Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5319010139
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5319010139.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 3. septembra 2019 prejednal
odvolanie podané obžalovaným Q. W., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k.
2T/38/2019-182 zo dňa 22.5.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k.

2T/38/2019-182 zo dňa 22.5.2019 v časti - vo výroku o uloženom ochrannom opatrení.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 2T/38/2019-182 zo dňa 22.5.2019 bol obžalovaný Q. W.
uznaný za vinného, že:

1./ dňa 9.1.2019 v čase okolo 18.00 h. v obývacej izbe rodinného domu č. XXX, v meste C., v časti

M. K., okres H., sa po predchádzajúcej vzájomnej slovnej hádke, začal pod vplyvom alkoholu vyhrážať
svojmu bratovi Q. W. zabitím, pričom vzal do ruky plnú zaváraninovú fľašu o objeme 0,7 l feferónok a
touto poškodeného jedenkrát udrel do ľavej vlasatej časti hlavy, v dôsledku čoho sa fľaša rozbila, čím
svojím konaní spôsobil poškodenému Q. W. zranenie, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, ale svojím
konaním vyvolal u poškodeného Q. W. obavu, že svoje vyhrážky môže uskutočniť,

2./ dňa 10.1.2019 v čase okolo 12.00 h. v obývacej izbe rodinného domu č. XXX, v meste C., v časti M.
K., okres H., sa začal pod vplyvom alkoholu vyhrážať svojmu bratovi Q. W. zabitím tým spôsobom, že
priniesol do obývacej izby rodinného domu č. XXX dvojlitrovú plastovú fľašu s benzínom, ktorým polial
obývaciu izbu a vyhrážal sa, že to tam zapáli, a následne po tom, ako z izby odišiel, sa vrátil so sekerou v
ruke a začal sa s ňou z diaľky asi dvoch metrov zaháňať na poškodeného Q. W., potom k nemu pristúpil,
sekeru mu priložil na krk, tlačil na ňu a kričal, že ho zabije a zapáli dom, čím svojím konaním vyvolal u

poškodeného Q. W. obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,

čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. Za to
bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci -

sekery s drevenou rúčkou o dĺžke 40 cm. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému
uložil ochranné ústavné protialkoholické liečenie.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 22.5.2019 (č.l. 178-182 spisu) vyplýva, že po vyhlásení rozsudku,
jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný zahlásil odvolanie voči výroku o
ochrannom opatrení, prokurátor a obhajca obžalovaného sa nevyjadrili.Dňa 23.5.2019 bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie obžalovaného Q. W. prostredníctvom
obhajcu, proti výroku o ochrannom opatrení, pričom uviedol nasledovné dôvody odvolania:

„Mám za to, že uloženie ochranného protialkoholického liečenia je nadbytočné a v zásade aj bezúčelné
a k tomu sa už aj vyjadril znalec MUDr. Stanislav Kollár, ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 53/2019
uviedol,že:„UloženieochrannéhoprotialkoholickéholiečeniauobvinenéhoQ.W.nenavrhujem,nakoľko
- vzhľadom na konečné štádium alkoholizmu a abnormnú štruktúru jeho osobnosti - nie je predpoklad,
že by toto mohlo splniť svoj účel.“

Ja taktiež nevidím dôvod na to, aby som sa liečil a už vôbec nie ústavnou formou. Podľa môjho názoru ja
aj keď som teraz vo výkone trestu odňatia slobody nepožíval alkoholické nápoje, nie som na ich užívanie
odkázaný ani na nich závislý.
Z tohto dôvodu aj s prihliadnutím na vykonané dokazovania a s oboznámením na znalecký posudok
mám za to, že protialkoholické liečenie ústavnou formou nesplní svoj účel, je nadbytočné, neúčelné a z
tohto dôvodu žiadam, aby krajský súd rozhodnutie Okresného súdu Čadca sp. zn. 2T 38/2019 zo dňa

22.5.2019 čo do uloženia ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou zmenil tak, že toto
protialkoholické liečenie sa neukladá.“

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k odvolaniu obžalovaného Q. W..

Odvolací súd po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 7 Tr. por.) vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného Q. W..

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného
zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného navrhol odvolaniu obžalovaného vyhovieť.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a obsah odvolania spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd zároveň zistil, že nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podanéhoodvolaniavzmysle§312Tr.por.,apretoodvolacísúdnepostupovalpodľa§316ods.1Tr.por.

Odvolanieobžalovanéhopovažujekrajskýsúdzadôvodnéavplnomrozsahuabezvýhradsastotožňuje

s odvolacími argumentmi obžalovaného.

Obžalovaný Q. W. podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o ochrannom
opatrení,pretovýrokovineavýrokyotrestochužnadobudliprávoplatnosť,nakoľkoprokurátorodvolanie
v zákonom stanovenej lehote nepodal.

Nadriadený súd konštatuje, že výrok, ktorým bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou obžalovanému Q. W. však nezodpovedá stavu veci a zákonu.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým
je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého
procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uváženívšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
(voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na
logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných
zákonným spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.
1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona

v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a
námietky, aby na ne dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako

vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný,
ale že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany
konania mohli účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

Týmito zásadami sa súd prvého stupňa neriadil a krajský súd považuje záver okresného súdu, ktorým

bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou obžalovanému Q. W. za nesprávny,
pretože tento záver nezodpovedá záverom znaleckého dokazovania.

Podľa § 73 ods. 3 Tr. zák. ochranné liečenie súd neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé,
že jeho účel nemožno dosiahnuť.

Z vypracovaného znaleckého posudku, ktorý je súčasťou spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný
je dlhoročne závislý od alkoholu, ide u neho o termálne, teda konečné štádium alkoholizmu. Podľa
znalca nie je predpoklad, že by uloženie protialkoholického liečenia splnilo svoj účel, preto nenavrhol
jeho uloženie.

Treba podotknúť, že skúmanie zdravotného stavu a zisťovanie stupňa závislosti od alkoholu u
obžalovaného je otázkou odbornou, preto v prípade ak závery znaleckého dokazovania hovoria, že
uloženie ochranného protialkoholického liečenia by nesplnilo svoj účel, je potrebné postupovať v zmysle
týchto záverov a ochranné liečenie neuložiť, a to s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 3 Tr. zák., podľa

ktorého sa ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno
dosiahnuť.

Odvolacísúdpreskúmalsprávnosťkonania,ktorépredchádzalonapadnutémurozsudkuobžalovaným,a
nezistilžiadneďalšiepochybenie.Nezistilanichyby,ktoréodvolanímnebolivytýkanéaktorébybolitakej

povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por., aj keď s poukazom
na priebeh konania pred súdom prichádza do úvahy v prípade obžalovaného Q. W. len dovolanie z
dôvodov § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Krajský súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý odvolaním obžalovaného trpí
vadami, ktoré zákonodarca predpokladá v ustanovení § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., a preto krajskému
súdu neostávalo nič iné, len rozsudok na podklade odvolania obžalovaného zrušiť v časti -
vo výroku o uloženom ochrannom opatrení, týkajúcom sa obžalovaného Q. W.. Ostatné výrokové časti
napadnutého rozsudku ostávajú nezmenené.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.