal. R. a mal. X.
a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy mal. detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre
ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom
otca, pretože o dieťa sa osobne stará a dobrovoľne si voči nim plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu

svojich schopností. Platbu 15 Eur na sporenie pre mal. X. súd prvej inštancie správne nezohľadnil pri
určovanívýživnéhoaniprivýpočtedlžnéhovýživnéhozostranyotcavočimal.X.,pretožetútoplatbumal.
X. nevie použiť na svoju výživu, nevie s ňou disponovať. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol
schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v
rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard

umožnil aj svojim maloletým deťom, čo je v súlade s požiadavkou, že deti, ktorých rodičia nežijú spolu,
majú mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím
námietkam odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť ako aj na ods. 5 citovaného zákonnéhoustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca
plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom. Zároveň je potrebné

zdôrazniť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine každý rodič je
povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom
nebolo ohrozené.

16. Otec v odvolaní namietal aj spôsob zaplatenia dlžného výživného, ktoré navrhol platiť v mesačných

splátkach popri bežnom výživnom. Z citovaného zákonného ustanovenia § 232 ods. 3 CSP vyplýva,
že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok, umožňuje súdu, aby sám
nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na
pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku, alebo na iné okolnosti prípadu
a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného proti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné
venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť

a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd
je povinný prihliadnuť aj na postoje povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude
mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia
v splátkach, alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože

vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu by nebolo
spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko mu muselo byť zrejmé, že
s pribúdajúcim vekom maloletých detí sa zvyšujú ich odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti
mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol
očakávať od začiatku konania a je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí

nebola zvýhodnená splátkami a musela ich potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska
účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie
využitie peňažných prostriedkov v prospech mal. R. a mal. X.. Pretože ide o dlžné výživné, ktoré malo
byť uhradené a použité na potreby maloletých synov už v období od 30.9.2019, dospel odvolací súd k
záveru, že povolenie splátok dlžného výživného v súlade s odvolacím návrhom otca, by bolo v rozpore

so záujmom maloletých detí, ktorým je zabezpečenie ich odôvodnených potrieb.

17. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o určení výživného, dlžnom
výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).