Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eliška Šnajderová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 0T/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010127
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6121010127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 23.09.2021 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

A.. S. K., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom Á. Č.. XXXX/XX, R.

je vinný,

že dňa 20.02.2021 v čase o 21:30 hod. viedol ako vodič po predchádzajúcom požití alkoholu osobné
motorové vozidlo zn. Mercedes-Benz G 350 ev. č. R.-XXXHU v obci Donovaly, pričom pri chate „Nina“

bol zastavený a kontrolovaný policajtmi Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, na výzvu ktorých
sa pri kontrole podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu bolo elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus
č. A409655 v čase o 21:34 hod. namerané 0,85 mg/l alkoholu v dychu, pri opakovanej skúške vykonanej
o 21:54 hod. mu bolo namerané 0,91 mg/l alkoholu v dychu a o 23:10 hod. mu bolo namerané 0,91 mg/
l alkoholu v dychu,

teda

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

čím spáchal

prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

a za to mu súd
ukladá

podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 56 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo
výške 1.500,- €.

Súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyridsaťpäť dní.

Súd podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., v spojení § 38 ods. 2 Tr. zák. ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dva roky.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 21.02.2021 obžalobu voči obžalovanému
pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin „Ohrozenie pod
vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. (č.l. 44).

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.09.2021 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný A.. S. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 115) uviedol, že mu je veľmi ľúto, čo sa stalo. Hanbí
sa za to. Nepoprel, že pred jazdou požil alkoholický nápoj, avšak nie je mu jasná výška hodnoty alkoholu,

ktorá mu bola nameraná. Tesne pred jazdou dopil fľašu prosecca, t.j. šumivého vína na chate v obci
Donovaly. Ide o prosecco zn. Valdo v objeme 0,7 dcl. Alkohol popíjal zhruba od 19:00 hod. do 21:30
hod., pričom alkohol požíval ešte jednu minútu pred zastavením, t.j. o 21:29 hod. Od momentu ako
ho policajti zastavili prešlo pár sekúnd, možno minúta, ako vykonal dychovú skúšku. Tieto skutočnosti
mu môže dosvedčiť kamarát, ktorý mu telefonoval hneď ako sadol do auta. Policajti ho chytili asi 40
sekúnd po tom, ako sadol do auta. Vzdialenosť od chaty k miestu zastavenia policajtmi je asi 300 metrov.

Keď si sadol do auta, aj mu napadlo, že môže nafúkať. Nameraná hodnota alkoholu sa mu nezdá z
toho dôvodu, že po jednej fľaši nafúkal takmer dve promile, pričom ráno pred podaním raňajok už nič
nenafúkal. Keď bol zadržaný, tak v ranných hodinách fúkal už len jedenkrát. Keď bol z CPZ predvedený
na políciu v Banskej Bystrici, opätovne vykonal dychovú skúšku o 10:42 hod. Nezdá sa mu, že by po
siedmich hodinách došlo k odbúraniu alkoholu. Rozprával sa o tom aj s odborníkmi.

Obžalovaný ďalej uviedol, že policajt ho nepoučil ako má vykonať dychovú skúšku, len sa ho opýtal, či je
ochotný dychovú skúšku vykonať. Policajt sa ho spýtal, či požil alkohol, na čo mu odpovedal, že áno, že
bezprostredne pred jazdou dopil fľašu vína. Následne sa ho opýtal, či je ochotný podrobiť sa dychovej
skúške, s čím súhlasil. Po vykonaní dychovej skúšky mu policajt ukázal výsledok, kde bolo uvedené 0,85

na čo sa opýtal, či je to mg/l, čo mu policajt potvrdil. Povedal mu, že to sú skoro dve promile, že to nie je
možné. Nepamätá si, že by sa ho policajt pýtal niečo iné pred vykonaním dychovej skúšky. Policajtovi
presne povedal „teraz som dopil fľašu vína“. Výsledky dychovej skúšky považuje za nesprávne z toho
dôvodu, že neskôr si naštudoval návod na použitie testera, v ktorom je uvedené, že dychovú skúšku je
možné vykonať najskôr po 15 minútach od požitia alkoholu, o čom nemal vedomosť.

Obžalovaný uviedol, že ani ďalšie dychové skúšky neboli vykonané v súlade s návodom, pretože po
celý čas telefonoval a fajčil, pričom policajti ho neupozornili, aby si odložil telefón. Posledná skúška
bola vykonaná na policajnej stanici a táto je nezákonná z dôvodu, že nebola opakovaná, pretože bola
vykonaná len raz. Medzi prvou a druhou skúškou fajčil, vyfajčil asi tri cigarety, ale nevie to presne. Boli

tam dvaja policajti, ktorí to videli a ani jeden ho neupozornil, že fajčiť nemá. Pred poslednou dychovou
skúškou na polícii už nefajčil, ani nič nepožil, pretože nebolo kde. Nespomína si, kedy si zapálil poslednú
cigaretu. Myslí si, že poslednú cigaretu vyfajčil v čase dlhšom ako 15 minút pred poslednou dychovou
skúškou.

Obžalovaný ďalej namietal, že policajtov dvakrát požiadal, aby mu bola odobratá krv, na čo mu bolo
povedané,žetoniejenutné,pretožesútamtrimerania.Policajtpovedal,žejetotoisté.Počasvykonania
dychových skúšok tam boli prítomní obidvaja policajti. Keď bol v CPZ, ráno pred raňajkami mu prišli
dať fúkať dvaja policajti, jeden mladý muž a jedna žena. Počas toho, ako bol chytený policajtmi až po
predvedenie do CPZ telefonoval s dvoma ľuďmi a písal správy prostredníctvom aplikácie WhatsApp.

Telefonoval s P.. V., s ktorým predtým popíjal, ako aj P.. Š., ku ktorému mal namierené a ktorý ho pozval
na večeru. P.. Š. bol na linke aj vtedy, keď hovoril s policajtom o tom, že chce ísť na odber krvi, na čo
ho aj P.. Š. nahovoril. Policajt sa ho aj pýtal, kto ho to nahovára na krv, na čo mu obžalovaný povedal,
že jeho advokát. Cesta, po ktorej išiel, a kde bol zastavený policajtmi, vlastne ani neexistovala. Boli tam
záveje a sneh. Bolo to v čase covidu, nikto tam nebol. Keď sedel v policajnom aute, s policajtom moc

nekomunikoval.Povedalimu,žeidúdonemocnice.Myslelsi,žetamidúkvôliodberukrvi,ajkeďotoešte
vtedy nežiadal. Potom zistil, že to bolo kvôli posúdeniu, či môže byť umiestnený v CPZ. Prvýkrát požiadal
o vykonanie krvnej skúšky v aute, keď bol zadržaný policajtmi, ale už nevie, kde ho viezli a druhýkrát
na policajnej stanici, keď už absolvoval tú tretiu skúšku. Nevie, v ktorom okamihu v aute policajta žiadal
o vykonanie krvných testov.

Obžalovaný si taktiež nepamätá, kedy podpisoval zápisnicu o dychových skúškach, teda či to bolo
bezprostredne po ich vykonaní. Predpokladá, že to podpísal on, ak je tam jeho podpis. Policajti mu asidali podpisovať zápisnicu. Nevie, čo podpisoval pred týždňom a nie pred ôsmymi mesiacmi. Nepamätá
si, či podpisoval niečo na mieste, kde ho zastavili policajti.

Obžalovaný po nahliadnutí do záznamu u skutku (č.l. 17) uviedol, že podpis na tomto zázname je jeho.
Podpísal ho preto, lebo bol šokovaný. Bol prevezený do nemocnice, na políciu. Až potom žiadal o
vykonaniekrvnejskúšky.Nečítalto,čopodpísal.Máprávnickévysokoškolskévzdelaniedruhéhostupňa.
Pokiaľ ide o svetelné podmienky, v ktorých sa vykonala dychová skúška, tak táto bola vykonaná vo
verejnom priestranstve a bola tam tma. Pamätá si, že niečo podpisoval na polícii.

Keďže obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal sčasti odlišne, pričom ani jedna zo strán nenavrhla
prečítať túto časť výpovede z prípravného konania, súd aplikujúc ustanovenie § 2 ods. 11 Tr. por., v
spojení s § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal časť výpovede obžalovaného z prípravného konania.

Obžalovaný v prípravnom konaní (č.l. 13) o.i. uviedol, že „... dňa 20.02.2021 som vo večerných hodinách

popíjal alkohol a to jednu sedmičku vína. Neskôr po telefonickom dohovore som sa rozhodol navštíviť
známeho, ktorý má nehnuteľnosť pár stovák metrov odo mňa na Donovaloch“. Obžalovaný ďalej uviedol
„...bolo to v najnevhodnejšej možnej chvíli, lebo som nedávno predtým dopil to víno, asi som bol na
vrchole tej krivky“.

Po upozornení obžalovaného zo strany súdu na čiastočné rozpory v jeho výpovediach obžalovaný
uviedol, že nevidí rozpor v tom, čo mu bolo prečítané. Ďalej uviedol, že v aute nepil. Nebolo to v tom
momente, teraz. Dopil predtým.

Svedok U. Š., na hlavnom pojednávaní (č.l. 115) uviedol, že vzhľadom na odstup času si už na

podrobnosti nepamätá, keďže v rámci svojej pracovnej činnosti pravidelne zastavuje vodičov pod
vplyvom alkoholu.

Vzhľadom na vyjadrenie svedka súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítal v zmysle §
264 ods. 2 Tr. por. jeho výpoveď z prípravného konania.

Svedok v prípravnom konaní (č.l. 15) uviedol, že dňa 20.02.2021 v čase okolo 21:30 hod. ako hliadka
Bralo 556 vykonávali podľa inštruktáže dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v
pridelenomúsekunavozidlevcivilnomvyhotovení,pričomvtomtočasezákonnýmspôsobomspoužitím
zvukového a zároveň svetelného znamenia s nápisom STOP dali pokyn na zastavenie vodičovi vozidla

zn. Mercedes-Benz G ev. č. R.-XXXHU, ktoré išlo po miestnej komunikácii v obci Donovaly. Po zastavení
pred chatou Nina v obci Donovaly stotožnili vodiča, ktorým bol obžalovaný. Miesto zastavenia bolo
zvolené veliteľom hliadky s dodržaním nariadenia Prezídia PZ o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou
a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti.
Následne vodiča vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, pred ktorou bol zákonne poučený, bol

poučený aj o spôsobe jej vykonania, pričom s vykonaním dychovej skúšky súhlasil. Pred jej vykonaním
sa priznal, že pred jazdou požíval alkohol, ale od posledného požitia prešlo viac ako 15 minút. Vodičovi
bola nameraná hodnota 0,85 mg/l alkoholu v dychu. Následne bola vykonaná na mieste opakovaná
dychová skúška s výsledkom 0,91 mg/l dychu. Tretia dychová skúška bola vykonaná na OR PZ v
Banskej Bystrici s rovnakým výsledkom 0,91 mg/l alkoholu v dychu. Po vykonaní dychových skúšok sa

s obžalovaným presunuli do Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosvetla za účelom posúdenia,
či je osoba spôsobilá umiestnenia v CPZ. Po tomto vyšetrení sa s obžalovaným presunuli na OR
PZ v Banskej Bystrici za účelom vykonania administratívy ku skutku. Všetky úkony boli z ich strany
vykonávané vzhľadom na aktuálnu situáciu v ochranných pomôckach.

Svedok na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že po prečítaní tejto výpovede si na túto vec spomína,
stalo sa to a nežiada nič doplniť. Jeho výpoveď je pravdivá. Nepamätá si však na konkrétny prípad a
teda ako konkrétne obžalovaného poučovali. Pri poučení však dodržiavajú štandardný postup. Osobu
poučia o tom, či požila alkohol, potravinu alebo inú látku, ktorá by mohla ovplyvniť dychovú skúšku a to
pred 15 minútami. Obžalovaný povedal, že nie. Následne si otvoril náhubok a vykonal dychovú skúšku.

Ak im vodič povie, že bezprostredne požil nejakú látku, tak čakajú aspoň tých 15 minút a dychovú skúšku
vykonajú až potom, aby bola táto dychová skúška relevantná. Nevie, či ho už on tak poučil, ale hliadka ho
tak poučila ako uviedol. Obžalovaný bol poučený o možnosti vykonania krvnej skúšky, túto nežiadal, ale
už nevie či podpísal záznam o skutku. Každého vodiča poučujú o možnosti vykonať krvnú skúšku. Pokiaľby obžalovaný žiadal o vykonanie krvnej skúšky, určite mu to umožnia. Nespomína si, či obžalovaný
podpisoval výsledky dychových skúšok, ani kde bol vypísaný záznam o skutku. Pri obžalovanom boli
medzi prvou a druhou skúškou, kvôli taktike v rámci služobného zákroku, ale či obžalovaný fajčil si už

nespomína. Taktiež si vôbec nespomína, či obžalovaný počas dychovej skúšky telefonoval. Myslí si
však, že nie je možné zároveň vykonať dychovú skúšku a telefonovať. Obžalovaný sa mu zdal ako iný.
Povedal, že ide za kamarátom a že pred jazdou pil víno, ale že nie hneď pred jazdou.

Počas hliadky pracoval s P.. A. E., ktorý bol vodičom. Nepamätá si, kto vyplňoval záznam o dychovej

skúške aj o skutku. Miesto skutku bolo pri chate Nina. Vo všeobecnosti sa záznam o skutku podpisuje na
mieste. Z vlastnej skúsenosti vie, že vodiči si nezvyknú čítať záznam o skutku. Nevie, či na mieste skutku
bolo verejné osvetlenie. Vie však, že tam bol sneh, lebo sa nevedeli pohnúť. Nevie posúdiť veľkosť
písma a technické podmienky v kontexte s možnosťou prečítania záznamu. Nepamätá si, či obžalovaný
počas zásahu s niekým komunikoval prostredníctvom mobilného telefónu. Vodičov poučujú, aby medzi
dychovými skúškami nefajčili a nepožívali žiadnu potravinu, aby to nemohlo ovplyvniť výsledok dychovej

skúšky.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov zhromaždených
v priebehu trestného konania.

Zo záznamu o skutku (č.l. 17) mal súd preukázané, že obžalovaný bol dňa 20.02.2021 o 21:30 hod.
zastavený policajtmi, pričom na ich výzvu sa podrobil dychovej skúške s nameranou hodnotou 0,85
mg/l alkoholu v dychu, po dvadsiatich minútach s hodnotou 0,91 mg/l alkoholu v dychu. Vodič nežiadal
lekárske vyšetrenie a ďalšia jazda mu bola zakázaná. Obžalovaný uviedol, že bol s kamarátmi na chate,
kde vypil fľašu vína. Následne chcel ísť pozrieť kamaráta na inú chatu. Skutok ho mrzí. Obžalovaný

súhlasil s obsahom záznamu o skutku. Obžalovaný predmetný záznam podpísal na štyroch miestach.

Zo zápisov o dychovej skúške (č.l. 18) vyplýva, že obžalovaný sa dňa 20.02.2021 o 21:34 hod. podrobil
dychovej skúške s nameranou hodnotou 0,85 mg/l alkoholu v dychu, dňa 20.02.2021 o 21:54 hod. s
nameranou hodnotou 0,91 mg/l alkoholu v dychu a dňa 20.02.2021 o 23:10 hod. s nameranou hodnotou

0,91 mg/l. alkoholu v dychu.

Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu (č.l. 24) bolo zistené, že obžalovanému bol po spáchaní
skutku, t.j. dňa 20.02.2021 o 22:00 hod. zadržaný vodičský preukaz.

Z evidenčnej karty vodiča (č.l. 32 - 39) mal súd preukázané, že obžalovaný v minulosti spáchal 23
priestupkov na úseku cestnej premávky, za čo mu boli opakovane ukladané pokuty.

Z evidenčnej karty vodiča predloženej obžalovaným (č.l. 90 - 93) mal súd preukázané, že obžalovaný v
minulosti spáchal 8 priestupkov na úseku cestnej premávky, za čo mu boli opakovane ukladané pokuty.

Z návodu na použitie AlcoQuant 6020 plus vrátane certifikátu typu meradla (č.l. 56 - 76) bolo o.i. zistené,
žetabakovýdymmôžeovplyvniťvýsledkymerania,pretojedôležité,abytestovanáosobanebolavstyku
s tabakovým dymom minimálne 5 minút pred testovaním. Zbytkový alkohol v ústach skresľuje meranie.
Preto je potrebné zabezpečiť, aby testovaná osoba tesne pred meraním nepožila alkohol. Čakacia doba

je 15 minút. Analyzátor dychu typ AlcoQuant 6020 plus bol schválený príslušným úradom na meranie
hladiny alkoholu vo vydýchnutom vzduchu z pľúc ľudí.

Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 94 - 111) vyplýva, že obžalovaný spáchal 17 priestupkov na úseku
cestnej premávky.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 112) bolo zistené, že obžalovaný je samostatne zárobkovo činnou
osobou.

Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR (č.l. 113) mal súd preukázané, že okrem aktuálneho trestného

stíhania, nie je voči obžalovanému vedené žiadne iné trestné stíhanie.

Z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 114) bolo zistené, že odsúdený nebol doteraz súdom
trestaný.Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, tento vykazuje
znaky trestného činu „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a za jeho

spáchanie je obžalovaný trestne zodpovedný.

Existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú z usvedčujúcej výpovede zasahujúceho
policajta, svedka U. Š., ktorý pomerne jasne, zrozumiteľne (a z dejového hľadiska) logicky opísal priebeh
služobného zákroku voči obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré tomu predchádzali. Jeho výpoveď plne

korešpondujesospísanousprávouovykonanítohtoslužobnéhozákroku,ktorúobžalovanýnaviacerých
miestach bez výhrad podpísal (č.l. 17).

Súd mal teda spoľahlivo preukázané, že obžalovaný sa po tom, ako ho policajti dňa 20.02.2021 v čase
o 21:30 hod. zastavili na jeho motorovom vozidle, na základe ich výzvy podrobil dychovej skúške na
prítomnosť alkoholu v dychu, ktorej výsledok bol pozitívny s nameranou hodnotou 0,85 mg/l alkoholu

v dychu. Prvá dychová skúška bola vykonaná o 21:34 hod. Následne obžalovaný vykonal opakované
dychové skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu, pričom aj výsledky týchto skúšok boli pozitívne s
nameranou hodnotou 0,91 mg/l alkoholu v dychu. Opakované dychové skúšky boli vykonané v ten istý
deň o 21:54 hod. a 23:10 hod.

Obžalovaný nenamieta, že by pred jazdou nepožil alkoholické nápoje. Priznal, že pred jazdou vypil
fľašu prosecca, t.j. šumivého vína v objeme 0,7 dcl. Obžalovaný však spochybňuje nameranú hodnotu
alkoholu v dychu, keď podľa jeho názoru po vypití jednej fľaše prosecca nemohla byť hladina alkoholu
v dychu vo výške až takmer dve promile.

Obrana obžalovaného na hlavnom pojednávaní spočíva v namietaní zákonnosti vykonania jednotlivých
dychových skúšok zo strany policajtov. Obžalovaný zároveň poukazuje na skutočnosť, že žiadal o
vykonanie lekárskeho vyšetrenia odberom a vyšetrením krvi, čo mu však nebolo zo strany polície
umožnené.

Súdsatedazaoberalnámietkamiobžalovanéhoprednesenýminahlavnompojednávaníatedačipolicajt
pri vykonávaní dychových skúšok postupoval v súlade so zákonom a či skutočne došlo k znemožneniu
vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom a vyšetrením krvi obžalovanému.

Prvá dychová skúška bola vykonaná dňa 20.02.2021 v čase o 21:34 hod. s nameranou hodnotou 0,85

mg/l alkoholu v dychu (č.l. 18). Podľa obžalovaného je táto dychová skúška nezákonná z dôvodu, že
obžalovaný bezprostredne predtým, ako dychovú skúšku vykonal, požil alkoholické nápoje. V zmysle
návodu na použitie prístroja AlcoQuant 6020, ktorým bola dychová skúška vykonaná, nesmie testovaná
osoba pred meraním požiť alkohol, pričom čakacia doba je 15 minút. V opačnom prípade by mohol byť
ovplyvnený výsledok dychovej skúšky.

Súd argumentáciu obžalovaného v tomto smere neakceptuje. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
výpoveď svedka U. Š., zasahujúceho policajta, ktorý uviedol, že obžalovaný sa priznal, že pred
jazdou požil alkoholické nápoje, avšak od posledného požitia prešlo viac ako 15 minút. Súd pritom
nemá dôvod neveriť vyjadreniu tohto svedka, ktorý vypovedal v prípravnom konaní spontánne, bez

predchádzajúcej výzvy, aby sa vyjadril k tejto skutočnosti, keďže v tom čase to nebolo sporné.
Obžalovanýnatútoskutočnosťtotižzačalpoukazovaťažnahlavnompojednávaní,vprípravnomkonaní,
ani v rámci výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie na nezákonnosť prvej dychovej skúšky vôbec
nepoukazoval. Obžalovaný síce svoj postup odôvodnil tým, že až neskôr si naštudoval návod na použitie
testera a teda až neskôr zistil, že dychovú skúšku je možné vykonať najskôr po 15 minútach od požitia

alkoholu. Súd však opätovne poukazuje na výpoveď svedka U. Š., o ktorej hodnovernosti nemá žiadne
pochybnosti a ktorý jasne uviedol, že po poučení z jeho strany obžalovaný uviedol, že alkohol síce pred
jazdou požil, avšak odvtedy prešlo viac ako 15 minút. Na základe vyššie uvedených skutočností súd
nemá žiadne pochybnosti o zákonnosti prvej dychovej skúšky. Obranu obžalovaného súd považuje za
účelovú s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok, ktorý pre obžalovaného nebude

znamenať len trest v zmysle trestnoprávnych noriem, ale aj stratu zamestnania, na čo obžalovaný
napokon poukázal aj vo svojej záverečnej reči (č.l. 122).Druhá dychová skúška bola vykonaná dňa 20.02.2021 o 21:54 hod. s nameranou hodnotou 0,91 mg/
l alkoholu v dychu (č.l. 18). Nezákonnosť tejto druhej dychovej skúšky obžalovaný vidí v tom, že
obžalovaný medzi prvou a druhou dychovou skúškou po celý čas telefonoval a fajčil, na čo ho policajti

neupozornili, aby tak nerobil, pretože to môže ovplyvniť výsledok dychovej skúšky. Súd však uvádza, že
okrem vyjadrenia obžalovaného, zo žiadnych iných dôkazov nevyplýva, že by obžalovaný v čase medzi
dvoma dychovými skúškami po celý čas fajčil a telefonoval. Svedok U. Š. si vzhľadom na odstup času
a množstvo podobných zásahov nepamätal, či obžalovaný medzi prvou a druhou dychovou skúškou
telefonoval a fajčil, avšak uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné v jednej chvíli vykonávať dychovú

skúšku a telefonovať, s čím sa súd stotožnil. Svedok ďalej uviedol, že vodičov štandardne poučujú, aby
medzi dychovými skúškami nefajčili a nepožívali žiadnu potravinu. V zmysle návodu pritom testovaná
osoba nemá byť v styku s tabakovým dymom minimálne 5 minút pred testovaním. Obžalovaný na
hlavnom pojednávaní, na ktorom začal zákonnosť dychových skúšok spochybňovať, uviedol, že medzi
prvou a druhou skúškou vyfajčil asi tri cigarety. Druhá skúška bola vykonaná 20 minút po vykonaní prvej
skúšky a teda ak by aj súd vzal do úvahy, že obžalovaný fajčil tri cigarety v tomto časovom úseku, mohlo

pred vykonaním druhej skúšky a poslednou vyfajčenou cigaretou ubehnúť viac ako päť minúť. Súd teda
nemá pochybnosti o zákonnosti aj druhej dychovej skúšky.

Tretia dychová skúška bola vykonaná dňa 20.02.2021 v čase o 23:10 hod. s nameranou hodnotou 0,91
mg/l alkoholu v dychu (č.l. 18). Podľa obžalovaného, ktorý potvrdil, že pred vykonaním tejto skúšky

nefajčil, netelefonoval ani nepil alkohol, táto tretia dychová skúška je nezákonná z dôvodu, že nebola
vykonaná opakovane. Podľa názoru súdu však na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. postačuje vykonanie jednej dychovej skúšky. Nemožno dychovú skúšku
považovať za nezákonnú len preto, že nebola vykonaná opakovane. Obžalovaný svoj názor o povinnosti
vykonať opakovanú dychovú skúšku ničím nepodložil. Súd teda nemá pochybnosti o zákonnosti aj tejto v

poradítretejdychovejskúšky,ktorálenpotvrdilaskutočnosť,žeobžalovanýpredjazdoupožilalkoholické
nápoje.

Obžalovaný ďalej namietal, že mu bolo zo strany policajtov znemožnené lekárske vyšetrenie odberom
krvi. Aj túto skutočnosť obžalovaný začal namietať až na hlavnom pojednávaní. Z vyjadrenia svedka

U. Š. vyplýva, že obžalovaný bol poučený o možnosti vykonať krvnú skúšku, pričom obžalovaný túto
nežiadal.Súdnemápochybnosťohodnovernostitohtosvedka,keďžeobžalovanývlastnoručnepodpísal
záznam o skutku, ktorým zároveň lekárske vyšetrenie nežiadal (č.l. 17). Podľa vyjadrenia obžalovaného
mal tento žiadať o lekárske vyšetrenie dvakrát. Prvýkrát ešte v policajnom aute, keď bol zadržaný a
druhýkrát na polícii po vykonaní tretej dychovej skúšky. Súd považuje argumentáciu obžalovaného v

tomto smere taktiež za účelovú. Nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by mu policajti neumožnili krvnú
skúšku vykonať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na nezrovnalosti vo výpovedi obžalovaného učinenej
na hlavnom pojednávaní, ktorý najskôr uviedol, že policajtov dvakrát požiadal, aby mu bola odobratá krv,
na čo mu bolo povedané, že to nie je potrebné, lebo „sú tam tri merania“. Prvýkrát mal pritom obžalovaný
požiadať o vykonanie krvnej skúšky ešte v policajnom aute, avšak tretie meranie bolo vykonané až na

polícii. Z tohto dôvodu logicky nemohli policajti už v policajnom aute ako dôvod neumožnenia vykonania
krvnej skúšky uviesť, že existujú tri merania, keďže v tom čase obžalovaný vykonal len dve dychové
skúšky. Obžalovaný v inej časti svojho výsluchu tvrdil, že policajti mu v policajnom aute povedali, že idú
do nemocnice, pričom obžalovaný si myslel, že kvôli vyšetreniu odberom krvi, aj keď, ako sám uviedol,
o to ešte nežiadal. Je zrejmé, že obžalovaný ani nevedel riadne špecifikovať čas, kedy mal opakovane

požiadať o vykonanie krvnej skúšky a kedy mu to malo byť zo strany polície odopreté. Rovnako ako pri
predchádzajúcich argumentoch spochybňujúcich zákonnosť dychovej skúšky, ani skutočnosti týkajúce
sa neumožnenia vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom krvi obžalovaný nenamietal v prípravnom
konaní, ani pred sudkyňou pre prípravné konanie. Súd teda nemal hodnoverne preukázané, že policajti
neumožnili vykonať obžalovanému takéto lekárske vyšetrenie. Súd na základe vykonaných dôkazov

teda konštatuje, že lekárske vyšetrenie odberom krvi nebolo u obžalovaného vykonané z dôvodu, že
obžalovaný o takéto vyšetrenie v skutočnosti nežiadal.

Napokon obžalovaný namietal veľkosť písma na zázname o skutku (č.l. 17), ako aj svetelné podmienky,
za akých záznam podpisoval. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ obžalovaný nemal vhodné svetelné

podmienky a veľkosť písma mu znemožnila prečítať a porozumieť obsahu predmetného záznamu, túto
skutočnosť mohol obžalovaný namietať v čase, keď záznam podpisoval a prípadne text, ktorý nevidel
alebo nemohol z iných dôvodov prečítať, nemal podpísať, kým by nedošlo k zmene podmienok, čo však
neučinil. Z tohto dôvodu ani túto obhajobu obžalovaného súd neakceptuje.Súd odmietol vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté obžalovaným, a to výsluchmi svedkov P.. C. V. a P.. Q. Š.,
ktorí mali dosvedčiť, že obžalovaný bezprostredne pred vykonaním prvej dychovej skúšky pil alkohol a

že medzi prvou a druhou dychovou skúškou obžalovaný fajčil a telefonoval. Súd v tejto súvislosti uvádza,
že o zákonnosti jednotlivých dychových skúšok nemal pochybnosti (ako už bolo uvedené vyššie), a to
práve s poukazom na výpoveď priameho svedka U. Š., ktorý sa k namietaným skutočnostiam vyjadril a o
ktorého hodnovernosti nemal súd žiadne pochybnosti. Rovnako súd odmietol vykonať dôkazy výsluchmi
svedka P.. A. E., druhého člena hliadky a policajtov, ktorí mali službu v CZP na OO PZ Žiar nad Hronom.

Súd uvádza, že vykonané dôkazy postačovali súdu na rozhodnutie vo veci, pričom súd nepredpokladá,
žedruhýčlenhliadky,P..A.E.,vzhľadomnaodstupčasu,byvedelpodrobnepopísaťokolnostispáchania
skutku. Tento svedok navyše ani nebol vypočutý v prípravnom konaní. Pokiaľ ide o ďalších svedkov,
policajtov, ktorí mali službu v CZP na OO PZ Žiar nad Hronom, tak títo mali preukázať, že výsledok
rannej dychovej skúšky bol u obžalovaného negatívny, čo spochybňuje výsledok predtým vykonaných
dychových skúšok. Obžalovaný totiž tvrdil, že ak večer, resp. o 23:10 hod. mu bola nameraná hodnota

takmer dve promile alkoholu v dychu, nemohol mať v ranných hodinách negatívny výsledok dychovej
skúšky. Súd v tejto súvislosti uvádza, že obžalovaný pred jazdou preukázateľne vypil fľašu prosecca
v objeme 0,7 dcl, pričom o správnosti výsledku dychových skúšok nemal pochybnosti. Napokon aj
samotný obžalovaný v prípravnom konaní, ktorej časť zápisnice bola na hlavnom pojednávaní prečítaná,
uviedol, že ho zastavili v tej „najnevhodnejšej možnej chvíli, lebo nedávno predtým dopil víno a asi bol

na vrchole tej krivky“. Obžalovaný si teda bol vedomý svojho protiprávneho konania, pričom celá jeho
obhajoba prednesená na hlavnom pojednávaní, nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov.

Obžalovaný teda svojím konaním naplnil znaky prečinu „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák., keď jazdil na motorovom vozidle po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad platných pre ukladanie
trestov (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) prihliadajúc pritom na riadne naplnenie účelu trestu, pričom v zmysle § 38
ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Na strane obžalovaného možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť.

Súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že obžalovaný viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život a to s poukazom na množstvo priestupov, ktoré obžalovaný
spáchal na úseku cestnej premávky.

Rovnako súd (oproti trestnému rozkazu) neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr.
zák., že obžalovaný sa k spáchanému trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Vzhľadom na
zmenu postoja obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd uvádza, že neboli splnené podmienky na
použitie tejto poľahčujúcej okolnosti.

Súd pri ukladaní trestu vychádzal zo zásady, že trest odňatia slobody je najprísnejším z možných druhov
trestov (§ 32 Tr. zák.). Keďže u obžalovaného ide o prvé odsúdenie, súd považoval za postačujúce
na riadne naplnenie účelu trestu uloženie peňažného trestu. Súd preto uložil obžalovanému, vzhľadom
na jeho majetkové pomery, peňažný trest vo výške 1.500,- €. Ďalej súd uvádza, že hrozba možnej

premeny súbežne uloženého náhradného trestu odňatia slobody (45 dní) by mal byť pre obžalovaného
dostatočnou motiváciou na včasné zaplatenie takto uloženého peňažného trestu.

Obžalovaný spáchal tento trestný čin ako vodič, teda v priamej súvislosti s vedením motorového vozidla.
Ak je teda prioritným účelom trestu ochrana spoločnosti pred budúcim konaním páchateľa (§ 34 ods.

1 Tr. zák.), tento účel najlepšie splní trest zákazu činnosti. Práve v prípade trestných činov
na úseku dopravy, je tento druh trestu veľmi adresný a postihujúci práve tú činnosť, pri ktorej došlo
k spáchaniu trestného činu. Páchateľ by sa počas jeho výkonu nemal zúčastňovať cestnej premávky
ako vodič, pričom riadny výkon trestu zákazu činnosti teda výrazne (úplne) eliminuje možnosť recidívy
zo strany stíhaného páchateľa. Súd preto obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov, t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby, keďže trest v
takej výške považuje vzhľadom na to, že ide o prvé odsúdenie obžalovaného, za dostatočný.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.