Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. január 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615203753
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7615203753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne U. Y., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX,
zastúpenej Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, IČO:
50663160, proti žalovanému H. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, t.č. bytom W. K. B., E. S. X,
zastúpenému Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová Ves, M. Gorkého 8, IČO:
47233419, o zaplatenie bolestného, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 16C/62/2015-211 z 3.11.2020
Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania strán, ako aj

Slovenskej republiky.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 446,70
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 15.9.2015 do zaplatenia a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 80,02%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku a taktiež

žalobkyňu zaviazal zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách štátu
v rozsahu 90,01%, keď o výške náhrady tiež bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves
samostatným uznesením a napokon žalovaného zaviazal zaplatiť Slovenskej republike náhradu trov
konania, spočívajúcich v náhrade trov štátu v rozsahu 9,99%, pričom o výške tejto náhrady bude tiež
rozhodnuté okresným súdom samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa pôvodne od žalovaného domáhala zaplatenia bolestného

vo výške 1.998,00 eur, čo odôvodnila tým, že žalovaný bol uznaný rozsudkom Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 3T/90/2012-344 zo dňa 9.7.2013 vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby kvôli tomu, že od presne nezisteného dňa roku 2010 do 26.12.2011 svoju manželku - žalobkyňu
v období do 16.11.2010 nepravidelne fyzicky napádal tak, že ju bil dlaňou alebo päsťou najmä po
tvári, kopal do nej, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej zbitím a zabitím, pľuval jej do tváre, čím ju
ponižoval a tiež v období od 16.11.2010 do 26.12.2011 nepravidelne jej vulgárne nadával a pľuval jej
do tváre, čím ju ponižoval a vyhrážal sa jej zbitím a zabitím, keď v presne nezistený deň v roku 2010

jej úderom do tváre vyrazil zubnú náhradu jedného zuba, dňa 10.8.2010 ju počas bitia najmenej trikrát
udrel hlavou o stenu, dňa 11.11.2010 ju bil rukami po tvári a sotil ju dozadu tak, že spadla a udrela
si hlavu o roh postele, čím jej spôsobil otras mozgu 1. stupňa a bolesti hlavy po poruche vedomia,
že dňa 24.12.2011 jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej a udrel ju do tváre v oblasti pravého uchatak intenzívne, že jej vyrazil zubnú náhradu jedného zuba a naposledy jej hrubo a vulgárne nadával
a ponižoval ju dňa 25.12.2011, v dôsledku ktorých konaní došlo u nej aj k psychickým zmenám a to
k ambivalencii k manželovi, depresii a neurotickým znakom, stavom úzkosti a strachu, čo sú príznaky

týranej osoby, pričom Krajský súd v Košiciach rozhodujúci o odvolaní rozsudkom č.k. 8To/137/2013-381
zo dňa 17.3.2014 zrušil rozsudok prvoinštančného súdu len v časti trestu a uložil trest miernejší a
rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9.7.2013 tak ostalo v časti viny žalovaného
právoplatné a žalobkyni konaním žalovaného vznikla škoda na zdraví vo forme uplatneného bolestného.
Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý poukázal na to, že v trestnom konaní nebolo rozhodnuté o

škode na zdraví žalobkyne, keďže existovali pochybnosti, či medzi spôsobenou škodou a jeho konaním
existovala príčinná súvislosť, keď navyše znalecký posudok MUDr. Zeleným bol vypracovaný veľmi
zjednodušene a v civilnom konaní je nutné ho posudzovať len ako listinný dôkaz. Uviedol, že podaním
zo dňa 13.9.2018 doručeným mu 14.9.2018 žalobkyňa rozšírila žalobu a navrhla zaviazať žalovaného
zaplatiť jej sumu 4.469,45 eur s príslušenstvom a to s poukazom na závery znaleckého posudku
č. 14/2018, vypracovaného MUDr. H., v ktorom tento konštatoval vznik škody na zdraví v uvedenej

výške, kvôli čomu uznesením zo dňa 18.9.2018 bola pripustená zmena žaloby. Poukázal na to, že
žalovaný po úprave petitu vzniesol námietku premlčania. Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 3T/90/2012-344 zo dňa 9.7.2013 mu vyplynulo, že žalovaný bol uznaný vinným zo zločinu
týrania blízkej a zverenej osoby - žalobkyne a to za skutky špecifikované v žalobe. Tento rozsudok
čo do viny nadobudol právoplatnosť a žalobkyňa ním bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na

občianske súdne konanie a toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 17.3.2014. Poukázal tiež na
zistenia vyplývajúce z odôvodnenia trestného rozsudku, pre ktoré do výroku odsudzujúceho rozhodnutia
neboli pojaté fyzické útoky zo dňa 10.8.2010 pre pochybnosti, či predmetné zranenia žalobkyni skutočne
spôsobil žalovaný a na to, že Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. 8To/137/2013 zo dňa 17.3.2014
prvoinštančné rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves vo výroku o vine potvrdil a odobril aj

postup súdu, ktorý poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie
pre pretrvávajúce pochybnosti. Upozornil, že trestný súd do výroku svojho rozhodnutia vo vzťahu k
útokom zo dňa 10.8.2010 do skutkovej vety zahrnul len konanie žalovaného, ktoré malo spočívať
v tom, že žalobkyňu počas bitia najmenej trikrát udrel hlavou o stenu. Citoval ďalej vybrané časti
výpovede žalobkyne a porovnával ich s odôvodnením rozsudku vydaným v trestnom konaní. Citoval

aj vybrané časti z prepúšťacej správy Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Levoča zo dňa 11.8.2010,
ako aj zistenia plynúce zo znaleckých posudkov MUDr. P. H. a MUDr. Š. G.. Zaoberal sa podrobne aj
závermi znaleckého posudku súdnoznaleckej organizácie LEGE ARTIS č. 16/2020 zo dňa 15.5.2020 a
vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne upriamil pozornosť na stanovisko znalca MUDr. P.
H. obsiahnuté v jeho znaleckom posudku zo dňa 22.7.2018 a jeho doplnku zo dňa 11.11.2018, podľa

ktorých k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo ku dňu 10.2.2012. Vo vzťahu ku zraneniam
utrpeným žalobkyňou porovnával ďalej znalecké posudky, týkajúce sa prejednávanej veci. Citoval §
420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a ďalej § 3 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 a § 112
Občianskeho zákonníka a citoval tiež § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004
Z.z. a citoval aj § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 18.5.2011 a 14.5.2012. Uviedol, že

žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania žalobkyňou uplatneného nároku potom, ako žalobu
rozšírila dňa 13.8.2018 o časť istiny a príslušenstva. Charakterizoval inštitút premlčania a mal za to,
že žalobkyňa v spore mala vedomosť o škodcovi prakticky od začatia trestného stíhania. Zaoberal sa
preto druhým predpokladom pre začiatok plynutia premlčacej lehoty a to vedomosťou poškodenej o tom,
že jej vznikla škoda určitého rozsahu. S poukazom na zaužívanú súdnu prax zdôraznil, že v prípade

nároku na odškodnenie za bolesť sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy sa jeho zdravotný stav
ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti. Súdny znalec MUDr. H. v doplnení
znaleckého posudku č. 28/2018 dospel k záveru, že zdravotný stav žalobkyne sa ustálil dňa 10.2.2012,
keď vo svojom posudku popisoval aj ďalšie poškodenia na zdraví, ktoré mala žalobkyňa utrpieť dňa
10.8.2010, s prihliadnutím na čo žalobkyňa rozšírením žaloby navyšovala sumu bolestného oproti

pôvodne uplatňovanej sume a tento jej dodatočne uplatnený finančný nárok považoval za premlčaný,
keďže dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 10.2.2014 a k rozšíreniu žaloby o túto čiastku došlo
až dňa 14.9.2018. Vzhľadom na uvedené nárok čo do zaplatenia istiny vo výške 2.471,45 eur (rozdiel
novouplatňovanej sumy 4.469,45 eur a pôvodne žalovanej sumy 1.998,00 eur) považoval za premlčaný.
Ku sume 1.998,00 eur uviedol, že tento nárok si žalobkyňa uplatnila už v trestnom konaní a tento

vychádzal zo znaleckého posudku zo dňa 8.2.2012 MUDr. Š. G. a keďže počas celej doby trvania
trestného konania premlčacia doba ohľadom tejto sumy neplynula, nárok na sumu 1.998,00 eur sa
nepremlčal. Zaoberal sa aj tvrdením žalobkyne, podľa ktorej námietka premlčania vznesená žalovaným
odporuje dobrým mravom a to aj s poukazom na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (rozsudkyNajvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/203/2018, 3Cdo/41/2012). Upozornil, že žalobkyňa v danom prípade
bola riadne kvalifikovane právne zastúpená a to už aj vo fáze adhézneho konania a zvlášť zohľadnil,
že časť nároku uplatňovaná žalobou, kde bolo prihliadnuté na námietku premlčania trpela tým, že u

neho nebola preukázaná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a poškodením na zdraví
u žalobkyne a preto na vznesenú námietku premlčania prihliadal. Režim premlčaného nároku sa týkal
aj uplatnených úrokov z omeškania naň sa vzťahujúcich. Uviedol tiež, že v prebiehajúcom konaní
je viazaný rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 3T/90/2012-344 a to jeho právnou,
ale aj skutkovou vetou popisujúcou konanie žalovaného. Zaoberal sa podrobne aj kategóriou škody,

ako pojmom občianskeho práva a to aj vo väzbe na vybrané rozhodnutia Ústavného súdu SR a
všeobecných súdov SR a berúc do úvahy skutkovú vetu trestného rozsudku mal za to, že konaním
žalovaného bolo žalobkyni spôsobené poškodenie na zdraví spočívajúce v otrase mozgu 1. stupňa dňa
11.11.2010 a vo vyrazení zubnej náhrady jedného zuba v presne nezistený deň roku 2010, ako aj dňa
24.12.2011. Vo vzťahu k týmto následkom bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovaného a týmito škodlivými následkami. V prípade vyrazenia zubnej náhrady jedného

zuba ustaľovanie bolestného bolo bezpredmetné, keď podľa znaleckého posudku MUDr. P. H., ako aj
súdnoznaleckej organizácie LEGE ARTIS takéto poškodenie zdravia nebolo obodované. Poškodenie
zdravia spočívajúce v otrase mozgu 1. stupňa, ku ktorému došlo dňa 11.11.2010 bolo vo všetkých troch
znaleckých posudkoch rovnako hodnotené počtom bodov 30, s čím sa v plnej miere stotožnil. Pri tomto
následkuvychádzalzhodnotyjednéhoboduvovýške14,89eur,čovsúhrnepredstavovalosumu446,70

eur, ktorú žalobkyni priznal. Pri udalosti zo dňa 10.8.2010 trestný rozsudok do skutkovej vety zahrnul
len konanie žalovaného, pozostávajúce z najmenej troch úderov jej hlavou o stenu, avšak samotný
následok,ktorýztohomalvyplynúťuždoskutkovejvetyzahrnutýnebol.Žalobkyňasícepopisovalaujmu
na zdraví, ktorú tým mala utrpieť, ale podľa trestného rozsudku medzi popísaným konaním žalovaného
z uvedeného dňa a zmieňovanými následkami nebola zistená príčinná súvislosť a preto tieto následky

neboli zahrnuté do skutkovej vety. Zaoberal sa podrobne z hľadiska teórie otázkou príčinnej súvislosti
a uviedol, že podľa znalca MUDr. Š. G. pri poškodení zdravia zo dňa 10.8.2010 konštatované následky
mohli byť spôsobené opakovaným búchaním hlavy o stenu, ale aj pádom žalobkyne hlavou na tvrdý
predmet. Možnou súvislosťou iného zdravotného problému žalobkyne (nezhubného nádoru pravého
vonkajšieho zvukovodu) a možnými závratovými stavmi spojenými s pádmi sa zaoberala v znaleckom

posudku aj súdnoznalecká organizácia. Porovnával ďalej zistenia znaleckých posudkov týkajúcich sa
danej veci a mal za to, že ani v prípade samotnej zlomeniny záhlavnej kosti vpravo a ani poruchy
ľavostrannej hemiparézy nebolo preukázané, aby existovala príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním žalovaného a vznikom škody. Pre tieto pochybnosti ustálil, že v sporovom konaní nebola
preukázaná predmetná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom poškodenia zdravia u

žalobkyne a nebol tak daný ani predpoklad pre zodpovednosť žalovaného za túto škodu. Žalobu preto
zamietol v tej časti, ktorá sa týkala istiny žalobkyňou uplatnených a nepremlčaných peňažných nárokov
spočívajúcich v náhrade za bolesť, ktoré mali vyplynúť z poškodení zdravia vzniknutých dňa 11.8.2010
a to pre nepreukázanú príčinnú súvislosť. Ku možnému zraneniu prejavenému sa pomliaždením tváre
uviedol, že žalobkyňa si nárok z tohto poškodenia zdravia ani neuplatnila, keďže pôvodná žaloba

vychádzala zo znaleckého posudku MUDr. Š. G., ktorý takéto poškodenie zdravia neuvádzal a spomínal
ho až posudok súdnoznaleckej organizácie LEGE ARTIS, na ktorého závery však žalobkyňa už nijako
procesne - rozšírením žaloby nereflektovala. Vychádzal z toho, že nárok na náhradu škody z tohto
poškodenia zdravia si tak žalobkyňa v spore ani neuplatnila. Podrobne ďalej dôvodil, prečo s poukazom
na relevantnú právnu úpravu, námietku premlčania žalovaného a termíny uplatnenia nároku žalobkyni

priznal z istiny vo výške 446,70 eur aj úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne od 15.9.2015. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a to aj s odkazom na čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP
ažalobkyňuzaviazalpovinnosťouzaplatiťžalovanémunáhradutrovkonaniavrozsahuzodpovedajúcom
pomeru jeho úspechu v spore. Vzal zreteľ na tú skutočnosť, že pomer úspechu žalobkyne v žalovanej
sume po rozšírení žaloby bol 9,99% a úspech žalovaného tvoril 90,01%. Žalovanému ako úspešnej

strane sporu tak vznikol nárok len na pomernú časť trov v rozsahu 80,02%. V spore vznikli aj trovy štátu
nevykryté preddavkami od sporových strán a obe strany sporu preto zaviazal povinnosťou zaplatiť trovy
štátu a to žalobkyňu v rozsahu 90,01% a žalovaného v rozsahu 9,99%.

3. Rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania napadla včas podaným odvolaním

žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a žalovaného zaviazať zaplatiť jej celú žalovanú sumu 4.469,45 eur
s príslušenstvom a priznať jej aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietala, akým
spôsobom súd prvej inštancie posúdil premlčanie jej nároku, keďže o svoje práva sa riadne starala
a už v trestnom konaní bolo jej bolestné bodovo a finančne ohodnotené. V súdnom konaní došlok vyhotoveniu aj ďalších dvoch znaleckých posudkov, keď ich závery boli viac či menej rozdielne a
doručením znaleckého posudku sa oboznámila so skutočnou výškou škody vo vyššej miere a uplatnila
návrh i v prevyšujúcej časti. Podľa nej nijako nezanedbala ochranu svojich práv a nie je jasné, v čom

pri svojom postupe pochybila. Do pozornosti súdu dala skutočnosť, že premlčaním sa bráni žalovaný
ako páchateľ zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, čo je zjavná nemorálnosť a námietka premlčania
tak odporuje dobrým mravom, k čomu citovala vybrané časti uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.
25Cdo/2648/2003. Mala za to, že v danej veci ide o špecifický vzťah, keďže žalovaný je páchateľom
úmyselného násilného trestného činu a to priamo voči nej a tak námietka premlčania odporuje dobrým

mravom a má celkom iný charakter a spĺňa podmienku výnimočnosti a nepriznania ochrany žalovanému
ako páchateľovi trestného činu. Citovala skutok vymedzený v rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves 3T/90/2012-344 a upozornila, že z jeho opisu je zrejmé, že nedošlo len k útokom dňa 10.8.2010,
11.11.2010, 24.12.2011 a 25.12.2011, ale útokov bolo viac, opakovane a nepravidelne v období od
roku 2010 do 26.12.2011. Opisy zachytených skutkov z konkrétnych dní sú len detailnejším opisom
niektorých z útokov, čo postačovalo na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, ale žalovaný na ňu

útočil opakovane. Súd mal za preukázané i ostatné útoky voči nej a neobstojí tvrdenie prvoinštančného
súdu, že škodu na zdraví zistenú znalcami nevedel podriadiť pod protiprávne konanie žalovaného a bolo
úlohou znalcov zistiť škodu na zdraví v zmysle uvedenej skutkovej vety, čo i učinili a súd robil zbytočnú
nadprácu, keď rozčlenil jednotlivé útoky a priznal náhradu len za jeden jediný útok. Vytkla súdu prvej
inštancie aj rozhodnutie o trovách konania, keďže v ňom bola procesne úspešná a žalovaný zapríčinil

vznik škody na zdraví a bol aj zaviazaný na jej zaplatenie a mal by jej nahradiť plnú náhradu trov konania
a to aj s odkazom na špecifikované rozhodnutia všeobecných súdov a odbornú literatúru.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Mal za to, že otázke premlčania sa rozsudok

venuje predovšetkým v bodoch 75. až 86. a otázke namietaných dobrých mravov v bodoch 88. až
92. Podrobne sa ďalej zaoberal odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcim sa skutočností
namietaných v odvolaní a bol toho názoru, že prvostupňový súd veľmi podrobne zdôvodnil tak plynutie
premlčacích lehôt, ako aj podrobne posúdil žalobkyňou uplatňovaný nárok v porovnaní so skutkovou
vetouprávoplatnéhorozsudku,ktorýmbolodsúdený.Žalobkyňasalensnažícelézdôvodnenieznegovať

všeobecnými tvrdeniami o tom, že ním bola bitá a že jej spôsobil zranenia, za ktoré má zodpovedať,
pričom sa opomínajú fakty uvedené tak v rozsudku, v zdravotnej dokumentácii žalobkyne a jej
vyhodnotení znalcami. Súhlasil so záverom konajúceho súdu, že žalobkyňa aj v trestnom konaní bola
riadne kvalifikovane právne zastúpená a to od počiatku až do konca a uplatňovala si nároky, u ktorých
v trestnom konaní nebola preukázaná súvislosť medzi jeho protiprávnym konaním a jej poškodením

na zdraví, z ktorého následne si uplatňovala premlčaný nárok. Nestotožnil sa s výhradami odvolateľky,
týkajúcimi sa rozhodnutia o trovách konania, keďže v ňom si žalobkyňa uplatňovala aj peňažný nárok,
ktorý mal vyplývať z tých poškodení zdravia, pri ktorých nebola preukázaná jeho trestná zodpovednosť a
žalobkyňataknavyšovalahodnotusporu,hocimohlavedieť,ževňomvcelomrozsahuúspešnánebude.

5. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného trvala na tom, že žalovaný bol právoplatne odsúdený
za opakované fyzické útoky voči nej za obdobie vyše roka a nielen v dôsledku útokov príkladmo
dátumovo vymedzených v skutkovej vete rozsudku. Je podľa nej vylúčené viesť debaty o tom, či je
nutné mať 100%-nú určitosť, že opakované fyzické útoky žalovaného spôsobili následky, ktoré znalci
konštatovali. Nepravidelné fyzické útoky žalovaného sú fakty konštatované v právoplatnom rozsudku a

súd mal z toho vychádzať. Judikatúra je relatívne jasná a princíp právnej istoty pri námietke premlčania
mástálesvojemiesto,alevosobitnýchprípadochnevylučujeikonštatáciu,ženámietkaodporujedobrým
mravom. Nenesie žiadnu vinu na tom, že sa znalci rozchádzali v zistenej výške škody a že znalecký
posudok vyhotovený súdom pribratým znalcom vyslovil neskôr vyššie bodové ohodnotenie.

6. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 16.2.2021 opakovane tvrdil, že nikdy
nezodpovedal za všetky škody na zdraví, ktorými údajne žalobkyňa trpí a ku niektorým zdravotným
následkom nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jeho konaním a vznikom poškodenia zdravia
u žalobkyne. Ako bolo konštatované v napadnutom rozsudku, žalobkyňa si „pomliaždenie tváre“ nijako
procesne neuplatnila.

7.KrajskýsúdvKošiciachnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§385ods.1CSPprejednalbez
nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania,
t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkamižalobkyne uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách
konania strán, ako aj Slovenskej republiky potvrdil ako vecne správny.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

9. Žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, pretože rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

11. Uplatnený odvolací dôvod podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený. Súd prvej inštancie
v danom prípade skutkové zistenia vychádzajúce z vykonaných dôkazov podradil pod správne
hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu,
ich námietky posúdil v súlade s relevantnou právnou úpravou a tak nebol naplnený odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

12. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku ,v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania.

13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

15. Žalobkyňa si v spore proti žalovanému uplatňovala nárok na náhradu škody vo forme
bolestného. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, musel sa konajúci súd vysporiadať s

jej opodstatnenosťou a dôsledkami a s jeho odôvodneným postupom a závermi sa stotožňuje aj
odvolací súd. Je pritom viazaný rozsahom podaného odvolania a odvolacími dôvodmi, prezentovanými
žalobkyňou (§ 379, § 380 CSP).

16.Účelomprávnejúpravyinštitútupremlčaniavobčianskoprávnychvzťahochje,abyoprávnenýsubjekt

pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe a teda včas. Účinné
vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe už nemôže premlčané
právo priznať, nakoľko vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynutiteľnosť
uplatneného práva. V inštitúte premlčania sa napĺňa pravidlo, podľa ktorého zákony sú písané pre
bdelých, teda tých, ktorí o svoje práva dbajú. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané

právo nastáva vtedy, ak:
a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba),
b/ právo oprávneným subjektom sa nevykoná v priebehu takto vymedzenej doby,
c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.

17.Priprávenanáhraduškodyjestanovenákombinovanápremlčaciadobaatosubjektívnaaobjektívna
(§ 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Ich začiatok je stanovený samostatne, kým objektívna
premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa
poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že súod seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo
sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

18. Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví (vrátane nároku na bolestné) sú samostatnými
nárokmi, pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom,
kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. V prípade nároku na odškodnenie bolesti
sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti; od
tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného vyplýva zo

znaleckého posudku. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre
určenie bolestného sa stanú známe až po skončení liečebného procesu, t.j. po jeho ustálení. Poškodený
sa v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške. Podľa konštantnej súdnej praxe za deň zistenia
bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň vyhotovenia posudku o bolestnom, keďže posudok iba
deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Až po skončení liečebného procesu a ustálení zdravotného stavu,
teda poškodený môže žiadať o vyhotovenie posudku za účelom zistenia výšky škody.

19. Z vyššie uvedených princípov správne vychádzal aj prvoinštančný súd, keď diferencoval, z akých
položiek pozostával uplatnený nárok a od ktorého podkladu (znaleckého posudku) ho žalobkyňa
vyvodzovala. Nároky uplatnené žalobkyňou pôvodne ešte v trestnom konaní na podklade znaleckého
posudku č. 1/2012 vypracovaného MUDr. Š. G. premlčané nie sú. Iná situácia je pri nárokoch

vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 14/2018 vypracovaného MUDr. P. H. (č.l. 61 a nasl. spisu),
keď podľa tohto znalca pri úraze žalobkyne utrpenom 11.11.2010 k ukončeniu liečebného procesu došlo
2.12.2010 (viď doplnenie znaleckého posudku na č.l. 91 a nasl. súdneho spisu) a po tomto dátume bolo
možné vykonať bodové ohodnotenie bolesti. Keďže žalobkyňa žalobu menila (rozšírila) až podaním zo
dňa 14.9.2018 (na č.l. 78 súdneho spisu), stalo sa tak až po uplynutí premlčacej lehoty, s čím sa súd

prvej inštancie vyčerpávajúco a dôkladne vysporiadal v bode 84. odôvodnenia rozsudku.

20. Ak žalobkyňa argumentuje skutočnosťou, že námietka premlčania žalovaného odporuje dobrým
mravom, s touto otázkou sa rovnako priliehavo zaoberal prvoinštančný súd. Námietka premlčania
predstavuje spravidla efektívny postup - obranu žalovaného (škodcu) proti hrozbe, že až po neúmerne

dlhej dobe si oprávnená osoba (poškodený) uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť takejto
námietky núti oprávneného k včasnému uplatneniu jeho práva a zaobstaraniu si všetkých potrebných
podkladov k takémuto postupu. Ide tu o predvídateľné a nie nečakané právne postupy strán sporu,
ktoré zodpovedajú inštitútu premlčania. Dôvodne vznesenú námietku premlčania voči uplatnenému
nároku spravidla nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu

spisu, najmä zo znaleckých posudkov v ňom sa nachádzajúcich nevyplýva, aby žalobkyni bránila vo
včasnom uplatnení jej práv v celej šírke a vo všetkých zložkách nejaká mimoriadne závažná, objektívne
existujúca, nepredvídateľná a neprekonateľná prekážka, ktoré by jej bránili práva uplatniť včas. Len
celkom výnimočne námietka premlčania môže odporovať dobrým mravom. V rozpore s dobrými mravmi
môže byť len taký výkon práva stranou v civilnom sporovom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto

práva na úkor druhej procesnej strany, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto
prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu
by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto
primeranosti je nevyhnutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter
uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej

doby. Súd prvej inštancie sa primeraným spôsobom zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo
všetkých do úvahy pripadajúcich aspektov - vrátane možnej kolízie s dobrými mravmi a dostatočným
spôsobom odôvodnil svoje závery, prečo došlo k čiastočnému premlčaniu žalobkyňou uplatneného
nároku na časť bolestného a prečo vznesenie námietky premlčania v danom prípade neodporovalo
dobrým mravom (k tomu viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 920/2016-9

z 15.12.2016).

21. Pokiaľ ide o zvyšnú zamietnutú časť nároku (mimo premlčanej časti), odvolací súd poukazuje
na veľmi podrobné a výstižné odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, s ktorým sa stotožňuje,
obzvlášť v situácii, ak odvolanie žalobkyne v tejto časti osobitné argumenty spochybňujúce správnosť

prvoinštančného rozsudku ani neobsahuje.

22. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách prvoinštančného konania. Odvolacie námietky
žalobkyne týkajúce sa trov konania nie sú náležité. Tvrdenie, že strana sporu má nárok na náhraducelých trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od
znaleckého posudku alebo od úvahy súdu vo všeobecnosti platí, nie je však priamo aplikovateľné na
prejednávanú vec. Uplatňuje sa výlučne v prípadoch, ak žalujúca strana je plne úspešná čo do základu

uplatneného nároku a pri výške priznaného plnenia, na základe úvahy súdu (či znaleckého posudku)
je jej priznaná nižšia suma (napr. v dôsledku prisúdenia „nižšieho násobku“ základného bodového
ohodnotenia). Žalobkyňa však neuspela v prejednávanej veci so svojim nárokom už „v základe“, keď
časť nároku bola premlčaná a časť nárokov na náhradu škody nebola preukázaná.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP spolu s § 255 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto jej nevznikol nárok na
náhradu jeho trov a úspech v odvolacom konaní mal žalovaný, ktorému bol priznaný voči žalobkyni nárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Nebola zistená (a ani tvrdená) existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa, odôvodňujúca aplikáciu § 257 CSP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).