Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620201211
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3620201211.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.,
X. S. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske,
Hrnčírikova 1/B, proti žalovanému Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného

súdu Partizánske zo dňa 30. novembra 2021, č. k. 3C/42/2020-82, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania
m e n í tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. vyslovil, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods.
1, § 262 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení
uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2020 sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalobkyňa doručila súdu dňa 26.11.2021 podanie
označené ako späťvzatie žaloby, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa berie žalobu späť v celom rozsahu a

žiadala konanie zastaviť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi stranami sporu. Žalobkyňa
tiež žiadala, aby jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na pojednávaní dňa
30.11.2021 žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, ale nesúhlasil s náhradou trov konania a bol toho
názoru, že žalobkyňa by si mala zaplatiť advokáta, keď si ho najala. Súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobkyňa vzala žalobu účinne späť, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Nakoľko boli
splnené podmienky na zastavenie konania, súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 CSP. O

nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán
sporu nepriznal náhradu trov konania, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tom, že konanie
bolo zastavené z dôvodu dosiahnutia mimosúdnej dohody medzi stranami sporu a v prejednávanej veci
tak neboli dané podmienky pre posudzovanie procesného zavinenia strán sporu na zastavení konania.

2. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. o náhrade trov konania, podala včas odvolanie

žalobkyňa. Uviedla, že súd nesprávne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval
ustanovenie § 257 CSP. Súd mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať na ťarchu žalovaného
zásadu zodpovednosti za zavinenie a na základe nej priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v celom rozsahu. Predmetom sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, pričom žalobkyňa v rámci predžalobnej komunikácie navrhovala spôsob urovnania
sporu, k akému došlo v priebehu tohto súdneho konania a dané súdne konanie sa viedlo iba z dôvodu,

že žalovaný v minulosti odmietal akokoľvek riešiť existujúce spoluvlastníctvo. Žalovaný nehnuteľnosti
výlučne užíval, nepociťoval preto potrebu riešiť danú záležitosť a na predžalobný návrh žalobkynenereagoval. Pritom žalobkyňa poskytla ako zabezpečenie pre hypotekárnu banku aj svoj vlastný byt
a keďže v úverovom vzťahu figurovala ako spoludlžníčka, bola evidovaná v bankovom registri ako
dlžníčka vo vzťahu k nehnuteľnostiach, z ktorých nemala žiadny osoh. Žalobkyňa sa cíti ukrivdená,

nakoľko pred začatím súdneho konania uskutočňovala všetky kroky k tomu, aby sa súdnemu konaniu
vyhla a nezaťažovala zbytočne súdy v prípadoch, v ktorých je vec možné vyriešiť jednoduchou
mimosúdnou dohodou. Napriek uvedenému bola žalobkyňa donútená podať žalobu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Až následne žalovaný prehodnotil svoj postoj a usúdil, že
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v navrhnutom znení je aj v jeho prospech a

rozhodol sa so žalobkyňou uzatvoriť dohodu, ktorej obsahom je rovnaký spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ako bolo žalobkyňou navrhované už v jej predžalobnom návrhu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 20.08.2019. Žalobkyňa vo svojom písomnom podaní
zo dňa 26.11.2021, ktorým po vklade písomnej dohody strán do katastra nehnuteľností uskutočnila
späťvzatiežaloby,poukázalanafakt,žežalobkyňanežiadalaodžalovanéhožiadnupeňažnúnáhraduza
užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach, a to napriek tomu, že žalovaný v rodinnom

dome so súp. č. 265 býval a tento aj s pozemkami sám užíval už počnúc momentom, kedy došlo k
rozpadu vzťahu medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie na tieto okolnosti vôbec nevzal zreteľ, a to
napriek tomu, že žalovaný tieto žalobkyňou tvrdené skutočnosti nespochybňoval a tieto skutočnosti boli
preto v konaní nespornými. Na tomto mieste je tiež potrebné skonštatovať, že v predmetnej písomnej
dohode, ktorú žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie ako prílohu späťvzatia žaloby, nebola nikde

zmienka o tom, že v prípade zastavenia konania nebude žiadna zo strán voči druhej strane uplatňovať
náhradu tých trov, ktoré jej v tomto konaní vznikli. Na základe uvedeného nemožno v danom prípade
bez ďalšieho posúdiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa len samotné uzatvorenie mimosúdnej dohody
medzi sporovými stranami, keď žalovaný svojou pasivitou prinútil žalobkyňu uplatniť nárok na súde
žalobou a zavinil trovy, ktoré jej v tomto konaní vznikli. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril a nestotožnil sa s tvrdeniami žalobkyne, ktorá vzala
žalobu späť, súd konanie zastavil a podľa žalovaného súd rozhodol správne, keď nikomu nepriznal

náhradu trov konania. Žalobkyňa si zvýšené trovy konania v súvislosti s právnym zastúpením spôsobila
sama, keď podala žalobu. Pokiaľ sa aj žalobkyňa rozhodla pre právne zastúpenie, mohla sa vec
mimosúdne vyriešiť, čo sa aj stalo. Žalovaný odmietal, že by nereagoval na žalobkyňu v snahe vyriešiť
vec mimosúdne pred podaním žaloby.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým konanie zastavil, odvolaním napadnuté nebolo,

a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknuté.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 23.09.2020 domáhala proti
žalovanému zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na

LV č. XXXX, pre k.ú. Z. a spolu so žalobou predložila súdu aj návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktorý dňa 20.08.2019 odoslala žalovanému a navrhla žalovanému zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
nadobudne žalovaný do výlučného vlastníctva, žalovaný prevezme záväzok z hypotekárneho úveru s
poskytnutím iného zabezpečenia, aby došlo k výmazu záložného práva k bytu vo vlastníctve žalobkyne,

alternatívne dohoda, aby sa predmet podielového spoluvlastníctva predal a vyplatil sa záväzok z
hypotekárnehoúveru.Napojednávanídňa10.06.2021stranysporuuviedli,žejemožnosťmimosúdneho
riešenia danej veci a tým uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, preto
súd odročil pojednávanie za týmto účelom. Žalobkyňa doručila dňa 26.11.2021 súdu prvej inštancie
späťvzatie žaloby z dôvodu, že strany sporu uzatvorili mimosúdnu dohodu, v zmysle ktorej došlo k

zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v tom smere, že žalovaný sa stal výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, došlo k výmazu záložného práva k bytu vo
vlastníctve žalobkyne a došlo k vyplateniu spoločného úveru. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala
konanie zastaviť a žiadala priznať nárok na náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 30.11.2021žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, preto súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie
zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8.Podľa§257CSPsúdvýnimočnenepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Povinnosť priznať náhradu (účelne) vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnému
účastníkovi platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením § 257
CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011, sp. zn. 7 Cdo/129/2011).

10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je

doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K
zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad z dôvodu späťvzatia žaloby).
Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové
zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium

procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,
čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre
ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (R 49/1993, nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09).

11. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ustanovení § 256 ods. 1 CSP znamená,
žetrovyjepovinnánahradiťtázostrán,ktorázavinila,ževznikli.Pojemprocesnézavineniesaposudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva,
a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd

povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Ak má byť konanie
zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby, je súd povinný skúmať dôvod, pre ktorý zobral žalobca žalobu
späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalobcu, potom musí ísť výlučne o správanie tejto
strany sporu, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. Rovnako to platí aj v prípade,
ak je dôvodom späťvzatia žaloby správanie žalovaného.

12. Ustanovenia § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a
od zásady zodpovednosti za zavinenie (§256 CSP). V jeho zmysle súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby

tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie § 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá
by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa
môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej
situácie, prípadne sa môžu týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu.

V predmetnej veci neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o
trovách konania, kedy odvolací nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie §
257 CSP a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, kedy dôvody hodné

osobitného zreteľa videl v skutočnosti, že k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania došlo z dôvodu
mimosúdnej dohody a nebolo možné konštatovať procesné zavinenie strán sporu na zastavení konania.
Odvolací súd sa nestotožnil s uvedeným názorom súdu prvej inštancie a vyhodnotil ako dôvodnú
odvolaciu námietku žalobkyne, že predžalobným návrhom žalobkyňa navrhla zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva spôsobom, k akému došlo v priebehu konania uzatvorením mimosúdnej

dohody. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci absentuje existencia takých dôvodov hodných
osobitného zreteľa odôvodňujúcich aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a nepriznanie nároku na náhradu
trov konania stranám sporu. Súd prvej inštancie považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa len
skutočnosť, že došlo k mimosúdnej dohode a strany sporu tak nezavinili zastavenie konania, pričomje zrejmé, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ďalšími podstatnými skutočnosťami na strane
žalobkyne a žalovaného, ktoré sú podstatné pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 257 CSP,
a to predovšetkým za akých okolností došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva, aké udalosti predchádzali mimosúdnej dohode a následnému zastaveniu
konania z dôvodu späťvzatia žaloby. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu
uzatvorenia mimosúdnej dohody a súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené pri rozhodovaní o
trovách konania náležite neskúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na strane žalobkyne
a žalovaného.

14. Zároveň je nutné konštatovať, že z procesného hľadiska predstavuje konanie o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tzv. judicium duplex. Konanie môže byť začaté na návrh
ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov, pričom všetci spoluvlastníci majú v konaní postavenie žalobcu aj
žalovaného nehľadiac na to, kto žalobu podal. Súd vydáva konštitutívne rozhodnutie, nie je viazaný
návrhmi účastníkov a môže rozhodnúť iným spôsobom ako je navrhované. Voľba konkrétneho spôsobu

vyporiadania je v konečnom dôsledku výlučne na súde, ktorý je pritom viazaný zákonným poradím
jednotlivých spôsobom vyporiadania. Zmienené špecifiká v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je nutné mať na pamäti aj pri rozhodovaní o trovách takéhoto konania. Nikto zásadne
nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníctve, žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno bez ďalšieho
sankcionovať za to, že spoluvlastníctvo má byť zrušené a vyporiadané, resp. za to, že bol na súde

podaný príslušný návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Takto začatie a
vedenie konania pred súdom nemožno bez ďalšieho klásť na ťarchu ani tomu spoluvlastníkovi, ktorý
ho inicioval, ani tomu, ktorý sa formálne ocitol na strane žalovanej. Súčasne treba zohľadniť, že
spoluvlastníci sami nemôžu plne ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu o spôsobe vyporiadania. Za
týchto okolností, kedy spoluvlastníci dopredu nemôžu presne predvídať konkrétne rozhodnutie súdu

a naopak každý z odlišných návrhov spoluvlastníkov môže mať rozumne presvedčivý základ, kedy
všetci spoluvlastníci majú v konaní zhodne procesné postavenie žalobcu aj žalovaných a kedy sa v
konaní jedná o rovnom vlastníckom práve všetkých účastníkov sa spravidla ako spravodlivé východisko
pre rozhodnutie o trovách konania bude javiť, aby každý zo spoluvlastníkov sám niesol svoje náklady
konania a nebol povinný hradiť náklady iného spoluvlastníka, ibaže by preto boli dané zvláštne dôvody,

pričom v predmetnom prípade sú dané dôvody, v zmysle ktorých možno konštatovať procesné zavinenie
na zastavení konania.

15. Žalobkyňa sa pokúšala so žalovaným pred podaním žaloby dohodnúť mimosúdne, avšak napriek
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 20.08.2019, a to spôsobom

nadobudnutia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Z. do výlučného vlastníctva žalovaného,
prevzatia záväzku z hypotekárneho úveru žalovaným a výmazu záložného práva k bytu žalobkyne,
žalovaný nereagoval. Žalobkyňa tak dňa 23.09.2020 podala na súd žalobu dôvodne, keďže k
mimosúdnej dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo, pričom nie je možné
pripisovať na vrub žalobkyni, že sa so žalovaným nepokúsila uzavrieť inú mimosúdnu dohodu, na

ktorú by žalovaný reagoval. Na pojednávaní dňa 10.06.2021 strany sporu prejavili záujem uzatvoriť
mimosúdnu dohodu a za týmto účelom bolo odročené pojednávanie. Následne došlo medzi stranami
sporu k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spôsobom a v rozsahu, v akom
žalobkyňa navrhovala zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v predžalobnom návrhu
a v samotnej žalobe. Vzhľadom na uvedené je dôvodné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil

zastavenie konanie, nakoľko mal možnosť uzatvoriť so žalobkyňou dohodu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva pred podaním žaloby, na ktorú nereagoval a žalobkyňa dôvodne podala
žalobu, keď nedošlo k uzavretiu dohody. S uzatvorením mimosúdnej dohody žalovaný súhlasil nakoniec
až po začatí súdneho konania, pričom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa
uskutočnilo rovnakým spôsobom, aký navrhla žalobkyňa pred podaním žaloby a potom aj v žalobnom

návrhu. Žalovaný svojim konaním v podstate uznal dôvodnosť podanej žaloby a súčasne aj navrhovaný
spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Odvolací súd preto pričítal zavinenie na
zastavení konania žalovanému a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
rozsahu 100 %.

16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo
výroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).