Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Štepániková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/93/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221206212
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1221206212.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcov: 1) I. Y., T..: XX.X.XXXX,H.: I. X. XX, C., 2) I. Y., T..:
XX.X.XXXX, H.: I. X. XX, C., obaja zast.: JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 50 708
953, so sídlom: Šustekova 51, Bratislava, proti žalovanému: Realitný & Investorský fond, a.s., IČO: 53
024 486, so sídlom: Stropkovská 3, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, ako aj ďalších súvisiacich práv k
nehnuteľnostiam vedeným na Liste vlastníctva č. XXXX pre B. C., Obec C., katastrálne územie Pezinok.
D. Č. Z. W. vedené ako Parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX I., druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X o výmere XX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné
číslo XXXX/X B. D.Ý. XXX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D.

XX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XX I., druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. X I., druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XXX I., druh pozemku záhrady; Parcelné číslo XXXX/X B. D.
XXX I., druh pozemku trvalý trávny porast. V časti A LV vedené ako stavby, súpisné číslo XXXX na C. Č..
XXXX/X, popis stavby rodinný dom a súpisné číslo XXXX na C. XXXX/X, popis stavby mäsiarska výroba.

V časti B LV vedený ako vlastník Realitný & Investorský fond, a. s., Stropkovská 3, Bratislava, PSČ
82103, SK, IČO: 53024486 v spoluvlastníckom podiele 1/1. V časti C LV bez zápisu. (všetky uvedené
nehnuteľnosti ďalej spolu len ako ,,nehnuteľnosti“), a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod značkou 14C/93/2021.

II. Žalovaný je povinný umožniť plnohodnotné bývanie Žalobcom, a to až do právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod značkou 14C/93/2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom vo veci samej podanom na súd dňa 14.12.2021 domáhajú určenia neplatnosti
zmluvy a zrušenia notárskej zápisnice.
V bode II. svojej žaloby uviedli; Žalobcovia sú bývalí vlastníci nehnuteľností, vedených na Liste
vlastníctva č. XXXX pre B. C., B. C., katastrálne územie C.. V časti A LV vedené ako Parcelné číslo
XXXX/X B. D. XXX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XX

I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XXX I., druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XX I., druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XX I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo
XXXX/X B. D. X I., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; Parcelné číslo XXXX/X B. D. XXX I., druh
pozemku záhrady; Parcelné číslo XXXX/X B. D.Ý. XXX I., druh pozemku trvalý trávny porast. V časti A
LV vedené ako stavby, súpisné číslo XXXX na parcele č. XXXX/X, popis stavby rodinný dom a súpisné

číslo XXXX na C. XXXX/X, popis stavby mäsiarska výroba. V časti B LV vedený ako vlastník Realitný &Investorský fond, a. s., Stropkovská 3, Bratislava, PSČ 82103, SK, IČO: 53024486 v spoluvlastníckom
podiele 1/1. V časti C LV bez zápisu.
VbodeIII.svojejžalobyuviedli;Žalobcoviauzatvorilidňa7.decembra2020sožalovanýmKúpnuzmluvu

o prevode nehnuteľností. Žalobcovia boli v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností
vo veľmi zlej situácii, kedy urgentne potrebovali peňažné prostriedky na vyplatenie finančnej pôžičky.
Žalovaný bol o veľmi zlej, priam núdznej situácii žalobcov informovaný. Ponúkol im uzatvorenie vyššie
uvedenej Kúpnej zmluvy. A to za podmienok pre žalobcov výrazne nevýhodných. Ako je zrejmé z článku
II, bod 1. predmetnej kúpnej zmluvy, kúpna cena bola dohodnutá na 230.000,- Eur. Táto cena však je pre

predávajucich (žalobcov) nevýhodná. Celkovú cenu predmetných nehnuteľností odhadujú žalobcovia
najmenej na 500.000,- Eur. Predmetná zmluva teda bola zjavne uzatvorená za nápadne nevýhodných
podmienok.
V bode IV. svojej žaloby uviedli; Predmetná kúpna zmluva je síce nazvaná ,,Kúpna zmluva“, ale celkom
zjavne ide o zmluvu inominátnu. V článku III., bod 2. predmetnej zmluvy je výslovne uvedené, že
predávajúca (žalobkyňa) I. Y. touto zmluvou zároveň uzatvárajú Zmluvu o budúcej zmluve, na základe

ktorej v budúcnosti I. Y. odkúpi predmetnú nehnuteľnosť od žalovaného späť. Je teda zrejmé, že kúpa
nehnuteľností a ich prevod do vlastníctva kupujúceho (žalovaného), boli iba fiktívne. V skutočnosti je
zrejmé, že kupujúci (žalovaný) predávajúcim (žalobcom) poskytol finančnú pôžičku, ktorej vrátenie malo
byť zabezpečené práve takýmto spôsobom, teda prevedením nehnuteľností do formálneho vlastníctva
kupujúceho (žalovaného). Je zrejmé, že:

1) Táto zmluva je pre žalobcov od počiatku veľmi nevýhodná
2) Táto zmluva bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok
3) Kupujúci (žalovaný) zneužil núdzu žalobcov, kedy museli urgentne vyplatiť veriteľovi finančnú pôžičku,
ktorú im poskytol. A na tom základe žalobcovia odpredali predmetné nehnuteľnosti žalovanému hlboko
pod ich reálnu trhovú cenu.

V bode VI. svojej žaloby uviedli; Nakoľko už priamo v zmluve zo dňa 7.12.2020, ktorá má byť kúpnou
zmluvou, strany predpokladajú, že žalobkyňa I. Y. odkúpi nehnuteľnosti späť je zrejmé, že zo strany
žalovaného išlo od počiatku o poskytnutie pôžičky žalobcom. S tým že ak mu požičané peniaze vrátia,
prevedie nehnuteľnosti späť do vlastníctva žalobkyne. Zo strany žalovaného teda zjavne išlo o zámer
a zároveň o výkon jeho obchodnej činnosti. Ak by totiž žalobca mienil použiť predmetné nehnuteľnosti

na svoju vlastnú prevádzku, neuviedol by priamo v zmluve, že ide aj o zmluvu o budúcej zmluve s
možnosťou,žežalobkyňaodkúpinehnuteľnostispäť.Žalovanývšaknikdynemalaninemávpredmetoch
činnosti poskytovanie pôžičiek, ani faktoring a forfaiting. Mal a má medzi predmetmi svojej činnosti
iba Sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpi nehnuteľnosti. V žiadnom predmete svojej činnosti nie
je uvedené, že by bola oprávnená pre svoju obchodnú činnosť poskytovať (jednostranne nevýhodné)

spotrebiteľské pôžičky, alebo nakupovať a predávať späť nehnuteľnosti.
V VII. svojej žaloby uviedli; Ako je uvedené vyššie, žalovaný predpokladal, že predmetné nehnuteľnosti
za poskytnuté peniaze formálne nadobudne a po vrátení peňazí v budúcnosti tieto nehnuteľnosti
žalobkyni kúpnou zmluvou vráti. Išlo teda o výkon podnikateľskej činnosti žalovaného (na ktorú nebol
oprávnený). Žalobcov naopak možno jednoznačne považovať pre tento účel za spotrebiteľov.

V bode XI. svojej žaloby uviedli; Je zrejmé, že žalovaný konal v rámci výkonu svojej obchodnej činnosti,
a to nedovoleným spôsobom. Takéto konanie je teda neoprávneným podnikaním.
Podľa § 267 ods. 1 OBZ: „Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého
účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené
podľa druhej časti tohto zákona.“ Právny úkon je neplatný, ak nebol urobený slobodne, vážne,

zrozumiteľne, nie je určitý, jeho predmetom je nemožné plnenie, bol urobený v omyle, alebo ktorý sa
obsahom alebo účelom prieči zákonu, zákon obchádza, prieči sa dobrým mravom, nie je urobený vo
forme, ktorú stanovuje zákon alebo dohoda účastníkov (podľa OBZ právny úkon je neplatný aj vtedy, ak
nie je urobený v písomnej forme, ktorú požadovala čo len jedna zmluvná strana), ak ho urobil ten kto
nemá spôsobilosť na právne úkony alebo ho urobila osoba, ktorá konala v duševnej poruche a ktorá ju

robí na tento právny úkon neschopnou.

2. Návrhom podaným na súd dňa 16.12.2021 sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia v znení uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia. Opis rozhodujúcich skutočností je úplne
totožný s návrhom vo veci samej.

3. K návrhu vo veci samej žalobcovia pripojili listinné dôkazy a to; Notársku zápisnicu N 460/2020,
Nz 46002/2020,NCRls 46565/2020, Kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností zo dňa 7.12.2020 uzavretú
medzi žalobcami ako predávajúcimi a ASK Reality & Investície, s.r.o., Výpis z listu vlastníctva č. XXXX.4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

6. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu

vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, ak je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch týchto
skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné
opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý
bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť teda bezodkladná,

čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak
žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu
jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery,
že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

15. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by
však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s
vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie
strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným
opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo

zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych
a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu.
Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu
osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný
osvedčiť žalobca.

16. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že
osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí
faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšiehokonania a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia.
Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy
osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce

osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre
vydanie neodkladného opatrenia.

17. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom

vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,

ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

18. Civilný sporový poriadok vo svojom ustanovení § 326 ods. 1 taxatívne vymedzuje, aké náležitosti

musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať, aby mu bolo možné vyhovieť. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať:
1) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená.
2) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť

poskytnutá ochrana.
3) musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť všetky uvedené náležitosti splnené kumulatívne,
tedanesplneniačoilenjednejzuvedenýchnáležitostíbudemaťzanásledok,žesúdnávrhnanariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

20. Najdôležitejším atribútom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to vyplýva aj zo samotného
názvu tohto inštitútu je naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov. Pri tomto dôvode ide o existenciu
naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy a to medzi stranou, ktorá navrhuje

vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť
alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením
neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav,
prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby
bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej

strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, že strane hrozí zhoršenie jej právnej
pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

21. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z návrhu vo veci samej a predložených
listín mal súd za to, že žalobcovia v dostatočne preukázateľnej miere osvedčili dôvodnosť nariadenia

neodkladného opatrenia. Súčasne súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie v tomto prípade slúži
iba na dočasnú úpravu pomerov do rozhodnutia vo veci samej.

22. O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.