Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. november 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/268/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106213380
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1106213380.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov

JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: V. Z., I.. XX.X.XXXX, N.
Q. XX, Š., E.. advokátom JUDr. Jánom Falisom, Záhradnícka 25, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, 2/ R. W., I.. XX.X.XXXX,
Z. B. XXX, o náhradu škody na zdraví vo výške 261.090,50 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 31.05.2019 č.k. 15C/37/2006-435, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom zamietajúcom výroku (vo výroku II.) potvrdzuje.
Odvolanie čo do vyhovujúcemu výroku (výroku I.) sa odmieta.

Žalovaným 1/, 2/ sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 6.086,99 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti
žalobu zamietol; žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%,
štátu priznal voči žalovaným 1/a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, žalovaných 1/ a /2
zaviazal k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Bratislava I súdu súdny
poplatok 365 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca ako vodič motocykla zn.
Honda 600 bol dňa 23.4.2004 účastníkom dopravnej nehody, kedy žalovaná 2/ ako vodička osobného
motorového vozidla zn. Š. XXX S.: G. XXX F. pri prechádzaní obcou Preseľany pri odbočovaní doľava na
miestnu komunikáciu nedala prednosť v jazde protiidúcemu motocyklu, v dôsledku čoho došlo k zrážke,
pri ktorej žalobca utrpel zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia s posunom úlomkov vľavo, zlomeninu
veľkého hrboľa ľavej ramennej kosti, otras mozgu, pomliaždenie mozgu v pravej spánkovej oblasti s

úrazovým opuchom mozgu, zakrvácanie pod tvrdú mozgovú plenu, pomliaždenie ľavej strany tváre,
pomliaždenie lebečného krytu, ochrnutie tvárového nervu vľavo, na základe ktorých sa stal invalidným. K
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou došlo o 50 %.
Žalobca mal v tom čase 35 rokov. V čase nehody, bol žalobca nezamestnaný a 8 rokov už nevykonával
prácu autodopravcu. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu a napokon aj z výpovede žalobcu pred
súdom prvej inštancie vyplynulo, že do roku 1996 bol živnostníkom v autodoprave, v roku 1996 živnosť
ukončil a stal sa nezamestnaným. Následkom úrazu nestratil žalobca schopnosť práce v autodoprave,

nakoľko túto prácu nevykonával už 8 rokov pred nehodou. Domácky pestoval zeleninu a chryzantémy.
Žalobca bol ženatý a mal tri deti. Voľný čas trávil s rodinou, lyžoval, bicykloval, záujmovo hrával tenis,
futbal. Po predmetnom úraze žiadnu z týchto aktivít už vykonávať nemôže. Nemôže vykonávať ani
prácu strážnika. Nehoda zanechala u žalobcu trvalé následky na ľavom oku, ktoré nemôže úplnezavrieť, čo má vplyv na kvalitu spánku, v dôsledku nespavosti je podráždený a nervózny. Žalobca je
obmedzený pri sledovanie televízie, keď námahou oka u neho nastupuje migréna. Následkom nehody
má poškodený sluch a v dôsledku poranenia ľavého predkolenia sa pohybuje pomocou francúzskej

barly. Bolo preukázané, že Okresný súd Topoľčany trestným rozkazom z 1.12.2004 č.k. 1T 135/04-110
žalovanú 2/ uznal vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. Žalovaná
2/ ako prevádzkovateľ motorového vozidla S.: G. XXX F. mala uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným 1/. Z protokolu o
lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi Nemocnice s poliklinikou Topoľčany z 28.4.2004 súd

prvej inštancie zistil, že u žalobcu bolo namerané 0,50 promile alkoholu v krvi. Zo znaleckého posudku
znalca z odboru cestná doprava R.. V. H. zo 17.6.2004 č. IJC-43/2004 vyplýva, že žalobca mohol zrážke
zabrániť, ak by pri zhodne včasnej reakcii vyvolal účinné a bezpečné zabrzdenie, ktorým by sa zastavil
pred úrovňou odbočujúceho vozidla Škoda 105; rýchlosť pohybu motocykla na začiatku reakcie by však
musela byť 42 km/hod., resp. nižšia. Vodič motocykla sa pred nehodou pohyboval rýchlosťou 68 až
72 km/hod. E. R.. O. W. v znaleckom posudku č. 1/2014 zo 6.10.2014 uviedol, že s poukazom na

charakter poškodenia prilby možno konštatovať, že žalobca v čase dopravnej nehody mal na hlave prilbu
a poškodenie prilby nie je takého charakteru, že by bolo možné urobiť záver, že by žalobca v čase
dopravnej nehody mal prilbu umiestnenú na inom mieste, ale nie na hlave. Znalec Doc. Ing. Miroslav
Bauer, CSc. v znaleckom posudku z 10.9.2008 č. 5/2008 uviedol, že 0,50 promile alkoholu v krvi u
žalobcu mohlo spôsobiť jeho zníženú koncentráciu a sústredenosť pri jazde na motocykli, keďže už pri

nižšej koncentrácii bežne dochádza k zhoršeniu priestorového odhadu, pozorované objekty sa zdajú
vzdialenejšie ako v skutočnosti, predlžuje sa reakčný čas, pravdepodobnosť vzniku dopravnej nehody
sa zvyšuje na päťnásobok. Podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Rudolfa Sokola, MPH zo 6.9.2010
č. 5/2010 predmetná dopravná nehoda svojimi dôsledkami ťažko a nenapraviteľne poškodila zdravie
žalobcu, degradovala kvalitu jeho života v pracovnej, spoločenskej a rodinnej oblasti na celý zvyšok

života. Znalec v posudku určil základné bodové ohodnotenie bolestného žalobcu na 601,25 bodov,
ktoré s ohľadom na trvalé následky úrazu zvýšil podľa čl. II. ods.6 písm. b/ a c/ vyhl. č. 32/1965 Zb. o
1/2 na 901,875 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia znalec ohodnotil počtom bodov 860, ktoré
podľa § 6 ods.2 cit. vyhlášky s ohľadom na závažnosť trvalých následkov zvýšil na dvojnásobok, t. j.
na 1.720 bodov. Z lekárskej správy Sociálnej poisťovne pobočka Nitra z 12.9.2011 vyplýva, že žalobca

bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Doplnené lekársky správy a nálezy preukazujú, že žalobca trpí viacerými
pridruženými zdravotnými problémami, ktoré sťažujú spoločenské uplatnenie, nie je z nich však zrejmá
príčinná súvislosť s dopravnou nehodou.

3. Z hľadiska právneho posúdenie predmetnej veci súd prvej inštancie poukázal na ust. §§ 441, 444,
415, 427 ods. 1, 2, Obč. Zák., § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, §6 ods. 1, 2, §7 ods. 1,2,3 vyhlášky č. 32/1965
Zb., §4 ods. 1, 2 písm. a/, §4 ods. 3, §15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vodila. Súd prvej inštancie ozrejmil, že
predmetný nárok na náhradu škody na zdraví je potrebné posudzovať podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.,

keďže k dopravnej nehode došlo dňa 23.04.2004. Poukázal na ust. § 7 ods. 3 vyhlášky, podľa ktorej
v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločného
uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu uvedenú v odseku 1. Predpokladom primeraného zvýšenia
sumyzodpovedajúcejzákladnémupočtubodovzistenéholekáromjevšakexistenciatakýchskutočností,
ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením

za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samo osebe predstavuje náhradu za
preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho
životných a spoločenských potrieb a úloh. Prichádza do úvahy len výnimočne a je potrebné prihliadnuť
na to, či došlo u poškodeného k výraznému obmedzeniu a strate možnosti spoločenského, pracovného,
kultúrneho, športového uplatnenia v porovnaní s obdobím pred vznikom škody. Súd prvej inštancie

ozrejmil, že pri úvahe o možnom zvýšení bolestného je potrebné skúmať, či priebeh liečby a následky
úrazu boli obzvlášť bolestivými, či boli spojené s útrapami pri obdobných zraneniach a z toho vyvodiť, či
sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je finančná
kompenzácia zmenenej kvality života následkom úrazu, v dôsledku ktorého je poškodený obmedzený,
resp. vylúčený z uspokojovania rôznych jeho potrieb oproti stavu pred úrazom (na osobnom, rodinnom,

spoločenskom politickom, kultúrnom, športovom a profesionálnom živote). Posúdenie, či u konkrétneho
poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou súdu, ktorý vychádza jednak
z lekárskeho posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny
poškodenie zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením. Okolnostihodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného, bez
ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského
angažovaniavoblastiachumenia,vedy,športučipolitiky,aleboviedoltzv.bežnýživot.Uprednostňovanie

určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných ako vysoko kultúrne
pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami je nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale,
a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti účastníkov občianskeho konania a
ochrany slabšieho prítomnej osobitne vo veciach pracovných, rodinných a najnovšie vo veciach ochrany
spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.

zn. 2 Cdo 170/2008.

4. Pokiaľ ide o otázku sporného spoluzavinenia žalobcu na dopravnej nehode, súd prvej inštancie
skonštatoval, že k dopravnej nehode došlo v dôsledku porušenia dopravných predpisov žalovanou 2/
(§ 18 ods. 4 zák. č. 315/1996 Z.z.), keď pri odbočovaní doľava nedala prednosť protiidúcemu žalobcovi
jazdiacemu na motocykli. Súčasne mal v konaní preukázané, že rovnako žalobca porušil dopravné

predpisy, keďže v obci išiel rýchlosťou 68 až 72 km/hod., hoci v tom čase bola v obci najvyššia povolená
rýchlosť 60 km/hod., naviac v čase nehody bol žalobca pod vplyvom alkoholu, čo malo vplyv na jeho
reakcie, pričom podľa znaleckého dokazovania nehode mohol zabrániť, ak by včas zabrzdil. Závery
znaleckého posudku Doc. Ing. Miroslava Bauera, CSc. z 10.09.2008 č. 5/2008 vylúčili, aby čerstvé
ovocie alebo továrensky upravený kompót obsahovali alkohol ako sa snažil navodiť žalobca a pokiaľ išlo

o zistené množstvo alkoholu v krvi žalobcu, znalec uviedol, že už 0,50 promile môže spôsobiť zníženú
koncentráciu a sústredenosť kedy bežne dochádza k zhoršeniu priestorového odhadu, pozorované
objekty sa zdajú vzdialenejšie ako v skutočnosti, predlžuje sa reakčný čas, pravdepodobnosť vzniku
dopravnej nehody je až päťnásobná. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že
dôvodom vzniku dopravnej nehody bolo zásadné pochybenie na strane žalovanej 2/ (nedala prednosť

v jazde) a menej zásadných dvoch pochybní na strane žalobcu (prekročil povolenú rýchlosť a mal v
krvi alkohol 0,5 promile) V zmysle uvedeného súd prvej inštancie určil mieru spoluzavinenia žalobcu na
dopravenej nehode podľa § 441 Obč. Zák. na 50 %.

5. Pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného súd prvej inštancie vychádzal zo

znaleckého posudku MUDr. Rudolfa Sokola, MPH zo 06.09.2010 pod č. 5/2010 (č.l. 137), ktorý určil
celkové bodové ohodnotenie bolestného aj so zvýšeniami na 901,875 bodu, pričom pri diagnózach:
10a - zlomenina spánkovej kosti vľavo vo výške 26,25 bodov, 61 - poškodenie labyrintu pri zlomenine
spánkovej kosti vľavo vo výške 35 bodov, 135a - zlomenina veľkého hrboľa ľavej ramennej kosti
bez posunu - 18,75 bodu, 198b - zlomenina predkolenia vľavo liečená operačne - 75b bodu, 224 -

pomliaždenie mozgu - 97,5 bodu, 226 - krvácanie do mozgu - 260 bodu, 232 - poranenia ľavého
tvárového nervu - 97,5 bodu zistil bodové ohodnotenie bolestného na 601,25 bodov, ktoré znalec
podľa čl. II. ods.6 písm. b) a c) vyhlášky č. 32/1965 Zb. s ohľadom na trvalého následky zvýšil
o 1, t.j. na 901,875 bodov. Poranenia žalobcu znalec popísal ako ťažké, život ohrozujúce, najmä
poranenie mozgu s tým, že predmetná dopravná nehoda svojimi dôsledkami ťažko a nenapraviteľne

poškodila zdravie žalobcu, degradovala kvalitu jeho života v pracovnej, spoločenskej a rodinnej oblasti
na celý zvyšok života. Z označeného znaleckého posudku mal súd prvej inštancie ďalej preukázané,
že zranenia žalobcu si vyžiadali práceneschopnosť takmer jeden rok do 05.04.2005, keď po úraze
bol operovaný od 06.05.-18.05.2004 bol hospitalizovaný na chirurgickom oddelení. Dňa 28.04.2004
bola žalobcovi vykonaná osteosyntéza predkolenia zaisteného klincom, 13.05.2004 došlo k regresii

nálezu edému mozgu. stehy v operačnej rane na ľavom predkolení boli extrahované postupne, hojenie
bolo primerané, žalobca však netoleroval sadrovú fixáciu, odmietal barle, z lekárskych správ vyplývalo
konštatovanie netolerancie liečby, na RTG ľavého predkolenia sa ukázala skrutka zlomená vzhľadom na
búrlivý pooperačný priebeh kedy žalobca (aj napriek odporúčaniam lekárov) chodil bez barly, odmietol
chirurgické riešenie - extrakciu osteotického materiálu predkolenia. Z posudku č. 5/2010 podľa súdu

prvej inštancie nevyplývali také odborné závery, s ktorých by sa dalo vyvodiť, že následky úrazu a
priebeh liečby boli pre žalobcu obzvlášť bolestivými. Z tohto dôvodu nebolo možné vyhodnotiť, že v
prípade žalobcu ide o stav hodný osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že
dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť treba vyvodzovať najmä z okolností
vymedzených v bode I ods. 6 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A vyhlášky

č.32/1965 Zb., najmä ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na
primerané zmiernenie ich následkov, súd konštatuje, že v danej veci tieto dôvody nenašiel keď zo
znaleckého posudku nevyplývalo, že by poškodenie na zdraví žalobcu vyžadovalo bolestivejší spôsob
liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie (ak aj nastali bolo preukázané, že pričinením žalobcu, ktorýliečbu odmietal a nedržal sa odporúčaní lekárov), a že by povaha poškodenia na zdraví žalobcu si
vyžiadala ďalší operačný výkon a preto k mimoriadnemu zvýšeniu bolestného nepristúpil.

6. Pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvej
inštancie rovnako vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Rudolfa Sokola, MPH č. X/XXXX, ktorý
v rámci stanovenia bodovej hodnoty určil bodové ohodnotenie SSU na 860 bodov, ktoré podľa § 6
ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. s ohľadom na závažnosť trvalých následkov zvýšil na dvojnásobok,
t.j. na 1.720 bodov. Pri posudzovaní tohto nároku súd prvej inštancie vzal v zreteľ, že žalobca bol

pred úrazom nezamestnaný, vo svojom voľnom čase sa venoval športovým aktivitám a záhradke.
Následky dopravnej nehody zanechali na jeho zdravotnom stave ten dopad, že si nemôže nájsť žiadnu
prácu (poškodenie ľavého oka ktoré sa trvalo nedoviera, zhoršenie sluchu, pohyb zvláda pomocou
francúzskej barly, nespavosť, migrény), pričom predpoklad zlepšenia zdravotného stavu u žalobcu nie
je; nemôže športovať, zle spáva, často sa budí, má obmedzený príjem potravy v dôsledku trvalého
poškodenia jeho ľavého tvárového nervu, trpí psychicky v dôsledku poraneného mozgu ťažkého stupňa,

zo spoločenského hľadiska je znevýhodnený, pretože mu pri jedení vyteká potrava z úst. Po úraze
bol uznaný za invalidného dôchodcu (miera poklesu vykonávať prácu bola určená na 55%), pričom
podľa vyjadrenia znalca nie je schopný vykonávať namáhavejšiu fyzickú aktivitu a je znevýhodnený
zo spoločenského hľadiska, nemožnosť úplne zavrieť oko, čo mu znemožňuje plnohodnotne spať, je
podráždený a psychicky labilný, tento stav znalec vyhodnotil ako trvalý preto ho súd prvej inštancie

vyhodnotil ako hodný osobitného zreteľa. V otázke primeranosti zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, zohľadniac už vyslovený právny názor súdu druhej inštancie, podľa ktorého nie je namieste
zvýšenie SSU vo vzťahu k sťaženiu žalobcovho pracovného uplatnenia, nakoľko toho sa dobrovoľne
8 rokov pred nehodou vzdal, dospel súd prvej inštancie k záveru, že 10 - násobné zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia je primerané. Zohľadnil pritom, že žalobcovi sa v dôsledku poškodenia

zdravia následkom dopravnej nehody jeho uplatnenie v ostatných životných sférach života podstatne
zúžili (z dôvodu trvalého stredne ťažkého poškodenia sluchu a traumatickej poruchy tvárového nervu
ťažkého stupňa) a stal sa invalidným v rozsahu 55 %, na druhej strane nie je odkázaný na starostlivosť
tretej osoby a jeho vylúčenie z ostatných životných sfér je čiastočné (spoločenský život, rekreačný
šport, práca v záhrade, atď.), následkom nehody nie je z rodinného a spoločenského života vyradený

v mimoriadnom rozsahu a jeho možnosti uplatnenia v týchto sférach plne nezanikli. S poukazom na
uvedené súd prvej inštancie určil mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu
nasledovne: 860 bodov x 60 Sk x 10 (mimoriadne zvýšenie) - 50% (zavinenie žalobcu)/ 30,126 =
8.564,03eur.Odtejto sumyboloodpočítanéplneniežalovaného1/vovýške2.480,04eur,tedavýsledná
priznaná suma titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia činí 6.083,99 eur.

7. Zohľadniac vyššie uvedené závery súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti nárok na mimoriadne
zvýšenie SSÚ, ako aj nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného v druhom výroku napadnutého
rozsudku zamietol.

8. O trovách konania medzi stranami sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa a § 262 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.. Ozrejmil, že žalobca síce nebol v konaní plne úspešný,
avšak jeho nárok sa odvíjal od voľnej úvahy súdu a znaleckého posudku, z čoho vyplýva jeho úspech
v plnom rozsahu. Z uvedeného dôvodu priznal žalobcovi voči žalovaným 1/,2/ nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

9. Pokiaľ išlo o trovy štátu, súd prvej inštancie ozrejmil, že uznesením z 08.09.2009 pod č.k.
15C/37/2006-103 priznal znalcovi odmenu vo výške 179,25 eur, pričom zo štátnych finančných
prostriedkov bolo vyplatená sumy 46,47 eur a uznesením z 13.05.2011 pod č.k. 15C 37/2006-182
bola znalcovi z rovnakého zdroja vyplatená suma 517,92 Eur. Vo veci ďalšieho znaleckého dokazovania

uznesením z 30.03.2015 pod č.k. 15C/37/2006-350 priznal znalcovi odmenu vo výške 157,96 eur z toho
7,96 eur bolo vyplatených zo štátnych finančných prostriedkov. Zároveň uznesením z 30.10.2014 pod
č.k. 15C/37/2006-331 bolo priznané svedočné Q.L. O. vo výške 11,50 eur a J. O. vo výške 11,50 eur,
ktoré bolo rovnako vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu, odkazujúc na
čl. 4 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. priznal štátu nárok na náhradu trov

konania voči neúspešným žalovaným v rozsahu 100%.

10. O výške náhrady trov konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).11. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd prvej inštancie podľa § 4 ods. 2 písm. ch/ zák.
č. 71/1992 Zb. a zohľadniac, že žalobca bola od súdneho poplatku oslobodený, zaviazal neúspešných

žalovaných na jeho zaplatenie vo výške 6% z priznanej sumy (podľa sadzobníka súdnych poplatkov
položky 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb.).

12. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním I. (vyhovujúci) a II. (zamietajúci)
výrok. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu

vyhovie. Dôvodil, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného
nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď ustálil, že nebolo možné s poukazom na odborné medicínske
závery znalca dospieť k záverom, že následky úrazu a priebeh liečby boli pre žalobcu obzvlášť
bolestivými a preto jeho stav nie je možné uzavrieť ako stav hodný osobitného zreteľa. Podľa odvolateľa
znalec MUDr. Sokol v znaleckom posudku Č.. X/XXXX skonštatoval, že poranenia žalobcu sú ťažké,
život ohrozujúce, najmä pokiaľ ide o poranenie mozgu; že následky úrazu a priebeh liečby boli pre

žalobcu obzvlášť bolestivými a preto jeho stav je možné uzavrieť ako stav hodný osobitného zreteľa. Z
tohto dôvodu ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané
zmiernenie ich následkov. Poškodenia na zdraví žalobcu si vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia a
pri liečení nastali komplikácie, zranenia žalobcu si vyžiadali práceneschopnosť takmer jeden rok do
5.4.2005, hneď po úraze bol operovaný, od 6.5.2004 do 18.5.2004 hospitalizovaný; dňa 13.05.2004

došlo k regresii nálezu edému mozgu. Na základe takto nesprávne ustáleného skutkového stavu súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného, nakoľko podľa
§7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za SSU primerane zvýšiť, a to aj nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Žalobca ďalej
dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo vymedzil a následne nesprávne právne posúdil aj

zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď má za to, že v jeho prípade bolo dané aj mimoriadne
zvýšenie vo vzťahu k pracovnému uplatneniu. V tejto súvislosti zastal názor, že je nepodstatné, či sa
8 rokov pred nehodou dobrovoľne vzdal svojho pracovného uplatnenia, nakoľko je podstatné, či takúto
možnosť pracovať mal aj v dôsledku zranení spôsobených úrazom. Následky dopravnej nehody majú
na zdravotný stav žalobcu taký dopad, že si nemôže nájsť žiadnu prácu, pričom predpoklad zlepšenia

zdravotného stavu u žalobcu nie je. Po úraze bol žalobca uznaný za invalidného dôchodcu, pričom
podľa vyjadrenia znalca nie je schopný viac vykonávať namáhavejšiu fyzickú aktivitu a je znevýhodnený
aj zo spoločenského hľadiska, nemožnosť úplne zavrieť oko mu znemožňuje plnohodnotne spať, je
podráždený a psychicky labilný.

13. Žalovaná 1/ vo vyjadreniu k odvolaniu navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu bolestného,
žalovaná1/uviedla,žežalobcažiadnymspôsobomnepreukázal,žebymuvsúvislostisliečbouprekonal
mučivé stavy alebo neznesiteľné utrpenie. Takáto okolnosť nevyplýva ani zo záverov znaleckého
posudku MUDr. Sokola č. X/XXXX, ktorý v ňom uvádza, že jednotlivé položky za vytrpenú bolesť

navýšil o polovicu vzhľadom na trvalé následky s nimi spojené, nie s ohľadom na výnimočne mučivo
bolesti. Žalovaná dodala, že nemá námietky voči záveru, že žalobca následkom nehody utrpel vážne
poranenia, táto skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom na mimoriadne zvýšenie bolestného, pokiaľ nie
je preukázané, žalobca trpel intenzívnejšími bolesťami v porovnaní s pacientom s obdobným zranením.
Má za to, že závažnosť poškodenia na zdraví, vrátane náročnosti použitej liečby, sú už zohľadnené v

základnom bodovom hodnotení, vrátane náročnosti použitej liečby. K otázke mimoriadneho zvýšenia
odškodnenia za SSU sa žalovaná 1/ vyjadrila tak, že súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý
zvýšil toto odškodnenie na 10 - násobok, a ktorý svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil.
Akcentovala, trvalé následky žalobcu ho však nevylučujú na vykonávanie bežných domácich prác, či
práce v záhrade, žalobca nie je odkázaný na starostlivosť inej osoby pri bežnom pohybe, v obliekaní,

hygiene, či stravovaní. Následky zranení ho nevylučujú ani z rodinného, osobného, či spoločenského
života, môže sa, aj keď obmedzene, zúčastňovať všetkých oblastí života. K námietke žalobcu, že v jeho
prípadejepotrebnéprihliadaťajnasťaženiejehospoločenskéhouplatneniavovzťahukpracovnejsfére,
žalovaná 1/ opätovne zdôraznila, že žalobca bol od roku 1996 dobrovoľne nezamestnaný. Žalovaná
záverom svojho vyjadrenia uviedla, že priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za SSU nad limit

stanovený v §7 ods. 2 vyhlášky je prípustné len vo vzťahu k tým aktivitám, ktoré poškodený vykonával
aj pred úrazom. Pre úspech v spore totiž musí preukázať, že v dôsledku úrazu je výrazne obmedzený
alebovylúčenýzčinnostívykonávanýchpredúrazom.Mázato,žemimoriadnezvýšenieodškodneniaza
SSU by sa vo vzťahu k pracovnému uplatneniu použilo len vtedy, ak by bol žalobca následkom nehodytrvale vyradený. Nakoľko bolo nesporné, že žalobca sa 8 rokov pred nehodou dobrovoľne vzdal výkonu
živnostenskej činnosti a bol dlhodobo nezamestnaný, ním uplatnený nárok na mimoriadne zvýšeniu SSU
vo vzťahu k pracovnému uplatneniu nie je dôvodný.

14. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

15. Žalovaní 1/,2/ odvolanie voči vyhovujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie nepodali.

16. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd konštatuje správnosť jeho nosných
dôvodov, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17. K odvolacej argumentácii žalobcu vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu bolestného odvolací

súd uvádza, že pri ohodnocovaní bolestného v jeho prípade nebola posudzujúcimi subjektmi plne
využitá možnosť navýšiť odškodnenie za bolesť na dvojnásobok základnej sadzby (túto navýšili o
1/2), pretože nezistili splnenie zákonných podmienok podľa Prílohy A k vyhláške č. 32/1965 Zb. ods.
7 (cit. „pri súbehu dôvodov pre zvýšenie podľa ods. 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac
na dvojnásobok základnej sadzby“). Potom nemožno súhlasiť s odvolateľom, že v jeho prípade bolo

namieste mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť rozhodnutím súdu podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
aj nad sumu stanovenú vo vyhláške. Naviac, komplikácie žalobcu pri liečbe boli spôsobené aj jeho
vlastným negatívnym prístupom, netolerovaním lekárskych odporúčaní, čo rovnako vyplýva zo záverov
znaleckého posudku opierajúcich sa o zdravotnú dokumentáciu žalobcu.

18. Pokiaľ ide o otázku mimoriadneho zvýšenia SSÚ, tu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje
s dôkladným a presvedčivým zdôvodnením mimoriadneho navýšenia na 10-násobok súdom prvej
inštancie. Na zdôraznenie správnosti tejto časti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že
odškodnenie za SSÚ má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé
dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských

potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto
potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a
rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca
priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti
ďalšieho sebavzdelávania. Predpokladom primeraného zvýšenia odškodnenia stanoveného na základe

bodového ohodnotenia v lekárskom posudku je existencia výnimočných skutočností, ktoré umožňujú
záver, že najmä vzhľadom na uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, napríklad pri
uspokojovaní jeho životných a spoločenských potrieb, vrátane výkonu doterajšieho povolania alebo
prípravy na povolanie, ďalšieho vzdelávania a možnosti uplatniť sa v živote rodinnom, politickom,
kultúrnom a športovom, aj s ohľadom na vek poškodeného v čase vzniku škody na zdraví a na

jeho predpokladané uplatnenie v živote, nemožno obmedzenia poškodeného vyjadriť len základným
odškodnením za SSÚ. Podľa ustálenej súdnej praxe (keďže vyhl. č. 32/1965 Zb. neobsahuje rozsah
odškodnenia SSU) predpokladom mimoriadneho zvýšenia SSU je existencie takých skutočností, ktoré
umožňujú vyvodiť záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením
SSU, ktoré samo o sebe už predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné

úkony poškodeného a pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb. Primerané odškodnenie
v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. prichádza do úvahy len výnimočne v prípadoch hodných
osobitného zreteľa. Priznanie mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
vyžaduje preukázanie existencie dôvodov hodných mimoriadneho zreteľa, pričom obmedzenia v
bežnom živote sú zahrnutú už v základnom bodovom hodnotí každej jednotlivej položky. Žalobca mal v

čase nehody 35 rokov, bol ženatý a mal 3 deti, rekreačne sa venoval futbalu, lyžovaniu a zúčastňoval
sa na spoločenských akciách ( plesy, zábavy ). Po nehode - bezprostredne po operácii, teda ešte počas
liečby nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý ukončil až dňa 27.4.2007 (neobstojí preto záver
znalca MUDr. Sokola, že žalobca bol následkom nehody rok práceneschopný, poznámka odvolacieho
súdu). Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu a napokon aj z výpovede žalobcu pred súdom prvej

inštancie vyplynulo, že do roku 1996 bol živnostníkom v autodoprave, v roku 1996 živnosť ukončil a
stal sa nezamestnaným. Domácky pestoval zeleninu a chryzantémy. V čase nehody už 8 rokov prácu
autodopravcu nevykonával a bol dobrovoľne nezamestnaným. Z uvedeného dôvodu preto nie je nebolo
namieste priznať žalobcovi mimoriadne zvýšenie SSU vo vzťahu k sťaženiu jeho pracovného uplatnenia,pretože tohto sa dobrovoľne 8 rokov pred nehodou vzdal. Hoci sa žalobcovi v dôsledku poškodenia
zdravia následkom dopravnej nehody jeho uplatnenie v ostatných sférach života podstatne zúžili (z
dôvodu trvalého stredne ťažkého poškodenia sluchu a traumatickej poruchy tvárového nervu ťažkého

stupňa) a stal sa invalidným v rozsahu 55 %, nie je odkázaný na starostlivosť tretej osoby. Žalobca nie
je následkom nehody z rodinného a spoločenského života vyradený v mimoriadnom rozsahu a jeho
možnosti uplatnenia v týchto sférach plne nezanikli. Súd prvej inštancie všetky tieto skutočnosti riadne
vyhodnotil a vzal do úvahy a preto jeho záver, že v prípade žalobcu je namieste 10 násobné navýšenie
SSÚ aj odvolací súd považuje za správny.

19. Pokiaľ ide správne vyriešenie otázky miery spoluzavinenia žalobcu na dopravnej nehode súdom
prvej inštancie (50%), túto okolnosť odvolací súd, vzhľadom na absenciu odvolacej argumentácie,
nemohol v odvolacom konaní posudzovať.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom

výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý
vyhovujúci výrok, v tejto časti bolo potrebné odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. b/ v spojení s § 359
C.s.p. odmietnuť ako subjektívne neprípustné. Vyhovujúcim výrokom totiž odvolateľovi nebola spôsobná
žiadna ujma.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Nakoľko plne procesne úspešným žalovaným 1/,2/ trovy odvolacieho
konanianevznikli,odvolacísúdim,zohľadniacnajmäzásaduprocesnejekonomiky,nároknaichnáhradu
nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).