Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221206212
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1221206212.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcov: X/ I. Y., T.. XX.X.XXXX, H. I. X. XX, C., X/
I.Y.,T..XX.X.XXXX,H.I.X.XX,C.,obochzastúpených:JUDr.RomanHojers.r.o.advokátskakancelária,
IČO: 50 708 953, so sídlom: Šustekova 51, Bratislava, proti žalovanému: Realitný & Investorský fond,
a.s., IČO: 53 024 486, so sídlom Stropkovská 3, Bratislava, zastúpenému: AGM partners s. r. o., IČO: 47

258 586, so sídlom Hlavné námestie č. 3, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy, zrušenie notárskej
zápisnice a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 04. januára 2022, č.k. 14C/93/2021-84, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému
zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, ako aj ďalších súvisiacich práv k nehnuteľnostiam vedeným na
Liste vlastníctva č. XXXX pre B. C., B. C., Y. Ú. C.. D. Č. Z. W. D. Z. C. Č. XXXX/X B. D. XXX I., S. C.
F. C. Z. T.; C. Č. XXXX/X B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T.; C. Č. XXXX/X B. D.I. XXX I., S. C. F. C. Z. T.;
C. Č. XXXX/X B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T.; C. Č. XXXX/X B. D. XX I., S. C. F. C. Z. T.S.; C. Č. XXXX/
X B. D. X I., S. C. F. C. Z. T.; C. Č. XXXX/X B. D. XXX I., S. C. F.; C. Č. XXXX/X B. D. XXX I., S. C.

U.Ý. U. C.. D. Č. Z. W. D. Z. G., G. Č. XXXX na C. Č.. XXXX/X, popis stavby rodinný dom a súpisné
číslo XXXX na C. XXXX/X, popis stavby mäsiarska výroba. V časti B LV vedený ako vlastník Realitný &
Investorský fond, a.s., Stropkovská 3, Bratislava, PSČ 82103, SK, IČO: 53024486 v spoluvlastníckom
podiele 1/1. V časti C LV bez zápisu. (všetky uvedené nehnuteľnosti ďalej spolu len ako ,,nehnuteľnosti"),
a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
II pod značkou 14C/93/2021. Zároveň žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcom plnohodnotné

bývanie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II pod značkou 14C/93/2021. V prvom rade poukázal na to, že žalobcovia sa vo veci samej
proti žalovanému domáhajú určenia neplatnosti zmluvy a zrušenia notárskej zápisnice, na základe
ktorých previedli na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania.
Následne prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia opísal obsah žaloby vo veci samej,
ktorý obsahuje opis rozhodujúcich skutočností totožný s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia

a sumarizoval listinné dôkazy predložené žalobcami. Zároveň odcitoval ustanovenia § 324 ods. 1 C.s.p.
a nasledujúce, upravujúce inštitút neodkladného opatrenia, pričom zhrnul aj právne závery, ktoré vo
všeobecnosti z týchto ustanovení vyplývajú, a to najmä pokiaľ ide o základné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Napokon prvoinštančný súd už len konštatoval, že z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ako aj z návrhu vo veci samej a predložených listín mal za to, že žalobcovia
v dostatočne preukázateľnej miere osvedčili dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, pričom

zdôraznil,ženeodkladnéopatrenievtomtoprípadeslúžiibanadočasnúúpravupomerovdorozhodnutia
vo veci samej.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal
napadnutéuznesenievcelomrozsahuzmeniťanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietnuť.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem
námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia žalovaný namieta najmä to, že v danej
veci neboli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že žalobcovia
nielenže neosvedčili, ale dokonca ani netvrdili okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne
upraviť pomery strán, keď i sám súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia bol totožný so žalobou veci samej. Namietal tiež, že formulácia
výroku nariadeného neodkladného opatrenia, podľa ktorého je povinný zdržať sa výkonu vlastníckeho
práva ako aj ďalších súvisiacich práv k predmetným nehnuteľnostiam, je nesprávna a neprimeraná
k jeho právnemu postaveniu. Z uvedenej formulácie je totiž zakázané vlastníkovi nehnuteľnosti aj
vstupovať do nehnuteľnosti, zabezpečovať jej údržbu alebo platiť daň a plnenie akýchkoľvek povinností,
ktoré sa viažu k jeho vlastníckemu právu. Naviac, rozsah obmedzenia vlastníckeho práva v uvedenom

znení nie je dostatočne určitý ani primeraný k zabezpečeniu právneho postavenia žalobcov, pričom
nie je zrejmé, akých oprávnení súvisiacich s vlastníckym právom sa má zdržať, ani aké povinnosti
má plniť. V danom prípade nie je splnená ani podmienka primeranosti zásahu do právnych vzťahov
strán. Nie je zrejmé ani to, aké konanie v danom prípade odôvodňuje potrebu bezodkladne upraviť
pomery účastníkov právnych vzťahov, aké jeho konanie predstavuje hrozbu. Vyjadril sa tiež ku skutkovej

stránke veci a k tvrdeniam žalobcov a opísal priebeh skutkových udalostí, pričom konanie žalobcov
označil za tendenčné a účelové v snahe zabezpečiť si bezodplatné bývanie, bez hradenia nájmu, či
akýchkoľvek poplatkov, nakoľko žalobcovia aktuálne užívajú nehnuteľnosť bez úhrady akýchkoľvek
poplatkov. Namietal tiež, že nie je zrejmé, z akého dôvodu je vo výroku II uznesenia zaviazaný
na to, aby umožnil žalobcom plnohodnotne bývať v nehnuteľnosti bez toho, aby mali voči nemu

povinnosť hradiť nájomné alebo protihodnotu za užívanie nehnuteľnosti. Podľa žalovaného nariadené
neodkladné opatrenie nie je legitímne, nakoľko neboli naplnené podmienky na jeho nariadenie, nebolo
zdôvodnené, aké okolnosti osvedčujú, že je tu potreba bezodkladnej úpravy (hrozba), teda súdny
zásah do právneho vzťahu strán a predmetné neodkladné opatrenie nezodpovedá zásade primeranosti
zásahu do právnych vzťahov strán, keď právne účinky neodkladného opatrenia ho obmedzujú v rámci

dispozície s nehnuteľnosťami neprimeraným spôsobom, nakoľko jeho ujma vznikajúca v dôsledku
súdom nariadeného neodkladného opatrenia je zjavne neprimeraná výhode, ktorú žalobcovia získajú.
Nakoľko mu nie sú známe okolnosti, ktoré by odôvodnili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán
uložením povinnosti zdržať sa výkonu vlastníckeho práva, ďalších súvisiacich práv k nehnuteľnostiam
ako aj neodkladným opatrením spojeným s povinnosťou umožniť žalobcom plnohodnotné bývanie,

žiadal podanému odvolaniu vyhovieť.
3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázali na to, že pokiaľ žalovaný v odvolaní
namieta, že neosvedčili okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť pomery strán,
v tomto prípade ide o ochranu ich práva na bývanie, ktoré bolo bezprostredne ohrozované konaním
žalovaného, ktorý ich opakovane vyzýval na opustenie predmetných nehnuteľností a ktorý im oznámil,

že v prípade, ak predmetné nehnuteľnosti bezodkladne nevypracú, tieto odpredá ďalším osobám. Bolo
teda bezprostredne ohrozené ich právo na bývanie, ktoré je jedným zo základných práv človeka a z
toho dôvodu je oprávnená aj ochrana tohto práva konajúcim súdom. K správnosti výroku napadnutého
uznesenia uviedli, že výrok je podľa ich názoru formulovaný správne, nakoľko žalovaný má jednoznačne
byťzaviazaný,abysazdržalvýkonuvlastníckehoprávaakocelku.Akbysatotižmalzákazdisponovania

s predmetnými nehnuteľnosťami vymedziť menej všeobecne, vzniklo by nebezpečenstvo, že nebudú
pokryté všetky eventuality jeho konania, ktoré by mohli nastať a žalovaný by to využil na obmedzenie ich
práva na bývanie, a to práve prostredníctvom takej eventuality, ktorá by nebola vymedzená vo výroku
súdu. K napadnutému nedostatku odôvodnenia výroku súdu poukázali na to, že nakoľko ide o ochranu
ich základného práva na bývanie, nie je potrebné neodkladné opatrenie vyčerpávajúcim spôsobom

odôvodniť, nakoľko vyčerpávajúce odôvodnenie bude súčasťou rozsudku, ktorý bude vydaný konajúcim
súdom vo veci samej. Zopakovali tiež základné tvrdenia uvedené v žalobnom návrhu, podľa ktorých je
predmetná zmluva pre nich od počiatku veľmi nevýhodná, bola uzatvorená za nápadne nevýhodných
podmienok, žalovaný ako kupujúci zneužil ich núdzu, kedy museli urgentne vyplatiť veriteľovi finančnú
pôžičku, a preto odpredali predmetné nehnuteľnosti žalovanému hlboko pod ich reálnu trhovú cenu,

pričom žalovaný využil pri uzatváraní zmluvy ich tieseň, a preto bol ich prejav vôle, vedúci k uzatvoreniu
zmluvy, ex tunc neplatný. Opätovne tiež zdôraznili, že zo strany žalovaného išlo o výkon jeho obchodnej
činnosti, hoci nikdy nemal, ani nemá v predmetoch činnosti poskytovanie pôžičiek, ani faktoring a
forfaiting. Napokon zdôraznili, že ich žalobný návrh určite nie je účelový, ani špekulatívny.4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §
378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.
5. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2, písm. c), d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
10. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že
vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel

inštitútu neodkladného opatrenia; ako ich možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k predmetným
ustanoveniam;možnozároveňdospieťkzáveru,žeprerozhodnutieonariadeníneodkladnéhoopatrenia
síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno
vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do
tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.

11. Vychádzajúc z tvrdení žalobcov a nimi doposiaľ predložených listín, ktoré sú obsahom spisu,
dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že tvrdenia žalobcov prezentované v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v spojitosti s tvrdeniami v žalobe vo veci samej a
doposiaľ predloženými listinami celkom jednoznačne nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia
neumožňujú, a to z viacerých dôvodov.

12. V prvom rade treba poukázať na to, že už samotný žalobcami navrhovaný výrok neodkladného
opatrenia, a to v oboch jeho častiach, ktorým je súd v tomto prípade viazaný, vylučuje vyhovenie
podanému návrhu, a to z dôvodu, že tak, ako bol formulovaný, spôsobuje jeho materiálnu
nevykonateľnosť. Ani z jedného z navrhovaných výrokov neodkladného opatrenia totiž nie je možné
zistiť konkrétny obsah uloženého obmedzenia práv žalovaného. Nie je zrejmé, akého konkrétneho

konania sa má žalovaný zdržať v rámci výkonu niektorého z jednotlivých práv vlastníka (§ 123 OZ),
pričom je celkom nepochybné, že uloženie povinnosti "zdržať sa vlastníckeho práva" možné nie je.
Rovnako nie je zrejmé, aký ma byť vlastne obsah povinnosti uloženej ako povinnosť "umožniť žalobcom
plnohodnotné bývanie" (o.i. čo konkrétne má žalovaný vykonať, čoho sa má zdržať, no tiež nie je zrejmé
aký je význam termínu "plnohodnotné", aký rozsah služieb nevyhnutných na plnohodnotné bývanie mali

žalobcovia na mysli, pričom zostáva otázne i to, či odplatne alebo bezodplatne). Uvedené nedostatky
výroku napadnutého uznesenia potom dôvodne súdu prvej inštancie vytýka aj žalovaný v podanom
odvolaní.
13. Pokiaľžalobcoviavovyjadreníkodvolaniupoukazujúnato,ževýrokjepodľaichnázoruformulovaný
správne, nakoľko žalovaný má jednoznačne byť zaviazaný, aby sa zdržal výkonu vlastníckeho práva ako

celku, čo je opodstatnené tým, že ak by zákaz disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami vymedziť
menej všeobecne, vzniklo by nebezpečenstvo, že nebudú pokryté všetky eventuality jeho konania, ktoré
by mohli nastať a žalovaný by to využil na obmedzenie ich práva na bývanie, a to práve prostredníctvom
takej eventuality, ktorá by nebola vymedzená vo výroku súdu, odvolací súd dáva do pozornosti, že
nie je možné zdržať sa výkonu vlastníckeho práva ako takého (vo všeobecnosti), avšak iba výkonu

niektorého z práv, na ktorých výkon je vlastník v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka, oprávnený;
naviac iba riadne špecifikovaného. Osobitne sa pritom žiada v tejto súvislosti zdôrazniť, že hoci súd v
zásade nie je vždy bezvýhradne viazaný textom navrhovaného rozhodnutia, nie je možné text svojvoľne
upravovať tak, že vo výsledku nezodpovedá obsahu návrhu. To platí aj v danej veci, keď z návrhu nie
je zrejmé, aké konkrétne obmedzenie či povinnosť majú byť vlastne žalovanému uložené, a preto nie je

možné špecifikáciu takéhoto obmedzenia upresniť ani doplniť vo výroku požadovaného neodkladného
opatrenia.
14. Na vyššie uvedené nadväzuje aj otázka primeranosti navrhovaného neodkladného obmedzenia,
pričom v tomto smere žalovaný v odvolaní opodstatnene namieta, že nariadenie neodkladnéhoopatrenia, ktorého cieľom je v tomto prípade zjavne zamedziť výkonu všetkých práv žalovaného
ako vlastníka predmetných nehnuteľností vyplývajúcich z ust. § 123 Občianskeho zákonníka, teda
vrátane akéhokoľvek prístupu k nehnuteľnostiam, ich údržby, opráv, či iných činností nevyhnutných pre

zachovanieichpodstaty,jenepochybnecelkomneprimerané.Vzhľadomnachýbajúcetvrdeniažalobcov
(žalobcovia dokonca netvrdia ani len to, že v nehnuteľnostiach bývajú) sa možno len domnievať, že
účelom neodkladného opatrenia má byť ochrana ich bývania v daných nehnuteľnostiach. Ak však
mala byť účelom ochrana bývania, je nepochybné, že na poskytnutie takejto ochrany by zďaleka
nebolo nevyhnutné žalovaného obmedziť vo výkone všetkých práv vlastníka. Uvedená skutočnosť

potom rovnako predstavuje prekážku, ktorá v danej veci bráni nariadeniu navrhovaného neodkladného
opatrenia.
15. V neposlednom rade poukazuje odvolací súd na to, že žalovaný v podanom odvolaní dôvodne
namieta i to, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len neuvádzajú žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhovenie tomuto návrhu. Neodkladné opatrenie totiž nemožno
nariadiť na základe tvrdení uvedených v žalobe vo veci samej. Pokiaľ v súvislosti s osvedčením

skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu
poukazujú na to, že ich právo na bývanie bolo bezprostredne ohrozované konaním žalovaného, ktorý
ich opakovane vyzýval na opustenie predmetných nehnuteľností a ktorý im oznámil že v prípade ak
predmetné nehnuteľnosti bezodkladne nevypracú, tieto odpredá ďalším osobám, odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že prvýkrát žalobcovia tvrdenia o takomto konaní žalovaného uvádzajú až vo

vyjadrení k odvolaniu, keď v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o tom nebola ani zmienka
a žalobcovia splnenie predpokladov pre vyhovenie ich návrhu odôvodnili len tým, že nie je vylúčené,
že žalovaný podá návrh na exekúciu na ich nútené vysťahovanie exekútorom. Uvedené potom rovnako
predstavuje prekážku pre vyhovenie návrhu, keď neodkladné opatrenie nemožno nariadiť na základe
skutočností, ktoré navrhovateľ ničím neosvedčil, dokonca ani len netvrdil. Ak by však aj boli túto

skutočnosť navrhovatelia tvrdili v návrhu, možnosť takéhoto konania žalovaného ničím neosvedčili.
16. Napokon pre úplnosť poukazuje odvolací súd aj na to, že celkom opodstatnene žalovaný v odvolaní
súdu prvej inštancie vytýka nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia. Predmetné uznesenie
totiž skutočné vecné odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia prakticky neobsahuje, keď okrem
zhrnutia obsahu návrhu a citácie právnych noriem obsahuje už iba všeobecné konštatovanie o splnení

predpokladov, avšak bez uvedenia čo i len náznaku konkrétnych dôvodov a úvah, na základe ktorých
súd k tomuto záveru dospel.
17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd, keď na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie z viacerých dôvodov nie je možné vyhovieť, napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p zmenil a tento návrh zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie spolu s rozhodnutím vo veci samej.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrokodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).