Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2CoE/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606207732
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5606207732.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EXPRESS FINANCE,
s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava 811 01, IČO: 35 775 165, proti povinnému: D. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. A. X, pre vymoženie pohľadávky vo výške 730,27 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3Er/937/2006-22 zo dňa
02.07.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorými bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a
zastavená p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Oprávneného
zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 29,78 Eur a to v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň oprávnenému nepriznal náhradu trov exekúcie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený predložil na vykonanie exekúcie exekučný
titul, ktorý nie je z dôvodov nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcej sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy spôsobilým exekučným titulom, čím procesne zavinil zastavenie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že uzatvoril s
povinným zmluvu o úvere podľa ustanovení § 497 a nasl. Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, na
základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver, za čo sa zaviazal povinný poskytnutý úver oprávnenému
vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi a odplatou, v zmysle jednotlivých článkov Zmluvy o úvere. V čl. 2.5
zmluvy o úvere sa povinný zaviazal použiť poskytnutý úver výlučne na kúpu, výstavbu, opravu alebo
údržbu nehnuteľností. V zmysle tohto považoval úver poskytnutý povinnému za vyňatý spod režimu

spotrebiteľských úverov upravených zákonom o spotrebiteľských úveroch a podľa jeho názoru ide o úver
účelovo viazaný, ktorý nepodlieha právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru
oprávneného bola rozhodcovská doložka dojednaná platne a na základe konsenzu zmluvných strán
vyjadreného v čl. 8a.1 zmluvy o úvere.

Vo veci zákonná sudkyňa podanému odvolaniu nemienila vyhovieť a vec predložila na rozhodnutie o

podanom odvolaní v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania(§204O.s.p.,§37ods.1Exekučnéhoporiadku)protirozhodnutiu,ktorémožnonapadnúťtýmto
opravným prostriedkom (§ 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil
podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p.Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinným mal aj podľa názoru

odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvého stupňa ohľadom hodnotenia daného vzťahu
prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobné argumenty, s ktorými sa odvolací súd
stotožnil. V prípade právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným (založeného zmluvou o úvere) išlo
o vzťah spotrebiteľský, na ktorý je potrebné vždy aplikovať spotrebiteľské právne normy.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu

„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného
súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia;

exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či predložený
rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil
rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd
oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o

rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (IV. ÚS 78/2011).

Zároveň krajský súd považoval za súladné s exekučno-právnou úpravou preskúmať, či dojednaná
rozhodcovská doložka spĺňa kritéria neprijateľnosti, ktorá skutočnosť bola dôvodom zamietnutia žiadosti
oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Zobsahuzmluvyuzavretejmedzioprávnenýmapovinným,

ako aj z obchodných podmienok krajský súd zistil, že zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku,
v zmysle ktorej sa všetky spory z danej zmluvy mali riešiť dohodou alebo pred jediným rozhodcovským
súdom.

Rozhodcovská doložka dojednaná medzi oprávneným a povinným bola súčasťou formulárovej zmluvy,

ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky
uvedeným spôsobom, v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd vysvetlil dôvody neprijateľnosti uvedenej doložky, zktorého dôvodu odvolací súd na výklad uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedlo k tomu, že
spotrebiteľovi bola v konečnom dôsledku odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Podstatnou je v danom prípade skutočnosť, že všeobecný súd by bol povinný
zohľadňovať spotrebiteľský charakter základného vzťahu a na základe toho aj rozhodcovskú doložku,
čo rozhodcovský súd opomenul. Princíp arbitráže založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov
fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu,
v danom prípade nebol naplnený.

Z obsahu uvedeného ustanovenia je zjavné, že dojednanie rozhodcovskej doložky malo byť v zmysle
zákona výsledkom individuálneho rokovania a nie produktom nanútenia vo forme zakomponovania
rozhodcovskej doložky do neprehľadných ustanovení zmluvy a všeobecných obchodných podmienok.

Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku

neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-40/08, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon
právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych pravidiel možné vykonať také posúdenie v

rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha
tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil,
že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Záver o neprimeranej a nekalej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky možno vyvodiť tiež zo

stanoviska Súdneho dvora vo veci C-243/08 zo 4.7.2009 bod 40, v ktorom sa konštatuje, že vopred
stanovená podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Podmienky „nekalosti“ teda spĺňa už (len)
dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode

ktorého má dodávateľ sídlo; a nie všeobecný súd spotrebiteľa. V danej veci nielenže nerozhodoval
všeobecný súd spotrebiteľa, ale rozhodoval rozhodcovský súd, navyše zvolený oprávneným.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru, ako k vyhodnoteniu
rozhodcovskej doložky (ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku ako exekučného

titulu)akoneprijateľnej(aajneplatnej)zmluvnejpodmienky,ktoráďalejnemohlaplatnezaložiťprávomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo byť
spôsobilým podkladom exekúcie a teda exekučným titulom.

Pokiaľ odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že úver poskytnutý povinnému je vyňatý spod režimu

spotrebiteľských úveroch, v tomto smere je potrebné poznamenať, že je síce pravdou, že takýto úver je
účelovo viazaný a teda nepodlieha právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak ochrana
spotrebiteľa, koncipovaná v Občianskom zákonníku je širšia, keďže pod definíciu spotrebnej zmluvy
podriaďuje každú spotrebiteľskú zmluvu a nielen tie, ktoré sú definované v zmluve o spotrebiteľských
úveroch.

Odvolanie oprávneného nepovažoval súd za dôvodné, a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne
správne potvrdil, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný
poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z.), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho
dvora EÚ.

K výroku o trovách exekúcie:

Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 3Er/937/2006-22
z 02.07.2012 - čo do výroku o trovách exekúcie, síce odvolanie podané nebolo, avšak keďže výrok o

trovách je výrokom závislým, bolo potrebné postupovať nasledovným spôsobom:

Dňa 1.11.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 299/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).Podľa intertemporálneho ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté
pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a

3 neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho

úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Citované zákonné ustanovenie sa týka presunu rozhodovania o trovách pri zastavení exekúcie na
okresné súdy. Novelou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo spomínaným zákonom č. 299/2013 Z.z.,
bolo totiž zmenené aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom do
31.10.2013 pripúšťalo podanie odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku (o zastavení exekúcie). Označenou novelou Exekučného poriadku (bod 42) sa v

§ 58 ods. 6 slová "je odvolanie prípustné" nahradili slovami "nemožno podať mimoriadne dovolanie". Od
1.11.2013 teda ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku znie nasledovne: „Proti výroku o náhrade
trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.“

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že od 1.11.2013 nemožno rozhodnutie o náhrade trov konania v

rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku, ktoré vydal sudca, napadnúť odvolaním. Prípustnosť
odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku a tým
aj dvojinštančnosť konania možno docieliť len tak, že rozhodnutie o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57 Exekučného poriadku (pri zastavení exekúcie) vydá vyšší súdny úradník, v dôsledku čoho
sa v prípade podania odvolania uplatní postup podľa § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., podľa ktorého ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vychádzajúc z ustanovenia § 243b ods. 3 veta za bodkočiarkou Exekučného poriadku, odvolací súd

nie je oprávnený v prípade ako je i tento, t.j. keď rozhodnutie o náhrade trov konania (o trovách
exekúcie) vydal vyšší súdny úradník, hoci ešte pred účinnosťou označenej novely (t.j. pred 1.11.2013),
postupovať podľa právnych predpisov účinných do 31.10.2013 a teda na základe odvolania podaného
proti takémuto rozhodnutiu o náhrade trov konania (trovách exekúcie) vyššieho súdneho úradníka
predmetné rozhodnutie preskúmať v odvolacom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže krajský súd nie je oprávnený o podanom odvolaní rozhodnúť, v
tejto časti vracia spis okresnému súdu na postup v zmysle ustanovenia § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p,
pričom súčasťou tohto rozhodnutia bude rozhodnutie i o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .