Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/91/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010555
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2116010555.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci proti obžalovanému G. T., nar.
XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.6.2021, č.k. 9T/14/2016-950, na

verejnom zasadnutí konanom dňa 17.3.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného G. T., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 23.6.2021, č. k. 9T/14/2016-950 uznal obžalovaného G. T.
za vinného, že
dňa 15.10.2015 o 23.00 h. v nadväznosti na predchádzajúcu slovnú hádku so svojou manželkou L. T.

týkajúcu sa dohody o užívaní majetku v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, chytil L. T. za
ruky, hodil ju na posteľ, kde spolu zápasili, pričom ju udieral rukami do celého tela, vytrhol jej sklenenú
fľašu, ktorú držala z ruky a touto ju udrel jeden krát do zátylku hlavy, po čom ušiel na neznáme miesto,
čím jej spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti záhlavia s vegetatívnou symptomatológiou,
pomliaždenie mäkkých tkanív ľahkého charakteru s odreninami kože na brade vpravo vyžadujúce si
lekárske vyšetrenie, ošetrenie a liečenie v trvaní 2 týždne, počas ktorých bol sťažený obvyklý spôsob

života L. T.,
teda inému úmyselne ublížil na zdraví a tento čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - manželke,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona.
Za to bol odsúdený podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona

v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej
dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovila
skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s
§ 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa obžalovanému zároveň uložilo primerané obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa § 51 ods. 2

Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2015 sa
obžalovanému zároveňuložilaprimeranápovinnosťspočívajúcavpríkazepodrobiťsaliečeniuzávislosti
od alkoholických nápojov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť
nahradiť poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, so sídlom:
Einsteinova 25, Bratislava škodu vo výške 283,59 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd o
poškodenú spoločnosť DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, so sídlom: Einsteinova

25, Bratislava so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Podľa §288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú L. T., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom: F., R.
XXXX/X s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, proti všetkým jeho výrokom a proti konaniu ktoré

im predchádzalo.
3. V odôvodnení podaného odvolania uviedol (skrátene):
3.1. Obžalovaný popiera, že by spôsobil poškodenej zranenie popísané vo výrokovej časti rozsudku,
pričom z pohľadu skutkových okolností ide o tvrdenie poškodenej proti tvrdeniu obžalovaného.
Neexistuje žiadny iný dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenie poškodenej, než je len jej samotné tvrdenie.

Jepravda,žemedziobžalovanýmapoškodenoubolinezhodyažemaliajmedzisebouincidentyriešené
v priestupkovom konaní, čo však automaticky nemôže znamenať, že poškodená hovorí o udalosti zo
dňa 15.10.2015 uvedenej vo výrokovej časti rozsudku pravdu a že obžalovaný klame. Znalec MUDr.
Marián Pamula potvrdil, že k zraneniam takého charakteru ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku
môže prísť aj nárazom hlavy do tvrdého tupého predmetu, čo súhlasí s obranou obžalovaného.
3.2. Čo sa týka poškodenej táto podľa znaleckého posudku PhDr. Zity Michlerovej vykazovala aj

agresívne konanie, preto nie je možné podľa názoru obžalovaného vylúčiť ani jej vedomú lož o priebehu
vzniku jej zranenia. V tejto súvislosti poukazuje obžalovaný aj na závery znalca PhDr. Martina Chylíka,
ktorý potvrdil čiastočne zníženú vierohodnosť výpovedí poškodenej vyplývajúcu z toho, že poškodená
výrazne podpriemerne vníma fakty tak ako v skutočnosti boli a pripisuje svoje pocity, nálady a myšlienky
osobe obžalovaného. Obhajoba sa domnieva, že tieto závery v prospech obžalovaného je potrebné

akceptovať. Stručne zhrnuté, ide o tvrdenie proti tvrdeniu, ani znalecké posudky o vierohodnosti
výpovedí, charakterových a iných vlastnostiach obžalovaného a poškodenej, nemôžu dokazovať, kto z
týchto dvoch ľudí klame o konkrétnej udalosti, a to ani za predpokladu, že jeden z týchto ľudí by prípadne
mal charakterové vlastnosti bližšie k hovoreniu nepravdy. Ani toto automaticky nemôže viesť k záveru,
že takýto človek klame vždy.

3.3. Podľa uznesenia NS SR č. k. 2Toš 4/2009 zo dňa 26.2.2010, str. 25, ak má byť rozhodnutie
založené na výpovedi len jedného svedka priamo usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku,
musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali ani najmenšiu
pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu. V danej veci nepriame dôkazy, ktoré by
umožnili objektívne posúdiť vec, prakticky ani nemáme, pretože dôkazy, o ktoré súd svoje zistenia

oprel by boli rovnaké pri oboch skutkových alternatívach, ktoré prichádzajú do úvahy, teda aj v prípade
pravdivosti výpovede obžalovaného by boli rovnaké. Súd teda nemá k dispozícii žiadny nepriamy dôkaz,
ktorý by potvrdzoval práve tú alternatívu priebehu skutku, ktorú zvolil a teda opäť tu máme len tvrdenie
proti tvrdeniu. Za takejto situácie je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obžalovaného. Napríklad podľa
uznesenia NS SR č. k. 2To 67/2006 zo dňa 27.5.2008, str. 10,11, obvinený nie je povinný dokazovať

svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná, a to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. Ak
pretrvávajú pochybnosti aj po vyčerpaní všetkých potrebných a dostupných možností dokazovania o
priebehu skutku, uplatní sa pravidlo „in dubio pro reo“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Tz
10/2001 a celý rad ďalších).
3.4. Navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a podľa

§ 322 ods. 3 Tr. por., aby rozhodol sám tak, že obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr.
por. oslobodí.
4. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval obžalovaný na svojom odvolaní. Prokurátor navrhol
odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.
5. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o
vine a treste a proti konaniu, ktoré ich vydaniu predchádzalo, proti ktorým je tento opravný prostriedok

prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné v celom rozsahu.
7. Prvostupňový súd rozhodol napadnutým rozsudkom o obžalobe, ktorá bola podaná pre skutok, ktorý
prokurátor kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona a ktorým kládol obžalovanému za vinu, že
od presne neustáleného obdobia, najmenej však od mesiaca jún 2014 až do dňa 15. 10. 2015 v byte na

adrese Beethovenova 5851/9, Trnava, fyzicky a psychicky týral svoju manželku L. T., a to tým spôsobom,
že najmä pod vplyvom alkoholu jej vulgárne nadával, vyhadzoval ju z bytu, hovoril jej, aby „skapala,
aby skočila pod vlak, že jej už vykopal jamu“, vyhrážal sa jej, že ju obleje kyselinou, podozrieval ju z
nevery, posielal jej SMS správy s vulgárnym obsahom, búchal jej do dverí na jej izbe, ktoré aj rozbil,
pričom v presne nezistený deň v mesiaci december 2014 ju fyzicky napadol tým spôsobom, že ju udrel

do brucha, čím jej však nespôsobil žiadne zranenia, následne ju opakovane fyzicky napádal sácaním
do dverí, udieraním do tváre, do ramena, pri vulgarizmoch ju ohrozoval nožom, pričom jeho útoky voči
L. T. vyvrcholili dňa 15. 10. 2015 o 23.00 h., kedy po predchádzajúcej slovnej hádke a po tom, ako
jej povedal, aby skočila pod vlak, chytil L. T. za ruky, hodil ju na posteľ, kde spolu zápasili, pričom ju
udieral rukami do celého tela, vytrhol jej sklenenú fľašu, ktorú držala z ruky a touto ju udrel jeden krát

do zátylku hlavy, po čom ušiel na neznáme miesto, čím jej spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy
v oblasti záhlavia s vegetatívnou symptomatológiou, pomliaždenie mäkkých tkanív ľahkého charakteru
s odreninami kože na brade vpravo vyžadujúce si liečbu spojenú s práceneschopnosťou v trvaní 2 - 3
týždne, čo u poškodenej Kataríny Heskovej spôsobilo úzkostnú depresívnu reakciu na stres súvisiaci so
strachom z opitostí a slovnej a fyzickej agresivity obvineného.

8. Prvostupňový súd uzavrel, že obžalovaný sa dopustil konania, ktorým poškodenú fyzicky atakoval
(facka dňa 01.07.2015) a dňa 15.10.2015 v nadväznosti na predchádzajúcu slovnú hádku s poškodenou
týkajúcu sa dohody o užívaní majetku v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, chytil poškodenú
za ruky, hodil ju na posteľ, kde spolu zápasili, pričom ju udieral rukami do celého tela, vytrhol jej sklenenú
fľašu, ktorú držala z ruky a touto ju udrel jeden krát do zátylku hlavy. Podľa prvostupňového súdu to

vyplýva výpovede poškodenej, lekárskych správ poškodenej a znaleckého posudku MUDr. Mariána
Pamulu.
9. Rovnako mal súd za preukázané aj psychické ataky obžalovaného voči poškodenej (bol vulgárny a
agresívny, vyhrážal poškodenej M. T., že ich zabije, že je niekde vykopaná jama).
10. Naproti tomu súd konštatuje, že žiadnym vykonaným dôkazom nebolo preukázané fyzické

napadnutie poškodenej obžalovaným z mesiaca december 2014, ku ktorému malo prísť tak, že
obžalovaný udrel poškodenú do brucha, čím jej nespôsobil zranenia. Prvostupňový súd taktiež nemal
bez dôvodných pochybností preukázané, že fotografie SMS, ktoré sú súčasťou spisu, boli posielané
obžalovaným, nakoľko v konaní bolo preukázané, že poškodená posielala z mobilného telefónu
obžalovaného SMS jeho matke, čím chcela navodiť dojem, že ju píše obžalovaný, pričom ani obsah

predmetných SMS nebol potvrdený vykonaným znaleckým dokazovaním.
11. Konanie obžalovaného vyhodnotil prvostupňový súd tak, že pri zohľadnení záverov znaleckého
dokazovania z odvetví psychiatria psychológia, ako aj s ohľadom na závažnosť atakov obžalovaného
voči poškodenej, tieto vo svojom súhrnne nenapĺňajú skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby, pretože na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby je

potrebné preukázať spôsobenie fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia aspoň jedným z konaní
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona.
12. Prvostupňový súd dospel k záveru, preukázané konanie obžalovaného (fyzický atak obžalovaného
voči poškodenej dňa 15.10.2015) možno právne kvalifikovať ako trestný čin a to ako prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)

Trestného zákona a § 127 ods. 4 Trestného zákona.
13. Napadnutie zo dňa 01.07.2015, po ktorom nasledovalo lekárske ošetrenie a liečba a sťaženie
obvyklého spôsobu života poškodenej do 1 týždňa, nenapĺňa podľa súdu skutkovú podstatu trestnéhočinu ublíženia na zdraví. Obdobne jednotlivé psychické ataky obžalovaného voči poškodenej súd
nevyhodnotil ako trestný čin, a preto tieto konania obžalovaného zo skutkovej vety vypustil.
14. Odvolací súd sa pri prieskume obžalovaným napadnutého výroku o vine, zameral na skúmanie

toho, či prvostupňový súd pri hodnotení vykonaného dokazovania vo vzťahu k tomuto výroku bral
do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto
hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky
správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu
vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil

zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená
vustanovení§2ods.12Trestnéhoporiadku.Prvostupňovýsúdodôvodnilnapadnutývýrokplnevsúlade
so zákonnými požiadavkami, uvedenými v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku a podrobne
a zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti mal za dokázané a akými úvahami sa spravoval pri ich
hodnotení.
15. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah dôkazov

vykonaných vo vzťahu k napadnutému výroku o vine, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil
prvostupňovýsúd.Rozhodnutiaprvostupňovéhoaodvolaciehosúdutvoriajednotu,pretoniejepotrebné
na tomto mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku
vecne správne, zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa plne stotožňuje s tým, ako
prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy a závery prvostupňového súdu považuje za správne.

Prvostupňový súd sa riadil všetkými zásadami hodnotenia dôkazov tak, ako sú vymenované v odseku
14 tohto uznesenia. Úprava opisu skutku, ktorá zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a z
toho vyplývajúca právna kvalifikácia, boli realizované prvostupňovým súdom správne.
16. Podstata odvolacích námietok obžalovaného je v tom, že jeho vina nemal byť založená na výpovedi
poškodenejatoprejejnedôveryhodnosťatiežpreto,želensamotnájejvýpoveďnepostačujenauznanie

viny. Odvolací súd k tomu uvádza nasledovné. Pokiaľ prvostupňový súd vyhodnotil výpoveď poškodenej
ako vierohodnú, odôvodňuje to tým, že u nej nezaznamenal vedomú snahu uvádzať nepravdivé údaje,
alebo zveličovať jednotlivé konflikty s obžalovaným. Sama priznala aj vlastné pochybenia, keď priznala,
že obžalovanému dala facku, že z mobilného telefónu obžalovaného poslala jeho matke SMS správu,
ktorá mala navodzovať dojem, že ju píše obžalovaný, že mala virtuálnu známosť a posielala jej svoje

intímne fotky a napokon, že dňa 15.10.2015 odmietla ísť k právnikovi, aby sa dohodli na užívaní majetku
v ich bezpodielovom vlastníctve. Takáto úvaha je správna a logická.
17. Nie je pravdou, že výpoveď poškodenej o zraneniach, uvedených vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku, nepodporuje žiaden iný dôkaz, pričom obžalovaný spáchanie takéhoto skutku popiera (odsek
3.1.) Nie je to len poškodená, ktorá popisuje agresívne správanie obžalovaného, ale sú to aj svedkovia

M. T. (dcéra) a F. T. (syn). Tendencie obžalovaného k verbálnym konfliktom prezentoval aj svedok Ing.
G. R., ktorý potvrdil, že obžalovaný prišiel do ich prevádzky a verbálne napadol jeho zamestnanca.
Ďalším dôkazom (nepriamym) je i výsledok znaleckého dokazovania, keď znalec MUDr. Marián Pamula
uviedol viacero alternatív možnosti ich vzniku, pričom tiež uviedol, že zranenia aké poškodená utrpela,
vznikajúajtýmmechanizmom,ktorývosvojejvýpovediuviedlapoškodená.Ďalšímpodpornýmdôkazom

k mechanizmu vzniku zranenia poškodenej je prepis hovorov zo systému REDAT, z ktorého vyplýva, že
poškodená pri prvom telefonáte dňa 15.10.2015, počas ktorého bol obžalovaný prítomný v spoločnom
byte, popísala vznik zranenia tak, že ju napadol obžalovaný, ktorý ju udrel fľašou po hlave. Vymenované
dôkazy, najmä v ich vzájomnej spojitosti, dostatočne preukazujú spáchanie skutku, pre ktorý bol
obžalovaný uznaný za vinného. Nedošlo tak k dôkaznej situácii, ktorá by si vyžadovala použitie zásady

„in dubio pro reo“, ako sa toho domáha obžalovaný. Pochybnosť o mechanizme vzniku zranenia (resp.
inými mechanizmus jeho vzniku) udáva iba obžalovaný a to naviac tak, že sám nevidel opisovaný úraz
poškodenej (pretože odišiel z domu, keď videl, že poškodená volá policajtov) a skutočnosť, že sa mala
udrieť sama o vaňu len predpokladá.
18. Pokiaľ ide o uložený trest a rozhodnutie o náhrade škody, aj tieto výroky sú v napadnutom rozsudku

podrobne a zrozumiteľne odôvodené. Tak ako pri rozhodnutí o vine aj pri rozhodnutí o treste sa
prvostupňový súd riadil správnym a zákonným spôsobom hodnotenia zistených skutočností (odsek
14 tohto uznesenia). Jeho závery vychádzajú výlučne zo zistených skutočností, ktoré sú obsahovo
komplexné. Zároveň sú náležite vyhodnotené a je z nich zrejmé, aký účel trestu súd sledoval a akými
prostriedkami sa ho snaží naplniť. V jeho úvahách a záveroch nenachádza odvolací súd žiadnu chybu,

ktorá by mala mať za následok jeho nesprávnosť. Stručne možno teda iba zopakovať, že uloženie
trestu odňatia slobody, ktorého výkon bude podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu, je
trestomprimeranýmpreobžalovanéhoakoosobu,naktorúsahľadí,akobynebolavminulostiodsúdená.
Uloženiepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodypridolnejhranicitrestnejsadzby,jetrestomvýchovným,spôsobilým primárne splniť najmä účel tzv. individuálnej prevencie, ktorý sleduje ustanovenie § 34 ods.
1 Trestného zákona. Uloženie primeraných povinností, na plnenie ktorých bol zaviazaný v priebehu
plynutia skúšobnej doby, priamo súvisí s výsledkami znaleckého dokazovania, ktorým bola preukázaná

jeho závislosť na alkohole, prevládanie nekritickosti a odmietanie závislosti.
19. Rozhodnutia o náhrade škody, resp. o odkázaní poškodenej s jej nárokom na náhradu škody
na civilný proces, rovnako vychádzajú s dostatočne vykonaného dokazovania a správnej aplikácie
príslušných hmotnoprávnych ustanovení, ktoré sa vzťahujú k povinnosti na náhradu škody.
20. Na základe vyššie uvedených zistení a záverov, odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného v

celom rozsahu ako nedôvodné a zamietol ho podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.