Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. september 2009

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/81/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105207674
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2009:5105207674.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci

navrhovateľa: K. R. P. Z. v Ž., K. č.XX,. Ž. proti odporcovi: D. K., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom H. T. č.
XXX/XX,. Ž. o zaplatenie 1.556,46 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 1.556,46 Eur spolu s 9% ročným úrokom z
omeškania od 27.8.2004 do zaplatenia, ktorú súd povoľuje odporcovi splácať v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 50,- Eur mesačne s prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto
rozsudku až do úplného uhradenia pod stratou výhody splátok.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 331,93 Euro a to do 3 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu trovy konania vo výške 61,19 Euro na účet Okresného súdu
Žilina a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 93,- Eur a to do 3

dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 01.04.2005 domáhal súdneho rozhodnutia, v
ktorom by súd v návrhu označenému odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 46.890,-
Sk v prepočte na euro 1.556,46 Eur s 9% úrokom z omeškania od 27.8.2004 do zaplatenia, titulom
vrátenia pomernej časti odstupného podľa ust.§ 76 ods. 3 Zákonníka práce. Svoj návrh odôvodňoval
tým, že v období od 1.1.2000 do 31.12.2003 pracoval odporca u právneho predchodcu navrhovateľa
ako referent špecialista. Pracovný pomer bol ukončený dňom 31.12.2003 podľa § 63 ods. 1 písm. b)
ZP pre nadbytočnosť zamestnanca pri organizačných zmenách. O tomto skončení pracovného

pomeru bola
uzatvorená písomná „Dohoda o skončení pracovného pomeru.“ Z uvedeného dôvodu boli splnené
podmienky pre vyplatenie odstupného podľa § 76 ods. 2 ZP a odporcovi bolo vyplatené odstupné
vo výške 92.000,- Sk. Odporca opäť nastúpil do pracovného pomeru k navrhovateľovi na základe
uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 15.3.2004 a to na dobu určitú do 14.3.2005 a teda vznikla
mu povinnosť vrátiť pomernú časť odstupného vo výške 46.890,- Sk. Táto výška predstavuje časť
poskytnutého odstupného určenú podľa počtu dní od opätovného prijatia do pracovného pomeru, t.j. od

15.3.2004 do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného, t.j. do 31.5.2004. Navrhovateľ
písomnou výzvou zo dňa 10.8.2004 vyzval odporcu na vrátenie pomernej časti odstupného v lehote 15
dní od doručenia výzvy. Odporca písomnú výzvu prevzal 11.8.2004 avšak pomernú časť odstupného
nevrátil.Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 21.4.2005, v ktorom
uviedol, že jeho pracovný pomer u právneho predchodcu navrhovateľa skončil dňom 31.12.2003 z

dôvodu organizačných zmien a pre jeho nadbytočnosť. Poukázal na to, že sa pre neho nenašla vhodná
práca a to 5 mesiacov a 5 dní pred dovŕšením dôchodkového veku, preto od 1.1.2004 nastúpil na
predčasný starobný dôchodok., pričom od zamestnávateľa mu bolo vyplatené 5 mesačné odstupné
vo výške 72.987,- Sk. Na základe oslovenia KRPZ v Ž. dňa 15.3.2004 nastúpil, už ako dôchodca do
pracovného pomeru na dobu určitú do 14.3.2005, na funkciu odborný referent špecialista oddelenia

automobilovej služby, ekonomického odboru. Bol v presvedčení, že ustanovenia Zákonníka práce o
povinnosti vrátiť pomernú časť odstupného sa ho ako dôchodcu netýka. V opačnom prípade by v prípade
uzatvorenia pracovného pomeru na dobu určitú, do absolvovania kurzu vodičov na skupinu „D“ a na
ostatné náklady spojené s nástupom do práce nebol investoval celkovo sumu 21.590,- Sk. Uvedené bolo
potrebné pre výkon vyššie citovanej funkcie a zamestnávateľ mu z toho nič neuhradil. Nič mu nebránilo
aby na uvedenú funkciu reflektoval až ku dňu 1.6.2004 a nemusel by nič vracať. Na povinnosť vrátiť

pomernú časť nebol upozornený pri uzatváraní novej pracovnej zmluvy ale až v auguste 2004, pričom v
jeho reakcii na list navrhovateľa uviedol, že nesúhlasí s výškou vypočítanej pomernej časti odstupného
a poukázal na možnosť započítania nákladov, ktoré pre výkon funkcie investoval. Poukázal, že by bol
ochotný vrátiť pomernú časť odstupného, ak mu podľa zákona nepatrí, ale vo výške 36.493,-. Ďalej
uviedol, že ak súd neuzná jeho argumenty aby bol zaviazaný len na zaplatenie skutočnej pomernej časti

bez príslušenstva.

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 7C 81/2005-38 zo dňa 20.6.2007, návrh navrhovateľa zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal síce za preukázané, že
navrhovateľovi vzniklo právo na vrátenie pomernej časti vyplateného odstupného, nakoľko odporca po

skončení pracovného pomeru s právnym predchodcom navrhovateľa opätovne nastúpil do pracovného
pomeru k navrhovateľovi pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, avšak na
druhej strane navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporcovi vyplatil titulom odstupného sumu vo výške
92.000,- Sk v hrubom.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal navrhovateľ odvolanie.

Krajský súd Žilina, uznesením č.k. 8Co 301/2007-54 zo dňa 29.1.2008 vyššie uvedený rozsudok
Okresného súdu Žilina zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský
súd okrem iného uviedol, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a to najmä v tom bode, v ktorom

prvostupňovému súdu vytýkal, že pokiaľ bola samotným odporcom namietaná výška odstupného, mal
za účelom objektívneho zistenia stavu veci nariadiť znalecké dokazovanie. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania nepochybne vyplýva to,

že základ nároku navrhovateľa je v prejednávanej veci daný. Otázna je len jeho výška. Pokiaľ

prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol len preto, že tento v konaní nepreukázal, že odporcovi
poskytol titulom odstupného sumu vo výške 92.000,- Sk brutto, s uvedeným konštatovaním sa odvolací
súd nemohol stotožniť. Predmetom konania bolo totiž zaplatenie sumy vo výške 46.890,- Sk a o
tejto mal aj prvostupňový súd rozhodnúť. Pokiaľ nevedel z účastníkmi konania predložených dokladov
spoľahlivo ustáliť, či právo práve uvedená suma predstavuje pomernú časť poskytnutého odstupného,

nič mu nebránilo, aby v zmysle § 127 ods. 1 O.s.p. nariadil vo veci znalecké dokazovanie, hoci v
danom prípade to nebolo žiadnym z účastníkom navrhované. Rozhodnutie v prejednávanej veci však
záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Vyššie uvedené bude povinnosťou
prvostupňového súdu v ďalšom konaní.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom poverenej pracovníčky navrhovateľa, odporcu,
oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä: pracovnou zmluvou zo dňa 1.1.2000,
oznámenímozmenenázvuzamestnávateľa,platovýmdekrétomč.4,záznamomovykonanompohovore
zo dňa 10.12.2003, žiadosťou o ukončenie pracovného pomeru z 12.12.2003, dohodou o skončení
pracovného pomeru zo dňa 19.12.2003, Kolektívnou zmluvou na rok 2003, mzdovým listom odporcu

za rok 2003, žiadosťou o prijatie do zamestnania z 1.3.2004, pracovnou zmluvou zo dňa 15.3.2004,
úradným záznamom z 11.8.2004, výzvou na vrátenie pomernú časti odstupného zo dňa 10.8.2004,
odpoveďou na výzvu zo dňa 24.8.2004, výpisom z účtu odporcu zo dňa od 1.1.2004 do 31.12.2004,rozpisom zložiek platu vyplatených odporcovi, znaleckým posudkom č. 4/2009 znalkyne Ing. D. P. zo
dňa 19.5.2009 a celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

V období od 1.1.2000 do 31.12.2003 pracoval odporca u právneho predchodcu navrhovateľa K. Ú. V.
P. Z. Ž. ako referent špecialista.
V dôsledku organizačných zmien u zamestnávateľa bola od 1.10.2002 vykonaná zmena názvu
zamestnávateľa na K. Ú. J. P. P. Z. Ž.. Pracovný pomer bol ukončený dňom 31.12.2003 podľa § 63 ods. 1
písm. b) ZP pre nadbytočnosť zamestnanca pri organizačných zmenách. O tomto skončení pracovného

pomeru bola uzatvorená písomná Dohoda o skončení pracovného pomeru“ dňa 19.12.2003. Z
uvedeného dôvodu boli splnené podmienky pre vyplatenie odstupného podľa § 76 ods. 2 ZP a
odporcovi patrilo odstupné podľa kolektívnej zmluvy III. Časť ods. 10 vo výške 5 násobku priemerného
mesačného zárobku. Navrhovateľ uvádzal, že funkčný plat odporcu predstavoval výšku 18.400,- Sk
a bolo mu vyplatené odstupné vo výške 92.000,- Sk. Odporca opäť nastúpil do pracovného pomeru
k navrhovateľovi na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 15.3.2004 a to na dobu určitú do

14.3.2005. V mzdovom liste odporcu za rok 2003 je v mesiaci december 2003 uvedená suma na
odstupnom vo výške 92.000,-.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómie a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo. Za znalca ustanovil Ing. D. P.. Úlohou znalca bolo podať znalecký posudok

v ktorom určí, v akej výške bolo odporcovi vyplatené odstupné a akým spôsobom bolo zdanené, pričom
mal vychádzať z účtovnej evidencie a mzdových listov.

Ustanovená znalkyňa podala vo veci znalecký posudok č. 4/2009 zo dňa 19.5.2009. V uvedenom
znaleckom posudku znalkyňa vyčerpávajúco zodpovedala na otázku stanovenú súdom, previedla

výpočet mzdy odporcu za rok 2003 a prepočet odstupného k 31.12.2003, ako aj vyplatenia a spôsob
zdaneniaodstupného,prepočetavýpočetceloročnýchpríjmovzarok2003avzáveresvojhoznaleckého
posudku konštatovala, že odporcovi bolo vyplatené odstupné vo výške 92.000,- Sk brutto spolu so
mzdou za mesiac 12/2003, čo v čistej mzde predstavovalo sumu 85.987,- Sk (72.980,- Sk v čistom
vyplatené cez účet + 13.000,- Sk v čistom vyplatené cez pokladňu) a zároveň bola zrazená preddavková

daň podľa tabuľky v zmysle § 41 ods. 2 (47.000 a viac) v zmysle zák. č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov.

Proti vyššie uvedenému znaleckému posudku navrhovateľ a odporca nemali žiadne námietky.
Navrhovateľ zároveň v meritu veci uviedol, že so znaleckým posudkom je zhodné aj ročné zúčtovanie

preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov za rok 2003
vykonaný navrhovateľom. Pri určení, či sa má pomerná časť odstupného (46.890,- Sk) vrátiť v čistom
alebo v hrubom má za to, že odporca (zamestnanec - daňovník s príjmami zo závislej činnosti a
funkčných pôžitkov) má vrátiť prislúchajúcu časť odstupného v hrubom, teda 46.890,- Sk a následne
navrhovateľ (zamestnávateľ - platiteľ príjmu) na základe zák. č. 366/1999 Z.z. a zák. 511/1992 Zb.

finančne vysporiada preplatky voči správcovi dane (štátu), nakoľko navrhovateľovi pri vrátení pomernej
časti odstupného odporcom vznikne preplatok voči správcovi dane na dani z príjmu. Na základe
právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia súdu navrhovateľ (zamestnávateľ) vykoná opravné ročné zúčtovanie
preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov za rok 2003

odporcovi (zamestnancovi), na základe ktorého vráti preplatok na dani z príjmu odporcovi, ktorý mu
vznikol na základe zníženia pôvodne vyplatenej sumy odstupného, ktorú bol odporca povinný vrátiť na
základe rozhodnutia súdu. Podľa názoru navrhovateľa, určovať finančné vysporiadanie preplatkov a
nedoplatkov právnických a fyzických osôb podliehajúcich daniam je zverená zák. č. 511/92 Zb. o správe
daní do kompetencie správcovi daní - štátu, prostredníctvom jednotlivých daňových úradov a preto nie je

daná v tomto konkrétnom prípade právomoc súdu na rozhodnutie o finančnom usporiadaní preplatkov a
nedoplatkov právnickýchafyzickýchosôbpodliehajúcimdaniampodľapríslušnýchdaňovýchpredpisov.

Odporca na pojednávaní dňa 2.9.2009 požiadal súd v prípade že návrhu vyhovie, aby mu povolil
žalovanú sumu splácať v splátkach tak, aby nešiel pod životné minimum. Poukazoval na to, že súdu

predložilpotvrdenieosvojichosobnýchamajetkovýchpomeroch.Uviedol,žepoberádôchodokvovýške
454,76 Euro. Jeho manželka je tiež poberateľkou starobného dôchodku vo výške 300,- Euro a z týchto
dôchodkov hradia všetky náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením svojej životnej úrovne. Byt platia
vo výške poplatkov spojených za služby, čo predstavuje zálohovo 830,- Sk mesačne, elektriku vo výške782,- Sk mesačne, plyn, všetky tieto náklady robia dohromady 7 - až 8.000,- Sk. Odporca žiadal splátky
vovýške50,-Euromesačneaždoúplnéhouhradenia.Poverenýpracovníknavrhovateľanapojednávaní
uviedol, že so splácaním žalovanej sumy súhlasí aj v navrhovanej výške.

Podľa § 76 ods.1) zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer
skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 76 ods.2) zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné

v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením
pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63
ods. 1 písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí
odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu.
Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti
vyhovieť.

Podľa § 76 ods.3) ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť
k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred
uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho
pomernúčasť.Pomernáčasťodstupnéhosaurčípodľapočtudníodopätovnéhonástupudopracovného

pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s §

153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich
pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľovi vzniklo právo na vrátenie

pomernej časti vyplateného odstupného v zmysle ust.§ 73 ods. 3 ZP. V konaní mal súd za preukázané,
že odporca po skončení pracovného pomeru s právnym predchodcom navrhovateľa opäť nastúpil do
pracovného pomeru k navrhovateľovi pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného.
Zo znaleckého dokazovania mal súd za preukázané, že odporcovi bolo poskytnuté odstupné vo výške
92.000,- Sk v hrubom, ktoré boli odporcovi aj vyplatené. Taktiež znaleckým dokazovaním mal súd

preukázanú výšku pomernej časti odstupného, ktorú je odporca povinný navrhovateľovi vrátiť, a to
sumu 46.890,- Sk v prepočte na euro 1.556,46 Eur. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou
navrhovateľa o vrátení pomernej časti odstupného v hrubom. Súd na základe zisteného skutkového
stavu a pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení preto žalobe ako skutkovo a právne
dôvodne vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1, Veta I. O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517ods. 2, O.z., ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 9% zo žalovanej sumy
od 27.8.2004 do zaplatenia, pričom vychádzal z toho, že k tomuto dňu bol odporca už v omeškaní s
plnením peňažného dlhu, nakoľko odporca bol písomne vyzvaný listom zo dňa 10.8.2004 na vrátenie

žalovanej sumy. Tento list prevzal dňa 11.8.2004 a v uvedenom liste mu bola poskytnutá lehota 15 dní
na zaplatenie, teda do 26.8.2004. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ
odporcu listom zo dňa 10.8.2004, ktorý odporca prevzal dňa 11.8.2004 bol vyzvaný na vrátenie pomernej
časti poskytnutého odstupného, v ktorom mu bola poskytnutá lehota 15 dní od doručenia výzvy. Odporca
v uvedenej lehote pomernú časť odstupného navrhovateľovi nevrátil, teda dňom nasledujúcim po tejto

lehote, t.j. dňom 27.8.2004 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ má preto
právo na úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1 O.z. Výška úroku z omeškania zodpovedá § 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd preto aj v tejto časti návrhu navrhovateľa ako skutkovo a právne
dôvodnému vyhovel.Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia povolil odporcovi splácať priznanú sumu v splátkach tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku, vzhľadom na osobné zárobkové a majetkové pomery odporcu,

ako aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľ s takto určenými splátkami súhlasil.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ, ako úspešný účastník
konania, má právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Navrhovateľ si uplatnil trovy
konania spočívajúce v zaplatení zálohy na znalecké dokazovanie vo výške 331,93 Eur. Iné trovy konania
si neuplatňoval, súd preto zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka konania na zaplatenie trov

konania navrhovateľa vo výške 331,93 Euro tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkovi právo na náhradu trov
konania ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vovecibolonariadenéznaleckédokazovanieanákladyznaleckéhoposudkupredstavovalisumu492,70
Eur. Suma 331,93 Eur bola znalcovi vyplatená z preddavku na trovy znalca zloženom navrhovateľom,
suma 99,58 Euro bola znalcovi vyplatená z preddavku zloženého na trovy znaleckého dokazovania
odporcom a zvyšok 61,19 Euro bol znalcovi vyplatený z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.
Súd preto uložil odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania povinnosť nahradiť štátu na účet súdu

podľa § 148 ods. 1 O.s.p. sumu 61,19 Euro tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľakoštátnarozpočtováorganizáciajepodľa§4ods.2.,písm.a/zák.č.71/92Zb.oslobodený
od povinnosti platiť súdne poplatky.

Podľa § 2 ods. 2, Veta I. zák. č. 71/92 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, u odporcu nie sú dané dôvody na oslobodenie od súdneho poplatku,

preto súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na
účet tunajšieho súdu. Výška súdneho poplatku bola stanovená podľa položky 1/, písm. a/ sadzobníka
súdnych poplatkov (6% z ceny) vo výške 93,- Euro.

Vzhľadom k tomu, že Slovenská republika sa dňom 1.1.2009 stala súčasťou eurozóny a zaviedla

jednotnú menu euro, súd v záhlaví a výroku tohto rozsudku vyjadril jednotlivé pohľadávky v mene euro
po prepočte podľa konverzného kurzu 30,1260. Okrem vyjadrenia v eurách súd duálne vyjadril jednotlivé
pohľadávky aj v slovenských korunách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Okresný súd Žilina
dňa 2. 9. 2009